Sobota 10. září 1966

41 Návrh

Slovenskej komisie pre techniku na uznesenie

Slovenskej národnej rady zo ........1966

k zpráve povereníka-predsedu Slovenskej komisie pre techniku o komplexnej problematike individuálnej bytovej výstavby

I.

Zaostávanie Slovenska za hospodársky vyspelými krajinami sa v minulosti výrazne prejavovalo i v úrovni bývania a v starostlivosti o riešenie bytového problému. Malo svoje korene v celkovej hospodárskej zaostalosti v minulom storočí, za predmníchovskej buržoáznej republiky a za tzv. slovenského štátu.

Po oslobodení v roku 1945 stav bytového fondu na Slovensku už aj tak zastaralého a neuspokojivého, sa vplyvom vojnových udalostí ešte viac zhoršil. Výraznejšiemu riešeniu bytového problému po oslobodení stáli v ceste prekážky hospodárske a politické. V období od roku 1945 do roku 1950 postavilo sa na Slovensku len 45 927 bytov.

industrializácia Slovenska a všestranný rozvoj výrobných síl v ČSSR po februári 1948 vytvorili podmienky pre väčší rozmach bytovej výstavby. V dôsledku starostlivosti strany a vlády došlo na širokom základe k výstavbe nového bytového fondu s podstatne vyššou technickou úrovňou, s väčším plošným a objemovým štandardom a väčšou vybavenosťou.

XIII. sjazd KSČ vytýčil ako jednu z naliehavých úloh celkové skvalitnenie a zvýšenie úrovne bývania. Upozornil na potrebu vytvárania materiálových a organizačných predpokladov pre širšiu účasť obyvateľstva, podnikov a závodov pri výstavbe, správe a údržbe bytov.

Pre riešenie bytového problému mala a bude mať naďalej veľký význam individuálna bytová výstavba. Riešenie bytového problému na Slovensku je tým naliehavejšie, že naďalej zaznamenávame každoročne značný prírastok obyvateľstva a že úžitková hodnota bytov a ich vybavenosť nevyhovuje súčasným požiadavkám občanov na bývanie. V rokoch 1945-1965 v individuálnej bytovej výstavbe sa postavilo 240 450 bytov, čo znamená, že jej podiel na celkovej bytovej výstavbe sa pohyboval okolo 50 %. Takto, vďaka iniciatíve a obetavosti obyvateľstva, bytové pomery na Slovensku sa mohli podstatne vylepšiť a dnes býva viac ako 1/3 domácností, najmä vo vidieckych sídliskách, v nových bytoch. Prevažnú väčšinu domčekov si stavebníci postavili svojpomocnou formou bez väčších nárokov na kapacitu stavebnej výroby a bez osobitných finančných výhod.

V uplynulých rokoch sa tejto forme bytovej výstavby nevenovala zo strany hospodárskych a štátnych orgánov i národných výborov pozornosť primeraná jej rozsahu a významu. Veľký záujem obyvateľstva o individuálnu bytovú výstavbu sa jednostranne vysvetľoval ako túžba po súkromnom vlastníctve. Neprihliadalo sa k ekonomickej nutnosti a spoločenskej výhodnosti riešenia bytového problému aj touto formou bytovej výstavby. Nedocenili sa výhody, ktoré prináša výstavba rodinných domčekov vo vidieckych a mestských sídliskách intenzívnejším využitím poľnohospodárskej pôdy pre záhradky a pre rekreáciu občanov. Spriemyselnenie bytovej výstavby sa technicky jednoznačne orientovalo len na hromadnú bytovú výstavbu, ktorá sa ekonomicky výrazne preferovala. Pomoc stavebníkom bola nedostatočná tak na úseku prípravy, obstarávania pozemkov, financovania, projektového riešenia, materiálno-technického zásobovania, ako i na úseku propagácie kultúrnejšieho bývania.

Takto potom pri veľkom rozsahu individuálnej bytovej výstavby a obmedzených materiálových a finančných prostriedkoch sa vyskytli aj kvalitatívne nedostatky:

-  umiestňovanie individuálnych rodinných domčekov sa dialo do značnej miery živelne; obostavovali sa diaľkové dopravné ťahy, domčeky sa stavali aj mimo intravilánu obcí,

-  územné rozmiestňovanie individuálnej bytovej výstavby sa neuskutočňovalo vždy v súlade s vytváraním nových, ako aj jestvujúcich pracovných príležitostí,

-  realizované byty napriek dostatočnej zastavanej úžitkovej a obytnej ploche nedosahovali úmerný dispozičný štandard, ani požadovanú architektonickú úroveň,

-  v dôsledku toho sa nedosiahol taký celospoločenský efekt, ktorý by bol úmerný k vynaloženému úsiliu a materiálnemu, finančnému i pracovnému zaťaženiu stavebníkov.

Komplexné zhodnotenie individuálnej bytovej výstavby, ktoré vykonala Slovenská komisia pre techniku so širokým aktívom odborníkov z teórie a praxe v rámci vypracovania technicko-ekonomickej koncepcie na roky 1966-1970 ukazuje, že pre cieľavedomý rozvoj tejto formy bytovej výstavby je potrebné zabezpečiť na úrovni celoštátnych orgánov rad zásadných opatrení a že organizačné a operatívne problémy bude potrebné doriešiť na úrovni hospodárskych orgánov, národných výborov a organizácií Ústredného sväzu spotrebných družstiev.

Pri individuálnej výstavbe rodinných domčekov sa musí vychádzať z vyšších nárokov na riešenie komplexnej prípravy a realizácie. Komplexná kvalita sa musí stať prvoradou úlohou spoločnosti a stavebníkov. Zosúladenie hľadísk spoločnosti a súkromných stavebníkov sa nemôže uskutočňovať len administratívnymi formami, ale vytváraním vhodných ekonomických podmienok za strany spoločnosti. Preto opatrenia zabezpečované na úrovni celoštátnych orgánov sú zamerané najmä na:

-  dosiahnutie vyrovnaného vnútorného trhu stavebných materiálov a výrobkov potrebných pre individuálnu bytovú výstavbu a údržbu bytov,

-  uplatnenie v čo najširšom rozsahu technicky a ekonomicky progresívnych systémov, najmä ich zvýhodnenie pre stavebníkov, vrátane vzorovej experimentálnej výstavby progresívnych typov rodinných domčekov,

-  vytvorenie podmienok pre poskytovanie služieb individuálnym stavebníkom, počnúc od poradenskej činnosti cez zaobstarávanie všetkých potrebných náležitostí k stavebnému konaniu, poskytovanie pôžičiek, až po zapožičiavame mechanizmov a ostatných stavebných zariadení,

-  poskytovanie finančných výhod diferencovane podľa spoločenskej výhodnosti jednotlivých druhov výstavby (viacbytový dom, radové domčeky, dvojdomčeky),

-  riešenie ďalšieho finančného a úrokového zvýhodnenia, ako aj výšky náhrad za výkup stavebných pozemkov,

-  zabezpečenie potrebných investícií pre základnú technickú vybavenosť individuálnej bytovej výstavby v mestách, v sídliskách prímestských zón, vo vybraných obciach a ostatných sídliskách a zjednodušenie predpisov pre prípravu, umiestňovanie, posudzovanie a realizáciu stavieb.

II.

Pre zabezpečenie a ďalšie postupné skvalitnenie individuálnej bytovej výstavby bude potrebné urýchlene doriešiť rad problémov, a to:

1.   V prestavbe osídlenia a sídelnej štruktúry

Súčasný rozvoj národného hospodárstva v značnej miere nadväzuje na historicky vzniknutú štruktúru osídlenia, ktorá je z hľadiska súčasných požiadaviek rozvoja výrobných síl a potrieb kultúrno-spoločenského života obyvateľstva v značnej miere už prekonaná a zaostáva za nutnosťou koncentrácie výrobných, občianskych a technických zariadení. Preto je potrebné v súlade s dlhodobými tendenciami národného hospodárstva, na podklade komplexného vyhodnotenia územnotechnických podmienok všetkých prvkov osídlenia, zabezpečiť vypracovanie návrhu výhľadovej organizácie osídlenia.

