Soudružka státní tajemnice dr. Brablcová
ve své úvodní zprávě uvedla,
že do novelizace zákoníku práce byla
přejata některá pracovněprávní
ustanovení týkající se rozvázání
pracovního poměru ze zákonného opatření
číslo 99/1969 Sb., o některých přechodných
opatřeních nutných k upevnění
a ochraně veřejného pořádku.
Víme, že tato opatření směřují
k urychlení konsolidace vnitropolitických i hospodářských
poměrů u nás, zároveň jsme
si však při projednávání ve výborech
byli vědomi politického dosahu a významu
těchto opatření a upozornili na to v usnesení,
které jsme přijali při projednávání
této novelizace. Kvitujeme, že představitelka
vlády na naše upozornění ve svém
úvodním slově reagovala.
Tuto novelu je třeba pokládat za první etapu
novelizace zákoníku práce. Proto výbory
pro sociální politiku obou sněmoven současně
doporučily federálnímu ministerstvu práce
a sociálních věcí, aby při
příští novelizaci zákoníku
práce, která se očekává v průběhu
asi dvou let, byly využity jednak připomínky
z průzkumu poslanců výborů pro sociální
politiku Sněmovny lidu a Sněmovny národů,
jakož i poslanců zdravotních výborů
České a Slovenské národní rady
z roku 1969, jednak připomínky výborů
Národního shromáždění
z roku 1965 při vzniku zákoníku práce,
zejména pokud se týká pracovních smluv,
a to jak podmínek z hlediska zájmu jednotlivce,
tak i zejména z hlediska zájmu socialistické
společnosti.
Závěrem jako společný zpravodaj výborů
ústavné právního, pro průmysl,
dopravu a obchod, pro zemědělství a výživu,
kulturního a pro sociální politiku Sněmovny
lidu doporučuji schválit předloženy
vládní návrh zákona, kterým
se mění a doplňuje zákoník
práce ve znění společné zprávy
výborů.
Děkuji za pozornost.
Předsedkyně SL MUDr. S. Pennigerová:
Děkuji. Zahajuji rozpravu k tomuto bodu. Prosím,
soudružky a soudruzi, kdo se hlásí o slovo?
/Nikdo se nehlásil./
Vzhledem k tomu, že se nikdo nehlásí do rozpravy,
předpokládám, že není nutné
závěrečné slovo ani s. dr. Brablcové,
ani zpravodaje. Ptám se jich přesto, jestli si nepřejí
slovo. /Státní tajemnice dr. Brablcová, CSc.,
ani zpravodaj poslanec J. Červinka si slovo nepřáli./
Můžeme přistoupit k hlasování.
Kdo souhlasí s tím, aby byl schválen
návrh zákona, kterým se mění
a doplňuje zákoník práce /tisk 16/
ve smyslu společné zprávy výborů
ústavně právního, pro průmysl,
dopravu a obchod, pro zemědělství a výživu,
kulturního a pro sociální politiku /tisk
22/SL/, nechť zvedne ruku! /Děje se./ Kdo je proti?
/Nikdo se nehlásil./ Zdržel se někdo hlasování?
/Nikdo se nehlásil./
Konstatuji, že návrh zákona byl přijat
jednomyslně. Sněmovna lidu schválila vládní
návrh zákona, kterým se mění
a doplňuje zákoník práce.
Přistupujeme k dalšímu bodu pořadu,
kterým je
Vládní návrh zákona o státním
rozpočtu čs. federace na rok 1970 /tisk 27/ a společná
zpráva výborů ústavně právního
a rozpočtového /tisk 23/SL/
Návrh odůvodní ministr financí ČSSR
ing. Rudolf Rohlíček. Prosím ho, aby se ujal
slova.
Ministr financí ČSSR ing. R. Rohlíček:
Vážené súdružky poslankyne a súdruhovia
poslanci, vláda predkladá Federálnemu zhromaždeniu
štátny rozpočet na rok 1970 v dobe, keď
sa začínajú prejavovať opatrenia, ktoré
prijali federálne i národné orgány
na základe uznesenia májového a septembrového
pléna ÚV KSČ. Realizácia záverov
ÚV KSČ prináša postupnú normalizáciu
života v Československu, dáva ľudom istotu
každodenného života, ktorá bola pôsobením
kontrarevolučných síl v priebehu minulého
roku a v prvých mesiacoch tohto roku v základoch
otrasená. Internacionálna pomoc piatich bratských
socialistických krajín a potom závery aprílového
pléna ÚV KSČ znamenajú preto nastúpenie
procesu normalizácie a ozdravenia československej
spoločnosti a jej ekonomiky.
Z tohto úsilia sme vychádzali a na jeho podporu
sme sa zamerali v práci na štátnom rozpočte
pre rok 1970 , ktorý vám dnes predkladáme.
Sme si pritom plne vedomí miesta a úlohy socialistických
financií a v ich rámci aj možností štátneho
rozpočtu, ktoré môže rozpočet
v podmienkach plánovite riadenej socialistickej ekonomiky
plniť. Nepreceňujeme tieto možnosti, ale súčasne
si uvedomujeme aj zodpovednosť za kvalitu štátneho
rozpočtu a na základe tejto kvality aj za účinnosť
jeho vplyvu na celý reprodukčný proces. Rozpočet
sám osebe nemôže vyriešiť všetky
problémy a disproporcie, ktoré v našej ekonomike
rástli po niekoľko rokov a dosiahli zvlášť
výrazné rozmery najmä v uplynulom roku, keď
došlo takmer k úplnému rozvratu riadenia nielen
ekonomiky, ale aj celej spoločnosti.
Riešenie týchto problémov vyžaduje obnovenie
úlohy národohospodárskeho plánu pri
riadení socialistickej ekonomiky na všetkých
stupňoch štátneho a hospodárskeho riadenia.
Na úrovni centrálnych orgánov to nevyhnutne
vyžaduje účinnú koordináciu ich
práce, hľadanie optimálnych variantov riešenia
a po prijatých rozhodnutiach sústredené úsilie
na ich realizáciu. V tomto smere organizovala vláda
aj práce na štátnom pláne a štátnom
rozpočte pre budúci rok. Výsledky týchto
prác v oblasti štátnych financií, t.j.
štátny rozpočet, vám dnes predkladám.
Pri jeho zostavení sme vychádzali zo základných
dokumentov orgánov vedúcej politickej sily v Československej
socialistickej republike, t.j. z dokumentov a uznesení
Komunistickej strany Československa.
Pretože od výsledkov predchádzajúceho
roku vždy závisí, do akej miery sa podarí
reálne stanoviť úlohy pre nasledujúci
rok, dovoľte, aby som sa niekoľkými slovami zmienil
o týchto doterajších výsledkoch.
Priebeh hospodárenia v tomto roku je značne rozporný.
Pokým v prvom polroku pokračovali silne negatívne
tendencie, druhú polovicu roku charakterizuje nepatrné
zlepšenie vo výrobe, postupné uplatňovanie
plánovitosti a disciplíny ako dôsledku politickej
normalizácie. Svoj význam tu majú aj stabilizačné
opatrenia vlády, prijaté v zmysle uznesenia májového
pléna ÚV KSČ. Avšak aj napriek tomu
ciele obsiahnuté v hospodárskej smernici vlády
pre rozvoj národného hospodárstva v tomto
roku sa neplnia podľa všetkého v plnom rozsahu.
Spomaľuje sa predovšetkým oproti predpokladom
vlády pre tento rok tvorba národného dôchodku.
Naproti tomu nadmerný rast peňažných
príjmov obyvateľstva prudko zvýšil tlak
na jeho použitie. Ak za rok 1968 vzrástli peňažné
príjmy obyvateľstva o 20,5 mld Kčs, potom v
tomto roku vzrastú o ďalších 23,8 mld
Kčs. Tu je základná príčina
súčasného napätia na našom vnútornom
trhu, ktoré sa vo vzťahu k jednotlivému občanovi
- spotrebiteľovi javí ako nedostatok spotrebného
tovaru v obchode.
V priebehu prvých troch štvrťrokov tohto roku
sa zvýšili dodávky na vnútorný
trh z domácej výroby a z dovozu o 13,1 %, z toho
dodávky priemyslového tovaru o 18,5 % a potravín
o 8,1 %. Len z domácej výroby sa dodalo do obchodu
tovaru o 9 mld Kčs viac ako za to isté obdobie minulého
roku. Ďalej to bol rýchly vzrast dovozu zo socialistických
krajín a okrem bežného dovozu z kapitalistických
štátov boli uvoľnené ďalšie
mimoriadne devízové prostriedky na nákup
potravín a spotrebného tovaru z tejto oblasti v
celkovej výške 650 mil. Kčs.
Napriek všetkým týmto opatreniam je situácia
na trhu veľmi neuspokojivá. Je však úplne
zrejmé, že prakticky žiadna, ani tá najlepšie
stabilizovaná ekonomika nemôže bez otrasu vydržať
tak obrovský nápor, aký sme u nás
zaznamenali v uplynulých dvoch rokoch. Na trhu je nedostatok
nábytku; zatiaľ čo vlani za január až
september, to znamená za tri štvrte roku, bol na vnútorný
trh dodaný nábytok za 2132 mil. Kčs, v tomto
roku sa ho za to isté obdobie dodalo za 2804 mil. Kčs,
t.j. o 31,5 % viacej; hodvábnych tkanín bolo dodané
o 23,6 % viacej, jednostopových motorových vozidiel
o 28,4 % viacej , cementu o 13,5 % a rozhlasových prijímačov
dokonca o 54 % viac.
Okrem toho by som mohol uviesť celý rad ďalších
takých príkladov. Nie je teda pravda, že sa
na vnútorný trh dodáva menej tovaru, hoci
je celý rad výrobkov, ktorých dodávky
na vnútorný trh stagnujú. Základná
príčina napätia na vnútornom trhu nie
je teda v tom, že by sa znižoval prísun tovaru
do obchodu, ale v neúmernom raste dopytu obyvateľstva,
daného prudkým rastom jeho peňažných
príjmov, ktorý nebol podložený produkciou
potrebného množstva výrobkov.
Dalo by sa povedať, že sme si vybrali preddavok na prácu,
ktorá dosiaľ nebola vykonaná a ktorú
treba v budúcom období odviesť. Zmyslom doterajších
opatrení, ako aj prípravy plánu a rozpočtu
na budúci rok nie je brzdiť vývoj životnej
úrovne, ale racionálnou a urýchlenou reguláciou
najmä mzdového vývoja za súčasného
úsilia o stabilizáciu maloobchodných cien
postupne dosiahnuť súlad vo vývoji príjmov
obyvateľstva a tvorby úžitkových hodnôt.
Prehĺbenie disproporcií na vnútornom trhu
napomohli aj rôzne, celkom neopodstatnené povesti
o menových opatreniach. Západná propaganda
sa aj týmito formami snažila narušiť začínajúcu
normalizáciu v našej vlasti. Došlo k neopodstatnenému
vykupovaniu tovarov, na ktoré boli použité
nielen bežné príjmy, ale aj časť
úspor, ktoré si obyvateľstvo vybralo zo štátnych
sporiteľní.
Vláda chce preto aj pri tejto príležitosti
znovu ubezpečiť naše obyvateľstvo, že
nepripravuje nijaké menové opatrenia, pretože
by neboli ani ekonomickým, a tým menej politickým
prínosom pre riešenie našich dnešných
úloh. Naopak cieľom vlády je stabilizovať
životné podmienky obyvateľstva a na základe
toho položiť hlavný dôraz na zvýšenie
jeho tvorivého úsilia vo výrobe, na poliach,
v školách a na všetkých ostatných
úsekoch nášho života, ktoré môžu
ako jediné rozhodnúť o tom, či vyriešime
naše súčasné úlohy v čo
najkratšom čase.
V záujme stability nášho trhu chceme preto
podporovať aj záujem našich občanov o
sporenie, aby sme získali potrebný čas na
preklenutie dnešného stavu, než sa nám
podarí ďalším rozvojom výroby zvýšiť
prísun tovaru na trh.
Počínajúc budúcim rokom bude zaradený
nový druh vkladov s 12 mesačnou výpovednou
lehotou, zúročiteľných 4 %. Dlhodobé
vklady úspor obyvateľstva v štátnych sporiteľniach,
určené na budúci nákup predmetov dlhodobej
spotreby, sú výhodné tak pre obyvateľstvo,
ako aj pre štát.
Podstata našich ťažkostí nie je len v peňažnej
sfére. Tá len odzrkadľuje nežiadúce
vzťahy v hmotnej oblasti výroby a spotreby. Je nevyhnutné
posilniť predovšetkým záujem podnikov
a jednotlivých pracujúcich o rast produktivity práce,
o vysokú kvalitu výrobkov a pod. Sú to staré
a známe pojmy, ktoré sme v posledných rokoch,
žiaľbohu, dostatočne nerešpektovali.
Nadmerné mzdové požiadavky a politická
licitácia spolu s neopodstatnenou vierou v samočinné
pôsobenie ekonomických nástrojov viedli k
porušovaniu mzdových relácií a k mzdovej
nivelizácii. Prostriedky na rast miezd získavali
podniky aj vymáhaním dotácií a úverov,
neopodstatneným rastom cien a pod. Je preto nevyhnutné
urobiť poriadok v cenovom a mzdovom vývoji.
Pre najbližšie obdobie prijala vláda opatrenie
na zamedzenie zvyšovania cien a zároveň na
dôslednú reguláciu miezd. Z podnikov sa ozývajú
hlasy, že pripravovaná mzdová regulácia
povedie k brzdeniu iniciatívy a k nivelizácii.
V uplynulých dvoch rokoch, keď prakticky neexistovali
nijaké hranice mzdového vývoja, mali sme
možnosť zaznamenať ani nie tak rozvoj výroby
a pracovnej iniciatívy, ako skôr rozvoj mzdovej nivelizácie.
Rozdiely v odmeňovaní v závislosti od množstva
a kvality vykonanej práce sa totiž v tomto období
nebývalého rastu miezd zmenšovali, a nie naopak.
Vláda je presvedčená, že zásady,
ktoré prijala v záujme regulácie miezd, dovoľujú
lepšie odmieňať pri rastúcej produktivite
práce a rentabilite. Pravda, je potrebné, aby ministerstvá
a generálne riaditeľstvá citlivo využívali
možnosti diferencovaného postupu. Treba odstrániť
hlavne tie nenormálnosti v hospodárskom vývoji,
ktorých sme boli svedkami v tomto i v minulom roku, že
práve v podnikoch s najvyšším rastom miezd
došlo k najvýraznejšiemu spomaleniu alebo dokonca
k poklesu produktivity práce.
Doterajší nerovnomerný rast miezd a zvyšovanie
cien vyvolávajú aj niektoré sociálne
problémy. Preto sme sa usilovali zmierniť nepriaznivý
vplyv zvyšovania cien predovšetkým na rodiny
s deťmi a na dôchodcov.
Uplynulé obdobie nepotvrdilo správnosť tézy,
že väčšia samostatnosť a nezávislosť
podnikov na rozhodovaní centra povedie k väčšej
rozvážnosti pri vkladaní vlastných zdrojov
i úveru do investícií. Naopak rozostavanosť
nadobudla dosiaľ nevídané rozmery a zhoršuje
sa aj štruktúra investícií. Napríklad
podľa stavu v polovici tohto roku bol podiel ťažkého
priemyslu na novozapočatých stavbách 30 %,
zatiaľ čo podľa hospodárskej smernice
mal byť iba 20 %. Podiel spotrebného priemyslu mal
byť 20 %, avšak v skutočnosti bol iba 10 %. Vláda
a jej orgány síce podnikli určité
kroky k zlepšeniu skladby investícií, avšak
bez spoločného a sústredeného úsilia
všetkých zainteresovaných orgánov a
hlavne podnikov sa zlepšenie nedostaví.
Veľmi neuspokojivý je vývoj bytovej výstavby.
Z roka na rok klesá počet dokončených
bytov. Za január až október 1968 sa dokončilo
47 500 bytov, za tú istú dobu v tomto roku iba 42
000 bytov. Najhoršia je situácia v hlavnom meste Praha,
kde sa dokonca októbra dokončilo len 1203 bytov,
t.j. 40 % oproti rovnakému obdobiu minulého roku.
Z finančného pohľadu sú veľmi výrazne
podporované všetky formy bytovej výstavby.
Zo štátneho rozpočtu sú zabezpečené
prostriedky na družstevnú výstavbu a na podporu
individuálnej výstavby. Nové podnikové
zdanenie zvyšuje záujem podnikov o bytovú výstavbu,
a to tým, že 50 % jej nákladov si budú
môcť podniky odpočítať
od svojho zisku, t.j. od základu zdanenia. Pri tak závažných
nedostatkoch v hmotnom zabezpečovaní výstavby
bytov sú však finančné podnety a zdroje
málo účinné.
Nepriaznivý je aj vývoj zásob. Koncom 3.
štvrťroku tohto roku sa zvýšili celkové
zásoby v štátnych organizáciách
o ďalších 14,2 mld Kčs a dosiahli celkovú
sumu 175,5 mld. Kčs. Najväčší rast
zaznamenali priemyslové a stavebné organizácie.
Pritom je nám všetkým známy kritický
pokles zásob finálnej produkcie hlavne v maloobchode.
V tomto roku sa do určitej miery zlepšila naša
platobná bilancia voči kapitalistickým štátom.
Tento výsledok sa dosahuje jednak za cenu málo rentabilných
a pre nás nevýhodných vývozov, jednak
za cenu nepriaznivej štruktúry našich dlhodobých
i krátkodobých záväzkov a pohľadávok.
Naproti tomu vzniklo značné pasívum našej
republiky voči socialistickým krajinám. Musíme
venovať sústavnú starostlivosť zvyšovaniu
vývozu a hlavne rentabilnému vývozu, ale
zároveň aj čo najhospodárnejšiemu
využívaniu dovážaných surovín
a materiálov. Skutočnosť, že napríklad
patríme medzi krajiny s najvyššou výrobou
a spotrebou surového železa, ocele, elektrickej energie,
stavebných materiálov, musíme draho platiť.
Mnoho sa o tom u nás hovorí, ale o to menej robí
v záujme zlepšenia situácie.
V súvislosti s prechodom na nové podnikové
zdanenie treba venovať veľkú pozornosť finančnej
situácii podnikov. Aj napriek určitému zlepšeniu
v 3. štvrťroku sa tvorba zdrojov v podnikovej sfére
značne oneskoruje za plánovaným vývojom.
Očakávané splnenie zisku na 92 % v ústredne
riadených organizáciách znamená, že
to bude zhruba o 8 mld menej, než predpokladal plán.
Aj napriek tomu, že materiálové náklady
mierne klesajú, je tempo rastu miezd také, že
rentabilita v podstate stagnuje. Preto sa viaceré podniky
i výrobno-hospodárske jednotky dostávajú
do ťažkej finančnej situácie. Nie sú
schopné platiť dodávateľom a žiadajú
ďalšie úvery, úľavy a dotácie
z rozpočtu.
Sme si vedomí toho, že tieto ťažkosti sa
môžu v podmienkach nového zdanenia v niektorých
podnikoch ešte zväčšiť. Úlohou
finančnej politiky je postupne vyriešiť tieto
problémy. Daňové zákony i navrhované
štátne rozpočty s touto úlohou rátajú.
Ako už bol tento zákonodarný zbor informovaný,
prestavba daní nesleduje iba fiškálne ciele.
Má za ciel predovšetkým zjednodušiť
vzťahy podnikov k štátnemu rozpočtu, ktoré
sa v dôsledku viacerých, dodatočne učinených
výnimok a zmien odvodov z hrubého dôchodku
a v dôsledku čiastočného zdanenia zisku
stali veľmi zložitými a neprehľadnými,
rovnomernejšie rozdeliť platobné zaťaženie
hospodárskej sféry v závislosti od tvorby
zisku a napokon zvýšiť podiel spoločnosti
na hospodárskych výsledkoch celej podnikovej sféry.
Hoci naše možnosti do značnej miery predurčuje
doterajší vývoj, nemožno zostať v
role "nezainteresovaného pozorovateľa" a
čakať jeden na druhého: centrálne orgány
na dobu, než na podnikoch vyprodukujú zdroje, a podniky
na prídely zo štátneho rozpočtu. Musíme
sa dostať do veľmi bezprostrednej a neformálnej
pracovnej súčinnosti, ktorá musí pomôcť
prekonať v podnikoch precitlivelosť voči štátnym
zásahom a v riadiacich orgánoch zase necitlivý
prístup k podnikom, vyplývajúci z nedostatočnej
znalosti skutočnej situácie v podnikoch. Pripomíname
to aj z toho dôvodu, že z minulého obdobia prevládla
v podnikoch i v nadpodnikových orgánoch akási
požiadavková psychóza. Sme si plne vedomí
toho, že podniky pracujú v zložitých a
často veľmi ťažkých podmienkach,
do ktorých sa dostali nie vždy vlastnou vinou. A práve
preto je nevyhnutné ustavične zdôrazňovať,
že jedinou cestou k ozdraveniu nášho národného
hospodárstva je hľadanie a mobilizácia rezerv,
znižovanie nákladov a zvyšovanie účinnosti
práce na všetkých pracoviskách i v riadiacich
a správnych orgánoch a v ich aparátoch.