Čtvrtek 16. září 1965

na upevňovaní manželstva a rodiny, včítane starostlivosti o maloletých, v žiadúcej miere nerozvinula.

Pokiaľ ide o rozvodovosť, jej stav na Slovensku sa v posledných rokoch v podstate nemení (v roku 1960 - 2321, v roku 1962 - 2466, v roku 1964 - 2345 povolených rozvodov); na celoštátnom počte rozvodov podieľa sa Slovensko v uvedenom období cca 15 %. Pri tejto rozvodovosti znepokojujúca je najmä okolnosť, že k rozvodom dochádza stále viac v manželstvách s maloletými deťmi.

V práci súdov bude treba viac pozornosti venovať otázke mimoriadneho povoľovania manželstiev maloletým osobám; z ustanovenia výnimočného charakteru robia často pravidlo. Tomuto vývoju treba čeliť, pretože skúsenosti ukazujú, že ľahkovážne a ľahkomyseľné uzavierané manželstvá, bez zdravých základných predpokladov nemajú dostatočnú stálosť.

Mimoriadnu starostlivosť si zasluhuje riešenie otázok výchovy a výživy maloletých. O závažnosti tejto otázky svedčí aj skutočnosť, že na Slovensku zo všetkých právoplatne skončených rodinno-právnych vecí tvorila táto problematika 67, 1 %. Na tomto úseku treba všestranne rozvíjať koordinovanú a iniciatívnu spoluprácu všetkých do úvahy prichádzajúcich orgánov a spoločenských organizácií, v ktorom smere musia v zmysle vládneho nariadenia č. 59/1964 Zb. oveľa aktívnejšie pracovať najmä národné výbory a ich orgány starostlivosti o deti.

Pri hodnotení stavu a problémov dodržiavania socialistickej zákonnosti na hospodárskom úseku treba prizerať na celkové uplatňovanie zásad hospodárskej politiky ČSSR. V súčasnosti dožívajú ešte vzťahy podľa právnych predpisov platných pred vydaním hospodárskeho zákonníka, zároveň však sa vytvárajú vzťahy podľa nových právnych predpisov. Hlbšie hodnotenie efektívnosti týchto predpisov a v nich zakotvených nových právnych inštrumentov, vzhľadom na ich pomerne krátku účinnosť, ako aj vzhľadom na zavádzanie zdokonaleného systému plánovitého riadenia národného hospodárstva, bude možno uskutočniť až po väčšom časovom odstupe.

Zákon č. 69/1958 Zb. v nadväznosti na platnú plánovaciu metodiku predpokladal dostatok niektorých, najmä podnikovoplánovaných výrobkov pre národné hospodárstvo. Preto tiež ukladal kontraktačnú povinnosť dodávateľovi aj v tých prípadoch, keď v pláne, resp. v bilanciách nebolo na odberateľa z hľadiska dôležitých hospodárskych úloh, ktoré mal podľa plánu plniť, pamätané. Pri relatívnom nedostatku niektorých výrobkov, resp. výrobnej kapacity podnikov, samotný predpis tak pôsobil na rast disproporcií medzi výrobnými úlohami podnikov a materiálno-technickým zásobovaním. Túto situáciu sa pokúšali korigovať smernice hlavného arbitra ČSSR, podľa ktorých arbitrážne orgány, až na výnimky, nemali uzatvárať medzi stranami hospodárske zmluvy, ak zmluvný záväzok súčasne nebol zabezpečený v pláne.

Nový hospodársky zákonník č. 109/1964 Zb. rieši otázku kontraktačnej povinnosti odlišne od starého, ním zrušeného zákona. Hlavný dôraz kladie na to, aby už v pláne sa zabezpečili predpoklady pre vytváranie proporcionálnych hospodársko-právnych vzťahov. V súvislosti s novými aspektami riadenia národného hospodárstva, ktoré predpokladajú obmedzenie doterajšej prísnej direktívnosti, zavádza inštitúciu zmluvy o príprave dodávok od ktorej sa očakáva, že v prevažnej miere nahradí prerokúvanie bilancií, prípadne a samotné bilancovanie na úseku materiálnotechnického zásobovania podnikmi.

K najčastejším nedostatkom pri uzavieraní hospodárskych zmlúv dochádza pre oneskorené predkladanie objednávok (návrhov hospodárskych zmlúv), resp. pre ich neujasnenosť, čo má za následok rozpory o dodacie termíny.

Pri plnení hospodárskych zmluvných záväzkov dochádza v podstate k dvom základným formám porušovania zmluvných povinností. Dodávateľ svoj záväzok, vyplývajúci z hospodárskej zmluvy, buď nesplnil vôbec, resp. oneskorene, alebo ho splnil vadne. Obidve formy spôsobujú vážne poruchy v národnom hospodárstve, pretože tu nejde len o porušenie zmluvného záväzku voči zmluvnému partnerovi, ale aj o narušenie proporcionality v kooperačných vzťahoch.

Príčiny neplnenia, resp. oneskoreného plnenia spočívajú jednak v doterajšej preexponovanej direktívnosti, ktorú právny poriadok upravoval v súlade s existujúcimi zásadami riadenia národného hospodárstva, jednak v nedostatočnej zmluvnej disciplíne podnikov, na upevňovanie ktorej majetkové sankcie zatiaľ nepôsobia dostatočne.

Príčiny vadného plnenia vyplývajú predovšetkým z porušovania technologickej disciplíny, technických noriem, ale tiež z porušovania právnych povinností, najmä pri dojednávaní kvality výrobkov a označovaní výrobkov. Nedostatočne sa tiež využívajú právne predpisy pri uplatňovaní nárokov zo zodpovednosti za vady. Nová úprava hospodárskych vzťahov sprísňuje požiadavky na kvalitné plnenie dodávok, najmä zavedením právneho inštrumentu všeobecnej garancie namiesto doterajšej zákonnej zodpovednosti za vady.

Nepriaznivým zjavom sú straty z nepodarkov výrobkov v priemysle, ktoré sú stále vysoké. V roku 1963 dosiahli v podnikoch ústredne riadených sumu 178, 3 mil. Kčs a v roku 1964 cca 200 mil. Kčs. Značná časť nekvalitnej produkcie i nepodarkov dostáva sa často k spotrebiteľom, i na zahraničný trh. Hospodársky dosah zahraničných reklamácií je značný, nehovoriac o strate dôvery, ktorá sa tak skoro nezískava späť.

Na nepriaznivom stave má svoj podiel aj nedôsledné vyvodzovanie zodpovednosti voči príslušným pracovníkom za nekvalitné práce a výrobky. Na kvalitu výrobkov sa dokonca neprizerá ani pri prémiovaní. Súčasný stav je dnes ešte taký, že prakticky mzda i prémie sa vyplácajú na väčšine pracovísk bez ohľadu na kvalitu výrobkov a prác. Ak máme dosiahnuť v novom systéme riadenia národného hospodárstva trvalé zlepšenie, musí sa stať otázka kvality vecou každého pracovníka na jeho úseku.

V činnosti podnikov je veľmi závažným zjavom porušovanie cenovej a finančnej disciplíny so snahou takto "vylepšiť" výsledky hospodárenia. Také machinácie, ako je. napríklad neodôvodnené zvyšovanie veľkoobchodných cien, sa odrazia v plnení plánu hrubej výroby, v produktivite práce i zisku. Spotreba materiálov, zúčtovaná v nesprávnych cenách, sa odrazí v úspore nákladov a pod. Na základe kontroly dane z obratu, vykonanej finančnými odbormi národných výborov, predpísala sa z uvedených dôvodov v rokoch 1961-1964 dodatočne daň z obratu podnikom na Slovensku priemerne ročne 19 mil. Kčs. Pritom však plán kontrol za tieto roky nebol splnený ani v jednom kraji.

Snahy zlepšovať hospodársky výsledok, a teda aj fond odmien na úkor dane z obratu, treba predpokladať i v novej sústave riadenia národného hospodárstva. Z tohto hľadiska javí sa vhodným tiež domyslieť vhodný spôsob hmotnej zainteresovanosti národných výborov na dôslednom plnení a prehlbovaní kontrol dane z obratu.

Ďalší spôsob, akým dodávateľské podniky dosahujú nezaslúžený zisk a neoprávnene odčerpávajú prostriedky spoločnosti, sú tzv. prefakturácie (účtovanie neuskutočnených prác). Zvlášť výrazne sa to prejavuje pri údržbe bytového fondu. Napríklad len Okresný stavebný podnik v Trnave uznal dobropismi prefakturáciu na rok 1963 a 1964 v sume 1, 1 mil. Kčs, Stavokombinát v Bratislave za rok 1964 v sume 336, 7 tis. Kčs a Okresný stavebný podnik v Humennom v sume 274 tis. Kčs.

Časté sú aj prípady poškodzovania poľnohospodárskych závodov zo strany nákupných organizácií, a to jednak pri nákupe rastlinných a živočíšnych výrobkov, jednak pri zásobovaní týchto závodov kŕmnymi zmesami. Poznatky z previerky vykonanej v tomto smere Komisiou ľudovej kontroly a štatistiky SNR ukazujú, že nie sú zriedkavé ani prípady, keď nákupné organizácie vedome poškodzujú najmä jednotné roľnícke družstvá nielen na kvalite dodávaných zmesí, ale aj na dopravnom a obaloch. V Západoslovenskom a Stredoslovenskom kraji bolo v roku 1964 na pokyn kontrolných orgánov z tohto titulu vrátené poľnohospodárskym závodom 298 tis. Kčs.

Na druhej strane treba však súčasne poukázať aj na vážne problémy vo finančnej disciplíne mnohých jednotných roľníckych družstiev, ktorá je na nízkej úrovni. Napríklad za II. polrok 1964 bolo predložené arbitrážnym orgánom na Slovensku vyše 700 sporov proti jednotným roľníckym družstvám pre nezaplatenie faktúr za dodaný tovar a vykonané práce (v českých krajoch za rovnaké obdobie len cca 300 sporov). V mnohých prípadoch boli pohľadávky uplatňované voči jednotným roľníckym družstvám uznané alebo zaplatené už v priebehu arbitrážneho konania. Zástupcovia jednotných roľníckych družstiev sa často na arbitrážne konanie nedostavia, prípadne v dôsledku nedostatočného prehľadu a poriadku v evidencii nie raz uznávajú aj pochybné pohľadávky. Všetky tieto skutočnosti potvrdzujú, že jednotné roľnícke družstvá na Slovensku sú zatiaľ na právnom a ekonomicko-finančnom úseku veľmi slabo vybavené kvalifikovanými pracovníkmi. K tomu sa priraďuje tiež nedostatočná práca revíznych komisií jednotných roľníckych družstiev, ktoré - pozerajúc na stav z hľadiska zásad družstevnej demokracie - vcelku patria k najslabším článkom v činnosti orgánov jednotných roľníckych družstiev.

Zvlášť po vydaní hospodárskeho zákonníka, keď hospodárske zmluvy boli zavedené do všetkých dodávateľsko-odberateľských vzťahov jednotných roľníckych družstiev, sa ukazuje veľmi naliehavá potreba vyriešiť otázku systematického poskytovania právnej pomoci jednotným roľníckym družstvám. Právna komisia Slovenskej národnej rady v tomto smere iniciatívne pripravila návrh príslušných opatrení, ktoré sa môžu prípadne stať aj základom jednotného celoštátneho riešenia tejto otázky. Vzhľadom na mimoriadnu naliehavosť veci, najmä so zreteľom na konkrétnu situáciu v jednotných roľníckych družstvách na Slovensku, bude potrebné prijať konkrétne rozhodnutie, aby sa mohlo k realizácii opatrení na zabezpečenie systematického poskytovania právnej pomoci jednotným roľníckym družstvám urýchlene prikročiť.

Jedným z kľúčových úsekov rozvoja celého nášho národného hospodárstva sa stala v posledných rokoch investičná výstavba.

Pri vykonávaní zákonov a iných právnych predpisov na tomto úseku naráža sa na celý rad problémov. Potreba ich aktívneho riešenia je tým naliehavejšia, že nedostatky v investičnej výstavbe sa svojimi dôsledkami negatívne prejavujú v najrôznejších oblastiach hospodárskeho života.

Pri vykonávaní predpisov o územnom plánovaní jedným z hlavných problémov je zabezpečenie permanentnosti územno-plánovacej činnosti. Túto zásadu sleduje aj uznesenie vlády č. 652/ /1964 o usporiadaní územného plánovania, stavebného poriadku a investorskej činnosti na národných výboroch. Dôsledky toho žiada sa však vyjadriť aj v príslušných právnych predpisoch. Najmä sa žiada novelizovať vyhlášku č. 153/1959 Ú. v. a ďalšie vykonávacie smernice. V územno-plánovacej činnosti pozornosť si zasluhuje väzba územného plánovania na národohospodárske výhľady. Keďže záväzné plány sú zväčša zriedkavosťou a perspektívne výhľady úplne chýbajú, nastávajú problémy, či už pri schvaľovaní politicko-hospodárskych a technických zásad alebo pri spracúvaní dokumentácie, čo potom vedie k rozporom, ktoré vyvrchoľujú pri schvaľovaní územných plánov. Správny vzťah a náväznosť územného plánovania na plánovanie národohospodárske by mal byť taktiež primerane premietnutý do právnych predpisov.

V súvislosti s ochranou pôdneho fondu mimoriadne závažnou je otázka zabezpečovania vhodných plôch pre výstavbu, V minulosti dochádzalo z tohto titulu často k nezodpovednému zaberaniu kvalitných pozemkov, včítane ornej pôdy. Na tejto skutočnosti sa však málo zmenilo aj po vydaní zákona č. 48/1959 Zb. o ochrane pôdneho fondu.

Zákon c ochrane pôdneho fondu neobsahuje nijaké ekonomické sankcie v prípade neodôvodneného zaberania pôdy pre účely výstavby. Mnohí investori preto ešte aj dnes, bez ohľadu na celospoločenské záujmy, presadzujú umiesťovanie stavebných investícií aj na najúrodnejších plochách, hoci sa ponúkalo prípadne aj iné riešenie.

Tento stav si vyžiadal vydanie vládneho uznesenia č. 392/1984, ktoré prináša ako nový moment použitie ekonomických sankcií v prípade zaberania pôdy pre účely investičnej výstavby; v súlade s tým sa tiež pripravuje novelizácia zákona č. 48/1959 Zb.

Predpisy o dokumentácii stavieb jednoznačne určujú postup investora a schvaľovacích orgánov pri navrhovaní a schvaľovaní investičných úloh a pri projektovej dokumentácii stavieb. Tieto predpisy sa však v značnom rozsahu porušujú, najmä pokiaľ ide

o výstavbu zariadení na ochranu čistoty vody a ovzdušia. Na veľmi povážlivý stav znečisťovania vody v našich tokoch bolo podrobne poukázané v zpráve o súčasnom stave a hlavných úlohách vodného hospodárstva na Slovensku v najbližších rokoch (rokovanie pléna Slovenskej národnej rady 27. mája 1965) s príslušnými závermi.

Vládne uznesenie č. 1024/1962 o úlohách vo výstavbe vidieckych socialistických sídlisk a č. 1025/1962 o usmernení výstavby bytov, občianskej a technickej vybavenosti vo vidieckych sídliskách riešia y podstate otázku koncentrácie osídlenia. Na základe rozborov súčasného stavu veľkosti sídlisk, ich vybavenosti, komunikačného napojenia a podobne bolo na Slovensku podľa citovaného uznesenia vlády vybraných 624 vidieckych sídlisk pre sústredenú investičnú výstavbu.

Očakávané kladné výsledky sa podľa doterajších poznatkov prejavili len v obmedzenej miere. Pokiaľ ide o štátnu a družstevnú bytovú výstavbu a výstavbu zariadení občianskej vybavenosti, zásady koncentrácie boli vcelku dodržané. Naproti tomu, pokiaľ ide o umiesťovanie individuálnej bytovej výstavby, sploštil sa v praxi celý problém koncentrácie osídlenia na vybavovanie žiadostí o výnimky spod ustanovení citovaných vládnych uznesení, pričom komisie výstavby okresných národných výborov vo väčšine prípadov výnimky pre výstavbu rodinných domov v nevybratých obciach udeľovali paušálne. Naproti tomu v obciach, kde boli snahy o strnulé uplatňovanie zásad vládnych uznesení, došlo k zvýšeniu počtu nepovolených stavieb.

Zásada koncentrácie osídlenia uplatnená vo vládnych uzneseniach č. 1024 a 1025 z roku 1962 bola upresnená vládnym uznesením č. 465/1964 o opatreniach na zvýšenie účasti obyvateľstva na riešení bytového problému a o úprave foriem bytovej výstavby na posilnenie stabilizácie kádrov, na ktoré nadviazala neskôr vyhláška č. 191/1964 Zb. o finančnej, úverovej a inej pomoci družstevnej bytovej výstavbe a výstavbe rodinných domčekov. Podľa citovaného uznesenia a vyhlášky možno realizovať individuálnu bytovú výstavbu za určitých podmienok aj v iných obciach ako vo vybratých sídliskách, a to najmä v miestach pracoviska a v obciach, odkiaľ je možná denná dochádzka do zamestnania.

Vládne uznesenie č. 465/1964 vychádza z toho, že bývanie v rodinných domčekoch bude vždy podstatnou zložkou bývania nášho obyvateľstva. So zreteľom na to, že v rokoch 1956-1963 sa svojpomocná výstavba rodinných domčekov podieľala na bytovej výstavbe jednou tretinou až jednou polovicou, vládne uznesenie prináša významné zvýhodnenie poskytovaním pôžičiek (z veľkej časti nenávratných), úpravou úrokovej sadzby, pomocou pri obstarávaní projektov, pozemkov, stavebného materiálu atď.

Na druhej strane sú však s výstavbou rodinných domčekov spojené aj rôzne nevýhody jednak pre občanov-stavebníkov, jednak pre celú spoločnosť (spotreba materiálov, nároky na pôdu, väčšie náklady na výstavbu inžinierskych sietí a pod. ). Z týchto dôvodov už vládne uznesenie č. 465/1964 podčiarkuje účelnosť výstavby rodinných domčekov až s tromi bytmi. Otázky vzájomných vzťahov užívateľov bytov, najmä však otázku vzťahu užívateľa k bytu a súčasne aj k domu vládne uznesenie však úspešne riešiť nemohlo. Na to treba osobitná zákonná úprava, ktorou by sa zaviedol nový inštitút osobného vlastníctva bytov. Takáto právna úprava umožní zamerať individuálnu bytovú výstavbu na domy s viacerými bytmi v osobnom vlastníctve s cieľom dosiahnuť podstatné úspory stavebných nákladov pre stavebníkov i väčší prínos z hľadiska celospoločenských záujmov. Vychádzajúc z toho, že riešenie problematiky individuálnej bytovej výstavby je pre jej značný rozsah obzvlášť naliehavé na Slovensku, Právna komisia Slovenskej národnej rady pripravuje návrh zákona o osobnom vlastníctve k bytom, aby mohol byť ako iniciatívny návrh Slovenskej národnej rady predložený Národnému zhromaždeniu.

S individuálnou bytovou výstavbou sa vynára vážny problém zabezpečovania potrebných stavebných pozemkov, ktorý sa úzko dotýka nového právneho inštitútu osobného užívania pozemkov, zakotveného v občianskom zákonníku. Viaceré signály zo súdov, štátnych notárstiev i z národných výborov nasvedčovali, že v praxi dochádza k obchádzaniu zákonných ustanovení a k špekuláciám so stavebnými pozemkami. Vychádzajúc z toho, Právna komisia Slovenskej národnej rady spolu s Ústavnoprávnym výborom Národného zhromaždenia vykonali prieskum na objektívne zistenie, ako sa nový inštitút o práve osobného užívania pozemkov vžíva a uplatňuje.

Vykonaný prieskum ukázal, že pri zakladaní práva osobného užívania pozemkov dochádza k takému porušovaniu socialistickej zákonnosti, ktoré sa dotýka základov politického zámeru zákona. Národné výbory nemajú potrebné fondy pozemkov na ich prideľovanie do osobného užívania. Získavanie pozemkov vyvlastňovaním nepovažujú za vhodnú formu a nerady k nej pristupujú, pretože spravidla vyvoláva nepriateľské vzťahy medzi jednotlivými občanmi a ovplyvňuje aj ich postoj k národným výborom. Pokiaľ ide o konanie o získanie pozemkov výkupom, je značne komplikované, zdĺhavé a nejednotné. Z uvedených dôvodov stavebníci získavajú stavebné pozemky prevažne na základe predchádzajúceho priameho dojednania s ich vlastníkmi. Podľa získaných poznatkov takmer vždy dochádza medzi vlastníkmi pozemkov a záujemcami o stavbu rodinných domčekov k tajným dohodám o pozemku a jeho cene a k vyplácaniu ďaleko vyšších súm, než predstavujú ceny pozemkov, prevádzaných do socialistického vlastníctva. Len potom nastupuje formálny výkup národnými výbormi a pridelenie pozemkov do osobného užívania, čo súčasne znamená, že špekulácie s pozemkami sa zatiaľ neodstránili. Formálne navonok ide o prideľovanie pozemkov do osobného užívania, v skutočnosti mu však predchádzajú prevody na základe tajných dohôd (ináč ťažko preukázateľných) s vyplácaním vysokých cien.

Výsledky prieskumu boli 27. augusta 1965 prerokované v Právnej komisii Slovenskej národnej rady, ktorá naznačila smery viacerých opatrení (politicko-organizačného charakteru i ekonomických, najmä cenových) na riešenie tejto politicky i hospodársky zložitej a citlivej problematiky. Otázky budú prerokované v Ústavnoprávnom výbore Národného zhromaždenia za účasti delegácie Právnej komisie Slovenskej národnej rady s cieľom odporučiť príslušným štátnym orgánom potrebné riešenia.

Pri uplatňovaní zákona č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku a vykonávacích predpisov k nemu je problémom, osobitne závažným na Slovensku, výskyt nepovolených stavieb. Vyskytujú sa predovšetkým na vidieku. Len podľa počtu stíhaných priestupkov na úseku stavebníctva pohyboval sa počet takýchto stavieb v roku 1964 v jednotlivých krajoch na Slovensku okolo 800, pričom tento počet nepovolených stavieb nebude ani zďaleka úplný. Na tento stav - okrem už spomenutých problémov pri uskutočňovaní zásad koncentrácie osídlenia a pri získavaní stavebných pozemkov - vplývajú aj nedostatky v riadení individuálnej bytovej výstavby zo strany národných výborov (zdĺhavé vybavovanie stavebných povolení, slabá kontrola i nezásadový postoj niektorých funkcionárov národných výborov voči čiernym stavebníkom). Ukladanie pokút, ktorých výška je u priestupkov maximalizovaná sumou 500. - Kčs, nemôže samo osebe pôsobiť na dostatočné upevnenie stavebnej disciplíny. Národné výbory musia čiernym stavbám oveľa aktívnejšie predchádzať a v súčinnosti s orgánmi verejnej bezpečnosti iniciatívne už v prvých štádiách prípravy takýchto stavebníkov odhaľovať, a tak zabraňovať vzniku nepovolených stavieb. Ak napriek tomu dôjde k nepovolenej stavbe a táto je v rozpore s územným plánom, resp. so zásadami územného plánovania, nemožno v žiadnom prípade pripustiť jej dodatočné legalizovanie. Za takejto situácie treba podľa okolností pristúpiť aj k zbúraniu stavby podľa platných zákonných ustanovení.

Ako z podaného prierezu vyplýva, na úseku individuálnej bytovej výstavby existuje celý rad závažných problémov nielen ekonomickej, ale aj organizačno-právnej povahy. Keďže táto forma výstavby zostáva aj naďalej dôležitou súčasťou riešenia bytového problému, Slovenská komisia pre investičnú výstavbu v súlade so závermi prepracovanej technicko-ekonomickej koncepcie individuálnej bytovej výstavby v rokoch 1966-1970 počíta tiež s možnosťou komplexnej legislatívnej úpravy otázok individuálnej bytovej výstavby. Na rozbore problematiky a príprave príslušných návrhov bude s ňou aktívne spolupracovať Právna komisia Slovenskej národnej rady.

I napriek nesporne kladným výsledkom, ktoré pri plnení úloh výstavby našej socialistickej spoločnosti dosahujú národné výbory v rámci svojej mnohostrannej a náročnej činnosti, dochádza v práci ich orgánov ešte pomerne často k porušovaniu socialistickej zákonnosti. Okrem niektorých už spomenutých otázok v predchádzajúcich častiach zprávy, treba osobitne upozorniť na úsek hospodárenia s bytmi, ktorého sa dotýka tiež najväčší počet (2865) sťažností a oznámení pracujúcich došlých národným výborom na Slovensku v uplynulom roku.

Previerkami, ktoré vykonali orgány prokuratúry a Komisia Slovenskej národnej rady pre rozvoj miestneho hospodárstva koncom roku 1964 a v I. štvrťroku 1965, bolo zistené, že napriek určitému zlepšeniu mnohé mestské a miestne národné výbory predpisy o hospodárení s bytmi ešte porušujú.

Nedostatky sa vyskytujú už pri zostavovaní poradovníkov. Mnohé mestské a miestne národné výbory pod vplyvom rôznych intervencií zaraďujú do poradovníkov takých uchádzačov, ktorých bytová potreba v porovnaní s inými uchádzačmi je menej naliehavá, a aj takých, ktorí - vzhľadom na svoje sociálne pomery - nie sú odkázaní na štátnu bytovú výstavbu. Pod tlakom uchádzačov sa často zapisuje do poradovníkov väčší počet uchádzačov, než to zodpovedá počtu bytov, stojacich k dispozícii v príslušnom období. Pri prideľovaní bytov nie ojedinelé dochádza k neodôvodnenému porušovaniu poradia uchádzačov určeného poradovníkom (napríklad v Banskej Bystrici a Žiline). Vyskytujú sa aj prípady nezákonného prideľovania bytov osobám nezapísaným v poradovníku, napríklad v Banskej Bystrici, Liptovskom Mikuláši, Považskej Bystrici, Poprade i v ďalších miestach.

Jedným z významných ustanovení zákona o hospodárení s bytmi je rozšírenie oprávnenia miestneho národného výboru zrušiť užívacie právo k bytu pre jeho nadmernosť. Toto ustanovenie uľahčuje národným výborom spravodlivejšie rozdeľovanie bytového priestoru. V záujme postupného odstraňovania nerovnomerného rozdelenia bytového fondu miestne národné výbory majú viesť užívateľov nadmerných bytov, aby si ich vymenili s početnejšími rodinami za menšie byty. Niektoré mestské národné výbory - napr. v Trnave, Trenčíne, Zvolene - už takto postupujú, no väčšina k riešeniu tejto úlohy ešte neprikročila.

Hospodárenie s bytmi je narušované tiež tým, že niektorí občania sa svojmocne sťahujú do bytov, ktoré im neboli pridelené. Niektoré mestské a miestne národné výbory takéto prípady neriešia dôsledne, čo sa prejavilo napríklad v Košiciach hromadným protiprávnym obsadzovaním bytov. V záujme upevnenia socialistickej zákonnosti je nevyhnutné, aby národné výbory dôsledne trvalí na uvoľnení všetkých protiprávne získaných bytov.

Nedostatky v uplatňovaní právnych predpisov o hospodárení s bytmi s, ú do určitej miery dôsledkom aj toho, že národné výbory sa nedostatočne riadia uznesením vlády č. 231 z 27. marca 1963, ktoré uložilo radám národných výborov pravidelne hodnotiť stav vo vykonávaní bytovej politiky a uskutočňovať potrebné opatrenia na odstránenie zistených" nedostatkov. Ani bytové komisie miestnych (mestských) národných výborov ešte neprehĺbili v zmysle citovaného vládneho uznesenia svoju spoluprácu s poslancami národných výborov, občianskymi výbormi a so spoločenskými organizáciami. K riešeniu týchto otázok netreba prijímať osobitné nové opatrenia, no je potrebné s plnou zodpovednosťou platné predpisy a uznesenia plniť.

Rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou plánovania a plnenia výrobných a ostatných pracovných úloh má byť starostlivosť o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a o stále zlepšovanie pracovných podmienok. Všetky orgány, ktoré plánujú alebo určujú pracovné úlohy, riadia, organizujú a kontrolujú prácu, sú povinné sústavne vytvárať podmienky pre bezpečnú prácu, pre predchádzanie pracovným úrazom a chorobám z povolania.

V úsilí o plnenie tejto požiadavky, zakotvenej v doterajšom zákone č. 65/1961 Zb. a plne obsiahnutej aj v zákonníku práce, ktorý ho nahradzuje, dosiahli sa v posledných rokoch určité úspechy. Za posledné štyri roky, najmä však v roku 1964, pracovná úrazovosť na Slovensku mierne poklesla. K podstatnejšiemu zníženiu došlo v roku 1964 v počte smrteľných úrazov, ktoré poklesli takmer o 20 %. Uvedený pokles sa týka aj najrizikovejších pracovísk - baníctva. V tomto odvetví došlo ako konštatovala komisia Predsedníctva Slovenskej národnej rady pre bezpečnosť práce v baníctve - v uplynulom roku v porovnaní s rokom 1963 k celkovému zníženiu úrazov tak čo do množstva, ako aj čo do ich závažnosti, pričom počet smrteľných úrazov poklesol z 57 v roku 1963 na 25 prípadov v roku 1964.

Mimoriadne vážny je však stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v socialistickom sektore poľnohospodárstva, kde úrazovosť, včítane smrteľných úrazov, z roka na rok stúpa. V roku 1962 bolo na tomto úseku 14. 798 úrazov, z toho 121 smrteľných, v roku 1963 už 17. 890 úrazov, z toho 131 smrteľných, a v roku 1964 19. 309 úrazov, z toho 142 úrazov smrteľných.

Počet smrteľných úrazov v poľnohospodárstve je ďaleko vyšší ako počet smrteľných úrazov na ostatných úsekoch nášho hospodárskeho a spoločenského života a v rokoch 1962 až 1964 činil 61 až 70 % všetkých úrazov, ku ktorým na Slovensku došlo.

Jednou z príčin sústavne sa zhoršujúceho stavu je ľahostajný postoj vedúcich výrobných poľnohospodárskych správ k otázkam bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Okresné výrobné poľnohospodárske správy dosiaľ nevytvorili podmienky pre spájanie výrobných úloh so zásadami bezpečnej a zdravej práce. Nepriaznivo pôsobila na celkovú situáciu aj nejasnosť medzi výrobnými poľnohospodárskymi správami a národnými výbormi v tom, ktorému orgánu prislúcha starať sa o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci vo vzťahu k JRD, pretože zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci ukladal túto povinnosť poľnohospodárskym komisiám národných výborov a zákon č. 32/1963 Zb. o organizácii riadenia poľnohospodárstva tú istú povinnosť tiež výrobným poľnohospodárskym správam. Úpravou Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva, ktorú predpokladá vládne nariadenie č. 66/1965 Zb. na vykonanie zákonníka práce, treba prax v tomto ohľade čím skôr upresniť a zjednotiť.

Najčastejšou príčinou porušovania predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci je nezodpovedný postoj vedúcich pracovníkov k týmto otázkam, nakoľko bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci primerane nezohľadňujú v organizácii pracovného procesu, v technológii, pracovných postupoch, technicko-hospodárskych a výkonových normách, pri plánovaní investícií a podobne. Pracujúci sami si tiež často zapríčiňujú úrazy nebezpečnými pracovnými postupmi, svojvoľným odstraňovaním bezpečnostných zariadení a nepoužívaním ochranných pomôcok, ktoré na viacerých miestach trpia aj vedúci hospodárski pracovníci.

V dôsledku pracovných úrazov bolo na Slovensku v roku 1964 vymeškaných celkom 1, 038. 757 pracovných dní, čo znamená, že denne z tohto dôvodu bolo vymeškaných priemerne 3300 pracovných smien. Spoločenské straty z titulu pracovných úrazov a chorôb z povolania len za toto obdobie sa odhadujú na 1 miliardu Kčs. Na odškodnom za pracovné úrazy a choroby z povolania sa ročne vypláca okolo 30 miliónov Kčs. Pritom z rozhodovania súdov o náhradách škôd z úrazov a chorôb z povolania a z ich styku s rozhodcovskými orgánmi v podnikoch vyplýva závažný poznatok, že pomerne veľká časť úrazov a chorôb z povolania sa neodškodňuje. Hoci ide väčšinou o drobnejšie prípady, treba v tejto skutočnosti vidieť rovnako porušovanie socialistickej zákonosti, pretože pracujúci a ich rodiny sa úhrnné ukracujú o označené sumy, ktoré im podľa zákona náležia.

Zásadné úlohy pre štátne a hospodárske orgány aj v smere zvyšovania bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vytyčuje dokument o rozvoji starostlivosti o zdravie v socialistickej spoločnosti (uznesenie vlády č 224/1964). V zmysle úloh z neho vyplývajúcich a z uznesenia vlády č. 389/1964 pozornosť treba venovať najmä kvalitnej príprave plánov ozdravných opatrení, dôslednej realizácii a kontrole plnenia týchto plánov v najužšej súčinnosti s orgánmi a organizáciami Revolučného odborového hnutia.

Podaný rozbor uplatňovania právnych predpisov i zásad socialistického spolužitia občanov zameral sa predovšetkým na aktuálne problémy, ktoré obzvlášť vystupujú na Slovensku.

Aj pri tomto výberovom charaktere problémov rozbor ukazuje na mnohé závažné úseky spoločenskej praxe a hospodárskeho života, v ktorých existujúce právne predpisy sa dostatočne nevyužívajú na zabezpečenie úloh a cieľov ďalšieho rozvoja socialistickej spoločnosti.

Rozvoj socialistickej spoločnosti vyžaduje, aby všetky štátne, hospodárske a spoločenské orgány a organizácie pri výkone svojej riadiacej, organizátorskej a politicko-výchovnej činnosti systematicky vytvárali zábrany porušovania zákonov a ostatných právnych predpisov a aby ich tiež samy prísne zachovávali. Správnosť konkrétnych rozhodnutí a opatrení, ich presvedčivé zdôvodnenie a dôsledná realizácia s využitím foriem širšieho pôsobenia na verejnosť musia sa stať dôležitejším prostriedkom upevňovania právneho vedomia našich pracujúcich i autority


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP