Splnění stanoveného objemu plánu výroby v roce 1971 je do značné míry závislé na zajištění devizových zdrojů pro výrobní spotřebu. I když naše VHJ patří k největším vývozcům v republice /za rok vyvezeme téměř za 900 miliónů korun zboží do kapitalistických států/, k celkovému objemu vývozu a výroby potřebujeme nutně určitý objem dovozu. Z a celou VHJ je to asi 75 mil. korun. Tato problematika není v našich podnicích uzavřena a tím je otevřeno i plnění plánu výroby.

Zde se domníváme, že se nepostupuje zcela správně, jestliže ty organizace a podniky, které mají největší export, jsou z druhé strany omezovány v dovozu. V našem národním podniku a ve VHJ Zbrojovka Brno je situace v této oblasti ještě ztížena tím, že centrální orgány ustoupily již v roce 1970 a pokračují i v roce 1971 v devizové regulaci. Rozepsaný závazný limit dovozu z kapitalistických zemí, který je podstatně nižší než vyplývalo z hodnot devizové regulace, nám nyní neumožňuje krýt nutnou spotřebu, např. součástek pro kompletaci dálnopisů Siemens, kuličkových řízení pro traktory ZKL Brno apod.

Domnívám se, že při přechodu na novou metodiku bylo povinností centrálních orgánů převzít i ty závazky, které měly naše podniky a které byly plně kryty devizovou regulací.

Přesto, že všechny podniky přijaly a vytvářejí předpoklady k zajištění státního plánu, je jeho splnění nadále velmi ohroženo, zejména v brněnských podnicích v důsledku pokračujícího úbytku pracovních sil. Stanovená regulační opatření v roce 1970 se neprojevila v brněnských podnicích. Pokračuje úbytek pracovních sil i v prvních měsících letošního roku. I když správní i politické orgány daly maximální podporu a preferenci z hlediska rozpisu a limitu pracovníků na rok 1971, má úbytek pracovních sil v těchto dvou brněnských podnicích hlubší kořeny. Souvisí především:

s dlouhodobou ekonomickou nerovnováhou vyplývající z nízké úrovně cen mechanizačních prostředků pro zemědělství a s tím spojená sociální nejistota pracovníků v této oblasti,

s nízkou úrovní průměrných výdělků,

v posledních letech se zcela žádnou bytovou výstavbou /od roku 1960 neobdržely oba podniky žádnou bytovou jednotku/, a co je nejzávažnější, s nízkým přídělem učňů. V současném období vycházejí z obou podniků nejsilnější ročníky, přesto počet odcházejících do důchodu překračuje dvojnásobně počet přídělu učnů.

To jsou některé základní problémy plánu na rok 1971. Přes značnou progresivitu plánu nejsou kryty národohospodářské potřeby z podniků VHJ Zbrojovka Brno v rozsahu 700 až 800 mil. Kčs.

Závazky uzavřené na počest 50. výročí založení Komunistické strany Československa přijímané téměř na všech stranických konferencích, mobilizují pracující všech podniků VHJ k zajištění státního plánu. Domníváme se, že k vytvoření podmínek pro splnění těchto závazků a státního plánu je však nutno odstranit některé věcné disproporce a problémy, které jsou v samotném rozpisu plánu.

Předsedkyně SL MUDr. S. Pennigerová: Děkuji poslankyni Kovářové, hovoří poslanec Kvasnica.

Poslanec A. Kvasnica: Vážené súdružky a súdruhovia poslanci, chcel by som hovoriť o niektorých otázkach plnenia plánu za minulý rok, ako aj o súčasných problémoch rozpisu plánu na rok 1971 na úseku poľnohospodárstva z hľadiska okresu Považská Bystrica.

V posledných dňoch a mesiacoch sme hodnotili v okresoch jednak dvadsaťročnú existenciu socialistických poľnohospodárskych podnikov a 10 rokov zlúčenia malých JRD vo väčšie ekonomické celky. Dosiahnuté výsledky v poľnohospodárstve potvrdili správnosť línie KSČ zvlášť v uznesení XIII. zjazdu, ktoré postavilo do popredia úlohu efektívnej intenzifikácie poľnohospodárskej výroby a jej spriemyselnenia.

Sme svedkami toho, že za dobu existencie socialistického poľnohospodárstva sme vybudovali dielo, za ktoré sa nikdy hanbiť nemusíme, ale naopak, poslúži ku cti našej generácie, aj keď v kritickom roku 1968 boli vplyvom demokratizačného procesu niektoré snahy narušiť pevnosť socialistického poľnohospodárstva, narušiť kolektívne hospodárenie a hospodársko-technickú úpravu. Vďaka statočným postojom funkcionárov našich obcí a JRD i družstevníkov voči nepriateľom socializmu nepodarilo sa tieto zámery splniť, ale naopak, družstevníci zvýšili svoje úsilie, o čom svedčia výsledky tak v rastlinnej, ako aj v živočíšnej výrobe, i stále ekonomické upevňovanie.

Okres Považská Bystrica je špecifický svojími prírodnými podmienkami, sú to oblasti od repárskej až po horskú. JRD a štátne majetky hospodária na 55 % poľnohospodárskej pôdy a ďalších 45 % obhospodaruje - prevažne v horských oblastiach - súkromný sektor. Tento stav nie je dobrý, o čom svedčí aj skutočnosť, že súkromný sektor sa na celkových dodávkach poľnohospodárskych produktov do štátnych fondov podieľa 13 %. Na druhej strane možno kladne hodnotiť kvalitatívnu zmenu, ktorá nastala v socialistickom poľnohospodárstve, keď hrubá poľnohospodárska výroba vzrástla v minulom roku v porovnaní s rokom 1966 o 74,7 %. Ešte výraznejšie výsledky sa dosiahli v raste trhovej poľnohospodárskej produkcie, ktorá sa zvýšila proti roku 1966 o 103,6 %.

Tieto pozitívne výsledky ovplyvnila zavedená zdokonalená sústava riadenia v poľnohospodárstve, ktorá prispela k zvýšeniu úrovne riadenia, k účinnejšiemu využívaniu ekonomických nástrojov a k lepšej hmotnej zainteresovanosti pracujúcich.

Je pravda, že rok 1968 negatívne ovplyvnil situáciu v poľnohospodárstve, bola narušená autorita štátneho plánu, povyšovali sa skupinové záujmy nad záujmy spoločenské, dochádzalo k častým zmenám ekonomických nástrojov, voľný trhový mechanizmus a zrušenie viazaného obhospodarovania materiálov zhoršilo materiálno-technické zásobovanie technikou a súčiastkami, čo sme pociťovali ešte aj v minulom roku. Napriek týmto ťažkostiam a problémom zaznamenali poľnohospodári v okrese značný rast v hektárových výnosoch obilnín, pri pšenici o 12 % a pri jačmeni 7,9 % z hektára v roku 1970 oproti roku 1966. Celková výroba obilnín v porovnaní s tým istým rokom vzrástla o 530 vagónov, výroba siláže z 2170 vagónov na 4060, výroba sena z 13 q na 19,1 q na VDJ.

Určitú rezervu nutno vidieť vo výrobe zemiakov, ktorá nie je na žiadúcej úrovni. Situáciu vo výrobe zemiakov komplikuje skutočnosť, že okres je jedným z najpriemyslovejších na Slovensku a vyskytuje sa tu problém pracovných síl. Zatiaľ je mechanizácia pre pestovanie zemiakov nedostatočná. Z uvedených príčin boli snahy znižovať plochy zemiakov, čomu sa v pláne na rok 1971 zabránilo. Rozhodujúcim odvetvím v poľnohospodárskej výrobe je živočíšna výroba, ktorej produkcia vzrástla oproti roku 1966 o 104,1 %.

Stavy dojníc sa zvýšili o ďalších 320 kusov. Najvyšší rast v chove hovädzieho statku bol zaznamenaný v úžitkovosti dojníc, ktorá za posledné dva roky vzrástla o 1027 litrov na kravu. Popredné družstvá dosahujú dojivosť od 3700 do 4200 litrov. Sú to JRD Horovce, Dubnica a Dvor Koláčin, Tuchyňa a ďalšie.

Vedľa kladného vývoja vo výrobe mlieka vyskytli sa najmä v minulom roku vážne nedostatky v brezivosti kráv. Len v roku 1970 tento nedostatok zapríčinil nízku natalitu u kráv, a tým i nesplnenie produkcie teliat o 668 kusov. Tento závažný nedostatok sa vyskytuje práve v chove s vysokou úžitkovosťou a je tiež spojený s nedostatočným liečením sterility zo strany veterinárnej služby a tiež nie vždy zodpovednou prácou inseminačnej služby, ako aj samých chovateľov a ošetrovateľov.

Túto otázku uvádzam preto, že súvisí s výrobou mlieka, na ktorej má spoločnosť osobitný záujem.

Pokiaľ ide o splnenie trhovej produkcie ostatných poľnohospodárskych výrobkov, boli nielen splnené, ale aj prekročené. Je to konečne i ciel snaženia všetkých pracujúcich v poľnohospodárstve - vyprodukovať do štátnych fondov dostatočné množstvá poľnohospodárskych produktov a takto uspokojiť potreby obyvateľstva.

Zatiaľ čo socialistický sektor dodávkové úlohy v produktoch pre štátne fondy sústavne zvyšuje, jednotlivo hospodáriaci roľníci, ktorí ešte hospodária na 45 % pôdy, z roka na rok zaznamenávajú pokles v trhovej produkcii. Orientácia jednotlivo hospodáriacich roľníkov v rokoch 1966-1970 rovnako ako v súčasnom období má výrazne naturálny charakter, teda vyrobiť len toľko, koľko spotrebujem, čo sa obzvlášť prejavuje v extenzívnom využívaní pôdneho fondu, v nízkych investíciách do pôdy a v nedostatočnej obmene stáda hospodárskych zvierat.

Upustenie od direktívnych rozpisov úloh štátneho plánu v tomto sektore zapríčinilo ďalší veľký pokles stavu hovädzieho statku aj kráv. To, čo sa dodáva do štátnych fondov, sú len nepatrné množstvá z toho, čo tento sektor dodával v rámci direktívneho rozpisu.

Je síce pravda, že v súkromnom sektore sa značne zhoršila situácia v porovnaní s rokom 1964 - 1965 z hľadiska výkonnosti existujúcich pracovných síl. Mládež prevažne odišla a ďalej odchádza do priemyslu, prípadne do iných odvetví národného hospodárstva a na pôde zostali len starí rodičia, ktorí už nemôžu fyzicky pracovať. V dôsledku toho nielenže znižujú na svojich hospodárstvach stavy hospodárskych zvierat, ale nechávajú ležať úhorom i značnú časť pôdy, o ktorú sa nikto nestará, prípadne ju prenechávajú iným záujemcom za príslušnú úplatu do dočasného nájmu a pod. Najhoršie na veci je to, že spoločnosť z toho nič nemá, a ako vyplýva i z plánu na rok 1971, hľadáme vlastné možnosti výroby mlieka a masla pre plné uspokojenie potrieb našich pracujúcich a práve na tomto úseku by sme našli to, čo pre naplnenie plánu a spokojnosť ľudí potrebujeme. Nie je to iste ten problém okresu Považská Bystrica, ale radu ďalších okresov Stredoslovenského a Východoslovenského kraja, prípadne i niektorých pohraničných okresov v Čechách.

Je teda aktuálna potreba, aby zo strany centrálnych úradov bola daná orientácia ako ďalej postupovať a rozhodnúť o racionálnom využívaní pôdneho fondu jednak v obciach, kde družstvo už vytvorené je, a jednak v obciach, prípadne v oblastiach, kde dosiaľ existuje len súkromný sektor. Domnievam sa, že tieto otázky môžeme riešiť jednak ďalšou socializáciou - vytváraním JRD alebo štátnych majetkov, pokiaľ to podmienky dovoľujú, prípadne účelnou kooperáciou a špecializáciou s už vytvorenými socialistickými podnikmi, čo by bolo zvlášť aktuálne v oblastiach s pastviskami a horšími prírodnými podmienkami. Mene prijateľná by bola koncepcia legalizovania alebo uznávania súkromného sektoru, z čoho by spoločnosť ani perspektívne vzhľadom na vysoký vek súkromných roľníkov nemala potrebný osoh a nebolo by to politicky ani ekonomicky únosné.

V tomto smere sa pripravujú v okresoch určité zámery - socializácia v tých obciach, kde družstvá neexistujú, prípadne dosocializácia tam, kde sú JRD vytvorené a zostalo len niekoľko súkromno-hospodáriacich roľníkov. Je však škoda, že zatiaľ nie je z vyšších orgánov vydaná smernica, ktorá by iste veci urýchlila a zabránila by tak akejkoľvek živelnosti.

V súvislosti s plánom na rok 1971, prípadne na ďalšie roky sme venovali v okrese náležitú pozornosť rastu hrubej a trhovej poľnohospodárskej produkcie. Hlavný dôraz kladieme na zúrodňovanie pôdneho fondu hnojením, rekultiváciou a zlepšovaním fyzikálno-ekonomických vlastností pôdy atď. Touto cestou potom ďalej zvyšovať hektárové výnosy, zlepšovať a skvalitňovať kŕmnu techniku, ďalej zvyšovať stavy hospodárskych zvierat, najmä kráv a v konečnom dôsledku dosiahnuť splnenie plánovaných úloh vo výrobe mlieka a masla, o čom tu hovoril aj podpredseda Štátnej plánovacej komisie s. inž. Martinka. Úlohy štátneho vykonávacieho plánu vo výrobe mlieka - aj keď sú vysoké a náročné - poľnohospodári okresu prijali disciplinovane a s plným pochopením pre potreby spoločnosti.

Okrem toho vychádzajúc z iniciatívy pracovníkov v poľnohospodárstve - v JRD a štátnych majetkoch - boli prijaté i početné a hodnotné socialistické záväzky na počesť 50. výročia vzniku KSČ, zamerané na ďalšie prekračovanie a zvyšovanie úloh, a tak i na maximálnu pomoc pri hospodárskej konsolidácii našej spoločnosti.

Nie je však v plnom súlade so snahou poľnohospodárov, ani s možnosťami výroby skutočnosť /premietnem ju na vlastné podniky okresu/, že má výroba mlieka v okrese vzrásť oproti roku 1970 o 8,8 %, a fond krmív zo štátnych fondov sa znižuje oproti tomu istému roku o 79 vagónov, teda o 21 %. Domnievam sa, že i na úrovni Ministerstva poľnohospodárstva a výživy a Štátnej plánovacej komisie bolo treba prehodnotiť celkovú situáciu v krmivách a urobiť také opatrenia, aby materiálno-technická základňa pre výrobu v poľnohospodárstve nezhoršovala súčasný stav, ale aby napomáhala splnenie vytýčených cieľov a plánov, lebo mám obavy, že pri súčasnom nedostatku krmív bude i naďalej nedostatok mlieka, masla, prípadne i mäsa.

Domnievam sa, že i pri súčasnej napätosti našej devízovej bilancie je dovoz krmív a hlavne kŕmnych komponentov výhodnejší než dovoz spomínaných produktov. Navyše rok 1971 je prvým rokom 5. päťročnice a základ, ktorý v materiálnom zabezpečení výroby v poľnohospodárstve vytvoríme, bude rozhodujúci i pre ďalšie roky päťročnice, keď sa predpokladá ďalšie zvýšenie výroby, ako aj pre realizáciu zámerov a nových smerov integrácie a kooperácie poľnohospodárskej výroby v ďalšom období.

Je to otázka ekonomická, ale i politická, a preto sa domnievam, že nadriadené orgány sa ňou budú zodpovedne zaoberať.

So žiadosťou, aby sa v celej republike prehodnotilo a riešilo pokrytie požiadaviek krmovín pre zvýšenie výroby mlieka, budem za prijatie správy o plnení štátneho plánu v roku 1970 a rozpisu na rok 1971 hlasovať. Ďakujem za pozornosť.

Předsedkyně SL MUDr. S. Pennigerová: Děkuji poslanci Kvasnicovi. Nyní bude hovořit poslanec Svatopluk Sedláček.

Poslanec Sedláček: Soudružky a soudruzi poslanci, dovolte mi několik slov o aktivním podílu a přínosech VHJ český obuvnický průmysl ke konsolidaci našeho národního hospodářství, dosažených při plnění plánovaných úkolů v roce 1970 a zabezpečovaných v hospodářském prováděcím plánu na rok 1971.

V roce 1970 bylo k zajištění efektivních výsledků rozvoje obuvnického průmyslu přistoupeno formou protokolů, uzavřených mezi centrálními orgány a středním článkem řízení na jedné straně a mezi oborovými ředitelstvími a výrobními podniky a účelovými organizacemi VHJ na straně druhé.

Již samotný plán na rok 1970 obsahoval progresívní úkoly v oblasti výroby, odbytu a pracovních sil, čímž přispíval pozitivně ke stabilizaci vnitřního trhu a ke zlepšení celkové bilance čs. devizového hospodářství.

Je možno konstatovat, že hlavní cíle plánu na rok 1970 byly nejen splněny, ale i překročeny jak ve výrobních, tak i odbytových úkolech. Nad úroveň plánu vyrobila VHJ zhruba o 100 mil. Kčs zboží více, kterými překročila plánované dodávky v maloobchodních cenách pro vnitřní trh a původní plán dodávek vývozu do socialistických zemí a kapitalistických zemí ve franco cenách. Nepodařilo se však naplnit zvýšené výrobní úkoly do socialistických zemí objemem cca 6 mil. Kčs a do kapitalistických zemí v objemu 11 mil. Kčs, které byly VHJ Českému obuvnickému průmyslu dodatečně teprve v prosinci 1970 centrálními orgány rozepsány, což bylo již pozdě a nebylo možno je zajistit.

Ministerstvo průmyslu přihlédlo však k úsilí VHJ ČOP i a.s. Exico o naplnění zvýšených vývozních úkolů i k tomu, že původně plánované úkoly byly vysoko překročeny, a proto posuzovalo vývoz do socialistických i kapitalistických států jako splněný. Vysoce efektivních výsledků bylo rovněž dosaženo v oblasti práce a mezd, kde VHJ při nesplněném počtu pracovníků o 1,2 % zabezpečila vzestupem produktivity práce splnění hmotných i hodnotových úkolů plánované produkce s nižšími mzdovými náklady.

Výsledky VHJ dosažené v uplynulém roce v oblasti výroby, odbytu, zásobování, investic, práce a mezd vytvořily příznivé předpoklady pro nástup k velmi náročným hospodářským úkolům i v roce 1971.

Přístup k zabezpečení náročnějších úkolů v rozvoji českého obuvnického průmyslu v roce 1971 v zájmu uspokojení rostoucích společenských potřeb byl ještě aktivnější než v roce 1970. To se projevilo zejména tím, že v druhé etapě plánu bylo před vypracováním hospodářského prováděcího plánu VHJ na rok 1971 zařazeno v měsíci únoru 1971 přehodnocení plánovaných úkolů roku 1971 na základě dosažených skutečností v roce 1970, včetně překročení o 100 mil. Kčs.