Předseda SL J. Smrkovský /zvoní/: Vážené soudružky a soudruzi poslanci, vážení hosté!

Zahajuji třetí schůzi Sněmovny lidu. V této chvíli je v sále přítomno 221 poslanců, takže Sněmovna lidu je ve smyslu čl. 40 odst. 1 ústavního zákona o československé federaci schopna usnášení.

Na dnešní schůzi Sněmovny lidu se omluvili poslanci: ing. Bodnár, Borůvka, Červinka Jan, Čubová, Dobiáš, Dohnal, Dohnalová, JUDr. Dolanský, RSDr. Dubček, Fleyberk, dr. Hajmacher, Hendrych, ing. arch. Hladký, CSc., Hofman, Jenka, ing. Junás, RSDr. Koscelanský, ing. Kosmel, Koucký, Krajčír, Krček, JUDr. Leflerová, Litvajová, Majling, Manďák, Miska, Németh, Nový, Pacner, Paťková, Pelikán, Penc, MUDr. Petrusová, Piller, Prchlík, Priehodová, Rejhon, doc. Sabolčík, CSc., Solčanyová, Spěváková, ing. Svoboda, Šedík, Šmehlíková, Šmejkalová, akad. Šorm, JUDr. Štrougal, Švirec, Tesař, Tóthová, ing. Turošík, Uher, prof. dr. ing. Vyskot, DrSc., Zeithaml, Zupka, celkem 54 poslanců.

Dále se na dnešní schůzi omluvil dr. Falťan, CSc., místopředseda vlády ČSSR, a tito členové vlády ČSSR: prof. MVDr. Boďa, DrSc., RSDr. Brabcová, CSc., JUDr. Havelka, CSc., ing. Hruškovič, Pleskot, JUDr. Řehák, CSc., Pelnář, ing. Sucharda, ing. Tabaček, ing. Úbl a RNDr. Vlasák.

Předsednictvo Sněmovny lidu vám předložilo ve smyslu § 10 odst. 3 zákona o jednacím řádu Federálního shromáždění písemný návrh pořadu dnešní schůze.

K tomuto návrhu bych chtěl poznamenat toto: jak vám již předsednictvo Sněmovny lidu oznámilo dopisem ze dne 26. června t. r., nebylo možné zařadit na pořad dnešní schůze dva původně uvažované návrhy zákonů, a to vládní návrh zákona o působnosti federálních ministerstev a federálních výborů a návrh ústavně právních výborů Sněmovny lidu a Sněmovny národů na vydání zákona o Kontrolní komoře Československé socialistické republiky.

Pokud jde o vládní návrh zákona o působnosti federálních ministerstev a federálních výborů, učinilo toto rozhodnutí předsednictvo Sněmovny lidu k žádosti předsedy vlády ČSSR s. Černíka, který požádal dopisem ze dne 23. června t. r., aby projednávání vládního návrhu zákona bylo v orgánech Federálního shromáždění zatím odloženo vzhledem k tomu, že některými ustanoveními návrhu tohoto zákona se bude muset vláda znovu zabývat a uvážit jejich definitivní řešení.

Návrh zákona o Kontrolní komoře Československé socialistické republiky byl odložen proto, že u tohoto návrhu existuje v současné době ještě rada rozporných názorů na jednotlivé otázky, jsou zde i rozdílná stanoviska vlády ČSSR, České národní rady a Slovenské národní rady a nepodařilo se nám je dosud sjednotit.

Ani vládní návrh zákona o Československé akademii věd nemohl být zařazen na pořad dnešního jednání, protože u tohoto návrhu jsou rovněž některé nedořešené otázky a nebylo dosud ukončeno jeho projednání ve výborech Sněmovny lidu, jimž byl přikázán.

Doporučuji proto, aby na pořadu 3. schůze Sněmovny lidu byly pouze body uvedené v pozvánce.

Vážené soudružky a soudruzi poslanci, ptám se, zda někdo navrhuje změnu nebo doplnění poradu? /Nikdo se nehlásí./

Není tomu tak.

Kdo souhlasí s navrženým pořadem, nechť zvedne ruku! /Hlasuje se./ Kdo je proti? Nikdo. Zdržel se někdo hlasování? Nikdo. Pořad třetí schůze Sněmovny lidu je stanoven.

Soudružky a soudruzi poslanci, přistoupíme nyní k projednání prvního bodu schváleného pořadu, kterým je

Návrh odůvodní státní tajemník vlády ČSSR v ministerstvu financí soudruh Jozef Gajdošík. Prosím ho, aby se ujal slova.

Státní tajemník vlády ČSSR v ministerstvu financí J. Gajdošík: Vážené súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, k prerokovaniu štátneho záverečného účtu za rok 1968 pristupujeme v období sústredeného úsilia federálnej vlády, národných vlád a všetkých spoločenských síl, postupne konsolidovať pomery v národnom hospodárstve, a tak zabezpečiť dosiahnutie ekonomickej rovnováhy ako neoddeliteľného predpokladu jeho ďalšieho efektívneho hospodárskeho rozvoja.

Dovoľte mi, aby som v mene vlády ČSSR podal výklad k štátnemu záverečnému účtu za rok 1968, ktorý spracovali v úzkej súčinnosti federálne a národné orgány.

1. Celkové výsledky roku 1968

Podľa štátneho záverečného účtu skončil rok 1968 so schodkom ústredného rozpočtu vo výške 76 mil. Kčs. Rozpočtové hospodárenie národných výborov skončilo s prebytkom 2,589 miliárd Kčs.

Tieto výsledky možno správne posúdiť len v súvislosti s celkovými výsledkami hospodárstva a tiež s vývojom situácie v našej spoločnosti.

V roku 1968 sa nepodarilo zastaviť negatívne tendencie v rozvoji hospodárstva. Naopak došlo k ďalšiemu prehĺbeniu ekonomickej nerovnováhy a inflačných tlakov. Pri pomerne rýchlom raste výroby nedošlo k prekonaniu extenzívnych tendencií rozvoja. Užitie národného dôchodku bolo vyššie ako vytvorené zdroje. Zatiaľ čo rast národného dôchodku činil 7,5 %, vzrástla osobná spotreba o 11,5 % a akumulácia o 10,1 %. Je zrejmé, že predstih užitia pred tvorbou bolo možné dosiahnuť na vrub vzťahov k zahraničiu. Stalo sa tak znížením našich aktív voči socialistickým krajinám a ďalším rastom krátkodobej zadlženosti voči kapitalistickým štátom.

Z hľadiska peňažnej rovnováhy a stability meny treba povedať, že tvorba peňažných dôchodkov ešte viac predstihla tento vývoj, čo sa prejavilo predovšetkým na nominálnych príjmoch obyvateľstva, ktoré vzrástli o 11,7 %, t. j. o 20,22 miliárd Kčs. To samozrejme - spolu s inými faktormi - zosilňovalo inflačné tlaky v národnom hospodárstve. Podniky i obyvateľstvo nenachádzali na trhu požadovaný tovar.

V roku 1968 došlo k nebývalým kumuláciám požiadaviek na výdavky zo štátneho rozpočtu nad možnosti ekonomiky. To robilo veľké ťažkosti pri udržovaní rozpočtovej rovnováhy. Nebolo prirodzene možné uspokojiť všetky požiadavky, lebo zdroje spoločnosti sú dané a obmedzené.

Preto z týchto hľadísk treba hodnotiť i výsledky štátneho rozpočtu za rok 1968. Je iste pozitívnou skutočnosťou, ak sa v tak zložitých podmienkach uplynulého roku podarilo zhruba vyrovnať štátny rozpočet. Významnou mierou prispelo k tomu i uznesenie Národného zhromaždenia k štátnemu záverečnému účtu za rok 1967, ktoré orientovalo hospodársku politiku predovšetkým na dosiahnutie vyrovnaného rozpočtového hospodárenia a správne videlo nutnosť prebudovať systém zdanenia podnikov, ako i po novom formulovať poňatie štátneho rozpočtu. Nepodarilo sa však dosiahnuť v ústrednom rozpočte potrebný prebytok, ktorý by bol výrazom protiinflačnej politiky a ktorý by - ako sa to žiadalo - zabezpečil úhradu schodku z roku 1967.

Dovoľte mi, súdružky a súdruhovia, aby som teraz uviedol niektoré skutočnosti, týkajúce sa priamo záverečného účtu.

Celkové príjmy štátneho rozpočtu včítane rozpočtov národných výborov boli prekročené o 9,1 miliárd a výdavky o 6,6 miliárd Kčs.

Na prekročení príjmov sa popri neplánovaných a nadplánovaných príjmoch národných výborov a prevodoch z fondu rezerv a rozvoja najviac podieľa daň zo mzdy, dodatočné zdanenie zisku a daň z obratu.

Prekročenie výdavkov je ovplyvnené mimoriadnymi opatreniami v sociálnej oblasti, prekročením dotácií, najmä dotácií k cenám, prírastkových prémií a diferenciálnych príplatkov JRD a štátnym poľnohospodárskym podnikom.

Príjmy fondu vodného hospodárstva sa mierne prekročili, zatiaľ čo výdavky sa čerpali zhruba na polovicu plánovanej výšky, keďže pre nedostatok stavebných kapacít sa neplnili niektoré úlohy hlavne vo výstavbe čistiarní odpadových vôd.

Taktiež nebol splnený rozpočet fondu na ochranu ovzdušia pre nedostatočné množstvo pripravených akcií.

Cestný fond prekročil plánované príjmy najmä vplyvom vyšších výnosov odvodov z motorových vozidiel. Výdavky sa však nečerpali v plánovanej výške v dôsledku neplnenia stavebných prác.

2. Hospodárenie podnikov

Rozhodujúci význam pre rozvoj hospodárstva má samozrejme hospodárenie podnikov. Výroba, a tým aj tvorba podnikových zdrojov rástla pomerne rýchle. Predpoklady centra o tvorbe zdrojov v podnikoch boli reálnejšie ako plány samotných podnikov, ktoré sa značne podcenili.

Hrubý zisk podnikov sa zvýšil oproti skutočnosti roku 1967 o 8,5 miliárd Kčs, t.j. o 10,6 %. Vplyv na prírastok spôsobil z troch štvrtín rast výkonov a z jednej štvrtiny zníženie materiálových nákladov. Podniky majú ešte stále tendenciu zvyšovať tvorbu zdrojov skôr rastom výroby než zintenzívnením výrobného procesu, čo by sa prejavilo väčším znižovaním nákladov. Materiálové náklady v priemysle sa znížili s prihliadnutím na vplyv rastu cien o 1,2 %, čo je polovičné tempo v porovnaní s rokom 1967.

Priemerná mesačná produktivita práce v priemysle sa zvýšila o 3.9 %, zatiaľ čo plán predpokladal rast o 4,7 %. Pritom priemerná mzda sa zvýšila o 6,4 %. Došlo k poklesu smennosti. Pri raste hrubého zisku o 10,6 % oproti roku 1967 vzrástli odvody do štátneho rozpočtu len o 8,1 %.

V roku 1968 bolo zámerom finančnej i úverovej politiky vyvíjať tlak na zefektívnenie hospodárenia podnikov a ovplyvňovať celkový dopyt podnikov na trhu tak, ako to požadovala hospodárska smernica vlády, ktorá zdôrazňovala nutnosť protiinflačnej politiky.

To sa podarilo len čiastočne, i keď banka zvýšila úroky z úverov a i keď zákonom č. 131/68 sa od 4. štvrťroka zaviedli dodatkové odvody zo zisku. Výsledok tohto daňového opatrenia v roku 1968 činil 1,6 miliardy Kčs, hoci sa očakávalo viac o 0,9 miliardy Kčs.

Účinnosť protiinflačnej politiky sa determinuje rozsiahlym systémom dotácií do štátneho rozpočtu a redistribúcií vnútri i medzi VHJ, ktorými sa riešia najmä deformácie a disproporcie v cenách, ale i neefektívnost niektorých výrob.

Rozsah redistribúcie bol v roku 1968 zhruba na úrovni roku 1967 a v súhrne predstavoval 5,7 miliárd Kčs. Z toho pripadalo na redistribúciu vnútri VHJ 3 ,4 miliardy a medzi VHJ /prechádza štátnym rozpočtom/ 2,3 miliardy Kčs. Riešenie tohto problému súvisí jednak s cenami, najmä však so systémom ekonomických nástrojov. Očakávame, že nová sústava podnikových daní, ktorá má vstúpiť do platnosti od roku 1970 - práve tým, že zohľadňuje výšku rentability - usnadní postupnú likvidáciu redistribúcie.

V roku 1968 dostali ústredne riadené podniky zo štátneho rozpočtu neinvestičné dotácie vo výške 18,3 mld. Kčs. Je to o 2,2 miliardy Kčs viac, ako sa uvažovalo.

Najväčší podiel na prekročení majú dotácie k cenám, a to 1,1 mld. Kčs, a intervencie k predajným a nákupným cenám v polnohospodársko-potravinárskom komplexe.

Ide v podstate o aktívne mimocenové dotácie, určené vopred sadzbami vo vzťahu k trhovej produkcii.

Cenové opatrenia, ktoré urobila vláda v máji tohto roku, prispeli k zníženiu rozpočtových dotácií. Tento smer budeme ďalej sledovať vo finančnej a cenovej politike.

3. Investičná výstavba

Charakteristickým rysom roku 1968 bolo vysoké tempo investičnej výstavby, avšak sprevádzané ďalším zvýšením rozostavanosti. Oproti roku 1967 vzrástli investície v roku 1968 o 9,9 %.

Tento prírastok je viac ako trojnásobny v porovnaní s prírastkom za rok 1967, ktorý činil 2,7 % .

V roku 1968 sa otvorilo mnoho nových stavieb. Predpokladalo sa, že okrem bytovej výstavby v kategórii stavieb nad 1,5 mil. Kčs rozpočtových nákladov sa začnú akcie v celkovom rozsahu 25,6 miliárd Kčs. V skutočnosti to však bolo 34,9 mld. Kčs.

I pri značnom vzostupe investícií v roku 1968 sa nesplnil plán bytovej výstavby. Manko nedokončených bytov činilo takmer 7000 a počet novozačatých bytov ostal za predpokladom plánu o viac ako 8000. Pritom dokončovanie bytov bolo veľmi nerovnomerné. Vo 4. štvrťroku sa dokončila väčšia polovica ročného plánu.

Kvalita výstavby je naším dlhotrvajúcim problémom. I keď predpisy umožňujú postihnúť dodávateľov za nekvalitnú prácu pozastavením časti fakturovaných prác, situácia na trhu investícií, najmä vysoký dopyt po investíciách, negatívne ovplyvňuje uplatňovanie sankčných opatrení. Prejavuje sa to najmä v bytovej a občianskej výstavbe. Určité zlepšenie očakávame v bytovej výstavbe, kde došlo k predĺženiu záručných termínov na tri roky.

Oblasť investícií je stále jedným z ohnisiek inflačných tlakov, ktoré sme napriek rôznym opatreniam ani v oblasti financií nedokázali paralyzovať.

4. Vonkajšie ekonomické vzťahy

Vývoj vonkajších ekonomických vzťahov pokračoval i v roku 1968 v doterajších nepriaznivých tendenciách, ktoré ďalej prehĺbili nerovnováhu čs. devízového hospodárstva. To bol jeden z faktorov prehĺbenia celkovej ekonomickej nerovnováhy. Obrat zahraničného obchodu v minulom roku síce sa zvýšil v porovnaní s rokom 1967 o 10 %, avšak najmä zvýšením dovozu o 15 %, z toho z kapitalistických štátov o 16 %.

Vo vzťahu k socialistickým krajinám sa v roku 1968 znížili aktíva v devízovej pokladnici, vytvorené v minulých rokoch, o 1,2 miliardy Kčs. Zvýšený dovoz z týchto krajín prispel k zmierneniu niektorých disproporcií vo výrobnej spotrebe i na vnútornom trhu.

Veľký význam pre ďalší rozvoj hospodárskych stykov ČSSR so socialistickými krajinami má posledné XXIII. /mimoriadne/ zasadanie RVHP, ktoré sa konalo v apríli tohto roku. Z výsledkov tohto zasadania vyplýva, že významné miesto v nastávajúcej novej etape spolupráce bude zaujímať najmä rozvoj hospodárskej integrácie členských štátov, koordinácia národohospodárskych plánov so spoločným plánovaním v tých výrobných odvetviach, ktoré najvýraznejšie ovplyvňujú technický pokrok. Mimoriadne úsilie sa má venovať prehĺbeniu medzinárodnej špecializácie a kooperácie. Predpokladá sa, že v tejto oblasti by mohli vznikať medzinárodné organizácie nového typu - a to tak výskumné a projekčné, ako aj výrobné a odbytové. Významný úsek tejto problematiky potom predstavuje prehĺbenie menovej spolupráce s členskými štátmi RVHP a zvýšenie úlohy peňazí v zahraničnom obchode a vo všetkých ekonomických vzťahoch. Prijatý program systému spolupráce sa teraz ďalej rozpracováva a pripravujú sa opatrenia na jeho postupnú realizáciu.