Koncepcia sa často mení. Rok od roku sa menia formy
bytovej výstavby investorskej aj dodávateľskej
a vytvárajú sa rozpory medzi potrebami a materiálnou
základnou. Oblasť bytovej výstavby je deformovaná
i vo sfére cien. Štátnym plánom predpokladaná
priemerná cena pre rok 1970 pre bytovú výstavbu
vrátane občianskej a technickej vybavenosti je evidentne
nízka.
Situáciu treba posudzovať objektívne. Keďže
sa všetko dobre uváži, mali by sme v roku 1970
odovzdať, tak ako bolo povedané, 108 700 bytov, t.j.
najvyšší plánovaný počet
bytov dosiaľ na jeden rok. Z doterajšej bytovej výstavby
a bytovej politiky treba vyvodiť patričné závery
a poznanie, v čom má spočívať
hlavné ťažisko riešenia. Nemáme jasnú
koncepciu účinného nástroja pre bytovú
politiku. Bytový problém nesmie byť predmetom
celoživotného úsilia celej generácie.
Nefabrikovať dokumenty, ale kontrolovať, kto čo
mal urobiť. Treba jasne formulovať úlohu štátu,
určiť, ktoré formy bytovej výstavby
budeme forsírovať, a potom ujasniť otázku
metodiky a usmerniť súhrn všetkých zainteresovaných
rezortov a štátnych orgánov. Dať viacej
bytov, ale za spravodlivejšieho príspevku obyvateľstva
pri výstavbe a údržbe bytov.
V dňoch 6. - 8. septembra t.r. bol v Rusave seminár
pre poslancov Federálneho zhromaždenia, Českej
národnej rady a Slovenskej národnej rady o modeli
štátnej bytovej politiky. Jeho cieľom bolo pomôcť
formulovať jasnú koncepciu štátnej bytovej
politiky. Poslanci kriticky hodnotili súčasný
stav bytovej výstavby. Uviedli rad problémov a nedostatkov,
na ktoré po dlhé roky upozorňovali, pričom
nedošlo k potrebnej náprave.
V bytovej výstavbe sa vyhlasovali celonárodné
úlohy, pričom neboli súčasne vytvorené
komplexné podmienky v materiálno-výrobnej
základni, v územno-technickej príprave a
projekcii, v kapacitách a štruktúre dodávateľských
organizácií, ako aj u subdodávateľov
stavebných hmôt a výrobkov.
Nesprávnou propagandou bola vytvorená predstava,
že každý občan má nárok
dostať od štátu vyhovujúci byt. V 50.
rokoch prevládli názory, že štát
prevezme prakticky všetku starostlivosť o bývanie
všetkých svojich občanov.
Poslanci konštatovali, že dosiaľ nie sú
ujasnené formy účasti štátu na
bytovej výstavbe. Vyhlasovaná priorita bytovej výstavby
v konkurencii s priemyslovou investičnou výstavbou
zostáva len na papieri so všetkými politickými
a ekonomickými dôsledkami.
Markantný je malý podiel výstavby rodinných
domkov /asi 23,5 % z celkovej bytovej výstavby 4. päťročnice/,
ako aj dodávateľských foriem. Zmena názorov
na podiel individuálnej formy bytovej výstavby prišla
oneskorene a je plánovaná bez potrebnej finančnej
a materiálovej podpory.
Vážne problémy sa ukazujú i v urbanistickom
riešení. Nie je ujasnené, ako stavať mestá
a ako riešiť urbanisticky prestavbu miest pri zachovaní
historického dedičstva. Doterajšia prax výstavby
okrajových sídlisk, tzv. "továrne na
spanie", nemôže byť trvalým riešením.
Kritizovalo sa, že proces technickej a finančnej prípravy
pre družstevníkov a majiteľov rodinných
domčekov je byrokraticky zložitý a neúnosne
náročný na čas. Občania strácajú
stovky hodín behaním po úradoch, lebo zodpovednosť
a právomoc národných výborov za komplexnú
bytovú výstavbu je roztrieštená a zbytočne
komplikovaná.
Poslanci žiadajú, aby sa preskúmal celý
systém správy a údržby štátneho
bytového fondu, lebo doterajšia úroveň
obvodných podnikov bytového hospodárstva
je neuspokojivá.
Nemáme dostatok materiálu hlavne na dokončovacie
práce. Okrem tehál a základných stavebných
hmôt chýbajú armatúry, radiátory,
výrobky z dreva atď. Vyhlásená priorita
pre bytovú výstavbu sa neprejavila v potrebnej vzájomnej
spolupráci všetkých účastníkov
bytovej výstavby.
Poslanci kritizovali malú schopnosť a prispôsobivosť
stavebných organizácií pre nové úlohy
bytovej výstavby. Ako jedna z príčin malej
adaptability sa uvádzala doterajšia organizácia
stavebníctva. Máme veľké, až na
desaťtisíc zamestnancov počítané
stavebné podniky na výstavbu veľkých
sídlisk. Avšak na výstavbu rodinných
domčekov nemáme podniky, ktoré by boli schopné
dodávateľsky stavať rodinné domčeky
na základe novej techniky, nových materiálov,
čo je vo svete bežnou vecou. Treba vybudovať
dodávateľské kapacity na výstavbu rodinných
domčekov, ktoré by mali ročne stavať
asi 30 000 - 40 000 týchto domčekov. Tak by sa umožnila
väčšia angažovanosť obyvateľstva
na bytovej výstavbe.
Zlepšenie situácie v bytovej politike vyžaduje
maximálnu zodpovednosť a organizovanú spoluprácu
federálnych a národných orgánov.
Zdôraznená bola komplexná zodpovednosť
za bytovú výstavbu v ČSSR. Žiada sa
zjednotiť zodpovednosť za zabezpečenie komplexnej
bytovej výstavby menovite národných výborov
/voda, teplo, plyn, komunikácie atď./, lebo pri dnešnej
roztrieštenosti riadenia a zodpovednosti sa nedá zistiť
a postihnúť prípadný vinník.
Bolo by treba otázku výstavby bytov konzultovať
aj na úrovni RVHP ako dôležitú súčasť
vzájomnej spolupráce.
Meradlom hodnoty práce aj v bytovej výstavbe musí
byť spokojnosť verejnosti. Nie podnikové, ale
spoločenské záujmy tu musia dominovať.
Treba určiť hierarchiu úloh v bytovej výstavbe
a nájsť účinné cesty na ich riešenie.
Nadradenosť výroby proti odberateľom musí
postupne ustúpiť aj v bytovej výstavbe. Nestačí
nedostatky trvale vysvetľovať, avšak namiesto toho
treba realizovať účinné opatrenia na
jej odstránenie. Ak sa nám toto podarí v
nastávajúcom roku, bude to sľubný krok
pri riešení tejto dôležitej problematiky
nášho konsolidačného úsilia,
čím sa postupne odstránia najboľavejšie
problémy mnohých rodín našej domoviny.
A o to nám všetkým ide.
A teraz mi dovoľte jeden dotaz. Prosím súdruha
ministra financií, či nie je možné opäť
zvážiť finančné možnosti štátu
a prípadne chystanú úpravu najnižších
dôchodkov mesačne na 500, - Kčs uviesť
v platnosť nie k 1. októbru 1970, ale k bližšiemu
termínu, napríklad k 1. júlu 1970.
Předsedající, místopředseda
SL J. Valo: Ďakujem súdruhovi Lukačovičovi.
Posledným z prihlásených rečníkov
je poslanec V. Krejčí. Prosím, aby sa ujal
slova.
Poslanec V. Krejčí: Soudružky a soudruzi
poslanci, nebudu se zabývat tím, co už moji
předřečníci řekli. Chtěl
bych ukázat na některé problémy, které
pokládám za málo výrazné, které
potřebují většího důrazu
při schvalování státního rozpočtu
na rok 1970.
Je potřeba ihned také říci, že
rozpočet na rok 1970 obsahuje hodně podmínek
pro jednotlivá odvětví národního
hospodářství, aby všechno klaplo podle
plánu. A to je, domnívám se, dost riskantní.
Blíže mne zajímá kapitola zahraničního
obchodu, kde se říká, jak relativně
poroste vývoz do kapitalistických států,
dojde k finančnímu narovnání v závazcích,
ale zadluženost vůči socialistickým
zemím stoupne. Trápí mě čísla,
která nasvědčují tomu, že např.
u ministerstva průmyslu a zemědělství
nebylo všechno uděláno pro zabezpečení
vývozních úkolů, tak důležitých
pro chod státu.
Chtěl bych, soudružky a soudruzi, uvést příklad
našeho družstevního zemědělství,
kde jsou problémy obzvlášť složité
a potřebují také mimořádné
pozornosti.
Obavy mám právě z toho, že zemědělské
výrobky /maso, mléko, vejce aj./ dnes a denně
budeme potřebovat ve stále větší
míře, ale výroba nám zatím
neroste tak, jak potřebujeme.
Na druhé straně však zatím hodně
těchto výrobků vyvážíme
a volným, nekontrolovatelným způsobem i přes
Koospol prodáváme do kapitalistických států
/např. maso do Itálie/.
Kritizujeme tyto nešvary a klademe si někdy otázku,
zda je to nutné, když máme těchto potravin
nedostatek. Domnívám se, soudruzi, že právě
zde bychom měli zabrzdit a naopak u průmyslových
výrobků se doma trochu uskromnit, prodat jich po
určitou dobu více na zahraničních
trzích místo zmíněných potravin.
Kladu si také často otázku jako vy, kdo nám
v tom zamotaném kolotoči čísel státního
rozpočtu pomůže najít už konečně
ten správný klíč. Co je nejdůležitější?
Slyším, jak říkáte všichni
svorně: máme všude rezervy. Ano, máme.
Proto také se domnívám, že ústřední
výbor strany vyzval dělníky, zemědělce
a státní hospodářský aparát
k velké neformální pomoci. Opakuji: neformální.
Mít iniciativu pro správné cíle státu
a naši socialistickou budoucnost je dnes velmi důležité.
Je tedy prvořadým úkolem, hlavně nás
poslanců, abychom šli příkladem. Každý
přece máme rád svou republiku a musíme
pro ni udělat více než dosud.
Ukáži, jak se nám to daří nebo
nedaří v zemědělství, s tím,
že to bude příklad i pro ostatní možná
v celé republice. Každý zemědělský
závod by měl splnit letos své úkoly
a ještě je překročit, hlavně
v mase. Naše JZD prodá mj. do konce roku bez dopadu
na snížení úkolů v příštím
roce přes 150 q masa více než ukládal
plán. Totéž množství prodáme
navíc už v plánu pro rok 1970 vedle ostatních
také vysokých úkolů. Uvedl jsem tedy,
že nám jde o dostatek potravin, který se na
druhé straně rovná dobrému politickému
klimatu v republice. A to je dnes zásadní.
Nemůžeme přece spoléhat na riziko, že
to nějak bude. U výroby živočišných
produktů vůbec máme v posledních letech
zajímavou výrobní situaci. Možná,
že to bude podobné i ve státě, jak uvedu.
Na našem okrese je jedna pětina družstev, která
mohou bez kooperace a vzájemné spolupráce
vyrábět potřebné produkty v požadovaném
množství pro společnost ještě desítky
let. Druhé dvě pětiny družstev jsou
na hranici svých možností. Vydrží
bez sdružování, vytváření
společných velkozávodů, ještě
delší dobu, ale šikovní předsedové
těchto družstev přemýšlejí
velmi vážně o závažných
úkolech zítřka. Dobré výsledky
hospodářské a přílišná
družstevní demokracie jim však nedovolují,
aby jejich bohaté zajišťovací fondy použili
pro novou progresívní, společensky prospěšnou
velkovýrobu ve sdružených velkozávodech.
Poslední zbytek družstev jsou družstva přestárlá,
málo schopná dát společnosti dnes
už více a pro perspektivu příštích
let jsou jejich možnosti - jak lidově říkáme
- zabité. Nemají pracovní síly, mají
zchátralé výrobní prostředky
a žijí ze dne na den, bez finančních
rezerv.
Čas však nečeká a potřebuje činy.
Sdružujeme se tedy i za této složité situace
jen ti, kteří mají politicky jasno, že
kdybychom čekali, zítra by nám to socialistická
společnost neodpustila a vzájemně bychom
se dostali do dalších komplikací v nedostatku
potravin.
Věřte však, soudruzi, že to není
práce lehká a přesvědčování
družstevníků je obdobné jako při
zakládání družstev. Tyto nové
formy uzavření výrobních cyklů,
tzv. sdružených velkozávodů, budou proto
vyžadovat i pomoc vlády, ministerstva financí
a ministerstva zemědělství.
