Vážené soudružky a soudruzi poslanci,
stručně uvedená uzlová problematika
plánu na r. 1971 znamená sama o sobě, že
před naší ekonomikou stojí ještě
některé závažné a z hlediska
plánu citlivé otázky. Považuji však
za přednost projednávaného návrhu,
že se vláda velmi důsledně na tyto problémy
ve svém usnesení k plánu zaměřuje
a zavazuje se k jejich řešení či ukládá
jejich zajištění. Bude tedy záviset
právě na zvládnutí úlohy plánu
v jeho živé, tvořivé nebyrokratické
funkci, v podobě tvořivé činnosti
miliónových mas a organizátorského
úsilí všech stupňů řízení,
jak se podaří naplnit jeho úkoly a učinit
další, řekl bych rozhodující
krok k dlouhodobé konsolidaci ekonomiky a předurčit
tak úspěšný vývoj v nejbližší
pětiletce.
I když se plán na rok 1971 projednává
odděleně od zatím připravovaného
střednědobého plánu, v mnohém
už zakládá charakter našeho vývoje
na další několikaleté období.
V tom směru je možno konstatovat, že plán
zakládá aspoň některé důležité
kroky především směrem k řešení
této dlouhodobé problematiky.
Je dále pozitivní stránkou přípravy
plánu, že si vláda vytyčila úkol
řešit některé strukturální
otázky i v průběhu realizace plánu,
jestliže se k tomu vytvoří v průběhu
roku odpovídající podmínky.
Vládou předložený návrh zákona
o cílech a hlavních úkolech státního
plánu rozvoje ČSSR je střízlivým
a v daných podmínkách reálným
vyjádřením cílů plánu
a prostředků k jejich zabezpečení
v roce 1971 a má vazbu na návrh státního
rozpočtu čs. federace. Navrhuji proto jako společný
zpravodaj Sněmovny národů Federálnímu
shromáždění přijetí vládního
návrhu zákona tisk 66,o cílech a hlavních
úkolech plánu rozvoje ČSSR a o státním
rozpočtu čs. federace na rok 1971.
Predseda SN V. Mihálik:
Ďakujem súdruhovi Ing. Ptáčkovi za spravodajskú
správu.
Diskusiu k tomuto bodu začneme o 16. hodine. Ako prvý
v diskusii vystúpi poslanec Proškovec.
Teraz vyhlasujem tridsaťminútovú prestávku.
/Jednání přerušeno v 15.32 hod./
/Jednání opět zahájeno v 15.59 hod./
Predseda SN V. Mihálik:
Vážené súdružky poslankyne, vážení
súdruhovia poslanci, pristúpime teraz k rozprave
o vládnom návrhu zákona o cieľoch a
hlavných úlohách štátneho plánu
rozvoja Československej socialistickej republiky a o štátnom
rozpočte československej federácie na rok
1971.
Do rozpravy sa ako prvý prihlásil súdruh
poslanec Proškovec, dávam mu slovo.
Poslanec ing. J. Proškovec:
Soudružky a soudruzi. Význačnou roli a náročné
úkoly v plánu roku 1971 má strojírenství
především proto, že zabezpečuje
uplatnění moderních a efektivních
výrobních procesů a vytváří
podmínky pro růst produktivity práce v rozhodujících
odvětvích národního hospodářství.
Tato odpovědnost strojírenství je úzce
spjata s uplatněním inovačních programů
řešících rozhodující otázky
a oblasti průmyslu. V návrhu plánu roku 1971
se předpokládá vyšší rozvoj
vybraných výrobních oborů. Realizace
strukturálních změn je ovlivněna či
podmíněna řadou předpokladů,
ať rozšířením výrobních
kapacit v preferovaných oborech, zabezpečením
pracovních sil, zabezpečením materiálových
zdrojů, nebo modernizací výrobní základny.
Skutečností ovšem je, že ve zdrojích
máme různá, někdy značná
omezení. Především v oblasti investic,
což například způsobuje to, že
investiční objemy nestačí ani na prostou
reprodukci, natož na potřebnou modernizaci základních
fondů a technologických procesů. Další
omezení jsou pracovní síly: je skutečností,
že se prozatím nepodařilo zastavit odliv pracovníků
ze strojírenských podniků do jiných
oblastí. Závažným omezením jsou
i materiálové zdroje a dovoz.
Tím se vytváří velmi složitá
situace pro zabezpečení potřebných
strukturálních změn a zvýšení
efektivnosti výroby. O to větší význam
má proto komplexní racionalizace a důsledné
využití rezerv v podnicích. Uvedené
skutečnosti, vedle mimořádného úsilí
samotných podniků, vyžadují, aby i centrální
orgány řešily některé ekonomické
návaznosti, zejména pak soulad investiční
politiky se záměry v oblasti strukturálních
změn a v realizaci inovačních programů.
Závažnou otázkou a nutno říci
kritickým problémem plánu strojírenství
na rok 1971, je úkol ve vývozu, který má
vzrůst více než na 114%. Je nesporné,
že strojírenství, jeho obory patří
či mohly by patřit k nejefektivnějším
vývozním fondům. Je zřejmě
také nutné, aby vývoz strojírenství
rostl tak, aby vytvářel dostačující
možnosti pro zvyšování dovozu.
Skutečností ovšem je, že prozatím
je ještě rozpor mezi tím, co podniky k naplnění
stanovených objemů vývozu nabízejí,
či jsou schopny nabídnout a mezi tím, co
podniky zahraničního obchodu jsou schopny na zahraničních
trzích uplatnit.
Domnívám se, že tato část návrhu
plánu 1971 je v takovém stadiu, že prozatím
nezaručuje úspěšné plnění
stanovených cílů a bude vyžadovat mimořádnou
aktivitu výrobních podniků a cílevědomě
zaměřenou iniciativu pracujících,
jakož i výrazné úsilí podniků
zahraničního obchodu a některých centrálních
orgánů.
Plnění úkolů strojírenství
je také ovlivněno uplatněním nových
vědeckých a technických poznatků.
Výzkum a vývoj v této oblasti se musí
zaměřit zejména na řešení
progresívních výrobních technologií
pro ostatní odvětví národního
hospodářství a na zvýšení
provozní spolehlivosti strojů a zařízení.
K dosažení potřebného přínosu
vědy a výzkumu bude také nutné zabezpečit
cílevědomé zapojení celé soustavy
pracovišť vědeckovýzkumné základny,
tj. jak pracovišť centrálních, tak i podnikových,
a dále účinnou koordinaci výzkumné
činnosti.
Plán na rok 1970 je velmi náročný.
Jeho určitým nedostatkem je to, že jej bylo
nutno tvořit v době, kdy ještě není
dořešen celý pětiletý plán.
Návrh má tedy charakter ročního plánu.
Tento fakt musí proto ovlivnit i přístup
k návrhu plánu a jeho realizaci. Splnění
plánu i vytvoření předpokladů
pro celou pětiletku bude značně závislé
i na řídící a organizátorské
činnosti centrálních orgánů,
zejména jak budou v souladu s propracováním
návrhu pětiletého plánu uplatňovat
ještě v průběhu roku 1971 některé
nezbytné závěry a řešit potřebné
věcné návaznosti.
Základním nástrojem řízení
rozvoje národního hospodářství
je plán. Autoritu celé soustavy plánů
nezabezpečíme jen zákonem, který jsme
včera projednávali. Autorita plánu je především
podmíněna jeho věcným obsahem i celým
procesem tvorby plánu, včetně termínů,
ve kterých tento proces musí probíhat.
Bude také potřebné důsledně
vyžadovat plnění úkolů národohospodářského
plánu od podniků a všech pracujících.
Náročnost vůči podnikům musíme
však také doprovodit i náročností
vůči sobě. Myslím tím jak Federální
shromáždění, tak i federální
vládu a jednotlivé ústřední
orgány. Zdůrazňuji to také proto,
že o úspěšném plánu svým
způsobem rozhodujeme již v etapě řízení
a organizování tvorby plánu a řešení
jeho věcného obsahu.
Soudružky a soudruzi, plnění úkolů
v roce 1970 je takové, že to může být
doprovozeno optimismem, i když optimismem přiměřeným
a obezřetným. Je i účelné plán
roku 1971 a zejména pětiletku a její cíle
záměrně spojovat s optimismem ve vědomí
lidí. Zejména proto, že optimismus, důvěra
v záměry strany a vedení státu, opřená
o současné pozitivní výsledky a změny
v hospodářské situaci, je nezbytným
předpokladem pro morální a faktický
přístup lidí k úkolům plánu,
předpokladem pro rozvoj tvůrčí iniciativy.
To samo o sobě jsou faktory, které budou rovněž
rozhodovat o dosažení cílů plánu
roku 1971. A v této oblasti, vedle činnosti řídících
hospodářských orgánů musíme
sehrát svou roli i my, Federální shromáždění
a jeho jednotliví poslanci.
Vládní návrh zákona doporučuji
ke schválení.
Predseda SN V. Mihálik:
Ďakujem súdruhovi poslancovi Proškovcovi.
Upozorňujem členov Predsedníctva Federálneho
zhromaždenia, že ihneď po skončení
plenárnej schôdzky bude v obrazárni krátka
schôdzka Predsedníctva Federálneho zhromaždenia
na vyhlásenie prijatých zákonov.
Ďalej bude hovoriť súdruh poslanec Ing. František
Gacík.
Poslanec Ing. F. Gacík:
Vážené súdružky poslankyne, vážení
súdruhovia poslanci!
Oblasť investičnej výstavby, ktorej vecné
riešenie rozhodujúcim spôsobom ovplyvňuje
vývoj proporcií národného hospodárstva
mnoho rokov dopredu, je charakterizovaná už dlhší
čas negatívnymi javmi. Ide najmä, ako už
bolo povedané, o nežiadúci rast rozostavanosti,
o pomalé uvádzanie kapacít do prevádzky,
o nedosahovanie projektovaného výkonu, o neúnosne
dlhé lehoty výstavby, o zmeny koncepcií v
priebehu výstavby.
Značný podiel na tomto stave má, ako už
bolo mnoho ráz konštatované, aj uvoľnenie
disciplíny v oblasti investičnej výstavby
v dôsledku prílišnej decentralizácie
v rozhodovaní a nerešpektovanie faktu, že ani
stavebná kapacita, ani jej materiálová základňa
nemôžu zabezpečiť výšku uvažovaných
investičných zámerov.
Dovoľte mi zaujať stanovisko k tej stati, ktorá
nepriaznivo ovplyvňuje zvyšovanie rozpočtových
nákladov, ktoré sa všeobecne a výrazne
prejavujú na stavbách výrobného a
nevýrobného charakteru. Aj napriek rozhodným
stanoviskám prijatým najvyššími
straníckymi a vládnymi orgánmi, negatívne
javy a tendencie v investičnej výstavbe v tejto
časti pretrvávajú aj naďalej.
Treba zdôrazniť, že príčinou rastu
rozpočtových nákladov nie sú len cenové
vplyvy, ako sa často zjednodušene argumentuje zo strany
investorských a dodávateľských organizácií,
ale i celý rad mimocenových faktorov a nedostatkov,
ako sú: nedostatočná projektová a
rozpočtová dokumentácia stavieb, nevyjasnenie
investičných zámerov, podhodnotenie alebo
nadhodnotenie pôvodných súhrnných rozpočtov,
priznávanie rôznych neoprávnených preferencií,
rozšírenie pôvodného lokalitného
programu, zmena technológie výroby, zámena
dodávok technologického zariadenia, materiálov,
výrobkov, konštrukcií i neoprávnené
účtovanie rôznych prirážok.
Prevaha dopytu po investíciách nad možnosťami
národného hospodárstva má za následok
aj nežiadúci súlad záujmov účastníkov
investičnej výstavby, projektanta, investora a dodávateľa.
Prejavuje sa to negatívne najmä pri výkone
investorských funkcií v oblasti kontroly cien, kvality
a množstva vykonaných prác. Ako vyplýva
z celého radu zistených poznatkov, zvlášť
nepriaznivý súlad záujmov účastníkov
investičnej výstavby sa prejavuje najmä pri
investíciách financovaných zo štátneho
rozpočtu.
Na raste rozpočtovaných nákladov stavieb
sa v prvom rade podieľajú a za tento stav zodpovedajú
ústrední investori. Ide hlavne o nedôslednosť
v schvaľovacom konaní a pri odhaľovaní
pravých príčin rastu rozpočtových
nákladov. Ústrední investori sa často
uspokojujú s argumentami priamych investorov bez kritického
rozboru každého jednotlivého prípadu.
Preto treba uvítať rozhodnutie, ktoré je v
predloženom vládnom návrhu, o náprave
chýb v tejto oblasti, najmä sprísnenie režimu
doržiavania rozpočtových cien, ktorý
sa už praktikuje, ale predovšetkým zmenu pri
spôsobe čerpania investičných dotácií.
Prechod od systémových dotácií na
individuálne investičné dotácie zo
štátneho rozpočtu umožní totiž
skúmať odôvodnenosť a oprávnenosť
vyplácania dotačných rozpočtových
prostriedkov vzhľadom na celkovú finančnú
situáciu podnikov vrátane daňových
úľav či iných dotácií,
ktoré sú tomu ktorému podniku zo štátneho
rozpočtu poskytované. Utuženie finančnej
disciplíny v investičnej výstavbe v každom
prípade prispeje k zmierneniu niektorých nedostatkov,
o ktorých sa na tejto pôde už mnoho ráz
vecne diskutovalo. Ich dôsledné odstránenie
predovšetkým v cenovej oblasti bude však vyžadovať
hlboký komplexný rozbor, oprený o praktické
skúsenosti a o závery z previerok zistených
nedostatkov.
Domnievam sa, že treba vysoko oceniť úsilie vlády
nájsť optimálnu deliacu čiaru pri financovaní
investícií medzi sférou štátneho
rozpočtu a úverovým systémom a túto
deľbu úloh dôsledne dodržiavať. Je
správne, že zo štátneho rozpočtu
budú financované investície spadajúce
do verejného sektoru alebo investície, ktoré
sú nevyhnutné z hľadiska rozvoja našej
ekonomiky, predovšetkým investície federálneho
významu. Nechcem tu však a ani nemôžem
presne určiť oblasť týchto investícií.
Mám však na mysli investície do infraštruktúry.
Podniková sféra by teda mohla byť v podstate
úverove zabezpečená Štátnou bankou
československou, pokiaľ jej prostriedky na to stačia.
Nenávratné úvery podnikom by mali byť
financované taktiež cez Štátnu banku,
pravda, z rozpočtových prostriedkov štátu.
Táto deľba je z uvedeného hľadiska nutná,
aby dlhodobé prostriedky banky neboli viazané v
úseku, ktorý by mal byť financovaný
štátnym rozpočtom. Štátny rozpočet
na tento rok vychádza práve z tejto deľby a
snaží sa riešiť i otázky vzniklé
v minulosti, keď banka poskytovala nenávratné
úvery, ktoré majú byť teraz splatené
z prostriedkov štátneho rozpočtu. V našej
rozpočtovej politike nielen v štátnom rozpočte
na rok 1971, ale už v štátnom rozpočte
na rok 1970 vláda konkrétne dokazuje, že sa
nezmieruje s existujúcimi nedostatkami v investičnej
výstavbe, ale že ich chce riešiť zásadne,
ale pritom uvážlivo a po dôkladnom zistení
ich základných príčin.
Tento základný rys charakterizuje celú hospodársku
politiku vlády, vyjadrenú predovšetkým
v štátnom pláne rozvoja národného
hospodárstva a v štátnom rozpočte federácie
na rok 1971. To je i dôvod, prečo na dnešnom
rokovaní vo Federálnom zhromaždení budeme
hlasovať za schválenie, tým skôr, že
oba vládne návrhy sú v plnom súlade
s dokumentami ÚV KSČ i s uznesením jeho pléna
z tohto mesiaca. Ďakujem za pozornosť.
Predseda SN V. Mihálik:
Ďakujem poslancovi Gacíkovi. Slovo má poslanec
Hanus, pripraví sa poslanec Josef Voráč.
Poslanec J. Hanus:
Vážené Federálne zhromaždenie!
Vypočuli sme expozé súdruha Hůlu a
súdruha Rohlíčka o pláne a rozpočte
na rok 1971, ako aj správy spravodajcov oboch snemovní
Federálneho zhromaždenia. Máme sa k týmto
dokumentom vyjadriť a schváliť ich.
Už v samotnom výklade bolo veľmi jasne poukázané
na mnohé problémy a nezastierali sa ťažkosti,
ktoré sa môžu vyskytnúť pri plnení
štátneho vykonávacieho plánu a ktoré
sa istotne aj vyskytnú. Boli spomenuté limitujúce
faktory, ako rast zásob, nedostatky v investičnej
výstavbe, v zahraničnom obchode a ďalšie
slabé, odkryté a nezabezpečené miesta
plánu. Napriek týmto slabým miestam plánu,
ktorých sú si súdruhovia vedomí, treba
veľmi jasne, nedvojzmyseľne tu konštatovať,
že návrh plánu na rok 1971 je krokom dopredu.
Ak po rozpade plánovania v roku 1968 a 1969 a po chabých
pokusoch v druhej polovici roku 1969 v rámci konsolidačných
opatrení bol rok 1970 rokom obnovenia funkcie plánu
ako hlavného a základného nástroja
riadenia rozvoja národného hospodárstva,
potom rok 1971 ako dôsledok postupujúcej politickej
a hospodárskej konsolidácie, vychádzajúcej
z dobrých výsledkov dosiahnutých v roku 1970,
je kvalitatívnym krokom dopredu v upevňovaní
plánovitého riadenia rozvoja našej spoločnosti.
Upevňuje sa záväznosť plánu, prehlbujú
sa národohospodárske bilancie ako predpoklad bezporuchového
materiálno-technického zásobovania, vzájomnou
väzbou sa vytvárajú podmienky pre poriadok
v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch.
Práve tak je dobré, že už nie sú
rozhodujúce iba tempá prírastku, ako to bolo
v minulosti, ale sledujú sa aj kvalitatívne stránky
plánovacieho procesu a hľadajú sa cesty dlhodobejšieho
riešenia.
Prenikavejším pokrokom v tomto smere bude určite
návrh päťročného plánu.
Už dnes v rámci ročného plánu
na rok 1971 sa vytvárajú podmienky pre toto dlhodobejšie
riešenie. Obdobie predĺženého cenového
moratória na rok 1971, ktoré samo o sebe nie je
dlhodobým riešením, sa využíva
na to, aby sa prepracovali zásady cenovej politiky na ďalšie
roky.

