Čtvrtek 18. prosince 1969

Soudružka státní tajemnice dr. Brablcová ve své úvodní zprávě uvedla, že do novelizace zákoníku práce byla přejata některá pracovněprávní ustanovení týkající se rozvázání pracovního poměru ze zákonného opatření číslo 99/1969 Sb., o některých přechodných opatřeních nutných k upevnění a ochraně veřejného pořádku. Víme, že tato opatření směřují k urychlení konsolidace vnitropolitických i hospodářských poměrů u nás, zároveň jsme si však při projednávání ve výborech byli vědomi politického dosahu a významu těchto opatření a upozornili na to v usnesení, které jsme přijali při projednávání této novelizace. Kvitujeme, že představitelka vlády na naše upozornění ve svém úvodním slově reagovala.

Tuto novelu je třeba pokládat za první etapu novelizace zákoníku práce. Proto výbory pro sociální politiku obou sněmoven současně doporučily federálnímu ministerstvu práce a sociálních věcí, aby při příští novelizaci zákoníku práce, která se očekává v průběhu asi dvou let, byly využity jednak připomínky z průzkumu poslanců výborů pro sociální politiku Sněmovny lidu a Sněmovny národů, jakož i poslanců zdravotních výborů České a Slovenské národní rady z roku 1969, jednak připomínky výborů Národního shromáždění z roku 1965 při vzniku zákoníku práce, zejména pokud se týká pracovních smluv, a to jak podmínek z hlediska zájmu jednotlivce, tak i zejména z hlediska zájmu socialistické společnosti.

Závěrem jako společný zpravodaj výborů ústavné právního, pro průmysl, dopravu a obchod, pro zemědělství a výživu, kulturního a pro sociální politiku Sněmovny lidu doporučuji schválit předloženy vládní návrh zákona, kterým se mění a doplňuje zákoník práce ve znění společné zprávy výborů.

Děkuji za pozornost.

Předsedkyně SL MUDr. S. Pennigerová: Děkuji. Zahajuji rozpravu k tomuto bodu. Prosím, soudružky a soudruzi, kdo se hlásí o slovo? /Nikdo se nehlásil./

Vzhledem k tomu, že se nikdo nehlásí do rozpravy, předpokládám, že není nutné závěrečné slovo ani s. dr. Brablcové, ani zpravodaje. Ptám se jich přesto, jestli si nepřejí slovo. /Státní tajemnice dr. Brablcová, CSc., ani zpravodaj poslanec J. Červinka si slovo nepřáli./

Můžeme přistoupit k hlasování. Kdo souhlasí s tím, aby byl schválen návrh zákona, kterým se mění a doplňuje zákoník práce /tisk 16/ ve smyslu společné zprávy výborů ústavně právního, pro průmysl, dopravu a obchod, pro zemědělství a výživu, kulturního a pro sociální politiku /tisk 22/SL/, nechť zvedne ruku! /Děje se./ Kdo je proti? /Nikdo se nehlásil./ Zdržel se někdo hlasování? /Nikdo se nehlásil./

Konstatuji, že návrh zákona byl přijat jednomyslně. Sněmovna lidu schválila vládní návrh zákona, kterým se mění a doplňuje zákoník práce.

Přistupujeme k dalšímu bodu pořadu, kterým je

X

Vládní návrh zákona o státním rozpočtu čs. federace na rok 1970 /tisk 27/ a společná zpráva výborů ústavně právního a rozpočtového /tisk 23/SL/

Návrh odůvodní ministr financí ČSSR ing. Rudolf Rohlíček. Prosím ho, aby se ujal slova.

Ministr financí ČSSR ing. R. Rohlíček: Vážené súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, vláda predkladá Federálnemu zhromaždeniu štátny rozpočet na rok 1970 v dobe, keď sa začínajú prejavovať opatrenia, ktoré prijali federálne i národné orgány na základe uznesenia májového a septembrového pléna ÚV KSČ. Realizácia záverov ÚV KSČ prináša postupnú normalizáciu života v Československu, dáva ľudom istotu každodenného života, ktorá bola pôsobením kontrarevolučných síl v priebehu minulého roku a v prvých mesiacoch tohto roku v základoch otrasená. Internacionálna pomoc piatich bratských socialistických krajín a potom závery aprílového pléna ÚV KSČ znamenajú preto nastúpenie procesu normalizácie a ozdravenia československej spoločnosti a jej ekonomiky.

Z tohto úsilia sme vychádzali a na jeho podporu sme sa zamerali v práci na štátnom rozpočte pre rok 1970 , ktorý vám dnes predkladáme.

Sme si pritom plne vedomí miesta a úlohy socialistických financií a v ich rámci aj možností štátneho rozpočtu, ktoré môže rozpočet v podmienkach plánovite riadenej socialistickej ekonomiky plniť. Nepreceňujeme tieto možnosti, ale súčasne si uvedomujeme aj zodpovednosť za kvalitu štátneho rozpočtu a na základe tejto kvality aj za účinnosť jeho vplyvu na celý reprodukčný proces. Rozpočet sám osebe nemôže vyriešiť všetky problémy a disproporcie, ktoré v našej ekonomike rástli po niekoľko rokov a dosiahli zvlášť výrazné rozmery najmä v uplynulom roku, keď došlo takmer k úplnému rozvratu riadenia nielen ekonomiky, ale aj celej spoločnosti.

Riešenie týchto problémov vyžaduje obnovenie úlohy národohospodárskeho plánu pri riadení socialistickej ekonomiky na všetkých stupňoch štátneho a hospodárskeho riadenia. Na úrovni centrálnych orgánov to nevyhnutne vyžaduje účinnú koordináciu ich práce, hľadanie optimálnych variantov riešenia a po prijatých rozhodnutiach sústredené úsilie na ich realizáciu. V tomto smere organizovala vláda aj práce na štátnom pláne a štátnom rozpočte pre budúci rok. Výsledky týchto prác v oblasti štátnych financií, t.j. štátny rozpočet, vám dnes predkladám. Pri jeho zostavení sme vychádzali zo základných dokumentov orgánov vedúcej politickej sily v Československej socialistickej republike, t.j. z dokumentov a uznesení Komunistickej strany Československa.

Pretože od výsledkov predchádzajúceho roku vždy závisí, do akej miery sa podarí reálne stanoviť úlohy pre nasledujúci rok, dovoľte, aby som sa niekoľkými slovami zmienil o týchto doterajších výsledkoch.

Priebeh hospodárenia v tomto roku je značne rozporný. Pokým v prvom polroku pokračovali silne negatívne tendencie, druhú polovicu roku charakterizuje nepatrné zlepšenie vo výrobe, postupné uplatňovanie plánovitosti a disciplíny ako dôsledku politickej normalizácie. Svoj význam tu majú aj stabilizačné opatrenia vlády, prijaté v zmysle uznesenia májového pléna ÚV KSČ. Avšak aj napriek tomu ciele obsiahnuté v hospodárskej smernici vlády pre rozvoj národného hospodárstva v tomto roku sa neplnia podľa všetkého v plnom rozsahu.

Spomaľuje sa predovšetkým oproti predpokladom vlády pre tento rok tvorba národného dôchodku. Naproti tomu nadmerný rast peňažných príjmov obyvateľstva prudko zvýšil tlak na jeho použitie. Ak za rok 1968 vzrástli peňažné príjmy obyvateľstva o 20,5 mld Kčs, potom v tomto roku vzrastú o ďalších 23,8 mld Kčs. Tu je základná príčina súčasného napätia na našom vnútornom trhu, ktoré sa vo vzťahu k jednotlivému občanovi - spotrebiteľovi javí ako nedostatok spotrebného tovaru v obchode.

V priebehu prvých troch štvrťrokov tohto roku sa zvýšili dodávky na vnútorný trh z domácej výroby a z dovozu o 13,1 %, z toho dodávky priemyslového tovaru o 18,5 % a potravín o 8,1 %. Len z domácej výroby sa dodalo do obchodu tovaru o 9 mld Kčs viac ako za to isté obdobie minulého roku. Ďalej to bol rýchly vzrast dovozu zo socialistických krajín a okrem bežného dovozu z kapitalistických štátov boli uvoľnené ďalšie mimoriadne devízové prostriedky na nákup potravín a spotrebného tovaru z tejto oblasti v celkovej výške 650 mil. Kčs.

Napriek všetkým týmto opatreniam je situácia na trhu veľmi neuspokojivá. Je však úplne zrejmé, že prakticky žiadna, ani tá najlepšie stabilizovaná ekonomika nemôže bez otrasu vydržať tak obrovský nápor, aký sme u nás zaznamenali v uplynulých dvoch rokoch. Na trhu je nedostatok nábytku; zatiaľ čo vlani za január až september, to znamená za tri štvrte roku, bol na vnútorný trh dodaný nábytok za 2132 mil. Kčs, v tomto roku sa ho za to isté obdobie dodalo za 2804 mil. Kčs, t.j. o 31,5 % viacej; hodvábnych tkanín bolo dodané o 23,6 % viacej, jednostopových motorových vozidiel o 28,4 % viacej , cementu o 13,5 % a rozhlasových prijímačov dokonca o 54 % viac.

Okrem toho by som mohol uviesť celý rad ďalších takých príkladov. Nie je teda pravda, že sa na vnútorný trh dodáva menej tovaru, hoci je celý rad výrobkov, ktorých dodávky na vnútorný trh stagnujú. Základná príčina napätia na vnútornom trhu nie je teda v tom, že by sa znižoval prísun tovaru do obchodu, ale v neúmernom raste dopytu obyvateľstva, daného prudkým rastom jeho peňažných príjmov, ktorý nebol podložený produkciou potrebného množstva výrobkov.

Dalo by sa povedať, že sme si vybrali preddavok na prácu, ktorá dosiaľ nebola vykonaná a ktorú treba v budúcom období odviesť. Zmyslom doterajších opatrení, ako aj prípravy plánu a rozpočtu na budúci rok nie je brzdiť vývoj životnej úrovne, ale racionálnou a urýchlenou reguláciou najmä mzdového vývoja za súčasného úsilia o stabilizáciu maloobchodných cien postupne dosiahnuť súlad vo vývoji príjmov obyvateľstva a tvorby úžitkových hodnôt.

Prehĺbenie disproporcií na vnútornom trhu napomohli aj rôzne, celkom neopodstatnené povesti o menových opatreniach. Západná propaganda sa aj týmito formami snažila narušiť začínajúcu normalizáciu v našej vlasti. Došlo k neopodstatnenému vykupovaniu tovarov, na ktoré boli použité nielen bežné príjmy, ale aj časť úspor, ktoré si obyvateľstvo vybralo zo štátnych sporiteľní.

Vláda chce preto aj pri tejto príležitosti znovu ubezpečiť naše obyvateľstvo, že nepripravuje nijaké menové opatrenia, pretože by neboli ani ekonomickým, a tým menej politickým prínosom pre riešenie našich dnešných úloh. Naopak cieľom vlády je stabilizovať životné podmienky obyvateľstva a na základe toho položiť hlavný dôraz na zvýšenie jeho tvorivého úsilia vo výrobe, na poliach, v školách a na všetkých ostatných úsekoch nášho života, ktoré môžu ako jediné rozhodnúť o tom, či vyriešime naše súčasné úlohy v čo najkratšom čase.

V záujme stability nášho trhu chceme preto podporovať aj záujem našich občanov o sporenie, aby sme získali potrebný čas na preklenutie dnešného stavu, než sa nám podarí ďalším rozvojom výroby zvýšiť prísun tovaru na trh.

Počínajúc budúcim rokom bude zaradený nový druh vkladov s 12 mesačnou výpovednou lehotou, zúročiteľných 4 %. Dlhodobé vklady úspor obyvateľstva v štátnych sporiteľniach, určené na budúci nákup predmetov dlhodobej spotreby, sú výhodné tak pre obyvateľstvo, ako aj pre štát.

Podstata našich ťažkostí nie je len v peňažnej sfére. Tá len odzrkadľuje nežiadúce vzťahy v hmotnej oblasti výroby a spotreby. Je nevyhnutné posilniť predovšetkým záujem podnikov a jednotlivých pracujúcich o rast produktivity práce, o vysokú kvalitu výrobkov a pod. Sú to staré a známe pojmy, ktoré sme v posledných rokoch, žiaľbohu, dostatočne nerešpektovali.

Nadmerné mzdové požiadavky a politická licitácia spolu s neopodstatnenou vierou v samočinné pôsobenie ekonomických nástrojov viedli k porušovaniu mzdových relácií a k mzdovej nivelizácii. Prostriedky na rast miezd získavali podniky aj vymáhaním dotácií a úverov, neopodstatneným rastom cien a pod. Je preto nevyhnutné urobiť poriadok v cenovom a mzdovom vývoji.

Pre najbližšie obdobie prijala vláda opatrenie na zamedzenie zvyšovania cien a zároveň na dôslednú reguláciu miezd. Z podnikov sa ozývajú hlasy, že pripravovaná mzdová regulácia povedie k brzdeniu iniciatívy a k nivelizácii.

V uplynulých dvoch rokoch, keď prakticky neexistovali nijaké hranice mzdového vývoja, mali sme možnosť zaznamenať ani nie tak rozvoj výroby a pracovnej iniciatívy, ako skôr rozvoj mzdovej nivelizácie. Rozdiely v odmeňovaní v závislosti od množstva a kvality vykonanej práce sa totiž v tomto období nebývalého rastu miezd zmenšovali, a nie naopak. Vláda je presvedčená, že zásady, ktoré prijala v záujme regulácie miezd, dovoľujú lepšie odmieňať pri rastúcej produktivite práce a rentabilite. Pravda, je potrebné, aby ministerstvá a generálne riaditeľstvá citlivo využívali možnosti diferencovaného postupu. Treba odstrániť hlavne tie nenormálnosti v hospodárskom vývoji, ktorých sme boli svedkami v tomto i v minulom roku, že práve v podnikoch s najvyšším rastom miezd došlo k najvýraznejšiemu spomaleniu alebo dokonca k poklesu produktivity práce.

Doterajší nerovnomerný rast miezd a zvyšovanie cien vyvolávajú aj niektoré sociálne problémy. Preto sme sa usilovali zmierniť nepriaznivý vplyv zvyšovania cien predovšetkým na rodiny s deťmi a na dôchodcov.

Uplynulé obdobie nepotvrdilo správnosť tézy, že väčšia samostatnosť a nezávislosť podnikov na rozhodovaní centra povedie k väčšej rozvážnosti pri vkladaní vlastných zdrojov i úveru do investícií. Naopak rozostavanosť nadobudla dosiaľ nevídané rozmery a zhoršuje sa aj štruktúra investícií. Napríklad podľa stavu v polovici tohto roku bol podiel ťažkého priemyslu na novozapočatých stavbách 30 %, zatiaľ čo podľa hospodárskej smernice mal byť iba 20 %. Podiel spotrebného priemyslu mal byť 20 %, avšak v skutočnosti bol iba 10 %. Vláda a jej orgány síce podnikli určité kroky k zlepšeniu skladby investícií, avšak bez spoločného a sústredeného úsilia všetkých zainteresovaných orgánov a hlavne podnikov sa zlepšenie nedostaví.

Veľmi neuspokojivý je vývoj bytovej výstavby. Z roka na rok klesá počet dokončených bytov. Za január až október 1968 sa dokončilo 47 500 bytov, za tú istú dobu v tomto roku iba 42 000 bytov. Najhoršia je situácia v hlavnom meste Praha, kde sa dokonca októbra dokončilo len 1203 bytov, t.j. 40 % oproti rovnakému obdobiu minulého roku. Z finančného pohľadu sú veľmi výrazne podporované všetky formy bytovej výstavby. Zo štátneho rozpočtu sú zabezpečené prostriedky na družstevnú výstavbu a na podporu individuálnej výstavby. Nové podnikové zdanenie zvyšuje záujem podnikov o bytovú výstavbu, a to tým, že 50 % jej nákladov si budú môcť podniky odpočítať od svojho zisku, t.j. od základu zdanenia. Pri tak závažných nedostatkoch v hmotnom zabezpečovaní výstavby bytov sú však finančné podnety a zdroje málo účinné.

Nepriaznivý je aj vývoj zásob. Koncom 3. štvrťroku tohto roku sa zvýšili celkové zásoby v štátnych organizáciách o ďalších 14,2 mld Kčs a dosiahli celkovú sumu 175,5 mld. Kčs. Najväčší rast zaznamenali priemyslové a stavebné organizácie. Pritom je nám všetkým známy kritický pokles zásob finálnej produkcie hlavne v maloobchode.

V tomto roku sa do určitej miery zlepšila naša platobná bilancia voči kapitalistickým štátom. Tento výsledok sa dosahuje jednak za cenu málo rentabilných a pre nás nevýhodných vývozov, jednak za cenu nepriaznivej štruktúry našich dlhodobých i krátkodobých záväzkov a pohľadávok. Naproti tomu vzniklo značné pasívum našej republiky voči socialistickým krajinám. Musíme venovať sústavnú starostlivosť zvyšovaniu vývozu a hlavne rentabilnému vývozu, ale zároveň aj čo najhospodárnejšiemu využívaniu dovážaných surovín a materiálov. Skutočnosť, že napríklad patríme medzi krajiny s najvyššou výrobou a spotrebou surového železa, ocele, elektrickej energie, stavebných materiálov, musíme draho platiť. Mnoho sa o tom u nás hovorí, ale o to menej robí v záujme zlepšenia situácie.

V súvislosti s prechodom na nové podnikové zdanenie treba venovať veľkú pozornosť finančnej situácii podnikov. Aj napriek určitému zlepšeniu v 3. štvrťroku sa tvorba zdrojov v podnikovej sfére značne oneskoruje za plánovaným vývojom. Očakávané splnenie zisku na 92 % v ústredne riadených organizáciách znamená, že to bude zhruba o 8 mld menej, než predpokladal plán. Aj napriek tomu, že materiálové náklady mierne klesajú, je tempo rastu miezd také, že rentabilita v podstate stagnuje. Preto sa viaceré podniky i výrobno-hospodárske jednotky dostávajú do ťažkej finančnej situácie. Nie sú schopné platiť dodávateľom a žiadajú ďalšie úvery, úľavy a dotácie z rozpočtu.

Sme si vedomí toho, že tieto ťažkosti sa môžu v podmienkach nového zdanenia v niektorých podnikoch ešte zväčšiť. Úlohou finančnej politiky je postupne vyriešiť tieto problémy. Daňové zákony i navrhované štátne rozpočty s touto úlohou rátajú. Ako už bol tento zákonodarný zbor informovaný, prestavba daní nesleduje iba fiškálne ciele. Má za ciel predovšetkým zjednodušiť vzťahy podnikov k štátnemu rozpočtu, ktoré sa v dôsledku viacerých, dodatočne učinených výnimok a zmien odvodov z hrubého dôchodku a v dôsledku čiastočného zdanenia zisku stali veľmi zložitými a neprehľadnými, rovnomernejšie rozdeliť platobné zaťaženie hospodárskej sféry v závislosti od tvorby zisku a napokon zvýšiť podiel spoločnosti na hospodárskych výsledkoch celej podnikovej sféry.

Hoci naše možnosti do značnej miery predurčuje doterajší vývoj, nemožno zostať v role "nezainteresovaného pozorovateľa" a čakať jeden na druhého: centrálne orgány na dobu, než na podnikoch vyprodukujú zdroje, a podniky na prídely zo štátneho rozpočtu. Musíme sa dostať do veľmi bezprostrednej a neformálnej pracovnej súčinnosti, ktorá musí pomôcť prekonať v podnikoch precitlivelosť voči štátnym zásahom a v riadiacich orgánoch zase necitlivý prístup k podnikom, vyplývajúci z nedostatočnej znalosti skutočnej situácie v podnikoch. Pripomíname to aj z toho dôvodu, že z minulého obdobia prevládla v podnikoch i v nadpodnikových orgánoch akási požiadavková psychóza. Sme si plne vedomí toho, že podniky pracujú v zložitých a často veľmi ťažkých podmienkach, do ktorých sa dostali nie vždy vlastnou vinou. A práve preto je nevyhnutné ustavične zdôrazňovať, že jedinou cestou k ozdraveniu nášho národného hospodárstva je hľadanie a mobilizácia rezerv, znižovanie nákladov a zvyšovanie účinnosti práce na všetkých pracoviskách i v riadiacich a správnych orgánoch a v ich aparátoch.

Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP