núcej českej a slovenskej buržoázie; jej národnostná orientácia bol čechoslovakizmus. Rozbitím spoločného a vyhlásením Slovenského štátu zanikla na Slovensku i Československá tlačová kancelária a jej miesto zaujala Slovenská tlačová kancelária - tlmočník klérofašistického režimu a jeho prohitlerovskej, protičeskej a protisovietskej politiky.
Slovenským národným povstaním začala sa nová kapitola zpravodajskej organizácie na Slovensku. V prvých dňoch septembra roku 1944 vznikla ZAS (Zpravodajská agentúra Slovenska), ktorá sa stala hlásateľkou národnooslobodzovacieho boja slovenského národa, boja za slobodné Slovensko v spoločnom ľudovodemokratickom Československu. V júni 1945 bola ZAS zriadená dekrétom SNR s platnosťou zákona. Do roku 1950 existovali na Slovensku vedľa seba teda dve zpravodajské organizácie: obnovená a obrodená ČTK so svojou odbočkou v Bratislave a ZAS.
Februárové víťazstvo robotníckej triedy a porážka lettrichovskej reakcie roku 1948 umožnili prikročiť k odstráneniu dvojkoľajnosti nášho oficiálneho zpravodajstva a utvoriť opäť jednotnú zpravodajskú organizáciu: Československú tlačovú kanceláriu s oblastnou redakciou a oblastným riaditeľstvom v Bratislave. Spôsob, akým sa to stalo - výnosom bývalého ministra informácií - nesie, pravda, stopy päťdesiatych rokov, obdobia, poznamenaného mnohými deformáciami socialistickej zákonnosti. Je preto správne a v duchu XII. sjazdu KSČ, ak sa zákon vysporiada i s týmto právne nenormálnym stavom v organizácii nášho zpravodajstva.
Predložený návrh zákona dáva nám možnosť hlbšie kvalifikovať úlohy, ktoré má ČTK na Slovensku voči propagandistickému úseku doma i v zahraničí a zakotviť naše postavenie v systéme tlače, rozhlasu a televízie na Slovensku.
ČTK je v súčasnosti významnou medzinárodnou zpravodajskou organizáciou. Je v priamom obojstrannom zpravodajskom styku so 45 svetovými a národnými agentúrami. Má 28 stálych vlastných zpravodajcov na štyroch kontinentoch a ďalších 19 miestnych zpravodajcov v najdôležitejších krajinách sveta. Osobitne silne je zastúpená v krajinách socialistického tábora, vo vyspelých kapitalistických štátoch a na africkom kontinente. 24-hodinovým obojstranným ďalekopisným spojením so všetkými týmito zpravodajskými zdrojmi vo svete umožňuje ČTK zabezpečiť nielen pohotovú, ale i skutočne všestrannú informovanosť našej tlače, rozhlasu a televízie.
Tá istá ďalekopisná sieť, doplnená rádiovými a inými spojovacími prostriedkami, slúži aj nášmu exportnému zpravodajstvu. Denne vysiela naša pražská exportná a článková redakcia zhruba 60 000 slov v hlavných svetových jazykoch o živote našej socialistickej krajiny. Špecifickú úlohu exportnej a článkovej redakcie na Slovensku vidíme v tom, čo najvšestrannejšie informovať zahraničie o živote na Slovensku, názorne presvedčovať o prednostiach socialistickej metódy výstavby Slovenska, dokumentovať v praxi plodné výsledky uplatňovania leninských zásad národnostnej politiky a postupné vyrovnávanie ekonomickej úrovne českých a slovenských krajov.
Najsilnejšou zložkou ČTK na Slovensku ostáva však jej domáca redakcia. Vychádzajúc z línie našej strany, najmä z dokumentov ÚV KSČ a ÚV KSS o plnšom uplatnení Slovenskej národnej rady, upriamujeme sa oveľa viac než predtým informáciami o činnosti Slovenskej národnej rady a ostatných celoslovenských orgánov, ako aj národných výborov, oboznámiť, a tým i zainteresovať na práci našich národných orgánov širokú verejnosť. Na tomto poli, t. j. na poli nášho tzv. parlamentného zpravodajstva, sú ešte problémy, ktoré budeme musieť s redakciami našich denníkov spoločne riešiť. Mám na mysli potrebu určitej deľby práce medzi nami, osobitný prístup k prerokúvanej problematike z hľadiska špeciálneho zamerania toho-ktorého časopisu, a tým aj prekonanie strohosti a uniformity nášho parlamentného zpravodajstva.
Veľký význam kladieme aj na sprostredkovanie väčšej informovanosti pracujúcich o živote na Slovensku smerom do českých krajov a opačne o živote pracujúcich v českých krajoch smerom na Slovensko. Vidíme v tom veľký politický význam pre vzájomné zbližovanie a upevňovanie jednoty Čechov a Slovákov.
Našej snahe, proporcionálne územne i tematicky kryť všetky oblasti Slovenska, účinne pomáha široká sieť dopisovateľov. Vyše 60 našich stálych externých spolupracovníkov popri našich vlastných zpravodajcoch denne zasvätene oboznamuje verejnosť o budovateľských problémoch a ďalších aspektoch života našich pracujúcich, plasticky odzrkadľuje činnosť jednotlivých miestnych, okresných či krajských zložiek Slovenského národného frontu.
Celkove dávame k dispozícii 15 redakciám, ako aj rozhlasu a televízii, denne priemerne vyše 150 materiálov, z toho okolo 80 zpráv zo zahraničia. Moderná oznamovacia technika nám umožňuje, aby čitatelia novín v najvýchodnejších končinách na Slovensku mali v podstate v ten istý deň všetky zprávy tak, ako čitatelia novín v Prahe a Bratislave.
Čoraz väčší význam v našej práci nadobúda naše obrazové zpravodajstvo. Rastie sprostredkovanie reportážnych fotografií z domova, ako aj zo zahraničia, cestou telefonného prenosu. Zo spoločnej iniciatívy zpravodajskej agentúry Sovietskeho sväzu TASS a našej ČTK vznikla tohto roku osobitná telefonná organizácia Photo-international s centrálou v Prahe, na ktorú sa postupne zapájajú zpravodajské agentúry ďalších socialistických krajín. Aj ČTK na Slovensku je na tento medzinárodný systém priamo zapojená, takže vydávanie fotozpravodajstva v Prahe a v Bratislave bude časove rovnaké. Hovoria o tom skúsenosti zpravodajstva z Olympijských hier v Tokiu, ako aj prvé poznatky zo skúšobnej prevádzky, keď obrázky z udalostí v Moskve, poť. v Berlíne, boli v rovnakom čase aj v Prahe a v Bratislave. V budúcnosti, pokiaľ to devízová situácia umožní, mienime dobudovať vnútroštátnu telefonnú sieť jednak do Košíc a jednak priamo do redakcií, najmä však do štúdia našej televízie, ktorá je už dnes najväčším používateľom tohto najmodernejšieho prenosu obrazových aktualít.
Rád by som v tejto súvislosti vašu pozornosť, súdružky a súdruhovia, obrátil na jeden problém, ktorý už vybočuje z rámca možností ČTK, ako aj z rámca redakcií našich denníkov. Je to otázka objemu našich novín, teda otázka papiera a vybavenosti nášho polygrafického priemyslu. Nechcem opakovať to, čo je v tejto veci už notoricky známe; chcel by som upozorniť len na jeden nový moment: totiž na to, že nesúlad medzi vybavením nášho agentúrneho zpravodajstva - i keď toto vybavenie nemá ešte súčasnú svetovú úroveň - teda nesúlad a nepomer s nezodpovedajúcim vybavením nášho polygrafického priemyslu sa novým predstihom oznamovacej techniky ešte viacej prehlbuje. Myslím, že budete so mnou súhlasiť, že riešenie nemôže byť v spomalení zavádzania modernej oznamovacej techniky v agentúrnej práci, ale naopak, v urýchlení vybavenosti nášho polygrafického priemyslu.
Československá tlačová kancelária má v súčasnom období takú rozsiahlu zpravodajskú sieť a dostáva také množstvo informačného materiálu zo zahraničných prameňov, že nie je jednoducho možné využiť ho výlučne pre denné zpravodajstvo v našich novinách. Preto prikročila k vydávaniu celého radu publikácií a materiálov v oblasti vedy a techniky, hospodárskych informácií, poľnohospodárstva, ako aj časopisov, ako sú 100 + 1 zahraničné zaujímavosti, Made in 65 a iných publikácií. Tieto časopisy majú okrem svojho politického významu aj vysoký hospodársky efekt.
My v Bratislave nepovažujeme za účelné ani za ekonomické, aby sme tieto väčšinou úzko špecializované publikácie prekla-
dali a vydávali po slovensky - svoju úlohu a prínos vidíme skôr v ich čo najširšom rozširovaní na Slovensku. Naproti tomu sa rozvíja vydavateľská činnosť ČTK na Slovensku so slovenskou problematikou, ako je napr. týždenný seriál "ČSSR-Slovensko vo fotografii", ktorý spolu s Povereníctvom SNR pre školstvo a kultúru vydávame pre propagáciu Slovenska v zahraničí. Ohlas, ktorý táto publikácia vyvolala najmä u našich diplomatických zastupiteľstiev, je pre nás veľmi povzbudzujúci.
Aby sme vyplnili vážnu medzeru v propagácii turistického ruchu, prírodných krás Slovenska, kultúrnych a historických pamätihodností a súčasne využili bohatý obrazový materiál, ktorý máme k dispozícii z celého sveta, zriadili sme na Slovensku odbočku pražského Pressfota, náplňou ktorého je predovšetkým vydávanie pohľadníc. Okrem propagandistického a politického významu prispieva táto naša vydavateľská a obchodná činnosť i k vyrovnávaniu schodku nášho rozpočtu, ktorý by bez tejto činnosti bol vysoko stratový.
Zatiaľ čo naše výdavky, napr. v roku 1948 desaťnásobne prevyšovali príjmy, tohto roku sa úroveň našich príjmov priblíži úrovni výdavkov, a v nasledujúcom roku predpokladáme už plne aktívny rozpočet, teda vyššie príjmy ako výdavky. Podobný je vývoj hospodárenia i našej celoštátnej organizácie, čo je v histórii nášho zpravodajstva doteraz nebývalý zjav.
Rád by som nakoniec konštatoval, že vo všetkých zásadných otázkach, menovite v otázke národnej a regionálnej funkcie ČTK na Slovensku, je medzi zodpovednými pracovníkmi ČTK v Prahe i Bratislave úplná jednota názorov. Ústredie v Prahe podporuje koncepciu rozvíjania špecifickej činnosti ČTK na Slovensku v intenciách dokumentu ÚV KSČ a ÚV KSS o plnšom uplatnení činnosti Slovenskej národnej rady a jej orgánov; plne napomáha rozvoj bratislavskej redakcie popri Prahe, druhého najväčšieho agentúrneho centra v našej republike.
Všetky tieto okolnosti, ktoré som uviedol, majú neobyčajne priaznivý vplyv na aktivitu kolektívu našich pracovníkov a sú dobrým prísľubom a predpokladom ďalšieho reálneho rozvoja a perspektív Československej tlačovej kancelárie na Slovensku.
Predsedajúci Daubner:
Ďakujem poslancovi Polákovi za prejav. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?
(Nikto. )
Keďže sa nikto nehlási, vyhlasujem rozpravu za skončenú a dávam záverečné slovo zpravodajcovi poslancovi Klokočoví.
Zpravodajca Klokoč:
Vzdávam sa záverečného slova.
Predsedajúci Daubner: Dávam hlasovať
o návrhu zákona Slovenskej národnej rady o pôsobnosti Československej tlačovej kancelárie na Slovensku tak, ako ho odporučil zpravodajca.
Kto súhlasí s návrhom tohto zákona, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. )
Ďakujem.
Je niekto proti?
(Nikto. )
Zdržal sa niekto hlasovania?
(Nikto. )
Zisťujem, že Slovenská národná rada zákon jednomyseľne schválila podľa návrhu.
Prikročíme k prerokovaniu siedmeho bodu programu. Súdružky a súdruhovia,
prijatým zákonom Slovenskej národnej rady o Slovenskej komisii pre techniku zrušuje sa Slovenská komisia pre investičnú výstavbu a Komisia SNR pre rozvoj vedy a techniky a zriaďuje sa Slovenská komisia pre techniku.
V dôsledku toho treba zvoliť povereníka-predsedu a členov Slovenskej komisie pre techniku.
Predsedníctvo Slovenskej národnej rady navrhuje zvoliť poslanca ministra inž. Jána Marku za povereníka-predsedu Slovenskej komisie pre techniku, ktorého súčasne navrhuje zvoliť za podpredsedu Slovenskej národnej rady. Ďalej Predsedníctvo Slovenskej národnej rady navrhuje zvoliť členov Slovenskej komisie pre techniku podľa návrhu, ktorý vám bol predložený ako tlač 22.
Pretože poslanec Augustín Machata je navrhovaný na zvolenie za člena Slovenskej komisie pre techniku, odporúča sa jeho uvoľnenie z funkcie člena Komisie SNR pre zdravotníctvo.
Súdružky, súdruhovia, má niekto dotazy, prípadne pripomienky alebo pozmeňujúce návrhy?
(Neboli. )
Keďže pripomienok niet, budeme hlasovať najprv o návrhu na zvolenie ministra inž. Jána Marku za podpredsedu Slovenskej národnej rady a povereníka-predsedu Slovenskej komisie pre techniku.
Kto súhlasí s návrhom, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. )
Ďakujem.
Je niekto proti? (Nikto. )
Zdržal sa niekto hlasovania?
(Nikto. )
Zisťujem, že za podpredsedu Slovenskej národnej rady a povereníka-predsedu Slovenskej komisie pre techniku bol zvolený minister inž. Ján M a r k o. Dovoľte mi, aby som mu v mene vás blahoželal. (Potlesk. )
Súdružky, súdruhovia, teraz budeme hlasovať o voľbe členov Slovenskej komisie pre techniku podľa návrhu, ktorý vám bol predložený ako tlač 22 a o uvoľnení poslanca Augustína Machatu z členstva v Komisii SNR pre zdravotníctvo.
Kto súhlasí s návrhom, nech zdvihne ruky!
(Hlasovanie. )
Ďakujem.
Je niekto proti?
(Nikto. )
Zdržal sa niekto hlasovania?
(Nikto. )
Zisťujem, že návrh bol jednomyseľne schválený.
Člen Komisie ľudovej kontroly a štatistiky SNR Michal Schnierer sa zo študijných a pracovných dôvodov vzdal funkcie člena komisie.
Predsedníctvo Slovenskej národnej rady navrhuje, aby namiesto menovaného bol zvolený za člena komisie súdruh Alexander Kováč, námestník povereníka-predsedu Komisie ľudovej kontroly a štatistiky SNR.
Má niekto pripomienky alebo pozmeňujúci návrh?
(Neboli. )
Pripomienok niet.
Kto súhlasí s návrhom, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. )
Ďakujem.
Je niekto proti?
(Nikto. )
Zdržal sa niekto hlasovania?
(Nikto. )
Zisťujem, že Slovenská národná rada zvolila Alexandra Kováča za člena Komisie ľudovej kontroly a štatistiky SNR. Pri najbližšej príležitosti zloží s. Kováč sľub do rúk predsedu SNR.
Ďalším bodom programu je
návrh na vydanie zákona Slovenskej národnej rady o udeľovaní čestných titulov "Zaslúžilý člen Slovenskej filharmónie" a "Zaslúžilý pracovník Slovenskej filharmónie".
Návrh zákona bol vám doručený ako tlač 23. Zpravodajcom je poslanec Štefan Trstenský. Dávam mu slovo.
Zpravodajca Trstenský:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci!
Slovenská filharmónia vznikla ako jeden z veľkých výdobytkov pracujúceho ľudu vo februári 1948 a za takmer 17 rokov svojej činnosti si získala mimoriadne vysoké postavenie v našej národnej kultúre. Čo do významu a kvality patrí Slovenská filharmónia medzi prvé telesá tohto druhu v Československej socialistickej republike a je dôstojným reprezentantom socialistického umenia doma i v zahraničí. Jej postavenie v slovenskej národnej kultúre je obdobné ako postavenie Českej filharmónie v českej národnej kultúre.
Týmto svojím osobitným postavením medzi slovenskými umeleckými inštitúciami slúži Slovenská filharmónia ako vzor ostatným podobným ustanovizniam na Slovensku.
Slovenská filharmónia, ktorá pri svojom vzniku bola len symfonickým orchestrom, sa v priebehu rokov značne rozšírila: v roku 1957 sa k nej pridružil pôvodne Miešaný sbor Československého rozhlasu, dnes Spevácky sbor Slovenskej filharmónie - najlepší profesionálny súbor svojho druhu na Slovensku. Okrem toho k Slovenskej filharmónii je pridružený Slovenský komorný orchester - mladý súbor, ktorý však už dnes veľmi úspešne reprezentuje slovenské reprodukčné umenie na domácich i zahraničných pódiách.
Spolu so svojimi inštrumentálnymi sólistami a dirigentami predstavuje teda Slovenská filharmónia rozsiahlu kultúrnu a hudobnú inštitúciu, ktorá zahrňuje najvýznamnejších hudobných umelcov na Slovensku.
Základom prvých úspechov Slovenskej filharmónie bola činnosť národného umelca profesora Václava T a l i c h a, ktorý spolupôsobil pri jej založení a bol po niekoľko rokov jej umeleckým šéfom.
Od svojho samotného vzniku Slovenská filharmónia spĺňa úlohu nielen reprodukčného telesa svetovej hudobnej tvorby, ale predovšetkým symfonických a vokálnych diel slovenských skladateľov, ktorých touto svojou činnosťou podnecuje vždy k novej a novej tvorbe. Uviedla desiatky premiér slovenských diel.
Veľká zásluha Slovenskej filharmónie je v propagácii sovietskej tvorby, ktorú priblížila svojmu obecenstvu tak, že dnes je samozrejmou súčasťou repertoáru. Najmä symfónie Dimitrija Šostakoviča, z ktorých XII. symfónia bola nielen celoštátnou premiérou, ale prvým zahraničným predvedením vôbec.
Slovenská filharmónia svojimi pravidelnými koncertami tvorí kostru koncertného života Bratislavy, a ako taká zoskupila okolo seba stále obecenstvo; veľký podiel tu tvoria aj študenti skutočnosť o to významnejšia, že odchodom študentov po absolutóriu do všetkých končín Slovenska aj prostredníctvom nich sa propaguje hudobné umenie.
Slovenská filharmónia si úspešne plní úlohy kultúrnej revolúcie. Okrem základného radu abonentných koncertov usporiada cyklus koncertov pre závody, prostredníctvom ktorých získava nové obecenstvo a milovníkov hodnotného hudobného umenia, ako aj koncerty pre školskú mládež, čím veľmi významne prispieva k správnej a mnohostrannej výchove novej generácie.
Jednou z dôležitých zložiek činnosti Slovenskej filharmónie sú koncerty v slovenských mestách mimo Bratislavy, ktoré umožňujú, aby aj tu zazneli najväčšie hodnoty svetovej a domácej hudobnej tvorby v autentickej interpretácii vlastných umeleckých telies.
Hodnoverným meradlom umeleckej a technickej úrovne popri koncertoch na domácich pódiách a na každoročnom vystúpení v rámci medzinárodného hudobného festivalu "Pražská jar" sú najmä početné zahraničné zájazdy (doteraz vyše 20), v priebehu ktorých Slovenská filharmónia navštívila 11 európskych krajín a vyše 80 miest, mnohé z nich viackrát. Všetky tieto koncertné
zájazdy doteraz potvrdili dobrú medzinárodnú úroveň všetkých umeleckých telies Slovenskej filharmónie, o čom svedčia nielen priame úspechy u obecenstva, ale predovšetkým odborné hodnotenie v zahraničnej tlači.
Slovenská filharmónia uskutočnila aj rad gramofónových nahrávok predovšetkým diel Slovenských skladateľov, prostredníctvom ktorých tiež dôstojne reprezentuje a propaguje svoju vlastnú umeleckú úroveň, ale aj samotnú slovenskú hudobnú tvorbu.
Za záslužnú a vynikajúcu činnosť v oblasti reprodukcie domácej i zahraničnej tvorby a reprezentácie nášho hudobného umenia v cudzine udelil prezident republiky Slovenskej filharmónii v roku 1961 Rad práce.
Slovenská filharmónia má t. č. 275 pracovníkov, z ktorých 66 pracuje od jej vzniku viac ako 10 rokov. Celý rad týchto pracovníkov svojou náročnou prácou pomáhal vytvárať dnešnú vysokú úroveň a profil umeleckých telies a ich výkony boli organickou súčasťou všetkých vrcholných umeleckých úspechov. Ukazuje sa správnym, ak oceňujeme dlhoročnú záslužnú činnosť na iných úsekoch hospodárstva a kultúry, oceniť výsledky a dosah aj ich práce so všetkým čo predstavuje toto prvé symfonické teleso na Slovensku, a to zavedením takých čestných titulov, ako boli vytvorené pre vynikajúcich členov a pracovníkov Českej filharmónie. V oblasti slovenskej kultúry sa tak stalo aj pred rokom, keď Slovenská národná rada prijala zákon č. 10/1964 o obdobných čestných tituloch v Slovenskom národnom divadle. Je teda len dôsledným pokračovaním, ak aj pre pracovníkov Slovenskej filharmónie sa zavedú čestné tituly, aké sa rozvádzajú v § 1 a 2 návrhu zákona.
Čestný titul "Zaslúžilý člen Slovenskej filharmónie" sa udelí umelcom, ktorí osobným umeleckým profilom a dlhoročnou prácou prispeli významne k plneniu jej poslania na takej úrovni, že sa stávajú nielen základom úspechov, ale aj vzorom pre ďalších a v ďalšej práci. Kritériá pre udelenie tohto titulu sú jednak všeobecné a spoločné aj pre pracovníkov prevádzkových a organizačných, jednak osobitné podľa výsledkov umeleckej práce. Vo svojom súhrne možno predpoklady a podmienky uvádzať tiež ako vzor umeleckej náročnosti a vytrvalosti, čo je jednou z podmienok úrovne a rastu každého umeleckého telesa.
Okrem umeleckých pracovníkov Slovenskej filharmónie zahrňuje osnova aj prevádzkových a organizačných pracovníkov, pretože svojou vynikajúcou prácou pomáhajú vytvárať predpoklady pre umelecké výsledky filharmónie. Dobrá práca všetkých podobných umeleckých inštitúcií je nemysliteľná bez činnosti celého radu prevádzkových a organizačných pracovníkov, ktorých obetavá a často náročná práca je nerozlučným predpokladom i súčasťou umeleckých výsledkov, i keď to osnova nemôže formulovať. Preto podľa § 2 osnovy sa navrhuje zaviesť pre nich Čestný titul "Zaslúžilý pracovník Slovenskej filharmónie".
Takéhoto zhodnotenia sa dostalo - ako som už uviedol umeleckým, ako aj prevádzkovým a organizačným pracovníkom Českej filharmónie vydaním vládneho nariadenia č. 159/1964 Zb. V spojení s týmto vládnym nariadením predkladanou osnovou sa zhodnocujú tiež výsledky i poslanie obidvoch našich prvých symfonických telies v republike.
Splnenie podmienok pre udelenie čestných titulov budú posudzovať tak umelecké orgány filharmónie, ako aj spoločenské organizácie, takže zdôvodnenosť návrhov na udelenie čestných titulov bude všestranne uplatnená.
Cestné tituly bude udeľovať povereník SNR pre školstvo a kultúru, čo je v súlade s ostatnými predpismi o udeľovaní čestných uznaní v jednotlivých odvetviach štátnej správy. Vydanie zákona je v súlade so zákonom NZ č. 62/1962 Sb. o udeľovaní vyznamenaní, keď sa opiera o ustanovenie článku 74 ústavy tak, ako je to uvedené v dôvodovej zpráve.
Osnovu zákona prerokovala Komisia Slovenskej národnej rady pre školstvo a kultúru a Právna komisia Slovenskej národnej rady. Z ich poverenia odporúčam Slovenskej národnej rade, aby osnovu zákona v predkladanom znení schválila.
Predsedajúci Daubner:
Ďakujem súdruhovi poslancovi Trstenskému za prednesenie zprávy.
Súdružky a súdruhovia, hlási sa niekto o slovo? (Nikto. )
Pretože sa o slovo nikto nehlási, rozprava odpadá a budeme hlasovať.
Kto súhlasí s návrhom zákona Slovenskej národnej rady o udeľovaní čestných titulov "Zaslúžilý člen Slovenskej filharmónie" a "Zaslúžilý pracovník Slovenskej filharmónie", nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. )
Ďakujem.
Je niekto proti?
(Nikto. )
Zdržal sa niekto hlasovania?
(Nikto. )
Zisťujem, že Slovenská národná rada návrh zákona jednomyseľne schválila.
Vážená Slovenská národná rada!
Predsedníctvo Slovenskej národnej rady vyhlasuje podľa článku 75 ústavy a § 13 zákona Slovenskej národnej rady o rokovacom a pracovnom poriadku zasadanie Slovenskej národnej rady za skončené dňom 17. decembra 1965.
Záverom nášho rokovania ďakujem zástupcom Národného zhromaždenia, námestníkovi Štátnej plánovacej komisie, námestníkovi Ministerstva financií za ich účasť na dnešnom našom rokovaní. Ďakujem tiež všetkým prizvaným hosťom.
Vyhlasujem schôdzku za skončenú.
(Koniec schôdzky o 18. hod. )