Predovšetkým vyžaduje vyriešenie ekonomický problém. To je základom aj riešenia národnostných problémov. Je známe, ženajzaostalejšia oblasť Trebišovského okresu (Kráľovský Chlmec,, Veľké Kapušany) je obývaná väčšinou občanmi maďarskej národnosti.

Narušenie ich základných práv, nezabezpečenie dosť pracovných príležitostí, to je v protiklade s obsahom našej socialistickej ústavy - samozrejme vyvoláva nezdravú národnostnú precitlivelosť. Preto tunajší občania pochopiteľne veľmi živo reagujú na vytvorenie štyroch nových okresov v kraji. Sú hlasy, a to nie ojedinelé, pre oddelenie tejto oblasti od Trebišova a znovuvytvorenie Kráľovsko-chlmeckého okresu. Za zanedbávanie tejto oblasti centrálnymi orgánmi samozrejme v prvom rade obviňujú okres. Myslia si, že keď budú mať nový okres, vyriešia sa problémy tejto oblasti.

Je chybou, že varovné slová neboli povšimnuté. To chtiacnechtiac vytvára medzi obyvateľstvom dojem, že príčinou je okolnosť, že tu žijú väčšinou občania maďarskej národnosti. Blížiace sa voľby budú ťažkou skúškou. Oprávnené požiadavky nemožno odbyť sľubmi. Treba okamžite pomôcť tejto oblasti, a to z najvyšších štátnych miest. Niesmieme pripustiť, aby povestná ťažkopádnosť spôsobila zdiskreditovanie politiky našej strany. Skvelý príklad toho, čoho sme schopní, ako operatívne vieme zasahovať, je výstavba povodňou postihnutých oblastí v okolí Komárna, kde za mimoriadne krátky čas, za veľkorysej pomoci štátu, boli odstránené strašné následky ničivej povodne. Týmto skutkom sme ešte viac upevnili bratstvo medzi našimi národmi a národnosťami a politicko-morálnu jednotu nášho štátu.

Je bezpodmienečne nutné uvedomiť si, že vyriešením ekonomických problémov v tejto oblasti riešime aj národnostnú otázku.

O tom, ako treba dnes chápať národnostnú otázku na Slovensku, hovoril súdruh Dubček na májovom pléne ÚV KSS. Jeho prejav obsahuje významný, marxisticko-leninský rozbor národnostnej otázky na Slovensku. Jasne povedal, že,, za rozhodujúci moment riešenia národnostnej otázky považuje strana i naďalej riešenie sociálno-ekonomických problémov". Toto si musia uvedomiť tie štátne orgány, od ktorých závisí budúcnosť tejtozaostalej oblasti.

Podpredseda Kríž:

Ďakujem súdruhovi Dénešovi.

Nasleduje 30-minútová prestávka.

(Prestávka. )

(Po prestávke: ) Podpredseda Kríž:

Vážené súdružky a súdruhovia,

budeme pokračovať v rozprave.

Dávam slovo súdruhovi poslancovi Jozefovi Malinovi. Poslanec Malina:

Vážená Slovenská národná rada!

V čase od 13. do 18. novembra 1967 som sa zúčastnil so skupinou poslancov Slovenskej národnej rady a niektorými funkcionármi Východoslovenského kraja a ONV prieskumu zaostávajúcich oblastí Východoslovenského kraja.

Naša skupina mala trasu Stará Ľubovňa-Spišská Stará Ves -Sabinov-Svidník-Stropkov.

Tieto oblasti sú v každom smere najzaostávajúcejšie z Východoslovenského kraja. Hoci už predo mnou diskutéri hovorili, že aj iné sú zaostávajúce.

Ukazovatele v rozboroch ekonomickej základne Prešovského a Bardejovského okresu sú takmer všetky pod priemer Východoslovenského kraja. Zaraďujú sa medzi najzaostalejšie oblasti v našej republike. Druhá svetová vojna spôsobila veľké škody na bytovom fonde, komunikáciách a pôdnom fonde.

Vzhľadom na nízku intenzitu poľnohospodárskej výroby a doterajšiu nepriaznivú skladbu priemyselnej výroby, ekonomická základňa týchto okresov je slabá. Ešte cca 20 % obyvateľstva patrí do skupiny jednotlivo hospodáriacich roľníkov. Hrubá poľnohospodárska produkcia na jeden hektár poľnohospodárskej pôdy v ČSSR je 5820 Kčs a v Bardejove 2142 Kčs. Peňažná odmena na jednu pracovnú jednotku v Kčs v ČSSR je 20, 10, v Bardejove 11, 80. Počet pracovníkov v priemysle na 100 obyvateľov ČSSR je 17, 1, myslím k roku 1965, a v Bardejove 8, 5. Priemerný mesačný zárobok v priemysle v Kčs v ČSSR je 1566. -, v okrese Bardejov 1297. - Kčs.

Na dokreslenie životnej úrovne; zadĺženosť domácností v korunách v ČSSR je 289. -, v Bardejove 1730. -. A takto by som mohol hovoriť o Prešove, alebo novozriad'ujúcom sa okrese Stará Ľubovňa, ďalej Zamagurii, Svidníku, Sabinove atď. Z okresu Bardejov odchádza mimo okres za prácou vyše 5000 osôb. Problém pritom majú aj s cigánskymi občanmi, u ktorých z produktívneho veku 2319 je začlenených do pracovného pomeru iba 1136 osôb a zostatok nepracuje. Čím sa živia, to si už domyslíte sami. Navštívili sme cigánsku osadu v Zborové, kde žije asi 400 cigánov. V chatrči, do ktorej som vošiel, nachádzalo sa okolo 15 mladých ľudí. Boli medzi nimi dievčatá v dospievajúcom veku a chlapci výrastkovia okolo 15-18 rokov. Opýtal som sa ich čím sa zamestnávajú a či pracujú. Odpovedali: však v Bardejove nemajú ani pre bielych robotu, nie pre nás. Nevedel som na takúto odpoveď zaujať stanovisko. Iba námestník predsedu ONV potvrdil, že je tomu tak. Obklopili nás mladí i starí. Mali záujem o pozemky na stavbu rodinných domkov - informovali sa o pôžičkách atď. Tieto ich záujmy sú podmienené pracovným zaradením - a tu to končí. Pozdvihnúť túto životnú, spoločenskú a zdravotno-hygienickú úroveň týchto ľudí je závislé na ekonomike okresu a nie iba na postavení domu. Ich primitívnosť sa tým ešte neodstráni, keď bude cigánska rodina bývať v novom dome, ale až vtedy, keď bude pracovať a osvojí si vlastnosti pracujúceho človeka. Vo Východoslovenskom kraji je cca 90 000 cigánskych obyvateľov.

Prejdem ale znovu k úrovni celkového obyvateľstva týchto zaostávajúcich oblastí.

Najväčší problém v tejto oblasti majú s poľnohospodárskou výrobou u jednotlivo hospodáriacich roľníkov, ktorí obrábajú 33 % z celkovej pôdy.

Rozhodujúca časť - 54, 6 % súkromného sektoru žije v takých extrémnych podmienkach ako členovia tých JRD, ktorým spoločnosť prispieva 40-60 Kčs diferenčného príspevku na každých 100 Kčs tržieb. Jednotlivo hospodáriaci roľníci žiadne príplatky nedostávajú. Stupeň intenzity poľnohospodárskej výroby je nízky, v dôsledku toho i zvyšovanie životnej úrovne pracujúcich v týchto oblastiach zaostáva. V roku 1965 u jednotlivých poľ- ' nohospodárskych plodín boli v priemere dosiahnuté tieto hektárové výnosy: jačmeň 10, 9 q, ovos 9, 3 q, zemiaky 85 q, krmoviny 20, 4 q.

Nízka intenzita poľnohospodárstva, slabo rozvinutý priemysel, sa odrážajú na každom úseku spoločenskej spotreby. Obyvateľstvo s najnižšími príjmami platí najvyššie cestovné. Napríklad pri vzdialenosti do 55 km je vyššie cestovné autobusom ako vlakom o 79, 5 % a do 100 km o 93 % preto, že Bardejovským okresom prechádza železničná trať v dĺžke len 17 km. Táto bola postavená v roku 1893. Nie je to lepšie ani v obchodnej sieti; 143 predajní je umiestených v nevyhovujúcich súkromných budovách, 11 965 žiakov, t. j. 65 % navštevuje školy, v ktorých nie sú splachovacie záchody. Viac než 50 škôl je postavených v minulom storočí z kameňa. Takto by sa dalo hovoriť o škôlkach, jasliach, zdravotníckych zariadeniach a podobne.

Chcem sa ešte zmieniť o ženskej zamestnanosti. Ukazovateľ za ČSSR je 44, 8, Východoslovenský kraj 40, 7, okres Bardejov 49, 8. Relatívne vysoké percento mladých dievčat je zamestnaných v Odevnom závode v Lipanoch a Stropkove v Tesle. V týchto závodoch je vysoká fluktuácia - až 80 %. V čom je príčina? Na širokom okolí nie je zamestnanie pre mužov a tak dievča, keď sa jej podarí vydať, odchádza za mužom, ktorý pracuje spravidla mimo okresu. V súhrne týchto problémov je jediná príčina - ekonomicky zaostávajúca oblasť hlboko pod priemer aj Východoslovenského kraja. V konečnom dôsledku to pociťujú občania, odchádzajúci do dôchodku. Aký zárobok, taký dôchodok.

Okres Bardejov má 94 000 obyvateľov, z ktorých je 12 034 dôchodcov, t. j. 12, 70 % z celkového počtu obyvateľov. Zlé hospodárske a sociálne pomery v minulosti, kedy v okrese nebolo takmer žiadnych pracovných príležitostí - v roku 1945 bolozamestnaných len 1805 osôb - majú ešte dnes, a budú mať ešte dlho nepriaznivý odraz na priemernú výšku dôchodku v okrese. Priemerný dôchodok v okrese je 302, 40 Kčs. Túto výšku nepriaznivo ovplyvňujú najmä sociálne dôchodky, ktorých v okrese je 2913 a priemerná výška u dôchodkov sociálnych (fakultatívnych) je 197, 16 Kčs. Toto je dôsledok minulosti. Priemerná výška dôchodku z poistenia zamestnancov je iba 467, - Kčs, čo je hlboko pod celoštátny aj východoslovenský priemer.

Nepriaznivá situácia je aj v sociálnom zabezpečení osôb, ktoré pracujú v poľnohospodárstve. V 104-roch JRD v okrese pracuje 7440 družstevných roľníkov. Poľnohospodárska výroba je ešte stále na nízkej úrovni, a preto príjmy z poľnohospodárskej výroby sú veľmi slabé, ako som sa už zmienil v predošlom porovnávaní. Priemerná výška dôchodku z poistenia JRD je iba 265, 90 Kčs. Jednotlivo hospodáriaci roľníci v okrese dlhujú na poistnom 4 mil. Kčs. Príjmy do roľníckych rodín sú veľmi nízke a tak likvidácia nedoplatkov na poistnom je veľmi ťažká. Toto má za následok, že mnohí roľníci - i keď spĺňajú vekovú hranicu pre nárok na dôchodok - tento dostať nemôžu z dôvodu, že nemajú splnenú druhú základnú podmienku, a to vyrovnanie nedoplatku na poistnom. Priemerná výška dôchodkov u samostatne hospodáriacich roľníkov je veľmi nízka a činí len 225, 30 Kčs.

Nepriaznivú situáciu dôchodcov je nutné riešiť zvyšovaním nízkych dôchodkov. Na úpravu nízkych dôchodkov pre rok 1967 bola pridelená suma 143 000 Kčs mesačnej výplaty. Z tejto sumy boli upravené dôchodky 1119 dôchodcom, ktorí teraz dosahujú priemernú výšku 400 Kčs. Ešte zostáva v okrese 4010 poberateľov nízkych dôchodkov. Aby sa aj títo dostali na priemernú výšku Kčs 400, -, javí sa potreba finančných prostriedkov vo výške 522 750 Kčs mesačnej výplaty. Na túto okolnosť by sa malo v druhej etape, po 1. januári, zvlášť prihliadať tak zo strany Východoslovenského kraja, ako aj Správy dôchodkov Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia v Bratislave.

Vzhľadom na to, že nízke dôchodky zo zákona 103/1964 Zb. aj naďalej narastajú a budú narastať, pretože dôchodky priznané po 1. júli 1964 sa nemôžu zvyšovať, a to jednak u družstevných roľníkov, ako aj u jednotlivo hospodáriacich roľníkov. Doterajšie pásma 230 a 270 Kčs mali by byť prehodnotené, ako na dnešnú dobu už nevyhovujúce. Čo sa týka ekonomiky okresu odporúčam, aby orgány Slovenskej národnej rady, alebo Východoslovenského kraja stanovili poradie okresov podľa naliehavosti a potrebnosti rozvoja priemyselnej výroby.

Odporúčam ďalej, aby v zaostávajúcich oblastiach Východoslovenského kraja bolo uvažované o diferenčnom príplatku, pretože súkromný sektor ešte poskytuje dôležitý zdroj a podiel obživy približne pre 90 000 obyvateľov Východoslovenského. kraja.

Ďalej, aby bolo uložené Povereníctvu SNR pre poľnohospodárstvo a výživu vypracovať koncepciu ako zvýšiť intenzitu poľnohospodárskej výroby jednotlivo hospodáriacich roľníkov vytvorením spoločenstiev, ktoré by kooperovali so socialistickým sektorom, aby tieto boli zvýhodňované v dodávke umelých hnojív, osív, strojov a subvencií, prípadne by spravovali diferenčné príplatky, ktoré by používali na zúrodňovanie pôdneho fondu v horských a podhorských oblastiach.

Vážená Slovenská národná rada,

týmito mojimi poznámkami a návrhmi chcem podporiť predloženú zprávu o rozvoji Východoslovenského kraja do roku 1970 s tým, aby bol braný osobitný zreteľ na zaostávajúce oblasti.

Podpredseda Kríž:

Ďakujem súdruhovi poslancovi Malinovi.

Dávam slovo poslancovi súdruhovi S ú l e t y m u. Poslanec Súlety:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia poslanci!

V úvode svojho vystúpenia chcem najprv zdôrazniť, že nie je to po prvý raz, čo sa Slovenská národná rada zaoberá problémami, spojenými s rozvojom východného Slovenska. Mnohí z nás sa pamätajú, že v roku 1961 Slovenská národná rada rozpracovala opatrenia na zabezpečenie úloh vyplývajúcich z rezolúcie ÚV KSČ "K niektorým otázkam politického a hospodárskeho rozvoja Východoslovenského kraja". Už vtedy - v zmysle uznesenia ÚV KSS rozpracovala úlohy pre svoju vlastnú činnosť i činnosť jej orgánov. Schválila harmonogramy konkrétnych opatrení pre všetky komisie a odbory Slovenskej národnej rady na zabezpečenie rezolúcie ÚV KSČ. Treba zdôrazniť a podčiarknuť, že pomoc, ktorú Slovenská národná rada a jej orgány poskytli Východoslovenskému kraju, bola veľmi účinná a dosiahli sa aj patričné úspechy, ktoré sú v podstate rozobraté a dokumentované v predkladanej zpráve. Nebudem ich preto znova všetky vymenúvať. Pomoc Slovenskej národnej rady a jej orgánov v súhrne dokazuje rozvoj priemyslu vo Východoslovenskom kraji, budovanie nových výrobných kapacít, rast zamestnanosti obyvateľstva a celkové zvýšenie jeho životnej úrovne.

Účinnosť tejto pomoci, včítane posilnenia Východoslovenského kraja kádrami pre skvalitnenie štátneho a hospodárskeho aparátu, sme na schôdzkach poslancov Národného zhromaždenia a Slovenskej národnej rady vo Východoslovenskom kraji štvrťročne hodnotili. Pravda - z objektívneho stanoviska - treba uviesť, že vtedy opatrenia vychádzali aj z toho, že bude úspešnesplnený 3. päťročný plán. Všetci však vieme, aké ťažkosti pre jeho realizáciu sa vyskytli, čo malo svoj odraz tiež aj v rozvoji Východoslovenského kraja. Mám na mysli skutočnosť, že nie všetky akcie a pripravované opatrenia v 3. 5RP boli zrealizované tak, ako sa uvažovalo v tomto pláne. Táto skutočnosť má tiež svoj podiel na tom, že Východoslovenský kraj - napriek nespornému a podstatnému rozvoju - zostáva aj naďalej ekonomicky najmenej rozvinutým krajom v našej Československej republike.

Predkladaný materiál na prerokúvanie Slovenskej národnej rade podrobne rozoberá príčiny tohto stavu, zo všetkých stránok, v celom rozsahu a za všetky úseky hospodárstva i kultúrneho života v kraji. Nechcem sa preto zaoberať všetkými otázkami, ale iba niekoľkými z najdôležitejších, a to využívaním, surovinovej základne v kraji a ekonomickým * využívaním obyvateľstva včítane nástrojov, ktoré by túto úlohu mali zabezpečiť. V rámci tejto problematiky chcem sa zaoberať svojím volebným obvodom, a to okresom Trebišov.

Osobne za jednu z najdôležitejších príčin neuspokojivého stavu vo využití obyvateľstva Východoslovenského kraja a nedostatku pracovných príležitostí najmä pre ženy považujem nedostatočný rozvoj spracovateľského, najmä spotrebného priemyslu, ako aj nedostatky spočívajúce v tom, že vo Východoslovenskom kraji je málo priemyselných závodov s finalitou výroby. Priemyslová výroba v kraji je prevažne fondové náročná na materiál, avšak s nízkym podielom pracnosti. Je to dané aj tým, že prevažujú surovinové odvetvia, ktorých podiel vzrastá z 32 % v roku 1957 na 44, 1 % v roku 1970. Je tiež pravdou, že tento rozvoj podstatne ovplyvňujú predovšetkým Východoslovenské železiarne v Košiciach. Vážne v kraji zaostávajú v spracovateľských odvetviach najmä rozvoj spotrebného priemyslu, strojárstva a priemyslu výživy. Navrhujem preto ďalší rozvoj kraja orientovať na rozvoj finalizujúcich výrobkov tak na báze domácich polotovarov, ako aj polotovarov dovážaných zo Sovietskeho sväzu na ďalšie spracovanie. Pri tomto návrhu vychádzam z doterajších skúseností z novej sústavy riadenia, v zmysle ktorej sú na tom ďaleko lepšie - pri tvorbe prostriedkov pre ďalší rozvoj - podniky zabezpečujúce finálnu výrobu ako podniky vyrábajúce polotovary. Vychádzam tiež z možností, ktoré vo Východoslovenskom kraji sú pre finálne spracovanie, ako drevná hmota, syntetické vlákna, plechy a pod. a nakoniec aj z dostatku voľných zdrojov pracovných síl v našom Východoslovenskom kraji.

Medzi najlepšie predpoklady na finálnu výrobu v kraji patri drevná hmota a jej spracovanie predovšetkým vo forme výroby nábytku. Ťažko možno zdôvodniť, prečo sa toto v kraji nerealizuje, keď ide o kraj, v ktorom lesná plocha predstavuje 39, 4 % z celkovej výmery plochy kraja, v ktorom ťažba dreva i jeho dodávky činia až 30 %, avšak jeho podiel na celkovej výrobe drevárskeho priemyslu na Slovensku činí iba 17 %. Ešte horšia je situácia v nábytkárskom priemysle, keď podiel kraja z vyrobeného nábytku na Slovensku činí cca 9 %, pričom však - ako vyplýva aj z predloženého materiálu - do kraja sa prisúva vyše 80 % tržnej spotreby nábytku. Prihováram sa preto za komplexné zabezpečenie využitia drevnej hmoty vo Východoslovenskom kraji tak na úseku prvovýroby, ako aj druhovýroby. Domnievam sa, že Slovenská národná rada bude môcť pomôcť pri realizácii návrhu obsiahnutého v materiáli na výstavbe drevokombinátov Spiš a Hnilec a tiež pri realizácii pôvodnej koncepcie na výstavbu nábytkárskeho závodu na východnom Slovensku, ktorý podľa návrhu krajských orgánov mal by byť lokalizovaný do Sabinova.

V tejto súvislosti nemožno bez povšimnutia obísť ani skutočnosť, že drevospracujúce podniky majú nedostatok vlastných prostriedkov pre financovanie investičnej výstavby. Ďalší východiskový bod pre rozvoj kraja a zvýšenie finality výroby tvoria Východoslnovenské železiarne v Košiciach. Tieto sú stavané na výrobu všetkých druhov plechov, ktoré naše národné hospodárstvo potrebuje alebo bude potrebovať. Objem výroby sa postupne zvyšuje a už teraz je potrebné robiť opatrenia na to, aby sa tento plech - keď ho už bude dostatok - v čo najväčšej miere spracúval na finálne výrobky priamo vo Východoslovenskom kraji, ktoré naše hospodárstvo potrebuje a ktoré sú bežné na trhu vyspelých priemyselných zahraničných štátov a predstavujú pokrokové smery využitia plechov v zahraničí.

Na báze plechov bude potrebné budovať ďalšie kapacity na východnom Slovensku, ako je napríklad závod na výrobu lisovaných polotovarov, plechových obalov, závod na výrobu tenkostenných profilov, na výrobu zvarovaných trubiek, zariadenia pre skladové hospodárstvo, komerčné lisovne, montované i prenosné plechové objekty, transportné obaly pre ťažké stroje, plechové nádoby, skladané nádrže z lisovaného oceľového plechu, šnekové a kapsové dopravníky, kryté stanovištia pre motorové vozidlá a pod. Domnievam sa, že ďalšie budovanie výrobných kapacít na báze plechov z VSŽ je tiež v súlade s pôvodnou úvahou našich najvyšších politických orgánov, ktorá bola prijatá pri zahajovaní výstavby týchto železiarní.

Finalita výroby v kraji dá sa zvýšiť aj na báze podnikov chemického priemyslu, ako je Chemosvit Svit a Chemlon Humenné, ktoré vyrábajú pomerne široký sortiment syntetických vlákien. Finálne výrobky z týchto materiálov sa však vyrábajú mimo kraja vo vzdialenosti niekoľko 100 km od pôvodného výrobku. Ide o rôzne výrobky spotrebného tovaru, ako sú laminátové plášte, svetre, ponožky, spodné prádlo, proste o tovary, ktoré náš spotrebiteľ s obľubou kupuje. Výroba syntetických vlákien bude v kraji vzrastať, pretože t. č. sú rozostavané ďalšie kapacity a k výstavbe niektorých sa prikročí ešte do roku 1970. Navrhujem preto budovať ďalšie nové kapacity na finálne spracovanie výrobkov zo syntetických vlákien priamo vo Východoslovenskom kraji. Navrhovanými opatreniami poskytla by sa možnosť pracovného zaradenia najmä žien v rôznych oblastiach kraja, čo by prispelo k ich ekonomickému pozdvihnutiu i zvýšeniu životnej úrovne obyvateľstva v našom Východoslovenskom kraji.

Len niekoľko slov k ekonomickým nástrojom, ktoré majú podporovať rozvoj menej rozvinutých oblastí. Plne sa stotožňujem s názorom, obsiahnutým v prerokúvanom materiáli, na ich nedostatočný účinok a malú príťažlivosť pre investorov. Podporujem preto návrh na ich úpravu tak, ako je formulovaný v predloženej zpráve.

Nakoniec, vážená Slovenská národná rada, chcel by som upriamiť pozornosť Slovenskej národnej rady na okres Trebišov, ktorý, ako vyplýva z materiálov, je priemyselne najmenej rozvinutý vo Východoslovenskom kraji a ktorého podiel na priemyslovej zamestnanosti v rámci kraja činí iba 3, 6 %.

Okres Trebišov má takmer 114 000 obyvateľov. Je nesporné, že aj v tomto okrese boli dosiahnuté značné úspechy. V roku 1964 pracovalo v okrese v priemysle len 3670 pracovníkov. V roku 1967 - po výstavbe Elektrárne Vojany I - už pracuje v priemysle 5137 pracovníkov. Aj tak však pracovná aktivita obyvateľstva v okrese je najnižšia tak v rámci kraja, ako aj v porovnaní so všetkými okresmi v ČSSR. Nedostatok pracovných príležitostí v okrese zapríčiňuje pomerne rozsiahlu odchádzku za prácou do iných okresov kraja, prípadne do iných krajov ČSSR. V roku 1964 odchádzalo za prácou z okresu 4700 pracovníkov, v r. 1965 už 5600 obyvateľov, z toho 730 žien. Táto odchádzka sa naďalej zvyšuje. Stav v okrese je naozaj vážny. Ak pracovná aktivita obyvateľstva v kraji, pracujúceho v priemysle, tvorí len 96 osôb na 1000 obyvateľov oproti 180 v ČSSR, tak v okrese Trebišov táto priemyselná pracovná aktivita obyvateľstva dosahuje len 43 % krajskej úrovne. Je pravda, že problém zamestnanosti aj v tomto okrese sa čiastočne vylepší do roku 1970 výstavbou konzervárne v Trebišove, ďalej hydinárskeho závodu taktiež v Trebišove, ako aj výstavbou Elektrárne Vojany II. Napriek tomu do roku 1970 zostane v okrese Trebišov asi 6800 nevyužitých zdrojov pracovných síl, takmer prevažne žien.

Nemôže nás uspokojiť ani to, že ani v pripravovanom dlhodobom rozvoji sa s výraznejším priemyselným rozvojom tohto okresu neuvažuje. V dlhodobých koncepciách rozvoja výrobných odvetví - doteraz vypracovaných a predložených ústredným orgánom - sa celkove na Slovensku v piatich okresných sídlach neuvažuje s ďalším rozvojom priemyslu, z toho v dvoch, okresných sídlach vo Východoslovenskom kraji, a to právev Trebišove a tiež v Rožňave. Prihováram sa za vytváranie predpokladov pre stabilizáciu priemyselnej výroby v tomto okrese a za jeho ďalší rozvoj. Znova však musím podotknúť, že v súčasnosti platné ekonomické nástroje nevytvárajú predpoklady pre takýto rozvoj. Pritom okres rozvojové možnosti má. V súvislosti s výstavbou Východoslovenských železiarní bola vystavená tepelná elektráreň Vojany I a prikročuje sa k výstavbe druhej etapy. Elektráreň pracuje na báze dovážaného sovietskeho antracitového uhlia. Tým sú riešené nároky na elektrickú energiu v kraji, avšak táto výstavba zároveň umožňuje umiestiťpriamo v okrese priemysel náročný na spotrebu elektrickej energie. Ďalšie možnosti rozvoja umožňuje vybudovaná širokorozchodná trať spájajúca našu republiku so Sovietskym sväzom, po ktorej sú dopravované základné suroviny, na báze ktorých. - včítane ropovodu a plynovodu - je možné v okrese priemysel budovať. Podľa doterajších predbežných koncepčných riešení má byť v rámci rozmiestenia ďalších kapacít na spracovanie ropy do roku 1980 umiestená na východnom Slovensku rafinéria ropy. Keďže dostatok vody umožňuje realizovať tento návrh, prihováram sa za jeho uskutočnenie s lokalizáciou v tomto okrese.

Nakoniec aj v okrese Trebišov sa nachádzajú suroviny umožňujúce priemyselné spracovanie. Okrem stavebného kameňa,, tufov, viatych pieskov a tehliarskych hlín najrozsiahlejší surovinový zdroj tvorí bentonit v priestore Lastovce-KuzmiceV lokalite Kuzmice ide o bentonit najvyššej kvality na našom území a v lokalite Lastovce o najvyššie zásoby v celej našej republike. Na báze týchto surovín priam sa ponúka výstavba závodu na ťažbu a úpravu bentonitu. Aj tu musím poukázať na minulé roky. Ešte v roku 1962 bola podnikom Keramické závody Košice vypracovaná investičná úloha na takúto výstavbu. Akcia bola pripravená i z hľadiska plánovacej a rozpočtovej dokumentácie. K jej zaradeniu do plánu výstavby do roku 1970 však nedošlo.

Je nesporné, že aj rozvoj tohto okresu, rovnako ako rozvoj celého Východoslovenského kraja, je možné riešiť len v súlade a s potrebami rozvoja celého národného hospodárstva, v rámci jednotnej ekonomiky v našom štáte. Domnievam sa však - a svoje tvrdenie opieram o závery XIII. sjazdu KSČ - že je v našich silách a možnostiach urýchliť celkový hospodársky a kultúrny rozvoj Východoslovenského kraja a tým rýchlejšie odstraňovať rozdiely, ktoré sú medzi týmto krajom a inými vyspelými krajmi v našej republike.

Dovoľte mi nakoniec jedna otázku vo forme interpelácie na povereníka SNR pre lesné a vodné hospodárstvo:

V roku 1954 pri výbere výstavby vodných nádrží bola vybratá aj lokalita v miestach na rieke Topľa v úseku Marhaň, Harhoj a Kurima. Od roku 1954 na tento úsek je daný uzáver, to znamená, že na tomto úseku sa nemôže nič stavať, napríklad väčšie závody a pod. Predpoklad by bol, že do roku 1980 sa začne s výstavbou tejto nádrže. Preto bol by som veľmi rád, keby zodpovedali súdruhovia "či sa uvažuje s výstavbou tejto vodnej nádrže, a keď nie, aby, bol uzáver z tejto oblasti odstránený". '

Podpredseda Kríž:

Ďakujem súdruhovi poslancovi S ú l e ty m u.

Dávam slovo súdružke poslankyni H i r k o v e j. Poslankyňa Hirková:

Vážená Slovenská národná rada!

I môj volebný obvod je zahrnutý do zaostávajúcich oblastí, a preto dovoľte mi, aby som tieto problémy bližšie konkretizovala. I keď predo mnou všetci diskutéri hovorili o zaostávajúcich oblastiach, o veľmi nízkej životnej úrovni, nehnevajte sa, keď budem niektoré problémy opakovať.

Taktiež i moja oblasť je veľmi zaostalá. Súdruh D é n e š tu spomínal, že do jeho oblasti chodia súdruhovia na dobré tokajské vínko. V mojom volebnom okrese sú iba trnky a tieto sú veľmi trpké, a preto nám nikto ani nič nesľubuje.

Celá oblasť zahrňuje 32 obcí. Je to asi 18 tisíc obyvateľov, čo činí asi 18 % obyvateľstva v okrese. Rozdrobenosť osídlenia a malý počet veľkých sídelných centier má svoj odraz v nízkej občianskej a technickej vybavenosti, v nižšej životnej úrovni a v nevyhovujúcom životnom prostredí. Ďalej táto oblasť je charakterizovaná vysokou populačnou intenzitou, o čom svedčí aj veľká zastupiteľnosť obyvateľstva do 14 rokov. Predstavuje to temer 28 % z celkového počtu obyvateľstva. Priaznivá populačná intenzita má dobrý vplyv na vývoj v produktívnom veku, avšak prírastky ľudí rastú rýchlejším tempom ako základné fondy na 1 pracovníka, čo má tiež svoj negatívny prejav v mobilnosti pracovných síl.

Väčšina obyvateľov je miestne viazaná, čím vznikajú pre nás i veľmi vážne problémy s ich umiestením v iných oblastiach. Prevažná časť pracuje v poľnohospodárstve a oblasť patrí do typu malohospodárskeho horského poľnohospodárstva, ktorý poskytuje len veľmi nízke príjmy. A v niektorých jednotných roľníckych družstvách príjem na pracovnú jednotku činil 3. Kčs a v minulom roku, pokiaľ som bola na verejných schôdzach, vôbec neboli príplatky, čiže ľudia pracovali prakticky za nič - za úvery.

V   dôsledku nízkej produktivity poľnohospodárskej výroby a nízkej zamestnanosti v štátnom sektore v celej oblasti je aj nízka životná úroveň v porovnaní s ostatnými časťami nášho okresu. Odráža sa to v celom rade ukazovateľov. Príjmy na 1 obyvateľa sú veľmi nízke a v roku 1966 činili v priemere 4000 Kčs.

Nízky príjem je charakterizovaný aj nízkym maloobchodným obratom na 1 obyvateľa, ktorý činil v minulom roku 2700 Kčs.

V  oblasti je aj veľmi vysoká zadĺženosť. Na jedného obyvateľa v roku 1966 činila 5080 Kčs.

Z uvedeného vyplýva, že nie sú v tejto oblasti uspokojované ani základné životné potreby. Na tento fakt ukazuje aj nízka kultúra bývania. Veľká časť bytov je drevených, kamenných, s hlinenou podlahou. A z prieskumu Ohesu v obvode Havaj zo 601 bytov je 61 bytov v dezolátnom stave, 325 bytov potrebuje naliehavú generálnu opravu. V obvode Ojko s 550 bytmi je 31 v dezolátnom stave a 113 potrebuje generálnu opravu. Z 1115 bytov v obidvoch obvodoch je takých, ktoré používajú kuchyňu ba obývaciu izbu a 568 má len kuchyňu.

Aj obchodná sieť je vo väčšine obcí nevyhovujúca a predajne potravín a verejného stravovania sú umiestené v starých domoch s nedostatočnou predajnou a skladovacou kapacitou. Mnohé z nich sú aj hygienicky závadné.

Základné deväťročné školy sú budované, nie však komplex-