Na úseku trestnej činnosti rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve v našom okrese dochádza k zníženiu počtu odsúdených osôb a i škody spôsobené rozkrádaním v roku 1964 boli nižšie než v roku 1963. Napriek klesajúcej tendencii počet odsúdených osôb za rozkrádanie je značný a predstavuje 17, 6 % z celkového počtu odsúdených osôb. Najviac je postihovaný štátny a družstevný obchod, štátne lesy a stavebný úsek. Príčiny a podmienky, ktoré ešte stále umožňujú rozkrádanie a poškodzovanie majetku v socialistickom vlastníctve, spočívajú jednak v ľahostajnom a niekedy až trestuhodnom vzťahu niektorých zodpovedných pracovníkov k ochrane socialistického vlastníctva, jednak v nedostatočnej evidencii, porušovaní predpisov o správe a ochrane majetku v socialistickom vlastníctve, nezodpovednom vzťahu orgánov vnútropodnikovej kontroly k plneniu úloh na zverenom úseku, nedôsledná kontrolná činnosť nadriadenými orgánmi, nevyvodzovanie hmotnej, disciplinárnej a trestnej zodpovednosti voči tým pracovníkom, ktorí spôsobili hrubou nedbalosťou väčšie škody na národnom majetku.
Z poznatkov orgánov činných na tomto úseku vyplýva, že prakticky z praxe revíznych a kontrolných orgánov vymizlo vykonávanie dokladových revízií, ich práca sa často javí tak, že revízne zistenia sú len formálne, nedokumentované a nezaoberajú sa stanoviskom revidovaného orgánu. Dôsledná ochrana našej ekonomiky si vyžaduje prísne zachovávanie hospodárskej disciplíny vo všetkých socialistických organizáciách. V systéme nového riadenia je nutné, aby revízne orgány dostali náležitú právomoc, aby výsledok revízie nebol závislý od toho orgánu, ktorého revidujú.
Na celkovom stave kriminality sa značnou mierou podieľajú trestné činy proti životu a zdraviu. Za tieto trestné činy bolo v roku 1964 odsúdených 81 páchateľov. Vplyv alkoholu na páchanie tejto trestnej činnosti je tiež veľký a v roku 1964 predstavoval 39 %.
Trestná činnosť mládeže a jej podiel na celkovej kriminalite.
V roku 1963 bolo v našom okrese odsúdených 15 osôb mladších ako 18 rokov; v roku 1964 počet mladistvých páchateľov právoplatne odsúdených vzrástol na 35 a v prvom polroku 1965 bolo odsúdených 25 mladistvých páchateľov. Teda v tomto smere zaznamenávame nepriaznivý vývoj, ktorý signalizuje k urýchleným opatreniam. Podľa povahy trestnej činnosti sa mladiství najviac dopúšťajú trestných činov majetkových, a to krádeže, rozkrádania, neoprávneného užívania cudzej veci a podvodov. Na druhom mieste sú trestné činy proti životu a zdraviu, ruvačky a napokon i závažné trestné činy, ako je príživníctvo, znásilnenie a pohlavné zneužitie a lúpeže.
Mladiství, ktorí stáli pred súdom, sa prejavovali ako náchylní k trestnej činnosti už počas povinnej školskej dochádzky a niektorí z nich boli už predtým súdne trestaní. Pokiaľ boli zamestnaní, až na nepatrné výnimky, sa u týchto osôb prejavovala špatná pracovná morálka, sústavná absencia a sklony k alkoholizmu. U väčšiny odsúdených mladistvých osôb išlo o prípady nedostatočnej rodičovskej výchovy a tiež slabé výchovné pôsobe' nie školy. Značná časť trestnej činnosti mládeže sa prejavuje u tých, ktorí pre zlý prospech neskončili školu, v dôsledku čoho neboli zaradení ani do učňovského pomeru. Títo potom nastúpili do závodov ako nekvalifikovaní pomocní robotníci, pričom zo strany organizácií ČSM a ROH nebola im vo väčšine prípadov venovaná takmer žiadna pozornosť.
Ako súdy a ďalšie orgány bojujú proti kriminalite a iným negatívnym javom v spoločnosti.
Orgány činné v trestnom konaní popri stíhaní a odsúdení páchateľov trestných činov sa vo svojej činnosti zameriavajú tiež na preventívne pôsobenie predchádzaniu trestným činom a iným negatívnym javom v spoločnosti. Od uplynulých volieb sudcov z povolania bolo vykonaných 167 prednášok a besied na pracoviskách, v obciach, v učilištiach a tiež v školách II. stupňa. Tieto prednášky a besedy boli zamerané na boj proti kriminalite najmä u mládeže, na vysvetľovanie rodinného a pracovného práva a popularizáciu nových zákonov. Prednášky a besedy sú osvedčeným prostriedkom jednak k propagácii socialistickej zákonnosti a jednak majú význam z hľadiska preventívneho, či už k predchádzaniu trestnej činnosti, alebo súdnym sporom.
V boji proti kriminalite zo strany orgánov činných v trestnom konaní by bolo potrebné zlepšiť situáciu v podávaní signalizácií orgánom a organizáciám, ktoré prípadne svojou nedostatočnou prácou umožnili páchateľovi spáchanie trestného činu.
Účasť spoločenských organizácií na súdnom konaní.
Napriek tomu, že pracovníci okresného súdu v spolupráci s OOR vykonali vo viacerých závodoch prednášky o účasti spoločenských organizácií v trestnom i občianskom konaní, možnosť vstupu do týchto konaní spoločenskými organizáciami nebola využitá ani v jednom prípade. Vyskytli sa prípady, kedy národné výbory podali návrhy na zahájenie súdneho konania menovite v bytových veciach. Vo viacerých prípadoch došlo k upozorneniu spoločenských organizácií na nedostatky v ich činnosti. Vo všetkých prípadoch spoločenské organizácie prejednali upozornenia súdu včas a vykonali aj príslušné opatrenia.
Na úseku trestnom je účasť spoločenských organizácií v súdnom konaní výraznejšia ako v občiansko-právnom konaní. Prejavilo sa to najmä ponúknutím záruk spoločenských organizácií za nápravu obžalovaných, ako aj vysielaním spoločenských obhajcov na súdne pojednávania. Spoločenské organizácie v roku 1964 ponúkli v 26 prípadoch záruku za nápravu ich člena, ktorý bol súdne stíhaný, a v 14 prípadoch vyslali na súdne pojednávanie spoločenského obhajcu. Doteraz sa však nedosiahlo toho, aby spoločenské organizácie vyslali na pojednávanie tiež spoločenských žalobcov. V tomto smere spoločenské organizácie stále nedoceňujú význam tohto inštitútu. Vysielanie spoločenského žalobcu na pojednávanie nie je totiž pre spoločenskú organizáciu populárne, preto sa radšej tejto práci vyhýbajú. Z uvedeného vyplýva, že zo strany spoločenských organizácií sa nedoceňuje význam vplyvu kolektívu spolupracovníkov na odsúdeného pri jeho prevýchove.
Práca národných výborov pri praktickom uplatňovaní právnych predpisov.
Socialistickú zákonnosť majú strážiť a uvádzať do života hlavne orgány štátnej správy, teda i národné výbory všetkých stupňov a ich orgány. Ich správne alebo nesprávne rozhodnutia pôsobia na široké masy pracujúcich a majú byť preto dôležitým nástrojom upevňovania socialistického spoločenského poriadku. Naopak, nesprávne a chybné rozhodnutia orgánov národných výborov vyvolávajú nezdravé ovzdušie medzi pracujúcimi.
Prax nám ukazuje, že národné výbory, a to najmä miestne národné výbory, nie sú dôsledným strážcom socialistickej zákonnosti a značná časť ich rozhodnutí nie je v súlade so zákonom.
Treba konštatovať, že miestne národné výbory nedostatočne poznajú základný predpis, o ktorý by mali opierať svoje konanie, a to vládne nariadenie číslo 91/1960 Zb. Mnohí pracovníci i funkcionári ani nevedia, že takýto predpis existuje, že by mali podľa neho pracovať. Skutočnosť je taká, že štúdiu zákonných predpisov sa z ich strany venuje malá pozornosť. Je samozrejmé, že to má potom za následok nesprávne rozhodnutia zo strany národných výborov. V tomto smere by bolo treba urobiť opatrenia, čím by sa len zvýšila autorita týchto orgánov. Na ilustráciu toho uvádzam, že napríklad Okresná prokuratúra v Trenčíne v prvom polroku 1965 podala u národných výborov 24 protestov a upozornení proti ich nezákonným rozhodnutiam.
V súvislosti s týmto chcem poukázať na teraz platný systém odvolacieho konania u národných výborov, ktoré zaviedlo vládne nariadenie číslo 91/1960 Zb. Stav je taký, že o odvolaní orgánu národného výboru rozhoduje nadriadený orgán v horizontálnej línii, t. j. vyšší orgán toho istého stupňa. Tento systém uberá vlastne občanom i účinný opravný prostriedok proti rozhodnutiu. Na tento nežiadúci systém sa už dlho poukazuje a bolo by naozaj treba, aby naša legislatíva dala podnet k jeho náprave, lebo sa prieči najzákladnejším zásadám nepredpojatosti rozhodovania, lebo často tí istí ľudia rozhodujú i o odvolaní. Pritom treba zdôrazniť, že I. stupňové orgány MNV rozhodujú veľmi často bez náležitého zhodnotenia sporných prípadov a otázok. Málokedy sa rešpektujú ustanovenia zákona, že skutkový stav treba náležité zistiť, treba dať účastníkom konania možnosť sa vyjadriť, uplatniť svoje stanoviská a že rozhodnutia majú byť náležité odôvodnené a presvedčivé.
Jedným z veľmi citeľných konaní, ktoré sa v drobných veciach občanov dotýka, je konanie o previneniach a priestupkoch podľa zákona číslo 60/1961 Zb. Rozhodne nemožno povedať, že by spôsob, akým orgány národných výborov uplatňujú tento zákon, vykonal ten základný výchovný účel, ktorý má samotný zákon na zreteli. Priestupky sa často prejednávajú mechanicky. Napríklad vyskytol sa prípad, že členka rady MNV trojriadkovým prípisom oznámila, že jej istý občan ublížil na cti. Komisia na ochranu verejného poriadku bez výsluchu oznamovateľky a podozrivého občana a akýchkoľvek svedkov jednoducho na základe uvedeného oznámenia uložila občanovi vysokú pokutu. Zdá sa potom, že celkove postih priestupkov a previnení, aký je u nás platný, neplní ten účel, ktorý by plniť mal, a nezodpovedá právnemu cíteniu našich pracujúcich.
Ako sa uvádzajú zákony a iné právne predpisy do života, v čom sú nedostatky a čo treba pri plnení tejto úlohy zlepšiť.
V poslednom období takmer na celom úseku práva došlo k vydaniu viacerých nových zákonov alebo k novelám zákonov. Ide predovšetkým o nový Občiansky zákonník, Občiansky súdny poriadok, Hospodársky zákonník, zákon o sociálnom zabezpečení, o odškodňovaní pracovných úrazov, o prokuratúre, o výkone trestu, Zákonník práce a ďalšie. Takéto zmeny vyžadujú zvýšené nároky voči pracovníkom, ktorí sa týmito zákonmi majú riadiť v praxi. Zvládnutie týchto nových zákonov vyžaduje často veľké úsilie príslušného pracovníka a nie sú ojedinelé prípady, že výklad týchto zákonov zo strany justičných pracovníkov nie je vždy správny. V tomto smere je žiadúce, aby centrálne orgány poskytli včas svoj výklad k jednotlivým ustanoveniam zákonov, aby ich aplikácia bola jednotná.
Už v doterajšej praxi orgánov sa ukázali nedostatky a medzery v niektorých ustanoveniach nového Občianskeho zákonníka. Ide najmä o ustanovenia §§ 198 a 490 a nedostatok ustanovení o ochrane držby. V tomto smere navrhujem, aby naša legislatíva správnosť spomenutých ustanovení nového Občianskeho zákonníka preskúmala na základe osobitne odovzdaného návrhu a zdôvodnenia.
Vážené súdružky a súdruhovia!
Nevyhnutnou stránkou procesu upevňovania socialistickej zákonnosti a ochrany práv občanov je účinný boj proti kriminalite a iným škodlivým javom. Keď hovoríme o upevňovaní zákonnosti zo strany všetkých občanov, ide tu o viac. Ide o to, aby sa čoraz hlbšie do vedomia všetkých našich občanov dostávalo uvedomelé presvedčenie, že rešpektovanie nášho právneho poriadku, dodržiavania pravidiel spoločenského spolužitia, spoločenská disciplína - to všetko sú nevyhnutné predpoklady nielen pre fungovanie spoločenského organizmu ako celku, ale aj pre ochranu práv a záujmov každého jednotlivca v našej spoločnosti.
Predseda Chudík:
Ďakujem poslancovi Bednárovi. Ďalej prehovorí poslanec Jozef H a š a.
Poslanec Haša:
Vážená Slovenská národná rada!
Demokratická spoločnosť žije udržovaním právneho poriadku, nad ktorý nie je nikto z jej občanov povýšený. Závisí preto od schopnosti spoločnosti udržovať úctu pred zákonmi, o uplatnenie ktorých sa usiluje hlavne prostredníctvom svojej vlády. Úcta pred zákonmi sa predovšetkým rodí z vedomia, že zákony vznikli na základe všeobecného súhlasu a nie z donútenia. A zvyk vážiť si zákony sa koniec-koncov rodí z vedomia občana, že spoločnosť ako fungujúca organizácia dáva jemu a jeho spoluobčanom možnosť uspokojiť požiadavky, ktoré on sám považuje za správne a že túto možnosť mu dávajú práve tie zákony, ktoré sa dovolávajú jeho úcty.
Životaschopnosť demokratického systému trvá dotiaľ, dokiaľ ľudia cítia, že idú za spoločnými cieľami a že všetci sa usilujú o uskutočnenie tých istých hodnôt. A tento pocit majú ľudia vždy, kedykoľvek majú podiel na rastúcom blahobyte, podporovanom inštitúciami, ktorých si vážia.
My nemáme ani vôle ani príčiny tajiť sebe a iným, že nie je všetko také, aké by malo byť. To nás ani nemusí rmútiť. Keby bolo všetko podľa nášho želania, prepadli by sme záhalke a hnilobe.
Nie je na svete nijaká spoločnosť, tým menej národ a štát, kde by bolo všetko dokonalé. Všade sú chyby a nedostatky. Niekedy azda len zdanlivé, ale i tie stačia k nespokojnosti. Problém hospodárskej premeny spoločnosti je príliš veľký, aby ho mohla zvládnuť jediná generácia. Treba tu trpezlivosti a práce nielen jednej strany, ale spoločnej. Nie je ťažko definovať ciele; omnoho ťažšie je dohodnúť sa na metódach, ako tie ciele uskutočniť.
Nepopierame, že jedným z rozhodujúcich znakov cesty k socializmu je stále zvyšovanie životnej úrovne pracujúcich. Neznamená to tiež, že je nutné dosiahnuť vopred určenej výšky životnej úrovne, aby sme mohli hovoriť o socializme. Ale i tak sa azda darí u nás horšie než kedysi len bývalým pánom, ale ľudu je rozhodne lepšie i hospospodársky i kultúrne.
Nechcem a nemôžem povedať, že by u nás bolo všetko dokonalé. I na veľkolepom diele vesmíru hľadajú ľudia chyby, tobôž nie na diele ľudskom, ako je štát. Samo-sebou sa rozumie, že naši ministri, povereníci nie sú neomylní v zostavovaní plánov, nie sú vševedúci, ani vo výbere svojich radcov tak šťastní, aby sa vždy poctivo konala ich vôľa. Nieto nič divného, že medzi státisícami zamestnancov verejných sa nájdu niektorí, ktorí nekonajú svoje povinnosti náležité, ba dokonca, ktorí zneužívajú svoj úrad spôsobom protizákonným. To všetko je pravda rovnako ako skutočnosť, že kritizujúci často preto sa hnevajú, že úradník kvôli nim nechcel porušiť zákon. Nejeden človek zanevrel na republiku a poriadok v nej, pretože nedostal miesto, pre ktoré nemal schopnosti a vedomosti, pretože mu vzali dôchodok poškodenca, keď ním prestal byť. Práve takí ľudia si najčastejšie odľahčujú, že všetko u nás je lumpáctvo, keď ich lumpáctvo sa im nepodarilo.
Často sa u nás generalizuje, t. j. jeden prípad zavinený či nezavinený sa považuje za pravidelný jav a hneď nasleduje sťažnosť a žaloba. Že mu predtým i potom stokrát dobre a bezchybne poslúžili, na to náš občan často zabúda, pretože mu nikdy nenapadlo, že poriadok si zaslúži rovnako uznanie, ako neporiadok pokarhanie. Ale to už je zvyk u nás a azda tiež inde vo svete, že za desať dobrých činov nie je toľko slov spokojnosti, ako za jednu chybu výčitiek.
Dôsledok tohto nášho zvyku je všeobecná nespokojnosť, pretože jeden je nespokojný tým, niekto iným zjavom štátneho života a dáva to bezohľadne najavo, zabúdajúc pochváliť omnoho viac vecí dobrých i užitočných. Ľuďom málo mysliacim potom pripadá, že u nás nie je nič chvályhodné.
Nespokojnosť sama osebe nie zlá, ak je spojená so snahou zlepšil doterajšie pomery, odstrániť veci a osoby zlé a nahradiť ich lepšími. Zlou sa stáva až vtedy, keď sa uspokojuje púhym kritizovaním, odsudzovaním a budením novej nespokojnosti. Nie je priateľom štátu, kto šíri nespokojnosť a dokonca nie, keď to robí nie preto, že by nebol spokojný s pomermi ľudu, ale že je nespokojný s pomermi vlastnými.
Vážená Slovenská národná rada!
Socialistická zákonnosť je podmienkou ďalšieho rastu, ďalších úspechov na politickom a hospodárskom poli. Značí to potom, že musíme postaviť do služieb socialistickej prevýchovy nášho ľudu všetky prostriedky: školu, agitáciu, propagandu, film, umenie, literatúru, všetky formy kultúrneho hnutia.
Vážne nás znepokojuje porušovanie zákonov mládežou. Nejdem teraz skúmať príčiny určitých negatívnych javov, ktoré sa prejavujú u časti našej mládeže; sú dnes predmetom skúmania tak našich verejných pracovníkov, ako aj vychovávateľov, psychológov a sociológov. Nebolo by správne skrývať, že také zjavy sú Nie o to ide, že by dnešná mládež nemohla mať radšej moderné tance, svoj a iný spôsob obliekania, reči, než mala staršia generácia. Z toho vyrastie. Ide o poklesky mladých, o porušovanie poriadku. Očakávali sme, že po likvidovaní najhlavnejšej príčiny pokleskov v ére kapitalizmu, totiž biedy, aj previnenia mládeže po oslobodení klesnú. - Je pravda, podľa štatistických dát mladých previnilcov je menej. Ale ešte vždy viac, ako sme očakávali. A potom štatistiky hovoria o prípadoch, ktorými sa zaoberali väčšinou už súdy. Celkové založenie mládeže tu zachytené nie je. Tak napríklad nie je zachytené toto:
Do vlaku - rýchlika - idúceho z Bratislavy do Břeclavi nastúpi v Malackách skupina už dobre podnapitej mládeže. S krikom vstúpi do vlaku a hlavne jeden z tejto spoločnosti s otvoreným nožom v ruke zdôrazňuje svojich 18 rokov a ubezpečuje ľudí, ktorí sa s podivením pozerajú na týchto mladých krikľúňov, že svet sa ešte dozvie, čo on je. Prirodzene, ľudia, deti a všetci cestujúci sa uťahovali, aby neprišli do styku s touto výtržnou mládežou. Ale sprievodca sa na celej ceste neobjavoval. Mládenci títo pokračovali vo svojich priamo oplzlých rečiach, v kliatí, nadávkach a hlavne v zdôrazňovaní tej svojej 18-ročnej dôležitosti až do Břeclavi. Tu na nástupišti robili znova výtržnosť, ale stráž zasa sa nikde neobjavovala. Čo ale bolo zvláštne a potešiteľné, že ženy-železničiarky šli k týmto mládencom, hoci ten 18-ročný ešte stále mal otvorený nôž v ruke, a neviem ako áno, ako nie, pozeral som tento výjav, utíšili týchto mládencov a podarilo sa im primäť aj tohto najväčšieho výtržníka rýchlika k tomu, aby otvorený nôž zavrel a dal do vrecka.
Tento prípad nie je v štatistike, ale takýchto prípadov je mnoho.
Nechcem nijako zneužívať trpezlivosť poslankýň a poslancov, mohol by som vypočítať takýchto prípadov viac. Dotknem sa však predsa ešte jedného, trochu z iného druhu spoločnosti.
Napomeniete 12-13-ročných chlapcov, aby neničili stromy, kvety a nevybíjali obloky, bezočivo sa na vás pozerajú a pýtajú sa, akým právom ich napomínate. A keď si myslia, že bude nasledovať ráznejšie zakročenie, rozbehnú sa a pozerajú sa po kameňoch, ktorými by vás chceli zasiahnuť. Prihodilo sa to aj mne.
Toto zas nie je v štatistikách. Preto sem hovoril, že celé založenie obrazov našej mládeže nie je v štatistikách, ale sú tieto naše skúsenosti, skúsenosti - možno hovoriť - všetkých.
Vážená Slovenská národná rada!
Pravda - môžeme hovoriť o veľmi krásnych činoch dnešnej mládeže, teraz však hovoríme o negatívnych javoch v živote mládeže a tie treba odstraňovať.
Treba ustavične dvíhať vedomie zodpovednosti rodičov, ale to samo ešte nepovedie k úspechu. Štát a spoločnosť musia tiež vziať na seba zodpovednosť a prinášať obete. Medzi priestupkami mladých a medzi rodičovskou nezodpovednosťou je značná spojitosť - ale nie jednoznačná. Nielen deti opilcov, nemravných a nezodpovedných živlov sa dopúšťajú trestných činov, sú strhovaní do zlej spoločnosti. Prihodí sa taký poľutovaniahodný prípad i s deťmi statočných, čestných rodičov. Je potrebné, aby aj sieť výchovných a dozorných zariadení držala krok s požiadavkami.
Vážená Slovenská národná rada!
V "Zásadách pre hospodársko-organizátorskú a kultúrno-výchovnú činnosť národných výborov" sa hovorí: "funkcia orgánov štátnej moci sa má plne uplatniť pri presadzovaní štátnej disciplíny, socialistickej zákonnosti a upevňovaní socialistických, spoločenských vzťahov". To je charakteristické pre zodpovednú úlohu národných výborov, ktoré sú v našom štátnom ústroji jedným z článkov, v ktorom sa rozhoduje o ďalšom rozvoji našej socialistickej štátnosti a o budovaní všeľudového štátu.
Už neraz bolo zdôrazňované, že činnosť národných výborov sa nesmie sústrediť len na úradovanie, prípadne na vybavovanie sťažností občanov. Treba viesť občanov aj k úcte k zákonom. Pravda, nielen besedami, večermi otázok prostredníctvom osvetových inštitúcií a podobne, ale hlavne príkladom. Aký názor môže mať občan na nepoškodzovanie cudzieho majetku, vlastníctva, keď z komunálnych práčovni dostáva bielizeň poškodenú, keď komunálne služby sú často nesolídne a drahé, keď ženy doma po nákupe zisťujú, že v rôznych druhoých obchodov boli ukrátené na váhe nakúpeného tovaru a poškodené aj jeho akosťou. Či nezačne občan pochybovať o tom, že zákony rovnako viažu každého, keď vidí, že národný výbor nedbá predpisov o hygiene a bezpečnosti práce a i po opätovnom zakročení hygienikov a odborovej rady pokračuje v prevádzke v dome, ktorý v jednej svojej časti vyzerá ako po bombardovaní a špatí ulicu v strede mesta.
Súdruh povereník v svojom úvodnom slove dotkol sa veci, že je rozporovosť medzi právnymi predpismi a praxou. A tu prichádzame k činiteľom veľmi vážnym, kde sa zákonnosť sústavne beztrestne porušuje. Sú to rôzne naše národné podniky, predovšetkým veľké priemyselné závody. Roky a roky beztrestne nám otravujú rieky, znešvarujú, znečisťujú vzduch, kazia naše pozemky, naše lesy, a to pokračuje ďalej. Rieka Nitra má i po mesiacoch po katastrofe v Zemianskych Kostolanoch ešte stále otrávenú vodu, ktorá sa nedá na nič používať. To znamená, že je to katastrofa, ktorá nebola zapríčinená len živelnými silami, ale príčiny sú aj inde. Táto zapríčinila stámiliónové škody a zapríčiňuje ich ďalej. Cukrovary v Nitre a aj v Šuranoch majú veľké starosti, ako previesť cukrovarskú kampaň v tomto roku bez vody v nitrianskej rieke. Musia hľadať zdroje vlastnými nákladmi inde, aby vôbec výroba bola možná.
Toto treba zdôrazniť najmä ak chceme, aby si ľudia zákony ctili a vážili, musia tak činiť aj na miestach, ktoré pre spoločnosť majú veľký, rozhodujúci význam.
Ešte vždy je časté porušovanie zákona o ochrane zdravia a bezpečnosti pri práci. Percento pracovnej neschopnosti pre úrazy pri výkone zamestnania mierne pokleslo vo všetkých krajoch na Slovensku. Napriek vykázanému poklesu úrazovosti pri výkone zamestnania spôsobuje táto stále veľké škody na zdraví pracujúcich a mohla by byť pri dôslednom dodržiavaní predpisov o protiúrazovej zábrane podstatne nižšia. Dôkazom toho sú výsledky dosiahnuté na tak ťažkom pracovisku, ako je Veľkobaňa Handlová, kde pracovná neschopnosť poklesla z 6, 2 % na 5, 84 %, a to predovšetkým po zavedení súťaže o bezpečnú prácu. Nie je tomu tak všade. Pri správnej výchove pracujúcich k bezpečnosti pri práci, pri sústavnej kontrole zo strany vedenia závodov a orgánov ROH, tak ako to zákon predpokladá, mnohé úrazy pri práci by sa vôbec nemali vyskytnúť. Nemohol by sa prihodiť prípad, ako v Gumárni v Púchove, kde za účelom plnenia exportných úloh boli nasadení všetci administratívni pracovníci, pričom nezapracovaná administratívna pracovníčka prišla o ruku.
Vážená Slovenská národná rada!
Za každý skutok zodpovedá človek nejakej inštancii. Nijaký čin na svete nezmizne bez účinku na ďalšie konanie vlastné alebo iných ľudí. Je to mravná obdoba fyzického zákona, že sa vo svete nestráca nijaká energia. Preto tiež nie sme za konanie zodpovední svojmu svedomiu, ale tiež ostatným ľuďom. Zodpovednosť je stupňovaná u všetkých, ktorí dôverou občianstva boli postavení na čelo alebo aspoň na prednejšie miesto. Ich zodpovednosť nie je len osobná, ale úhrnná za všetkých, ktorých dotyčný občan zastupuje. V demokracii sa ľudia radi dovolávajú slobody. Všetci občania sa musia prepracovať k názoru, že sloboda občana je obmedzená právom ostatných a predovšetkým právom republiky, t. j. zákonom.
Štát za účelom ochrany slobody vydáva zákony a nariadenia, ktorými určité úkony prikazuje, prípadne zakazuje a i priestupky trestá. Tým sa - pravda - obmedzuje možnosť konania, ale deje sa to v záujme slobody celku. Preto pre každú sporiadanú spoločnosť platí zásada, že sloboda je len v medziach zákona, čo je mimo zákona, alebo priam proti zákonu, nie je už slobodou, ale neviazanosťou, zvoľou, rušiacou slobodu iných.
Predseda Chudík:
Ďakujem poslancovi H a š o v i za jeho vystúpenie a slovo udeľujem poslancovi Vojtechovi Daubnerovi.
Poslanec Daubner:
Súdružky a súdruhovia!
Dovoľte mi, aby som sa vyjadril k niektorým otázkam, ktoré sa bezprostredne dotýkajú života našich pracujúcich.
Najprv sa chcem dotknúť dnes snáď jednej z najožehavejších otázok - bytovej otázky, už aj preto, že aj zpráva na stranách 29-33 o tom pojednáva, a súdruh C o l o t k a vo svojom úvodnom slove tiež venoval tomu veľkú pozornosť. Chcem tiež povedať, že za prvej republiky nemali páni také veľké starosti s bytovou otázkou, lebo neboli ľudia existenčne zaistení, bola nezamestnanosť, vysťahovalestvo. Vtedy to bolo sprievodným zjavom a vtedy - by "som povedal - mnohým mladým ľuďom ani len na rozum neprišlo čo len pozrieť sa na dievča, tobôž ešte ženiť, pretože - však to vieme zo svojich skúseností - na nezamestnaného sa ani tá najškaredšia dievka nelakomila. No naša revolúcia vyriešila zásadné problémy. Vyriešila tú ťažkú chorobu, ktorá bola u nás - nezamestnanosť. No ale tieto vyriešené problémy zase nastolili problémy iné, a to aj bytovú otázku.
Keď sa za prvej republiky niekto chcel ženiť, musel mať okrem nevesty aj zamestnanie a byt. Voľakedy sa tomu hovorilo, že má zabezpečenú existenciu. V našej spoločnosti niet občana, ktorý by považoval za nesamozrejmé, že prácu dostane. A väčšinou si myslíme, že by tomu tak malo byť aj s bytmi. Štatistika - súdružky a súdruhovia - ukazuje, že v rokoch 1958-1963 bolo v Západoslovenskom kraji o 7637 viac sobášov ako novopostavených bytov. Stredoslovenský kraj zaznamenal viac sobášov o 4110 sobášov a Východoslovenský kraj o 2385 sobášov viac. Celkom teda 14 134 zosobášených nemohlo v nijakom prípade dostať svoj byt. Pravda, treba povedať, že aj ceremónia sa na národnom výbore ľahšie urobí, ako potom sa postaví byt pre týchto občanov. Ale ľudia majú robotu, tak sa ženia. Nedá sa nič robiť. Preto nám táto bytová otázka mnohokrát robí takúto ťažkú hlavu. To, čo som uviedol, a ak to s tým počítame aj deti, tvorí slušné šesťdesiattisícové mesto. Pritom tento bytový deficit je v skutočnosti väčší, lebo ak vychádzame z toho, že z 10 obyvateľov na Slovensku 7 býva v dedinských obciach, a zároveň vezmeme na vedomie, že 34 % bytového fondu vidieka je starší ako 65 rokov, a 88 % sú jednotlivé domy, nehovoriac už o rozmeroch a kvalite týchto bytov, potom nemalé percento z nových obytných domov je náhrada za neobývateľné domy. Táto situácia vyvíja tlak na získanie nového bytu.
Zatiaľ nestačíme nasýtiť ani tú potrebu, ktorá je podložená finančnými prostriedkami. Tak sa vytvára situácia, že občan, ktorý si odkladá zarobené koruny na byt, často na úkor kvality stravovania, obliekania a zábavy, sa nakoniec dozvie, že byt nedostane.
Táto situácia sa iste nemôže považovať za normálnu a niet sa potom čomu diviť, že občan hľadá východisko, ktoré sa nie vždy kryje s názorom Slovenskej plánovacej komisie, ba ako vidieť zo zprávy právnej komisie, dakedy aj porušuje zákon.
Samozrejme, že som za dodržiavanie zákonov a nemám v úmysle zastávať jeho porušovateľov. Čierne stavby stíhajú sa na celom svete a keď treba, tak sa takéto stavby aj zrúcajú - aj keď sa to nemusí robiť akurát dynamitovou náložou. Nesporné je aj to, že musíme ornú pôdu chrániť pred zástavbou a štát pred nezdôvodnenými nárokmi na nové cesty, vodovody, dopravnú sieť. Preto treba súhlasiť s touto časťou zprávy. To však nič nemení na fakte, že bytový problém treba riešiť a osobne si myslím, že národné výbory musia omnoho viac energie vynaložiť na výstavby nových bytov a podporu tejto formy výstavby, ako na to, aby ju zdržiavali. A myslím si, že to platí aj pre Slovenskú národnú radu. Jej predsedníctvo sa už zaoberalo s vecou, chystá sa opatrenie najmä pre podporu individuálnej výstavby.
Na Slovensku sa ľudia silno orientujú na rodinné domky. Takto to je a to musíme brať na vedomie. V posledných piatich rokoch sa 70 % rodinných domov postavilo na Slovensku a z celkovej bytovej výstavby bolo 51 % postavených v individuálnej bytovej výstavbe. Tento smer možno chváliť, možno ho haniť, podľa toho, čo považujeme za ideálne. Existuje mnoho argumentov pre aj proti. Nemôžeme tu postupovať ako pri receptúre pre varenie, keď ešte nie tak dávno sme považovali za náležitosť plánovaného hospodárstva a div nie za jediné, leninské, že sme z jedného centra predpisovali celoštátne normy jedál. Mohli ste obísť všetky