(Poludňajšia prestávka. ) (Po prestávke: )
Podpredseda Kríž:
Súdružky a súdruhovia,
pokračujeme v prerušenej schôdzke rozpravou. Do rozpravy je prihlásený poslanec Ing. Emil P í š. Dávam mu slovo.
Poslanec Ing. Píš:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia poslanci!
Budúce hospodárske obdobie dostalo jasný smer uzneseniami XIII. sjazdu Komunistickej strany Československa, kde ešte nie sú vyčerpané potenciálne možnosti. Vecným rozpracovaním a realizovaním týchto možností, čo sleduje aj príprava štvrtej päťročnice, možno docieliť pozitívne prínosy pre celú ekonomickú oblasť Slovenska. Vecné naplnenie direktív intenzifikácie hospodárenia a rastu efektívnosti sa dnes kryje s programom uplatnenia novej sústavy riadenia, v ktorom strana vidí kľúčový bod nielen k zabezpečeniu ďalšieho ekonomického rastu, ale spoločenského rozvoja vôbec.
Dovolím si v ďalšom rozviesť úvodné slová k širokej problematike štvrtého päťročného plánu, prednesené podpredsedom SNR a predsedom Slovenskej plánovacej komisie ministrom súdruhom Ing. Barbírkom, ktoré sa viažu na činnosť a úlohy potravinárskeho priemyslu na Slovensku.
Cieľom potravinárskeho priemyslu v ďalšom rozvoji v období štvrtej päťročnice je zabezpečenie plynulého zásobovania spotrebiteľského trhu potravinami v potrebnom množstve, sortimente a kvalite. Je to jedna z podmienok ďalšieho zvýšenia životnej úrovne obyvateľstva. Význam potravinárskeho priemyslu podtrhlo i rokovanie nášho pléna 9. septembra 1966 a najlepšie ho charakterizuje skutočnosť, že v súčasnosti reprezentuje svojimi výrobkami z hľadiska kalorickej hodnoty zhruba 80 % celkovej spotreby potravín.
Pretože zhruba všetky odbory potravinárskeho priemyslu majú spoločnú surovinovú základňu, spočívajúcu na produkcii poľnohospodárstva, návrh štvrtej päťročnice rozvoja potravinárskeho priemyslu na Slovensku vychádza zo surovinovej základne, uvažovanej v pláne poľnohospodárskej výroby. Pritom okrem hľadísk ekonomickej efektívnosti výroby zohľadňuje návrh v rámci reálnych možností tiež požiadavky racionálnej výživy, ako aj zlepšenie kvality a nutričnej hodnoty potravín. Okrem toho sa v návrhu dôsledne sleduje cieľ postupného vyrovnávania výroby a spotreby potravín na jedného obyvateľa medzi krajmi českými a Slovenskom.
Podľa návrhu štvrtej päťročnice vzrastie objem hrubej výroby potravinárskeho priemyslu riadeného ministerstvom v roku 1970 oproti roku 1965 o 29 % a medziročný rast bude činiť priemerne 5, 8 %. Pri navrhovanom raste výroby zvýši sa podiel Slovenska na celoštátnom objeme výroby potravinárskeho priemyslu z 24, 5 % v roku 1965 na 26, 8 % v roku 1970.
Náväzne na rast objemu výroby zvýši sa aj počet pracovníkov v potravinárskom priemysle na Slovensku v roku 1970 oproti roku 1965 o 1074 osôb, čím sa vytvárajú ďalšie pracovné príležitosti pre zvýšenie zamestnanosti v slovenských krajoch. I pri tomto zvýšení plánu práce je však tempo rastu výroby podstatne rýchlejšie a zvýšenie objemu výroby je v prevažnej miere kryté rastom produktivity práce.
Z hlavných odborov potravinárskeho priemyslu sa najväčší rast výroby uvažuje v konzervárenskom priemysle - o 85, 4 % v mliekárenskom o 46 %, v hydinárskom o 31, 7 %, v pivovaroch. a sladovniach o 41, 6 %, v cukrovaroch o 26, 7 % a v mäsospracujúcom priemysle o 24, 9 %.
Tieto progresívne úlohy budú klásť zvýšené nároky nielen na pracovníkov potravinárskeho priemyslu, ale i na zabezpečenie produkcie surovín čo do množstva, druhovosti a kvality, ktorá významne ovplyvňuje aj kvalitu výrobkov potravinárskeho priemyslu a ich nutričnú hodnotu. Pre mliekárenský priemysel bude treba zlepšiť kvalitu nakupovaného mlieka najmä zvýšením starostlivosti o jeho správne prvotné ošetrenie, u mäsa treba dosiahnuť zlepšenie plemien a váhových kategórií z hľadiska výťažnosti, u cukrovej repy zvýšenie cukornatosti, u zemiakov zvýšenie obsahu škrobu a u obilia sa bude treba viac zamerať na tie odrody, ktoré majú lepšie pekarizačné vlastnosti. Riešenie týchto problémov bolo predmetom spoločného zasadnutia komisií SNR pre potravinársky priemysel a pre pôdohospodárstvo 13. júla 1966, na ktorom boli prijaté konkrétne závery pre zlepšenie kvality a odrodovej skladby poľnohospodárskych surovín.
Rast objemu výroby potravinárskeho priemyslu podľa návrhu štvrtej päťročnice umožní dosiahnuť v spotrebe základných surovín na Slovensku ďalšie zlepšenie, i keď spotreba mäsa, mlieka, tukov, vajec a ovocia zostane i v roku 1970 pod celoštátnym priemerom. Pokiaľ ide o množstvo a kalorickú hodnotu, je spotreba potravín na jedného obyvateľa Slovenska už v súčasnosti dostačujúca a je na úrovni vyspelých priemyslových krajín. Vykazuje však niektoré nedostatky z hľadiska správnej štruktúry stravovania, ktoré napriek určitému zlepšeniu sa ani do konca štvrtej päťročnice nepodarí úplne odstrániť. Ide najmä o nízku spotrebu potravín živočíšneho pôvodu, a to mlieka a mliečnych výrobkov, mäsa a rýb, ďalej ovocia a zeleniny, ktoré treba sústavne zvyšovať na úkor vysokej a z hľadiska zásad racionálnej výživy nežiadúcej spotreby múky a múčnych výrobkov.
I keď sú výrobné úlohy podľa návrhu štvrtej päťročnice rozvoja potravinárskeho priemyslu na Slovensku vcelku reálne, bude treba venovať aj naďalej sústavnú pozornosť niektorým problémom, ktorých riešenie bude rozhodujúce pre dosiahnutie plánovaných zámerov.
V hydinárskom priemysle pôjde najmä o surovinové zabezpečenie výroby. Tendencia vývoja v nákupe vajec v roku 1966, spôsobená trvajúcim poklesom stavu nosníc, nedáva dostatočnú záruku pre plnenie plánu nákupu vajec v jednotlivých rokoch štvrtej päťročnice. Len za I. polrok tohto roku poklesol stav sliepok o 953 tisíc kusov a proces znižovania nosníc najmä v JRD trvá i naďalej. Povereníctvo SNR pre potravinársky priemysel a Povereníctvo SNR pre pôdohospodárstvo toho času úzko spolupracujú na koncepcii ďalšieho rozvoja chovu hydiny a produkcie vajec so zameraním na pokrytie plánovanej spotreby.
V cukrovarníckom priemysle vo Východoslovenskom kraji sa už po niekoľko rokov javí nedostatok výrobných kapacít a prebytočná repa v množstve 90-100 000 ton sa každoročne presúva na spracovanie do českých krajov. Výstavba nového cukrovaru v Michalovciach, so zahájením ktorej sa zatiaľ uvažuje v roku 1970, resp. už v roku 1969, závisí na zvýšení produkcie cukrovej repy v tejto oblasti, a je predovšetkým úlohou orgánov kraja a okresov, aby sa iniciatívne ujali zabezpečovania tejto úlohy.
V tabakovom priemysle vzhľadom na vysoký podiel dovozu suroviny bude treba rozšíriť plochy výsadby z terajších 6200 ha na 10 500 ha v roku 1970 a zamerať sa na pestovanie kvalitnejších odrôd tabaku viržinského typu. Príslušné povereníctva i odborový podnik skúmajú možnosti zabezpečenia tejto úlohy rozšírením pestovateľských plôch, výstavbou potrebných sušiarní a cenovým zvýhodnením nákupu kvalitnejších tabakov.
V priemysle cukrovinárskom bude treba doriešiť najmä výrobný program závodu Figaro v Trnave a závodu Deva v Potravinárskom kombináte v Trebišove, kde sa výroba cukroviniek mala podľa pôvodnej koncepcie Ministerstva potravinárskeho priemyslu zrušiť a nahradiť výrobou trvanlivého pečiva. Novšia koncepcia rozvoja oboch týchto odborov potravinárskeho priemyslu, pripravovaná ministerstvom a povereníctvom, sa zameriava jednak na lepšie využitie kapacít nového závodu pečivárni v Seredi, ako aj na zabezpečovanie trvalého výrobného programu v cukrovinárskom závode v Trebišove.
V strojárňach potravinárskeho priemyslu plánovaný objem výroby nevyťažuje zatiaľ v plnej miere ani do roku 1970 projektovanú kapacitu nového závodu v Bratislave, najmä pre nedostatok kvalifikovaných pracovníkov v strojárskych profesiách. Riešenie tohto problému bude treba dopracovať v ročných vykonávacích plánoch so zreteľom na možnosti náboru pracovníkov a na štruktúru výrobnej náplne. Okrem toho aj plénum Slovenskej národnej rady na svojom zasadnutí 9. septembra 1966 rokovalo o tejto problematike a uložilo povereníkovi SNR pre potravinársky priemysel vypracovať koncepciu ďalšieho rozvoja závodu Strojární potravinárskeho priemyslu v Bratislave so zreteľom na lepšie využitie jeho nových kapacít a na stabilizáciu jeho výrobného programu.
Riešeniu uvedených problémov venuje Povereníctvo SNR pre potravinársky priemysel, ako aj príslušné odborové riaditeľstvo a podniky sústavnú pozornosť. V spolupráci s Povereníctvom SNR pre obchod a Povereníctvom SNR pre pôdohospodárstvo sa upresňujú najmä dodávateľsko-odberateľské vzťahy pre krytie požiadaviek obchodu a pre zabezpečenie dodávok poľnohospodárskych surovín na plánované objemy výroby.
V rámci úloh vyplývajúcich pre potravinársky priemysel z uznesení XIII. sjazdu KSČ sa skúmajú tiež možnosti urýchlenia procesu modernizácie a rekonštrukcie výrobných kapacít, pripravujú sa ďalšie opatrenia pre zlepšenie kvality potravinárskych výrobkov a na plnšie uplatnenie zásad nacionálnej výživy, na zdokonaľovanie obalov, na realizáciu výroby polopripravených jedál atď.
V náväznosti na rast objemu výroby uvažuje návrh 4. päťročného plánu aj s rozvojom výrobno-technickej základne potravinárskeho priemyslu.
Investičná výstavba v potravinárskom priemysle na Slovensku, riadenom rezortom, vzrastie v porovnaní s treťou päťročnicou o 56, 7 %. Kým v rokoch 1961-1965 sa preinvestovalo 1 mld. 649 mil. Kčs, v rokoch 1966-1970 orientačné čísla predpokladajú objem 2 mld. 584 mil. Kčs, resp. 2 mld. 388, 5 mil. Kčs podľa definitívneho uzavretia problémov okolo výstavby cukrovaru v Michalovciach.
Podstatné zvýšenie výstavby znamená vystavať 29 nových rozvojových kapacít a rekontšruovať 17 závodov. Ťažisko investičnej výstavby sa sústreďuje do piatich výrobných odborov:
- najväčší objem výstavby bude v cukrovarníckom odbore, a to 724 mil. Kčs, kde okrem dokončenia cukrovaru v Rimavskej Sobote sa vybuduje nový cukrovar v Dunajskej Strede, a mala by sa zahájiť výstavba cukrovaru v Michalovciach, ak sa preukáže dostatočná surovinová základňa. U piatich cukrovarov dôjde k rozsiahlejším rekonštrukciám, najmä kotolní;
- v pivovarníckom odbore objem 484 mil. Kčs má zabezpečiť výstavbu 3 pivovarov, 1 sladovne a rekonštrukciu 4 pivovarov popri ďalších investíciách;
- v mäsospracujúcom priemysle sa predpokladá preinvestovať 383 mil. Kčs, predovšetkým na výstavbu 4 mäsokombinátov a na rekonštrukciu jedného závodu;
- konzervárenský priemysel v objeme 261 mil. Kčs má popri bežných investíciách zabezpečiť výstavbu 2 nových konzervárni v produkčných oblastiach východného a západného Slovenska a rekonštrukciu 2 závodov;
- v mliekárenskom priemysle objem 216 mil. Kčs zabezpečuje vybudovanie ôsmich mliekární.
Možno konštatovať, že takmer v každom potravinárskom odbore na Slovensku sa bude budovať aspoň jedna rozvojová akcia. Ide o nemalé úlohy, ktorých úspešné splnenie vyžaduje vysporiadať sa v oblasti investičnej výstavby najmä s dvoma okruhmi problémov, a to podstatne skvalitniť doterajšiu investorskú činnosť, zameranú na konkrétnu realizáciu investícií, a ďalej čo najrýchlejšie zabezpečiť náročné podmienky novej sústavy. Doterajší priebeh investičnej výstavby ukazuje, že sa ešte nepodarilo odstrániť typické a často sa opakujúce nedostatky vo výstavbe. Sú to najmä územno-plánovacia príprava, predprojektová a projektová príprava, ako aj problémy, vyskytujúce sa priamo pri realizácii výstavby. I keď v prvom rade príčinou sú dodávatelia, je potrebné zlepšiť tiež činnosť investora, predovšetkým kontrolu a organizáciu výstavby.
Závažné a zložité úlohy stoja pred potravinárskym priemyslom aj v súvislosti s uplatnením zdokonalenej sústavy riadenia od 1. januára 1967 pri hmotnej zainteresovanosti na hrubom dôchodku. V súvislosti s realizovaním tejto úlohy treba zdôrazniť, že i pri použití hrubého dôchodku musí sa v plnej miere zabezpečovať predovšetkým spoločenská funkcia a spoločenská zodpovednosť potravinárskeho priemyslu, a to nielen za plynulé zásobovanie potravinami, ale aj za správny vývoj hladiny maloobchodných cien potravín. Ekonomické nástroje sa pri plnení tejto úlohy musia používať s prehľadom a rozvahou, aby potravinársky priemysel pohotové reagoval na požiadavky spotrebiteľov a aby čo najlepšie slúžil uspokojovaniu potrieb pracujúcich.
Vážené súdružky a súdruhovia poslanci!
Úlohy potravinárskeho priemyslu v rámci rozvoja hospodárstva Slovenska do roku 1970 sú progresívne a ich zvládnutie je v našich rukách a v odhodlanosti splniť ich presne a načas v prospech celej našej socialistickej spoločnosti. Pracujúci potravinárskeho priemyslu poznajú svoje úlohy a vlastnia i odhodlanie ich čestne plniť a splniť. Preto sa už dnes venujú prípravám na zvládnutie budúcich úloh štvrtej päťročnice, o čom svedčí úspešné splnenie úloh plánu tohto roku, ktorý je dôležitým nástupišťom pre celú päťročnicu. Veď v objeme hrubej výroby sa dosiahlo za deväť mesiacov tohto roku prekročenie zhruba o 265 mil. Kčs, čo je priaznivý predpoklad pre prekročenie celoročných úloh.
Všetky tieto pozitívne predpoklady rozšírime o konkrétnu a účinnú pomoc i zo strany nás poslancov, a to s úsilím o zabezpečovanie materiálno-technickej základne dobrého formátu a o neustály vzrast produktívnosti práce.
Ako najbližšie spoločné úlohy možno potom vyznačiť:
- splnenie plánovaných úloh roku 1966 v oblasti výkupu suroviny, výroby a realizovaných investícií ako dobrý základ nástupu pre celú štvrtú päťročnicu a hlavne pre rozhodujúci rok 1967;
- reálne a progresívne postavenie plánovaných úloh pre rok 1967 v rámci celej štvrtej päťročnice;
- včlenenie nových zásad hospodárenia do komplexov závodov i nadriadených orgánov s vystupňovaním účinnosti už v počiatočných úsekoch.
Verím, že tieto predpoklady, podopreté uzneseniami XIII. sjazdu Komunistickej strany Československa, nás všetkých zaväzujú k čo najčestnejšiemu splneniu v prospech celej našej socialistickej spoločnosti.
Podpredseda Kríž:
Ďakujem poslancovi P í š o v i.
K slovu sa prihlásil súdruh František T y m e š, predseda Výboru Národného zhromaždenia pre plán a rozpočet.
Predseda Výboru NZ pre plán a rozpočet Tymeš:
Vážená Slovenská národní rado, soudružky a soudruzi!
Dovolte mně, abych při projednávání návrhu čtvrtého pětiletého plánu rozvoje národního hospodářství na Slovensku promluvil velmi stručně o tom, jak jsme na přípravě plánu v orgánech Národního zhromáždění spolupracovali s orgány Slovenské národní rady.
Předsednictvo Národního shromáždění považovalo účast orgánů Národního shromáždění na přípravě čtvrtého pětiletého plánu za jeden z nejdůležitějších úkolů volebního období a proto rozhodlo, aby se výbory Národního shromáždění účastnily na přípravách plánu již od počátku plánovacích prací. Předsednictvo Národního shromáždění vycházelo z dokumentu předsednictva Ústředního výboru KSČ v roku 1964 a prohloubení činnosti, ve kterém se mimo jiné zdůrazňuje nutnost zvýšit úlohu výborů Národního shromáždění na rozpracování koncepčních otázek v jednotlivých oblastech národního hospodářství.
Považovali jsme za samozřejmé, že pro tuto náročnou práci je velmi významná součinnost orgánů Národního shromáždění s orgány Slovenské národní rady. Proto již na počátku volebního období došlo k dohodě předsednictva Národního shromáždění s předsednictvem Slovenské národní rady o této součinnosti a spolupráci.
Výbory Národního shromáždění, které posuzovaly směrnici pro čtvrtý pětiletý plán a potom koncepce rozvoje jednotlivých odvětví národního hospodářství a rozvoje krajů, plně využily i námětů, zkušeností o doporučení Slovenské národní rady a jejich komisí. Jak známo, projednávali jsme některé otázky na společných schůzích; uvádím aspoň jeden příklad - společnou schůzi Slovenské plánovací komise a výboru Národního shromáždění pro plán a rozpočet v Bratislavě, která projednala problematiku ekonomicky slabých oblastí Slovenska a bilanci pracovních sil.
Projednávání Směrnice pro čtvrtou pětiletku krajských národních výborů ve zvláštní komisi předsednictva Národního shromáždění ukázalo na některé slabiny směrnice a v čem je třeba proti směrnici zlepšit čtvrtý pětiletý plán.
Velmi významná byla účast zástupců komisí Slovenské národní rady na jednání výborů Národního shromáždění, kteří se tak podíleli na návrzích a doporučeních, které jsme předkládali vládním orgánům. Domnívám se, že i účast zástupců výborů Národního shromáždění na schůzích komisí Slovenské národní rady byla užitečná. Byla to výměna zkušeností, které jsme pak ve svých pracích mohli náležitě uplatnit.
Poprvé v historii našich zastupitelských sborů jsme v orgánech Národního shromáždění a Slovenské národní rady posuzovali koncepce jednotlivých odvětví národního hospodářství i celkový návrh plánu již ve stádiu příprava mohli jsme dát své připomínky a doporučení ještě před rozhodnutím stranických a vládních orgánů. To má nesporně velký význam. Budeme jistě hodnotit jak v komisích Slovenské národní rady, tak ve výborech Národního shromáždění, zda součinnost byla opravdu v duchu dokumentů Ústředního výboru KSČ o práci Národního shromáždění a Slovenské národní rady a zda jsme své možnosti plně využili.
Při hodnocení práce poslanců nesmíme přehlédnout tu skutečnost, že konají svou funkci vedle svého zaměstnání a že objektivní posouzení a zhodnocení návrhů, které předkládala Státní plánovací komise, byl pro ně úkol nesmírně těžký a odpovědný. Posuzovali návrhy, na nichž pracoval dlouhou dobu velmi početný sbor odborníků, který měl podklady v důkladné analýze našeho národního hospodářství, na niž se podílely kvalifikované kolektivy vědeckých a výskumných pracovišť, významní pracovníci teorie a praxe. A přes to - domnívám se - posouzení bylo věcné a odpovědné, neboť poslanci uplatnili nejen své znalosti a zkušenosti, ale také doporučení a návrhy svých voličů. Stejně myslím, kdo poslouchá rozpravu na dnešním zasedání Slovenské národní rady, musí - chce-li být objektivní - přiznat, že to je diskuse opravdu na vysoké úrovni. Přitom jsme ve výborech Národního shromáždění úzce spolupracovali s odborníky a správnost svých doporučení si ověřovali, a proto také mnohá doporučení výborů Národního shromáždění mohla být Státní plánovací komisí a vládou akceptována a do návrhu plánu rozpracována.
Předkládaný návrh čtvrté pětiletky je tedy výsledkem velké kolektivní práce, na niž mají značný podíl také naše zákonodární sbory. Zákon není uzavřen ze známých důvodů a máme proto i další možnost podílet se na jeho dopracování. Jsme si ovšem všichni vědomi toho, že všechny požadavky a přání nebude možno uspokojit. Do plánu by se sice zapsat daly, ale z toho by nikdo neměl prospěch, když by nebyly podmínky a předpoklady pro jejich splnění. Naopak, byla by to politická škoda, neboť by vznikla nedůvěra v reálnost plánu a nesporně bychom tím nic nezískali. Dopracování plánu je proto závislé do značné míry na tom, jaké budou letošní výsledky ve výrobě a jaký bude zejména také nástup do roku 1967.
Stejně tak i kontrola plnění pětiletky, jakož i plnění ostatních zákonů je pro nás úkol velmi důležitý a předsednictvo Národního shromáždění již předložilo návrh jak kontrolní činnost Národního shromáždění zaměřit a prohloubit.
Domnívám se, že jsou všechny nutné podmínky a předpoklady pro to, aby se součinnost orgánů Národního shromáždění a Slovenské národní rady dále prohlubovala. Přispěla k tomu i skutečnost, že předseda Slovenské národní rady soudruh C h u d í k byl zvolen prvním místopředsedou Národního shromáždění. Výbory Národního shromáždění - jak jste četli - již návrhy pětiletého plánu projednali a doporučili plénu Národního shromáždění, aby zákon o pětiletém plánu schválilo. Domnívám se, že bude správné, když při jednání Slovenské národní rady a Národního shromáždění zdůrazníme kolektivní účast stranických, vládních a zastupitelských orgánů na čtvrtém pětiletém plánu a také naši společnou odpovědnost.
Jde nesporně o jeden z nejdůležitějších zákonů nynějšího volebního období naších zastupitelských orgánů. Získat pro úkoly, které jsme si vytkli, pracující, to, myslím, bude teď to nejdůležitější. I když víme o obtížích, za nichž budeme plán uskutečňovat, a proto nechceme a nebudeme slibovat nic, co bychom nemohli splnit, přesto není důvod k pesimismu. My nezastíráme obtíže, které dosud v národním hospodářství máme, ale v našem národním hospodářství jsou reservy a zdroje, ovšem musíme umět je realisovat, abychom rychleji než stanoví plán mohli zvyšovat životní úroveň lidu.
Podpredseda Kríž:
Ďakujem súdruhovi Tymešovi za jeho vystúpenie.
Pre vašu informáciu, súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, súdruh C h l e b e c, predseda Komisie SNR pre vodné hospo-
dárstvo sa zriekol slova. Ako ďalší je prihlásený súdruh poslanec Vasiľ Kapišovský.
Dávam mu slovo. Poslanec doc. Kapišovský:
Vážená Slovenská národná rada!
Treba s uznaním kvitovať skutočnosť, že v štvrtej päťročnici je mimoriadne zvýraznený národohospodársky i spoločenský význam poľnohospodárstva. Terajšia úroveň poľnohospodárskej výroby vôbec a vo Východoslovenskom kraji zvlášť svedčí o tom, že sme v minulosti fakticky nevenovali potrebnú pozornosť tomuto pre existenciu a rozvoj socialistickej spoločnosti veľmi významnému odvetviu.
Pre Východoslovenský kraj zo štvrtej päťročnice vyplýva úloha zvýšiť objem hrubej poľnohospodárskej výroby na jeden hektár o 40-41 % oproti skutočnosti roku 1965, kým hrubá poľnohospodárska výroba na Slovensku za to isté obdobie má vzrásť o 23, 3 %. Je to ťažká, ale reálna úloha, najmä keď berieme do úvahy existujúce doteraz nevyužité rezervy. Avšak prvý krok k splneniu tejto úlohy musí smerovať k zastaveniu klesajúcej tendencie najmä v hrubej rastlinnej výrobe, v priemernej ročnej dojivosti a v hrubom dôchodku na jeden hektár poľnohospodárskej pôdy, čoho sme boli svedkami na východnom Slovensku, ak porovnáme výsledky posledných rokov s rokom 1960.
Splnenie alebo nesplnenie vytýčených úloh pre Východoslovenský kraj v poľnohospodárskej výrobe do značnej miery bude ovplyvnené situáciou poľnohospodárskej výroby v horských a podhorských oblastiach. Štatistické údaje dokazujú, že mnohé naše JRD v horských a podhorských oblastiach sú temer úpadkovými hospodárstvami, ba značná časť z nich v základných ukazovateľoch sú pod úrovňou súkromnej malovýroby z čias pred združstevnením. Dôsledkom takéhoto stavu je, že akumulačné prostriedky, ktoré by mali byť určené na rozšírenú reprodukciu, musia sa dávať na zabezpečenie jednoduchej reprodukcie.
Druhou negatívnou stránkou nášho poľnohospodárstva v horských a podhorských oblastiach je postupný pokles počtu pracovných síl. Táto skutočnosť sama osebe by nebola zlá, veď v porovnaní s inými vyspelými kapitalistickými krajinami na jedného
pracovníka v poľnohospodárstve pripadá u nás pomerne ešte málo hektárov pôdy. Horšie na tom je to, že sa nám stále zvyšuje vekový priemer a pritom plán náboru do učebného pomeru v poľnohospodárstve - mám na mysli 15-ročný dorast - k 1. októbru 1966 sme splnili vo Východoslovenskom kraji iba na 57, 79 %, na Slovensku dokonca len niečo nad 50 %, a to aj napriek tomu, že nábor učňov do poľnohospodárstva je zaradený ako do prioritného povolania. Mrzí nás to tým viac, že na druhej strane máme starosti, kam umiestiť 15-ročný dorast.
Treťou bolestivou stránkou v našom poľnohospodárstve, najmä v horských a podhorských podmienkach, je všeobecne známy a doteraz nevyriešený problém špecializácie. Zdá sa mi, že sme zabudli na jednu veľmi dôležitú vec, že totiž náš roľník v horských a podhorských oblastiach v podmienkach súkromnej malovýroby nebol iba roľníkom, ale niekedy aj furmanom, chodil na príležitostné zárobky, rúbal drevo v lese, pálil uhlie, chodil po drotárke, na sezónne lesné práce alebo na práce k statkárom a podobne a naraz v JRD mal sa stať každý výlučne roľníkom. Ukázalo sa, že pre tých najschopnejších nebolo často na JRD ani roboty, ani riadneho zárobku, zato pre nedostatok vhodných strojov namáhavá práca, drina zostala temer bez zmeny. Dostali sme sa do nezávideniahodnej situácie: vyučených a skúsených roľníkov poslali sme preč z pôdy a dnes sme nútení robiť nábor 15-ročných učňov do poľnohospodárstva nielen ako náhradu za starých, ale na mnohé JRD aj na miesta mladších.
Ani kádrová výpomoc, ktorá pozitívne prispela k čiastočnej stabilizácii pracovníkov v poľnohospodárstve, zatiaľ vo Východoslovenskom kraji ešte neviedla k obratu a trvalému rastu celkovej poľnohospodárskej výroby.
Poľnohospodárska výroba na východnom Slovensku vcelku ešte - ako som povedal - v horských a podhorských oblastiach stagnuje a v posledných rokoch v mnohých JRD zaznamenala pokles. Takáto situácia vyplýva hlavne z toho, že v daných podmienkach ešte niet dostatočný a nevyhnutný záujem o prácu v poľnohospodárstve, lebo hmotná zainteresovanosť je v rozpore s hmotnou zainteresovanosťou v iných nepoľnohospodárskych odvetviach.
Konečne hriešne sa zanedbali kultúrne a sociálne zariadenia na dedine, na ktoré si právom nárokuje najmä naša mládež.
O problematike poľnohospodárskej výroby v horských a podhorských podmienkach bolo veľa porád, prieskumov, napísali sa rôzne štúdie, avšak v praxi v našom Východoslovenskom kraji ešte nebadať žiadúci obrat. Nechcem dávať recepty, lebo odborníci už svoje slovo v tomto smere povedali. Treba len urýchlene tieto rady, pokyny realizovať v praxi. Ide predovšetkým o správnu koncepciu výrobného zamerania a v súvislosti s tým o špecializáciu. Poľnohospodárska špecializácia v horských a podhorských oblastiach musí byť sprevádzaná aj nepoľnohospodárskou činnosťou.
Domnievam sa, že pre zastavenie poklesu výroby a pre prekonanie stagnácie v horských a podhorských oblastiach nateraz predovšetkým treba hmotne zainteresovať ľudí podľa zvyšovania produktivity práce na jednu pracovnú silu a len potom podľa zvyšovania výroby na jeden hektár.
Som toho názoru, že opatrenia, rady a doterajšia aj finančná pomoc poskytovaná družstvám v horských a podhorských oblastiach nepovedie k obratu, ak by tento obrat na JRD mal byť dosiahnutý iba vlastnými silami. Totiž treba vidieť skutočnosť, že na mnohých družstvách v horských a podhorských oblastiach mnohí ľudia, ktorí zostali z rôznych dôvodov v dedine a spojili svoj osud s jednotným roľníckym družstvom, v dôsledku situácie, ktorá sa z roka na rok temer bez zmeny opakovala, mnohí z nich stratili dôveru v svoje vlastné sily. Neveria v perspektívu, v ktorej by mohli iba z práce v JRD dosiahnuť určitú životnú úroveň, aká je v iných odvetviach. Dokonca hlavný výrobný prostriedok - pôdu mnohí družstevníci ani už nepovažujú za svoju, lebo je na nej také úverové zaťaženie, ako nikdy predtým - cca 11 000 Kčs na každý hektár ornej pôdy.
Otázka pozdvihnutia poľnohospodárskej výroby v horských a podhorských oblastiach v našom Východoslovenskom kraji je aj preto dôležitá, že absolútna väčšina ukrajinského obyvateľstva žije práve v týchto oblastiach. Ich životná úroveň, ako aj postupné vyrovnanie s celoslovenskou a celoštátnou úrovňou bezprostredne a predovšetkým aj v budúcich rokoch bude závisieť od dosiahnutých výsledkov poľnohospodárskej výroby.
Chceli by sme prispieť svojou prácou predovšetkým k zvýšeniu dôvery vo vlastné sily a za pomoci príslušných orgánov prekonať existujúce rozdiely v kvalite práce našich poľnohospodárov a takto splniť úlohy vyplývajúce zo štvrtej päťročnice aj vo Východoslovenskom kraji.
Nakoniec chcel by som ešte upozorniť Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, že štvrtý päťročný plán na úseku školstva do roku 1970 v našom kraji nerieši úplne problém výstavby základných deväťročných škôl, najmä havarijných prípadov, a tých máme na východnom Slovensku pomerne najviac. Taktiež nedostatočne sa rieši výstavba škôl v zaostalých oblastiach. V tomto smere
skutočne treba pristupovať k výstavbe nie podľa krajov alebo okresov, ale podľa naliehavosti. Preto by som žiadal, aby tento problém bol urýchlene prednostne vyriešený.
Podpredseda Kríž:
Ďakujem poslancovi Kapišovskému.
Do rozpravy je prihlásená súdružka poslankyňa Emília M ur í ň o v á.
Dávam jej slovo.
Poslankyňa Muríňová:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia poslanci!
Podklady, ktoré sme dostali k návrhu štvrtého päťročného plánu rozvoja národného hospodárstva na Slovensku, ukazujú, že sa plánovacím orgánom podarilo v návrhu riešiť niektoré problémy, ktorých negatívny dopad sme v posledných rokoch pociťovali na každom kroku.
Prednosťou predloženého návrhu je, že zabezpečuje pomerne rýchle tempo rastu výroby, vyjadruje snahu konsolidovať hospodárstvo, zlepšiť štruktúru priemyslu, počíta s rozšírením nových výrobných kapacít, s lepším využitím existujúcich základných fondov a s ďalším zhospodárňovaním výroby.
Návrh plánu ale ukazuje, že bude treba na každom stupni riadenia vynaložiť ešte nemalé úsilie k doriešeniu najnaliehavejších problémov, k rozumnému využitú nových zdrojov vytvorených z nadplánovanej produkcie v jednotlivých rokoch.
Najviac práce nás čaká v doriešení tak často diskutovanej a zatiaľ neriešenej problematiky zapojenia 15-ročného dorastu do pracovného pomeru a vytvorenia podmienok pre jeho ďalšie vzdelávanie, či už v učilištiach, alebo na školách. Ak by sa tento problém nepodarilo riešiť, vzniknú z toho politické a morálne negatívne dôsledky, ktoré sa budú ťažko odstraňovať, lebo sa dotýkajú skoro každej rodiny na Slovensku, keď nie priamo, tak nepriamo. Veď už minuloročné skúsenosti pri umiesťovaní žiakov