V  súčasnosti sa na stredných poľnohospodársko-technických školách odboru pestovateľstvo a chovateľstvo v Stredoslovenskom kraji pripravuje 2391 žiakov pre stredno-technické funkcie. Tento počet pripravovaných absolventov do roku 1970 plne zabezpečí požiadavku poľnohospodárskych podnikov v Stredoslovenskom kraji.

Podľa predbežných požiadaviek Krajskej výrobnej poľnohospodárskej správy v Banskej Bystrici sa javí potreba absolventov na roky 1970-74 zo stredných poľnohospodársko-technických škôl v odbore pestovateľsko-chovateľskom v celom kraji na 5 rokov len 703 absolventov.

V  spresnenej sieti do roku 1970 pre severnú oblasť Stredoslovenského kraja sa budú zaškoľovať stredno-technické kádre v odbore pestovateľsko-chovateľskom na SPTŠ v Žiline 12-triednej, na SPTŠ v Palúdzke, na SPTŠ v Rúdlovej, na SPTŠ v Prievidzi, z ktorých ročne bude vychádzať 320 absolventov.

Na základe uvedených skutočností aj Stredoslovenský krajský národný výbor, a u nás to bolo akosi schválené, došiel k záveru, že nie je potrebné budovať nové školské objekty v okrese Martin pre prípravu poľnohospodárskych odborníkov so stredno-technickým vzdelaním, a že terajšie objekty Strednej poľnohospodársko-technickej školy v Mošovciach pre tieto účely nevyhovujú, preto v perspektívnej sieti sa s touto školou nepočíta.

Pravda, súdruh poslanec tu argumentoval iné, že tieto objekty vyhovujú, že má dobré podmienky pre rozvoj atď. Chcem uviesť, že táto škola má len 4 triedy; keby sme chceli maximálne využiť túto školu a keby sme tu zrušili všetky odborné učebne a kabinety, tak by sme tu mohli umiestniť 6 tried. Zatiaľ v prvom ročníku tu študuje 23 žiakov, v treťom ročníku 40 žiakov, V štvrtom ročníku 38 žiakov, spolu 139 žiakov.

Ja, súdružky a súdruhovia, nechcem povedať, že toto rozhodnutie je správne, my sme ochotní k veci sa vrátiť. Konkrétne postaviť argument proti argumentu, zistiť či sa súdruhovia v Stredoslovenskom kraji, alebo či aj my sme sa nedopustili určitej chyby. Chcem však povedať, že veci trocha inak stoja, než ako hovoril tu súdruh poslanec Lichner, a okrem toho chcem uviesť, že táto škola je umiestená v bývalom detskom domove. Tento objekt by sme radi vrátili pôvodnému účelu, pretože ako viete, v starostlivosti o deti, siroty atď. máme vážne slabiny, nedostatky. Okrem iného aj preto, že mnoho detských domovov sa pobralo pre iné účely, než ako boli určené a postavené.

Prosím poslanca L i c h n e r a, aby sme veci zvážili znova, a to veľmi konkrétne, veľmi zodpovedne preskúmali, či rozhodnutie

Stredoslovenského KNV, ku ktorému sme sa aj my priklonili, je správne alebo nesprávne.

Podpredseda Kríž:

Ďakujem povereníkovi súdruhovi Lúčanovi.

Súdružky a súdruhovia poslanci, praje si ešte niekto vystúpiť, alebo má ešte niekto otázku?

(Nikto. )

Nie. Preto

rozpravu k tretiemu bodu programu vyhlasujem za skončenú.

O slovo požiadal minister súdruh K r a h u l e c, udeľujem mu slovo.

Podpredseda Krahulec:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!

Myslím, že bude správne zachovať dobrú zásadu, aby sme naše odpovede na dotazy alebo pripomienky súdruhov poslancov dali na budúcej schôdzke Slovenskej národnej rady, aby sme sa dobre pripravili, aby sme sa nedopustili určitej chyby vyplývajúcej z neznalosti faktov.

Preto si myslím, že bude správne sa dotknúť iba niektorých otázok, ktoré vyžadujú snáď odpovede hneď, alebo na ktoré možno dať vyčerpávajúcu odpoveď.

Chcel by som niekoľko poznámok k otázke investičného plánu. Z diskusie vyplynulo viacero názorov na to, že je nutné v tej alebo onej oblasti riešiť pomocou investičného plánu naliehavé potreby.

Nie je to samozrejme po prvý raz, čo takéto otázky odznievajú, a čo dokumentovanie potrieb odznieva, a nie sme ani tak bez konkrétnych znalostí o týchto otázkach ani v centre. Viete, že sme prerokúvali problémy v zaostalých oblastiach niekoľko ráz, že sa predseda Slovenskej národnej rady obrátil listom na všetky okresné národné výbory s tým, aby povedali o ich naliehavých požiadavkách a potrebách. Často sa stretávame s funkcionármi jednotlivých okresov a krajov a prerokúvame s nimi tieto vážne problémy.

Poznáte iste, že čím viac by tu týchto problémov odznievalo, v takejto situácii akú dnes pre rok 1966 v pláne máme, a ako som sa vám ju v úvode pokúsil dokresliť, tým viacej by sme si sťažovali riešenie mnohých problémov, pretože sa ukazuje, že investičný plán v roku 1966 nie je nízky pre Slovensko a problematika sa nekoncentruje do toho, že by rozvoj oblasti Slovenska prebiehal pomalým tempom, naopak, nehovorili tu súdruhovia stavbári, aké ťažkosti budú so zabezpečovaním kapacít stavebnej výroby. Ja som sa v úvode pokúsil aspoň naznačiť, že pôjde o vysoké nároky, ktoré vyžadujú najvyšší rast stavebných prác v indexe vyjadrenom, nehovoriac o absolútnych číslach, aký sme vôbec v našom stavebníctve od oslobodenia dosiahli a mali.

Ide teda o to, aby sme videli úlohu plánu v roku 1966 ako plánu, ktorý má preklenúť obtiažnu situáciu, do ktorej sa naše národné hospodárstvo dostalo i poslednými ťažkosťami, ktoré vznikli v poľnohospodárskej výrobe, i záplavami na južnom Slovensku.

Straty celoštátne z poľnohospodárskej výroby a z týchto ostatných nepriaznivých vplyvov, včítane zahraničného obchodu, znamenajú asi 800-900 mil. Kčs v obchodnej parite, v bilanciách s kapitalistickými štátmi predstavujú v maloobchodných cenách asi 8 miliárd korún. To, súdružky a súdruhovia, je holá skutočnosť, ktorú musíme brať na vedomie, pretože nejaká výrobnotechnická základňa tu existuje, nejaká štruktúra výroby tu tiež existuje, existuje tu daný stav a darmo budeme akosi sa usilovať a dokumentovať to, že by bolo treba ďalšej štrukturálnej prestavby, že treba to, alebo ono, nedá sa nič robiť, musíme sa opierať veľmi pevne a reálne o situáciu, a som toho názoru, pokúsil som sa to vysvetliť pokiaľ ide o investície a tempá rastu investičnej výstavby, tempá rastu stavebných prác, že sa pohybujeme v oblastiach, ktoré hraničia s krajnosťou. Budeme mať veľa práce v budúcom roku, pretože plán schvaľujeme raz za rok a ďalšia činnosť sa musí točiť okolo jeho zabezpečenia, teda budeme mať veľa práce v priebehu budúceho roku, preinvestovať to, čo dnes do plánu zapracúvame.

Niektoré pripomienky tu boli z oblasti poľnohospodárskej výroby.

Súdruh Török správne poznamenal, že sa pripravuje dokument o riadení poľnohospodárskej výroby v nových podmienkach. Dokument je skutočne pripravený, prerokovaný vo vláde a do konca roku by mal byť vládnymi orgánmi schválený a v prvých mesiacoch budúceho roku predložený orgánom strany. V ňom sa pamätá i na vzťah štátu a spoločnosti k jednotlivo hospodáriacim roľníkom, na ich dotovanie príslušnými prídelmi hnojív, náradím, pamätá sa na správne zásady k tomuto sektoru, ako legálne existujúcemu sektoru, v určitých podmienkach pamätá sa i na oblasť v prídele hnojív, rozpisu dodávok, diferenciácie dane atď. Máme k dispozícii znenie tohto návrhu a myslíme si, že po každej stránke nás môže uspokojiť, a že, pravda, tam, kde preto nie sú podmienky pre socializáciu tejto časti poľnohospodárstva, by sme mali ísť touto cestou.

Človek nikdy nie je neomylný a samozrejme i to odvolanie sa, že ja som v roku 1964 povedal, že cesta je cez štátne majetky, podlieha zmenám, a myslím si, že ešte viac vecí, ktoré povieme,, podliehajú zmenám, a že to nemusí byť nejaká zvláštna chyba. Tu sa musíme pozerať predovšetkým na ekonomickú stránku tohto procesu. Je faktom, že keď sme pri príprave týchto dokumentov urobili rozbor, nedá sa nič robiť, prišlo sa k takému záveru, že každý hektár poľnohospodárskej pôdy, v týchto podmienkach prevedený do oblasti štátnych majetkov, zvyšuje stratu štátu o 4000 Kčs, že štát automaticky berie na seba takéto veľké bremeno.

Ide teda o to, aby sme sa aj tu pohybovali v hraniciach reálnosti a počítali vždy tak, aby to bolo v súlade s ekonomikou. To, pravda, neznamená, že budeme ustupovať od ďalšieho budovania štátnych majetkov, to znamená naopak to, že riešenie tohto problému je predovšetkým v oblasti ekonomiky poľnohospodárskej výroby a v raste jej intenzity.

Niekoľko slov k problematike potravinárskeho priemyslu.

Súdružky a súdruhovia, chcel by som vašu pozornosť obrátiť na to, že na Slovensku dochádza k prudkému rastu investičnej výstavby v oblasti potravinárskeho priemyslu, a že sa tu stavajú závody s veľkou kapacitou, na pomerne vysokej technickej úrovni, i náročné na technickú vybavenosť. Riešime problémy v oblasti zabezpečenia piva, staviame veľké pivovary, okrem Topoľčian, ktoré sa tohto roku v podstate dokompletovali, v Prešove, v Hurbanove, v Rimavskej Sobote, zberáme sa v päťročnici stavať ešte ďalší jeden pivovar a rekonštruovať celý rad ďalších pivovarov.

Dostavali sme cukrovar v Rimavskej Sobote, začali sme stavať cukrovar v Dunajskej Strede, rekonštruovať cukrovar v Trebišove, budujeme celý rad mäsozávodov, mliekární, chystáme sa stavať ďalšie, to isté platí i v oblasti konzervárni. Ide o to, aby sme tieto závody budovali na takej úrovni, vybavené všetkými službami a potrebnými podmienkami v pomocných prevádzkach, v energetickom vybavení, v údržbárskych kapacitách, ako to situácia vyžaduje, a ako sú vybavené ostatné naše priemyselné závody, pretože to už nie je ten malý, rozdrobený potravinársky priemysel. Tu sa často stáva, že pri rekonštrukcii a výstavbe takých veľkých závodov, ako je napr. Leopoldov, obrazne povedané, prišívame ku gombíku kabát, kde k malej zastaralej kapacite staviame celý rad veľkých, nových, technicky veľmi náročných kapacít. To, samozrejme, vyžaduje súčasne sa pripraviť na to, aby tieto závody boli skompletované a vybavené všetkými potrebnými službami. Máme teda do činenia nie už iba s kvantitatívnym rastom, ale i so zmenou v kvalitatívnom prístupe k riešeniu týchto otázok, a preto budeme musieť svoj pomer k nim upraviť takto. Chcel by som niekoľko slov k otázke Dunaja. Ťažko mi je polemizovať s tým, či vyjadrenie sa odbornej komisie k príčinám na Dunaji, ktoré bolo prerokované v rôznych orgánoch, včítane Slovenskej národnej rady, vlády, Národného zhromaždenia, bolo alebo nebolo pravdivé. Môžeme sa k tejto otázke samozrejme vrátiť a preskúmať ju. Chcel by som vás informovať o tom, akým spôsobom sa riešia otázky ďalšej ochrany. Prvý stupeň opatrenia súvisel s bezprostrednou obnovou hrádzí pred povodňou, ten je prakticky prevedený do konca septembra, a plán aj naše predpoklady sa v tomto smere splnili.

Druhý stupeň znamená zosilnenie hrádzí na slabých miestach, ktoré sa prejavili počas povodne.

Tretí stupeň je celková rekonštrukcia hrádzí v náväznosti na výstavbu vodných diel na Dunaji.

Prvý stupeň, ako som už hovoril, bol dokončený, druhý stupeň sa predpokladá ukončiť v priebehu budúceho roku. Vzhľadom k tomu, že rekonštrukčné práce na hrádzach treba prevádzať bezodkladne, prikročilo sa k rekonštrukcii hrádzí v rámci údržby, aby sa nemusela vypracúvať potrebná projektová dokumentácia, ktorá by bola veľmi zdĺhavá. Začalo sa s rekonštrukciou hrádze v úseku Bratislava-Bodiky, Bodiky-Medveďov-Čičov, Komárno-Vinohrady, Vinohrady-Kolárovo-Trhová Hradská. V rámci investícií sa začalo s rekonštrukciou hrádzí úseku Číčov-Komárno, ľavostranná hrádza na Dunaji Komárno-Obid, v roku 1966 sa započne s výstavbou tiež ľavostrannej hrádze na Váhu,

v úseku Komárno-Zemné-Komárno-Kameničná Lohoť, dolná trať Nitry a Žitavy.

V rámci výstavby kanalizácie Komárna má sa vystavať ochranná hrádza nad Komárnom.

Je pravdou, že sa na dunajské hrádze v roku 1966 predpokladá vynaložiť okolo 70 mil. korún v rámci investičných prostriedkov Ústrednej správy vodného hospodárstva, ale v rámci krajských národných výborov sa predpokladá v rámci údržby preinvestovať na hrádzach ďalších 55 mil. Kčs. Celkove na úseku vodného hospodárstva sa predpokladá v roku 1966 preinvestovať 109 mil. a u, krajských národných výborov 91 mil. Kčs, teda spolu 200 mil. Kčs.

Tohto roku sa očakáva na úseku údržby na odvodňovacích hrádzach určité nesplnenie plánu. Musíme sa starať o to, aby sme realizovali to, čo si zapíšeme. V roku 1967 sa predpokladá realizovať na hrádzach ďalších 80-100 miliónov korún, tým by mala byť druhá etapa skončená. To znamená, že by mala predstavovať sama asi 300 miliónov korún investičných prostriedkov k tomu stavu, ktorý tu bol pred povodňou. Do plánu sme podľa požiadaviek Vodohospodárskej správy i vodohospodárskych odborníkov na základe rozhodnutia Vládnej komisie pre riešenie otázok povodňou postihnutých oblastí zapísali v podstate všetky potrebné akcie, o ktorých som tu hovoril. O ďalšej, tretej etape, to znamená o úplnej ochrane dunajského územia, treba rozhodnúť v súvise s dunajským vodným dielom. Preto bolo uložené, aby do obdobia vypracovania štvrtého päťročného plánu bol podaný návrh ochrany i v tomto stupni, teda v treťom, poslednom stupni s tým, aby sme potom rozhodli, či budeme budovať ochranu v rámci dunajského diela, alebo ju budeme budovať i bez neho. Tak stojí otázka a nie tak, že by sme definitívne boli viazali sa na vybudovanie dunajského diela. Táto otázka je samozrejme veľmi vážna, pretože i na jar bude voda, ale nevieme aká a kde. Mohlo by sa ľahko stať, že by vznikla otázka, a kto zodpovedá za to, že sa dostatočne nezabezpečila ochrana dunajského územia. Preto by som rád informoval Slovenskú národnú radu o prostriedkoch, ktoré do tohto územia dávame a o rozsahu prác, ktoré v budúcom roku podnikáme. V januári alebo vo februári budúceho roku Vládna komisia prerokuje návrh príslušných orgánov na vybudovanie protipovodňovej ochrany, na organizáciu vodohospodárskej služby, pretože kritika na tento úsek je zaslúžená, je správna a je na príslušných orgánoch, aby návrh na to predložili a Vládna komisia potom posúdi a predloží ho vláde tak, aby včas pred Jarnými vodami bola zabezpečená a vyriešená aj organizačná otázka okolo protipovodňovej ochrany.

V súvise s tým by som rád odpovedal na dotaz súdruha Faragu, pokiaľ ide o Ipeľ. Samozrejme, že sme mali v pláne na rok 1966 ochranu Ipľa príslušnou čiastkou. Vysvetľoval som, prečo je nutné, aby sme sústredili prostriedky a príslušné kapacity na oblasť dunajskej ochrany. Preto nám bolo nemožné pracovať na týchto prácach i na Ipli. Rozhodli sme a povedali, že pokiaľ v roku 1966 sa uvoľní príslušná výrobná kapacita, budeme súčasne robiť aj ochranu Ipľa, pokiaľ nie, tak ju prevedieme v roku 1967. Ukazoval som na to, že rast objemu stavebných prác v oblasti inžinierskych stavieb stúpa v budúcom roku skutočne o 14 %, a teda to nejaké poradie naliehavosti musíme mať.

Nechcel by som sa vyjadrovať o investičnom pláne na ďalšie roky, a preto by som nechcel dať konkrétnu odpoveď na otázku, kedy sa začne rekonštrukcia ČSAO v Lučenci. Mohol by som sa dopustiť chyby. Až predložíme plán, Slovenská národná rada bude mať možnosť posúdiť, či návrh plánu zaraďovania jednotlivých investícií v jednotlivých rokoch je správny, alebo správny nie je. Ide totiž o to, že zostavovanie návrhu investičného plánu je vec vcelku veľmi zodpovedná a že by sme sa všetci mali vyhnúť akýmkoľvek predpovediam o tom, čo bude alebo nebude dotiaľ, pokiaľ sa z úvah nestanú právoplatné dokumenty schválené všetkými orgánmi. Chýb a skúseností z minulosti o tom, kedy sme kde-kto prehlasovali čo bude alebo nebude, myslím máme dosť, a mali by sme preto v týchto otázkach investičného plánu postupovať nanajvýš solídne, opatrne a seriózne, bez ohľadu na funkcie aké zastávame, a z tej kuchyne, v ktorej sa to varí, to znamená z plánovačskej kuchyne alebo iných, kde sa pripravuje návrh investícií, by veci mali navonok prenikať čo najmenej, pretože si myslím, že by sme sa vyhli mnohým zbytočným diskusiám. Konečne otázka rozdeľovania investícií na základe akýchkoľvek urgencií, intervencií je vec, kde sa my môžeme dopustiť a dopúšťame sa, bohužiaľ, často veľmi vážnych, nielen politických, ale aj hospodárskych chýb, preto musíme pracovať tak, aby sme o rozdeľovaní investícií rozhodovali predovšetkým na základe ekonomických, zvážených podkladov a až potom sme dávali záväzné prísľuby a vyhlásenia.

Mnoho príspevkov tu odznelo takých, ktoré sme v priebehu obdobia riešili s príslušnými funkcionármi okresov. Sám som navštívil celý rad okresov a prejednal som s vedúcimi funkcionármi riešenie týchto otázok, či už ide o Čadcu, Trnavu, Dunajskú Stredu, Komárno, Galantu, Topoľčany, Michalovce, Spišskú Novú Ves, Zvolen, Žiar Senicu atď. Z každého okresu som si odniesol celý rad zápisov, čo by bolo treba robiť. Tak sme sa zhodli všetci na tom, že v okrese Čadca je potrebná ČSAD stanica, Tatra-Čadca na výrobu dielcov, ČSD stanica, hotel, v oblasti národných výborov asi 30 mil. Kčs, vybudovať potrebné kapacity okresných stavebných podnikov, školy, byty pre lekárov, učiteľov atď. Skrátka problémov je celý rad, vyriešenie ktorých sa však darí len postupne, a myslím si, že je určitým krokom dopredu, keď aj v Čadci v budúcom roku hlavnú úlohu v oblasti investičného plánu, za ktorú sme všetci považovali výstavbu Tatry v Čadci, že ju do investičného plánu môžeme vzhľadom k jej efektívnosti a oprávnenosti a skutočnej potreby zaradiť. Ostatné investičné akcie i prostriedky môžeme samozrejme uvoľňovať iba v súvislosti s možnosťami aké máme. To znamená, že by sme sa museli k tomu stavať odmietavo, a to neznamená, že keď dnes nevidíme cestu k riešeniu týchto problémov, že ona neexistuje. Ona existuje, samozrejme, len nie je priamočiara, ale je ťažká, a akonáhle človek prejde len jeden okres, trebárs má dobrú vôľu navštíviť ďalšie štyri, zistí, že to v tom prvom nebolo zrovna tak zlé a že možno riešiť ten štvrtý. To znamená, že tá objektivita je väčšia, čím viacej vecí objektívne poznáme, čím sa viacej s príslušnými zodpovednými pracovníkmi stretávame, čím viacej spoločne s nimi sa snažíme hľadať východisko pre riešenie týchto otázok.

Dovoľte mi, informovať vás ešte o jednej otázke. Určité ťažkosti sa objavia pri realizovaní investičného plánu roku 1966 v oblasti národných výborov. Ako ste informovaní, vláda rozhodla o tom, že podniky, výrobné podniky sa na odborových a podnikových investíciách budú zúčastňovať svojimi prostriedkami v rozsahu 15 %. Ide nám o to, aby sme nedostatok investičných, prostriedkov riešili i mobilizovaním účasti príslušných priemyselných podnikov, aby sme tým tiež preniesli určitú zodpovednosť za kvalitnejšie, zodpovednejšie rozhodovanie o investíciách, pretože taká samoobsluha, aká v investičnej výstavbe existuje v ČSSR, rozhodne sa málokde na svete nájde, pretože u nás často stačí administratívny, politický alebo iný tlak na rozhodnutie o investičnej činnosti, a nie vždy, hlavne v drobnejších investíciách, ide o ekonomické záujmy a o ekonomické hľadiská. Bohužiaľ, i v oblasti národných výborov sme museli pristúpiť k tomu, že určitú časť investičných prostriedkov nebudeme môcť v záujme vyrovnania štátneho rozpočtu prefinancovať. Bude to asi zhruba 7 % investícií národných výborov. Máme za to, že by to v podstate nemuselo obmedziť investičnú činnosť národných výborov tak, ako je zapísaná a dohodnutá

v hmotných plánoch a v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch. Týmto sa ovšem dostávame do takého stavu, že fakticky limitujeme investičnú výstavbu na maximálnu úroveň, ktorá sa rovná súčasne úrovni plánu. To isté platí i v oblasti priemyselnej- investičnej výstavby a odborovej a podnikovej výstavby.

Pôjde teraz o to, starať sa o mobilizáciu príslušných prostriedkov a odkrývanie ďalších rezerv v rozpočte národných výborov vzhľadom na ich ďalšie zdroje. Nevylučujeme možnosť, že národné výbory samy preskúmajú niektoré svoje stanoviská k investíciám a prídu s tým, že by sa tá alebo oná investícia nerealizovala, alebo jednoducho, že prostriedky na ňu nemajú a chcú ju sústrediť do inej oblasti.

Myslím si, že inak ťažko môžeme spojiť so štátnym rozpočtom záujmy miest, jednotlivých podnikov, okresov atď.

Konečne, súdružky a súdruhovia, základným ekonomickým problémom Československa je, ako sme ukázali, určitý predstih užitia národného dôchodku pre jeho tvorbu. To sme sa naučili už všetci uznávať a všetci vieme, že tomu tak je.

V závere som sa pokúsil ukázať, že cesta je V tom, aby sme tento predstih zlikvidovali, to znamená, za rovnakú úroveň príjmov odvádzať kvalitnejšiu prácu, kvalitnejšie výsledky. Nech by sme to akokoľvek zabaľovali do akéhosi pekného obalu, tak to nič neznamená, iba túto skutočnosť.

Znamená to teda, že čo môžeme komu sľúbiť, v pláne a v plánoch budúcich rokov? Nič iné, iba to, že sa veci budú konsolidovať iba v súlade s konaním omnoho kvalitnejšej práce ako dosiaľ, s vykazovaním lepších výsledkov než dosiaľ. To je prostý fakt a pred tento fakt sme postavení. Máme tú smolu, že ju musíme riešiť za takejto situácie. Boli roky, kedy situácia takáto nebola, a myslím si, že niet iného východiska, my sme sa postavili čelom k týmto úlohám, je možné ich riešiť, pretože to nie je úpadkové hospodárstvo, tá cesta je cez rozvoj národného hospodárstva, a tak ju v budúcom roku navrhujeme, pretože to neznamená obmedzovanie rastú výroby, naopak, ťažkosti znamenajú otváranie cesty rozvoja, riešime veci zvyšovaním dovozu cez zvyšovanie vývozu, je to však cesta omnoho náročnejšia. Keď si však pamätáte, mali sme už podobnú situáciu, podobný návrh plánu, bol to rok 1963. Vtedy sme sa snažili problémy riešiť tým, že sme zatvárali cestu dovozu, obmedzili sme dovoz, obmedzovali sme rast národného hospodárstva, a ukázalo sa, že to k ničomu nevedie, že jediná cesta, je cesta ďalšieho rozvoja výroby, v mobilizácii všetkých rezerv, ktoré vo výrobe máme. Pravda je tá, že návrh plánu v roku 1967 ide v tejto mobilizácii na veľmi vysokú mieru, úroveň, a že musíme vynaložiť veľmi mnoho úsilia, aby sme ju zvládli.

S pripomienkou súdruha Futeja plne súhlasím, aby táto otázka bola na nasledujúcej schôdze Slovenskej národnej rady vysvetlená.

Súdružky a súdruhovia, to sú niektoré pripomienky, ktoré nemajú znamenať vyporiadanie sa so všetkými námetmi, kritikami a pripomienkami v diskusii, znamenajú odpoveď na ne obvyklým poriadkom. Týmto svojím vystúpením chcel som znovu apelovať na vás, ako poslancov Slovenskej národnej rady, v tom zmysle, že stojíme skutočne v pláne pred takými úlohami, ktoré budú vyžadovať mobilizáciu síl každého jedného z nás a chcem vás požiadať o schválenie návrhu plánu tak, ako bol predložený.

Podpredseda Kríž:

Ďakujem súdruhovi ministrovi Krahulcovi, predsedovi Slovenskej plánovacej komisie.

Upozorňujem členov Slovenskej plánovacej komisie, že počas prestávky sa komisia zíde v miestnosti číslo 118, na prvom poschodí, aby pripravila konečnú úpravu návrhu uznesenia Slovenskej národnej rady k tretiemu bodu.

Vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

(Prestávka. )

(Po prestávke: )

Predsedajúci Daubner:

Súdružky a súdruhovia, pokračujeme v rokovaní.

Dávam slovo zpravodajcovi, povereníkovi Slovenskej národnej rady pre stavebníctvo Ladislavovi Kompišovi.

Zpravodajca Kompiš:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky, súdruhovia!

Z poverenia Slovenskej plánovacej komisie predkladám pripomienky k návrhu uznesenia o hlavných úlohách návrhu plánu rozvoja hospodárstva na Slovensku v roku 1966 a pri jeho zabezpečovaní.

Návrh uznesenia bol predložený v priebehu rokovania všetkým poslancom Slovenskej národnej rady. Odporúčam, aby sa nečítal. Uvediem len úpravy, ktoré predložili jednotliví poslanci.

Navrhujem urobiť tieto úpravy:

na strane 1 posledný odsek upraviť takto:

Prvú vetu "Návrh sa vypracoval... " vynechať. Taktiež vynechať posledný riadok na tejto strane "v budúcich rokoch". Odsek by znel: "Aj keď tohtoročný vývoj v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi je vcelku priaznivejší hlavne v tom, že sa prekročí plánovaný vzostup výroby i úroveň produktivity práce a stabilizuje sa tiež zásobovanie obyvateľstva potravinami, výsledky na viacerých úsekoch vytvárajú obtiažnu situáciu pri riešení základných otázok rozvoja národného hospodárstva.

Na strane 2 navrhujeme v druhom odseku v tej časti, kde sa hovorí: "... ako i v odvetviach spoločenskej spotreby, ako sú napr. Elektráreň vo Vojanoch... ", "Elektráreň vo Vojanoch" vynechať. Veta bude znieť: "... ako sú napr. Slovnaft II atď. ".

Na strane 5 navrhujeme v časti ukladacej, kde sa v bode 1) ukladá Predsedníctvu SNR, v druhom riadku zdola, škrtnúť, "v podnikoch" a vetu doplniť takto: "... ako aj zabezpečovaniu súladu medzi tvorbou a rozdelením prostriedkov vo výrobnohospodárskych jednotkách", vzhľadom na skutočnosť, že od 1. apríla sú zriadené generálne riaditeľstvá, resp. odborové riaditeľstvá.

Na strane 6 v prvom odseku zhora "... V plnení záväzkov... ", vsunúť... "V plnení zmluvných záväzkov... " Ostatné znenie sa nemení.

Odsek pod bodom e) navrhujeme doplniť takto: "... spolupracovať so Slovenskou odborovou radou a jej odvetvovými ko-

misiami na riešení otázok súvisiacich s upevňovaním disciplíny, v mzdových otázkach, bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci... ", a ostatné úlohy by nasledovali v chronologickom poradí tak, ako sú v odstavci uvedené.

Na strane 7 odstavec c) navrhujeme preštylizovať takto: "zhodnotiť výsledky plnenia uznesenia vlády č. 466/1964 o opatreniach na odstránenie nedostatkov zistených na kapacitách uvádzaných do prevádzky". Termín by zostal do 31. marca.

Ďalšie pripomienky jednotlivých poslancov sa týkali viac-menej štylistickej úpravy a v definitívnom znení budú uplatnené.

Navrhujem takto upravené znenie schváliť.

Predsedajúci Daubner:

Súdružky a súdruhovia poslanci,

má ešte niekto pripomienky alebo doplnky k návrhu uznesenia?

(Neboli. )

Pripomienky nie sú, dávam hlasovať

o návrhu uznesenia Slovenskej národnej rady k zpráve predsedu Slovenskej plánovacej komisie o úlohách plánu rozvoja hospodárstva na Slovensku v roku 1966 a o opatreniach na jeho zabezpečenie, a to s podanými doplnkami tak, ako ich odporučil zpravodajca komisie.

Kto súhlasí s návrhom uznesenia, nech zdvihne ruku!

Ďakujem.

Je niekto proti?

(Nikto. )

Zdržal sa niekto hlasovania?

(Nikto. )

Zisťujem, že Slovenská národná rada navrhnuté uznesenie jednomyseľne schválila.

Prikročíme k štvrtému bodu programu, ktorým je

návrh rozpočtu Slovenskej národnej rady a ňou priamo riadených organizácií a inštitúcií na Slovensku na rok 1966.

Výklad k návrhu rozpočtu podá povereník Slovenskej národnej rady pre financie súdruh František H a g a r a.

Dávam mu slovo.

Povereník Hagara:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky, súdruhovia poslanci!

Návrh rozpočtu Slovenskej národnej rady zabezpečuje úlohy Slovenskej národnej rady a jej orgánov, ako aj úlohy priamo riadených kultúrnych, osvetových, zdravotníckych a iných organizácií. Vytvára tiež podmienky pre ďalšie rozvíjanie činnosti a prehlbovanie konkrétnej funkcie jednotlivých orgánov Slovenskej národnej rady v súvislosti s uskutočňovaním zdokonalenej sústavy plánovitého riadenia národného hospodárstva. Pritom sa vychádza z uznesenia ÚV KSČ a ÚV KSS z mája minulého roka o plnšom uplatnení Slovenskej národnej rady a z uznesení Ústredného výboru Komunistickej strany Československa z 3. novembra 1965 k činnosti orgánov centrálneho riadenia.

Pri praktickom uskutočňovaní úloh a ďalšom rozvíjaní funkcií Slovenskej národnej rady, jej orgánov, poslancov a aparátu bude sa práca sústreďovať na ťažiskové otázky, na všestranný rozvoj hospodárstva a kultúry na Slovensku, a to v súlade so zásadami rozvoja jednotnej celoštátnej ekonomiky v podmienkach zdokonalenej sústavy plánovitého riadenia národného hospodárstva, v úzkej súčinnosti s príslušnými orgánmi ústredného riadenia a národnými výbormi.

Pre zabezpečovanie činnosti Slovenskej národnej rady v tomto smere vytvára návrh rozpočtu Slovenskej národnej rady na rok 1966 podmienky aj z hľadiska plnšieho rozvinutia funkcií podriadených organizácií v súlade s ich ďalším dobudovaním.

Pri stavbe návrhu rozpočtu vychádzalo sa zo zásad účelného