zo základných deväťročných škôl ukázali, koľko ľudí - rodičov, súrodencov, známych, blízkych i ďalekých, bolo zainteresovaných do hľadania protekcie pre umiestenie či už do škôl, alebo príťažlivého učebného odboru, ba i do zamestnania. Koľko nervozity a nadávok pri tomto vzniklo.

Vláda svojím uznesením č. 138/1966 urobila prvý krôčik k riešeniu tejto problematiky. Myslím si, že orgány Slovenskej národnej rady na základe tohto uznesenia by mali aj ďalej veľmi iniciatívne predkladať návrhy celoštátnym orgánom v tomto smere. Obraciam sa tiež na námestníka predsedu vlády súdruha Krajčíra s požiadavkou, aby vláda sa zaoberala komplexným riešením tohto problému. Som toho názoru, že návrh - ak som súdruhovi námestníkovi dobre rozumela -, ktorý tu predniesol na riešenie umiestenia 15-ročného dorastu lepším využitím existujúcich základných fondov, môže byť len jednou z ciest a nie komplexným riešením tohto vážneho problému.

Podklady pre návrh plánu ďalej ukazujú, že sa podarilo v investičnej výstavbe o niečo posilniť váhu nevýrobnej sféry. Toto je oblasť, zaostávanie ktorej tiež vyvoláva mnoho nespokojnosti medzi voličmi. Nespokojnosť s našou prácou v tejto oblasti sa znásobuje, keď ľudia začínajú na základe celoštátnych, oblastne spracúvaných štatistík porovnávať jednotlivé rajóny a pýtať sa, prečo to, čo je v jednej oblasti samozrejmé, druhá oblasť sa dožaduje roky a bezúspešne. Nám poslancom sa v obvodoch veľmi ťažko na tieto otázky odpovedá. Medzi takéto najviac diskutované otázky patrí výstavba bytov, škôl, zdravotných a detských zariadení a ďalších objektov občianskej a technickej vybavenosti sídlisk.

Kolotoč takmer neriešiteľný pre funkcionárov jednotlivých miest vzniká často tým, že štátna bytová výstavba nestačí pokryť ani požiadavky na nutné asanácie. V dôsledku toho vznikajú prieťahy v odovzdávaní stavenísk, vo včasnom dopracovaní projektov, v zahajovaní objektov v plánovaných termínoch a tak i v tak často kritizovanom nepreinvestovaní značných čiastok v každom roku.

Vážnosť situácie v oblasti bytovej investičnej výstavby a nutnosť hľadania ďalších zdrojov pre posilnenie tohto úseku chcem dokumentovať na situácii v časti môjho volebného obvodu v meste Ružomberok. Každý vie, že Ružomberok je priemyselné mesto. Výroba sa tu stále rozširuje. Okrem toho tak v Bavlnárskych závodoch, ako aj v celulózkach pracuje prevažná časť mladých ľudí, ktorí si zakladajú rodiny. V tomto čase Mestský národný výbor v Ružomberku eviduje 553 žiadateľov v rámci štátnej alebo podnikovej výstavby a 556 žiadateľov o byt v družstevnej výstavbe Do roku 1970 bude nutné v starej časti mesta ďalšie desiatky bytov asanovať, čo ešte zhorší situáciu.

Podľa návrhu štvrtého päťročného plánu sa však v meste počíta s výstavbou 573 bytových jednotiek do roku 1970. To prakticky stačí kryť len požiadavky toho času prihlásených žiadateľov na družstevnú bytovú výstavbu. Vžime sa, súdružky a súdruhovia, do postavenia funkcionárov Mestského národného výboru, ktorí už roky ukazujú na tento stav, dožadujú sa pomoci od nadriadených orgánov. Všade im dajú za pravdu, uznajú oprávnenosť ich požiadaviek, ale situácia sa roky nerieši.

A situácia v občianskej a technickej vybavenosti sídlisk nie je o nič lepšia. Napríklad v dostavanom novom sídlisku Veľký Polík v Ružomberku, v ktorom bolo postavených 578 bytových jednotiek, nie sú vybudované ani také základné zariadenia, ako je materská škôlka, jasle, dom služieb, nehovoriac už o terénnych úpravách, verejnom osvetlení, vnútrosídlištných komunikáciách atď. Pritom treba zdôrazniť, že zlepšenie bytovej situácie sa snažia aj v Ružomberku, tak ako v iných mestách, riešiť cestou individuálnej bytovej výstavby. No i individuálna bytová výstavba, ktorá je súčasťou štátneho plánu, prehlbuje ťažkosti v riešení primeraného životného prostredia. Už plánom sa nezabezpečuje vybavenie rajónov mesta, kde sa súkromná výstavba sústreďuje, základnými inžinierskymi sieťami. Týka sa to tak vodovodu a kanalizácie, ako aj verejného osvetlenia a miestnych komunikácií. V uplynulom období sa tieto potreby napriek sústavným požiadavkám neriešili a v súčasnosti nízke čiastky finančných prostriedkov a takmer žiadna dodávateľská kapacita nemôžu odstrániť existujúce nedostatky. Výška finančných prostriedkov na zavedenie vodovodu nedáva záruku, že do roku 1970 budú zapojené na vodovod tie sídliská, ktoré sú už dnes vybudované, nehovoriac už o ďalšej bytovej výstavbe.

Podobne je to i s miestnymi komunikáciami. A čo hovoriť o obchodnej vybavenosti. Jej prevažnú časť vybudovali ešte súkromní obchodníci. Obchody sú sústredené prevažne do stredu mesta. Nevyhovujú súčasným podmienkam ani po stránke hygienickej, priestorovej, ani čo do rozmiestenia. Je možné, že tento stav vyhovuje jednotlivým obchodným podnikom, ktoré v týchto obchodných jednotkách dosahujú vysokú produktivitu práce, ale kde je tu primeraná kultúrnosť predaja? Ako si tu môže zákazník vybrať tovar, poradiť sa s predavačkou o vlastnostiach nakupovaného tovaru? Kde je tu spoločenská produktivita práce, keď najmä po skončení pracovnej doby v továrňach stoja stovky žien pred predajňami, aby nakúpili denné životné potreby a kilometre ich nosili do svojich domácností? Iste poznáte ten vtip, že najbojovejšie ženy sú v Československu, lebo sústavne behajú z frontu na front a teraz vo voľných sobotách aj z obchodu do obchodu a zasa znovu na front. O tomto stave by sme nemali len vtipkovať. Najmä nie teraz, keď sú prijímané uznesenia o spríjemňovaní životného prostredia, o skracovaní pracovného času. Naopak, mali by sme v dlhodobých plánoch rozvoja národného hospodárstva vytyčovať cesty odstraňovania týchto nedostatkov a každoročne hľadať ďalšie a ďalšie zdroje pre urýchlené zlepšenie situácie na tomto úseku. Možno, že bude tu snaha odpovedať mi, že pre riešenie týchto problémov niet dosť stavebných kapacít a že ak by týchto bolo dosť, že by sa finančné prostriedky našli. Nutnosť rozvoja stavebných kapacít uznávame všetci. Neviem ale, či v ekonomických pravidlách najmä stabilizačným odvodom vytvárame predpoklady pre narastanie týchto kapacít. Jednotliví hospodárski pracovníci v stavebníctve dokazujú opak. Bolo by nutné si tieto hlasy všimnúť a znovu a včas prepočítať a zvážiť účelnosť tohto odvodu.

Súdružky a súdruhovia poslanci!

Som si vedomá toho, že problémy, o ktorých som hovorila, nie sú len špecifickými ružomberskými problémami. Možno, že v Ružomberku vystupujú omnoho ostrejšie a naliehavejšie ako v niektorých iných mestách a prosila by som preto Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, aby si tieto problémy v Ružomberku všimlo a pomohlo nám ich nejako riešiť.

Všetko to, čo som tu spomínala, ukazuje, koľko bude ešte treba urobiť pre dopracovanie päťročného plánu, ročných plánov, ale hlavne pre mobilizáciu pracujúcich pri vytváraní vyšších zdrojov ako sa doterajšími analýzami podarilo odhaliť a do návrhu plánu zapracovať.

Podpredseda Kríž:

Ďakujem poslankyni súdružke M u r í ň o v e j.

K slovu sa prihlásil poslanec gen. mjr. Ján S t r c u l a.

Dávam mu slovo.

Poslanec gen. mjr. Strcula:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia poslanci!

V  materiáloch, ktoré prerokúvame, venuje sa osobitná pozornosť investičnej výstavbe a stavebníctvu.

V  diskusnom príspevku v mene Komisie Slovenskej národnej rady pre stavebníctvo chcem poukázať na najvážnejšie problémy, ktoré treba riešiť, aby stavebníctvo úlohy uvedené v referáte súdruha B a r b í r k a mohlo úspešne zabezpečiť.

Objem výroby do roku 1970 vzrastá v rezortnom stavebníctve na Slovensku o vyše 30 %, kým vzrast všetkých stavebných kapacít na Slovensku len o 23, 6 %. Tento vzrast je rýchlejší aj proti celoštátnemu a budeme ho zabezpečovať predovšetkým produktivitou práce.

Pri vypracovaní základných smerov a cieľov národného hospodárstva do roku 1970 bol celoštátne stanovený rozsah investičnej výstavby zlad'ovaný s možnosťami stavebnej výroby. Odlišnejšia situácia je však na Slovensku, kde sa predpokladá rozvoj stavebných kapacít v súlade s celoštátnym tempom, avšak rozsah investičnej výstavby, pokiaľ ide o stavebné práce, má klesajúcu tendenciu. Oproti roku 1960 je to dnes len 65 % investícií a maximálne sa má dosiahnuť v štvrtej päťročnici len 75 %. Tým vznikol prebytok kapacít stavebnej výroby na Slovensku; najmä to bude v posledných dvoch rokoch päťročnice, a predstavuje to čiastku asi 2 mld. Kčs, ako hovoril súdruh podpredseda vlády. Prebytok sa ukazuje najmä v kapacite pre inžiniersku, ale aj priemyselnú výstavbu.

Podľa rozpracovaných materiálov o perspektívnom vývoji obyvateľstva ukazujú sa vážne problémy pri riešení zamestnaností na Slovensku. Podľa hrubých prepočtov do roku 1975 cca 50 % a v rokoch 1976-1985 asi 80 % celoštátneho prírastku pracovných zdrojov na zvýšenie zamestnanosti pripadá na Slovensko. Súdruh podpredseda vlády potvrdil, že sa to bude riešiť podľa spoločenských záujmov. Zdá sa ale, že poklesom investícií na Slovensku do roku 1970 nevytvárame priaznivé podmienky pre riešenie súladu medzi územným rozložením zdrojov a potrebami pracovných síl. Ukazuje sa, že novými zásadami riadenia nie sú vytvorené príťažlivé stimuly, ktoré by upriamovali investorov umiesťovať nové kapacity v oblastiach s dostatkom pracovných síl. Bude preto potrebné preskúmať navrhované rozmiestenie investičnej výstavby so zreteľom na riešenie problému zamestnanosti na Slovensku v budúcich rokoch.

Osobitným problémom pri vypracúvaní základných smerov a cieľov ukazoval sa rok 1967. Rozsah investičnej výstavby bol pre Slovensko stanovený vyššie cca o 380 mil. Kčs ako sa ukazovali možnosti stavebnej výroby. Priaznivé výsledky, ktoré dosahujú stavebné podniky v plnení plánu v roku 1966, umožňujú zvýšiť kapacitné možnosti až do výšky stanoveného rozsahu investičnej výstavby a takto sa podarí odstrániť schodok, s ktorým sa uvažovalo pri vypracúvaní návrhu základných smerov. Nepokrytie investičnej výstavby kapacitou stavebnej výroby na Slovensku bolo preto hlavnou príčinou, prečo sa upriamovali generálne riaditeľstvá a podniky na výpomoc stavebných podnikov zo Slovenska do českých krajov len na rozostavané stavby.

I keď sa prekročia zámery štvrtej päťročnice pre rok 1967 o 380 mil. Kčs, ako som už spomenul, neprevzali stavebné podniky do výrobného programu na rok 1967 podľa nárokov investorov cca 355 stavieb s objemom pre rok 1967 407 mil. Kčs.

Prieskum požiadaviek investorov do roku 1970 a súčasný stav vo výberovom pokračovaní ukazuje, že nároky na stavebné práce prevyšujú možnosti celoštátne o 10 až 12 miliárd. Výberové riadenie nie je zatiaľ ukončené a otázky zabezpečenia financovania investičnej výstavby nie sú jasné a uzavreté. Postupný súlad ponuky a dopytu v investičnej výstavbe je prvý problém.

Bilancie stavebných kapacít by mali byť podľa našich úvah celkove vyrovnané, prejavujú sa tu však najmä v oblasti štruktúry rozmiestenia kapacít ďalšie otázky na riešenie. Z hľadiska investorov je to predovšetkým neujasnenosť štruktúry. Už dnes vieme, že zatiaľ čo bytová výstavba nezaznamenáva podstatný vzrast, podstatne vzrastajú úlohy v občianskej výstavbe - až o 40 %.

S ohľadom na ukazujúcu sa skladbu a objem úloh v priemyselnom staviteľstve zostáva neujasnenosť vo využití jeho kapacít. Ide o otázku, či a v akej miere ju bude potrebné prebudovať na zameranie občianskej výstavby, alebo v akej štruktúre treba predpokladať presun kapacít v rámci jednotlivých oblastí štátu. Pre úspešné zabezpečenie úloh štvrtej päťročnice treba urýchlene doriešiť potrebu štrukturálnej a oblastnej prestavby kapacít stavebnej výroby.

Oneskorené riešenie bude mať nepriaznivý odraz v riešení koncepcie materiálno-výrobnej základne, predovšetkým rozvoja prefabrikácie, mechanizácie, ako aj kvalifikačnej skladby pracovníkov, a to v technickom riešení, ako aj v územnom rozložení.

Skutočnosť, že požiadavky na úseku občianskej výstavby lepšie poznáme, umožňuje nám pripravenosť lepšie zvládnuť. Hlavnú cestu pre splnenie tejto úlohy vidíme v raste podielu progresívnych technológií, ktoré v občianskej výstavbe zvýšime z doterajších 18 na 50 %. Tým docielime zníženie pracnosti, skrátenie času výstavby a zvýšenie ich atraktívnosti pre investorov i stavebné organizácie. Bude sa to dotýkať najmä výstavby školskej, zdravotníckej a obchodnej vybavenosti. V bytovej výstavbe, možno povedať, sme už na maxime možností efektívnej montovateľnosti vzhľadom na sústredenosť výstavby.

Dnešný stav výrazne nedostatočného materiálno-technického zabezpečenia údržby, ale aj investičnej výstavby ako celku, treba cieľavedome a postupne prekonať. Preto treba urobiť zásadné opatrenia, ktoré sa prejavia v najbližšom období, ale predovšetkým v ďalších rokoch. Pritom nejde len o základné stavebné materiály, ako napr. murovacie materiály, kamenivo, cement, vápno, keramické výrobky, ktoré tvoria 35-40 % celkových materiálových nákladov stavieb, ale aj o výrobky druhých odvetví, ako sú inštalácie, výťahy, vykurovacie sústavy, podlahoviny, zariadenia do kúpeľní, kuchýň a práčovni, okná, dvere, izolačné materiály atď., ktoré tvoria 60-65 % a stále chýbajú.

Ukázalo sa, že rozpis základných smerov a cieľov národného hospodárstva do roku 1970, tak ako je dnes známy, nám nerieši otázku kvantitatívne dostačujúcej a kvalitou i štruktúrou vyhovujúcej materiálno-výrobnej základne. Skutočný stav v zásobovaní základnými stavebnými hmotami, existujúce prieskumy trhu do roku 1970 i štúdie dlhodobého výhľadu dokazujú, že treba zintenzívniť a urýchliť rozvoj výroby stavebných hmôt všetkých výrobných odborov, ktoré pomáhajú zvýšiť kapacitu stavebnej výroby, a to nad rámec terajších rozpísaných základných smerov a cieľov do roku 1970. To znamená, že terajší koncept päťročného plánu treba doplniť o zvýšenie tempa investičného rozvoja materiálno-výrobnej základne stavebníctva, ak chceme mať v stavebníctve i v súkromnej výstavbe stavebných materiálov dosť a v potrebnej štruktúre.

Odkladať riešenie tohto pálčivého a na každom kroku citeľného problému na ďalšie obdobie je pre našu ekonomiku myslím neprijateľné. Významné rozbory a štúdie, urobené v poslednom období v súvislosti s prácami na dlhodobom výhľade, dochádzajú k jednoznačnému záveru, že by bolo nesprávne hľadať riešenie tejto otázky v podstatnom obmedzovaní celkového rozsahu investičnej výstavby. Pri takejto alternatíve by sme nedosiahli potrebný rast národného dôchodku a podkopali by sme tým priam základy ďalšieho rozvoja nášho hospodárstva. Preto rozvoj stavebníctva, najmä jeho materiálovej základne, mal byť dnes v popredí všestrannej starostlivosti.

Chcem zdôrazniť, že samotný rezort sa domáha cieľavedome takéhoto prístupu, v celom rade dokumentov rozvíja argumenty preň, požaduje väčší rámec možností pre svoje odvetvie i pre iné rezorty tvoriace materiálnu základňu stavebníctva. Len ťažko sa ale takéto riešenie presadzuje, realizuje, i keď sa všeobecne uznáva nutnosť riešenia tohto problému. Tieto problémy treba zásadne riešiť do uzavretia päťročného plánu.

Z takéhoto hľadiska a na priamy pokyn predsedu vlády vypracovali Ministerstvo stavebníctva a Povereníctvo SNR pre stavebníctvo minulý mesiac návrh na urýchlený rozvoj výroby pálených a nepálených murovacích materiálov a ostatných tehliarskych výrobkov i kameniva do roku 1970. Tento dokument si kladie za cieľ v najkratšom období, najneskoršie do roku 1970 odstrániť chronický nedostatok tehliarskych výrobkov a navrhuje vybudovať ďalšie nové kapacity na Slovensku, najmä na nepálené tehly, rekonštruovať ďalšie rozvojaschopné kapacity v tehelniach, získať nové kapacity na ťažbu a úpravu štrkopieskov hlavne lepším využitím dunajských štrkopieskov. Je pravda, že vláda robí aj iné opatrenia na riešenie otvorených otázok zásobovania stavebníctva. Súhlasí napr. aby sa potreby bytovej výstavby kryli aj zvýšením dovozu stavebných materiálov z krajín socialistického tábora. Mimochodom toto opatrenie len podtrhuje zlú situáciu, pretože obvykle nie sú stavebné materiály pre svoju objemnosť i váhu predmetom medzinárodného obchodu.

Situácia ale vyžaduje uskutočniť účinné investičné opatrenia nielen v murivových materiáloch, či kameňopriemysle, ale aj v ostatných výrobných odboroch. Veľmi naliehavá je potreba zvýšiť výrobu keramických výrobkov, ako sú dlaždice, kameninové rúry, obkladačky. Nové investície vyžaduje rozvoj prefabrikácie, najmä ľahkej kovoplastickej, obvodové a strešné plášte, ľahké priečky, izolačné materiály a koniec koncov aj samotná mechanizácia stavebných prác. Dnes je jasné, že to bude znamenať zvýšenie investičných čiastok do stavebníctva v najbližších rokoch. Celoštátne má stavebníctvo v päťročnom pláne preinvestovať podľa terajších rozpisov 8 miliárd 200 miliónov korún. Tento objem sa zo strany rezortu požaduje zvýšiť zhruba o 2 miliardy 300 miliónov korún. Každopádne treba dosiahnuť aspoň taký stupeň intenzity investičnej činnosti, aký bol v stavebníctve v rokoch 1959-1961. Nateraz nedosahuje sa ani 80 % tohto priemeru.

Takéto riešenie vyžaduje celý rad opatrení rezortu v príprave investičnej výstavby, zabezpečení dodávok strojov a výrobného zariadenia, a to strojov výkonných, efektívnych, čo doteraz stavebníctvo nemalo zabezpečené, vyriešenie otázok financovania výstavby už z hľadiska novej sústavy riadenia a nakoniec aj opatrenia pre veľmi rýchlu realizáciu investícií. Ide o rozsiahly komplex úloh, ktoré treba urobiť preto, aby sa vytvorili podmienky a predpoklady pre rast objemu stavebných prác. Domnievame sa, že je pre celú investičnú výstavbu dôležité, aby sa tieto otázky doriešili do prijatia štvrtého päťročného plánu, ak nechceme, čo znova zdôrazňujem, aby sa prejavili všetky nepriaznivé dôsledky obmedzenia a zníženia investičnej výstavby na našu ekonomiku i rast našej životnej úrovne.

Situácia, o ktorej tu hovoríme, vyžaduje, že všetky potrebné a pripravené nové kapacity na výrobu stavebných hmôt sa budú veľmi rýchlo realizovať. Musím, žiaľ, uviesť prípad, keď tento predpoklad sa neuskutočnil. Mám na mysli závod na výrobu keramických dlaždíc v Michalovciach (kapacita, 1, 5 mil. m2, investičný náklad 132 mil. Kčs). Závod, ktorý sa pripravuje od roku 1959, je dnes úplne pripravený do výstavby, táto sa však už dlho odďaľuje. Ide o kľúčovú kapacitu keramickej výroby na Slovensku, ktorou sa má realizovať jedno z uznesení XII. i XIII. sjazdu KSČ o lepšom využívaní nerudných surovín a ktoré dostalo tiež výraz v celom rade uznesení Ústredného výboru KSS, Predsedníctva SNR a Ministerstva stavebníctva. Pred takmer 10 rokmi sa začalo pripravovať vybudovanie keramického závodu, ktorý by zhodnotil tamojšie náleziská, vyrábal upravený haloyzit, zlievárenské jíly, tehliarske výrobky, výrobky z keramiky a dlaždice. V takomto rozsahu bola akcia aj v tretej päťročnici schválená. Postupne sa výrobný program obmedzoval - je príznačné, že vždy z dôvodov nedostatočného odbytu, čo z hľadiska dnešných pomerov znie skoro neuveriteľne - natoľko, že vo výrobnom programe zostali výhradne keramické dlaždice. Ich potreba pre domáci aj zahraničný trh je mimo všetku pochybnosť.

Každý, kto u nás stavia, vie čo to znamená zaobstarať čo len 10 m2 dlaždíc. Na vnútornom trhu nám dnes chýba viac ako 1 mil. m2 a rovnaké množstvo chýba pre export. Dlaždice sú dnes z celej palety našich exportných výrobkov jedným z najvýhodnejších výrobkov. Ak napríklad za 100 Kčs veľkoobchodnej ceny tuzemskej dostaneme pri exporte dlaždíc 82, 9 Kčs v devízach, pri exporte lokomotív dostaneme len 48, - Kčs a osobných áut len 34, 1 Kčs. Napriek tomu nemôžeme dnes povedať, že táto nanajvýš efektívna a kompletne pripravená stavba sa v najbližšom roku zaháji. Rezort a pochopiteľne aj všetky slovenské orgány trvajú na nej, samotná akcia prešla tiež výberovým konaním banky, ale stále znovu sa objavujú názory stavbu oddialiť.

Problém, ktorý tu spomínam, bol už pred poldruha rokom predmetom interpelácie v Národnom zhromaždení. Bol by som povďačný súdruhovi podpredsedovi vlády Krajčírovi, keby sa nechal informovať o tomto prípade, resp. ak je o ňom informovaný, nás tu oboznámil so stanoviskom k nemu.

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci,

pretože stavebníctvo, ako jeden z nástrojov rozvoja národného hospodárstva, musí uspokojovať potreby celého národného hospodárstva, budeme orientovať našu prácu tak, aby sme pracovali v súlade so spoločenským záujmom, čo je osobitne dôležité v nových podmienkach riadenia.

Podpredseda Kríž:

Ďakujem poslancovi Strculovi.

Do rozpravy je prihlásený poslanec Jozef Malina.

Dávam mu slovo. Poslanec Malina:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia poslanci!

Súdruh predseda Slovenskej plánovacej komisie minister B a rb í r e k v zpráve o hlavných problémoch štvrtého päťročného plánu na Slovensku poukázal na niektoré závažné otázky, ktoré je potrebné riešiť už v najbližších rokoch. Vo svojom diskusnom príspevku z poverenia Finančnej a rozpočtovej komisie Slovenskej národnej rady zmienil by som sa o dvoch naliehavých úlohách, a to na úseku vodného hospodárstva v okrese Nitra a o problémoch s dorastom na Slovensku.

Na úseku povodí rieky Nitry Dolné Krškany-Nitrany-Vinodol a Úľany n/Žit. spravidla každoročne zapríčiňujú povodne veľké škody, predovšetkým poľnohospodárskym závodom, ktorým znižujú hektárové výnosy. Zatápaním a stálym podmáčaním je táto pôda znehodnocovaná, rozbahnená a ťažko obrábateľná. Takáto pôda je potom ponechávaná ako málo produktívne lúky a pasienky. Nízka úroda na lúkách a pasienkoch je ešte znehodnocovaná zabahňovaním a príchodom väčších vôd.

Treba uviesť, že podľa informácií úprava rieky Nitry v úseku Dolné Krškany-Nitrany má sa zahájiť v roku 1967. Projektová a rozpočtová dokumentácia je schválená. Dodávateľom tejto akcie má byť Váhostav, n. p. Žilina. Náklad na túto akciu činí 29 700 000, - Kčs.

V súvislosti s úpravou rieky Nitry javí sa veľmi nutné a potrebné súčasne prevádzať úpravu v úseku Nitrany-Vinodol-Úľany n/Žit., a to z tých dôvodov, že pri havárii v Zemianskych Kostolanoch popolček značne zúžil koryto rieky Nitry a pri menších vodách tieto vybrežujú a, ako som už uviedol, spôsobujú veľké škody na poľnohospodárskych kultúrach. Náklad na túto II. etapu činí 25 300 000, - Kčs a bolo by potrebné, aby sa táto akcia zabezpečovala sústavne s výstavbou I. etapy.

Ďalej chcel by som upozorniť na nesprávnu metodiku plánovania, resp. rozdeľovania investičných prostriedkov - na úseku vodohospodárskom. V okrese Nitra v mojom volebnom obvode prevádza sa rekonštrukcia rieky Radošinky s nákladom 9 700 000, Kčs. Táto akcia bola zahájená v roku 1965 a stanovný náklad 700 000, - Kčs bol prestavaný. Pre rok 1966 bol stanovený investičný náklad vo výške 300 000, - Kčs, ktorá čiastka v súčasnom období sa vyčerpala. Tohtoročná povodeň v dňoch 19. -23. augusta 1966 ukázala, že keby sa týmto tempom práce vyvíjali, rekonštrukcia predmetnej akcie by trvala viac ako 20 rokov a občanov z obcí Lužianky, Zbehy a Čakaj ovce by každoročne aspoň päťkrát zatápalo. Tohtoročná povodeň v okrese Nitra vyžiadala si finančný náklad vo výške 27 620 000, - Kčs, teda omnoho viacej ako je stanovené na rekonštrukciu, z čoho poisťovňa vyplatí cca 7 000 000, - Kčs a zbytok má byť predmetom osobitného rokovania vo vládnej komisii. Občania dožadujú sa subvencií, resp. náhrad za spôsobené škody, doteraz však v tomto smere nie je jednotnosť a nemôže sa povedať, že by tieto finančné prostriedky v dohľadnom čase boli poukázané.

Vážna situácia je aj s podzemnou vodou, nakoľko pre nepriaznivé hydrogeologické pomery v celom povodí nie je možné získať potrebné množstvo vody ani len pre zásobovanie obyvateľstva. Dôkazom toho je skutočnosť, že v posledných rokoch prevádzaný hydrogeologický prieskum pre získanie vodného zdroja pre zásobovanie obyvateľstva bývalých okresných miest Zlaté Moravce a Vráble ukázal sa ako negatívny, teda, že z týchto podzemných vôd nie je možné získať požadované množstvo vody.

Je už všeobecne známe, že rozhodujúcim - ako sa ukazuje je jediné riešenie na zlepšenie tohto stavu, a to realizácia obyckej nádrže. Nateraz viem, ž© sa pracuje na štúdiu nádrže a taktiež skupinového vodovodu pre obce v celom povodí Žitavy a že na základe štúdie má byť v roku 1967 schválená investičná úloha. Počas vypracúvania tejto štúdie sa však ukázalo, že ekonomické optimum nádrže umožňuje odber vody aj pre mesto Nitra, kde do roku 1980 má potreba pitnej a úžitkovej vody vzrásť oproti terajšej spotrebe o ďalších 220 litrov za sekundu. Tento problém som už predniesol aj v minulom volebnom období vo výbore Národného zhromaždenia. Realizácia nádrže v Obyciach by nemala byť odd'aľovaná.

Súdružky a súdruhovia, ak by sme brali do úvahy list ministra Ing. Buriana z 18. januára 1965, adresovaný poslancovi, Národného zhromaždenia súdruhovi Hanzlíkovi, že výstavbu obyckej nádrže po preskúmaní celej situácie na ministerstve podarilo sa zaistiť v pláne na roky 1966-1970, holo by možné vysloviť uspokojenie s tým, že zahájenie výstavby nádrže je na dobrej ceste. Podľa posledných zpráv výstavba obyckej nádrže do roku 1970 nie je uvažovaná, a preto mám dotaz, ako je to vlastne s jej realizáciou, nakoľko z uvedených dôvodov skutočne táto nádrž a jej výstavba neznesie už odklad. Možno ma teraz niekto odkáže zasa na súdruha ministra Smrkovského, ktorému to prešlo teraz do pôsobnosti, a budeme musieť zahájiť nové korešpondovanie s novým ministrom.

Osobitne chcem sa zmieniť o zásobovaní vodou mesta Nitry, kde súčasná situácia je veľmi zlá, ba možno povedať, že v najbližších rokoch sa stane až kritická. O tejto otázke v minulom roku v mesiaci júli rokovala aj Rada Západoslovenského KNV a svojím uznesením uložila bývalému riaditeľstvu Krajského vodohospodárskeho rozvojového a investičného strediska vypracovať v roku 1966 štúdiu na riešenie zdrojov vody s vykonaním príslušných hydrogeologických šetrení. Žiaľ, v návrhu plánu na roky 1966 až 1970 ani s touto akciou nie je uvažované.

Ak zhrniem to, čo som heslovite povedal z hľadiska potrieb rozvoja vodného hospodárstva v mojom volebnom obvode, odporúčam znovu zvážiť tieto naše oprávnené požiadavky a zohľadniť ich v návrhu plánu na roky 1966-1970, nakoľko od ich riešenia závisí ďalší rozvoj vodného hospodárstva, ale aj poľnohospodárstva, zásobovania priemyslu úžitkovou vodou.

Dovoľte mi k tejto problematike zhrnúť moje požiadavky takto:

1.   upraviť rieku Nitru v úseku Dolné Krškany-Nitrany-Vinodol-Úľany n/Žit., ako I. a II. etapu,

2.   zvýšiť plánovené čiastky na úpravu rieky Radošinky v úseku Lužianky-Čab-Sila tak, aby akcia bola ukončená v roku 1968,

3.   zahájiť výstavbu obyckei nádrže, a to už v roku 1969, ktorou v prevažnej miere má sa riešiť pasívna bilancia vody v celom povodí Žitavy a taktiež dodávka vody pre obyvateľstvo mesta Nitry, kde príliv obyvateľov do tohto mesta je veľmi veľký a očakáva sa, že v roku 1970 Nitra bude mať viac ako 60 000 obyvateľov a doterajšie zásobovanie vodou je skutočne veľmi zlé.

Návrh štvrtého päťročného plánu prejednávame v sťažených podmienkach, spôsobených niektorými disproporciami, ktoré v našom národnom hospodárstve vznikli. Neprekvapuje nás preto ani konštatovanie, že v ňom niektoré závažné ekonomické problémy ostali nevyriešené. Ktoré sú to však tie najzávažnejšie ekonomické problémy? Tie musíme predovšetkým poznať, na ne zamerať svoje úsilie, tam musíme všetkými prostriedkami pomáhať a opierať sa tiež o mienku a uznesenia volených orgánov národných výborov.

Vážené súdružky a súdruhovia,

v druhej časti môjho príspevku sa chcem zmieniť o nedoriešenom probléme využitia zdrojov pracovných síl, najmä v súvislosti s umiesťovaním absolventov v rokoch 1969-1970, umiestením a výukou 15-ročného dorastu.

Otázka sa nastoľuje ako zabezpečiť primerané vzdelanie všetkej našej mládeži, ako zabezpečiť pracovnú príležitosť všetkým, ktorí po skončení školy majú sa aktívne zapojiť do práce, alebo ktorí sú zatiaľ mimo pracovný pomer a chcú sa do práce zapojiť.

Tento hlavný ekonomický problém päťročnice je nám však od začiatku blízky, jasný, zrozumiteľný. Nehovorí o ekonomických číslach, ukazovateľoch a indexoch, hovorí o ľuďoch a ich hlavných životných problémoch, o zabezpečení vzdelania a o zabezpečení využitia zdrojov pracovných síl na Slovensku.

V čom je to, že otázka zabezpečenia vzdelania sa stáva hlavným ekonomickým problémom päťročnice ?

Prvá príčina je v tom, že vzdelanie a odborná kvalifikácia ľudí sa stali rozhodujúcim činiteľom národného hospodárstva. Preto dnes všade na svete pozorujeme nebývalý záujem o vzdelanie a nebývalý rozmach všetkého školstva. Prebiehajúca druhá tech-