nická revolúcia vyžaduje v priemyselnej i poľnohospodárskej výrobe kádre vysokokvalifikovaných odborníkov, od ktorých úrovne je v podstatnej miere odvislá úroveň hospodárstva. Ale rovnako sa žiada od každého pracovníka v modernej výrobe, aby bol odborne kvalifikovaný a vyučený pre prácu, ktorú robí.
Vedecké rozbory, ktoré sa robili tak v Sovietskom sväze, ako aj v rozvinutých kapitalistických štátoch jednotne preukázali, že investície vložené do vzdelania ľudí, do ich odbornej výuky na všetkých stupňoch, od vysoko kvalifikovaných inžinierov po odborných robotníkov, špecialistov, sú najrentabilnejšími investíciami, majú najvyšší podiel na raste a skvalitnení produkcie, a tým na rozvoji celého národného hospodárstva.
Jeden z vážnych nedoriešených problémov návrhu štrtého päťročného plánu je napríklad rozmiestenie absolventov základných deväťročných škôl, 15-ročného dorastu. Ako materiál uvádza, v rokoch štvrtého päťročného plánu ukončí povinnú školskú dochádzku zhruba 470 000 detí na Slovensku, čo v porovnaní s rokmi 1961-1965 je takmer o 128 000 viac. Z toho vyplýva, že problém sa dotýka veľkej časti našej spoločnosti, a to jej najcitlivejších záujmov. Ako budeme orientovať ďalej 15-ročnú mládež, na aké formy ďalšieho vzdelania, akú dáme tomuto vzdelaniu obsahovú náplň, od toho bude v rozhodujúcej miere závisieť ekonomický a kultúrny rozvoj našej spoločnosti v dlhých budúcich rokoch.
Na stredné všeobecnovzdelávacie školy má ísť spolu len 58 000 žiakov. Tento počet je veľmi nízky. Stredná všeobecnovzdelávacia škola už podľa svojho názvu poskytuje stredné všeobecné vzdelanie, ktoré by mala dosahovať podstatná časť všetkej mládeže novej, socialistickej generácie. Predsa sa ich tam dostáva len 12, 2 %. A ešte máme problém s pracovným zadelením týchto maturantov, ktorí sa nedostali na vysokú školu. Je vecou rezortu školstva, aby učebné osnovy stredných všeobecnovzdelávacích škôl upravili tak, aby ich absolventi mali nielen predpoklady pre štúdium na vysokej škole, ale aby súčasne mali reálnu perspektívu nájsť uplatnenie podľa možnosti v čo najširšom okruhu profesií.
Vieme všetci z občianskeho života i z našej poslaneckej praxe - o tom sa už aj tu hovorilo - čo sa u nás odohráva každoročne pri prijímacích skúškach na výberové, a pohovoroch na vysoké školy.
Podľa rozpisu plánu má podstatná časť 15-ročného dorastu, a to 259 000, t. j. 54, 3 % pokračovať v ďalšej výuke formou učňovského pomeru. Počet učňov nemožno dnes plánovať direktívne a ich stav je odvislý od toho, koľko sú ich podniky ochotné do učenia prijať. Požiadavka rezortov na žiakov do učňovského pomeru bola pre štvrtý päťročný plán o 49 800 nižšia ako je počet, ktorý im plán predpisuje. Teda 49 800 žiakov nám ostalo neumiestených, nebol o nich záujem. Nepodarilo sa plný počet učňov umiestiť na Slovensku.
Veľmi pomalé tempo rozvoja určuje plán aj našim vysokým školám. Počet novoprijímaných poslucháčov sa má zvýšiť z 9 350 do roku 1966 na 9 820 v roku 1970, Za štyri roky vzrastie počet poslucháčov o 470. Je to skôr stagnácia ako rozvoj. Pritom nám je jasné aký nedostatok vysokoškolsky vzdelaných odborníkov u nás máme. V roku 1961 malo v českých krajoch vysokoškolské vzdelanie 1, 6 %, na Slovensku len 1, 1 % obyvateľstva. Aj proti minulosti máme čo doháňať. Podľa zpráv z odbornej literatúry študuje v USA na rôznych formách vysokých škôl 40 % mládeže príslušných ročníkov. U nás je to len 8 % a v tom je odraz aj životnej úrovne, tak často porovnávanej medzi nami a západom.
Vážené súdružky a súdruhovia poslanci,
navrhujem preto, aby sme okrem návrhov na opatrenia na tomto úseku, ktoré sú obsiahnuté v materiáli, prijali ešte tieto:
- aby sa pri terajšej napätej situácii v zdrojoch 15-ročného dorastu prijímal do výberových škôl, a to tak stredných všeobecnovzdelávacích, ako aj stredných odborných škôl plný počet žiakov, ktorý možno pri plnom využití kapacít v školách umiestiť;
- aby sa upravili osnovy stredných všeobecnovzdelávacích škôl tak, aby táto bola nielen prípravou pre štúdium na vysokých školách, ale súčasne aby absolventom dávala možnosť praktického uplatnenia v širokom rade profesií, ako to bolo za prvej republiky;
- aby orgány ROH a štátnej správy urobili potrebnú politickú prácu v podnikoch s tým, zameraním, aby tieto prijali plný plánovaný počet učňov a umožnili tak ďalšiu odbornú výuku tomuto dorastu;
- aby Povereníctvo SNR pre školstvo a kultúru preskúmalo obsah učiva na učňovských školách, či je účelné tri dni byť v škole a 2-3 dni pre voľnú sobotu na pracovisku.
Podpredseda Kríž:
Ďakujem poslancovi M a l i n o v i.
Do rozpravy je ďalej prihlásený Dr. Matej L ú č a n, povereník SNR pre školstvo a kultúru.
Dávam mu slovo.
Povereník Dr. Lúčan:
Súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci,
dovoľte mi urobiť niekoľko poznámok k štvrtej päťročnici v školstve a kultúre.Najprv niekoľko slov ako budú vyzerať výkony na školách jednotlivých stupňov a typov v tejto päťročnici. Ide o problém, o ktorom hovoril pred chvíľou poslanec súdruh Malina. Do I. ročníka vysokých škôl plánujeme prijať cca 9 820 poslucháčov v roku 1970 oproti 9 200 poslucháčom v roku 1965. Do I. ročníka stredných odborných škôl a odborných škôl 14 300 poslucháčov oproti 14 800 poslucháčom v roku 1965 a do I. ročníka stredných všeobecnovzdelávacích škôl 19 000 študentov oproti 13 300 študentom v roku 1965. V tomto prípade ideme nad rámec čísiel po dohode so Slovenskou plánovacou komisou oproti číslam, ktoré máte uvedené v materiáli.
O čom hovoria tieto čísla? Hovoria o tom, že výkony na výberových školách budú rásť pomalšie ako sme boli zvyknutí v uplynulých rokoch, ba pokiaľ ide o stredné odborné školy, dokonca poklesnú. My samozrejme nemáme z toho veľkú radosť, ani netlieskame tomu s nadšením. To má svoje veľmi závažné príčiny. Medzi nimi sú dve základné.
Prvá základná z nich spočíva v tom, hoci je v tom určitý paradox, ak si vezmeme do úvahy kvalifikáciu v našom národnom hospodárstve, a to vo všetkých odvetviach, že prudko sa znížila spoločenská objednávka na kvalifikovaných pracovníkov. My, súdružky a súdruhovia, v celom rade odborov zápasíme s ťažkosťami pri rozmiesťovaní kvalifikovaných pracovníkov. To je všeobecne známe.
Druhá príčina súvisí s priestorovými a materiálno-technickými problémami, s priestorovým a materiálno-technickým vybavením škôl, ktoré už súčasné výkony môžu zvládnuť len s veľkými ťažkosťami. Smennosť na základných deväťročných školách ako vieme dosahuje v priemere vyše 26 % a na smeny sa učí viac ako v 350 triedach aj na stredných školách. S podobnými problémami vo výukových priestoroch i v internátoch, a zvlášť v Bratislave, zápasia aj vysoké školy.
Hlavný dôraz v živote školy kladieme v tejto päťročnici, kladie sa dnes teda v súlade s uznesením ÚV KSČ z októbra 1964, ktoré potvrdil aj XIII. sjazd, nie teda na kvantitatívnu, ale na kvalitatívnu stránku, na zdokonaľovanie obsahu, metód, foriem a prostriedkov školskej výchovy a výuky cestou všestrannej modernizácie a na vytvorenie nevyhnutných materiálno-technických a kádrových predpokladov pre výchovnú činnosť školy. Čiže aj v školstve túto päťročnicu, štvrtú päťročnicu musíme považovať viac-menej za konsolidačnú, za konsolidačnú predovšetkým.
Táto politika má súčasne vytvoriť predpoklady, a to zdôrazňujem, máme vytvoriť predpoklady v štvrtej päťročnici, aby sme v nasledujúcich päťročniciach mohli zabezpečiť tak z kvantitatívnych, ako aj kvalitatívnych hľadísk taký ďalší vývoj vzdelávania, aby plne pokryl potreby spoločnosti v podmienkach nastupujúcej vedecko-technickej revolúcie. A vedecko-technická revolúcia napriek všetkým časovým protirečeniam si vyžiada ďalší rýchly rozvoj vzdelávania, najmä stredoškolského a vysokoškolského, tak po stránke kvantitatívnej, ako aj kvalitatívnej - v tom má súdruh poslanec Malina plnú pravdu. Je to prirodzené, pretože nositeľom vedecko-technických objavov, technického progresu bol a bude človek, človek vysoko kvalifikovaný, človek adaptácie schopný pre rýchle sa meniaci charakter výroby.
Československí ekonómovia vypočítali podľa kádrového modelu technického rozvoja, že v prípade výroby založenej na rade strojov, táto výroba potrebuje asi 35 ľudí - ak berieme základ 100 - nekvalifikovaných a zaučených, asi 60 ľudí vyučených, 4 ľudí s odborným stredným vzdelaním a 1 s vysokoškolským vzdelaním. Na mechanizovanej linke sa proporcie javia takto: 57 ľudí nekvalifikovaných a zaučených, 33 ľudí vyučených, 8 ľudí s odborným stredným vzdelaním a 2 s vysokoškolským vzdelaním. V automatickom systéme skladba bude vyzerať zhruba takto: 0 alebo takmer 0 nekvalifikovaných a zaučených, 0 - 40 vyučených, s odborným stredným vzdelaním 40 - 60 ľudí a s vysokoškolským vzdelaním 20 - 40.
Vedecko-technická revolúcia je teda nerozlučne spojená s masovým rozvojom schopností človeka a s rastúcimi nárokmi na jeho intelektuálnu úroveň. Na to sa musíme pripraviť, musíme pre to vytvárať predpoklady, ak chceme držať krok s potrebami života.
S tým súvisí viacerými vedcami dokázaná téza, o ktorej hovoril tu aj súdruh poslanec Malina, že investície do vzdelania a kvalifikácie patria medzi investície najefektívnejšie, že to nie sú žiadne investície do tzv. spoločenskej spotreby, ale investície do výrobných síl.
Prosil by som však, keď porovnávame čísla o rozvoji vzdelávania v Československu a v niektorých iných krajinách, napríklad v Spojených štátoch amerických, aby sme sa vystríhali jedinej veľmi vážnej a nebezpečnej chyby, chyby mechanického porovnávania počtov študujúcich napr. na amerických vysokých školách a na školách našich. Tieto veci veľmi ťažko mechanicky zrovnávať, pretože náš školský systém je úplne iným školským systémom ako je americký školský systém. Tak isto aj pokiaľ ide o americké vysoké školstvo, treba vidieť, že tam existuje tzv. dvojstupňový systém vzdelávania. Pripravujú kádre, ľudí v dvojročných až trojročných kurzoch a potom dlhší čas - 5-6 rokov. Všetko ale počítajú medzi kádre s úplným vysokoškolským vzdelaním. Kdežto tí, čo sa pripravujú v tých 2-a 3-ročných kurzoch na vysokých školách, tí v podstate dosahujú úroveň našich priemyslovákov. Tak na tieto mechanické zrovnávania pozor, pretože sa dopustíme veľkej chyby. Nemôžeme mechanicky zrovnávať dve rôzne veličiny.
Napriek mienke niektorých súdruhov, pokladáme v zhode so Slovenskou plánovacou komisiou za správne zvýšiť v tejto päťročnici plán výkonov na stredných všeobecnovzdelávacích školách a hodláme do tohto typu školy prijímať v roku 1970 do prvých ročníkov okolo 19 000 študentov. Prečo považujeme túto cestu za správnu?
1. pretože pomáhame tým riešiť problém rozmiesťovania 15ročného dorastu na Slovensku, o ktorom sa tuná už rozprávalo,
2. vytvárame tým predpoklady pre zabezpečenie lepšej výberovej bázy na vysokých školách, pretože stredné všeobecnovzdelávacie školy majú predovšetkým pripravovať absolventov pre štúdium na vysoké školy a v tomto duchu sme urobili prestavbu alebo uskutočňujeme prestavbu strednej všeobecnovzdelávacej školy a diferencujeme ju, ako je vám známe, na spoločenskovednú a prírodovednú a upravujeme v tej súvislosti aj učebný plán. Upustili sme však od zásady, že stredná všeobecnovzdelávacia škola má naraz pripravovať tak pre výrobu, ako aj pre vysoké školy. Tieto dve veci spájať v jednom type školy za tri roky nie je možné. Život i prax ukázali, že sa to nedá robiť. My však máme dosť možností, aby sme po maturite pre tých absolventov strednej všeobecnovzdelávacej školy, ktorí sa nedostali na vysoké školy, organizovali nadstavbové kurzy a v 1-2 ročných nadstavbových kurzoch im umožnili získať určitú konkrétnu špecializáciu, na základe ktorej by sa potom mohli uplatniť na rôznych miestach nášho života,
3. zvyšovať výkony na tomto type školy považujeme za správne, pretože absolventi stredných všeobecnovzdelávacích škôl z hľadiska nákladov na ich školovanie nás najmenej stoja a pritom - ako som už hovoril - ich príprava je taká široká, že v priebehu krátkeho nadstavbového štúdia aj popri zamestnaní môžu sa zaškoliť na akúkoľvek profesiu,
4. rozširovanie vzdelávania na úrovni strednej školy je v súlade s perspektívnymi potrebami vedecko-technickej revolúcie. Ide o pracovnú silu s dostatočnou univerzálnou prípravou, dobre adaptovateľnou pre nepredvídané úlohy,
5. týmito opatreniami zabezpečíme, že i napriek prudko narastajúcim zdrojom 15-ročného dorastu nepoklesne percento zaškolených na výberových školách pod úroveň roku 1966, t. j. v priemere pod 33 %.
Keby sme prijímali do stredných všeobecnovzdelávacích škôl predpokladaných 14 700 žiakov, tak by sa znížilo percento zaškolených vo výberových školách, na školách II. cyklu z 33 terajších percent na 28, 8 %. To súvisí, pravda, s prudkým rastom 15-ročného dorastu, a keď aj výkony budeme držať na úrovni, tak percentuálne relatívne celkový počet zaškolených na II. cykle by bol nižší ako je v súčasnosti.
Náročné úlohy nás, súdružky a súdruhovia, čakajú pri zaškoľovaní mládeže v učňovských zariadeniach. O tejto veci sa veľa hovorilo na mnohých zasadnutiach, pri iných príležitostiach. Nechcem ísť do podrobností. Fakt je, že oproti 47 500 prijímaným do prvých ročníkov v tomto roku, vzrastie ich podiel na temer 55 000 v roku 1970. Okrem toho značná časť mládeže pôjde priamo na pracovné miesta.
Už v tomto roku pri vypracovaní návrhu plánu rozmiestenia dorastu vznikla situácia, že požiadavky na výchovu učňov boli na Slovensku nižšie ako zdroje dorastu a všetko nasvedčuje tomu, že v budúcich rokoch bude táto disproporcia narastať. Preto Slovenská národná rada predložila iniciatívny návrh na riešenie tejto otázky celoštátnym orgánom. Jedným z opatrení, zo súboru opatrení v tomto smere, je návrh, aby sa financovanie nákladov na výchovu učňov, ktoré idú nadplán podnikov, uskutočňovalo z centrálnych zdrojov, s ktorými by hospodárila Slovenská národná rada.
Nemenej naliehavé úlohy nás čakajú v ďalšom rozvoji základných deväťročných škôl, i keď počty žiakov na týchto školách vzhľadom na demografický vývoj prechodne zaznamenávajú pokles z 815 000 v roku 1965 na 765 000 v roku 1970. Tento pokles sa však na ZDŠ neprejaví citeľnejšie v nárokoch na učebne a učebné priestory či pomôcky, pretože počet žiakov na triedu je vysoký a okrem toho sa učí - ako je známe - na smeny.
Pokiaľ ide o mimoškolské a predškolské zariadenia, plán predpokladá zvýšiť počet stravovaných žiakov a detí z 212 tisíc v roku 1965 na cca 270 tisíc v roku 1970, počet umiestených detí v materských školách zo 109 tisíc na 134 tisíc a vzrast chovancov v detských domovoch zo 6 tisíc v roku 1965 na 11 tisíc v roku 1970.
Z hľadiska vytvárania predpokladov pre zvyšovanie úrovne práce školy a možností ďalšieho rozvoja výkonov má rozhodujúci význam investičná politika. Preto jej venujeme prvoradú pozornosť. Do školstva a kultúry sa má v rokoch 1966-1970 preinvestovať celkove 2 miliardy 669 miliónov korún. Je to viac ako sa preinvestovalo na rozvoj školstva a kultúry na Slovensku v rokoch 1961-1965 o 488 mil. Kčs. Z celkového uvedeného objemu na vysokých školách sa má preinvestovať takmer 3/4 miliardy korún, v školstve, ktoré riadia národné výbory takmer miliarda 800 miliónov a na organizácie, predovšetkým v oblasti kultúry, ktoré sú v rozpočte Slovenskej národnej rady, 125 mil. Kčs.
V porovnaní s minulým päťročným obdobím rastú investície do školstva do roku 1970 indexom 122.
Vychádzajúc z uznesení októbrového pléna ÚV KSČ z r. 1964 a XIII. sjazdu na úseku školskej investičnej politiky, v tejto päťročnici sa výrazne zvýšili investície pre vysoké a stredné odborné školy, ktoré zabezpečujú pre naše národné hospodárstvo výchovu kvalifikovaných pracovníkov.
Kým v rokoch 1961-1965 pre potreby vysokých škôl sa preinvestovalo 383 mil. Kčs, v rokoch 1966-1970 to bude včítane filmu 3/4 miliardy korún, čo predstavuje index rastu 195. Tak prudký rast je odôvodnený výkonmi na vysokých školách, súčasným stavom výukových priestorov a tým, aby vysoké školy zabezpečovali kvalitnú výuku v súlade s rastom vedy a techniky na svete.
Do roku 1970 na úseku vysokých škôl výstavbou sa získajú tieto významnejšie kapacity: Stavebná fakulta Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave pre 3 200 poslucháčov, Vysoká škola technická v Košiciach, Hutnícka fakulta pre 1 950 poslucháčov, Pedagogická fakulta v Banskej Bystrici pre 900 poslucháčov, Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského pre 2 200 poslucháčov, lepšie povedané časť tejto fakulty, priestory pre ubytovanie o kapacite 4 800 lôžok v Bratislave a ďalšie rozostavané kapacity internátne v iných mestách, v roku 1967 počítame zahájiť výstavbu Vysokej školy dopravnej v Žiline, ak sa dohodneme v tejto veci s Ministerstvom školstva a kultúry, a počítame ďalej zahájiť výstavbu, lepšie povedané dostavbu Chemicko-technologickej fakulty Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave.
Tým sa zlepší priestorová situácia vysokých škôl oproti 7, 21 m2 úžitkovej plochy na poslucháča, dosiahnutej v roku 1966, na 8, 78 m2 úžitkovej plochy na poslucháča. Oproti schváleným parametrom, ktoré predstavujú v priemere 11 m2, však budeme ešte zaostávať v tomto smere značne a podstatné vylepšenie dosiahneme až po roku 1970.
Výstavba internátov zabezpečí v priemere 71 % ubytovaných poslucháčov v roku 1970 oproti dnešným 66 %-ám. Čo je však najdôležitejšie, že sa nám podarí v priebehu dvoch rokov, vlastne v priebehu budúceho roku vyriešiť najťažší problém - ubytovanie študentov v Bratislave.
čo do rozsahu problémov i prostriedkov ťažiskom školskej investičnej politiky do roku 1970 sú úlohy výstavby škôl a zariadení v správe národných výborov. Pri obsahovom zameraní tejto výstavby vychádzame z týchto zásad:
1. treba riešiť problémy v poradí naliehavosti. Ináč chcem pripomenúť, že to poradie naliehavosti budú si musieť určiť v každom kraji zvlášť, pretože prostriedky idú, ako je známe, na krajské národné výbory, a v každom kraji sú okresy, ktoré vyžadujú sústredenejšie riešenie tejto problematiky, a teda KNV musia rozhodnúť o týchto veciach. Predovšetkým treba stavať nové školy tam, kde hrozí tretia smena. Na tri smeny učiť nemôžeme, to si musíme všetci uvedomiť;
2. likvidovať havarijné školy a učebne, ktorých je na Slovensku okolo 1700 (havarijných učební alebo v nevyhovujúcom technickom stave;
3. v sídlištnej výstavbe považovať budovanie škôl za prioritnú úlohu, aby nezostávali sídliská bez škôl;
4. ostatné prostriedky pôjdu na zníženie druhej smeny. Všetko ukazuje, že to nepôjde tak, ako sme pôvodne uvažovali - znížiť smennosť z 26 % na 16 %. Ak sa dosiahne 23 %, budeme radi.
Ešte si musíme prediskutovať otázku, či budovať alebo nebudovať komplexné základné školy, vzhľadom na materiálové ťažkosti, ktoré v školstve sú. Ja som, súdružky a súdruhovia, jednoznačne tej mienky, že napriek ťažkostiam musíme ísť po línii budovania komplexných základných deväťročných škôl. Doteraz sme budovali nekomplexné školy, ďalej budeme budovať nekomplexné školy, som zvedavý kedy ich dokompletujeme. Musíme počítať, že populácia na Slovensku bude naďalej vysoká, podľa demografických predpokladov to bude 50-60 % dorastu republiky na Slovensku a keď nebudeme stavať komplexné školy, my tam tých stavbárov ťažko na telocvične, družiny a jedálne dostaneme.
Chceme ďalej riešiť naliehavé potreby výukových a výchovných kapacít pre detské domovy a osobitné školy pre zaškolenie detí a mládeže mravne narušenej, telesne, rečové a zmyslové chybnej. Viete, že riešenie týchto problémov sa stalo spoločenskou otázkou, a preto ich riešime sústredene.
Uznesením vlády č. 138/1966 bol stanovený pre Slovensko objem investičných prostriedkov pre školstvo a kultúru riadené národnými výbormi vo výške zhruba 1 miliardy 796 miliónov Kčs, z toho stavebné práce cca 1 mld. 300 mil. Kčs mimo objem premietnutý do komplexnej bytovej výstavby vo výške 413 mil. Kčs. V rámci týchto prostriedkov chceme postaviť toto:
školy pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť 121 učební
stredné všeobecnovzdelávacie školy 143 učební
stredné odborné školy 304 učební
stredné poľnohos. tech. školy 162 učební
učňovské školy 189 učební
poľnohospodárske odborné učilištia 32 učební
domovy mládeže 9 993 postelí
detské domovy 935 miest
základné deväťročné školy 1 531 učební.
Z vecnej náplne teda na Slovensku vidno, že investičné prostriedky pokrývajú len najakútnejšie potreby. Na základných deväťročných školách nám momentálne chýba vyše 7 tisíc učební, z toho, ako sme hovorili, okolo 1 700 v stave technických havárií. Vychádzajúc z tejto situácie, rozhodlo sa Predsedníctvo Slovenskej národnej rady spolu so Slovenskou plánovacou komisiou hľadať ďalšie prostriedky v ročných plánoch pre školskú investičnú výstavbu v rozsahu asi 120 mil. Kčs ročne.
V tejto súvislosti považujem za potrebné informovať plénum Slovenskej národnej rady, že len Východoslovenský kraj žiadal vládu o zvýšenie investičných prostriedkov pre tento kraj najmenej o 253 mil. Kčs. Zvýšenie prostriedkov o 674 mil. Kčs stavebných prác umožní do roku 1970 na Slovensku vybudovať ďalších 1800 učební pre základné deväťročné školy a tým o niekoľko percent znížiť druhú smenu.
Základnou a prvoradou úlohou Povereníctva SNR pre školstvo a kultúru, ale najmä národných výborov na Slovensku a prirodzene stavebných organizácií je, aby sme plánované úlohy splnili a prekračovali. V najbližších mesiacoch budú schválené oblastné typové podklady na úrovni vykonávacích projektov, ktoré pregresívnou technológiou - montovaným skeletom - znížia prácnosť terajších tradičných typov o cca jednu tretinu - o tom už hovoril súdruh minister M a r k o.
Do roku 1970 plánujeme pri výstavbe ZDŠ použiť aj metalickochemické prvky.
Všetky tieto opatrenia sledujú jediný cieľ - úsporu živej práce, čo pri krátkodobej rozdrobenej investičnej výstavbe ZDŠ je prvým predpokladom plnenia a prekračovania plánovaných úloh v najbližších rokoch. Národné výbory budú však musieť i naďalej venovať zvýšenú starostlivosť o projektovú a územnú pripravenosť výstavby.
Daromné budú všetky naše plány, ak sa nezabezpečí plánovaná výstavba dokonalou organizáciou pri realizácii. V tomto smere máme ešte veľa čo naprávať. Poukážem iba na niektoré prípady, ktoré zapríčiňujú nízky stav rozostavanosti novostavieb škôl a aj neplnenie plánu v tomto roku:
- na ZDŠ v Lúke n/Váhom a v Šišove nie je projekčné doriešený zdroj vody,
- na ZDŠ v Nitrici a v Štiavnických Baniach nie sú dokončené hydrologické prieskumy,
- na stavbe ZDŠ Kálna Rástoka Krajský investorský útvar v Košiciach dodnes neuzavrel s dodávateľom hospodársku zmluvu,
- na ZDŠ Košice-Luník VII projektová dokumentácia bude dodaná koncom októbra, hoci malo sa tak stať ešte v júni t. r. Pre stavbu materskej školy Košice-juh Krajský investorský útvar v Košiciach nezabezpečil asanáciu staveniska.
Pochopiteľne, všetky tieto veci sťažujú plnenie plánu.
Krajské národné výbory sa budú musieť čo najskôr s podobnými nedostatkami vyporiadať tak, ako sa vyporiadali s tým menením plánu výstavby pred zahájením výstavby škôl. Tam sa situácia podstatne zlepšila. Pritom je veľmi žiadúci aktívny postoj občianstva pri riešení materiálnych problémov školstva. Bolo by užitočné a účelné, súdružky a súdruhovia, keby sme sa vo všetkých krajoch a okresoch zaujímali o akciu, ktorú rozprúdili v mojom volebnom obvode v Zlatých Moravciach v Nitrianskom okrese: "Obec škole". Táto akcia sa úspešne rozvíja po celom Nitrianskom okrese a prináša pozoruhodné hodnoty.
Na záver môžem poznamenať, že v porovnaní s minulými rokmi rastú úlohy na úseku výstavby zariadení pre kultúru, osvetu a umenie s celoslovenskou pôsobnosťou. Kým v rokoch 1961-1965 v tej sfére činnosti bolo preinvestovaných celkom 53 mil. Kčs, z toho 34 mil. Kčs stavebných prác, do roku 1970 návrh plánu predpokladá investičné prostriedky v celkovej výške 125 mil. Kčs, z toho 97 mil. Kčs stavebných prác.
Za uvedené prostriedky sa uskutoční výstavba týchto významných akcií:
Matice slovenskej, Slovenskej národnej knižnice v Martine, stavba Pamätníka a Múzea SNP v Banskej Bystrici, rekonštrukcia a prístavba opery SND v Bratislave, výstavba Galérie národného umelca Ľ. Fullu v Ružomberku, prístavba a dostavba Slovenskej národnej galérie v Bratislave a objekty Bratislavského hradu, ktoré sú už pred dokončením a ostáva upraviť terén.
Všetky tieto akcie budú slúžiť verejnosti už v najbližších rokoch. Všetky tieto akcie budú súčasne trvalou hodnotou a pýchou národa. Ich výstavbe venujeme rovnakú pozornosť ako úlohám, ktoré nás čakajú v školstve.
Podpredseda Kríž:
Ďakujem povereníkovi Dr. Lúčanovi. Teraz nasleduje 20-minútová prestávka. (Prestávka. ) (Po prestávke: )
Podpredseda Kríž:
Súdružky a súdruhovia,
budeme pokračovať v rozprave.
Do rozpravy je prihlásený poslanec Štefan Trstenský.
Dávam mu slovo.
Poslanec Trstenský:
Vážení poslanci Slovenskej národnej rady!
Rozvoj ekonomiky na Slovensku v období rokov štvrtej päťročnice bude prebiehať v znamení ďalších kvantitatívnych i kvalitatívnych a štrukturálnych zmien.
Zo stručných podkladov, ktoré sme na dnešné zasadnutie dostali, jednako možno vyčítať, že navrhované tempo rozvoja nevyčerpáva všetky možnosti a zdroje Slovenska. Možno však predpokladať, že pri realizácii plánov sa dynamika rozvoja vystupňuje a že prínos Slovenska k rozvoju celoštátnej ekonomiky sa podstatne zvýši.
Treba vysoko vyzdvihnúť návrhy, podľa ktorých sa v cieľoch do roku 1970 kladie osobitný dôraz na urýchlenie rozvoja vedeckej, výskumnej a vývojovej základne a tým na vytváranie podmienok pre zvýšenie efektívnosti a intenzifikácie hospodárstva.
K tejto oblasti úloh chcem zamerať aj svoje vystúpenie na dnešnom zasadnutí Slovenskej národnej rady. Chcem poukázať najmä, aký je stav vedecko-výskumnej základne na úseku dopravy.
Tak v celoštátnom meradle medzi odvetviami národného hospodárstva, ako aj v odvetviach materiálnej výroby, je úsek dopravy, ale najmä jeho vedecko-výskumná základňa a kvalifikačná štruktúra, značne zaostalá. Napríklad na Slovensku pracuje v doprave a spojoch iba 1 % pracovníkov z celkovej vedecko-výskumnej základne, hoci úsek dopravy patrí dnes medzi najdôležitejšie národohospodárske odvetvia. Takýto nepriaznivý stav vo vedeckovýskumnej základni na Slovensku nezodpovedá poslaniu dopravy a spojov. Ďalšie zanedbávanie tohto odvetvia by znamenalo, že naše úsilie o zefektívnenie výroby môže dosiahnuť len polovičatý úspech. Podľa celoštátnych štatistík asi 30 % nákladov v stavebníctve a v strojárstve dokonca 40 % ide na dopravu, to teda znamená, že do tejto oblasti by sme mali zamerať prácu vedeckých a výskumných pracovísk.
Podľa obdržaných podkladov má sa posilniť výskumno-vývojová základňa v priebehu rokov 1966-1970 na Slovensku o 13 802 pracovníkov. Ja predpokladám, že z tohto prírastku bude nutné zosilniť spomínanú vedecko-výskumnú základňu v doprave.
Na Slovensku máme toho času jediné výskumné pracovisko v oblasti dopravy, a to pobočku Výskumného ústavu dopravného v Žiline. Dnes je nám jasné, že doprava sa stáva celosvetovým problémom a že riešenie dopravných problémov, ktoré nemusia vždy byť spojené s vynakladaním materiálnych a finančných zdrojov, prináša pre národné hospodárstvo ohromnú úsporu nákladov.
Počet pracovníkov žilinskej pobočky Výskumného ústavu dopravného činí dnes len 76 osôb a za posledných päť rokov zvýšil sa počet pracovníkov len o 35. Zdá sa, že rozvoj tohto jediného vedecko-výskumného pracoviska u nás je značne brzdený, hoci ako jeden z dôležitých spolupracovníkov Vysokej školy dopravnej má predpoklad narásť do roku 1970 na 200-250 pracovníkov. Domnievam sa, že tak dôležitá inštitúcia vo vedecko-výskumnej základni dopravy mala by dostať "zelenú" v prijímaní ďalších pracovníkov - mám na mysli z toho počtu 14 000 pracovníkov za Slovensko, ako sa uvádza v materiáloch, ktoré sme dostali - a taktiež mala by sa realizovať a včas pripraviť výstavba účelových objektov pre toto vedecké pracovisko.
Vedecko-výskumná základňa, ale i celý rezort dopravy a spojov musí v budúcich rokoch zmeniť štrukturálnu skladbu pracovníkov, a to vzhľadom na nástup vedecko-technickej revolúcie, ktorá si vyžaduje skvalitniť a zvýšiť počty inžinierskych a stredne technických kádrov. Ako som už hovoril, odvetvie dopravy a spojov je značne zaostalé a v kádrovej situácii je v porovnaní s inými odvetviami na Slovensku niekoľkonásobne kvalifikačné horšie v reláciách podielu inžinierskych kádrov k celkovému stavu zamestnanosti. Ak napríklad v stavebníctve máme 3, 4 % inžinierskych kádrov, tak na úseku dopravy v celoštátnom meradle je to 0, 4 % a na Slovensku 0, 2 %.
Inžinierske kádre vychováva pre dopravu a spoje v prevažnej miere Vysoká škola dopravná v Žiline. Mňa, ako poslanca z oblasti sídla tejto vysokej školy, prekvapujú ťažkosti, s ktorými sa stretáva škola pri realizácii novostavby. Táto otázka nie je v podkladovom materiáli konkretizovaná, a preto sa jej dotýkam. Sám predseda Komisie SNR pre školstvo a kultúru súdruh L ú č a n hovoril, že s touto školou sa počíta, ak sa s Ministerstvom školstva a kultúry dohodneme.
Iste nebudú nezaujímavé niektoré údaje, ktoré spomeniem z obdobia pôsobenia školy v Žiline. Pri presťahovaní školy v roku 1960 z Prahy do Žiliny mala Vysoká škola dopravná 195 pedagogických pracovníkov, 1134 riadnych poslucháčov a 295 poslucháčov v diaľkovom štúdiu. V tomto školskom roku má škola už 334 učiteľov, ďalších 68 technických pracovníkov v laboratóriách, 2 890 riadnych študentov a 1600 diaľkové študujúcich. Záujem o školu je teda veľký, čomu nasvedčuje vyše trojnásobné zvýšenie študujúcich vo všetkých formách za posledných šesť rokov.