ha Slovensku zhruba 20 mld. Kčs, nebolo by možné reálne pokryť dôležité nové stavby.
V súlade s tým sa ukázalo potrebným ako mimoriadne opatrenie stanovenie záväzného neprekročiteľného celoštátneho limitu úhrnu rozpočtových cien novozahajovaných stavieb. Banka má sprísniť požiadavky na efektívnosť výstavby a na návratnosť vynaložených úverových prostriedkov.
Ďalej sa majú posilniť investície na riešenie problémov nevýrobnej sféry, dopravy a vodného hospodárstva. Investičné posilnenie týchto odvetví je naliehavé z hľadiska postupného zlepšenia smennosti na školách, situácie v cestnej sieti, zásobovania obyvateľstva pitnou vodou a pod.
V oblasti zahraničného obchodu v záujme zmiernenia schodkovosti v platobnej bilancii bude sa tlak z centra sústreďovať na to, aby dovoz časove i vecne zodpovedal skutočnému vývozu, a to najmä u štátov s voľne zmeniteľnou menou.
Súčasne sa zavádza osobitný režim pre čerpanie devízových podielov. Z podielov za výsledky vývozu v roku 1966 sa v tomto roku bude môcť čerpať len 1/3 s tým, že zostávajúcu časť môžu podniky odpredať za vnútorné ceny, poprípade zostanú v banke na čerpanie v ďalších rokoch. Obdobne to platí o devízových podieloch za výsledky roku 1967. Tieto podiely budú môcť podniky čerpať až v ďalšom roku, zásadne však až po uskutočnení inkasa zo zahraničia v príslušnej mene, teda až po uskutočnení vývozu.
V cenovej a úverovej politike sa opatrenia zameriavajú na postupné obmedzovanie a urýchlené odbúravanie tých dotácií do podnikovej sféry, ktoré konzervujú súčasný stav nízkej efektívnosti a nesúlad medzi zdrojmi a potrebami. Naproti tomu v rámci možností štátneho rozpočtu i prostriedkov podnikov a národných výborov sa má aktívne podporovať zvyšovanie rozsahu i kvality miestnych služieb nad úroveň predpokladanú v pláne na rok 1967.
Z úverovania sa vylučujú prírastky zásob oproti stavu k začiatku roku 1967, to znamená, že ďalší rast zásob si podniky musia hradiť zo svojich prostriedkov. Určité výnimky z tejto zásady sa budú povoľovať len u sezónnych zásob a u žiadúcich odbytových zásob. V ostatných prípadoch pri poskytnutí krátkodobého prekleňovacieho úveru bude banka účtovať úrok vo výške 8 perc., poprípade 4 perc. tam, kde základná sadzba činí 2 perc.
Osobitnú pozornosť bude treba venovať zvýšeniu tlaku pri využívaní obežných prostriedkov, predovšetkým v záujme ozdravenia vývoja zásob a ďalej na zvýšenie hospodárnosti pri vynakladaní prostriedkov zo štátneho rozpočtu.
Má sa vykonať rad opatrení na ustaľovanie cenovej hladiny a jej postupnej diferenciácie v závislosti na spoločenskej úrovni nákladov a kvality a technickej úrovni jednotlivých výrob. Pritom pre rok 1967 sa zmeny v úrovni veľkoobchodných cien vykonajú len na základe rozboru skutočnej dôchodkovej situácie tam, kde sa prejaví vážnejší nedostatok prostriedkov na progresívnu výrobu, prípadne tam, kde budú zistené význačnejšie odchýlky od zámerov vytýčených pri cenovej prestavbe, a ktoré by vytvárali nerovnomerné dôchodkové podmienky v podnikoch.
V ďalšom vývoji úrovne veľkoobchodných cien a skupín výrobkov treba dôsledne realizovať politiku ich zbližovania s úrovňou a reláciami svetových cien a nepripúšťať ďalšie zhoršovanie týchto vzťahov hlavne u finálnej produkcie.
V oblasti zamestnanosti predpokladaný vývoj rastu produktivity práce a miezd vyžaduje usmerňovať ich tak, aby sa zlepšili proporcie v krytí prírastku výroby produktivitou práce a dosiahol sa aj dostatočný predstih pred rastom priemerných miezd.
Dôležitá úloha tu pripadá kolektívnym zmluvám, ktoré majú zabezpečovať ekonomicky zdôvodnený rast miezd a ich diferenciáciu v podnikoch, pritom však nepripustiť, aby sa na mzdy použili prostriedky, ktoré podniky neoprávnene získajú pri prestavbe miezd a pri narušení cenových predpisov a pod.
Vážené súdružky a súdruhovia,
opatrenia prijaté k plánu na rok 1967 tvoria súčasť celého komplexu hospodársko-politických opatrení, ekonomickej rovnováhy.
V tomto smere predstavuje plán program, ktorého realizáciu bude treba v priebehu roka prehodnocovať a využívaním nástrojov finančnej politiky a štátneho rozpočtu aktívne ovplyvňovať.
Predseda Chudík:
Ďakujem súdruhovi ministrovi Barbírkovi za úvodné slovo.
Teraz prehovorí súdruh povereník G a j d o š í k. Povereník Gajdošík:
Vážená Slovenská národná rada!
V podmienkach novej sústavy riadenia dostávajú sa do popredia hodnotové vzťahy a finančné nástroje, pôsobiace cez štátny rozpočet, úver a vlastné prostriedky podnikov. Toto poňatie financií má svoj odraz v uplatňovaní pôsobnosti Slovenskej národnej rady a jej orgánov aj preto, že sa obmedzujú doterajšie záväzné ukazovatele, ktorými sa direktívne určovali úlohy rozvoja Slovenska. Uplatňovanie nových nástrojov orgánmi Slovenskej národnej rady má viesť k lepšiemu využívaniu prírodných a ekonomických podmienok Slovenska v záujme efektívneho rozvoja celého nášho národného hospodárstva.
Prerokovanie návrhov rozpočtov a finančných plánov za organizácie a národné výbory na Slovensku na rok 1967 zvýrazňuje teda význam financií, ako aj širšie uplatnenie funkcií a postavenie Slovenskej národnej rady ako národného orgánu štátnej moci a správy na Slovensku a organického článku ústredného riadenia.
Úvodom dovoľte, aby som aspoň stručne zhodnotil výsledky finančného hospodárenia podnikov a národných výborov za rok 1966, ktoré boli východiskovou základňou pre vypracovanie návrhu na rok 1967.
Rok 1966 bol rokom veľkého vypätia síl na všetkých stupňoch riadenia, keď po dôkladnej analýze a zhodnotení celkovej situácie v národnom hospodárstve sa urobili prípravy na urýchlenú realizáciu novej sústavy riadenia pri súčasnom zabezpečovaní obnovovania dynamiky hospodárstva. Previedol sa celý rad ekonomických experimentov za účelom overenia viacerých hodnotových kategórií a ich pôsobenia v podmienkach podnikov i celých výrobno-hospodárskych jednotiek. Rozpracovala sa metodika a celá systematika rámcových zásad; prikročilo sa k rozsiahlym prácam na prepočtoch nových veľkoobchodných cien.
V týchto podmienkach - za veľkej metodickej a vôbec organizátorskej rozpracovanosti, v sústredenom úsilí dať do pohybu základné hodnotové vzťahy, ktoré tvoria podstatu financií - sa začali prejavovať niektoré kladné prvky pôsobenia zavedených ekonomických nástrojov. Prejavilo sa to predovšetkým v prekračovaní tržieb a v nadplánovanej tvorbe hrubého dôchodku. Tak hospodárske organizácie na Slovensku vyprodukovali v nadpláne na hrubom dôchodku 1, 9 mld. Kčs, na dani z obratu 376 mil. Kčs a dosiahli niektoré ďalšie pozitívne výsledky. Po splnení odvodov do štátneho rozpočtu, ktoré sa prekročili o 491 mil. Kčs, sa posilnila aj finančná základňa podnikov tým, že primerane dotovali svoje fondy a časť zvýšených potrieb pokrývali z nadplánovaných vlastných zdrojov.
Priemerné zárobky v hospodárskych organizáciách na Slovensku v roku 1966 sa zvýšili o 2, 7 perc. a dosiahli úroveň 1472 Kčs mesačne.
Nové prvky zdokonalenej sústavy riadenia sa kladne prejavili aj v prehlbovaní ekonomicko-organizátorskej práce národných výborov.
Obdobne ako v centrálne riadených podnikoch zvýšená aktivita národných výborov a ich podnikov sa sústredila predovšetkým v prekračovaní tvorby zdrojov cestou zvyšovania efektívnosti a hospodárnosti a lepšieho využívania existujúcich možností.
Vo všetkých krajoch prekročili národné výbory vlastné príjmy celkove o vyše 151 mil. Kčs, čím vytvorili predpoklady pre plynulé financovanie plánovaných úloh, ako aj nevyhnutných potrieb pôvodne v rozpočte nezabezpečených. Plne sa osvedčila stopercentná zainteresovanosť národných výborov všetkých stupňov na prebytkoch hospodárenia a vytvorení fondu rezerv a rozvoja. Podľa predbežného návrhu finančného usporiadania zostalo národným výborom za uplynulý rok 591 mil. Kčs voľných prostriedkov, z ktorých pripadá na Západoslovenský kraj 318 mil. Kčs, Stredoslovenský kraj 150 mil. Kčs a Východoslovenský kraj 123 mil. Kčs. Pritom počas roku použili národné výbory prostriedky fondu rezerv a rozvoja v sume vyše 283 mil. Kčs.
Miestne národné výbory na doplnenie chýbajúcich vlastných zdrojov v minulom roku začali využívať úvery Štátnej sporiteľne. Štátna sporiteľňa poskytla úver v 525 prípadoch v celkovej sume vyše 40 mil. Kčs. Podstatnú časť úverov použili národné výbory predovšetkým na rozširovanie služieb obyvateľstvu, verejno-prospešné akcie v rámci akcie,, Z", na vylepšenie životného prostredia a mnohé z nich tiež na výrobné účely.
Prvé kroky sa urobili aj v združovaní prostriedkov národných výborov s ústredne riadenými podnikmi so sídlom v ich obvodoch za účelom zlepšenia životného prostredia. Napríklad v Stredoslovenskom kraji objem združených prostriedkov takto dosiahol vyše 22 mil. Kčs, ktoré sa použili na verejno-prospešné akcie, ako výstavbu kúpalísk, miestnych komunikácií, štadiónov atď.
Národné výbory zapojením občanov riešili naliehavé problémy miest a obcí v akcii,, Z". Touto svojpomocnou formou vytvorili hodnotu diela 1575 mil. Kčs pri skutočných nákladoch 256 mil. Kčs. Napríklad v Stredoslovenskom kraji vystavali takto okrem iného 24 vodovodov, 19 kultúrnych domov, 6 málotriednych škôl s 30 triedami, 23 km miestnych komunikácií a ďalšie osožné akcie.
Spoločenská spotreba zaznamenala ďalší rast a jej objem dosiahol 14 mld. Kčs. Najvýznamnejšie tempo rastu bolo v školstve, kde výdavky vzrástli o 238 mil. Kčs, a v sociálnom zabezpečení, kde tieto vzrástli o vyše 342 mil. Kčs. Začali sa riešiť platové otázky niektorých kategórií pracovníkov v súlade s celkovou mzdovou koncepciou a možnosťami finančných fondov.
Súdružky a súdruhovia,
i keď triezvo hodnotíme tieto viaceré ekonomické javy a nechceme ich význam preceňovať, treba predsa len vidieť ich pozitívnu skutočnosť ako nemalý vecný príspevok na samom začiatku neľahkého a zložitého procesu, do ktorého celá naša spoločnosť vstupuje. Doznievajú a ešte budú určitý čas doznievať viaceré extenzívne javy a tendencie, pokým ich celkom neabsorbuje nový prúd, ktorý nesie pečať dynamiky, intenzity a celospoločenskej efektívnosti našej práce a všetkého nášho konania.
Návrh štátneho rozpočtu a finančných plánov na rok 1967 vypracovaný podľa týchto zásad charakterizujú tieto nové skutočnosti:
- zaviedla sa jednotná sústava odvodov z hrubého dôchodku a zisku z výrobných fondov a stabilizačný odvod,
- mení sa systém financovania investičnej výstavby tým, že ťažiskovým zdrojom budú vlastné prostriedky podnikov a investičný úver, pričom zaradenie akcií je odvislé od efektívnosti výsledkov výberového konania,
- na účinnejšiu osobnú hmotnú zainteresovanosť vo finančných plánoch sa dáva väčší priestor na využívanie mzdy ako aktívneho nástroja rastu efektívnosti a pomocou stabilizačného odvodu sa má dosiahnuť lepšie využitie pracovných síl,
- zainteresovanie podnikov pri vývoze a dovoze prostredníctvom zrážok a prirážok zo štátneho rozpočtu,
- financovanie národných výborov sa zabezpečuje popri maximálnom využití vlastných zdrojov a úverov úhrnným finančným vzťahom, t. j. dotáciami a účelovými subvenciami z ústredného rozpočtu. Súčasne sa posilňuje finančná základňa národných výborov presunom niektorých druhov príjmov do ich rozpočtov.
Predložený návrh tak zohľadňuje pozitívne stránky rozvoja hospodárstva v roku 1966, podstatne lepšie využívanie rezerv v zásobách, zamestnanosti a základných fondov, čo podniky a VHJ vo vlastných návrhoch dostatočne nevyjadrovali. V dôsledku toho návrh sme zostavili do istej miery, obdobne ako Slovenská plánovacia komisia, nezávisle na podnikových plánoch, Na Slovensku nám pôjde o podporovanie a rozvíjanie dôsledného využitia domácich surovín, najmä drevnej hmoty, zvyšovania finality a rentability výroby, ako aj služieb v tom najširšom ponímaní včítane rozvoja cestovného ruchu. Treba však vidieť, že ešte naďalej pôsobia niektoré negatívne tendencie, najmä trvalé napätie v platobnej bilancii, v investičnej výstavbe a v ponuke a dopyte niektorých, najmä priemyselných druhov tovaru a služieb.
Finančný plán hospodárskych organizácií na rok 1967 uvažuje s celkovými zdrojmi na Slovensku v čiastke 48 mld. Kčs.
Vyše 66 perc. týchto zdrojov tvorí hrubý dôchodok a zisk podnikov, ktorý sa stáva kľúčovým nástrojom hmotnej zainteresovanosti podnikov.
Tvorba hrubého dôchodku sa plánuje v objeme 32 mld. Kčs a na porovnateľnej základni má oproti roku 1966 vzrásť o 10 perc.
Hlavnými nositeľmi tvorby sú podniky ťažkého priemyslu podielom vyše 18 perc., stavebníctva vyše 13 perc., spotrebného priemyslu vyše 9 perc., chemického priemyslu vyše 7 perc., národnými výbormi riadené úseky vyše 14 perc.
Zdrojom jeho rastu sú hlavne zvýšené tržby a zhospodárnenie výroby, kde predpokladáme zníženie vlastných nákladov o vyše 2 perc.
Plánované tempá rastu výkonov a znižovanie nákladov vychádzajú predovšetkým z dosiahnutých výsledkov v minulom roku, ako aj z konkrétnych možností jednotlivých odvetví ďalej zhospodárňovať výrobu s prihliadnutím na vytváranie priestoru pre postupné štrukturálne zmeny vo výrobe. V dôsledku toho je aj tempo znižovania nákladov v jednotlivých úsekoch samozrejme rozdielne.
Treba však vidieť, že v podnikoch na Slovensku sú realizovateľné rezervy tak vo sfére nákladov, hlavne však v lepšom zhodnocovaní surovín a zvyšovaní podielu finálnej výroby. Všetci poznáme napríklad problém využitia drevnej hmoty, hlavne však odpadu na pílach. Súčasná výrobno-technická základňa v drevárskom priemysle umožňuje využiť tento odpad len z jednej pätiny a podľa takých predbežných dlhodobých zámerov z minulosti počíta sa až v roku 1980 s 81 perc. spracúvaním odpadu. Všade na svete problém maximálneho spracovania odpadu drevnej hmoty je riešený a napríklad v Poľsku, Rumunsku a Bulharsku sa vybudovali špeciálne kombináty na jej zúžitkovanie. Keďže oneskorené riešenie je na škodu celého nášho hospodárstva, tento problém by sa mal doriešiť urýchlene a definitívne. Je samozrejmé, že otázka využitia drevnej hmoty sa neobmedzuje len na odpad, ale ide o celkové efektívne a finálne spracúvanie drevného bohatstva na Slovensku.
Obdobné možnosti zvyšovania efektívnosti výroby sú v ťažkom priemysle, a to lepším zhodnocovaním polotovarov a urýchlením technicko-ekonomickej úrovne strojárstva.
Príkladom je naša hlinikáreň v Žiari, ktorá by mohla rozšíriť druhovýrobu, lebo má voľné kryté priestory. Tento podnik je po prestavbe veľkoobchodných cien stratový a v návrhu uvažujeme preň s dotáciou k hrubému dôchodku. Jeho rentabilita by sa podstatne zlepšila, ak by napríklad ním vyrobený hliník v tekutom stave sa spracúval na pásy, tyče, rúry, ktorých výroba je vysoko zisková. Len využitím tekutého hliníka na spracovanie uvedených výrobkov by získal podnik ročne zhruba 6 mil. Kčs čistého zisku. Situácia v strojárstve vyžaduje výraznú konštrukčnú obmenu výrobkov, ak chceme obstáť na svetovom trhu s primeraným devízovým výnosom. Celkový index výrobkov nášho strojárstva v hrubom priemere v zahraničí stagnuje, kým v strojárstve v niektorých štátoch vzrástol od roku 1954 o 15-31 perc. Napríklad zistenia Slovenskej komisie pre techniku v 39 podnikoch a závodoch na Slovensku ukazujú, že konštrukčná obmena nemálo našich výrobkov trvá v priemere až 15 rokov, čo z hľadiska potrieb trhu a konkurencie so zahraničím je neúnosne dlhý čas.
V chemickom priemysle, ktorý sa stáva ťažiskovým odvetvím, sú problémy vo využití kapacít. Pre zaostávanie vlastnej výroby surovín pre finálne výrobky, ako liadok, čpavok, hnojivá, pre ťažkosti s dovozom surovín a pre znížený dopyt na domácom a zahraničnom trhu je výpad výroby tovaru v roku 1967 v hodnote 157 mil. Kčs (za celú republiku je to zhruba 350 mil. Kčs), čo predstavuje stratu na hrubom dôchodku 46, 1 mil. Kčs v tomto roku.
Taktiež lepšie možnosti využitia kapacít sú aj v bavlnárskom priemysle, kde je nesúlad v štruktúre strojového vybavenia.
V potravinárskom priemysle na tvorbu hrubého dôchodku a na optimálne zhodnocovanie výrobkov pôsobí aj trvalý nedostatok obalovej techniky. I keď ide o známy problém, výrobcovia obalov nedokázali si s ním ani v tomto roku poradiť, a to ani čo do atraktívnosti, ani čo do množstva. Napríklad Západoslovenský mäsopriemysel v Bratislave nemá krytú potrebu plechoviek na mäsové konzervy a paštéty v počte 10 mil. kusov, čo hamuje lepšie finálne využitie mäsa, najmä vnútorností na spracovanie. Aj pre mliekárenský priemysel neplnia dodávatelia potrebné množstvo obalového materiálu, ako sú kartóny, krabice, kelimky, hliníkové fólie, polyetylénové vrecúška a pod.
Dôležitým úsekom z hľadiska tvorby zdrojov sú platené služby, ktoré úzko súvisia s osobnou spotrebou a sú jedným z ukazovateľov celkovej životnej úrovne obyvateľstva. V posledných rokoch prejavujú sa nepriaznivé tendencie, lebo podiel služieb na celkových výdavkoch obyvateľstva stagnuje, ba pozvoľne klesá. Popri problémoch v doprave treba sústrediť pozornosť na služby poskytované podnikmi miestneho hospodárstva, ktoré zahrňujú širokú paletu rôznych druhov služieb, a teda bezprostredne ovplyvňujú spokojnosť občanov. I keď tieto platené služby majú stúpajúci trend, zaostávajú za službami v českých krajoch. Kým napr. tržby na jedného obyvateľa v českých krajoch boli v roku 1965 vyššie o 62, 74 Kčs, v roku 1966 tento rozdiel už je vyše 67 Kčs. Pritom dopyt zo strany obyvateľstva trvá, avšak podniky miestneho hospodárstva nevedia ho doteraz uspokojiť. Neuspokojený záujem je v niektorých dodávkach pri výstavbe rodinných domov, v opravách všetkého druhu, hlavne elektrospotrebičov, v chemickom čistení odevov, a to aj zo strany dedinského obyvateľstva. Aj keď ekonomické pravidlá zabezpečujú podnikom miestneho hospodárstva niektoré úľavy, najmä pri odvodoch zo základných prostriedkov a stabilizačnom odvode, budú tieto potrebovať omnoho výraznejšiu pomoc zo strany národných výborov tým viac, že národné výbory sú na rozširovaní služieb i finančne zainteresované. V tejto súvislosti vystupuje ešte viac do popredia usporiadanie nerentabilných činností a ich presun do miestnych prevádzkární, ktoré sú málo náročné na náklady, najmä na režijné náklady. Na Slovensku sa už v minulom roku urobil v tomto smere dobrý krok dopredu. Počet prevádzkární vzrástol o 372, pričom tržby dosiahli vyše 133 mil. Kčs pri raste o vyše 32 perc. oproti roku 1965. Ich hospodárenie skončilo za minulý rok ziskom 19 mil. Kčs, z čoho zhruba polovicu odviedli do rozpočtov národných výborov. Keďže činnosť miestnych prevádzkární je prínosom tak pre obyvateľstvo, ako aj pre národné výbory, je potrebné, aby národné výbory venovali ešte sústredenejšiu pozornosť ich ďalšiemu rozvoju.
Rozvíjanie služieb úzko súvisí aj s rozvojom cestovného ruchu, kde Slovensko je veľkou ponukovou oblasťou a kde zdroje zostávajú ešte stále nevyužité. V minulom roku v rámci aktívneho cestovného ruchu navštívilo slovenské kraje 1 370 000 cudzincov zo socialistických štátov, čo je polovica návštevníkov v celej republike. Devízový príjem dosiahol 44 mil. devízových korún, čo je viac o 43 perc. oproti roku 1965. Z kapitalistických štátov došlo na Slovensko 175 000 turistov. Prudkým rozvojom cestovného ruchu v minulom roku sa stali ubytovacie zariadenia Čedoku na Slovensku ziskovými čiastkou vyše 9 mil. Kčs oproti strate v predchádzajúcich rokoch.
V tomto roku sa otvára na Slovensku medzinárodná trasa pre turistov zo severných štátov cez Oravu, Banskú Bystricu a Slovenské Ďarmoty. To zvyšuje ďalej náročnosť na služby v týchto oblastiach.
Len v krátkosti som poukázal na niektoré problémy, ako i na otvorené možnosti v ďalšej tvorbe hrubého dôchodku.
Pri zavedení ekonomických pravidiel neboli však v našich podnikoch rovnaké podmienky, a preto sa pristúpilo pre tento rok k určitej redistribúcii prostriedkov v rámci VHJ medzi podnikmi a v niektorých prípadoch aj medzi samotnými VHJ. Podniky odvedú v rámci vnútornej redistribúcie 782 mil. Kčs a iné dostanú dotácie na prevádzku vo výške vyše 1 470 mil. Kčs vrátane podnikov riadených národnými výbormi, ktoré redistribujú medzi podnikmi zhruba čiastku 74 mil. Kčs. Taktiež štátny rozpočet uvažuje až do úplnej prestavby veľkoobchodných cien s dotáciami k cenám a intervenciami k predajným cenám.
V roku 1967 sa predpokladá rozdelenie vytvoreného hrubého dôchodku tak, že podniky odvedú na Slovensku
do štátneho rozpočtu 29, 3 %
do vlastných fondov, resp. si ponechajú vo vlastných fondoch 69, 6 %
z toho do fondu pracujúcich - na mzdy, materiálnu zainteresovanosť 59, 3 %
kým zbytok použijú na ostatné výdavky a povinnosti voči odborovým riaditeľstvám a národným výborom.
Odvody z hrubého dôchodku sa stávajú nielen významným zdrojom príjmov štátneho rozpočtu, ale tiež nástrojom dôchodkovej politiky a ekonomickým vzťahom medzi podnikmi a spoločnosťou. Ich význam je v dlhodobosti, čo umožňuje podnikom koncepčne sústreďovať vlastné zdroje na efektívne potreby. Treba však vidieť, že ich plná účinnosť je ešte závislá od niektorých faktorov, ako sú ceny, rôzne podmienky pre rozvoj, znižovanie nákladov a pod.
Novozavedený stabilizačný odvod, ktorý je nástrojom na racionálne využívanie pracovných síl, pri zostavovaní plánov na rok 1967 plnil len v obmedzenej miere svoju funkciu.
V podnikoch zatiaľ pokračujú tendencie zvyšovania počtu pracovníkov aj za cenu, že odvedú do štátneho rozpočtu také zdroje, ktoré by mohli využiť na rozvoj a prehĺbenie osobnej hmotnej zainteresovanosti daného počtu pracovníkov.
Stabilizačný odvod na rok 1967 činí 872 mil. Kčs, čo v porovnaní so mzdami predstavuje podiel až 4, 56 perc.
Návrh plánu obežných prostriedkov na rok 1967 predpokladá rast zásob zhruba o 516 mil. Kčs, t. j. o 1, 8 perc., v čom je premietnutý predovšetkým neúmerný rast zásob z roku 1966. Treba povedať, že celková obratovosť zásob sa má zrýchliť oproti roku 1966 v priemysle o 4, 7 dňa a v stavebníctve o celých 5 dní.
Na financovanie reprodukcie základných prostriedkov na rok 1967 sa v návrhu uvažuje pre podniky a organizácie na Slovensku, okrem poľnohospodárstva, výrobných a spotrebných družstiev
- podnikovou metódou - vynaložiť 17, 5 mld. Kčs, čo predstavuje 29, 4 perc. z celoštátneho objemu.
Predpokladá sa, že nové finančné a ekonomické nástroje zohrajú pri financovaní reprodukcie základných prostriedkov už v tomto roku významnú úlohu.
Treba však povedať, mnohé podniky a výrobné hospodárske jednotky pri vypracúvaní návrhov plánov kráčali v starých praktikách a nebrali na vedomie celý rad opatrení, ktorými sa má dosiahnuť obrat v investičnej politike. Naďalej predkladali vysoké požiadavky na investície, pričom za zdroj krytia týchto investícií navrhovali samozrejme hlavne štátny rozpočet.
Okrem toho podniky a výrobno-hospodárske jednotky vo svojich návrhoch plánov na rok 1967 uvažovali so zvýšením podielu stavebných prác a značne znižovali podiel strojov a zariadení. Takto navrhli podniky v ústredne riadenom priemysle a stavebníctve oproti základným smerom rozvoja stroje a zariadenia nižšie o cca 700 mil. Kčs a stavebné práce vyššie o 141 mil. Kčs.
Pri vypracúvaní návrhu potrieb na investície sa vychádzalo z hlavných smerov rozvoja a úloh hospodárstva na Slovensku na roky 1967-1970 a možností podnikov v tvorbe zdrojov na financovanie reprodukcie základných prostriedkov. Vychádzajúc z potrieb rozvoja Slovenska uvažuje sa v návrhoch pokryť úlohy v investičnej výstavbe podnikov (v rámci celej oblastnej ekonomiky na Slovensku) takto:
z odpisov 12, 2 %
z úverov 41, 6 % z vlastných zdrojov, teda
z hrubého dôchodku 23, 0 %
z dotácií zo štátneho rozpočtu 22, 8 %
z ostatných zdrojov 0, 4 %.
Uplatnením nových zásad financovania investičnej výstavby v celej republike dochádza k značnému obmedzeniu dotácií zo štátneho rozpočtu, ktorých rozsah sa v ďalších rokoch ešte zmenší. Podiel dotácií na investičnú výstavbu pre podniky na Slovensku činí 29, 7 perc. z dotácií uvažovaných na investície celoštátne.
Akcie, na ktoré sa navrhujú dotácie, prešli výberovým konaním a pri rozostavaných stavbách vykonala v každom prípade previerku banka.
Aj keď dotácie predstavujú značné percento zdrojov na financovanie investícií, hlavným zdrojom sa v roku 1967 stáva investičný úver, hrubý dôchodok a ostatné mobilizovateľné zdroje podnikov. V dôsledku toho investičné dotácie nadobúdajú nový charakter. Hlavnou zásadou pri ich poskytovaní bude individuálne skúmanie každej jednotlivej akcie, jej prínosu pre spoločnosť a podnik so zreteľom na finančnú situáciu podniku, resp. samého odboru.
Zásady reštriktívnej dotačnej a úverovej politiky vylučujú akékoľvek globálne dotácie a nepripúšťajú ich automatické priznávanie, teda uvoľňovanie.
Osobitne bude treba preskúmať požiadavky podnikov na výstavbu učňovských zariadení. Keďže podniky, výrobno-hospodárske jednotky a krajské národné výbory v dodatočných požiadavkách nekvantifikovali zdroje a možnosti krytia výstavby učňovských zariadení okrem dotácií zo štátneho rozpočtu, Povereníctvo SNR pre financie dohodlo s Ministerstvom financií vyčlenenie z vládnej rozpočtovej rezervy na tento účel na rok 1967 70 mil. Kčs. Dotácie sa budú dávať hlavne podnikom tých nosných odvetví, ktorých rozvoj je z hľadiska národného hospodárstva potrebný a kde má spoločnosť záujem na realizovaní týchto stavieb urýchlene. Orgány Slovenskej národnej rady preskúmajú jednotlivé požiadavky na dotácie, najmä s prihliadnutím na perspektívny vývoj v prírastkoch mládeže na Slovensku, na možnosti výučby v existujúcich zariadeniach, podnikových zariadeniach, na finančnú situáciu podnikov a predložia spolu s Ministerstvom financií návrh vláde na uvoľnenie prostriedkov jednotlivým podnikom.
Návrh finančného plánu hospodárskych organizácií na Slovensku na rok 1967, teda vcelku zabezpečuje požadované potreby podnikov a výrobno-hospodárskych jednotiek na investičnú výstavbu. V jednotlivých podnikoch, resp. odboroch, kde dôjde k nedostatku zdrojov i pri využití maximálnych úverových možností, pôžičiek a združovania prostriedkov, bude v priebehu realizácie potrebné riešiť nedostatok zdrojov na potrebnú a efektívnu investičnú výstavbu na nadpodnikových orgánoch, na Povereníctve SNR pre financie a Ministerstve financií, a to použitím jednotlivých ekonomických nástrojov, ale predovšetkým ich účelnou kombináciou.
Predkladaný návrh na zabezpečenie financovania investičnej výstavby v roku 1967 dokazuje, že v celkovej koncepcii investičnej politiky sa náročné presadzujú ekonomické hľadiská a hľadiská spoločenskej efektívnosti, ktoré sa musia stať základným kritériom pri rozhodovaní o investičných akciách. Dôsledným uplatňovaním zásad nového spôsobu financovania investičnej výstavby v celej republike a pôsobením ekonomických nástrojov vytvára sa cieľavedome tlak hlavne na
- obmedzovanie rozostavanosti
- zvýšené využitie základných výrobných fondov
- podporu prestavby štruktúry národného hospodárstva
- zvýšenie technickej úrovne v jednotlivých odvetviach a odboroch cestou modernizácie a rekonštrukcie
- a v nemalej miere aj na zrušenie a likvidáciu neefektívnych prevádzok.
V návrhu rozpočtu na rok 1967 zabezpečujú sa prostriedky na bytovú výstavbu na Slovensku včítane komplexnosti čiastkou 1 908 mil. Kčs, z čoho na družstevnú čiastkou 544 mil. Kčs, na štátnu 417 mil. Kčs a na komplexnosť 904 mil. Kčs. Podiel družstevnej výstavby činí z celoštátneho objemu 25, 6 perc.
Zvýšená pozornosť sa venuje údržbe a opravám bytového fondu. Návrh rozpočtu na rok 1967 zabezpečuje na tento účel 330 mil. Kčs. V porovnaní s minulým rokom je to viac o vyše 11 perc. a oproti roku 1964 je to takmer dvojnásobok. Na efektívnejšie využívanie týchto prostriedkov prispieva aj rozvoj vlastných údržbárskych zložiek. Kým v roku 1963 pripadlo na jedného údržbára zhruba 255 bytov, teraz to činí zhruba 90 bytových jednotiek.
Je nutné, aby sa rozpočtové prostriedky na údržbu bytov používali skutočne len na tento účel pri zabezpečení hospodárnosti a kvality opráv.
Jednou z naliehavých úloh pri riešení bytovej výstavby, ako aj komplexnosti, ďalej školskej a zdravotníckej výstavby, je tvorivé využitie typizačných metód v aplikácii na konkrétne projekty a ich realizáciu. V súvislosti s tým treba spomenúť nový typ technológie celomontovaného skeletu pre výstavbu škôl. Oproti tradičným stavbám sa v kalkulácii uvažuje s úsporou až 20 tisíc tehlových jednotiek na tisíc metrov kubických obostavaného priestoru. Pritom prednosťou výstavby týmto spôsobom je skrátenie času výstavby a zníženie prácnosti o 50 perc. Taktiež možno spomenúť tzv. Bratislavský univerzálny montovaný systém pre výstavbu komplexnosti v sídliskách. Má prednosti v tom, že skracuje čas výstavby o cca 50 perc., váhu konštrukcie znižuje na 1/10, znižuje potrebu na murovacie materiály, podstatne znižuje prácnosť. Pôjde teda o to, maximálne podporovať v našich návrhoch i v praktickej finančnej činnosti tieto a podobné smery, aby sa lepšie mohli plniť náročné úlohy v bytovej a občianskej výstavbe.
Dane a poplatky sa navrhujú na rok 1967 v sume 11, 6 mld. Kčs,