Věřím však, že částku
určenou na tuto vysoce efektivní velkovýrobu
federální vláda uvolní, i když
bude chtít na druhé straně od nás
záruky ve zvýšené výrobě
a využití všech vlastních zdrojů
zemědělských závodů, jak tomu
bylo v padesátých letech. Zatím však
tyto prostředky ministerstvo financí na rok 1970
neuvolnilo.
Co říci nakonec, soudruzi poslanci. Zemědělci
v našem okrese přijali zvýšené
úkoly vlády v prodeji potravin státu v příštím
roce s vědomím, že to nebude lehké,
ale pomůže to straně a vládě
v urychlení snahy o konsolidaci národního
hospodářství, kterou si přejeme i
my, družstevní rolníci. Děkuji za pozornost.
Předsedající, místopředseda
SL J. Valo: Ďakujem. Tým je vyčerpaná
listina prihlásených do rozpravy. Hlási sa
ešte niekto o slovo? Nie je tomu tak. Pristúpime teda
k záveru.
Udeľujem záverečné slovo ministrovi
financií súdruhovi Ing. Rohlíčkovi.
Ministr financí ČSSR ing. R. Rohlíček:
Vážené súdružky a súdruhovia
poslanci, chcel by som predovšetkým neformálne
poďakovať za porozumenie, ktoré prejavili poslanci
či už v práci pred týmto rokovaním,
alebo v diskusii na tomto rokovaní o problémoch
a podmienkach, v ktorých sme boli nútení,
t.j. vláda republiky a Ministerstvo financií, pripraviť
a predložiť vám tento štátny rozpočet
a návrh zákona. Takisto by som chcel poďakovať
i výboru pre plán a rozpočet a jeho spravodajcovi,
so závermi ktorého v plnom rozsahu súhlasím.
Myslím, že netreba hovoriť o takých otázkach,
ktoré by uvádzali do pochybnosti samotný
návrh zákona, pretože také otázky
v priebehu diskusie neboli. I tak sa však domnievam, že
treba povedať niekoľko poznámok pre vysvetlenie
a pre vašu informáciu o našom stanovisku k niektorým
problémom, o ktorých sa v diskusii hovorilo.
Plne súhlasím s tým, čo hovorí
súdruh poslanec prof. Rapoš. Som rád, že
stanovisko výborov Snemovne ľudu je takéto.
Domnievam sa však, že na jeho realizácii budeme
musieť ešte trochu pracovať, vyjasniť si niektoré
obsahové stránky a potom v spojitosti s tým
i príslušné zákonné normy. Mám
na mysli hlavne tie, o ktorých sa čiastočne
hovorilo, totiž predovšetkým zákon o rozpočtových
pravidlách, pretože práve v ňom by sme
chceli riešiť otázky, ktoré boli v jeho
správe prednesené. Nebudem to bližšie
rozvádzať, pretože stanovisko k tomu som zaujal
i vo svojom úvodnom výklade. K tomu zvyšku,
vážené súdružky a súdruhovia,
by som chcel pripomenúť, že - ako je mi známe
i z rokovania vlády ešte pred zmenami, ktoré
sa uskutočnili - protiinflačný charakter
tohto zvyšku bol zapísaný i do uznesenia vlády
v tom zmysle, že použitím tohto zvyšku ako
zdroja úverov poskytovaných bankou sa zníži
potreba emisného úveru v štáte. A my
tento charakter zvyšku so všetkými tými
jeho nedostatkami, o ktorých som v úvodnom výklade
hovoril, pritom všetkom zachovávame. Táto celá
suma 3 mld Kčs, pokiaľ jej prvá časť
/1,5 mld/ nebude použitá na vyfinancovanie zvýšeného
salda prirážok a zrážok, zostáva
ako zdroj úverového plánu. Teda i z tohto
hľadiska splní tento zvyšok nárok na protiinflačné
pôsobenie v ekonomike.
Ešte k samotnému protiinflačnému charakteru
celého rozpočtu. Súhlasím s tým,
ako sám súdruh prof. Rapoš hovorí, pesimistickým
hodnotením. To nie je v rozpore s naším názorom.
Chcel by som pripomenúť, že v tých fázach,
keď sa pracovalo na projekte rozpočtu na budúci
rok ako s vyrovnaným, rátalo sa v ňom s takými
položkami, ako je viac než štvormiliardové
zvýšenie maloobchodných cien, z ktorých
by sa značná časť realizovala ako zdroj
príjmov, či už priamo formou dane z obratu,
alebo nepriamo vyšším zdanením zisku alebo
odstránením dotácií, ktoré
doteraz musí dávať rozpočet. Celá
táto suma bola odpísaná, lebo sa s ňou
ďalej nepracuje. A naviac sme našli možnosti zvyškového
rozpočtu. V podstate ide o 7 mld Kčs, o ktoré
sú finančné podmienky v ČSSR týmto
navrhovaným rozpočtom upevnené, pričom
samotný rozpočet nemožno brať izolovane.
Spolu s ním pôsobí okrem štátneho
plánu, resp. rozpočet pôsobí na zabezpečenie
štátneho plánu, ale spolu s rozpočtom
i úverový a menový plán, ktorý
beztak - ako som už hovoril v úvode - pracuje s podstatne
pevnejšími podmienkami tak pre hospodársku
sféru, ako aj pre iné oblasti nášho
ekonomického života. Na dokumentovanie tohto stanoviska
by som chcel uviesť, že úverový plán
pracuje len s polmiliardovým prírastkom voľných
zdrojov z podnikov ako zdroj úveru. Aj to je dôkaz
podstatne pevnejších podmienok pre úverovanie
zo štátnej banky; takisto úverový plán
pracuje i s podstatným obmedzením úverov,
ktoré bude poskytovať do oblasti investičnej
výstavby. Jedným slovom, vo všetkých
týchto položkách alebo zo všetkých
týchto stránok sa celkové finančné
podmienky práce čs. ekonomiky v porovnaní
s týmto rokom alebo s predchádzajúcimi citeľne
spevňujú. Naviac - a v tom vidím vážne
riziko, o ktorom som v úvode hovoril - keď v predchádzajúcich
rokoch mala predovšetkým hospodárska oblasť,
teda podniky, možnosť riešiť takéto
spevnenie podmienok únikom napr. do cien, ideme do budúceho
roku, samozrejme predovšetkým s kladnou stránkou
hodnotenia vlády, ja som o tom tiež hlboko presvedčený,
vyhlásením cenového moratória, teda
zákazu pohybu cien, a tým znemožniť podnikom
únik pri riešení ich finančnej situácie
zvyšovaním cien. Toto rozhodnutie je naprosto správne
a nevyhnutné z hľadiska stabilizácie hospodárstva,
ale z druhej strany spevňuje celkové finančné
podmienky, a tým vnáša do toho i riziko, že
bude treba mnoho úsilia finančných, bankovo-menových
i cenových orgánov, aby sme všetky tieto faktory
v priebehu roka rozhodne riešili, hlavne pre tie podniky,
ktoré by sa dostali do nežiadúcej ťažkej
finančnej situácie.
Toľko teda k protiinflačnému charakteru, či
už zvyšku alebo rozpočtu. I pri všetkých
týchto číslach, ktoré som uviedol,
znovu hovorím, že sme veľmi skromní pri
hodnotení celého protiinflačného charakteru
i prínosu rozpočtu, nepripisujeme mu nejaké
mimoriadne významné úlohy, ale sme presvedčení,
že keď sa splnia, bude to znamenať nemalý
krok k celkovej stabilizácii československej ekonomiky.
Mohlo sa ísť - ten variant nemožno vylúčiť
- na to, že sa mohol vyhlásiť napr. stop výdavkov
v porovnaní s rokom 1969. My sme veľmi dlho i so s.
Hůlom na túto tému diskutovali, či
robiť opatrenia takéhoto rázu. S vedomím
zodpovednosti, ktorú máme, sme neodporúčali
ani vláde republiky a ani s. Hůla to nebude odporúčať
v súvislosti s plánom jednoducho preto, že
máme skúsenosti z r. 1962, keď takéto
drastické zákroky priniesli pravý opak. Nepriniesli
oživenie, ozdravenie ekonomiky, ale priniesli stagnáciu,
z ktorej sme sa potom museli niekoľko rokov dostávať.