Zpravodajca Haša:

Vážená Slovenská národná rada!

Zdravie je jedným zo základných predpokladov šťastného, tvorivého života človeka a rozvoja spoločnosti. Starostlivosť o zdravie je povinnosťou nielen jednotlivca, ale patrí k najdôležitejším úlohám spoločnosti a štátu. Socialistická starostlivosť o zdravie ľudu sa vyznačuje tým, že nielen chráni človeka pred škodlivými vplyvmi, ale súčasne sa zameriava na rozvoj jeho zdravia s cieľom predĺžiť aktívny vek a zvyšovať telesnú i duševnú zdatnosť ľudu. Je to zložitá úloha, vyžadujúca aktívnu účasť všetkých zložiek spoločnosti, ktoré ju majú zabezpečovať.

Mimoriadny význam zdravia pre spoločnosť a spoločenský charakter opatrení, ktoré ovplyvňujú stav zdravia ľudu, vyžadujú záväzne určiť a v právnej norme zakotviť záruky všestranného rozvoja starostlivosti o zdravie ľudu. Túto požiadavku realizuje zákon č. 20/1966 Zb. o starostlivosti, o zdravie ľudu. Tento zákon komplexne rieši nielen vlastný výkon zdravotníckych služieb a organizáciu zdravotníctva, ale určuje aj hlavné povinnosti, ktoré majú v záujme upevňovania a ochrany zdravia ľudu plniť všetky orgány a organizácie i jednotlivci pri rozvoji hospodárstva a kultúry a pri plnení ostatných úloh pri zabezpečovaní všetkých opatrení týkajúcich sa tohto predmetu.

Zo zákona o starostlivosti o zdravie ľudu vyplývajú aj pre Slovenskú národnú radu ako národný článok celoštátneho politického a hospodárskeho riadenia pri zabezpečovaní starostlivosti o zdravie ľudu významné úlohy. Vzhľadom na niektoré osobitosti starostlivosti o zdravie ľudu pri 'zabezpečovaní hospodárskeho a kultúrneho rozvoja Slovenska prenechal zákon č. 20/1966 Zb. v § 73 úpravu pôsobnosti Slovenskej národnej rady a jej orgánov pri zabezpečovaní starostlivosti o zdravie ľudu na Slovensku Slovenskej národnej rade.

Realizujúc ustanovenie § 73 zákona č. 20/1966 Zb. predkladajú Komisia Slovenskej národnej rady pre zdravotníctvo a Právna komisia Slovenskej národnej rady podľa § 21 rokovacieho a pracovného poriadku Slovenskej národnej rady návrh zákona o pôsobnosti Slovenskej národnej rady a jej orgánov pri zabezpečovaní starostlivosti o zdravie ľudu.

Predkladaný návrh zákona Slovenskej národnej rady vychádza zo zásady, že starostlivosť o zdravie ľudu sa zabezpečuje na území celého štátu jednotne, podľa zásad zakotvených v zákone č. 20/1966 Zb. a že na zabezpečovaní tejto starostlivosti sa aktívne podieľa Slovenská národná rada a jej orgány, pričom na základe požiadaviek riadenia a doterajších skúseností sa vykonáva účelná deľba pôsobnosti medzi jednotlivými orgánmi Slovenskej národnej rady. Pritom sa žiada zdôrazniť, že návrh zákona nemá stroho organizačnoprávny charakter, v ktorom by sa analogicky zo zákona o starostlivosti o zdravie ľudu vymedzovala iba konkrétna pôsobnosť jednotlivých orgánov Slovenskej národnej rady, ale že ide o súhrnnú normatívnu úpravu zabezpečovania starostlivosti o zdravie ľudu na Slovensku a o určenie vzájomných povinností slovenských národných orgánov. Návrh zákona teda tvorivo a komplexne rozvíja úpravu existujúcich vzťahov orgánov a organizácií na Slovensku, ktoré sa na zabezpečovaní starostlivosti o zdravie ľudu zúčastňujú.

Návrh zákona Slovenskej národnej rady v § 1 až § 3 zakotvuje zásadné úlohy pléna, Predsedníctva a Komisie Slovenskej národnej rady pre zdravotníctvo v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 124/1964 Zb. o rokovacom a pracovnom poriadku Slovenskej národnej rady.

Významné je ustanovenie § 1 návrhu zákona, podľa ktorého štátne a hospodárske organizácie a orgány na Slovensku v rámci svojej starostlivosti o zdravie ľudu zabezpečujú okrem úloh, ktoré im ukladajú celoštátne orgány, aj úlohy uložené im slovenskými národnými orgánmi.

Predsedníctvo Slovenskej národnej rady ako najvyšší výkonný orgán Slovenskej národnej rady má predovšetkým usmerňovať a koordinovať činnosť príslušných orgánov na Slovensku pri riešení otázok starostlivosti o zdravie ľudu. Okrem toho plní úlohy uvedené v § 2 ods. 2 a 3 návrhu zákona. Táto pôsobnosť Predsedníctva Slovenskej národnej rady vyplýva z riadenia kúpeľných a žriedlových organizácií na Slovensku Slovenskou národnou radou a priamo zo zákona o starostlivosti o zdravie ľudu.

Komisia Slovenskej národnej rady pre zdravotníctvo sleduje a kontroluje ako plnia jednotlivé orgány a organizácie svoje úlohy v starostlivosti o zdravie ľudu na Slovensku, prerokúva rozbory zdravotného stavu obyvateľstva a robí potrebné opatrenia, alebo predkladá iniciatívne návrhy príslušným orgánom na riešenie zásadných otázok zdravotníctva na Slovensku.

Pôsobnosť povereníka Slovenskej národnej rady pre zdravotníctvo sa upravuje v § 4 až 9 návrhu zákona Slovenskej národnej rady.

Navrhované vymedzenie pôsobnosti povereníka Slovenskej národnej rady pre zdravotníctvo vychádza z doterajších skúseností a praktických poznatkov z plnenia uznesenia Ústredného výboru

Komunistickej strany Československa a Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska zo 7. mája 1966 a vládneho uznesenia č. 340 zo 17. júna 1964. Vychádza z účelnej deľby práce pri riadení a zabezpečovaní starostlivosti o zdravie ľudu a prispieva k ich spružneniu.

Pri riadení vedeckovýskumnej činnosti v odbore lekárskych vied a starostlivosti o zdravie ľudu pomáha povereníkovi Slovenskej národnej rady pre zdravotníctvo vedecká rada. Vedecká rada je odborným poradným orgánom povereníka Slovenskej národnej rady pre zdravotníctvo; jej úlohy sú zakotvené v § 10 návrhu zákona Slovenskej národnej rady a podrobnejšie ich upraví štatút, ktorého vydanie sa zveruje Predsedníctvu Slovenskej národnej rady. Vedecká rada povereníka Slovenskej národnej rady pre zdravotníctvo úzko spolupracuje s Vedeckou radou Ministerstva zdravotníctva.

Návrh zákona Slovenskej národnej rady v § 11 upravuje v súlade s § 71 zákona č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu úlohy hlavného hygienika pre Slovensko pri odbornom usmerňovaní starostlivosti o vytváranie a ochranu zdravých životných podmienok na Slovensku. Hlavný hygienik pre Slovensko je orgánom hygienickej a protiepidemickej služby, ktorého vymenúva a odvoláva na návrh povereníka Slovenskej národnej rady pre zdravotníctvo a po vyjadrení hlavného hygienika Československej socialistickej republiky Predsedníctvo Slovenskej národnej rady. Hlavný hygienik pre Slovensko sa spravuje v zásadných otázkach svojej činnosti smernicami hlavného hygienika Československej socialistickej republiky. Zriadenie funkcie hlavného hygienika pre Slovensko vyžaduje potreba pružnejšie riešiť závažné problémy starostlivosti o vytváranie a ochranu zdravých životných podmienok na Slovensku.

Na zabezpečenie ochrany prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov je na Povereníctve Slovenskej národnej rady pre zdravotníctvo zriadený v zmysle § 72 zákona č. 20/1966 Zb. Inšpektorát kúpeľov a žriediel, ktorý plní úlohy určené v § 12 návrhu zákona Slovenskej národnej rady. Funkcia tohto útvaru v rámci Povereníctva Slovenskej národnej rady pre zdravotníctvo je odôvodnená jeho špecifickými úlohami pri zabezpečovaní rozvoja a ochrany prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov.

V § 13 a § 14 návrhu predkladaného zákona sa zabezpečuje účasť odborníkov na riadení a vykonávaní starostlivosti o zdravie ľudu. Riešenie zložitých zdravotníckych otázok bez aktívnej účasti kolektívov odborníkov nemožno si dnes dobre predstaviť.

Ocenením doterajších kladných výsledkov účasti spoločenských organizácií pri plnení úloh starostlivosti o zdravie ľudu je zakotvenie ich ďalšej účasti pri zabezpečovaní starostlivosti o zdravie ľudu v § 15 a v § 16 návrhu zákona. Revolučné odborové hnutie, Československý Červený kríž a československá spoločnosť Jána Evangelistu Purkyňu vykonali už doteraz veľmi záslužnú organizátorskú prácu. V súlade so zásadou, že starostlivosť o zdravie ľudu je vecou všetkých orgánov a organizácií a že vytváranie a ochrana zdravých životných a pracovných podmienok má byť vecou všetkých pracujúcich, spoločensko-organizátorská úloha spoločenských i všetkých masových organizácií ešte ďalej vzrastá. Žiada sa preto, aby starostlivosť o zdravie ľudu zostala i naďalej v popredí záujmu ich činnosti.

Záverečné ustanovenia návrhu zákona zakotvujú vzťah povereníka Slovenskej národnej rady pre zdravotníctvo pri plnení úloh vyplývajúcich zo zákona o starostlivosti o zdravie ľudu k národným výborom a podpornú platnosť zákona č. 124/1964 Zb. o rokovacom a pracovnom poriadku Slovenskej národnej rady súhlasne s ustanoveniami všeobecných predpisov, ktoré upravujú otázky uvedených oblastí.

Vážené súdružky a súdruhovia,

návrh predkladaného zákona Slovenskej národnej rady po medzirezortnom pripomienkovom konaní prerokovali Komisia Slovenskej národnej rady pre zdravotníctvo a Právna komisia Slovenskej národnej rady, Predsedníctvo Slovenskej národnej rady i vláda Československej socialistickej republiky. Prizerajúc na niektoré dodatočne uplatnené pripomienky komisie odporúčajú plénu Slovenskej národnej rady vykonať v návrhu zákona tieto zmeny:

z § 1, ods. 2 v riadku 2. vypustiť slová "a spoločenské", takže začiatok upraveného odseku bude znieť takto: "(2) Zdravotnícke organizácie a orgány, národné výbory a ostatné štátne a hospodárske orgány a organizácie v rámci svojej starostlivosti o zdravie ľudu... ".

Z § 7, ods. 1, písm b) na strane 6 návrhu, z riadku 3 za bodkočiarkou vypustiť slovo "ústrednou".

V tom istom §-e, ods. 1, písmene d) upraviť časť vety za bodkočiarkou takto:,, ak ide o pracoviská slúžiace výučbe na lekárskych fakultách a farmaceutickej fakulte, postupuje... ".

Vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci,

prijatím navrhovaného zákona Slovenskej národnej rady o pôsobnosti Slovenskej národnej rady a jej orgánov pri zabezpečovaní starostlivosti o zdravie ľudu uzatvárame sústavu základných právnych predpisov v oblasti starostlivosti o zdravie ľudu. Aj pri úprave veľmi širokej škály otázok vo dvoch zákonoch zostáva právna úprava starostlivosti o zdravie ľudu v celej republike jednotná a prehľadná; vytvárajú sa tým priaznivejšie predpoklady pre účinné riadenie starostlivosti o zdravie ľudu, čo by sa malo odraziť v skvalitnení zdravotníckych služieb. Z prijímaného zákona Slovenskej národnej rady vyplynú pre orgány Slovenskej národnej rady i pre iné štátne a hospodárske orgány i spoločenské organizácie náročné úlohy, ktorých dôsledné plnenie sa výraznejšie prejaví v živote celej našej spoločnosti.

Z poverenia Komisie Slovenskej národnej rady pre zdravotníctvo a Právnej komisie Slovenskej národnej rady odporúčam, aby plénum Slovenskej národnej rady predkladaný návrh zákona s uvedenými zmenami v § 2 a § 7 návrhu schválilo.

Predseda Chudík:

Ďakujem poslancovi Hašovi za podanú zprávu. Nasleduje rozprava k návrhu zákona, do ktorej sa predbežne prihlásili poslanci MUDr. Vladimír Zvara, povereník SNR pre zdravotníctvo a gen. Dr. František Č e r n ý, námestník ministra zdravotníctva.

Dávam slovo súdruhovi povereníkovi Z v a r o v i. Povereník MUDr. Zvara:

Vážená Slovenská národná rada, vážené poslankyne, vážení poslanci!

Predložený návrh zákona Slovenskej národnej rady o pôsobnosti Slovenskej národnej rady a jej orgánov pri zabezpečovaní starostlivosti o zdravie ľudu stanovuje konkrétne úlohy, za plnenie ktorých sú zodpovedné orgány Slovenskej národnej rady. Orgány Slovenskej národnej rady budú mať možnosť riešiť problémy na Slovensku samostatnejšie v intenciách celoštátnych zdravotne politických zásad. (Predsedania sa ujíma podpredseda SNR s. Ing. Barbírek.)

V návrhu zákona stanovenú právomoc a pôsobnosť orgánov Slovenskej národnej rady a najmä Komisie a Povereníctva SNR pre zdravotníctvo je treba chápať ako zvýšenú zodpovednosť za vytváranie zdravého životného a pracovného prostredia, aby pracujúci človek bol v miere čo najväčšej chránený pred ochorením a úrazmi a aby v prípade potreby mal zabezpečenú komplexnú liečebnú starostlivosť. Pre splnenie týchto úloh zostáva i naďalej v popredí potreba urýchliť rozvoj zdravotníctva na Slovensku. Je to potrebné v súvislosti s odstraňovaním neodôvodnených rozdielov medzi jednotlivými oblasťami našej vlasti, čo je súčasťou celoštátnej politiky a pre čo aj Ministerstvo zdravotníctva vytvára dobré podmienky a tiež v súvislosti s plánom urýchleného ekonomického rozvoja Slovenska, pri ktorom zdravotníctvo má významný podiel na zabezpečení vyššej produktivity práce, podmienenej činnosťou pracovníkov zdravých, plne schopných zvládnuť náročné úlohy.

Treba konštatovať, že rozvoj zdravotníctva na Slovensku si už doteraz vyžiadal značné prostriedky. V období od oslobodenia našej republiky, najmä však od roku 1948 zaznamenalo zdravotníctvo na Slovensku doteraz najvýznamnejší rozvoj. Celková kapacita postelí v zdravotníckych zariadeniach sa zvýšila z 21979 v roku 1948 na 41 449 v roku 1965. Počet lekárov na Slovensku vzrástol z 2053 v roku 1948 na 8051 v roku 1965, čím sa znížil počet obyvateľov na jedného lekára za to isté obdobie z 1679 na 542. Podstatne poklesol aj počet obyvateľov na jedného obvodného lekára, i keď ešte máme obvody, ktoré presahujú optimálny priemer. Na rozvoj zdravotníctva na Slovensku sa investovalo za roky 1949-1965 1 mld. 988 mil. Kčs. Tieto prostriedky boli použité prevažne na výstavbu nemocníc a liečebných ústavov. Postavili sme 18 nemocníc, 17 nemocničných pavilónov, niekoľko polikliník, obvodných zdravotníckych stredísk a rad menších akcií. Avšak vzhľadom na chudobné dedičstvo, najmä vo vybavenosti zdravotníckymi zariadeniami, v počte odborných kádrov, v množstve a kvalite zdravotníckej techniky nemá zdravotníctvo na Slovensku ešte stále požadovanú úroveň. Dosiahnutý rozvoj zdravotníckych zariadení posteľových a ambulantných nestačí požiadavkám vyplývajúcim z chorobnosti obyvateľov na poskytovanie zdravotníckych služieb.

Úsilie venované doteraz starostlivosti o zdravie viedlo napriek nedostatočne vybudovanej materiálnej základne zdravotníctva k tomu, že zdravotný stav obyvateľstva sa za roky budovania socialistickej spoločnosti podstatne zlepšil. Popri rastúcej životnej sociálnej a kultúrnej úrovni je to nepochybne výsledok kvalitnej a obetavej práce absolútnej väčšiny našich zdravotníkov, ktorí na svojich pracoviskách, ale i na pôde Purkyňovej spoločnosti aktívnou spoluprácou zdravotníckych orgánov plnia tie úlohy, ktoré od nich naša spoločnosť očakáva. Znížila sa úmrtnosť najmä dojčenská a podstatne poklesla úmrtnosť na infekčné choroby včítane tuberkulózy. Výskyt niektorých infekčných chorôb, ako záškrt, tuberkulóza, čierny kašeľ, ktoré v minulosti ohrozovali obyvateľstvo, poklesol niekoľkonásobne. Iné infekčné ochorenia, ako šarlach, stratili svoj ťažký priebeh a detská obrna, ako ťažké invalidizujúce ochorenie od roku 1960 vymizla v našom štáte úplne. Súčasne sa predĺžil priemerný vek oproti roku 1949 o 7 až 8 rokov.

Popri týchto priaznivých výsledkoch v zdravotnom stave obyvateľstva pretrvávajú, prípadne vznikajú niektoré ďalšie zdravotnícke problémy. Ide najmä o zvýšený výskyt chorôb srdca a ciev, zhubných nádorov, infekcie dýchacích ciest a úrazov, ktoré tvoria viac ako polovicu všetkých príčin pracovnej neschopnosti. Rastúci význam nadobúdajú v súvislosti s predlžovaním ľudského veku choroby staroby a zdravotne sociálne problémy vyplývajúce zo starnutia populácie, ako aj zvyšujúci sa výskyt neuróz a psychoneuróz.

Vzhľadom na zloženie populácie Slovenska, v ktorej prevládajú mladšie vekové skupiny, ako aj na trvale vysoký prírastok, zvláštny význam nadobúda na Slovensku ďalší rozvoj starostlivosti o mladú generáciu, a to nielen v predškolskom veku, ale aj v školopovinnom veku a v príprave mladej generácie pre budúce povolanie. Napriek významnému poklesu kojeneckej úmrtnosti, ktorá dosiahla v roku 1966 na Slovensku 27, 7 promile, nedosahujeme výsledky celoštátne, ktoré sú 23 promile. Aj medzi jednotlivými okresmi a skupinami obyvateľstva sú v kojeneckej úmrtnosti rozdiely, ktoré sa najvýraznejšie prejavujú v skupine cigánskeho obyvateľstva, kde dosahujú 62, 6 promile, Obdobná situácia je aj v boji proti tuberkulóze, kde ho po prudkom poklese chorobnosti na tuberkulózu za posledné roky zaostávame za výsledkami dosiahnutými v českých krajoch. Za danej situácie zostáva boj proti tuberkulóze na Slovensku jednou z prvoradých úloh zdravotníctva, pri riešení ktorej bude potrebné sa vyporiadať s viacerými problémami, mimo iné zintenzívniť starostlivosť o tzv. nedisciplinovaných pacientov, ktorí odmietaním liečby vytvárajú zlé epidemiologické podmienky. V tejto súvislosti má význam i boj proti alkoholizmu a asociálnosti u niektorých pacientov postihnutých tuberkulózou. Popri týchto problémoch zvlášt vypuklých na Slovensku, nie je možné obísť ani špecifický zdravotnícky problém Slovenska, akým je výskyt trachómu v niektorých okresoch a medzi cigánskym obyvateľstvom.

Dôležitým činiteľom v starostlivosti o zdravie sú zdravotnícke služby. V uplynulých rokoch sme realizovali základné princípy socialistického zdravotníctva; bol uplatnený celospoločenský charakter zdravotnej starostlivosti, zásada jej všeobecnej dostupnosti a preventívne zameranie zdravotníckej činnosti. Ako som už spomenul, popri úspechoch prejavujú sa však aj niektoré nedostatky, ktoré majú svoj koreň aj v chybách riadenia, v organizácii práce, v nie dosť pružnom a včasnom reagovaní na zmenené a meniace sa podmienky, potreby a možnosti spoločnosti. V rozvoji zdravotníctva sa ešte doteraz uplatňujú u nás kvantitatívne tendencie a nerešpektuje sa dôsledne hľadisko kvality a intenzity zdravotnej starostlivosti. Tieto tendencie sa predovšetkým prejavujú pri plánovaní rozvoja zdravotníctva, pri doplňovaní siete zdravotníckych zariadení a do značnej miery aj v investičnej činnosti. Vedú k mechanickému zdôrazňovaniu potreby nových posteľových zariadení, k neochotnému prístupu ku zmenám ich charakteru, prípadne veľkosti a k preferovaniu výstavby nových celkov, často aj na úkor vybavovania jestvujúcich zariadení modernou technikou. V kádrovej práci, hlavne pri obsadzovaní vedúcich zdravotníckych funkcií, často sa nedodržuje zásada prísneho výberu podľa kvality uchádzačov. V niektorých zdravotníckych službách, najmä v ambulantnej starostlivosti, prejavuje sa rad formálností a niekedy aj zbytočných činností, ktoré odvádzajú zdravotníckych pracovníkov od ich vlastnej práce.

Na svojej 7. schôdzke prerokovala Slovenská národná rada zprávu o plnení uznesenia vlády číslo 224 o starostlivosti o zdravie pracujúcich a na 8. schôdzke zprávu o ochrane zdravia a bezpečnosti pri práci, preto sa týchto otázok dotknem iba letmo.

Pokladám si za povinnosť upozorniť, že v práci hospodárskych orgánov a organizácií pri rozvíjaní opatrení na ochranu zdravia pretrvávajú stále ešte nedostatky. Niektoré rezorty venujú nedostatočnú pozornosť výstavbe a zriaďovaniu zdravotníckych zariadení a nezaoberajú sa so zdravotným stavom pracovníkov svojho rezortu. Rozbory chorobnosti a úrazovosti, spojené s pracovnou neschopnosťou prejednávajú vedúci hospodárski pracovníci často formálne a bez účinných opatrení, ktoré by odstraňovali príčiny chorobnosti a úrazovosti. Nie sú v termíne plnené ani úlohy na úseku čistoty ovzdušia a vôd, takže tu podstatné zlepšenie dosiahnuté nebolo. Doterajšie prevažne administratívne opatrenia smerujúce k zlepšeniu súčasného stavu majú len obmedzenú účinnosť. Preto je nevyhnutné použiť k zabezpečeniu a zlepšovaniu ochrany zdravia v širšom rozsahu aj ekonomické podnety.

Uviedol som, že dosiahnutý rozvoj zdravotníckych zariadení nestačí plne kryť požiadavky vyplývajúce z chorobnosti i z náročnosti obyvateľstva na poskytovanie zdravotníckych služieb.

Zvlášť zlá situácia je v priestorovom vybavení územných zdravotníckych stredísk, kde až 88 % obvodov je v neúčelových, z toho 63 % v naprosto nevyhovujúcich objektoch. Postrádajú nutné vybavenie, ako čakáreň, laboratóriá, priestory potrebné pre starostlivosť pre deti, zubného lekára, hygienické-zariadenia. O sociálnych zariadeniach často ani nemožno prakticky hovoriť. Čakárne sú často spoločné, v ktorých sa nedá deliť klientela detská od dospelej, ba nezriedka sú spoločné s národným výborom a s poštou.

Nepriaznivá situácia je aj v celkovom vybavení lekární. Viacej ako 50 % lekární je nevyhovujúcich. Značná časť je vybavená prestárlym nábytkom a bez potrebných prístrojov.

Podobná situácia je aj v priestorovom a prístrojovom vybavení polikliník. Len asi 20 % je v účelových budovách. Prakticky iba tie, ktoré boli novovystavané po oslobodení alebo prevzaté po bývalých nemocenských poisťovniach. V mnohých prípadoch ide iba o prosté sústredenie zdravotných obvodov, nepracujúcich tým systémom práce, ktorý pod pojmom poliklinika rozumieme.

Najhoršie sú priestorovo vybavené hygienicko-epidemiologické stanice. Len 7 je v účelových budovách a až 29 v úplne nevyhovujúcich. Nedostatočne sú tiež vybavené potrebnými laboratórnymi prístrojmi.

Neutešená situácia v ambulantných zariadeniach, lekárňach a hygienicko-epidemiologických staniciach je na Slovensku spôsobená aj tým, že pre veľký nedostatok nemocničných postelí musíme venovať absolútnu väčšinu investičných prostriedkov na výstavbu nemocníc. Počet postelí v nemocniciach a v pôrodniciach dosiahol na Slovensku k 31. XII. 1965 reláciu 6, 23 na 1000 obyvateľov oproti 9, 4, čo je pre ČSSR stanovená optimálna hodnota. Tempo výstavby ambulantných zariadení je absolútne nevyhovujúce. Z počtu 53 trojobvodov, 110 dvojobvodov a 188 jednoduchých obvodov, ktoré vyžadujú novú výstavbu, je v pláne 4. päťročnice spolu len 45. Ak uvážime problémy, ktoré majú stavebné organizácie s preberaním malých stavieb, ukazuje sa naliehavým nájsť cestu ako v rámci možností pridelených na investičnú výstavbu slovenským krajom zabezpečiť bez spomalenia výstavby špičkových zariadení i urýchlenie výstavby ambulantných zariadení, a ako zamedziť tomu, aby sa riešenie tohto problému pretiahlo na niekoľko desiatok rokov.

Ani vnútorné členenie posteľového fondu často nezodpovedá chorobnosti daného spádového územia obyvateľstva. Citeľný je najmä nedostatok interných a chirurgických postelí. S tým, pochopiteľne, súvisia problémy s včasnou a potrebnou dlhou hospitalizáciou pacientov.

Pred zdravotníckymi orgánmi vystupuje do popredia tiež úloha vytvoriť žiadúce podmienky pre rozvoj zdravotníckeho školstva. Výrazne o tom hovorí skutočnosť, že pre 257 tried stredne-zdravotníckych škôl máme iba 174 učební s hygienickými podmienkami značne pod prípustnú normu. Podobná situácia je aj v iných odborných školách. Viac ako neuspokojivá je situácia v internátoch. Počet ubytovaných v jednej miestnosti sa často pohybuje od 10 do 50 žiačok. Trvalou a naliehavou úlohou je výstavba prístrojove a priestorove moderne vybavených krajských a fakultných nemocníc, ktoré sa podieľajú na odbornej príprave poslucháčov medicíny a zabezpečujú súčasne vrcholnú zdravotnícku pomoc i hľadanie nových diagnostických a liečebných postupov, spolu s výskumnými ústavmi.

V  tejto súvislosti cieľavedome zameriavame vedecko-výskumnú činností na najdôležitejšie problémy vyplývajúce zo zdravotného stavu obyvateľstva a potrieb spoločnosti a na rýchlu realizáciu výsledkov výskumnej práce do praxe.

Potrebám populácie na Slovensku nezodpovedá* ani sieť detských odborných liečebných ústavov, ozdravovni a jaslí. Toho času máme na Slovensku evidovaných vyše 20 000 nevybavených žiadostí na umiestenie detí do jasieľ. Je rastúca disproporcia medzi prírastkom miest v jasliach a medzi prírastkom populácie.

V  poslednom čase značne rastie význam našich kúpeľov a ich funkcia pri komplexnosti zdravotníckej starostlivosti. Úroveň poskytovaných zdravotníckych služieb v našich kúpeľoch presahuje úroveň týchto služieb v ostatných európskych štátoch.

Toto je jeden z hlavných dôvodov, prečo ich vyhľadávajú pacienti skoro zo všetkých svetadielov.

Ukazuje sa však, že ubytovací fond našich kúpeľov veľmi zaostáva za kritériami určenými pre tento druh zdravotníckych služieb. Celé komplexy objektov sú vo veľmi zlom stave. Chýba im vybavenosť pre moderné poskytovanie stravovacích, ubytovacích a ostatných spoločenských služieb. Napríklad Liečebný ústav KRYM v Trenčianskych Tepliciach sa musel pre hroziacu deštrukciu zbúrať. Obdobné prípady - budovy s popraskanými múrmi, prehnitými strechami a strešnými konštrukciami - sú aj v iných liečebniach, ako napr. v Sklených Tepliciach, Brusne, Korytnici, Turčianskych Tepliciach a inde.

V posledných rokoch sa prejavujú v zdravotníckych zariadeniach značné problémy, ktoré súvisia s relatívnym nedostatkom stredne zdravotníckych pracovníkov a najmä pomocných pracovníkov. Počet stredne zdravotníckych pracovníkov nerástol úmerne s počtom lekárov. Disproporcie v kádrovom vybavení sú ovplyvňované tiež nerovnomerným rozmiestením, či už v rámci okresu alebo medzi okresmi navzájom. V tejto súvislosti nás čaká mnoho práce a námahy, aby sme vytvorili lepšie podmienky pre prácu zdravotníckych pracovníkov. Pôjde najmä o citeľnú diferenciáciu mzdy, o potrebnú vybavenosť pracovísk zdravotníckou technikou, o odstránenie t. č. jednej z najväčších bolestí, zabezpečenia ubytovania. Najväčšie starosti máme v tomto smere pri uvádzaní nových nemocníc do prevádzky. Zdravotníctvo nemá vlastnú bytovú výstavbu a národné výbory nie vždy dávajú do súladu výstavbu nemocníc s dokončením potrebného počtu bytov pre hromadný nástup nových zdravotníckych pracovníkov. Nedostatok pomocných a technických pracovníkov a zastaraná technika ohrozujú dodržanie hygienického štandardu v našich zdravotníckych zariadeniach na jednej strane, pridávajú ošetrovateľskému personálu povinnosti pri udržiavaní hygieny a tým ho odvádzajú od vlastnej starostlivosti o chorého na druhej strane.

Vypracúvanie plánov rozvoja zdravotníctva na Slovensku nevychádzalo vždy z vedecky zdôvodnených potrieb, čo viedlo často k disproporciám vo vnútri zdravotníctva medzi jednotlivými špecializovanými odbormi. Nebola vždy rešpektovaná prirodzená spádovosť a dostupnosť. Tak sa stalo, že v niektorých okresoch nebola vybudovaná potrebná lôžková kapacita a naproti tomu sú okresy, kde kapacita lôžkového fondu sa približuje k optimu.

Disproporcie v rozvoji špecializovaných odborov sa prejavili najmä v ambulantnej službe, kde sa stali niektoré odbory úzkoprofilovými. Napr. psychiatria, neurológia, stomatológia, röntgenológia a súdne lekárstvo. Stavali sa nemocnice s malými odbornými oddeleniami, čo viedlo k neekonomickému využívaniu pracovníkov i zariadení a bránilo poskytovaniu základných služieb na základe najnovšej vedy a zdravotníckej techniky.

Povereníctvo SNR pre zdravotníctvo v spolupráci s národnými výbormi vykonalo analýzu súčasného stavu a na podklade odborného prieskumu vyhotovilo pasport jestvujúcich ambulantných a posteľových zariadení. Takto spracovaný materiál slúžil pre koncepčné riešenie siete zdravotníckych zariadení. Sieť zdravotníckych zariadení vychádza z geografických, komunikačných pomerov, ekonomického rozvoja príslušnej oblasti, odhadu populačného rozvoja do roku 1980 a odhadu vývoja chorobnosti obyvateľstva a terajšieho stavu a rozloženia posteľových a ambulantných zdravotníckych zariadení.

Urobil sa tak seriózny podklad nielen pre objektívnejšie plánovanie, ale aj pre konkrétnu investičnú výstavbu, najmä pre uľahčenie investičných zámerov a ostatnej projekčnej dokumentácie.

Vážne problémy pretrvávajú v investičnej výstavbe zdravotníckych zariadení. Ročne sa neprestáva na Slovensku asi 20 - 25 mil. Kčs a mnohé investície prechádzajú z roka na rok ako sklzy. O problémoch zdravotníckej investičnej výstavby rokovalo viackrát Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, mesačne sa touto otázkou zaoberá Komisia Slovenskej národnej rady pre zdravotníctvo a ďalšie orgány. Opakovane sa s problematikou zaoberali spoločne komisie SNR pre zdravotníctvo a stavebníctvo. V záujme riešenia investičnej problematiky bolo usporiadané osobitné zasadnutie Komisie SNR pre zdravotníctvo spolu so zdravotníckou komisiou Stredoslovenského KNV v Banskej Bystrici. Ukazuje sa však, že doterajšie opatrenia na rôznej úrovni sa len vo veľmi pomalej miere dostávajú do života.

Na zlepšenie projektových prác zdravotníckych stavieb bol zriadený Štátny ústav pre projektovanie zdravotníckych stavieb, ktorý podlieha priamemu riadeniu Povereníctva SNR pre zdravotníctvo. Kapacita tohto ústavu si vyžaduje značné rozšírenie. Toho času stačí pokryť kompletne iba požiadavky Západoslovenského kraja, z ostatných krajov len väčšie akcie, preto až do konečného dobudovania tohto ústavu budú musieť projektovať zdravotnícku výstavbu ešte aj iné projekčné organizácie, najmä Krajský projektový ústav v Banskej Bystrici a v Košiciach.

Cieľom ďalšieho rozvoja zdravotníctva je predovšetkým skvalitnenie a zintenzívnenie preventívne liečebnej činnosti, preto