Čtvrtek 18. prosince 1969

Koncepcia sa často mení. Rok od roku sa menia formy bytovej výstavby investorskej aj dodávateľskej a vytvárajú sa rozpory medzi potrebami a materiálnou základnou. Oblasť bytovej výstavby je deformovaná i vo sfére cien. Štátnym plánom predpokladaná priemerná cena pre rok 1970 pre bytovú výstavbu vrátane občianskej a technickej vybavenosti je evidentne nízka.

Situáciu treba posudzovať objektívne. Keďže sa všetko dobre uváži, mali by sme v roku 1970 odovzdať, tak ako bolo povedané, 108 700 bytov, t.j. najvyšší plánovaný počet bytov dosiaľ na jeden rok. Z doterajšej bytovej výstavby a bytovej politiky treba vyvodiť patričné závery a poznanie, v čom má spočívať hlavné ťažisko riešenia. Nemáme jasnú koncepciu účinného nástroja pre bytovú politiku. Bytový problém nesmie byť predmetom celoživotného úsilia celej generácie. Nefabrikovať dokumenty, ale kontrolovať, kto čo mal urobiť. Treba jasne formulovať úlohu štátu, určiť, ktoré formy bytovej výstavby budeme forsírovať, a potom ujasniť otázku metodiky a usmerniť súhrn všetkých zainteresovaných rezortov a štátnych orgánov. Dať viacej bytov, ale za spravodlivejšieho príspevku obyvateľstva pri výstavbe a údržbe bytov.

V dňoch 6. - 8. septembra t.r. bol v Rusave seminár pre poslancov Federálneho zhromaždenia, Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady o modeli štátnej bytovej politiky. Jeho cieľom bolo pomôcť formulovať jasnú koncepciu štátnej bytovej politiky. Poslanci kriticky hodnotili súčasný stav bytovej výstavby. Uviedli rad problémov a nedostatkov, na ktoré po dlhé roky upozorňovali, pričom nedošlo k potrebnej náprave.

V bytovej výstavbe sa vyhlasovali celonárodné úlohy, pričom neboli súčasne vytvorené komplexné podmienky v materiálno-výrobnej základni, v územno-technickej príprave a projekcii, v kapacitách a štruktúre dodávateľských organizácií, ako aj u subdodávateľov stavebných hmôt a výrobkov.

Nesprávnou propagandou bola vytvorená predstava, že každý občan má nárok dostať od štátu vyhovujúci byt. V 50. rokoch prevládli názory, že štát prevezme prakticky všetku starostlivosť o bývanie všetkých svojich občanov.

Poslanci konštatovali, že dosiaľ nie sú ujasnené formy účasti štátu na bytovej výstavbe. Vyhlasovaná priorita bytovej výstavby v konkurencii s priemyslovou investičnou výstavbou zostáva len na papieri so všetkými politickými a ekonomickými dôsledkami.

Markantný je malý podiel výstavby rodinných domkov /asi 23,5 % z celkovej bytovej výstavby 4. päťročnice/, ako aj dodávateľských foriem. Zmena názorov na podiel individuálnej formy bytovej výstavby prišla oneskorene a je plánovaná bez potrebnej finančnej a materiálovej podpory.

Vážne problémy sa ukazujú i v urbanistickom riešení. Nie je ujasnené, ako stavať mestá a ako riešiť urbanisticky prestavbu miest pri zachovaní historického dedičstva. Doterajšia prax výstavby okrajových sídlisk, tzv. "továrne na spanie", nemôže byť trvalým riešením.

Kritizovalo sa, že proces technickej a finančnej prípravy pre družstevníkov a majiteľov rodinných domčekov je byrokraticky zložitý a neúnosne náročný na čas. Občania strácajú stovky hodín behaním po úradoch, lebo zodpovednosť a právomoc národných výborov za komplexnú bytovú výstavbu je roztrieštená a zbytočne komplikovaná.

Poslanci žiadajú, aby sa preskúmal celý systém správy a údržby štátneho bytového fondu, lebo doterajšia úroveň obvodných podnikov bytového hospodárstva je neuspokojivá.

Nemáme dostatok materiálu hlavne na dokončovacie práce. Okrem tehál a základných stavebných hmôt chýbajú armatúry, radiátory, výrobky z dreva atď. Vyhlásená priorita pre bytovú výstavbu sa neprejavila v potrebnej vzájomnej spolupráci všetkých účastníkov bytovej výstavby.

Poslanci kritizovali malú schopnosť a prispôsobivosť stavebných organizácií pre nové úlohy bytovej výstavby. Ako jedna z príčin malej adaptability sa uvádzala doterajšia organizácia stavebníctva. Máme veľké, až na desaťtisíc zamestnancov počítané stavebné podniky na výstavbu veľkých sídlisk. Avšak na výstavbu rodinných domčekov nemáme podniky, ktoré by boli schopné dodávateľsky stavať rodinné domčeky na základe novej techniky, nových materiálov, čo je vo svete bežnou vecou. Treba vybudovať dodávateľské kapacity na výstavbu rodinných domčekov, ktoré by mali ročne stavať asi 30 000 - 40 000 týchto domčekov. Tak by sa umožnila väčšia angažovanosť obyvateľstva na bytovej výstavbe.

Zlepšenie situácie v bytovej politike vyžaduje maximálnu zodpovednosť a organizovanú spoluprácu federálnych a národných orgánov.

Zdôraznená bola komplexná zodpovednosť za bytovú výstavbu v ČSSR. Žiada sa zjednotiť zodpovednosť za zabezpečenie komplexnej bytovej výstavby menovite národných výborov /voda, teplo, plyn, komunikácie atď./, lebo pri dnešnej roztrieštenosti riadenia a zodpovednosti sa nedá zistiť a postihnúť prípadný vinník.

Bolo by treba otázku výstavby bytov konzultovať aj na úrovni RVHP ako dôležitú súčasť vzájomnej spolupráce.

Meradlom hodnoty práce aj v bytovej výstavbe musí byť spokojnosť verejnosti. Nie podnikové, ale spoločenské záujmy tu musia dominovať. Treba určiť hierarchiu úloh v bytovej výstavbe a nájsť účinné cesty na ich riešenie. Nadradenosť výroby proti odberateľom musí postupne ustúpiť aj v bytovej výstavbe. Nestačí nedostatky trvale vysvetľovať, avšak namiesto toho treba realizovať účinné opatrenia na jej odstránenie. Ak sa nám toto podarí v nastávajúcom roku, bude to sľubný krok pri riešení tejto dôležitej problematiky nášho konsolidačného úsilia, čím sa postupne odstránia najboľavejšie problémy mnohých rodín našej domoviny. A o to nám všetkým ide.

A teraz mi dovoľte jeden dotaz. Prosím súdruha ministra financií, či nie je možné opäť zvážiť finančné možnosti štátu a prípadne chystanú úpravu najnižších dôchodkov mesačne na 500, - Kčs uviesť v platnosť nie k 1. októbru 1970, ale k bližšiemu termínu, napríklad k 1. júlu 1970.

Předsedající, místopředseda SL J. Valo: Ďakujem súdruhovi Lukačovičovi. Posledným z prihlásených rečníkov je poslanec V. Krejčí. Prosím, aby sa ujal slova.

Poslanec V. Krejčí: Soudružky a soudruzi poslanci, nebudu se zabývat tím, co už moji předřečníci řekli. Chtěl bych ukázat na některé problémy, které pokládám za málo výrazné, které potřebují většího důrazu při schvalování státního rozpočtu na rok 1970.

Je potřeba ihned také říci, že rozpočet na rok 1970 obsahuje hodně podmínek pro jednotlivá odvětví národního hospodářství, aby všechno klaplo podle plánu. A to je, domnívám se, dost riskantní.

Blíže mne zajímá kapitola zahraničního obchodu, kde se říká, jak relativně poroste vývoz do kapitalistických států, dojde k finančnímu narovnání v závazcích, ale zadluženost vůči socialistickým zemím stoupne. Trápí mě čísla, která nasvědčují tomu, že např. u ministerstva průmyslu a zemědělství nebylo všechno uděláno pro zabezpečení vývozních úkolů, tak důležitých pro chod státu.

Chtěl bych, soudružky a soudruzi, uvést příklad našeho družstevního zemědělství, kde jsou problémy obzvlášť složité a potřebují také mimořádné pozornosti.

Obavy mám právě z toho, že zemědělské výrobky /maso, mléko, vejce aj./ dnes a denně budeme potřebovat ve stále větší míře, ale výroba nám zatím neroste tak, jak potřebujeme.

Na druhé straně však zatím hodně těchto výrobků vyvážíme a volným, nekontrolovatelným způsobem i přes Koospol prodáváme do kapitalistických států /např. maso do Itálie/.

Kritizujeme tyto nešvary a klademe si někdy otázku, zda je to nutné, když máme těchto potravin nedostatek. Domnívám se, soudruzi, že právě zde bychom měli zabrzdit a naopak u průmyslových výrobků se doma trochu uskromnit, prodat jich po určitou dobu více na zahraničních trzích místo zmíněných potravin.

Kladu si také často otázku jako vy, kdo nám v tom zamotaném kolotoči čísel státního rozpočtu pomůže najít už konečně ten správný klíč. Co je nejdůležitější? Slyším, jak říkáte všichni svorně: máme všude rezervy. Ano, máme. Proto také se domnívám, že ústřední výbor strany vyzval dělníky, zemědělce a státní hospodářský aparát k velké neformální pomoci. Opakuji: neformální. Mít iniciativu pro správné cíle státu a naši socialistickou budoucnost je dnes velmi důležité. Je tedy prvořadým úkolem, hlavně nás poslanců, abychom šli příkladem. Každý přece máme rád svou republiku a musíme pro ni udělat více než dosud.

Ukáži, jak se nám to daří nebo nedaří v zemědělství, s tím, že to bude příklad i pro ostatní možná v celé republice. Každý zemědělský závod by měl splnit letos své úkoly a ještě je překročit, hlavně v mase. Naše JZD prodá mj. do konce roku bez dopadu na snížení úkolů v příštím roce přes 150 q masa více než ukládal plán. Totéž množství prodáme navíc už v plánu pro rok 1970 vedle ostatních také vysokých úkolů. Uvedl jsem tedy, že nám jde o dostatek potravin, který se na druhé straně rovná dobrému politickému klimatu v republice. A to je dnes zásadní.

Nemůžeme přece spoléhat na riziko, že to nějak bude. U výroby živočišných produktů vůbec máme v posledních letech zajímavou výrobní situaci. Možná, že to bude podobné i ve státě, jak uvedu. Na našem okrese je jedna pětina družstev, která mohou bez kooperace a vzájemné spolupráce vyrábět potřebné produkty v požadovaném množství pro společnost ještě desítky let. Druhé dvě pětiny družstev jsou na hranici svých možností. Vydrží bez sdružování, vytváření společných velkozávodů, ještě delší dobu, ale šikovní předsedové těchto družstev přemýšlejí velmi vážně o závažných úkolech zítřka. Dobré výsledky hospodářské a přílišná družstevní demokracie jim však nedovolují, aby jejich bohaté zajišťovací fondy použili pro novou progresívní, společensky prospěšnou velkovýrobu ve sdružených velkozávodech. Poslední zbytek družstev jsou družstva přestárlá, málo schopná dát společnosti dnes už více a pro perspektivu příštích let jsou jejich možnosti - jak lidově říkáme - zabité. Nemají pracovní síly, mají zchátralé výrobní prostředky a žijí ze dne na den, bez finančních rezerv.

Čas však nečeká a potřebuje činy. Sdružujeme se tedy i za této složité situace jen ti, kteří mají politicky jasno, že kdybychom čekali, zítra by nám to socialistická společnost neodpustila a vzájemně bychom se dostali do dalších komplikací v nedostatku potravin.

Věřte však, soudruzi, že to není práce lehká a přesvědčování družstevníků je obdobné jako při zakládání družstev. Tyto nové formy uzavření výrobních cyklů, tzv. sdružených velkozávodů, budou proto vyžadovat i pomoc vlády, ministerstva financí a ministerstva zemědělství.

Věřím však, že částku určenou na tuto vysoce efektivní velkovýrobu federální vláda uvolní, i když bude chtít na druhé straně od nás záruky ve zvýšené výrobě a využití všech vlastních zdrojů zemědělských závodů, jak tomu bylo v padesátých letech. Zatím však tyto prostředky ministerstvo financí na rok 1970 neuvolnilo.

Co říci nakonec, soudruzi poslanci. Zemědělci v našem okrese přijali zvýšené úkoly vlády v prodeji potravin státu v příštím roce s vědomím, že to nebude lehké, ale pomůže to straně a vládě v urychlení snahy o konsolidaci národního hospodářství, kterou si přejeme i my, družstevní rolníci. Děkuji za pozornost.

Předsedající, místopředseda SL J. Valo: Ďakujem. Tým je vyčerpaná listina prihlásených do rozpravy. Hlási sa ešte niekto o slovo? Nie je tomu tak. Pristúpime teda k záveru.

Udeľujem záverečné slovo ministrovi financií súdruhovi Ing. Rohlíčkovi.

Ministr financí ČSSR ing. R. Rohlíček: Vážené súdružky a súdruhovia poslanci, chcel by som predovšetkým neformálne poďakovať za porozumenie, ktoré prejavili poslanci či už v práci pred týmto rokovaním, alebo v diskusii na tomto rokovaní o problémoch a podmienkach, v ktorých sme boli nútení, t.j. vláda republiky a Ministerstvo financií, pripraviť a predložiť vám tento štátny rozpočet a návrh zákona. Takisto by som chcel poďakovať i výboru pre plán a rozpočet a jeho spravodajcovi, so závermi ktorého v plnom rozsahu súhlasím.

Myslím, že netreba hovoriť o takých otázkach, ktoré by uvádzali do pochybnosti samotný návrh zákona, pretože také otázky v priebehu diskusie neboli. I tak sa však domnievam, že treba povedať niekoľko poznámok pre vysvetlenie a pre vašu informáciu o našom stanovisku k niektorým problémom, o ktorých sa v diskusii hovorilo.

Plne súhlasím s tým, čo hovorí súdruh poslanec prof. Rapoš. Som rád, že stanovisko výborov Snemovne ľudu je takéto. Domnievam sa však, že na jeho realizácii budeme musieť ešte trochu pracovať, vyjasniť si niektoré obsahové stránky a potom v spojitosti s tým i príslušné zákonné normy. Mám na mysli hlavne tie, o ktorých sa čiastočne hovorilo, totiž predovšetkým zákon o rozpočtových pravidlách, pretože práve v ňom by sme chceli riešiť otázky, ktoré boli v jeho správe prednesené. Nebudem to bližšie rozvádzať, pretože stanovisko k tomu som zaujal i vo svojom úvodnom výklade. K tomu zvyšku, vážené súdružky a súdruhovia, by som chcel pripomenúť, že - ako je mi známe i z rokovania vlády ešte pred zmenami, ktoré sa uskutočnili - protiinflačný charakter tohto zvyšku bol zapísaný i do uznesenia vlády v tom zmysle, že použitím tohto zvyšku ako zdroja úverov poskytovaných bankou sa zníži potreba emisného úveru v štáte. A my tento charakter zvyšku so všetkými tými jeho nedostatkami, o ktorých som v úvodnom výklade hovoril, pritom všetkom zachovávame. Táto celá suma 3 mld Kčs, pokiaľ jej prvá časť /1,5 mld/ nebude použitá na vyfinancovanie zvýšeného salda prirážok a zrážok, zostáva ako zdroj úverového plánu. Teda i z tohto hľadiska splní tento zvyšok nárok na protiinflačné pôsobenie v ekonomike.

Ešte k samotnému protiinflačnému charakteru celého rozpočtu. Súhlasím s tým, ako sám súdruh prof. Rapoš hovorí, pesimistickým hodnotením. To nie je v rozpore s naším názorom. Chcel by som pripomenúť, že v tých fázach, keď sa pracovalo na projekte rozpočtu na budúci rok ako s vyrovnaným, rátalo sa v ňom s takými položkami, ako je viac než štvormiliardové zvýšenie maloobchodných cien, z ktorých by sa značná časť realizovala ako zdroj príjmov, či už priamo formou dane z obratu, alebo nepriamo vyšším zdanením zisku alebo odstránením dotácií, ktoré doteraz musí dávať rozpočet. Celá táto suma bola odpísaná, lebo sa s ňou ďalej nepracuje. A naviac sme našli možnosti zvyškového rozpočtu. V podstate ide o 7 mld Kčs, o ktoré sú finančné podmienky v ČSSR týmto navrhovaným rozpočtom upevnené, pričom samotný rozpočet nemožno brať izolovane. Spolu s ním pôsobí okrem štátneho plánu, resp. rozpočet pôsobí na zabezpečenie štátneho plánu, ale spolu s rozpočtom i úverový a menový plán, ktorý beztak - ako som už hovoril v úvode - pracuje s podstatne pevnejšími podmienkami tak pre hospodársku sféru, ako aj pre iné oblasti nášho ekonomického života. Na dokumentovanie tohto stanoviska by som chcel uviesť, že úverový plán pracuje len s polmiliardovým prírastkom voľných zdrojov z podnikov ako zdroj úveru. Aj to je dôkaz podstatne pevnejších podmienok pre úverovanie zo štátnej banky; takisto úverový plán pracuje i s podstatným obmedzením úverov, ktoré bude poskytovať do oblasti investičnej výstavby. Jedným slovom, vo všetkých týchto položkách alebo zo všetkých týchto stránok sa celkové finančné podmienky práce čs. ekonomiky v porovnaní s týmto rokom alebo s predchádzajúcimi citeľne spevňujú. Naviac - a v tom vidím vážne riziko, o ktorom som v úvode hovoril - keď v predchádzajúcich rokoch mala predovšetkým hospodárska oblasť, teda podniky, možnosť riešiť takéto spevnenie podmienok únikom napr. do cien, ideme do budúceho roku, samozrejme predovšetkým s kladnou stránkou hodnotenia vlády, ja som o tom tiež hlboko presvedčený, vyhlásením cenového moratória, teda zákazu pohybu cien, a tým znemožniť podnikom únik pri riešení ich finančnej situácie zvyšovaním cien. Toto rozhodnutie je naprosto správne a nevyhnutné z hľadiska stabilizácie hospodárstva, ale z druhej strany spevňuje celkové finančné podmienky, a tým vnáša do toho i riziko, že bude treba mnoho úsilia finančných, bankovo-menových i cenových orgánov, aby sme všetky tieto faktory v priebehu roka rozhodne riešili, hlavne pre tie podniky, ktoré by sa dostali do nežiadúcej ťažkej finančnej situácie.

Toľko teda k protiinflačnému charakteru, či už zvyšku alebo rozpočtu. I pri všetkých týchto číslach, ktoré som uviedol, znovu hovorím, že sme veľmi skromní pri hodnotení celého protiinflačného charakteru i prínosu rozpočtu, nepripisujeme mu nejaké mimoriadne významné úlohy, ale sme presvedčení, že keď sa splnia, bude to znamenať nemalý krok k celkovej stabilizácii československej ekonomiky.

Mohlo sa ísť - ten variant nemožno vylúčiť - na to, že sa mohol vyhlásiť napr. stop výdavkov v porovnaní s rokom 1969. My sme veľmi dlho i so s. Hůlom na túto tému diskutovali, či robiť opatrenia takéhoto rázu. S vedomím zodpovednosti, ktorú máme, sme neodporúčali ani vláde republiky a ani s. Hůla to nebude odporúčať v súvislosti s plánom jednoducho preto, že máme skúsenosti z r. 1962, keď takéto drastické zákroky priniesli pravý opak. Nepriniesli oživenie, ozdravenie ekonomiky, ale priniesli stagnáciu, z ktorej sme sa potom museli niekoľko rokov dostávať.

Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP