Rozvoj ekonomiky je preto orientovaný v jednotlivých odvetviach tak, aby národný dôchodok rástol priemerne ročne zhruba o 5 % a aby najmenej 95 % jeho prírastku bolo zabezpečované rastom spoločenskej produktivity práce. V budúcich piatich rokoch by tak mal byť dosiahnutý väčší prírastok národného dôchodku, než bol celý objem národného dôchodku, vytvorený v roku 1948. Zabezpečenie tohto dynamického rozvoja vyžaduje vyrobiť napríklad v priemysle v roku 1975 naviac oproti úrovni dosiahnutej v roku 1970 ešte dva a pol násobok objemu celej priemyslovej výroby z roku 1937. Päťpercentné ročné tempo rastu národného dôchodku nie je rozhodne malá úloha. Naopak - vyžaduje urýchlenie oproti doterajšiemu vývoju. Za posledných 10 rokov bol ročný priemer 4,4 %.

Náročnou úlohou bude zabezpečenie prírastku výroby produktivity práce. Plán ukladá zvýšiť produktivitu práce v priemysle o 29 % a v stavebníctve o 32 %. Nielen v Českej socialistickej republike, ale i v Slovenskej socialistickej republike musíme použiť prírastky pracovníkov predovšetkým na zabezpečenie rozhodujúcich vybraných rozvojových kapacít.

Splnenie náročných cieľov piateho päťročného plánu je nemysliteľné bez výraznej intenzifikácie zapojenia našej krajiny do medzinárodnej deľby práce predovšetkým v rámci spoločenstva krajín RVHP. Objektívna potreba urýchľovania procesu socialistickej ekonomickej integrácie, ktorá vyplýva pre všetky krajiny nášho spoločenstva z dosiahnutého stupňa vývoja výrobných síl a zo súčasnej etapy súťaženia medzi silami socializmu a kapitalizmu na ekonomickom úseku, vystupuje v československých podmienkach do popredia ešte naliehavejšie.

Vyplýva to nielen zo známeho faktu relatívne sa zužujúcej základne pre krytie rastu našej výroby potrebnými surovinami, palivom a energiou, ale predovšetkým z toho, že rýchly rast produktivity práce v odvetviach spracovateľského priemyslu, kde sa vytvára najväčšia časť prírastku národného dôchodku, môžeme dosiahnuť práve na základe širšieho zapojenia sa do medzinárodnej deľby práce. To umožňuje potrebné zhromaždenie výroby, zvyšuje však i náročnosť na vysokú technickú a ekonomickú úroveň výrobkov, bez ktorej nemôžeme na zahraničných trhoch obstáť. Konečne i všetky významnejšie programy štrukturálnych zmien v našom priemysle môžu byť úspešne realizované len na základe mnohostrannej či dvojstrannej spolupráce s ostatnými socialistickými krajinami.

Z tohto dôvodu sa Československá socialistická republika efektívne zúčastnila rozpracovania komplexného programu ďalšieho prehlbovania a zdokonaľovania spolupráce a rozvoja socialistickej integrácie členských krajín RVHP, prijatého tohto roku v júli na jej XXV. zasadnutí. Je skutočne naším životným záujmom, aby sme sa rovnako aktívne podieľali i na jeho realizácii. Plán sa v tomto smere opiera o výsledky koordinácie päťročných plánov a už uzatvorenej dlhodobej obchodnej dohody s členskými krajinami RVHP, predovšetkým so ZSSR. Najrýchlejšie rastúcou zložkou československého zahraničného obchodu bude výmena strojov a zariadení vo vzťahu k socialistickým krajinám, kde československý vývoz sa má zvýšiť takmer o 56 % a dovoz o 70 %.

Súčasne so zabezpečovaním úloh tejto päťročnice musíme už teraz vytvárať predpoklady pre realizáciu dlhodobejších zámerov zapracovaných do komplexného programu ekonomickej integrácie. Platí to tak o spolupráci so socialistickými krajinami, predovšetkým so ZSSR, ktorá nám má zabezpečiť po roku 1975 potrebné množstvo ušľachtilých druhov energie a niektorých základných surovín, ako aj o doriešení niektorých komplexných návrhov na širšie zapojenie významných odborov spracovateľského priemyslu do medzinárodnej deľby práce, ako je to napríklad pri perspektívnom rozvoji výroby a spolupráce v nákladných a osobných automobiloch a pod.

K efektívnemu rozvoju nášho hospodárstva bude stále výraznejšie prispievať i realizácia výsledkov vedeckého výskumu. Päťročný plán rozvoja vedy a techniky, pre ktorý sú plánom určené značné prostriedky, vytvára pre to podmienky. Očakávané prínosy z realizácie 168 vyriešených výskumných úloh dosiahnu napríklad zhruba 13,5 mld Kčs ročných relatívnych úspor vlastných nákladov, 8,5 mld Kčs úspor devízových prostriedkov, a to predovšetkým v chemickom priemysle a v poľnohospodárstve.

Popredné miesto v rozvoji národného hospodárstva má v piatej päťročnici priemysel. Od výsledkov práce priemyslu bude závisieť realizácia potrebných štrukturálnych zmien, či už vyplývajú zo štrukturálnych zmien v spotrebe obyvateľstva, zo zamerania investičnej výstavby alebo zahraničného obchodu.