V  návrhu projektu osídlenia bude nutné počítať s postupným dlhodobejším vytváraním vhodných ekonomických podmienok pre sústredenie výstavby. Za tým účelom je potrebné v obciach širšieho strediskového významu postupne vybudovať potrebné inžinierske siete, komunálne, kultúrne a zdravotnícke zariadenia tak, aby výstavba bola spoločensky efektívna. Pre tento účel treba v pláne vytvárať vhodné podmienky. Národné výbory musia v súlade s koncepciou výhľadovej organizácie osídlenia správne využívať plánované prostriedky na budovanie technickej a potrebnej občianskej vybavenosti.

V  obciach nevybraných pre sústredenú výstavbu bude potrebné umožňovať adaptácie a výstavbu rodinných domčekov takou formou, ktorá nevyvoláva nevhodné rozrastanie intravilánu obce záberom novej poľnohospodárskej pôdy, obostavovaním štátnych ciest a pod. Obyvatelia v týchto obciach však nebudú môcť rátať, vzhľadom na nedostatok prostriedkov, s výstavbou verejných zariadení.

2.   V územnom plánovaní a obstarávaní stavebných pozemkov

Pre zvýšenie úrovne výstavby sídlisk v rokoch 1966-70 je potrebné zabezpečiť vypracovanie nutných územnoplánovacích podkladov pre územné rozhodnutia a riadiť výstavbu plánovite podľa týchto podkladov.

Pre odstránenie nedostatkov pri zabezpečovaní stavebných pozemkov je potrebné ukončiť výber vhodných pozemkov, postupne ich vykúpiť a v prípade potreby vyvlastniť v prospech národných výborov a vytvoriť tak rezervu stavebných pozemkov na 3 roky dopredu; vydávať pružne rozhodnutia o pridelení stavebných pozemkov do osobného užívania záujemcom o výstavbu rodinných domčekov a zabezpečovať v predstihu budovanie inžinierskych sietí a technických zariadení.

3.   V stavebnom konaní

Najnaliehavejšie otázky zjednodušenia stavebného konania, najmä pokiaľ ide o zníženie počtu dokladov potrebných k žiadosti o vydanie stavebného povolenia na stavbu rodinného domčeka, možnosť zlúčenia konania pri vydávaní územného rozhodnutia a stavebného povolenia atď" riešia smernice Štátnej komisie pre techniku por. č. 9/1966 Zb. smerníc pre národné výbory o postupe stavebných úradov pri povoľovaní výstavby rodinných domčekov, rekreačných a drobných stavieb.

Jednako terajšia značná roztrieštenosť a zložitosť právnych predpisov, upravujúcich otázky individuálnej bytovej výstavby, vyžaduje zamerať sa na vypracovanie jednotného celoštátneho právneho predpisu o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, v ktorom budú tieto otázky definitívne upravené.

Ďalej pri výstavbe domčekov je nevyhnutné upevniť stavebnú disciplínu, predchádzať nepovoleným stavbám aktívnymi opatreniami orgánov štátnej správy, predovšetkým miestnych národných výborov, a to tak na úseku zlepšenia služieb stavebníkom, realizujúcim individuálnu bytovú výstavbu podľa schválenej dokumentácie, ako aj vhodnou permanentnou osvetovou činnosťou a propagáciou moderného bývania.

4.   V budovaní materiálno-technickej základne pre individuálnu bytovú výstavbu, v rozširovaní a skvalitňovaní kapacít distribučnej siete

Značný rozsah výstavby rodinných domčekov si vyžaduje postupne prechádzať na progresívnejšie systémy výstavby, využívať ľahšie materiály a prvky. Za tým účelom je potrebné zabezpečovať budovanie materiálovej a výrobnej základne pre individuálnu bytovú výstavbu, ktorá má vychádzať z požiadaviek sortimentu, rozsahu a ich vzájomných vzťahov k predpokladanej efektívnej životnosti stavieb.

Vzhľadom na zvýšenú výstavbu rodinných domčekov na Slovensku je potrebné zabezpečiť trh dostatočným množstvom stavebných materiálov a ostatných výrobkov v potrebnom sortimente; rozvíjať iniciatívu občanov pre výrobu stavebných materiálov z miestnych zdrojov a preveriť možnosti výroby stavebných materiálov a výrobkov organizáciami národných výborov najmä uvedením do prevádzky ekonomicky únosných tehelní, štrkovísk, pieskovísk a pod.

Doterajšia sieť predajní stavebného materiálu je nedostatočná, sklady nie sú dostatočne technicky vybavené, je nedostatok dopravných prostriedkov pre odvoz materiálu až na stavbu. Preto je potrebné dobudovať dnešnú sieť predajní na optimálny počet v takom rozložení, ktoré zodpovedá rozmiestneniu individuálnej bytovej výstavby z hľadiska únosných dopravných vzdialeností a vybaviť ich technickými zariadeniami s potrebným autoparkom.

5.   V službách a organizovaní individuálnej bytovej výstavby

Pre zabezpečovanie maximálnych služieb individuálnym stavebníkom a pre zabezpečenie individuálnej bytovej výstavby na vyššej technickej úrovni je potrebné vybudovať organizácie pre pomoc individuálnym stavebníkom v jednotlivých okresoch v rámci Sväzu spotrebných družstiev, ktoré budú poskytovať služby individuálnym stavebníkom v súlade s novými zásadami riadenia i so záujmami individuálnych stavebníkov, počnúc od poradenskej činnosti, zaobstarávania všetkých potrebných náležitostí k stavebnému konaniu, pôžičiek a pod. až po zapožičiavanie stavebných mechanizmov a iných nákladnejších zariadení.

Pre zabezpečenie jednotného postupu pri svojpomocnej výstavbe je účelné združovať stavebníkov do družstiev, najmä pri sústredenej radovej a dvojpodlažnej zástavbe, čím sa získajú značné výhody pri zabezpečovaní projektov, stavebnom konaní, dodávkach materiálov, mechanizmov a ďalej organizovať prípravu a realizáciu obytných súborov individuálnej bytovej výstavby v mestských a vidieckych sídliskách so zámerom zvýšiť počet bytov v rodinných domčekoch; zabezpečovať progresívne riešenie v individuálnej bytovej výstavbe.

6.   V otázkach finančnej a úverovej pomoci pre výstavbu rodinných domčekov

Doterajšia výstavba rodinných domčekov, zabezpečovaná takmer výhradne svojpomocou a bez osobitných finančných výhod, finančne vyčerpávala stavebníkov. Preto je nutné preskúmať rozsah doterajšieho zvýhodnenia individuálnej bytovej výstavby podľa vyhlášky č. 191/1964 Zb. a preveriť možnosť oslobodenia stavebníkov rodinných domčekov od domovej dane na dobu 10-15 rokov podľa štandardu vybavenia.

Treba ďalej uvážiť možnosť upustenia od počítania úrokov z pôžičiek, poskytovaných štátnou sporiteľňou po dobu výstavby, keď ju končia podľa schváleného projektu do 30 mesiacov od vydania rozhodnutia o prípustnosti stavby.

III.

Vychádzajúc z rozboru komplexnej problematiky individuálnej bytovej výstavby a potreby vykonania uvedených opatrení, Slovenská národná rada

A. ukladá

1.   Slovenskej plánovacej komisii

a)  vykonať rebilanciu stavebných materiálov a ostatných výrobkov vzhľadom na zvýšenie objemu výstavby rodinných domčekov na Slovensku a zabezpečiť dotáciu trhu stavebnými materiálmi a ďalšími výrobkami v potrebnom čase a sortimente,

b)  usmerňovať rozvoj palivovej základne pre individuálnu bytovú výstavbu na báze topných olejov a plynu a podľa potreby zabezpečiť výrobu vhodných vykurovacích zdrojov, rozvodov a radiátorov ústredného vykurovania rodinných domčekov;

2.   Slovenskej komisii pre techniku

a)  zabezpečiť dopracovanie vzorových projektov, rôznych dispozičných i konštrukčných riešení a ich sústavné zverejňovanie v katalógu prvkov a vzorových riešení,

b)  v spolupráci so Slovenskou plánovacou komisiou, Povereníctvom SNR pre stavebníctvo a krajskými národnými výbormi zabezpečovať prípravu a realizáciu experimentálnej výstavby rodinných domčekov,

c)  v spolupráci so Štátnou komisiou pre techniku a Ústrednou správou energetiky zabezpečiť vypracovanie komplexnej koncepcie vykurovania domčekov progresívnymi systémami;

3.   Povereníctvu SNR pre financie v spolupráci so Slovenskou plánovacou komisiou a Slovenskou komisiou pre techniku pripraviť návrhy rozšírenia ďalších finančných výhod pre individuálnu bytovú výstavbu a uplatniť ich na Ministerstve financií pri vypracovaní novely vyhlášky č. 191/ /1964 Zb.; súčasne pripraviť návrh novelizácie vyhlášky č. 73/1964 Zb.;

4.   Krajským národným výborom na Slovensku

a)  za účelom skvalitnenia individuálnej bytovej výstavby využiť závery technicko-ekonomickej koncepcie individuálnej bytovej výstavby, schválenej uznesením Predsedníctva SNR z 24. júna 1965 č. 103, pri usmerňovaní výstavby rodinných domčekov v okresoch,

b)  vykonať opatrenia na včasné vytvorenie dostatočnej rezervy stavebných pozemkov pre účely individuálnej bytovej výstavby tak, aby do konca roku 1966 boli plne kryté požiadavky na zahájenie výstavby rodinných domčekov pre rok 1967,

c)  v spolupráci so Sväzom spotrebných družstiev, Sväzom výrobných družstiev, Slovenskou plánovacou komisiou a Povereníctvom SNR pre stavebníctvo zabezpečiť postupné budovanie materiálno-výrobnej základne z miestnych zdrojov pre individuálnu bytovú výstavbu,

d)  postupne zabezpečovať v dostatočnom predstihu výstavbu inžinierskej a technickej vybavenosti najmä pre ucelené obytné súbory individuálnej bytovej výstavby;

B. odporúča

Slovenskému výboru spotrebných družstiev vypracovať na základe plánu individuálnej bytovej výstavby a technicko-ekonomickej koncepcie individuálnej bytovej výstavby pre roky 1966-70 vlastné technicko-organizačné opatrenia, v ktorých treba zohľadniť najmä zabezpečenie rozšírenia a skvalitnenia siete predajní stavebnín a služieb pre individuálnu bytovú výstavbu.

Bratislava 7. septembra 1966

Ing. Ján M a r k o, v. r., povereník-predseda Slovenskej komisie pre techniku

prof. Dr. Ján G o n d a, v. r., zpravodajca

Zpráva o vybavení návrhov, podnetov a pripomienok poslancov, prednesených na schôdzke Slovenskej národnej rady 30. júna 1966 k zpráve o cestovnom ruchu na Slovensku

Slovenská národná rada na svojej schôdzke dňa 30. júna 1966 prerokovala Zprávu o cestovnom ruchu na Slovensku. K predloženej zpráve vystúpilo celkom 13 poslancov a ďalší 3 zástupcovia štátnych orgánov. V širokej a obsahove veľmi bohatej diskusii odznelo množstvo námetov zameraných na odstránenie niektorých súčasných nedostatkov a najmä na možnosti ďalšieho a intenzívnejšieho rozvoja cestovného ruchu.

Už v priebehu zasadnutia Slovenskej národnej rady prerokovali členovia Výboru SNR pre cestovný ruch pripomienky a námety poslancov prednesené na rokovaní ústne i požiadavky na doplnenie návrhu uznesení zaslané neprítomnými poslancami písomne. V súlade s požiadavkami poslancov doplnili sme návrh uznesení o 7 a niektoré uznesenia sme upravili. Doplnený návrh uznesení Slovenská národná rada schválila v plnom rozsahu.

V realizácii úloh prijatých plénom Slovenskej národnej rady, ako aj v riešení ďalších problémov vyplývajúcich z diskusných príspevkov poslancov je stav nasledovný:

Jednotlivým poslancom zaslala predsedníčka Výboru SNR pre cestovný ruch stanovisko k dielčím námetom a požiadavkám predneseným v rámci diskusie.

Nakoľko značná časť námetov a pripomienok poslancov spadá do kompetencie rezortov školstva a kultúry, zdravotníctva a dopravy, požiadala predsedníčka Výboru SNR pre cestovný ruch o zaujatie stanoviska k námetom príslušné orgány Slovenskej národnej rady.

Ťažiskové úlohy sme zahrnuli do plánu práce Výboru SNR pre cestovný ruch na II. polrok 1966 a úlohy presahujúce časový rámec t. r. do plánu hlavných úloh na rok 1967.

Obdobne zaradili si do svojich plánov práce aj krajské a vybrané okresné komisie cestovného ruchu riešenie problémov týkajúcich sa ich okruhu pôsobnosti a zároveň rozpracovávajú uznesenia na miestne podmienky.

V  súlade s uzneseniami a diskusiou na zasadnutí Slovenskej národnej rady budú orgány cestovného ruchu jednotlivé základné úlohy riešiť a realizovať.

Začiatkom budúceho roku prerokuje Výbor SNR pre cestovný ruch stav v plnení úloh vyplývajúcich zo súboru uznesení Slovenskej národnej rady.

V II. štvrťroku 1967 predložíme zprávu o plnení uznesení Slovenskej národnej rady zo dňa 30. júna 1966 Predsedníctvom Slovenskej národnej rady.

Časť námetov týka sa rozvoja cestovného ruchu v oblastiach, ktoré patria do nižších kategórií podľa rajonizácie oblastí cestovného ruchu. V týchto prípadoch preskúmame na mieste nové momenty a zhodnotíme ich význam z hľadiska cestovného ruchu.

Podobne nebolo možné dosiaľ zaujať stanovisko k niektorým požiadavkám na rozvoj nových oblastí a na novú investičnú výstavbu. Potreba uvedených požiadaviek sa v súvise g novými zásadami riadenia a novým postavením orgánov cestovného ruchu, ktoré sa v súčasnosti prejednáva vo vláde, podrobnejšie preskúma a zhodnotí v spolupráci s krajskými a okresnými orgánmi i komerčnými organizáciami. Prieskum požiadaviek a reálnych potrieb na mieste zabezpečia pracovníci sekretariátu Výboru SNR pre cestovný ruch v dohode s okresnými národnými výbormi.

S ohľadom na vyššie uvedené okolnosti a charakter námetov a pripomienok vyžadujúcich si dlhší čas na preskúmanie reálnej potreby a prerokovanie možností, ako aj na krátky časový odstup od prijatia uznesení, nerozvádzame nateraz detailne stav v plnení jednotlivých úloh.

Pre Výbor SNR pre cestovný ruch je súbor uznesení Slovenskej národnej rady základnou smernicou práce na budúce obdobie a orgány cestovného ruchu budú pravidelne hodnotiť realizáciu jednotlivých úloh. O výsledku riešenia jednotlivých námetov budeme poslancov postupne informovať priamo. Závery a zhodnotenie plnenia uznesení Slovenskej národnej rady k Zpráve o cestovnom ruchu na Slovensku, ktoré prerokuje Predsedníctvo SNR v budúcom roku, uverejníme v Informačných zprávach pre poslancov SNR.

Bratislava 25. augusta 1966

Ing. Petronela Višňovcová, v. r.,

povereníčka SNR pre obchod a predsedníčka Výboru SNR pre cestovný ruch

Z p r á v a

o vybavení návrhov, podnetov a pripomienok poslancov, prednesených na schôdzke Slovenskej národnej rady 1. júla 1966 k Zpráve o bezpečnosti a hygiene práce v národnom hospodárstve na Slovensku

Na zasadaní Slovenskej národnej rady dňa 1. júla 1966 bola prerokovaná zpráva predsedu SOR, povereníka SNR pre zdravotníctvo a predsedu Komisie ľudovej kontroly a štatistiky.

V  diskusii k tejto zpráve súdruhovia poslanci vyslovili zásadne súhlasné stanovisko s obsahom zprávy a podporili jej závery.

Súčasne vzniesli rad návrhov, podnetov a pripomienok, ktorými sme sa podrobne zaoberali, a o ich využití a riešení vás týmto informujeme:

Poslanec s. Štencl:

Upozornil na nutnosť skvalitnenia zdravotníckej služby v oblastiach uhoľných a rudných baní.

Úlohy vyplývajúce pre zdravotníctvo z uznesenia Komisie SNR pre bezpečnosť práce v baníctve čís. VI/2 zo dňa 4. mája 1966 boli v spolupráci s odborom zdravotníctva Stredoslovenského KNV rozpracované do harmonogramu dielčích úloh na zabezpečenie zdravotníckych opatrení, týkajúcich sa banských závodov okresu Prievidza a Lučenec. Liečebno-preventívny odbor Povereníctva SNR pre zdravotníctvo bude sústavne sledovať plnenie schválených opatrení. Prvá kontrola v tomto smere bola vykonaná začiatkom augusta t. r. na odbore zdravotníctva v OÚNZ Prievidza.

V  súhlase s opatrením v časti B/bod 2 cit. uznesenia bolo preverené organizačné a technické zabezpečenie zdravotníckej služby v rudných baniach a magnezitových závodoch. Výsledky previerky budú postúpené tajomníkovi komisie ako podklad pre prípravu materiálu na jesenné zasadanie komisie.

Poslanec s. Dupej:

Upozornil, že mnohé finančné prostriedky na zlepšenie pracovného prostredia, pre nedostatočné zabezpečenie stavebných a strojných kapacít nie sú čerpané a že odborové orgány by mali vykonávať dôslednejšie kontrolu plnenia plánov ozdrav. opatrení a vyvodzovať z neplnenia dôsledky.

Súčasne žiadal, aby sa venovalo viac pozornosti centrálne riadeným podnikom.

V tomto roku prvý raz bolo zavedené ÚKĽKaŠ osobitné sledovanie čerpania plánovaných prostriedkov na ozdravné opatrenia. Dosiaľ máme k dispozícii údaje iba za I. štvrťrok 1966, ktoré ukazujú, že plánované prostriedky sú úhrnne za I. štvrťrok čerpané podnikmi na Slovensku na 15, 8 % a organizácie riadené ústred. orgánmi vykazujú čerpanie na 15, 8 % a organizácie riadené NV na 16, 3 %. Najnižšie čerpanie vykazujú z ústredne riadených organizácií

ťažký priemysel

13, 6 %

poľno- a lesné hospodárstvo

15, 8 %

doprava

7, 25 %

Z organizácií riadených NV

 

štátne majetky

10, 7 %

komunálne služby

14, 1 %

miestny priemysel

14, 7 %

mestská doprava

11, 4 %

Odborové orgány, najmä okresné odborové rady pravidelne, najmenej polročne hodnotia plnenie plánov ozdravných opatrení a v tomto roku sme prerokovali aj s odborovými riaditeľstvami dôslednejšiu kontrolu plnenia plánov ozdravných opatrení, čo už tiež väčšina vykonáva. Výsledkom toho je, že sa plnenie plánov ozdravných opatrení v II. štvrťroku podľa predbežných výsledkov čiastočne zlepšilo. Napr. u odborového riaditeľstva Priemyslového staviteľstva Košice za I. polrok čerpali plánované prostriedky na ozdravné opatrenia na 47, 6 %.

SOR v septembri t. r. opätovne prerokuje so zástupcami generál. riaditeľstiev plnenie plánov ozdravných opatrení.

Poslanec s. Hollý:

Upozornil na nedostatky v kvalite a účelnosti osobných ochranných pomôcok. Na tieto problémy upozornili aj poslanci ss. Štencl a Lichner.

Na nedostatky vo výrobe a distribúcii osobných ochranných pomôcok upozornili sme riaditeľa podniku REMPO, n. p. Bratislava, ako aj príslušných výrobcov osobitnými listami. Na nedostatky na tomto úseku sme už viackrát upozornili aj ÚRO, ktoré o tomto informovalo vládu a žiadalo zjednanie nápravy.

Poslanec s. L i c h n e r:

Pripomenul osobitné problémy bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v poľnohospodárstve a žiadal, aby sa s touto otázkou vážne zaoberalo.

Otázkou bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v poľnohospodárstve sa sústavne zaoberáme na SOR a štvrťročne operatívne hodnotíme spolu s KVPS a Povereníctvom SNR pre pôdohospodárstvo situáciu na tomto úseku.

Pripomienky s. Lichnera boli prejednané so zástupcami KVPS na porade v auguste t. r. Pripravujeme súčasne spolu s Povereníctvom SNR pre pôdohospodárstvo osobitnú zprávu o bezpečnosti a hygiene práce v poľnohospodárstve, ktorá bude predložená na základe uznesenia pléna SNR z 1. 7. 1966 Predsedníctvu SNR.

Poslanci ss. Dupej, Hollý a Píš:

Žiadali tiež zvýšiť zodpovednosť projektantov, konštruktérov a výrobcov, prispôsobenie hmotných stimulov v novej sústave riadenia aj na zvyšovanie bezpečnosti práce a urýchlené doriešenie štátneho odborného dozoru nad bezpečnosťou práce.

Upozornili tiež na to, že hospodárske a odborové orgány by dôsledne mali dohliadať na to, aby sa pri uplatňovaní novej sústavy riadenia nevylepšovali hospodárske výsledky na úkor bezpečnosti práce.

O stanovisku SNR k urýchlenému vyriešeniu dozoru tlmočil som sekrét. ÚRO a na SOR sme s využitím podnetov a návrhov súdruhov poslancov vypracovali štúdie o činnosti ROH v dozore nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci a podali ÚRO iniciatívny návrh na riešenie dozoru a ekonomických stimulov. Súčasťou návrhu je tiež riešenie zainteresovanosti projektantov, kontšruktérov a výrobcov na vytváraní podmienok bezpečnej práce.

Na diskusné príspevky poslancov ss. Dupeja, Hollého a Píša, ako i ďalších diskutérov, ktorí hovorili o problémoch týkajúcich sa zdravotníctva odpovedal priamo na zasadaní námestok ministra zdravotníctva s. generál MUDr. Č e r n ý.

Vzhľadom ma to, že riešenie mnohých, nedostatkov uvedených v zpráve i v diskusii je možné riešiť len celoštátne, postúpili sme zprávu Ústrednej rade odborov.

Problémy, ktoré vyplývajú zo zprávy, diskusie, ako aj priebežné hodnotenie plnenia uznesenia SNR z 1. 7. 1966 prerokujeme na porade zástupcov generálnych riaditeľstiev, odborových orgánov a povereníctiev SNR dňa 13. septembra 1966.

Bratislava, september 1966

Vojtech Daubner, v. r., predseda Slovenskej odborovej rady doc. MUDr. Vladimír Zvara, v. r., povereník SNR pre zdravotníctvo


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP