Československá strana prispela účinne k príprave a zdarnému výsledku XXIII. zasadania RVHP. Platí to najmä o jej konštruktívnej iniciatíve a podnetným návrhoch na priamu účasť podnikohospodárskej sféry v medzinárodnej spolupráci a o návrhoch na aktívnejšie využitie devízových a finančných vzťahov a na prehĺbenie menovej spolupráce.

Vo vzťahu ku kapitalistickým štátom tempo vývozu v minulom roku nedosiahlo potrebnú výšku, ktorá by odpovedala vysokej dovoznej potrebe a ktorá by uvolnila napätie v platobnej bilancii, najmä v oblasti volných mien. Značná úverová náročnosť, zvýšená a zhoršená skladba vývozných pohľadávok spomaľovali inkaso, takže bolo nutné naďalej regulovať dovoz a pre jeho úhradu zvyšovať našu zahraničnú zadlženosť.

Zníženie krátkodobej zadlženosti vo voľných menách je našou významnou úlohou, ku ktorej prispieva i nový spôsob menovej regulácie, uskutočňovaný Štátnou bankou. Pritom sa samozrejme nebránime prijímať dlhodobé úvery na devízovo návratné dovozy modernej techniky, pokiaľ je možné zabezpečiť zaplatenie takýchto úverov.

Dosiahnutie rovnováhy platobnej bilancie a podstatné zlepšenie devízovej situácie vo volných menách, vratne zvýšenia devízových rezerv, považujeme za dôležitú otázku nášho konsolidačného procesu; bez jej vyriešenia nie je možné uplatňovať ekonomickú reformu na úseku vonkajších vzťahov, a tak vytvárať nevyhnutné podmienky pre rovnováhu národného hospodárstva a stabilitu československej meny.

5. Hospodárenie národných výborov

Hospodárenie národných výborov za rok 1968 skončilo prebytkom 2,6 miliárd Kčs.

Príjmy boli prekročené v dôsledku väčšej ekonomickej aktivity organizácií a podnikov. Najmä boli prekročené odvody hospodárskych organizácií, daň z obratu, dôchodková daň družstiev, príjmy rozpočtových organizácií a príspevky sociálneho zabezpečenia.

Hlavným zdrojom prebytkov však boli nerozpočtované príjmy, určené do fondu rezerv a rozvoja, ktoré celoštátne činili 2,3 miliardy Kčs.

Finančné prebytky národných výborov po úhrade záväzkov voči štátnemu rozpočtu a voči iným inštitúciám ostávajú k dispozícii národným výborom. Tento stav je v súlade so zásadou zodpovednosti národných výborov za výsledky ich hospodárenia.

Nebolo by správne zabúdať, že čiastky, s ktorými disponujú národné výbory z hospodárenia minulých rokov, sú rozložené na vyše 10 tisíc jednotiek národných výborov a môžu teda kryť len menšiu časť požiadaviek na zlepšenie služieb a životného prostredia.

6. Hospodárenie v roku 1969 a stabilizačné opatrenia

Prehlbovanie ekonomickej nerovnováhy a inflačných tlakov - ako som charakterizoval vývoj v roku 1968 - pokračuje i v tomto roku. Prejavuje sa to najmä v týchto smeroch:

- spomaľuje sa tvorba hmotných zdrojov: za päť mesiacov tohto roku vzrástla priemyselná výroba oproti porovnateľnému obdobiu minulého roku o 3,4 %, stavebná výroba sa zvýšila o 0, %; pritom dochádza ku stagnácii v niektorých odvetviach spotrebného priemyslu;

- produktivita práce v priemysle vzrástla podľa predbežných výsledkov od začiatku roku do konca mája o 2,6 %, z toho v Českej socialistickej republike o 2,7 % a v Slovenskej socialistickej republike o 1,9 % - celoročný predpoklad je 5,8 %,

- pokračuje rýchly rast príjmov a výdavkov obyvateľstva. Do konca apríla vzrástli peňažné príjmy o 14,8 %, z toho mzdy o 12,8 %. Výdavky obyvateľstva stúpli o 15,7 %. Rast príjmov a výdavkov obyvateľstva je zhruba dvojnásobne vyšší, ako sa predpokladalo v pláne na rok 1969;

- situácia v bytovej výstavbe sa nelepší; do konca mája sa dokončilo 11.608 bytov, to je 69,2 % oproti rovnakému obdobiu minulého roku.

Toto plnenie predstavuje len 11 % bytov, ktoré majú byť dokončené podľa plánu na tento rok,

- v zahraničnom obchode ostáva vyvoz do socialistických krajín na minuloročnej úrovni, a hoci vývoz do kapitalistických štátov vzrástol oproti vlaňajšku o 11 %, dolieha na nás stále značná dovozná zadlženosť, najmä krátkodobá;

- v investičnej výstavbe ďalej rastie rozostavanosť;

Počet rozostavaných stavieb stúpol v I. štvrťroku zhruba z 11 tisíc na

13 tisíc,

- vo finančnom hospodárení štátnych hospodárskych organizácií sa prejavuje rýchly rast miezd, ktoré rastú rýchlejšie ako hrubý dôchodok a zisk.

Mimoriadnemu vývoju, ktorý ohrozuje základné zámery hospodárskej politiky na rok 1969, je nutné organizovane a dôsledne čeliť. Vlády ČSSR, ČSR a SSR začiatkom mája prijali závažné uznesenie o opatreniach na stabilizáciu národného hospodárstva. Ide o komplex opatrení, ktoré sú svojím rozsahom a formami rovnako mimoriadne.

Pri investíciách smerujú tieto opatrenia k zamedzeniu otvárania ďalších stavieb v roku 1969, k dodržaniu stanoveného limitu novej výstavby a k sprísneniu kritérií efektívnosti a podmienok pre poskytovanie úverov. Taktiež nie je dovolené otvárať, financovať a úverovať novú účelovú výstavbu, pokiaľ dodávateľské organizácie neplnia úlohy v bytovej výstavbe.

Na úseku výroby vnútorného a zahraničného obchodu prijaté opatrenia sú zamerané na prekročenie dodávok pre vnútorný obchod; ide najmä o odevný tovar, stavebniny, uhlie, nábytok a rad ďalších priemyselných výrobkov. Sú uvolnené mimoriadne prídely devízových prostriedkov pre dovoz surovín alebo spotrebného tovaru, má dôjsť ku zvýšeniu dovozu mäsa. Zabezpečuje sa prevod takmer 4000 osobných automobilov z mimotrhových fondov v prospech trhových fondov a dovoz 4500 osobných automobilov zo Sovietskeho zväzu a Poľska. To však vyžaduje splniť všetky úlohy vo vývoze.

V pasívnom cestovnom ruchu má dôjsť ku zjednodušeniu a spružneniu postupu pri udeľovaní víz a výmene devíz.

Na ovplyvnenie žiadúceho mzdového vývoja sú prijaté opatrenia, podľa ktorých dôjde k sankčnému postihu rastu miezd nad 5 % a 7 % vzhľadom na stanovenú východiskovú základňu, sprísňujú sa možnosti použitia fondu kultúrnych a sociálnych potrieb. Dočasne sa odsúva pripravovaná prestavba sústavy základných miezd. Osobitne sa zhodnotí doterajší stav dôchodkového pripoištenia pracujúcich. Na podporu úspor dôjde k zvýšeniu úrokov z dlhodobých vkladov obyvateľstva. Aby nedochádzalo k nežiadúcemu presunu pracovných síl a obchádzaniu mzdových predpisov, zaviedlo sa zdanenie, ktoré má postihnúť špekuláciu s pracovnými silami.

Prijali sa rozsiahle opatrenia na zhospodárnenie štátnej správy a na zníženie rozpočtových výdavkov, ktorých cieľom je dosiahnutie maximálnej úspornosti. Ide najmä o obmedzenie požiadaviek na otváranie nových stavieb, o sprísnenie čerpania výdavkov zo štátneho rozpočtu, najmä takých, ktoré nemajú bezprostredný vzťah k rozvoju ekonomiky a životnej úrovne obyvateľstva. Opatrenia smerujú ďalej k obmedzeniu, prípadne zrušeniu dotácií a zliav tým podnikom a organizáciám, kde sú tieto dotácie vyvolané nesprávnymi cenovými reláciami. Konečne sú opatrenia zamerané na zavedenie mzdovej kontroly a na reguláciu miezd a platov v tom zmysle, aby zárobky boli v súlade s vykonanou prácou. Časť úspor sa použije na ďalšiu podporu efektívneho vývozu.

V rámci tohto komplexu prijatých opatrení došlo i k úpravám maloobchodných cien. Treba však pripomenúť, že cenové opatrenia plne rešpektujú dohodu medzi vládou Československej socialistickej republiky a Ústrednou radou odborov o programe životnej úrovne a sociálnych opatrení na rok 1969, podľa ktorej tempo rastu reálnych miezd nemá klesnúť pod 2,5 %.

Z uvedeného je zrejmé, že stabilizačné opatrenia sa komplexne dotýkajú tak podnikov, ako aj štátnych výdavkov. Nejde teda len o úpravy cien vo vzťahu k obyvateľstvu.

Z podnetu vlád Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky sa v súčasnej dobe realizujú ďalšie opatrenia, ktorých zmyslom je zabezpečiť predovšetkým splnenie hospodárskej smernice na rok 1969 a upevniť systém riadenia národného hospodárstva v duchu májového pléna Ústredného výboru Komunistickej strany Československa. Uzatvárajú sa dohody medzi vládami národných republík a zoskupeniami podnikov na zabezpečenie cieľov vytýčených hospodárskou smernicou na rok 1969, ako i na zabezpečenie úloh nachodiacich sa v zmienenom uznesení vlád o stabilizácii národného hospodárstva. Predmetom dohôd je najmä zabezpečenie výrobných úloh a dodávok pre vnútorný i zahraničný trh, zabezpečenie mzdového vývoja v druhom polroku v relácii k produktivite práce. Neoddeliteľnou súčasťou dohôd sú i sankcie, ktoré sa budú uplatňovať pri neplnení týchto dohôd. Ide o také sankcie, ako je hmotný postih zodpovedných pracovníkov, nepovolenie výplat podielov na hospodárskych výsledkoch, zníženie, poťažne zastavenie finančných dotácií, sprísnenie úverových podmienok a podobne. Vlády Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky prijali už po svojej línii celý rad konkrétnych opatrení.

Je zrejmé , že ide o výrazné opatrenia, dotýkajúce sa podmienok práce podnikov i všetkých riadiacich stupňov.

Možno predpokladať, že sa tieto opatrenia nebudú vždy správne prijímať, že sa budú považovať možno i za návrat k administratívnemu spôsobu riadenia. Preto chcem na tomto mieste zdôrazniť, že vláda Československej socialistickej republiky i národné vlády považujú tieto opatrenia za nevyhnutné a prechodné. Sú vyvolané nutnosťou zvrátiť doterajší nepriaznivý vývoj.

Preto sa súčasne s týmito opatreniami pracuje na dlhodobých programoch hospodárskej politiky, najmä na programe konsolidácie československej ekonomiky a na päťročnom pláne do roku 1975. Pokračuje s a i v rozpracovaní ďalšieho postupu ekonomickej reformy. Pritom je najaktuálnejšia príprava hospodárskej smernice a rozpočtového projektu na rok 1970 a konsolidačného programu na najbližšie 2-3 roky. Zmyslom konsolidačného programu je i na úseku dôchodkovej politiky dosiahnuť vecnými opatreniami ekonomickú rovnováhu v rozhodujúcich oblastiach.

Týmto cieľom bude slúžiť i finančná politika. Bude sa zameriavať na celkovú reštrikciu dopytu pri súčasnej podpore stanovených priorít, za ktoré sa považuje podpora efektívnych vývozov a komplexné riešenie bytového problému vrátane riešenia ekonomických otázok s tým spojených.

Finančnú politiku budeme ďalej zameriavať na postupné objektivizovanie hodnotových vzťahov, a to tak vo vzťahu k zahraničiu, ako i vo vnútri ekonomiky. Tu bude nutný koordinovaný postup najmä s cenovou politikou pri prepojení jednotlivých cenových okruhov.

Od budúceho roku má vstúpiť do platnosti nová sústava daní, ktorá spolu so znížením dotácií a intervencií podnikom má vytvoriť predpoklad pre zlepšenie salda podnikovej sféry voči rozpočtu. Tým by sa tu vytvoril i základný predpoklad pre dosiahnutie rozpočtového prebytku. Taktiež sa vypracováva program úspor v rozpočtovej oblasti s vedomím nutnosti i tu dôrazne posilniť princíp hospodárnosti.

Konečne je nutné riešiť komplex finančných problémov, spojených s federatívnym usporiadaním.

S touto úlohou je spojená príprava a prerokovanie viacerých dôležitých ekonomických zákonov, medzi ktorými zvláštnu dôležitosť má novo pripravovaný zákon o pravidlách rozpočtu ČSSR a o hospodárení s rozpočtovými prostriedkami. Týmto zákonom budú upravené vzťahy medzi štátnymi rozpočtami.

Súdružky a súdruhovia, vláda Československej socialistickej republiky i obe národné vlády venujú súčasnému hospodárskemu vývoju veľkú pozornosť a sú odhodlané prekonať negatívne javy. Plne si uvedomujú svoju zodpovednosť pred ľuďom tejto krajiny za stav národného hospodárstva a jeho ďalší vývoj. Splnenie veľkých úloh, ktoré pred nami stoja, je však podmienené viacerými činiteľmi. Naše skúsenosti v hospodárskej výstavbe priniesli a stále prinášajú dostatok dôkazov o tom, že akékoľvek uznesenie alebo opatrenie, i keď dobre myslené, skončí neúspešne, ak nenájde širokú podporu všetkých pracujúcich, ak nevyvolá iniciatívu zdola. Len spoločným úsilím vlád všetkých stupňov riadenia a pracujúcich možno prekonať súčasné nedostatky a problémy.

To predpokladá sústrediť na všetkých úrovniach riadenia pozornosť najmä na oblasť cien, miezd, investícií, finančných a úverových vzťahov. To súvisí i so zlepšením organizácie práce, využívaním pracovného času a s dodržiavaním pracovnej disciplíny. Pritom však nepôjde o návrat k zastaralému direktívnemu riadeniu. Zmena hospodárskych pomerov musí nastať predovšetkým vo výrobe, lebo politika štátu vytvára iba predpoklady pre využitie a ďalšie uplatnenie zdrojov výroby.

Uvedomujeme si, že ide o zásahy nepopulárne a na jednotlivých stupňoch riadenia považované za tvrdé. Niet však iného východiska, keď chceme zastaviť vývoj, ktorý by mohol doslovne ohroziť pravú podstatu nášho socialistického hospodárstva. Dočasnosť i prechodnosť týchto opatrení bude závisieť od ich náležitej a rýchlej účinnosti, od toho, ako každý náš občan - i ako výrobca i ako spotrebiteľ - si uvedomí nevyhnutnosť organizovaného a húževnatého úsilia zastaviť a prekonať doterajší živelný extenzívny vývoj, a tak vytvoriť podmienky pre tvorivé a pritom triezve spoločné úsilie zabezpečiť harmonický a vzostupný vývoj nášho národného hospodárstva a celej našej spoločnosti.

Prosím súdruhov poslancov, aby pomohli realizovať stabilizačné opatrenia vlády a zúčastnili sa kontroly ich plnenia.

V mene vlády Československej socialistickej republiky navrhujem, aby Snemovňa ľudu schválila štátny záverečný účet za rok 1968.

Předseda SL J. Smrkovský : Děkuji s. Gajdošíkovi.

Zpravodajskou zprávu k tomuto bodu přednese posl. prof. ing. Rapoš. Uděluji mu slovo.

Zpravodaj poslanec prof. ing. P. Rapoš, CSc.: Mojím úkolom, podobne ako vlani, je podať spravodajskú správu k štátnemu záverečnému účtu za rok 1968.

Prerokovávanie štátneho záverečného účtu v tomto roku má niekoľko zvláštností.

Predovšetkým treba vychádzať z toho, že ústredné orgány, ktoré hospodárili podľa štátneho rozpočtu v r. 1968, v svojej pôvodnej organizačnej štruktúre už dnes nepracujú v dôsledku toho, že bola prevedená prestavba nášho štátu na princípe federalizácie.

Preto aj štátny záverečný účet za rok 1968 na základe uznesenia Predsedníctva Snemovne ľudu neprejednávali jednotlivé výbory podľa jednotlivých kapitol, ale štátny záverečný účet prejednali na svojej spoločnej schôdzke rozpočtové výbory obidvoch snemovní, za účasti prizvaných spravodajcov, rozpočtových kapitol z ostatných výborov Snemovne ľudu.

Ďalej sa štátny záverečný účet za rok 1968 prerokovával tiež vo výboroch pre plán a rozpočet ČNR a SNR.

Naše úsilie pri prerokovávaní štátneho záverečného účtu za rok 1968 sa preto zameralo na posúdenie hospodárenia podľa štátneho rozpočtu v roku 1968 ako celku. Sústredili sme sa pritom najmä na dva smery:

1/ na niektoré závažné problémy hospodárenia podľa štátneho rozpočtu v roku 1968,

2/ konfrontovanie hospodárenia podľa rozpočtu v r.1968 s uzneseniami Výboru pre plán a rozpočet NZ z 5. decembra 1967 , prijatými pri prerokovávaní štátneho rozpočtu na rok 1968.

Keď posudzujeme hospodárenie podľa štátneho rozpočtu v r. 1968, treba predovšetkým konštatovať, že: