rozvoj siete zdravotníckych zariadení musí sledovať v súlade s vedeckými poznatkami, s potrebou technického rozvoja účelnú koncentráciu zariadení pri zabezpečovaní potrebného stupňa rýchlej dostupnosti.
Investičné prostriedky v zdravotníctve musíme orientovať viac i na zabezpečovanie novej techniky či už liečebnej alebo diagnostickej a na zabezpečenie mechanizácie prác v pomocných prevádzkach, najmä v kuchyniach, práčovniach, pri upratovaní a v administratíve. Nové, hlavne špičkové zariadenia, bude potrebné budovať najmä v oblastiach, v ktorých tieto výrazne chýbajú alebo v ktorých dochádza k prudkému rozvoju ekonomiky.
V záujme skvalitnenia služieb, maximálnej efektívnosti a účelnosti využívania prostriedkov bude potrebné uplatniť aj v oblasti zdravotníckych služieb v potrebnej modifikácii zásady novej sústavy plánovitého riadenia.
Vážená Slovenská národná rada!
Pri riešení týchto problémov zostáva pre nás ako základná dlhodobá smernica uznesenie strany a vlády,, O ďalšom rozvoji starostlivosti o zdravie v socialistickej spoločnosti". Ministerstvo zdravotníctva za našej účasti postupne uvádza dokument do života riešením zásadných koncepčných otázok, v ktorých sú vytvorené reálne podmienky aj pre riešenie niektorých osobitostí rozvoja zdravotníctva na Slovensku.
Vážené súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci!
Naznačil som iba najzávažnejšie problémy, na riešení ktorých sa budú musieť podieľať všetky orgány Slovenskej národnej rady, najmä Komisia a Povereníctvo SNR pre zdravotníctvo. Návrh zákona, ktorý máme na dnešnom zasadnutí prerokovať a schváliť, dáva všetky predpoklady, aby pri riešení rozvoja zdravotníctva mohli slovenské národné orgány plne uplatniť svoje poslanie, a to tak pri zabezpečovaní celoštátnych úloh, ako aj pri riešení zdravotníckych problémov na Slovensku. Doporučujem preto návrh zákona Slovenskej národnej rady o pôsobnosti Slovenskej národnej rady a jej orgánov pri zabezpečovaní starostlivosti o zdravie schváliť tak, ako bol predložený.
Podpredseda Ing. Barbírek:
Ďakujem povereníkovi SNR pre zdravotníctvo súdruhovi Zvarovi.
Dávam slovo námestníkovi ministra zdravotníctva generálovi MUDr. Černému.
Námestník ministra MUDr. Černý:
Vážená Slovenská národní rado, vážené soudružky poslankyně a soudruzi poslanci!
Předkládaný návrh zákona o působnosti Slovenské národní rady a jejich orgánů při zabezpečování péče o zdraví lidu má zajistit důslednou realizaci zákona č. 20/66 a zároveň řešit i zvláštní problémy péče o zdraví v rychlém hospodářskem i kulturním rozvoji Slovenska.
Zákon o péči zdraví lidu, vydaný s účinností od 1. července letošního roku, a navržený zákon Slovenské národní rady o působnosti Slovenské národní rady a jejich orgánů při zabezpečování péče o zdraví lidu představují dovršení významné etapy v rozvoji nejen zdravotnických služeb, ale celkové a komplexní péče o zdraví lidu v ČSSR.
Po vítězství socializmu v naší vlasti stanovil dokument strany a vlády o rozvoji péče o zdraví v socialistické společnosti, na podkladě pečlivého rozboru dosažených úspěchů a nedostatků, hlavní směry dalšího rozvoje péče o zdraví našeho lidu. Nové úkoly vyplývající z tohoto dokumentu pro všechny složky naší společnosti vsak bylo nutno závazně stanovit i v právním řádu, aby všechny orgány, organizace i jednotlivci znali svá práva a povinnosti v péci o zdraví lidu, a aby plnění jejich povinností mohlo být také řádně vynuceno.
Nový zákon o péči o zdraví lidu se nejvýrazněji liší od dosavadních právních úprav v tom, že řeší otázky péče o zdraví lidu v celé šíři, včetně všech úkolů, které při vytváření o ochraně zdravých životních podmínek mají vedle zdravotníckych orgánů a zařízení i ostatní orgány a organizace. Rovněž zdůrazňuje důležitost součinnosti občanů na péči státu o jejich zdraví a poslání společenských organizací v péči a zdraví lidu. Tak se v zákoně vyjadřuje základní zásada dokumentu, že péče o zdraví lidu má celospoločenský charakter, a je důležitou funkcí celé společnosti, protože prax i vědecké poznatky ukázali a neustále ukazují, že úroveň lékařské péče samotné, i když je velmi významnou podmínkou lidského zdraví, není sama o sobě podmínkou rozhodující. Rozhodující jsou prostředí, ve kterém člověk žije, zdravý způsob života a práce a uvědomění občanů.
Zákon přináší i tu závažnou změnu, že v souladu s dokumentem uzákoňuje bezplatné poskytování zdravotnických služeb všem našim občanům, čim ovšem není nijak dotčeno placení příplatků a úhrad ve zvlášť stanovených případech.
Vydáním zákona je plněn též další velmi významný úkol, t. j. podstatné zjednodušení zdravotnického právního řádu, neboť zákon spolu se 6 prováděcími vyhláškami nahradil celkem 44 právních předpisů (z toho 5 zákonů), kromě dalších závazných směrnic. V souvislosti s tím bude provedena prověrka i ostatních většinou již zastaralých právních předpisů tak, aby na úseku zdravotnictví byl vybudován nový právní řád, který by představoval jednotný moderní celek, přehledný a snadno srozumitelný.
Z hlediska působnosti slovenských národních orgánů je zákon významný tím, že respektuje specifické potřeby hospodářského a kulturního rozvoje Slovenska. Výslovně totiž ponechal Slovenské národní radě, aby působnost slovenských národních orgánů při plnění úkolů z něho vyplývajících upravila svým zákonem. To se má stát zákonem, jehož návrh je předmětem dnešního vašeho jednání. Ministerstvo zdravotnictví vítá tento návrh, protože se jím ještě zvlášť zdůrazní důležitost péče o zdraví lidu na Slovensku, blíže se jím vymezí úkoly slovenských národních orgánů i odborních orgánů a upraví jejich vztahy k ostatním orgánům SNR, národním výborům a k ministerstvu zdravotnictví. Proto také ministerstvo zdravotnictví od něj očekává i další prohloubení úzké, již existující spolupráce orgánů Slovenské národní rady s ministerstvem zdravotnictví v záujmu dosažení ušlechtilých cílů vytčených v obou zákonech.
Oba zákony pro široké pojetí a komplexnost právní úpravy péče o zdraví lidu představují normy zvláštního druhu, jaké dosud nebyly v jiných státech vydány. Proto mají nejen velký dosah věcný, politický a společenský, ale i mimořádný význam mezinárodně politický.
Ministerstvo zdravotnictví je toho názoru a doporučuje, aby projednávaný návrh zákona o působnosti orgánů Slovenské národní rady v péči o zdraví lidu byl přijat.
Podpredseda Ing. Barbírek:
Ďakujem námestníkovi ministra súdruhovi MUDr. Č e r n é m u.
Súdružky a súdruhovia poslanci,
hlási sa ešte niekto o slovo k tomuto bodu programu ?
(Nikto. )
Pretože sa do rozpravy už nikto nehlási, vyhlasujem rozpravu k štvrtému bodu programu za skončenú.
Dávam záverečné slovo zpravodajcovi poslancovi Hašovi.
Zpravodajca Haša:
Vážená Slovenská národná rada,
vzhľadom ma to, že neboli vznesené závažnejšie námietky alebo zásadné pripomienky, ktoré by vyžadovali zmenu predloženého návrhu zákona, vzdávam sa záverečného slova.
Podpredseda Ing. Barbírek:
Ďakujem poslancovi Hašovi. Budeme hlasovať o návrhu zákona SNR o pôsobnosti Slovenskej národnej rady a jej orgánov pri zabezpečovaní starostlivosti o zdravie ľudu.
Kto súhlasí s návrhom tohto zákona ako ho odporučil zpravodajca, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. )
Je niekto proti ?
(Nikto. )
Zdržal sa niekto hlasovania?
(Nikto. )
Zisťujem, že Slovenská národná rada návrh zákona jednomyseľne schválila.
Vyhlasujem 30-minútovú prestávku.
(Prestávka. )
(Po prestávke: )
Podpredseda Ing. Barbírek:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia,
piatym bodom programu je zpráva o ďalšom rozvoji potravinárskeho priemyslu na Slovensku z hľadiska zabezpečenia kvality výrobkov a správnej výživy obyvateľstva.
Zpráva bola súdruhom poslancom, ako aj všetkým pozvaným hosťom rozoslaná, preto sa nebude prednášať.
Povereník SNR pre potravinársky priemysel súdruh Jozef Gajdošík sa prihlásil o úvodné slovo do rozpravy.
Dávam mu slovo. Povereník Gajdošík:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia poslanci!
Potravinársky priemysel na Slovensku dnes predstavuje takmer 20 % celkovej priemyselnej výroby a je jedným z veľkých priemyslových odvetví, na riadení ktorého sa bezprostredne spoluzúčastňujú orgány Slovenskej národnej rady.
Praktická činnosť vyplývajúca z tohto postavenia sa prejavuje v sústredenej pozornosti našich orgánov SNR pri riešení najmä zásadných koncepčných otázok ďalšieho rozvoja a tiež pri zabezpečovaní úloh plánu v tomto odvetví.
Prv než poukážem na niektoré zásadné otázky a osobitosti v rozvoji potravinárskeho priemyslu na Slovensku, ktoré budú tvoriť obsah našej praktickej činnosti v budúcom období, dovoľte aspoň letmo sa zmieniť o súčasnom plnení plánu, pretože na takto vytvorenej základni budeme rozvíjať nové prvky riadenia.
Podniky potravinárskeho priemyslu na Slovensku splnili plánované výrobné úlohy za prvých 7 mesiacov tohto roku vcelku priaznivo; plán hrubej výroby prekročili o 285 mil. Kčs, t. j. o 4, 6 %.
Oproti rovnakému obdobiu minulého roku vzrástla hrubá výroba v absolútnom objeme o 455 mil. Kčs, čo predstavuje rast o 76 % a podiel Slovenska na celoštátnom objeme hrubej výroby u VHJ centrálne riadených sa zvýšil z 24, 1 na 24, 6 %.
Prekročenie úloh plánu bolo umožnené jednak priaznivým vývojom v nákupe hlavných surovín, ale tiež zvýšeným úsilím pracovníkov potravinárskeho priemyslu. Z menovitých úloh sa za 7 mesiacov t. r. prekročila plánovaná výroba masla o 514 ton, zabitej hydiny o 531 ton, mäsa na kosti o 4 230 ton, piva o 79 tis. hl. Napriek dostatočným kapacitám a surovinovým možnostiam sa však pre nízke požiadavky odberateľov nesplnila plánovaná výroba konzumného mlieka o 2, 7 mil. litrov, rastlinných tukov a olejov o 474 ton, cestovín o 313 a múky o 3136 ton.
Sústavné a vcelku rovnomerné prekračovanie plánu výroby od začiatku roka umožnilo zabezpečiť plynulé zásobovanie trhu hlavnými výrobkami potravinárskeho priemyslu. Plán dodávok do trhových fondov bol na Slovensku za I. polrok prekročený vo veľkoobchodných cenách o 81 mil. Kčs a v maloobchodných o 164 mil. Kčs. Taktiež sa úspešne splnili aj exportné úlohy, ktoré sa prekročili oproti plánu v ŠVC o 29, 1 mil. Kčs.
Sú predpoklady k tomu, aby i v ďalších obdobiach bolo zabezpečené vyrovnané zásobovanie hlavnými potravinovými výrobkami.
Priaznivý vývoj v plnení plánovaných úloh umožňuje teda našim organizátorským a riadiacim štábom, ako i celým kolektívom na závodoch, podnikoch, VHJ, na povereníctve a ministerstve koncentrovať v tomto období sily na kvalifikované riešenie zásadných úloh ďalšieho rozvoja, na rozpracovanie a aplikáciu nových zásad riadenia v podmienkach jednotlivých výrobno-hospodárskych jednotiek.
Podobne ako v celom našom národnom hospodárstve i v potravinárskom priemysle, v celej jeho činnosti stojíme pred úlohou zabezpečiť proporcionálny rast a predovšetkým jeho ďalší intenzívny vývoj. Problém proporcionality v potravinárskom priemysle pritom chápeme v celej šírke, to znamená k surovinovej základni, zásobovacím úlohám, možnostiam zahraničného obchodu a celému rozvoju výrobno-technickej základne.
Komisia a Povereníctvo SNR pre potravinársky priemysel spolu s ostatnými orgánmi Slovenskej národnej rady v úzkej spolupráci s Ministerstvom potravinárskeho priemyslu a odborovými riaditeľstvami sústreďujú ťažisko svojej práce na riešenie a zabezpečovanie najmä špecifických otázok potravinárskeho priemyslu na Slovensku.
Je to predovšetkým úloha zabezpečiť realizáciu rozsiahlej výstavby a technickej rekonštrukcie výrobno-technickej základne.
Reprodukciu základných fondov na roky 1966-1970 preto zameriavame predovšetkým na zabezpečenie tých kapacít, ktoré nám v súčasnej dobe chýbajú. Pritom značnú časť prostriedkov smerujeme na modernizáciu strojného vybavenia. Rozsah investícií, uvažovaných v pláne, prevyšuje temer o 50 % objem investícií, realizovaných v 3. päťročnici. Teda už v období tejto päťročnice a tiež v ďalších rokoch bude potrebné uskutočniť rozsiahlu výstavbu a technickú rekonštrukciu výrobno-technickej základne nášho priemyslu na Slovensku. V súčasnej etape je reprodukčný proces a výroba samotná stále viac sférou použitia vedy a vedecko-technický pokrok sa stáva rozhodujúcim faktorom výrobných síl. Preto v úzkej spolupráci s Ministerstvom potravinárskeho priemyslu a s príslušnými orgánmi SNR zameriavame našu prácu na prepracovanie hlavných smerov rozvoja vedecko-výskumnej a vývojovej základne a mimoriadnu pozornosť venujeme otázkam rastu kvalifikácie pracovníkov, určeniu potrieb kvalifikovaných kádrov v potrebnej štruktúre.
Súbežne s tým zabezpečujeme tiež sústavný rast úrovne riadiacej práce a účelné organizačné usporiadanie samotných výrobno-hospodárskych jednotiek. K 1. januáru t. r. bola vykonaná organizačná prestavba potravinárskeho priemyslu, pri ktorej došlo k určitej kombinátnosti v niektorých výrobných odboroch. Z 27 výrobných odborov predtým, ktoré reprezentovalo 46 výrobno-hospodárskych jednotiek, z toho 12, t. j. 26 % na Slovensku, bolo po 1. januári 1965 organizačným usporiadaním ponechané 16 odborov v 29 výrobno-hospodárskych jednotkách, z toho na Slovensku 9, t. j. 31 %. Pri tejto prestavbe došlo k ďalšiemu posilneniu riadiacich zložiek na Slovensku zriadením Odborového riaditeľstva mliekárenského priemyslu, Odborového riaditeľstva pivovarov a sladovní, ako i ustavením celoštátneho podniku tabakového priemyslu so sídlom v Nových Zámkoch. Všetky tieto nové VHJ sú už v podstate kádrove dobudované. Pri tomto organizačnom usporiadaní sa pracovníci zo Slovenska v nemalej miere podieľajú na riadení celých odvetví v republike. Tejto skutočnosti prikladáme veľký význam a považujeme ju za správnu formu zabezpečovania sústavného rastu kvalifikácie i rozvoja schopnosti pracovníkov v celom potravinárskom priemysle na Slovensku.
Konštruovať základné ekonomické a technické zámery v potravinárskom priemysle znamená predovšetkým venovať sústredenú pozornosť riešeniu zmien v štruktúre spotreby potravín v súlade so zásadami správnej výživy. Je to úloha, ktorá súvisí so zložitým dlhodobým procesom zmien vo vývoji života spoločnosti a musíme ju realizovať v súlade s predpokladaným rastom osobnej spotreby i celkovej životnej úrovne nášho obyvateľstva. Pritom chápeme výživu obyvateľstva ako významnú spoločenskú skutočnosť s celým radom aspektov zdravotných, ekonomických i výchovných. U jednotlivých výrobných odborov má miera týchto faktorov rôznu váhu a tiež rozdiely medzi skutočnosťou a žiadúcou úrovňou spotreby potravín sú v jednotlivých skupinách rozdielne. Na konkrétne príklady sme poukázali v predloženej zpráve. Sme toho názoru, že potravinársky priemysel okrem iných funkcií musí pri zabezpečovaní cieľov správnej výživy pôsobiť ako aktívny článok, musí cieľavedome ovplyvňovať vývoj spotreby a pri plnom zvážení a zohľadnení možností národného hospodárstva a zohľadnení tendencií a súčasnej situácie na trhu ekonomickými pákami usmerňovať vývoj tak, aby dochádzalo k postupnému realizovaniu cieľových zásad správnej výživy.
Tieto páky však musia pôsobiť i vo vnútri potravinárskeho priemyslu samotného, aby zabezpečovali sústavný rast kvality výrobkov ako jednej z významných zložiek pôsobiacich na reguláciu spotreby. Potešiteľné je, že sa v posledných rokoch v potravinárskom priemysle tento zámer postupne darí. Kým v roku 1963 bolo do prvej skupiny akosti zaradených 65, 8 % výrobkov, v roku 1965 už takmer 80 %. Podobne poklesli výrobky zaradené do tretej skupiny akosti z 18, 6 na 9, 6 %. Tento priaznivý vývoj sme zaznamenali najmä zlepšením technologickej disciplíny, dôslednejším dodržiavaním akostných noriem, ako i zvýšením zodpovednosti všetkých pracovníkov a sprísnením samotnej kontroly výroby. V nemalej miere kladne pôsobila i hmotná zainteresovanosť pracovníkov na dosiahnutých výsledkoch akosti.
V tomto roku sa ďalej sprísnili podmienky vyhodnocovania kvality potravinárskych výrobkov najmä tým, že sa kladie väčší dôraz na vyhodnocovanie analytických ukazovateľov. Keď spomínam tento vývoj v kvalite výrobkov ako vývoj k lepšiemu, chcem súčasne povedať, že s daným stavom nemôžeme byť a nie sme spokojní. Pri celkove priaznivých výsledkoch v prvom polroku t. r. nemôžeme byť spokojní s poklesom akosti v odboroch tabakového a mraziarenského priemyslu a výroby nealkoholických nápojov, ako aj so stagnáciou kvality výrobkov mliekárenského a mäsového priemyslu. Náročnosť všetkých pracovníkov na výrobu kvalitných výrobkov, ako aj prísne hodnotenie najmä závodovými komisiami akosti - kde podľa našich skúseností dochádza ešte stále k nadhodnocovaniu pri hodnotení kvality výrobkov - sa musí prejaviť práve v tomto období, keď sa pripravujeme na plné uplatnenie zásad nového spôsobu riadenia národného hospodárstva v praxi.
Realizácia náročných úloh, akými sú vyrovnané zásobovanie kvalitnými potravinami i rozsiahly reprodukčný proces, uskutočňovaný v tomto odvetví národného hospodárstva, bude prebiehať už v podmienkach pôsobenia novej sústavy riadenia.
V súčasnom období prebiehajú práce na rozpracovaní opatrení k urýchleniu celého procesu nového riadenia v podmienkach potravinárskeho priemyslu. Od 1. januára budúceho roku prejde potravinársky priemysel na hmotnú zainteresovanosť podľa tvorby hrubého dôchodku. V súlade so schválenými rámcovými podmienkami hospodárenia podnikov vytvorí sa u niektorých VHJ rizikový fond pre krytie nepriaznivých dopadov na vlastné zdroje v dôsledku výkyvov v prísune základnej suroviny a tiež d preto, aby bolo možné vykonávať pružnú odbytovú a cenovú politiku bez väčšieho dopadu na hospodársky výsledok podnikov a na štátny rozpočet.
Zvláštne podmienky potravinárskeho priemyslu, špecifická štruktúra nákladov na výrobu, menšia možnosť znižovania materiálových nákladov a najmä naliehavosť potrieb investícií v jednotlivých odboroch viedli k tomu, že pre potravinársky priemysel bol odchylne od obecnej zásady zahrnutý do cien zisk včítane nemocenského poistenia vo výške 40 % z miezd, oproti 22 % v ostatných odvetviach priemyslu. Týmto spôsobom boli do určitej miery pre potravinársky priemysel ako celok vyrovnané ekonomické podmienky vo vzťahu k ostatným odvetviam a súčasne sa vytvoril priestor pre riešenie dôsledkov nerovnakých podmienok jednotlivých výrobných hospodárskych jednotiek v rámci odvetvia. Táto vyššia rentabilita, zakalkulovaná už do cien, bude podľa podmienok jednotlivých odborov buď odčerpávaná vo forme dodatkových odvodov do štátneho rozpočtu, alebo spätne čerpaná vo forme dotácií tým výrobným hospodárskym jednotkám, kde sú z objektívnych príčin opačné podmienky. Týmto spôsobom bude napríklad riešený tiež dopad prepočtu nových veľkoobchodných cien u odborových riaditeľstiev Pivovarov a sladovní a Mliekárenského priemyslu v Bratislave.
Je pochopiteľné, že pôsobenie ekonomických nástrojov sa prejaví najmä v oblasti odberateľsko-dodávateľských vzťahov, či už pôjde o snahu podnikov v podstatne vyššej miere ako doteraz dohodnúť čo najvýhodnejšie podmienky dodávok a odberu so svojimi partnermi, nakúpiť suroviny a materiál v náležitej akosti, udržiavať zásoby len v najnutnejšom rozsahu a pod.
Pri realizácii odberateľsko-dodávateľských vzťahov najmä k organizáciám vnútorného obchodu počítame s tým, že u dodávok prostredníctvom veľkoobchodu bude úplne zrušená rajonizácia a v plnej miere uplatnená možnosť voľby odberateľa i dodávateľa. Iná bude situácia u tovaru dodávaného priamo do maloobchodu, ako napríklad pri dodávkach základných potravín, t. j. mlieka, mliečnych výrobkov, mäsa, mäsových výrobkov a pečiva. V tomto prípade dodávateľský podnik plní a bude tiež plniť funkciu veľkoobchodu a je spolu s obchodom zodpovedný za riadne, plynulé zásobovanie svojich oblastí. Preto u týchto výrobkov právo voľby dodávateľa a odberateľa chápeme v spojitosti s veľkou zodpovednosťou podniku za zásobovanie. Toto ovšem nevylučuje možnosť dohody výrobného a obchodného partnera o účelných dodávkach i mimo stanovený rajón.
Mimoriadnu pozornosť bude potrebné venovať prehĺbeniu dodávateľsko-odberateľských vzťahov s poľnohospodárskymi podnikmi. Cieľom tohto usporiadania v nových podmienkach riadenia - ako sme to uviedli i v zpráve - bude dosiahnutie ekonomicky bezprostrednejšieho postavenia oboch partnerov a postupné zabezpečenie priamych vzťahov medzi poľnohospodárskou výrobou a spracovateľským priemyslom. Otázky usporiadania týchto vzťahov boli predmetom spoločného rokovania Komisie SNR pre pôdohospodárstvo a Komisie SNR pre potravinársky priemysel dňa 13. júla t. r. Prijaté závery ďalej rozpracúvame a zabezpečujeme ich realizáciu.
Súčasťou prác na urýchlení novej sústavy je tiež rozpracovanie a správne vymedzenie postavenia odborových riaditeľstiev a vzťahov medzi nimi a podnikmi v podmienkach potravinárskeho priemyslu. Tým, že odborovým riaditeľstvám bude ako hlavná úloha vymedzená koncepčná a riadiaca činnosť, to znamená presadzovať koncepcie rozvoja odborov, zabezpečovať koordinovaný technický rozvoj, projekciu, riadiť a usmerňovať mzdovú a cenovú, ale tiež i kádrovú politiku, koncepciu racionalizácie výroby, vytvárať a riadiť odborovú výrobnú a odbytovú politiku a napomáhať koordinácii medzipodnikových vzťahov v rámci odboru, vytvorí sa priestor pre širšiu konkrétnu činnosť samotných podnikov najmä v prevádzkovej a obchodnej sfére a i medzi podnikmi a odborovými riaditeľstvami predpokladáme, že postupne sa vyvinú tržné vzťahy založené na obchodnom partnerstve.
Z hľadiska potravinárskeho priemyslu na Slovensku - vzhľadom na jeho súčasnú úroveň výrobno-technickej základne - bude zvlášť dôležité zabezpečiť realizáciu uvažovanej výstavby nových kapacít v stanovenom rozsahu a termínoch pri dodržiavaní projektovaných výrobno-ekonomických parametrov.
Nová sústava riadenia veľmi jednoznačne určuje plnú ekonomickú zodpovednosť investora za dôsledky investičnej výstavby, ako i, a najmä priamu spätosť investičnej činnosti s výsledkami hospodárenia. Dobrá príprava investičnej akcie, vysoká technicko-ekonomická úroveň riešenia a rýchla realizácia budú základnou podmienkou celkovej prosperity podniku i celej výrobnohospodárskej jednotky.
Ako som už v úvode uviedol, považujeme i v práci nášho povereníctva úlohy na úseku investičnej výstavby za prvoradé a iniciatívne vytvárame podmienky pre včasnú a kvalitnú plánovaciu a projektovú prípravu. Účinne pomáhame tiež i v priebehu realizácie jednotlivých akcií. Naša činnosť na tomto úseku je zameraná najmä na zabezpečovanie územno-technickej a projekčnej prípravy, ako i na kapacitné zabezpečenie projekčnej dokumentácie u generálnych projektantov a prác u dodávateľov stavebných a technologických prác. Sústredenejšiu pozornosť budeme taktiež venovať otázkam pracovného prostredia samotného, hygiene a tiež bezpečnosti pri práci.
Považujem ovšem za potrebné i pri tejto príležitosti poukázať na potrebu uplatnenia nového prístupu zo strany investorov pri zabezpečovaní realizácie jednotlivých akcií. Vládou schválené opatrenia pre uplatnenie ekonomických vplyvov na zabezpečenie realizácie stavieb v stanovenej lehote a kvalite vytvárajú podmienky pre výhodnejšie postavenie investora voči dodávateľovi. Umožňujú správnym využitím stanovených ekonomických nástrojov - najmä uplatnením event. kolaudačných zrážok, majetkových sankcií, preferenčných prirážok upravením hmotnej zainteresovanosti, ale i pozastavením úhrady faktúr i u zaostávajúcich stavieb dosiahnuť ich včasné uvedenie do prevádzky pri dodržaní plánovaných technicko-ekonomických parametrov a kvality. Zostáva však i naďalej povinnosťou investora dbať o dokonalú a včasnú projektovú dokumentáciu, to znamená podstatne zlepšiť súčasnú organizáciu práce na tomto úseku a uplatniť nové prvky hmotnej zainteresovanosti u samotných projekčných pracovníkov.
Rozsiahla výstavba a modernizácia potravinárskeho priemyslu kladie zvýšené nároky na ľudí, a to nielen v riadiacich zložkách, ale najmä u tých, ktorí sú zapojení priamo vo výrobnom procese. V spolupráci s Vysokou školou technickou pripravili sme postgraduálne štúdium bioinžinierstva a našu pozornosť venujeme teraz najmä otázkam výchovy dorastu, prehlbovaniu kvalifikácie stredno-techmických kádrov a prípravám celých kolektívov pre nové kapacity pre nové závody.
Vedome a úmyselne, súdružky a súdruhovia, som uviedol podrobnejšie niektoré otázky rozpracovania novej sústavy riadenia na podmienky potravinárskeho priemyslu. Ich vlastná realizácia vytvára pre našich pracovníkov široký priestor pre podnikanie, organizátorskú prácu i iniciatívu, ktorá je pre splnenie náročných úloh priamo nepostrádateľná. Syntetickým ukazovateľom správnej aplikácie nového riadenia bude pre nás úroveň kvality vlastnej práce našich výrobkov celého potravinárskeho priemyslu, teda spokojnosť našich spotrebiteľov.
Podpredseda Ing. Barbírek:
Ďakujem súdruhovi povereníkovi Gajdošíkovi za úvodné slovo.
Súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, bol vám rozposlaný návrh uznesenia k zpráve o ďalšom rozvoji potravinárskeho priemyslu na Slovensku. Prosím, aby ste svoje pripomienky, prípadne námety k návrhu uznesenia odovzdali súdruhovi povereníkovi Gajdošíkovi, alebo predniesli v rámci rozpravy.
Prikročíme k rozprave, do ktorej sa zatiaľ prihlásili poslanci
Ing. Emil Píš
Mária Kudryová
Ján L i c h n e r
Tibor Bohdanovský
Vratislav K r u t i n a, minister potravinárskeho priemyslu
Ján B e l o v i c k ý
plk. Andrej F a g l i c
doc. MUDr. Andrej B u č k o, predseda Slovenskej spoločnosti pre racionálnu výživu.
Dávam slovo poslancovi Emilovi P í š o v i.
Poslanec Ing. Píš:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia poslanci!
I keď potravinársky priemysel podľa výsledkov svojej mnohostrannej činnosti plnil predovšetkým svoje kvantitatívne funkcie pre výživu obyvateľstva, predsa v cieľovom embléme mal zreteľne