Je to predovšetkým integrujúca úloha
štátneho rozpočtu. Realizačná
smernica májového pléna ÚV KSČ
zdraznila, že rozpočet federácie má
hrať dôležitú integrujúcu úlohu
v našej československej ekonomike. Vyplýva
to nielen zo skutočnosti, že ústavný
zákon o československej federácii stanovuje
spoločnú menu, spoločný vnútorný
trh a rovnakú ekonomickú sústavu v oboch
republikách, ale najmä zo skutočnosti, že
súčasný charakter výrobných
síl prerastá úzke rámce jednotlivých
národných ekonomík. Ekonomická kooperácia
a špecializácia výroby, zameraná nielen
na krytie potrieb vnútorného trhu, ale aj na široký
zahraničný trh, je naliehavá nielen v rámci
celej našej republiky, ale najmä pre rozvíjanie
integrácie v rámci štátov socialistického
spoločenstva.
Vychádzajúc z toho rozpočtový výbor
pri rokovaní s Ministerstvom financií vyslovil ešte
na jar v tomto roku požiadavku, aby orgánom Federálneho
zhromaždenia bol predložený nielen úzky
rozpočet príjmov a výdavkov federálnej
vlády, ale rozpočet za celú republiku v globále,
teda súčty všetkých troch rozpočtov,
aby tak orgány Federálneho zhromaždenia mohli
posudzovať finančnú rozpočtovú
politiku súhrnne, komplexne, za celú federatívnu
socialistickú republiku.
Táto požiadavka je v návrhu štátneho
rozpočtu federácie ČSSR na rok 1970, predloženom
vládou, splnená. To je totiž prvý predpoklad
pre to, aby sme vôbec o integrujúcej úlohe
štátneho rozpočtu mohli hovoriť a mohli
túto úlohu posudzovať i hodnotiť.
Pri tomto posudzovaní integrujúcej úlohy
štátneho rozpočtu federácie a pri jej
realizovaní v návrhu rozpočtu na rok 1970
treba si uvedomiť niektoré dôležité
východiskové skutočnosti. Medzi týmito
skutočnosťami dovoľte mi uviesť aspoň
tieto:
1. Musíme vychádzať z toho, že objem rozpočtu
federácie predstavuje o niečo viac ako štvrtinu
celoštátnych rozpočtových príjmov
a výdavkov, čo, ako vidno, je rozsah nie veľký
a tento rozsah už sám osebe dáva úzke
rámce a úzke možnosti pre plnenie integrujúcej
úlohy federálneho rozpočtu.
2. Federácia nemá dosiaľ zákonom stanovené
stále a stabilizované príjmy, ale tieto príjmy
sa rok od roka menia, čo neprispieva k stabilite príjmov
štátneho rozpočtu federácie.
3. Dodnes nie je prijatý zákon, ktorý by
presne vymedzoval kompetenciu, pracovnú náplň,
rozsah pôsobnosti, ako aj spôsob práce jednotlivých
štátnych orgánov.
4. Napriek viacerým urgenciám nebola dodnes predložená
novelizácia zákona č. 8/59 o pravidlách
hospodárenia podľa štátneho rozpočtu.
Súdružky a súdruhovia poslanci, všetky
štyri hore uvedené skutočnosti, jedna viac,
druhá menej, limitovali možnosti pri plnení
integračnej funkcie rozpočtu federácie.
Rozpočtový výbor Snemovne ľudu zastáva
stanovisko, že túto integrujúcu funkciu nemožno
redukovať len na vyrovnávanie schodku rozpočtu
SSR, kde chýba 6,56 mld Kčs. Pri tejto cifre mi
dovoľte uviesť, že dotácie a subvencie uvedené
v zákone, ktorý máte pred sebou, obsahujú
aj niektoré položky prerozdelenia a nepredstavujú
skutočnú sumu prostriedkov, ktorá slovenskému
rozpočtu chýba. A to je dôležité
si v tejto súvislosti uvedomiť. Ak hovorím
o nutnom prísune prostriedkov rozpočtu Slovenskej
socialistickej republiky, chcem uviesť len toľko, že
je daný niektorými objektívnymi skutočnosťami,
medzi ktorými významnú úlohu hrajú
cenové deformácie, nižší podiel
finálnej produkcie na Slovensku a nakoniec aj pomerne značnými
migračnými pohybmi a inými demografickými
faktormi. Domnievame sa, že zmysel integračnej funkcie
štátneho rozpočtu by mal spočívať
predovšetkým v tom, že budú určené
významné celoštátne akcie v oblasti
investičného a technického rozvoja, ktoré
by sa mali financovať z rozpočtu federácie.
Máme tu na mysli aj také akcie v oblasti investičného
a technického rozvoja, ktoré by svojím významom
a účinkami mali vplyv na celú federáciu
a značne ovplyvnili rast ekonomiky v obidvoch republikách.
Ak z tohto aspektu posudzujeme rozpočet na rok 1970, ktorý
nám vláda predkladá, domnievame sa, že
možno konštatovať, že nedáva zatiaľ
širší priestor pre výrazné uplatnenie
tohto rozpočtu ako integrujúceho faktora našej
československej ekonomiky.
Ďalšou problematikou, ktorou by som sa chcel zapodievať,
je otázka protiinflačnej úlohy štátneho
rozpočtu.
Inflačné tlaky, nenápadná inflačná
špirála, alebo jednoducho povedané inflácia,
majú svoje miesto v našej ekonomike už niekoľko
rokov. Je to skutočnosť, ktorú - domnievam
sa - netreba obzvlášť dokazovať a dokumentovať.
Má ona aj svoje špecifické formy prejavu. Za
podmienok, keď sú pevne stanovené a nemenné
ceny, prejavuje sa inflácia v podobe prebytku kúpnej
sily u obyvateľstva. Svedčí o tom aj pomerne
značný každoročný prírastok
nerealizovaných peňažných prostriedkov
u obyvateľstva. Podľa údajov Štatistickej
ročenky za rok 1959 každoročný prírastok
prebytočnej kúpnej sily u obyvateľstva bol
takýto:
Rok: | 1960 | 1962 | 1964 | 1966 | 1968 |
v mld Kčs: | 1,4 | 2,7 | 4,3 | 5,2 | 6,8 |
V roku 1969 peňažné príjmy obyvateľstva
podľa odhadov Federálneho štatistického
úradu ďalej narástli o 11,6 %, čo ďalej
zvyšuje nerealizovateľné peňažné
prostriedky u obyvateľstva.
Za podmienok, keď je možný pohyb aj v cenách,
inflácia sa potom prejavuje aj rastom cien, ako sme toho
svedkami v posledných dvoch rokov.
Analogická situácia je aj na trhu investícií,
kde volné peňažné zdroje podnikov vytvárajú
napätie na trhu investičných celkov.
Súdružky a súdruhovia, za takéhoto stavu
v našej ekonomike rozpočet tu preberá na seba
- popri iných nástrojoch finančnej politiky
- dôležitú protiinflačnú úlohu
menovite v tom, že zabezpečuje rozpočtový
zvyšok, teda plánuje menšie výdavky štátu,
než sú jeho príjmy. Návrh rozpočtu
na rok 1970 počíta so zvyškom vo výške
3,06 mld Kčs. To je jav, ktorý možno hodnotiť
pozitívne.
Tento kladný jav je však znehodnotený skutočnosťou,
že v rozpočte sa zatiaľ nepočíta
so zvýšenou finančnou potrebou pre podporu
zvýšenia vývozu do socialistických krajín
podľa vládneho uznesenia č. 235/69. Tento vplyv
sa zatiaľ odhaduje vo výške 1,5 mld Kčs.
Ďalej už dnes zvyšok v celej výške
figuruje v úverovom pláne Štátnej banky
a počíta sa s ním ako so zdrojom pre poskytovanie
úveru.
Musíme preto v tejto súvislosti upozorniť na
nebezpečie, že ak zvyšok štátneho
rozpočtu nebude realizovaný, alebo bude realizovaný
len sčasti a na strane druhej banka pri plnení úverového
plánu rozpožičia celú jeho sumu, hrozí
tu nebezpečie prílivu ďalších inflačných
peňazí do obehu.
Keď berieme do úvahy tieto skutočnosti, o ktorých
som hovoril v súvislosti s plánovaným zvyškom
3,06 mld Kčs, ako aj iné ukazovatele o tempe rastu
rozpočtových výdavkov, prichádzame
k záveru, že rozpočet na rok 1970 ťažko
možno charakterizovať ako rozpočet výrazne
protiinflačný.
Poznanie tejto skutočnosti má pre hospodársku,
menovite finančnú politiku štátu veľký
význam. Toto poznanie musí nutne vyústiť
v závere, že v budúcom roku bude potrebné
v protiinflačnej politike viac využívať
a väčšiu váhu pripisovať iným
nástrojom, iným opatreniam, najmä opatreniam
v oblasti cien a regulovania dôchodkov. Za hlavný
smer protiinflačnej politiky treba však považovať
opatrenia na podnietenie výroby a dodávok väčšieho
množstva tovaru na trh, a to tak na trh spotrebných
predmetov, ako aj investičných celkov.
Ďalej mi dovoľte, aby som sa zmienil o niektorých
otázkach, spojených s dotáciami zo štátneho
rozpočtu do podnikovej sféry. Problému dotácií,
a to tak dotácií investičných, ako
aj dotácií neinvestičných, menovite
problému dotácií k cenám, bola a je
venovaná značná pozornosť v orgánoch
bývalého Národného zhromaždenia
a teraz v orgánoch Federálneho zhromaždenia.
V posledných troch rokoch, odkedy sú dotácie
zavedené, v každej rozprave o štátnom
rozpočte alebo o štátnom záverečnom
účte sú zaslúžene tieto dotácie
stredom pozornosti poslancov.
V predloženom štátnom rozpočte na rok
1970 sa počíta so zvýšením dotácií
takto: pri dotáciách k cenám a pri ostatných
neinvestičných dotáciách sa predpokladá
rast oproti očakávanému plneniu za rok 1969
o 2,9 %, pri investičných dotáciách
sa počíta s rastom o 12,2 %.
Zvyšovanie týchto dotácií, ako uvádza
Ministerstvo financií v predloženom materiály
o rozpočte, nie je zavinené zavádzaním
nových dotácií, ale rastom už existujúcich
dotácií.
Ďalej sa v materiály Ministerstva financií
doslova uvádza: "...zatiaľ sa nepodarilo dodržať
už skôr vytýčenú líniu
znižovania dotácií."
Môžeme preto v tejto súvislosti iba konštatovať,
že všetky odporúčania Výboru Snemovne
ľudu pre plán a rozpočet, ako aj pléna
Národného zhromaždenia na odstránenie
dotácií, ktoré kryjú neefektívnosť,
zostávajú stále nesplnené. Domnievam
sa, že túto skutočnosť si plne uvedomuje
aj vláda a, aby aspoň sčasti zmiernila tento
problém, v pripravovanom vládnom uznesení
k štátnemu rozpočtu na rok 1970 ukladá
niektorým ministrom urobiť do konca marca 1970 previerku
neinvestičných dotácií.
Myslím, že môžeme podporiť každú
snahu vlády, smerujúcu k vyriešeniu problému
takých dotácií, ktoré kryjú
neefektívnosť. Ak však vychádzame z doterajších
našich skúseností a poznatkov v otázke
neinvestičných dotácií, posudzujeme
toto opatrenie vlády značne skepticky. Domnievame
sa, že je to problém skôr dlhodobý, než
taký, ktorý by bolo možné za tri mesiace
vyriešiť, ak pritom ešte prihliadneme k skutočnosti,
že vláda pripravuje pre budúci rok všeobecné
moratórium na ceny.
Ďalej mi dovoľte, aby som sa vyjadril ešte o probléme
vyrovnania schodkov rozpočtu za roky 1964, 1965 a 1967.
Zhodne so stanoviskom ÚKĽK k štátnemu
rozpočtu na rok 1970 je nutné na tomto mieste upozorniť
na skutočnosť, že vláda nesplnila uznesenie
Federálneho zhromaždenia v tejto otázke. Pri
prerokovaní štátneho záverečného
účtu za rok 1968 bolo plénom Federálneho
zhromaždenia uložené vláde ČSSR,
aby predložila najskôr spolu s návrhom štátneho
rozpočtu na rok 1970 spôsob vyrovnania schodku štátneho
rozpočtu za roky 1964, 1965 a 1967, ako aj nedoriešenú
otázku odpísaných úverov JRD z rokov
1952 - 1960. Ďalej sme viackrát urgovali riešenie
problému odvodov z odpisov základných prostriedkov
ako bežného príjmu štátneho rozpočtu.
Treba v tejto súvislosti iba konštatovať, že
ani jedna z týchto spomenutých úloh nebola
dodnes riešená, nebol ani vypracovaný návrh
na ich riešenie. Prichodí nám len dúfať,
že vláda hneď v prvých mesiacoch budúceho
roku si tieto problémy náležite všimne
a bude im venovať náležitú pozornosť.
Súdružky a súdruhovia poslanci, na koniec niekoľko
metodických a procedurálnych otázok.
Už celé roky trvá stav, že vláda
predkladá návrh štátneho rozpočtu
orgánom Národného zhromaždenia a teraz
orgánom Federálneho zhromaždenia v takých
časových termínoch, ktoré prakticky
značne zužujú, ba niekedy znemožňujú
dôkladné prerokovávanie štátneho
rozpočtu v orgánoch Federálneho zhromaždenia.
Tento stav nielen náš výbor, ale aj ostatné
výbory Národného a teraz Federálneho
zhromaždenia neustále kritizovali. V tomto roku sme
prerokovali štátny rozpočet v obzvlášť
veľkej časovej tiesni, ktorá nám nedala
možnosť vypracovať a dať na prerokovanie osobitné
stanovisko k štátnemu rozpočtu na rok 1970,
podobne ako sme to robili v minulých rokoch. Pre vládu
je to síce skutočnosť priaznivá, lebo
nebude zaviazaná k plneniu ďalších úloh,
avšak pre upevnenie postavenia Federálneho zhromaždenia
voči vláde to situácia, domnievam sa, priaznivá
nie je.
Táto časová tieseň pri rokovaní
o rozpočte, ktorá sa chronicky opakuje, zatláča
fakticky orgány Federálneho zhromaždenia do
situácie, že nemajú možnosť uplatniť
svoj vplyv na dotváranie rozpočtu federácie,
sú bez možnosti hlbšie vniknúť do
problémov štátneho rozpočtu a štátneho
hospodárenia.
Pri rokovaní o jednotlivých rozpočtových
kapitolách v komisii poslancov rozpočtového
výboru sme sa stretli s viacerými problémami.
Niektoré som už spomenul, dovoľte mi ešte
v krátkosti sa zastaviť aspoň pri dvoch.
Domnievam sa, že možno tvrdiť, že jednotlivé
rozpočtové kapitoly ústredných federálnych
úradov sa na strane výdavkov zostavujú podľa
princípu "žiadaj viac, niečo sa zoškrtá,
no dačo predsa len ostane". Nakoniec aj materiál
ÚKĽK upozorňuje na to, že rezorty kládli
na rozpočet maximalistické požiadavky.
Úloha pracovníkov Ministerstva financií -
a musím povedať, že nie práve vďačná
- spočíva potom v tom, aby v úpornom rokovaní
zoškrtávali rezortom požiadavky, ktoré
však vždy obhája určité percento
rastu rozpočtových výdavkov v porovnaní
s minulým rokom. Niet totiž žiadnych objektívnych
kritérií pri posudzovaní takých položiek,
ako sú materiálové výdavky, cestovné,
služby a výdavky nevýrobnej povahy a pod.
Ďalší problém je otázka priemerného
platu vo federálnych orgánoch. Ide o to, že
priemerný mesačný plat sa pohybuje od 2194
až po 3407 Kčs. Tak veľký rozdiel sa nám
nezdá byť opodstatnený. Na túto otázku
sme nakoniec už vládu upozornili a domnievame sa,
že tieto veľké rozdiely v priemerných
platoch spôsobujú značnú fluktuáciu
pracovníkov v ústredných orgánoch.
Odporúčame preto, aby si vláda v tejto otázke
urobila poriadok.
Súdružky a súdruhovia poslanci, na záver
mi dovoľte povedať niekoľko slov k hodnoteniu rozpočtu
na budúci rok ako celku, k hodnoteniu tohto rozpočtu
v celkovom súhrne. Pri tomto hodnotení nemožno
opomenúť celkové ekonomické podmienky,
ktoré sú dnes objektívne dané a z
ktorých zostavovanie rozpočtu na budúci rok
nemohlo nevychádzať. Sme si plne vedomí toho,
že bolo potrebné vynaložiť veľa úsilia
na to, aby vláda predložila taký rozpočet,
aký máme pred sebou. Domnievam sa, že vláda
predložila rozpočet, ktorý vychádza
z plánovaných úloh na budúci rok a
plnenie týchto úloh v rozpočte finančne
zabezpečuje, Z tohto hľadiska možno povedať,
že rozpočet, ktorý sa nám predkladá,
je plne reálny. Domnievam sa, že možno plne súhlasiť
s charakteristikou tohto rozpočtu, ktorú urobili
minister financií vo svojom úvodnom výklade,
keď povedal: "Štátny rozpočet na
rok 1970 predstavuje čiastkový, triezvy, avšak
nemalý krok na ceste konsolidácie našej ekonomiky."
Napriek kritickým pripomienkam, ktoré som už
uviedol, napriek náročným kritériám
z pozícií, z ktorých tento rozpočet
posudzujeme, rozpočtový výbor je toho názoru,
že treba v tomto smere vládu podporiť a rozpočet
schváliť.
Rozpočet na budúci rok obsahuje niektoré
riziká, o ktorých hovoril aj sám minister
financií súdruh Rohlíček. Ďalej
musíme zohľadniť situáciu, že rozpočet
sám osebe nemôže v podstatnejšej miere
ovplyvniť procesy založené v našej ekonomike
už v minulosti, ktoré budú pokračovať
aj v budúcich rokoch. Dáva však možnosti
a podmienky hospodárskym organizáciám a orgánom,
ako aj orgánom štátnej správy, aby mohli
plniť svoju spoločenskú funkciu a prispievať
tak k ekonomickej konsolidácii v našej socialistickej
republike v budúcom roku. To sú aj dôvody,
prečo hodnotíme rozpočet na rok 1970 ako
reálny a odporúčam v mene rozpočtového
výboru aj v mene ústavnoprávného výboru
schváliť zákon o štátnom rozpočte
federácie na rok 1970 v znení vládneho návrhu
zákona, ako aj v znení spoločnej správy
Ústavnoprávneho výboru i Rozpočtového
výboru Snemovne ľudu /tlač 23/SĽ/.
Súdružky a súdruhovia, ďakujem vám
za pozornosť.
Předsedající, místopředseda
SL J. Valo: Ďakujem spravodajcovi poslancovi Rapošovi
a otváram rozpravu o tom bode. O slovo sa prihlásil
predseda ÚKĽK súdruh Kolder. Dávam mu
slovo.
Předseda Ústřední komise lidové
kontroly D. Kolder: Soudružky a soudruzi poslanci,
dovolte mi, abych po expozé ministra financí s.
Rohlíčka a zpravodajské zprávě
s. posl. Rapoše doplnil stanovisko ÚKĽK, které
vám bylo rozesláno, několika základními
poznatky a hledisky.
Za prvé: na státní rozpočet a možnosti
rozpočtové politiky jsme se snažili pohlížet
reálně. Znamená to nepřeceňovat
možnosti a úlohu státního rozpočtu
v dané situaci, ale posuzovat ji v kontextu s celkovou
hospodářskou politikou státu, zejména
se záměry státu v oblasti národohospodářského
plánu, v politice cenové, úvěrové
i v orientaci zahraničního obchodu.