Pátek 17. února 1967

nosť problémom šľachtenia, ochrane vysokoproduktívneho organizmu rastlín a jeho rozmnožovaniu.

Postupnú praktickú cieľavedomú realizáciu týchto zámerov nám umožňuje stále sa zlepšujúca situácia v minerálnej i organickej výžive rastlín. Veď napríklad spotreba umelých hnojív vzrástla zo 76, 2 kg čistých živín v roku 1963 na 113, 6 kg v minulom roku a má dosiahnuť v roku 1970 na Slovensku 172, 3 a v roku 1980 240 kg čistých živín na hektár poľnohospodárskej pôdy. Nazdávam sa, že rast výroby v roku 1966 u pšenice o 20, 2 %, cukrovky o 34, 6 %, sena viacročných krmovín o 52, 8 % oproti päťročnému priemeru je treba okrem priaznivých klimatických podmienok v minulom roku pripísať tiež zvýšenej dotácii minerálnych a organických hnojív práve v rokoch 1965-1966 a stále sa zlepšujúcej agrotechniky všeobecne. Za takéhoto stavu je nesmierne dôležité využívať široko v praktickej činnosti výsledky šľachtenia doma i v zahraničí a dávať do súladu vlastnosti jednotlivých výkonných odrôd s rôznymi pôdnymi i klimatickými podmienkami s cieľom dosiahnuť pri dodržaní komplexu agrotechnických zásad maximum produkcie. Popri výžive rastlín je to šľachtenie a množenie výkonných odrôd, ich správna rajonizácia a ochrana pred chorobami, ktoré môžu v celom agrotechnickom komplexe zaručiť neustály rast rastlinnej výroby i dosiahnutie stanovených dlhodobých cieľov.

V  materiáli, ktorý sme predložili ako podklad k dnešnému rokovaniu, predpokladá sa zvýšiť hrubý objem rastlinnej výroby na Slovensku do roku 1970 oproti roku 1965 o 32 %. Tento zámer sa má dosiahnuť predovšetkým zvýšením hektárových výnosov oproti doterajšiemu 5-ročnému priemeru napríklad u pšenice z 20 na 26 q z hektára, jačmeňa z 20 na 25, 5 q, cukrovej repy z 263 na 310 q, zemiakov z 90 na 140 q, sena z lúk z 23 na 33 q a podobne.

V  podkladovom materiáli sme sa sústreďovali na riešenie rozhodujúcich problémov rastlinnej výroby, ako je šľachtenie, semenárstvo, chemizácia, ktoré sú limitujúcimi faktormi zvyšovania hektárových úrod, ktorými možno úspešne ovplyvňovať úroveň výroby vo všetkých poľnohospodárskych závodoch. Vedome sme sa vyhýbali riešeniu problémov ostatných zložiek agrotechniky, ako sú napríklad otázky mechanizácie technológií, koncentrácie a špecializácie výroby, znižovanie strát a podobne preto, že s ohľadom na rozmanité výrobné podmienky si vyžadujú osobitný prístup k riešeniu na úrovni nadpodnikových orgánov a predovšetkým v samotných poľnohospodárskych závodoch. Nám išlo o posúdenie a programové nastolenie tých problémov, ktorých riešenie môže ovplyvniť plošne celú poľnohospodársku výrobu. Dobre vybavené a organizované šľachtenie i semenárstvo a vysoká úroveň fytopatologickej služby musia sa stať nástrojom, prostredníctvom ktorého budú aplikovateľné výsledky vedy i šľachtiteľskej práce kvalitatívne ovplyvňovať celú rastlinnú výrobu. Ďalšie budovanie semenárstva a ochrany zohrá nie menej významnú úlohu vo zvyšovaní rastlinnej produkcie, ako napríklad krmovinársky priemysel v intenzifikácii živočíšnej výroby, a malo by dostať i adekvátnu podporu. Z tohto hľadiska je potrebné prehodnotiť d materiálne hodnoty, vkladané do tohto odvetvia.

Významné premeny v rastlinnej výrobe predpokladáme v prehĺbení a dobudovaní práve úseku šľachtenia a semenárstva. Vo vyspelých poľnohospodárskych krajinách pripisujú novým odrodám vyšľachteným na báze najprogresívnejších šľachtiteľských metód vyššiu účinnosť ako 25 %. Celý rad vyšľachtených nových výkonných odrôd či už našich alebo zahraničných má veľký genetický potenciál, ktorý napríklad u pšeníc sa rovná i u nás za optimálnych podmienok výživy a agrotechniky 50 metrákovým úrodám na veľkých plochách.

V Bulharskej ľudovej republike tým, že zmenili odrodovú skladbu ozimnej pšenice a osiali až 70 % plôch sovietskou odrodou Bezostá, vhodnou pre ich podmienky, dosiahli v priemere krajiny pri optimálnom dotovaní živinami vyššie výnosy pšenice o 10 q z hektára v priebehu okolo 3 rokov. Za príkladmi nemusíme však chodiť za hranice. U nás máme obdobu napríklad v okrese Dunajská Streda, kde v rokoch 1956-1963 pestovaním tradičných odrôd pšenice mali priemerný výnos z hektára necelých 24 q a v minulom roku osevom Bezostej na 40 % plôch zberali už vyše 33 q po hektári v priemere celého okresu. Využitím tejto odrody na JRD Hroboňovo zberali z 30 ha po 54 q, podobne na JRD v Opatovskom Sokolci, na JRD Bodza na 37 ha dosiahli nad 51 q pšenice z hektára a podobných príkladov by sa dalo menovať nielen z Dunajskej Stredy Západoslovenského kraja, ale i z ďalších poľnohospodárskych závodov i u sovietskych odrôd Mironovská a Belocerkovská a aj u našej odrody Diana, ktoré tiež vynikajú vysokým genetickým potenciálom.

Preto aj naša koncepcia sa opiera o tieto odrody, ktoré budú základom celého sortimentu pšenice na Slovensku v najbližších rokoch. Podľa našich skromných prepočtov týmto opatrením pri uplatňovaní ďalších zložiek agrotechniky možno zvýšiť produkciu pšenice na Slovensku v najbližších rokoch o vyše 100 000 ton.

Obdobný program prestavby odrodovej skladby chceme uplatňovať aj u ďalších plodín či už našimi alebo zahraničnými odrodami, ktoré v našich vnútrozemských podmienkach budú dávať preukázateľne vyššie a stabilné úrody.

V koncepcii semenárstva sústreďujeme mimoriadnu pozornosť na riešenie výroby semena ďatelovín a tráv. Tieto semená sú v našich podmienkach limitujúcim faktorom výroby kvalitných objemových krmovín. Bez nich nie je možná intenzifikácia trávnych porastov. Každoročne zápasíme s absolútnym nedostatkom týchto semien. Ani tento rok nie je výnimkou. Za účasti popredných odborníkov je spracovaný návod na semenárstvo lucerny, kde prichádzame s novými názormi. Doporučujeme zabezpečovať výrobu semena aj z prvého úžitkového roku a z prvých kosieb, ktoré sú najistejšie. Už pre tento rok sme s výrobnými poľnohospodárskymi správami upresnili rajonizáciu jednotlivých, druhov ďatelovín a tráv a dohodli sa na semenárskych plochách. Veríme, že sa nám podarí už v najkratšom čase dosiahnuť sebestačnosť u týchto semien, zabezpečiť 50 % rezervu a pritom zásobovať sčasti najmä semenom lucerny aj české kraje, kde nie sú pre výrobu také podmienky ako na Slovensku. Do roku 1970 máme za cieľ obnoviť aj tradíciu vývozu najmä ďatelinových semien, čím by sme vytvárali potrebné zdroje na dovoz iných potrieb pre poľnohospodárstvo. Splnenie takýchto ďalekosiahlych cieľov vyžaduje vybudovať organizačné i materiálne životaschopnú organizáciu pre šľachtenie a semenárstvo.

Od 1. januára t. r. v rámci nového riadenia poľnohospodárstva sa zriadilo celoštátne Odborové riaditeľstvo šľachtiteľských a semenárskych podnikov v Prahe a Oblastné riaditeľstvo pre Slovensko v Bratislave. Treba povedať, že program, ktorý si na tomto úseku vytyčujeme i na dnešnom zasadnutí, bude hlavnou náplňou činnosti nového oblastného riaditeľstva, ktoré bude tieto úlohy zabezpečovať na Slovensku spolu s povereníctvom a výrobnými správami.

Hlavným programom tohto nového útvaru bude prehĺbiť špecializáciu semenárskych štátnych majetkov, ktoré ešte v mnohých prípadoch si svoje poslanie neplnia dobre. To sa nezaobíde bez dobudovania semenárskej technickej základne. Na Slovensku prakticky nemáme moderné čistiace zariadenia s paletizáciou a so servisom. Cieľom tejto organizácie musí byť okrem iného aj predaj osiva so zárukou, tak ako to začína robiť krmovinársky priemysel. To bude najschodnejšia cesta ako rešpektovať odrodovú rajonizáciu a ako chrániť cenný materiál vyšších stupňov pre jeho ďalšie premnožovanie a použitie v poľnohospodárskych závodoch.

Moderné semenárstvo sa nezaobíde aj bez solídneho semenárskeho výskumu. Tento by bolo treba vybudovať, alebo riešiť tieto problémy v príslušných existujúcich špecializovaných výskumných ústavoch na vyššej úrovni ako doteraz.

Úlohy v rastlinnej výrobe si vynucujú, aby aj šľachtiteľská práca sa dostala na vyššiu úroveň. Bude treba premyslieť a postupne po vyskúšaní riešiť spôsob napojenia šľachtiteľov na ostatné výskumné úlohy, aby boli autormi nielen jednotlivých odrôd, ale aby boli tvorcami odrodovej agrotechniky.

V súčasnej etape vývoja nášho poľnohospodárstva budovaného na veľkovýrobných princípoch hospodárenia predpokladáme, že na zvyšovaní intenzity a efektívnosti poľnohospodárskej výroby sa budú stále väčšou mierou podieľať aj ostatné odvetvia národného hospodárstva, najmä chemický a strojárenský priemysel. Tak ako uvádza aj rezolúcia XIII. sjazdu KSČ o poľnohospodárskej politike strany "títo výrobcovia a dodávatelia majú povinnosť a nesú pred celou spoločnosťou plnú morálnu i vecnú zodpovednosť za zabezpečovanie výroby prostriedkov na vysokej technickej úrovni, v množstve a kvalite zodpovedajúcej potrebám poľnohospodárskych podnikov. Musia vyrábať také výrobné prostriedky a poskytovať také služby, aké svojou úrovňou zodpovedajú potrebám vysokointenzívnej a produktívnej poľnohospodárskej veľkovýroby". To obzvlášť platí v nových podmienkach zdokonalenej sústavy plánovitého riadenia národného hospodárstva, ktorými sa zrušil prídelový systém a poľnohospodárske podniky si budú nakupovať tieto výrobky na báze dodávateľsko-odberateľských zmluvných vzťahov.

Chemizáciu rastlinnej výroby možno zatiaľ uspokojivo hodnotiť z hľadiska zvyšovania dodávok priemyselných hnojív a pesticídov. Horšie je to však z hľadiska kvality sortimentu hnojív, ich koncentrácie, balenia chemických prípravkov vôbec, kde zaostávame za svetovou úrovňou. Do roku 1970 sa predpokladá, že sa zlepší štruktúra hnojív najmä zvýšením podielu dusíkatých a kombinovaných hnojív. Naše úsilie popri zabezpečovaní nárokov poľnohospodárstva v tomto smere budeme sústreďovať najmä na racionálne využívanie zvýšených dávok hnojív na základe agrochemických rozborov pôdy a prednostne u tých plodín, ktoré na tieto hnojivá najviac reagujú výnosami. Mám na mysli viac využívať dusíkaté hnojivá napríklad na trávne porasty a k výrobe obilnín. Veľa si sľubujeme i od komplexného prieskumu pôdy, ktorý sa má ukončiť do roku 1970 a ktorého výsledky budú návodom nielen pre efektívne hnojenie, ale i pre melioračné zásahy a umiestnenie výroby vôbec.

Ďalší významný faktor, ktorý rozhoduje o zvyšovaní intenzity rastlinnej výroby, najmä stabilizácii výnosov a znížení strát, je chemická ochrana proti chorobám a škodcom poľnohospodárskych plodín vrátane boja proti zaburineniu kultúr. Máme už v praxi overené, že dôsledným uplatňovaním ochrany rastlín účinnými chemickými prípravkami sa dosahujú v priemere vyššie výnosy až o 20-25 %. Pestovanie mnohých kultúr, ako napríklad zemiakov, vinnej révy, chmeľu, tabaku i ďalších špeciálnych a technických plodín vrátane ovocinárstva si bez aplikácie ochrany chemickými prípravkami v našich podmienkach nevieme ani predstaviť. Ničenie buriny chemickými prípravkami okrem toho znižuje nároky na živú prácu a umožňuje lepšie využívanie mechanizácie, čo tiež aktívne ovplyvňuje produktivitu práce v poľnohospodárskych podnikoch. Tomuto úseku činnosti sme už v posledných rokoch venovali zvýšenú starostlivosť a možno povedať, že používanie herbicídov, fungicídov a insekticídov v poľnohospodárskej praxi sa začína sľubne rozvíjať. Zvlášť v prípravkoch pre boj proti škodcom a hubovým chorobám máme pomerne dobrý sortiment, z ktorých časť sa vyváža aj do zahraničia. Na druhej strane u herbicídov je sortiment chudobnejší, a preto na prechodné obdobie musíme časť týchto nakupovať na zahraničných trhoch najmä pre cukrovú repu, strukoviny a podobne.

No i tak máme predpoklady rýchlejšie sa vyrovnať so svetovou úrovňou v ochrane rastlín ako vo výžive. K tomuto účelu počítame s ďalšími dodávkami najvýkonnejších strojov pre poľnohospodárstvo pre pozemnú i leteckú aplikáciu. V okresoch sú pri strojových a traktorových staniciach zriadené strediská pre ochranu a výživu rastlín, ktoré zabezpečujú nielen ochranné zásahy, ale poskytujú aj poradenskú pomoc v tomto smere poľnohospodárskym závodom. Sústavná starostlivosť o ochranu pred chorobami sa musí stať stredom pozornosti celej našej agronomickej služby tak, ako je to u výživy rastlín.

Opatrenia, ktoré navrhujeme prijať pre zaistenie ďalšej intenzifikácie rastlinnej výroby, majú vytvoriť podmienky pre rýchle a sústavné prenikanie vedeckých poznatkov do praxe. Jedná sa o tú kategóriu prevodového systému, ktorá zaisťuje plošné uplatnenie nových poznatkov v rastlinnej výrobe.

Nemôže nám byť preto ľahostajný rozvoj základne, ktorá produkuje nové poznatky - teda vedecko-výskumnej základne a jej inštitúcií, od ktorých kvalitatívnej i kvantitatívnej úrovne záleží ďalší osud a tempo i intenzifikácia rastlinnej výroby, úrovne šľachtenia, semenárstva i ochrany.

Preto v opatreniach, ktoré navrhujeme, uvažujeme aj o dobudovaní vedecko-výskumnej základne na tomto úseku. Tým dokompletizujeme nutný mechanizmus organizačného, materiálneho i intelektuálneho pôsobenia na zvyšovanie intenzity rastlinnej produkcie.

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci!

Toľko som považoval za potrebné povedať v úvode nášho rokovania v presvedčení, že materiál, ktorý sme vám zaslali, svojím rozsahom i obsahom s týmto stručným doplnkom sú dostatočným podkladom k úspešnému rokovaniu i k záverom pre tak dôležitú problematiku ako je rozvoj rastlinnej výroby na Slovensku.

Predseda Chudík:

Ďakujem súdruhovi povereníkovi B o ď o v i za úvodné slovo do diskusie.

Súdružky a súdruhovia poslanci, dostali ste návrh uznesenia k zpráve o ďalšej intenzifikácii a rozvoji rastlinnej výroby na Slovensku. Prosím, aby ste svoje pripomienky, prípadne námety k návrhu uznesenia odovzdali zpravodajcovi poslancovi Šimonovi Ž b i r k o v i alebo predniesli v rozprave.

Prikročíme k rozprave, do ktorej sa zatiaľ prihlásili poslanci

Ing. Emil P í š,

Ján L i c h n e r, Ján B e l o v i c k ý,

Matej B e r n í k,

Vilma Vaculová a

Tibor Bohdanovský.

Ďalej z radov prizvaných hostí

prof. Dr. Emil Š p a l d o ň, hlavný vedecký tajomník SAV,

prof. Ing. Vladimír Krajčovič, Vysoká škola poľnohospodárska v Nitre,

docent Ing. Alexander H u b a, CSc, Experimentálne laboratórium ochrany rastlín v Ivanke,

Ing. Anton Piršel, oblastný riaditeľ Šľachtiteľských a semenárskych podnikov a člen komisie SNR pre poľnohospodárstvo.

Dávam slovo poslancovi Ing. Emilovi P í š o v i. Poslanec Ing. Píš:

Vážená Slovenská národná rada! Súdružky a súdruhovia poslanci!

Prerokúvanie otázky súčasného stavu a plánovaných úloh intenzifikácie a rozvoja rastlinnej výroby na Slovensku vychádza z uznesení XIII. sjazdu KSČ a dotýka sa širokej oblasti, v ktorej sme nedosiahli (dostatočné rozvojové tempo. V rovine životnej úrovne obyvateľstva to potom znamená nedosiahnutie produkcie doporučených limitov výživy z rastlinnej výroby. Úsilie po dosiahnutí správneho tempa, aké predpokladajú plánované úlohy, je horizontom i životnej úrovne a zaslúži si plnú podporu, vyjadrenú v tom, že na tomto úseku vytvoríme všetky priaznivé podmienky veľmi komplexného charakteru pre dosiahnutie blízkych a vzdialených predpokladov, ako to možno badať v obrate k lepšiemu v rastlinnej výrobe v posledných 2-3 rokoch.

Možno to vidieť v snahe vyrovnať úroveň poľnohospodárstva na úroveň priemyslu. Je to snaha s intenzifikačnými prvkami, ktoré je potrebné i naďalej posilňovať.

Ak sa i dosiahol celkove priaznivý obrat v rastlinnej výrobe, v jednotlivostiach komplexu nie je súlad a nie sú doriešené rozhodujúce vzťahy. V tomto kontexte sa chcem dotknúť niekoľkými poznámkami nášho ovocinárstva ako výrobnej oblasti v prospech zabezpečenia správnych noriem výživy i v prospech zabezpečenia surovinovej základne konzervárenského priemyslu. Na súčasný stav ovocinárstva odznelo hodnotenie, že v posledných dvoch rokoch tu nastal priaznivý obrat uplatnením smeru budovania veľkých produkčných, intenzívnych ovocných sadov vybraných druhov a sort. Vo všetkých ovocinárskych oblastiach sa vybralo 28 poľnohospodárskych závodov pre ovocinársku špecializáciu a celkový stav stromkov na Slovensku dosiahol čísla cez 12/mil. kusov.

Perspektívne sú tu však veľké a nevyužité rezervy, vyjadrené v nedostatku sadov vhodných sort, v zanedbanosti sadov, v nedostatku ovocných podpníkov, škôlok, skladov na ovocie, mechanizačných prostriedkov atď. Ilustrovať to môže niekoľko čísiel o ovocných stromkoch. Do roku 1945 poklesol počet ovocných stromkov v celej ČSSR z 53 mil. na 37 mil. Do roku 1963 podľa dokumentu o opatreniach k zveľadeniu ovocinárstva mal vzrásť ich počet na 65 mil. Táto úloha sa znížila v roku 1959 na 58 mil. a v roku 1961 sa znovu upravila na 60 mil. do roku 1965. Skutočnosť však hovorí, že v roku 1964 bolo v celej ČSSR asi 50 mil. ovocných stromkov, teda asi 95 % predvojnovej úrovne. Táto celoštátna krivka nás neoprávňuje k optimizmu a k predpokladu, že sa rozvoj dostatočne podchytil a urobilo sa všetko, aby dosiahol správne tempo.

To sú celkové čísla a celková vývojová tendencia, ktorá je priemerom, zahrňujúcim mnohé výkyvy. Uvediem situáciu v Trenčianskom okrese. Počet stromkov od roku 1960 tu má klesajúcu tendenciu. Pokles činí za 4 roky 23 tisíc kusov. Príčin je viac. U socialistického sektoru narastajú mechanizačné prostriedky, pre ktoré ovocný strom v poli je prekážkou. Polia prv posiate ovocnými stromami sa preto vyrúbali. Namiesto týchto stromkov JRD a ŠM nezakladajú nové ovocné sady tak rýchlo, ako si to vyžaduje potreba. Aj súkromný sektor vrátane záhumienkov zaostáva s výsadbou ako dôsledok započítavania výmery záhrad do záhumienku. Ovocie malo nízku výkupnú cenu a výkupné organizácie nedokázali zvládnuť výkup ovocia. Ďalej stavebnému ruchu na obciach a rozširovaniu ciest podľahlo veľa stromkov, zvlášť čerešní. Nedostatočným ošetrením stromy rýchlejšie starnú a sú vystavené mnohým škodcom.

Týmto nedostatkom sa na druhej strane čelí rozširovaním sadov v okrese, predovšetkým prostredníctvom JRD, ktoré prevádzajú výsadbu intenzívnych ovocných sadov. Napríklad JRD Podolie - Kopanice vysadilo 25 ha intenzívnych sadov. JRD dzajú výsadbu intenzívnych ovocných sadov. Napríklad JRD Mníchova Lehota a Čachtice do roku 1970 vysadia ďalších 80 ha. U ostatných pestovateľov sa do konca roku 1970 vykoná výsadba na 15 ha. Do konca roku 1970 sa plánuje s rozšírením intenzívnych sadov tak, aby celková výmera dosiahla 480 ha. Mimo intenzívnych sadov sa v okrese rozširujú aj plantáže jahôd a ríbezlí, napríklad JRD Mníchova Lehota vysadila roku 1964 2 ha jahôd, JRD Trenčianska Závada 5 ha ríbezlí. JRD Zavažie 2 ha ríbezlí. Rozsiahle a odborne vedené plantáže zakladajú konzervárenské závody, ako napríklad Západoslovenské konzervárne a liehovary, n. p. Trenčín, závody Nové Mesto nad Váhom, Malacky a Dunajská Streda.

Zakladanie intenzívnych sadov a ovocných plantáží je všeobecne schodnou cestou, dovoľujúcou zlepšiť rozvojový trend a vyplniť medzeru nepriaznivých rokov. Premietnutie týchto snáh na problematiku konzervárenského priemyslu je jedinou cestou ako konzervárenským jednotkám zabezpečiť surovinovú základňu v podmienkach modernizácie, striktne závislú na odrodovej akosti ovocia.

Súčasná produkcia ovocia pre konzervárenské spracovanie je územne veľmi roztrieštená a často nezodpovedá ani prirodzeným pestovateľským podmienkam a ani pestovateľsko-ekonomickým zásadám. Často vyplynula zo subjektívnych miestnych a už prežitých vzťahov, zvyklostí a momentálnej, dnes už neplatnej a často zdanlivej a nepodloženej produktivity. Konzervárenská surovina sa celkom zbytočne premiesťuje so značnými stratami na veľké vzdialenosti a jej nevhodná druhová skladba a nepravidelné dodávky narušujú výrobný program závodov. Uzavieranie zmlúv s pestovateľmi je sťažené a rozmiesťovanie nových konzervárenských jednotiek a koncentrácia výroby nie sú založené na reálnych pestovateľských možnostiach kvalitatívneho charakteru. Ovocinárstvo, ako jedno zo zázemí konzervárenskej suroviny, nie je vybudované na racionálnejších vzťahoch, vyplývajúcich z potrieb výrobných jednotiek, z podrobného štúdia pôdnych a klimatických podmienok a z pestovateľsko-ekonomických podmienok.

Pre konzervárenský priemysel má surovina prednostný význam, zvlášť teraz, v nových ekonomických vzťahoch, ktoré predovšetkých zdôrazňujú kvalitatívnu stránku, včítane rentability. A ovocinárstvo, ktoré sa v posledných rokoch začína priaznivejšie rozvíjať, má v týchto reláciách významné postavenie, ale aj záväzky. Na konto týchto záväzkov by sa mala riadiť intenzifikácia výsadby ovocných stromkov odrodami, ktoré okrem skladovateľnosti pre výživu mali by vyhovieť aj priemyselnému spracovaniu. Pre túto intenzívnu výsadbu by sa malo zabezpečiť dostatok kvalitných sadeníc a plne podporovať zakladanie plantáží na základe dobrých skúseností a výsledkov z doterajších už produkujúcich plantáží.

Riešenie týchto záväzkov je obsiahnuté v rozvojovom pláne do roku 1970 v predpoklade využitia veľkých rezerv, nevyužitých v prospech intenzifikácie ovocinárstva a v prospech vybudovania vhodných skladov. Zdôrazniť však treba význam plantážnického spôsobu, spojeného so zámernou odrodovou výsadbou a zabezpečeného odborným vedením a využitím mechanizačných prostriedkov.                              

Pre dobrú tradíciu a pre význam ovocinárstva na Slovensku využime dobré rozvojové podmienky a zabezpečme všetky základné podmienky, zakotvené v prednesenej zpráve v tejto oblasti, s citom pre miestne podmienky i pre racionálne posúdenie zásahov najbližších rokov, aby naše ovocinárstvo dosiahlo primerané napredovanie podľa svojho významu pre výživu obyvateľstva.

Nepochybujem, že i všetci poslanci podajú pomocnú ruku ovocinárstvu vo svojich obvodoch, aby tak pomoc nás všetkých vyústila v očakávaný úspech dobre založeného ovocinárstva. Naša pomoc nebude iste osihotená, ale sa pripojí k mohutnému prúdu pracujúceho obyvateľstva, kráčajúceho v šľapajách uskutočnenia uznesení XIII. sjazdu KSČ.

K otázkam rozvoja rastlinnej výroby dovoľujem si využiť interpelačné právo a položiť niekoľko otázok k tomuto námetovému okruhu:

1.   Vybudovanie krmovinárskeho priemyslu je veľmi dôležité v našom národnom hospodárstve, a to nielen vo finančnom vyjadrení, ale aj zabezpečením požadovanej správnej kombinácie živín pre reálnejší rast živočíšnej výroby. Otázkou zostáva, do akej miery sa počíta s rozvojom krmovinárskeho priemyslu a na akej základni, ak doteraz napríklad vybudované výrobné jednotky sušených kŕmnych bielkovín nesplňujú predpokladané parametre a ich hospodársky efekt je skôr negatívny, zvlášť po úprave cenových relácií základných surovín atď. Minule bola kritizovaná stavba aj v okrese Zvolen-Brezinky. Táto stavba tiež už mala ísť v tomto roku do prevádzky a zatiaľ sa odďaľuje.

2.   V kopaničiarskych oblastiach Trenčianskeho okresu, a myslím i v iných okresoch, sú všeobecné ťažkosti na neúmernosť predpísaných dodávok z obrábanej pôdy, vyplývajúcu z nesprávneho ohodnotenia a zatriedenia bonity pôdy. Nepriaznivé zloženie pôd kopaníc určuje výnosy a ľudia tu žijú len z tejto pôdy, vzdialení od sveta, kultúry, úradov. Ich dodávková povinnosť je pomaly vyššia ako u JRD a dodávkové povinnosti si nemôžu plniť v dodávkach hovädzieho dobytka. Nie je možné v prospech rozvoja kopaníc previesť správne zatriedenie kopaníc - pôdy a dovoliť plniť dodávky v priaznivejšom plnení povinností na dodávky hovädzieho dobytka?

3.   V zahraničí sa začína racionálne využívať pestovanie rastlín hydroponickou technikou v rozmeroch továrenskej produkcie. Nebolo by možné využiť túto cestu k vyplneniu našej medzerovosti rastlinnej produkcie ?

4.   V mnohých výrobných jednotkách odpadá nevyužitý kysličník uhličitý, dôležitý pre asimiláciu zelených rastlín. S úspechom sa preto používa v pestovaní zeleniny napríklad v Maďarsku. I v našich podmienkach je dosť odpadného CO2, ktorý by bolo možné využiť. Nepočíta sa potom s využitím odpadného produktu v širšom merítku i v našich podmienkach? Toľkoto v dopytoch.

Predseda Chudík:

Ďakujem súdruhovi P í š o v i.

Ďalej prehovorí poslanec Ján L i c h n e r.

Poslanec Lichner:

Vážená Slovenská národná rada, vážené súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci!

Už samotná skutočnosť, že na dnešnom plenárnom zasadnutí Slovenskej národnej rady prerokúvame zprávu o ďalšej intenzifikácii a rozvoji rastlinnej výroby na Slovensku, dokazuje jej dôležitosť a vážnosť. Mimoriadny zreteľ si zasluhujú tie časti zprávy, ktoré upriamujú pozornosť najmä na otázky, o ktorých sa v minulosti veľa hovorilo, neboli však tak komplexne spracované a podané na prerokovanie v Slovenskej národnej rade ako je to teraz.

Vedieme a nabádame poľnohospodárov na dodržovanie agrotechnických zásad, správne hnojenie maštaľnými i priemyselnými hnojivami, venujeme nemalú starostlivosť osivám a sadivám a vynakladáme vysoké hodnoty na mechanizáciu nášho poľnohospodárstva. Naproti tomu však nie dosť starostlivo hospodárime s pôdnym fondom. O tom bolo už veľa uznesení, ale s malou účinnosťou. Ubúda nám pôda na občiansku a priemyselnú výstavbu, inžinierske siete, ale tiež na ťažbu štrkopieskov. Po ťažbe zostáva pôda ako devastovaná ležať ľadom. Túto pôdu treba vracať pôvodnému účelu. Nevyužívame toky riek a potokov, bohatých na štrkopiesky, ako základnú ochranu pôdneho fondu. Keby sme v oveľa väčšej miere ťažili štrk a piesok z riek a potokov, okrem úbytku pôdneho fondu zabránili by sme zaplavovaniu a podmokaniu pôdy a priblížili by sme ťažbu stavbárom bližšie k stavbám.

Ďalšie ubúdanie ornej pôdy zvlášť v horských a podhorských oblastiach spočíva v zmene ornej pôdy na trvalé pasienky. Horské pasienky sa pritom postupne zalesňujú. Je to výsledok vtedajšieho nepremysleného plánovacieho systému, pri ktorom sa jednotné roľnícke družstvá a štátne majetky vzdávali horských pasienkov v prospech lesného hospodárstva a náhradou za ne robili si pasienky na ornej pôde. Chybne sa postupovalo aj v zalesňovaní. Lesné závody zalesňovali predovšetkým nižšie položené pasienky, aby neprekračovali výrobné náklady ako prémiového ukazovateľa a vyššie a vzdialenejšie položené pasienky zanedbávali a ani doteraz nie sú ešte všetky zalesnené. V budúcnosti bude treba v horských a podhorských oblastiach lepšie organizovať lesnú i poľnohospodársku výrobu i za cenu vyšších štátnych investícií, zvlášť na Slovensku, pretože na Slovensku horské a podhorské pasienky a lúky svojou rozlohou a výmerou sú veľkou rezervou tak zelenej pastvy, ako aj sušeného sena.

Ani sústava strojov, akú dnes v týchto oblastiach používame na rekultivačné práce, neuspokojuje. Na mnohých týchto miestach máme plytké pôdy s veľmi malým obsahom humusu. Používaním buldozérov pri odstraňovaní rôznych porastov a kríkov veľmi porušujeme pôdnu štruktúru. Náš strojársky priemysel by mal vyvinúť taký ľahký stroj, ktorým sa dá vykonať vyčistenie lúk a pasienkov bez podstatného narušenia pôdnej štruktúry.

V Turci je už roky zaužívaný spôsob vypásať vyššie položené pasienky mladým dobytkom a ovcami, čím sa šetrí krmivo pre zimné obdobie. Lesné závody hodlajú postupne pasienky zalesňovať a vytláčajú pasenie mladého dobytka na ornú pôdu. Poukazujú na skutočnosť, že mladý dobytok na týchto vyššie položených pasienkoch ničí humusovú pôdu a pôda sa devastuje. Lesné závody majú mnoho pravdy, ale ak sa má v Turci dodržať plánovaný stav dobytka, je treba v údolí rieky Turca vybudovať veľké množstvo močovkových a hnojovicových závlah a takto zvýšiť úrodnosť pasienkov! V okrese Martin bolo ku koncu roka 1966 13 hnojovicových a močovkových hospodárstiev. Závody, ktoré vedia hospodáriť na močovkových závlahách, dosahujú veľmi dobré hospodárske výsledky (JRD Dubové, Jasenovo, Ďanová, ŠM Sklené). Sú však u nás aj také poľnohospodárske závody, ktoré s tým istým zariadením nevedia hospodáriť a stavby nevyužívajú.

Pestovanie, zemiakov v našich horských a podhorských oblastiach je tiež jedným z dôležitých odvetví poľnohospodárskej výroby. Musíme sa snažiť pestovať hodnotnú a zdravú sadbu, kvalitné zemiaky pre konzum i na priemyselné spracovanie. V zpráve sa hovorí o poklese výnosov zemiakov u nás zvlášť v porovnaní s českými krajmi. Dôsledky spočívajú v tom, že ešte všade nezaorávame maštaľný hnoj na jeseň a nedodržuje sa základná agrotechnika v orbe. Neorie sa dvakrát v jeseni, ale poväčšine iba raz a v mnohých prípadoch na jar, čím sa pôda dlávi a jej štruktúra narušuje.

Vážny nedostatok skladovacích priestorov na uskladňovanie zemiakovej sadby má ďalekosiahle následky na kvalite a na hektárových výnosoch. Sadíme často zemiaky nezdravé, pre výsadbu na čas nepripravené a nežiadúco vyklíčené vplyvom tepla v pivniciach alebo v hrobľoch, čím z nich ubudlo veľa živín, potrebných pre nových jedincov. Pre nepripravenosť zemiakovej sadby výsadba zemiakov trvá dlhý čas, pripravená pôda vysychá, čo zapríčiňuje horšie schádzame zemiakov.

Na svahoch ničíme zemiakovú kultúru aj kultivačnými strojmi a mechanizmami, ktoré nie sú konštrukčne prispôsobené na prácu na svahoch. Naše plečky takto podrývajú trsy a stáva sa, že pekný porast po kultivačnom zásahu ožlkne. V budúcnosti bude snáď dobre v takýchto podmienkach použiť viac herbicídov na ničenie škodcov a buriny, k čomu by mali povedať svoje slovo poľnohospodársky výskum a agrochémia. Popri výkonných odrodách konzumných zemiakov treba nám ešte odrody bohaté na vysoký obsah škrobu pre potreby nášho priemyslu, obzvlášť škrobárenského.

Maštaľnému hnoju nevenuje sa ešte dôkladná pozornosť, i keď v jeho ošetrovaní sa už veľa zlepšilo. Mnohokrát sa hnoj zaoráva do pôdy čerstvý a nevyzretý. Ideálne by bolo vyvážať hnoj do poľných hnojísk, ale žiaľ, nie je to vždy možné. Jednou z príčin sú zablatené a neupravené hospodárske dvory a zlé poľné cesty, po ktorých v daždivom počasí nemožno jazdiť traktormi s vlečkami. Pri maštaliach JRD a ŠM mali by sa budovať čím skôr, najlepšie súčasne s komplexnou výstavbou, spevnené cesty a tvrdé hnojiská, aby vývoz hnoja bol možný v akomkoľvek počasí. Takéto budovanie investícií musí byť rentabilné. Na niektorých hospodárstvach máme totiž také hospodárske dvory, na ktorých ani pásový traktor nemôže vlečku z hnojišťa odtiahnuť v daždivom počasí.

Dôležitým činiteľom pre výživu rastlín a zvyšovanie hektárových výnosov sú aj priemyselné hnojivá. I keď z roka na rok obsah čistých živín dávaných do pôdy sa zvyšuje, chybou je, že tieto sa do pôdy nedostávajú načas a nie vždy vo vyhovujúcom zložení. Dodávatelia i v novom riadení nie sú schopní dodať potrebné hnojivá čo do sortimentu a odvolávajú sa na dodanie živín, avšak nie v lehotách podľa zásad agrotechniky. Nekomplexné dodávanie priemyselných hnojív spôsobuje poľnohospodárskym závodom zvýšené náklady, pretože sú nútení každý potrebný druh do pôdy zapracovať osobitne a vzniká im škoda tiež nedosiahnu-


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP