Předsedkyně SL MUDr. S. Pennigerová: Děkuj i poslanci Šimůnkovi. Dále bude hovořit ministr financí ČSSR s. doc. ing. Rohlíček, po něm poslanec ing. Ján Paulík.

Ministr financí ČSSR doc. ing. R. Rohlíček, Csc.: Vážené súdružky a súdruhovia poslanci, dovoľte mi, aby som využil dnešnú príležitosť na to, aby som vás zoznámil aspoň v hrubých črtách s predbežnými výsledkami finančného hospodárenia v uplynulom roku a aby som sa pokúsil charakterizovať hlavné problémy, ktoré stoja v tejto oblasti v súčasnej dobe pred nami.

Politická a hospodárska konsolidácia, ktorú sme dosiahli v minulom roku, sa priaznivo prejavila nielen v plnení hmotných ukazovateľov plánu, ale priaznivo sa vyvíjalo i finančné hospodárenie. Výsledky finančného hospodárenia za rok 1970 ukazujú, že táto oblasť sa vyvíjala v súlade s hospodárskou politikou KSČ, vytýčenou na vlaňajšom januárovom zasadnutí jej ústredného výboru.

Podarilo sa v podstate zastaviť rast inflačných tendencií z predchádzajúcich rokov, ktoré sa prejavovali hlavne nerovnováhou medzi potrebami a zdrojmi v oblasti vnútorného trhu a v oblasti investícií. Zastavil sa živelný rast cien a miezd a namiesto revizionistickej politiky riadenej inflácie sme na prospech nášho ľudu v riadení hospodárstva začali opäť nastolovať plánovitosť. V dôsledku toho sa stabilizovala kúpna sila našej koruny a zvýšila sa dôvera obyvateľstva v našu menu.

Výraznejší úspech sa dosiahol i v zahraničnom obchode, kde sa v dôsledku toho saldo našej platobnej bilancie opäť stalo aktívnym, a to tak so socialistickými, ako i s kapitalistickými štátmi.

Dosiahnuté výsledky hospodárskej konsolidácie sa významne odrážajú vo výsledkoch hospodárenia štátnych rozpočtov. tj. štátneho rozpočtu federácie i štátnych rozpočtov obidvoch národných republík. Spomalením rastu príjmov a výdavkov rozpočtovej sústavy oproti predchádzajúcemu roku sa uviedlo do súladu tempo rastu celkového objemu výdavkov štátnych rozpočtov s tempom rastu národného dôchodku.

V roku 1970 sa rozpočtové príjmy zvýšili o 9,5 %, avšak výdavky len o 7,5 %. V dôsledku toho bude plánovaný zostatok štátneho rozpočtu federácie, uvažovaný vo výške zhruba 3 mld Kčs, nielen dosiahnutý, ale podľa predbežných predpokladov ešte značne prekročený, a mal by byť aj vyšší než za rok 1969. Tento zostatok je výsledkom protiinflačného pôsobenia štátnych rozpočtov.

V oblasti príjmov sa rozpočtová politika v minulom roku sústredila na odčerpanie finančných prostriedkov z podnikovej sféry, ktorých realizácia v hmotnej oblasti nebola možná a s ohľadom na súčasnú štruktúru hmotných zdrojov by prehlbovala inflačný tlak.

V oblasti výdavkov sa prejavilo protiinflačné pôsobenie štátnych rozpočtov najmä realizáciou úsporných opatrení. Štátne rozpočty tak svojím protiinflačným a reštriktívnym pôsobením prispeli k celkovému zlepšeniu finančného hospodárenia a významne sa podieľali na konsolidácii našej ekonomiky.

Podľa predbežných výsledkov sa príjmy štátnych rozpočtov v minulom roku splnili na 102,3 %. K ich prekročeniu prispeli hlavne zlepšené výsledky finančného hospodárenia podnikovej sféry a vyššie príjmy rozpočtových organizácií. Nesplnili sa len príjmy pri dani z obratu a dani zo mzdy. V obidvoch prípadoch asi o 1 %. Dane a odvody podnikov boli v minulom roku v absolútnej sume vyššie o 16 % oproti predchádzajúcemu roku.

Naproti tomu výdavky štátneho rozpočtu sa podľa predbežných výsledkov čerpali len na 99,5 % rozpočtovanej sumy. Na nečerpaných výdavkoch sa najviac podieľala investičná výstavba rozpočtových organizácií. Podstatnejšie podľa plánu vzrástli len dotácie na investície hospodárskym organizáciám, a to viac než o 20 %. Naproti tomu však ostatné dotácie a subvencie v podnikovej sfére boli nižšie oproti predchádzajúcemu roku o 3 %.

Pomerne značne sa zvýšilo pasívne saldo cenových prirážok a zrážok v zahraničnom obchode, a to asi o 60 % oproti ich rozpočtovanej sume. Je to však dôsledok úspešného plnenia plánu v zahraničnom obchode. V súlade s úspornými opatreniami vlády neboli dosiahnuté plánované výdavky rozpočtových organizácií, ktoré sú v roku 1970 v podstate na úrovni roku 1969.

Podrobnejšie zdôvodnenie príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu podáme Federálnemu zhromaždeniu pri prerokovávaní štátneho záverečného účtu za rok 1970.

I hospodárenie národných výborov za uplynulý rok vykazuje podľa predbežných výsledkov zvyšok, a to najmä v dôsledku pomerne značného prekročenia príjmov. ktoré boli splnené na viac než 121 %, kdežto výdavky boli prekročené na 106,2 %. Tým sa značne zvýšia prostriedky na účtoch národných výborov, ktoré teraz môžu vykázať aktívny zostatok vo výške zhruba 7,5 mld Kčs.

Návrh na použitie zostatku štátneho rozpočtu federácie za uplynulý rok predložíme taktiež Federálnemu zhromaždeniu súčasne so štátnym záverečným účtom. Predpokladáme, že použijeme tieto zdroje hlavne na ďalšie upevnenie stability našej meny a na ozdravenie finančnej situácie podnikovej sféry. Navrhneme preto, aby sa zo zostatku hospodárenia za rok 1970 splatila ďalšia splátka ŠBČS na úver, resp. pôžičku, ktorú poskytla banka v predošlých rokoch na krytie schodku štátneho rozpočtu. Ďalej považujeme za účelné, aby sa z rozpočtového zostatku uhradili niektoré investičné úvery, ktorých návratnosť je neprimerane dlhá, v niektorých prípadoch i niekoľko desiatok rokov, kde preto úver stráca svoju ekonomickú funkciu. Takéto úvery sa poskytovali v dôsledku nedávno platnej koncepcie financovania investícií v hospodárskej sfére, podľa ktorej sa investície mali financovať len z vlastných zdrojov podnikov a bankového úveru. Preto došlo v niektorých podnikoch, najmä v oblasti dopravy, k neúmernej zadlženosti. S týmto pozostatkom tzv. modelu trhovej ekonomiky sa chceme podľa možností, ktoré sa vytvárajú vo finančnom hospodárení štátu, postupne vyporiadať.

Časť rozpočtového zostatku by sme chceli ďalej použiť na posilnenie štátnych finančných rezerv, na krytie nepredvídaných výdavkov a na vyrovnanie prípadných finančných disproporcií v nadväznosti na vývoj hmotných proporcií stanovených štátnym plánom.

Priaznivý bol v roku 1970 i vývoj finančného hospodárenia podnikovej sféry. Plánované úlohy v oblasti finančných ukazovateľov boli splnené a v mnohých smeroch i prekročené. Rast výroby sa v podstate dosiahol rastom produktivity práce. Zníženie nákladov sa premietlo do rastu zisku a do zvýšenia rentability výroby. Zatiaľ čo výkony hospodárskych organizácií ústredne riadených sa v minulom roku zvýšili o 8 %, celkové náklady sa zvýšili o 7,4 %, rástli teda pomalšie než výkony. V dôsledku toho vzrástol hrubý zisk o 11,2 %, pričom porovnateľný čistý zisk pri pomerne rýchlom raste finančných nákladov vzrástol o 9,4 %. Hrubá rentabilita sa tak zvýšila o 0,72 bodov.

I keď sa tieto čísla zdajú na prvý pohľad suché, dokumentujú v skutočnosti obrovské pracovné úsilie našich pracujúcich, ich vrelý vzťah k socializmu, k marxisticko-leninskej politike KSČ, ktorý sa prejavil v postupnom presadzovaní intenzifikačných prvkov v rozvoji celej československej ekonomiky.

Oproti priaznivým výsledkom v tvorbe hmotných i finančných zdrojov stojí však rad nedostatkov v ich využití. Značná časť vytvorených finančných prostriedkov je imobilizovaná v nadmernom prírastku zásob, ďalej v rozpracovanej výrobe a konečne i v rozostavanosti investičnej výstavby, kde, i keď došlo vlani k zlepšeniu, ešte ani zďaleka nie je stav uspokojivý. Rozostavanosť však nie je jediným problémom v investičnej výstavbe, ktorý vo svojich dôsledkoch nepriaznivo dolieha na naše štátne finančné hospodárenie. Stále trvajú i ďalšie, už chronické nedostatky v tejto oblasti. Patrí medzi ne najmä otváranie projektovo nedostatočne pripravených stavieb, rast rozpočtových cien stavieb, závažné nedostatky v kvalite stavebno-montážnych prác, veľmi často i nízka úroveň technicko-ekonomických parametrov dokončovaných investícií.

Mnohí zodpovední hospodárski pracovníci na všetkých stupňoch riadenia často nedoceňujú výsledky imobilizácie zdrojov a nedokážu sa v týchto veciach zbaviť podnikového, rezortného alebo iného užšieho než celospoločenského záujmu a prístupu. Je však nevyhnutné otvorene a bez obalu povedať, že nadmerné zásoby, vysoká rozostavanosť a ostatné obdobné javy nielen znižujú efektívnosť našej ekonomiky, ale súčasne vo svojich dôsledkoch obmedzujú i možnosť rýchlejšieho riešenia naliehavých problémov našej ekonomiky, zvyšovania životnej úrovne nášho obyvateľstva, znižujú konkurencieschopnosť našich výrobkov na svetových trhoch a pod.

Priaznivý vývoj finančného hospodárenia pokračuje i v tomto roku. Svedčia o tom doterajšie výsledky hospodárenia štátnych rozpočtov. Pre začiatok tohto roku je v porovnaní s rokom 1970 charakteristické nižšie plnenie príjmov a výdavkov, a to tak absolútne, ako i relatívne, i napriek tomu, že v absolútnom objeme sú rozpočtované príjmy a výdavky oproti minulému roku vyššie. Celkový aktívny rozdiel medzi príjmami a výdavkami je však tohto roku vyšší, než bol v rovnakom období minulého roku. Podniky majú v tomto roku vcelku priaznivé podmienky pre plnenie plánu, a teda i svojich záväzkov voči štátnemu rozpočtu. Vyplýva to zo skutočnosti, že podniky docielili v minulom roku omnoho lepšie výsledky, než bola očakávaná skutočnosť, na ktorej bol postavený plán a daňové i odvodové povinnosti pre tento rok.

Skutočnosť za rok 1970 prekonala odhad vo výkonoch o 4,6 mld Kčs a naproti tomu finančné náklady boli nižšie o 1,7 mld Kčs a mzdové náklady o 1,5 mld Kčs. Z toho je zrejmé, že úlohy v pláne na tento rok nie sú v tomto smere tak tvrdé, ako sa niekedy ozýva z podnikovej sféry i z nadpodnikových orgánov, a že ich je teda možno nielen splniť, ale i prekročiť. To prirodzene platí všeobecne. Je možné, že v jednotlivých konkrétnych prípadoch mohlo dôjsť pri zabezpečovaní úloh finančného plánu i k stanoveniu nie celkom reálnych úloh pre niektoré VHJ, eventuálne podniky. Tieto prípady sa vyskytujú alebo môžu vyskytovať ojedinele. Skúsenosti ukazujú, že hlavne plány, ktoré podniky vypracovali do 15. februára t.r., nie sú ešte definitívne vzhľadom na to, že v mnohých prípadoch obsahujú niektoré problémy, ktorých riešenie si vyžaduje určitý čas.

V podstate všetky tieto problémy vyúsťujú do nevyrovnanosti finančnej situácie niektorých podnikov, ktorých vlastné finančné zdroje ešte plne nekryjú ich plánované potreby. Na druhej strane je však omnoho viac podnikov, predovšetkým v odvetví strojárstva, hutníctva, ktoré majú vzhľadom na svoje plánované potreby prebytok finančných prostriedkov. Všetky tieto problémy sú nám v podstate známe a bude nevyhnutné riešiť ich predovšetkým ďalším zdokonalením finančno-ekonomických nástrojov tak, aby bol zabezpečovaný súlad hmotných a finančných prúdov v národnom hospodárstve.

Predovšetkým však treba, aby podniky a VHJ riešili event. nedostatok finančných zdrojov maximálnou mobilizáciou svojich vnútorných zdrojov a prostriedkov, prípadne v rámci redistribúcie vo vnútri VHJ a medzi nimi a aby nešli tou ľahšou cestou riešiť svoje problémy na konto celospoločenských zdrojov. Táto cesta by mala byť tou poslednou, keď by už boli všetky ostatné možnosti vyčerpané. Takýto prístup je súčasne i politickým prístupom a výrazom skutočnej politickej angažovanosti.

Už dlhšiu dobu a aj teraz sa objavujú návrhy na zrušenie platného odvodu odpisov. Chcel by som i k tejto otázke urobiť poznámku. Sme si vedomí toho, že tento odvod v dnešnej podobe, ktorý bol zavedený v roku 1967 ako tzv. splátka zostatkovej hodnoty, vychádzal z nesprávneho princípu a v rade prípadov zle pôsobí. Rátame s tým, že sa vypracujú návrhy na riešenie, smerujúce k tomu, aby sa odpisy viac zapojili do financovania plánovaných investícií. Na to bude nevyhnutná redistribúcia odpisov na jednotlivých stupňoch riadenia a čiastočne i cez štátny rozpočet. Tým sa dosiahne, že spolu s ďalšími opatreniami vo finančnom hospodárení bude zabezpečený žiadúci súlad medzi hmotným a finančným plánom, pretože súčasné rozloženie úloh v pláne investícií nezodpovedá rozloženiu finančných zdrojov, a teda ani odpisov. Žiadne finančné opatrenia, ani zrušenie dnešnej formy odvodu odpisov sa však nemôže urobiť tak, aby v podnikovej sfére zostali nepoužiteľné, t.j. v podstate inflačné finančné zdroje.

Odvod odpisov nie je spôsob uplatňovaný len v ČSSR. Uplatňuje sa i v ostatných socialistických krajinách. Napr. v ZSSR zostáva podnikom diferencovane 15 - 45 % objemu odpisov určených na obnovu, ktoré sú zdrojom fondu rozvoja výroby. Zvyšujúca časť odpisov sa používa centralizovaným spôsobom. V Maďarskej ľudovej republike zostáva podnikom v priemysle, stavebníctve a obchode v podstate 60 % odpisov, ktoré sú zdrojom fondu rozvoja. To však platí len v priemere, pre jednotlivé podniky sú tieto odvody diferencované.

Rozvážne treba pristupovať k názorom, že daňové zaťaženie našich podnikov je vysoké. Treba vidieť, že náš daňový systém sa svojím obsahom zásadne líši od daní kapitalistického trhového hospodárskeho systému. U nás predsa ide v podstate o redistribúciu čistého dôchodku. Preto ani daň u nás nemôže zdražovať výrobu, ale slúži na odčerpanie zdrojov nevyhnutných na zabezpečenie rozvoja celej našej spoločnosti. Táto koncepcia zdanenia vychádza zo socialistického spoločenského vlastníctva výrobných prostriedkov, ktoré umožňuje plánovite využívať všetky novovytvorené výrobné prostriedky v záujme celej spoločnosti a nie izolovane, v záujme jednotlivých podnikov. Poslaním finančno-ekonomických nástrojov, medzi ktorými čelné miesto zaujímajú dane a odvody podnikov a v tomto roku i redistribúcia finančných zdrojov vnútri VHJ a medzi nimi, je v prvom rade zabezpečiť súlad plánom predpokladaných hmotných a finančných prúdov, pričom finančno-ekonomické nástroje musia vytvárať tlak na zabezpečenie a rast efektívnosti a prispievať k vytváraniu hmotnej zainteresovanosti na dobrých výsledkoch hospodárenia. V tomto zmysle pripravujeme i finančné vzťahy pre ďalšie roky päťročnice.

V súlade s cieľmi hospodárskej politiky KSČ s a usilujeme v oblasti štátnej finančnej politiky o ďalšie posilnenie centrálneho finančného plánovania tak aby na všetkých stupňoch riadenia bolo v plnom súlade so štátnym plánom a prehlbovalo tak jeho riadiacu funkciu.

V tomto roku sústreďujeme vo finančnej politike pozornosť na ďalšie zvyšovanie efektívnosti našej ekonomiky a v súlade s tým i prehĺbenie finančného plánovania. Finančné plány na podnikoch a VHJ chceme konštruovať tak, aby pri dodržovaní zásady reálnosti vyvíjali maximálny tlak na hospodárnosť a efektívnosť vo všetkých smeroch.

Nejde predsa len o to plniť plán v hmotných jednotkách, ale práve také dôložité je, s akými nákladmi a v akej kvalite dochádza k napĺňaniu týchto úloh. Otázky hospodárnosti by nemali byť predmetom záujmu úzkej skupiny vedúcich pracovníkov, ale každý majster a robotník by mal vedieť, koľko stojí výrobok, ktorý vyrába, mal by poznať cenu surovín, polotovarov a energie, ktoré sa na výrobu používajú. Cesta k vyššej efektívnosti, k maximálnemu odhaleniu rezerv nie je plne účinná bez masovej iniciatívy, bez podchytenia záujmu všetkých. V tom je i podstata leninského spôsobu riadenia. A tu máme ešte čo doháňať.

S maximálnou hospodárnosťou treba však postupovať i pri vynakladaní prostriedkov v rozpočtovej sfére. Vláda urobila v roku 1970 reštriktívne a úsporné opatrenia predovšetkým uznesením č. 323/69, ktorým bolo uložené zabezpečiť v roku 1970 zníženie výdavkov rozpočtových a príspevkových organizácií o 2 - 3 % ročného rozpočtového objemu a ďalej uznesením 54/70, ktorým bolo uložené usporiť 3 % pri neinvestičných výdavkoch hospodárskych organizácií, financovaných zo štátneho rozpočtu a znížiť riadiaci a správny aparát o 10 %. Podľa súčasných odhadov vykonaných rezortmi by mali činiť úspory docielené týmito opatreniami za celú ČSSR viac než 2 mld Kčs. Treba pripomenúť, že toto zhospodárnenie výdavkov nijako neohrozilo plnenie najdôležitejších úloh ani v spoločenskej spotrebe ani v správe a v ostatných oblastiach.

Veľkú uvážlivosť pri vydávaní štátnych peňazí si musíme udržať i naďalej. Preto považujem za užitočné zdôrazniť pri tejto príležitosti, že predpokladáme, že pri prepracovávaní štátnych rozpočtov v dôsledku organizačných zmien, ktoré sa uskutočnili k 1. januáru t.r., nemôže dôjsť k zmenám ani v celkových výdavkoch ani v príjmoch a že bude nutné dodržať i plánovaný zostatok štátneho rozpočtu vo výške zhruba 3 mld Kčs. Nemalo by pritom dôjsť ani k podstatnému zvýšeniu nákladov na správu, ani k podstatnému zvýšeniu počtu pracovníkov v tejto oblasti, pokiaľ to bezprostredne nevyplýva z uskutočnených organizačných zmien. Prepracovaný štátny rozpočet predložíme - ako je uznesené - Federálnemu zhromaždeniu koncom apríla t.r.

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci, ubezpečujem Snemovňu ľudu pri tejto príležitosti, že vynaložíme vo finančnej sfére maximálne úsilie, aby sme i naďalej úspešne pokračovali v ceste nastúpenej po aprílovom pléne ÚV KSČ v roku 1969.