kde pre nízku kvalitu museli poskytnúť zľavu 98. 000 Kčs Juhoslávii a Grécku, Slovenské magnezitové závody Poľsku 20. 000 Kčs, závod Nový Domov mal stratu 22. 000 atď., atď.
Korene nedostatočnej kvality treba hľadať predovšetkým v nízkej úrovni riadenia výroby. Treba hľadať v tom, že sa kontrola podceňuje a nepovažuje za súčasť riadenia. V tom treba vidieť aj pokles technologickej a pracovnej disciplíny, pokles autority vedúcich pracovníkov, najmä majstrov. Potvrdila nám to aj nedávno vykonaná previerka stavu v kvalite a hygiene mäsových a konzervárenských výrobkov v závodoch a podnikoch potravinárskeho priemyslu na Slovensku.
Nedobrou vizitkou pre tieto podniky je už samotný vývoj nepodarkov, ktoré v roku 1959 predstavovali 2, 6 mil. Kčs, v roku 1962 5, 1 a v uplynulom roku už 7, 6 mil. Kčs, i keď objem výroby stúpa.
Pritom ďalšie miliónové straty vznikajú dodatočným preraďovaním hotových výrobkov do nižších akostných a cenových skupín, vyraďovaním celých partií z predaja do kafilérií a pod.
Nedodržiavanie technologickej disciplíny vo výrobe, porušovanie receptúr, hygienických zásad, zanedbávanie vstupnej a medzioperačnej kontroly, nehodnoverná a neúplná operatívnovýrobná evidencia o spotrebe surovín v súhrne vytvára ťažkosti a problémy v odberateľsko-dodávateľských vzťahoch, medzi výrobou a obchodom, ako i v odbyte.
Uvedené príklady len potvrdzujú, že popri otázkach hmotnej zainteresovanosti, zvyšovania kvalifikácie, stojí pred nami úloha všetkými prostriedkami zabezpečiť dodržiavanie zákonov štátnej a pracovnej disciplíny, a to aj preto, že v upevňovaní a dodržiavaní disciplíny máme ešte veľké rezervy a ich využitie by prispelo nielen k plneniu úloh, ale aj k lepšej hospodárnosti vôbec.
Pozrime sa, aké obrovské rezervy máme len v nedostatočnom využívaní pracovného času, prestojov a pod. Napríklad v ústredne riadenom priemysle na Slovensku predstavuje neospravedlnená absencia len za prvý polrok 102. 916 smien (v prvom polroku 1964 bola 86. 984 smien) a neodpracované hodiny počas smeny ďalších 179. 420 smien, čo spolu predstavuje vyše 130 mil. stratu v priemyselnej produkcii.
V stavebníctve v prvom polroku 1965 sa z titulu neospravedlnenej absencie a časových strát v smenách neodpracovalo spolu 109. 200 smien, čo predstavuje polročnú prácu vyše 700 robotníkov; tento stav by bol stavebným organizáciám nahradil do plánu chybujúci počet pracovníkov. Pritom treba mať na zreteli, že rozsah prestojov je v skutočnosti ešte vyšší, ako ho oficiálne stavebné organizácie vykazujú.
Porušovanie a nesprávne vysvetľovanie zákonov a smerníc nám často signalizujú aj sťažnosti pracujúcich. V tejto súvislosti by som chcel poukázať na nečestný a neseriózny prístup niektorých funkcionárov národných výborov pri predaji rodinných domkov. Národné výbory sa snažia predať rodinné domky, lebo chátrajú, v domnení, že vlastník si ho bude udržovať sám, správne. Desiatky občanov sa obracia na nás s prosbou o pomoc, a to z toho dôvodu, že boli našou spoločnosťou podvedení. Uvádzajú, že si kúpili dom so súhlasom národného výboru, vyplatili zaň vyše 100. 000 korún, že doň vložili svoje úspory, že si urobili pôžičku, že predali svoj dom a že si nechali vyplatiť podiel, aby mohli konečne s rodinou bývať, a že po niekoľkých rokoch zistili, že nemajú ani byt, ani peniaze, ale len dlžobu. Hovoria, že keby boli vstúpili do družstevnej bytovej výstavby, boli by mali prostriedky aj na auto a na vybavenie celého bytu. Teda cítia sa podvedení a ja myslím, že naše spoločenské zriadenie nemá na mysli takýto odpredaj domkov, aby sme niekoho podviedli a aby vôbec nemal perspektívu dostať sa do svojho domu. Som toho názoru, že tam, kde národný výbor nemá tieto podmienky, aby nový majiteľ mohol bývať vo svojom dome, nech ho radšej nepredá a nech na základe toho nevzniká násilné nasťahovanie. Potom sú z toho rôzne rozpory a ťažkosti pre samotný národný výbor.
Obdobné problémy len v inej variante je to aj otázka stavebných pozemkov, o ktorých sa tu už hovorilo a ktoré sú známe, preto ich nebudem rozvádzať.
Takýchto a podobných príkladov - žiaľ - máme ešte veľa a často sa s nimi stretávame v našich volebných odvodoch. My všetci cítime, ako úroveň disciplíny vplýva na úspechy alebo neúspechy v dennom živote. Denne vidíme, ako úroveň disciplíny, či už jednotlivcov alebo kolektívov, pôsobí na najbližšie okolie. Ako sa bude vo verejnom živote uvedomelá disciplína upevňovať, bude závisieť aj od nás.
Tu je čo naprávať v priemysle, stavebníctve, doprave, poľnohospodárstve, v každom odvetví nášho národného hospodárstva, na každom pracovisku. Preto bude potrebné, aby sme spolu s masami pracujúcich, ktorí si svedomite plnia svoje povinnosti, išli osobným príkladom pre ostatných občanov.
Len uvedomelá disciplína más bude zárukou, že splníme smelé a náročné úlohy, ktoré pred nás naša strana vytýčila.
V uvedomelej socialistickej disciplíne treba vidieť najväčší zdroj energie a sily, potrebnej pre ďalšie rozvíjanie našej socialistickej spoločnosti.
V záujme upevňovania uvedomelej disciplíny treba na každom
pracovisku viesť nelútostný boj proti tým, ktorí nechápu nutnosť tejto požiadavky.
V závodoch i ústredných orgánoch treba vytvoriť takú verejnú mienku, ktorá bude nemilosrdne pranierovať a odsudzovať všetky prejavy lajdáctva a neplnenia povinností. Musíme sa bezodkladne vyporiadať s prípadmi zhovievavosti a falošnej solidarity k porušovateľom disciplíny.
Ide o to, aby sme vytvorili také ovzdušie a verejnú mienku, aby si každý, kto porušuje disciplínu, uvedomil, že za svoje konanie sa bude zodpovedať pred kolektívom svojich spolupracovníkov, spoluobčanov, prípadne pred osadenstvom závodu.
Súdružky a súdruhovia!
Popri Právnej komisii Slovenskej národnej rady sa s porušovaním právnych predpisov najviac stretáva naša komisia. Preto Komisia ľudovej kontroly a štatistiky víta, že sa otázka upevňovania socialistickej zákonnosti prejednáva na plenárnej schôdzi Slovenskej národnej rady.
Chcel by som súdruhov poslancov ubezpečiť, že naša komisia veľmi statočne bojuje a bude bojovať za dodržiavanie poriadku a spravodlivosti, lebo sme presvedčení, že stále rastúce socialistické uvedomenie našich pracujúcich vytvára predpoklady aj pre to, aby sa naša spoločnosť mohla úspešne a rýchlo vyporiadať i s takými prežitkami v myslení a konaní ľudí, ktoré sme tu ako odstrašujúce príklady spomínali.
Predseda Chudík:
Ďakujem súdruhovi Štenclovi, prehovorí súdruh Ondrej S ú l e t y.
Poslanec Súlety:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia poslanci!
Predložená zpráva Právnej komisie o niektorých problémoch upevňovania socialistickej zákonnosti na Slovensku hodnotí aj stav trestnej činnosti na úseku rozkrádania a poškodzovania majetku v socialistickom vlastníctve a v súvislosti s tým aj priestupkovosť.
Vo svojom diskusnom príspevku chcem hovoriť k tejto problematike, lebo práve vo Východoslovenskom kraji sa v rámci Slovenska najviac vyskytuje trestná činnosť proti majetku v socialistickom vlastníctve.
Tento jav je odrazom veľkého ekonomického rozvoja tak v priemysle, ako aj v poľnohospodárstve Východoslovenského kraja, čo tiež rozširuje základ pre páchanie uvedenej trestnej činnosti.
V roku 1964 súdy Východoslovenského kraja prejednali a právoplatne odsúdili 4754 osôb, z čoho 1047 osôb pre trestné činy proti majetku v socialistickom vlastníctve. Činí to 21, 8 % z celkového počtu právoplatne odsúdených osôb. To ukazuje, že trestná činnosť rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve je vo Východoslovenskom kraji - žiaľ - na prvom mieste. Za prvý polrok 1965 sa podiel trestnej činnosti proti majetku v socialistickom vlastníctve ešte zvýšil na 23, 1 %.
Trestná činnosť rozkrádania a poškodzovania majetku v socialistickom vlastníctve je z hľadiska celospoločenských záujmov veľmi nebezpečná, čo možno dokumentovať na škodách, ktoré vznikli národnému hospodárstvu. Len vo Východoslovenskom kraji bolo touto činnosťou poškodené národné hospodárstvo čiastkou vyše 17, 5 mil. Kčs za rok 1964. V celoslovenskom a celoštátnom meradle to predstavuje miliardové hodnoty. Nemôžeme byť preto zhovievaví voči rozkrádačom národného majetku, a treba proti nim tvrdo postupovať tak zo strany súdov, ako aj iných štátnych, hospodárskych orgánov, ale aj spoločenských organizácií a vypestovať u každého občana pocit zodpovednosti za národný majetok. Každý občan našej socialistickej vlasti sa musí stať aktívnym ochrancom majetku v socialistickom vlastníctve.
Vychádzajúc z rozborov treba konštatovať, že najviac napadnutý úsek trestnou činnosťou rozkrádania a poškodzovania majetku v socialistickom vlastníctve je úsek poľnohospodárstva. Na tomto úseku sú aj najlepšie možnosti páchania trestnej činnosti, a to jednak na JRD, ŠM a v našich štátnych lesoch, vzhľadom na rozsiahlosť týchto poľnohospodárskych závodov, ale aj na nevšímavosť a nezodpovednosť vedúcich hospodárskych pracovníkov. Títo často sami umožňujú páchať trestnú činnosť, alebo sa dokonca sami na nej podieľajú.
Treba však vidieť aj niektoré objektívne skutočnosti, ktoré majú tiež vplyv na túto trestnú činnosť.
Tak napríklad pokiaľ ide o rozkrádanie dreva. Vo Východoslovenskom kraji je nedostatočne vybudovaná sieť uhoľných skladov. Občania žijúci v horských oblastiach nemajú možnosti obstarať si uhlie. Napriek tomu, že žijú v lesoch a v našich lesoch hnije obrovské množstvo dreva, platné predpisy im umožňujú zakúpiť si palivové drevo - konárovinu, ktorá sa počíta len do 8 cm hrúbky. Nie je ojedinelým prípadom, keď pre porušovanie tohto predpisu sa nám dostávajú občania pred súd, poťažne pred orgány národných výborov alebo miestne ľudové súdy. Bol by správne, aby na menej prístupných miestach štátnych lesov, kde sa nepredpokladá ťažba dreva, bolo umožnené občanom odpredávať drevo i nad 8 cm hrúbky.
Pokiaľ ide o stavebné drevo, tu tiež by som chcel poukázať na to, že často dochádza k rozkrádaniu dreva len preto, že si ho občan nemôže zakúpiť, keďže nedostane od príslušných orgánov povolenie, a drevo nutne potrebuje na opravu svojho domčeka. Najmä teraz, keď je v našich lesoch dosť kalamitného dreva, nemali by sa podobné prípady vyskytovať, a národným výborom by sa mali zvýšiť kvóty na prídel stavebného dreva. Uvedená problematika sa vyskytuje najmä v okresoch Bardejov, Humenné, Prešov, Poprad a Spišská Nová Ves.
Ďalším najviac trestnou činnosťou rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve ohrozeným úsekom je úsek priemyslu, stavebníctva, družstevného a štátneho obchodu a štátnej správy.
Spoločnou príčinou umožňujúcou páchanie tejto trestnej činnosti na uvedených úsekoch je nedostatočná evidencia národného majetku a zanedbávanie kontroly. Ak chceme účinne predchádzať ďalšej trestnej činnosti, je potrebné, aby na každom úseku národného hospodárstva zodpovední vedúci pracovníci dôsledne zabezpečovali úlohy, vyplývajúce zo správy národného majetku, a prostredníctvom vnútropodnikovej kontroly zabezpečovali pravidelnú a dôslednú kontrolu. Nestačí len prípad rozkrádania alebo poškodzovania národného majetku odhaliť, ale trvať na tom, aby rozkradnuté hodnoty boli čo najskôr vrátené. Rýchla návratnosť rozkradnutého majetku je jedna z veľmi účinných prostriedkov predchádzania páchaniam trestnej činnosti. Páchatelia si uvedomia, že sa im kradnúť neoplatilo, keďže rozkradnuté hodnoty museli vrátiť, a okrem toho za protispoločenské konanie budú ešte spravodlivo potrestaní.
Nie je ojedinelým prípadom, že podniky si náhradu škody neuplatňujú a ani súdom prisúdenú škodu nevymáhajú. Stávajú sa i také prípady, že zástupcovia podnikov prehlásia pred orgánmi trestného konania, že podnik žiadnu škodu neutrpel, hoci je ich zamestnanec stíhaný pre závažnú trestnú činnosť rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve. Takto si "ochranu národného majetku" nepredstavujeme a treba vyvodiť dôsledky proti tým osobám, ktoré si neplnia svoje povinnosti na úseku ochrany majetku v socialistickom vlastníctve vo všetkých rezortoch rovnako.
Vážené súdružky a súdruhovia!
Predsedníctvo Krajského výboru KSS prerokovalo na svojom zasadnutí 15. septembra 1964 zprávu o súčasnom stave a vývoji kriminality vo Východoslovenskom kraji. Pretože vo Východoslovenskom kraji je na prvom mieste trestná činnosť poškodzovania majetku v socialistickom vlastníctve, bola tejto činnosti venovaná zvýšená starostlivosť. Okrem toho bol v prvom polroku 1965 vykonaný prieskum vo vybraných závodoch k otázkam ochrany majetku v socialistickom vlastníctve. Nedostatky, o ktorých som hovoril, sa prieskumom ešte výraznejšie prejavili a potvrdili. Na základe toho predsedníctvo KV KSS v Košiciach prijalo opatrenia na upevnenie zákonnosti aj na tomto úseku.
Treba kriticky poukázať, že i súdy v minulosti nevenovali dostatočnú pozornosť účinnej ochrane národného majetku. Vidieť to aj z toho, že za prvý polrok 1964 bolo odsúdených k nepodmienečnému trestu odňatia slobody len 11, 3 % osôb z celkového počtu odsúdených za túto trestnú činnosť. Častejšiu kontrolou zo strany krajského súdu, vďaka starostlivosti straníckych orgánov, aj vo Východoslovenskom kraji súdy pristúpili k zodpovednejšiemu riešeniu prípadov z úseku rozkrádania, o čom svedčia dosiahnuté výsledky. Už za druhý polrok 1964 bolo odsúdených k nepodmienečnému trestu 19, 5 % osôb pre trestné činy z úseku rozkrádania a poškodzovania majetku v socialistickom vlastníctve a za prvý polrok 1965 sa stav nepodmienečných trestov zvýšil na 23, 1 % (celoštátny priemer je 23, 2 %). Zvýšený stav ukladania bezpodmienečných trestov je odrazom správneho diferencovaného hodnotenia jednotlivých prípadov z hľadiska stupňa spoločenskej nebezpečnosti konania kontrolného prípadu. V minulosti sa často stávalo, že sa precenila osoba páchateľov na úkor stupňa spoločenskej nebezpečnosti spáchaného činu. V súčasnosti sa správne uberá súdna prax pri postihu páchateľov trestných činov proti majetku v socialistickom vlastníctve, včítane adhézneho konania.
Boj proti kriminalite, najmä na úseku zvýšenej ochrany majetku v socialistickom vlastníctve, nemôže však byť len záležitosťou orgánov činných v trestnom konaní. Je žiadúce, aby v tejto práci v plnom rozsahu účinne im pomáhali spoločenské a hospodárske orgány a organizácie, pôsobiace na jednotlivých pracoviskách. Organizácie ČSM, ROH a JRD majú zo zákona oprávnenie výchovne spolupôsobiť v trestnom konaní formou ponúknutia záruk za nápravu obžalovaného, alebo vyslať k súdnemu pojednávaniu svojho zástupcu ako spoločenského obhajcu alebo obžalobcu.
Treba konštatovať, že uvedené spoločenské organizácie neplnia predpokladané úlohy. Pokiaľ ponúkajú záruky za nápravu obžalovaného, nie je ojedinelým prípadom, že tak robia z falošnej solidarity, a to aj v takých trestných veciach, kde by sa vyžadovalo z hľadiska celospoločenských záujmov vyslať spoločenského žalobcu. Najmä inštitúcia spoločenského obžalobcu sa doposiaľ málo uplatňuje. Vo Východoslovenskom kraji za rok 1964 vystúpili len v 3 prípadoch spoločenskí obžalobcovia. Už z toho vidieť, že si spoločenské organizácie neplnia úlohy, vyplývajúce zo zákona.
Vystúpením spoločenského obžalobcu sa dosiahne predovšetkým morálneho odsúdenia spáchanej trestnej činnosti, čo je účinnejším preventívno-výchovným pôsobením, ako prednášky o ochrane majetku socialistického vlastníctva. Preto apelujem z tohto miesta na zodpovedné orgány ÚV ČSM a ÚRO, aby v úzkej súčinnosti s orgánmi činnými v trestnom konaní dôslednejšie uplatňovali nové inštitúcie trestného konania (záruky a spoločenský obhajca a obžalobca).
V závere svojho diskusného príspevku chcem sa ešte zmieniť o stave priestupkovosti nášho kraja.
Najvyšší výskyt priestupkovosti je na úseku poľnohospodárskom. Činí takmer 32 % z celkového stavu. Ide tu predovšetkým o čierne zakáľačky, ale hlavne o neodovzdávanie krupónov. Pri skúmaní príčiny uvedenej priestupkovosti sme zistili, že výkupné organizácie nedostatočne zabezpečujú organizovanie výkupu krupónov. Výkupné strediská sú rozložené tak nevhodne, že občania ďaleko viac utratia na cestovnom, ako je hodnota krupónu. Stávajú sa aj také prípady, že občan aj donesie krupón, ale ho nemá kto od neho odkúpiť, preto ho jednoducho zahodí. Ďalší problém je v tom, že nie je dostatok vyškolených pracovníkov na odoberanie krupónu. To sú hlavné príčiny výskytu tejto priestupkovosti. Ak máme záujem o túto surovinu, potom nech zodpovedné hospodárske orgány vytvoria podmienky pre realizovanie predpisu, ktorý upravuje odovzdávanie krupónov. My však túto surovinu potrebujeme a tejto potrebe treba prispôsobiť i predpisy tak, aby sme dostali všetko, čo sa odovzdať má.
Ďalší veľmi citlivý úsek priestupkovosti je nedochádzka školopovinných detí na vyučovanie. Vo Východoslovenskom kraji to tvorí 10 % z celkovej priestupkovosti. Z vlastných poznatkov môžem uviesť, že nie sú ešte všetky tieto priestupky evidované a v skutočnosti na uvedenom úseku je stav ešte horší. Vieme i to, kto nám uvedenú priestupkovosť robí. Sú to deti občanov cigánskeho pôvodu, rodičia ktorých sa o výchovu svojich detí nestarajú. Doterajšie opatrenia národných výborov sú voči týmto rodičom neúčinné. Miernejšie opatrenia, ako je napomenutie a verejné pokarhanie, sú neúčinné a uložené pokuty sú zasa často nevymožiteľné. Občania cigánskeho pôvodu často fluktuujú a keď aj pracujú, ich zárobky sú veľmi nízke. Prakticky žijú z rodinných prídavkov na úkor vlastných detí. Dávam na uváženie, či by nebolo účinné, aby rodinné prídavky boli viazané na pravidelnú dochádzku do školy, čím by tieto prostriedky aspoň sčasti boli použité na ten cieľ, na ktorý sú určené.
Vážená Slovenská národná rada!
Týmito niekoľkými pohľadmi na stav a problémy súčasného stavu socialistickej zákonnosti vo Východoslovenskom kraji chcel som podoprieť konštatovania súhrnnej zprávy Právnej komisie SNR a súčasne ukázať, že príslušné štátne orgány a organizácie v našom kraji v súčasnom období venujú tejto otázke stále väčšiu pozornosť a hľadajú cesty, ako zamedziť rozrastaniu tejto činnosti tak, aby rozvíjajúci sa Východoslovenský kraj dostal sa medzi prvé v rozvoji a napredovaní národného hospodárstva a postupne medzi posledné v protispoločenskej činnosti.
Predseda Chudík:
Ďakujem súdruhovi S ú l e t y m u. Hovoriť bude súdruh F a g l i c.
Poslanec Faglic:
Vážená Slovenská národná rada, vážené súdružky a súdruhovia poslanci!
Zpráva Právnej komisie SNR stavia požiadavku hlbšie zainteresovať orgány i nás poslancov SNR na aktívnej účasti pri zabezpečovaní zachovávania zákonov na najdôležitejších úsekoch nášho spoločenského a hospodárskeho života.
Zpráva je zároveň rozborom stavu zachovávania socialistickej zákonnosti na území Slovenska, analyzuje príčiny najčastejšie sa vyskytujúcich trestných činov a ostatných protispoločenských javov a navrhuje opatrenia a spôsoby k ďalšiemu upevneniu socialistickej zákonnosti. Správne zisťuje, že závažnou úlohou štátnych orgánov a celej spoločnosti je postupné obmedzovanie a zatlačovanie kriminality ako najhrubšej formy porušovania socialistickej zákonnosti. I keď pri porovnaní vývoja kriminality sa zisťuje, že v súčasnom období zostáva kriminalita v zásade na rovnakej úrovni ako v predchádzajúcich rokoch, predsa pokiaľ ide o skladbu trestnej činnosti, došlo k presunu ťažiska kriminality na Slovensku z trestných činov proti socialistickému vlastníctvu na trestné činy proti životu a zdraviu.
Ekonomické, politické a spoločenské základy socializmu vytvárajú priaznivé podmienky pre postupné obmedzovanie kriminality a pre jej konečnú likvidáciu. Ukazuje sa, že aj keď sa dosiahli niektoré pozitívne výsledky v boji proti niektorým druhom trestnej činnosti, napríklad že došlo k značnému poklesu počtu odsúdených osôb za trestné činy proti majetku v socialistickom vlastníctve (v roku 1962 sa podieľali na všetkých trestných činoch v Stredoslovenskom kraji 25, 3 %, roku 1963 25, 4 %, r. 1964 23, 7 %, ostávajú trestné činy proti životu a zdraviu aj naďalej najzávažnejším problémom, najmä keď sa ich podiel na celkovej skladbe trestnej činnosti veľmi výrazne zvyšuje.
Bolo zistené, že najväčší podiel na rozsiahlom výskyte tejto trestnej činnosti na Slovensku má Stredoslovenský kraj. Tak pokiaľ trestné činy proti životu a zdraviu v roku 1964 tvorili z celkového počtu trestnej činnosti na Slovensku 18 %, v prvom polroku 1965 podľa súdnej štatistiky v Stredoslovenskom kraji vykazujú až 22, 5 %. Pritom si uvedomujeme, že v skutočnosti je výskyt všetkých útokov proti životu a zdraviu ešte väčší, lebo uvedené percento zahrňuje len trestné činy úmyselného ublíženia na zdraví a trestné činy rvačiek, kým okrem týchto foriem trestnej činnosti vyskytujú sa ešte útoky proti životu a zdraviu aj pri trestných činoch výtržníctva, pri útokoch na verejných činiteľov a pritom pri zodpovedajúcich previneniach a priestupkoch, ktorými sa zaoberajú miestne ľudové súdy a národné výbory. Za takéhoto stavu treba plne súhlasiť so zprávou, že ide o krajne znepokojujúcu situáciu.
Najťažšie formy útokov proti životu a zdraviu sú vraždy. Závažnosť tohto trestného činu nie je iba v povahe následkov a v ich rozsahu, ale tkvie predovšetkým v hĺbke morálneho narušenia samotného páchateľa. Každá vražda je už svojou povahou surová a odporne neľudská. Podľa súdnej štatistiky stav právoplatne odsúdených osôb za tieto trestné činy je od roku 1962 v Stredoslovenskom kraji nasledovný:
1. v roku 1962 boli odsúdené za vraždy 3 osoby a za pokus vraždy 6 osôb,
2, v roku 1983 bolo odsúdené za vraždy 13 osôb a za pokus vraždy 7 osôb,
3. v roku 1964 bolo odsúdené za vraždy 12 osôb a za pokus vraždy 2 osoby.
Ako pohnútky trestného činu vraždy a pokusu vraždy boli pri súdnych konaniach zistené na prvom mieste nadmerné používanie alkoholických nápojov, potom podozrievanie z manželskej nevery a skutočná manželská nevera, primitívnosť páchateľov, nenávisť a konečne aj pohnútky sexuálneho charakteru.
Pri pojednávaní týchto prípadov pred súdmi sú zisťované až otrasné skutočnosti, niekedy dokonca ukazujúce na nemorálny vývoj alebo stav páchateľa. Často bolo zistené, že páchatelia týchto trestných činov boli psychopatické osobnosti. Uvedené vlastnosti páchateľov vysvetľujú obzvlášť surový spôsob vykonávania vraždy, ktorý v mnohých prípadoch bol pred súdmi zistený.
Tak napríklad súd uložil trest smrti obžalovanému Jozefovi Debnárovi z Martina, ktorý po vystupňovaní svojich sadistických sklonov použitím alkoholu, mimoriadne surovým spôsobom zavraždil svoju manželku tak, že ju po celom tele dopichal nožom a cez pohlavné ústrojenstvo vytrhal z nej vnútornosti.
Za obzvlášť otrasné treba považovať prípady, keď došlo k zavraždeniu bezbranných detí, ktoré prípady sa tiež v uplynulom roku viackrát opakovali. Tak napr. lekár Eduard Kliešť z Lučenca zo žiarlivosti voči svojej manželke zavraždil svoje dieťa a potom sa pokúsil o sebevraždu. V Prievidzi manželia Tišliarovci vopred pripravovanou otravou proti hlodavcom spoločne usmrtili svoje dieťa. V dôsledku nenávisti k dieťaťu, ktoré mala v opatere, došlo k surovej vražde aj u páchateľky Alžbety Uhliarovej.
Ako som sa presvedčil, ukladanie trestov za tieto trestné činy súdmi Stredoslovenského kraja je primerané k mimoriadne vysokému stupňu ich spoločenskej nebezpečnosti. To je vidieť z toho, že v uplynulom roku boli uložené dva tresty smrti a spravidla tresty odňatia slobody od 10 do 15 rokov.
Stav a vývoj, ako aj príčiny trestných činov vraždy zasluhujú v súvislosti s ostatnými trestnými činmi proti životu a zdraviu v Stredoslovenskom kraji osobitného sociologického prieskumu a patričného rozpracovania záverov na predchádzanie tejto trestnej činnosti, ktorá vzhľadom na rozvoj našej socialistickej spoločnosti je pre súčasnosť cudzia. Musíme si všimnúť, či nie je správne vyslovovaná domnienka, že niektorým vraždám by sa bolo dalo zamedziť pri väčšej ostražitosti spoluobčanov a príslušných orgánov. Ide o tie prípady, keď o vývoji konfliktovej situácie spoluobčania dlhú dobu vedeli a boli voči nej ľahostajnými.
Najtypickejšie formy trestnej činnosti proti životu a zdraviu sú úmyselné ublíženie na zdraví a ruvačky. Vývoj týchto trestných činov v Stredoslovenskom kraji má oproti roku 1964 stúpajúcu tendenciu. V uplynulom roku podiel týchto trestných činov na celkovej trestnej činnosti predstavuje v Stredoslovenskom kraji 18 %, kým v prvom polroku 1965 - ako už bolo uvedené - činí 22, 5 %.
Tieto trestné činy sa už dlhší čas najčastejšie vyskytujú v okresoch Žilina, Banská Bystrica, Dolný Kubín a Zvolen. V okrese Dolný Kubín podiel týchto trestných činov na celkovej trestnej činnosti predstavuje až 34 %. Pri skúmaní príčin, prečo práve v týchto okresoch je najviac týchto trestných činov, treba poukázať na to, že ide o zaostalé oblasti so značným počtom občanov, ktorí sú na nízkom stupni kultúry a vzdelania, o oblasti s rozšíreným zvykom používania alkoholických nápojov a na niektorých miestach Oravy dokonca ešte denaturovaného liehu. Títo ľudia tak pri vybavovaní konfliktových situácií medzi sebou, ako aj v alkoholickom stave prejavujú svoju surovú povahu, nie sú prístupní žiadnym protiargumentom a vynucujú si plnenie svojej vôle násilím. Takto vznikajú potom bitky medzi susedmi, príbuznými, spoluzamestnanými a podobne. V takýchto prípadoch ide o vyrovnávanie si rôznych nedorozumení, susedských sporov, sú to tiež hádky o majetok, ktoré vrcholia v násilie, hádky pre deti a rôzne iné nedorozumenia.
V ostatných okresoch značný nápad týchto trestných činov je podmienený najmä v okrese Liptovský Mikuláš, Lučenec a Rimavská Sobota tou skutočnosťou, že v týchto okresoch býva pomerne veľa občanov cigánskeho pôvodu. Ich kultúrna úroveň a stupeň vzdelanosti sú pod priemerom. V okrese Liptovský Mikuláš až 10 % tejto trestnej činnosti páchajú občania cigánskeho pôvodu.
Žiada sa pozastaviť nad zistením, že na rozsah trestnej činnosti proti telesnej integrite do značnej miery vplýva nadmerné používanie alkoholu. V Stredoslovenskom kraji v prvom polroku 1965 bolo spáchaných takýchto trestných činov viac ako 50 % pod vplyvom alkoholu. V okrese Čadca bolo spáchaných v tomto období až 70 % takýchto trestných činov v alkoholickom opojení. Rozšírenie zlozvyku nadmerného používania alkoholických nápojov na Orave a na Kysuciach, ako aj v niektorých ďalších oblastiach Stredoslovenského kraja, pochádzajúce ešte z minulosti, sa doteraz nepodarilo napriek všetkému úsiliu podstatne obmedziť. Príčinou toho je aj tá skutočnosť, že aj naďalej je zvykom obyvateľov z pohraničných oblastí pašovať liehoviny zo susedného Poľska, ako aj domáce pálenie liehu. Sú známe prípady, keď boli do nemocnice napríklad v Ružomberku privezení občania v dôsledku otravy metyalalkoholom po použití doma vypáleného, prípadne pašovaného liehu.
Zákon 120/1962 Zb. o boji proti alkoholizmu, rovnako, ako to konštatuje zpráva, ani v Stredoslovenskom kraji nie je dostatočne uplatňovaný. Sú porušované zákazy podávať alkoholické nápoje osobám mladším ako 18 rokov, osobám opitým alebo podnapitým, predávať na tanečných zábavách a verejných zhromaždeniach destiláty, a ďalšie obmedzenia. Značný podiel na tomto neutešenom stave čo do uplatňovania predpisov zákona o boji proti alkoholizmu má aj tá skutočnosť, že protialkoholické sbory, zriadené pri národných výboroch, neplnia svoju funkciu, a na mnohých miestach nevyvíjajú žiadnu činnosť. Bolo by žiadúce vykonať kontrolu za účelom oživenia činnosti pre pomery v Stredoslovenskom kraji tak potrebnej inštitúcie.
Podľa skúseností z prípadov na súdoch prejednávaných som zistil, že 38 % páchateľov týchto trestných činov je recidivistov, ktorí v minulosti už boli potrestaní pre podobný trestný čin alebo iný trestný čin násilnej povahy. Aj táto skutočnosť ukazuje, že u páchateľov týchto trestných činov ide o povahové vlastnosti, ktoré sú príčinou toho, že sa dopúšťajú opäť takýchto trestných činov. V týchto prípadoch ostáva veľmi aktuálnou otázka výchovného vplyvu nápravných zariadení a spoločenského prostredia.
Podľa informácií získaných u podpredsedu krajského súdu, uložili súdy v Stredoslovenskom kraji za trestné činy tohto druhu (úmyselné ublíženie na zdraví a ruvačky) v prvom polroku 1965 bezpodmienečné tresty odňatia slobody 25 % páchateľom. Tento celokrajský priemer ovplyvňuje prax niektorých okresných súdov, ktoré vzhľadom na menší výskyt týchto trestných činov, prípadne na pomerne menšie následky nimi spôsobené, ukladajú nepodmienečný trest odňatia slobody v menšom pomere. Naproti tomu okresné súdy Čadca, Dolný Kubín a Rimavská Sobota, kde uvedená trestná činnosť sa vyskytuje vo väčšom počte, ukladajú nepodmienečné tresty odňatia slobody od 25 do 30 % páchateľom.
Narastajúca tendencia trestných činov proti životu a zdraviu vyžaduje potrebu účinnejšieho boja proti týmto trestným činom, tak ako to vyplýva z uznesenia predsedníctva ÚV KSČ z 9. júna 1964. Úmyselné trestné činy proti životu a zdraviu, ktoré sú spojené s vážnejšími následkami, ku spáchaniu ktorých došlo