V realizácii zámerov piateho päťročného plánu má významnú úlohu metalurgicko-strojársky priemyslový komplex, ktorého produkcia sa do roku 1975 zvýši takmer o 40 %. Hlavný dôraz v rozvoji metalurgicko-strojárskeho komplexu v piatej päťročnici je položený na kvalitatívne zmeny a na vybrané rozvojové nosné programy. Ide o vytvorenie predpokladov pre zmenu štruktúry výroby s cieľom zúžiť sortiment a zvýšiť technickú úroveň výrobkov.

Progresívne rozvojové strojárske odbory sa majú podieľať cca 60 % na celkovom prírastku strojárskej výroby. Pôjde najmä:

- o viac ako dvaapolnásobné zvýšenie výroby progresívnych technologických a kontrolných systémov, regulačnej a riadiacej techniky,

- o výrobu najmenej 1000 kusov numericky riadených strojov v roku 1975 oproti 36 kusom vyrobeným v roku 1970 a o skoro trojnásobné zvýšenie výroby strojných systémov pre montáž a dokončovacie operácie a automatických liniek zabezpečujúcich modernizáciu strojárstva,

- o zabezpečenie mechanizačných prostriedkov pre poľnohospodárstvo v objeme skoro 20 mld Kčs za päť rokov,

- o výrobu veľkokapacitných technologických celkov pre povrchovú ťažbu uhlia, dodávky zariadení pre nové elektrárne a rozvoj výrobného programu zariadení atómových elektrární,

- o dvojnásobné zvýšenie výroby špičkových textilných strojov,

- o zvýšenie výroby nákladných automobilov na 37 tisíc kusov a osobných a úžitkových automobilov na 167 tisíc kusov v roku 1975 atd.

V hutníctve sú v päťročnom pláne vytvárané podmienky pre riešenie výhľadovej potreby ušľachtilých ocelí, predovšetkým rekonštrukciou a novou výstavbou v SONP Kladno. Významnou štrukturálnou zmenou bude zvýšenie výroby plechov z kvarta 3,5 vo VŽKG Ostrava. Vo VSŽ Košice bude po dokončení výstavby rozvíjaná výroba dynamoplechov, pocínovaných, pozinkovaných a karosárskych plechov a pod.

V palivách a energetike budeme odstraňovať v 5. päťročnici predovšetkým disproporciu vzniklú podcenením rozvoja palivo-energetickej základne. Za roky 1965 - 1969 bola napríklad začatá výstavba iba jednej elektrárne /Vojany II./. Iba v roku 1970 a 1971 sme otvorili výstavbu troch veľkých elektrární /Tušimice II v severočeskom revíre, Dětmarovice na Ostravsku a vodné dielo Dalešice na južnej Morave/. Výstavba elektrární je dlhodobá záležitosť a preto efekt môžeme očakávať iba v poslednom roku päťročnice. Elektrinou musíme preto veľmi úzkostlivo hospodáriť a nezaobídeme sa zrejme bez regulačných opatrení, najmä v rokoch 1973 a 1974. Nedostatok špičkovej elektriny sa snažíme zmierniť výstavbou jednoduchých elektrární so spaľovacími turbínami dovážanými zo ZSSR.

Z hľadiska budúceho rozvoja je rozhodujúce začatie výstavby dvoch veľkých priemyslových jadrových elektrární voronežského typu, ktoré majú byť uvedené do prevádzky po roku 1975.

Vysoké tempo rozvoja je plánované v odvetví chémie /55 %/. Nutnosť chemizácie takmer všetkých odvetví národného hospodárstva, prehĺbenie medzinárodnej deľby práce v chémii pri rastúcom podieli chemických výrobkov na československom vývoze a zvyšovanie spotreby ropných produktov v palivovej bilancii takéto tempo vyžaduje. Rozvojové investície budú sústredené prevažne na spracovanie ropy, ktorej bude v roku 1975 spracované takmer 18 mil. ton. Plán ukladá vyrobiť viac než 500 tisíc ton plastických hmôt. Dvojnásobné zvýšenie výroby syntetických vlákien do roku 1975 umožní modernizáciu a rozvoj textilného priemyslu v podstate bez ďalšieho rastu dovozu textilných surovín. Zavedieme výrobu priedušnej plastickej kože, zvýšime výrobu pneumatík 1,7 - krát a pod.

Zvýšenie výroby spotrebného priemyslu bude zabezpečované predovšetkým intenzívnejším uskutočňovaním rekonštrukcií a modernizácie doterajších kapacít. V textilnom priemysle vzrastie výroba o 26 %. Podstatne bude rozšírená vlastná surovinová základňa. Podiel syntetických vlákien sa zvýši na cca 20 % v roku 1975.

Na úseku lesného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu bude ďalej zlepšované komplexné využitie dôležitej tuzemskej surovinovej základne - dreva. V budúcich piatich rokoch bude uvedený do prevádzky celulózo-papierenský kombinát v Štětí, bude rekonštruovaná celulózka v Žiline a podstatne rozšírená výroba aglomerovanych dosiek nahradzujúcich deficitné rezivo.

V priemysle stavebných hmôt vzrastie hrubá výroba o 47 %. Tým bude zabezpečená tak štátna investičná výstavba, ako i potreby obyvateľstva pre individuálnu výstavbu a pod.

V piatej päťročnici právom prisudzujeme mimoriadny význam ďalšiemu rozvoju poľnohospodárstva a výživy. Tieto odvetvia majú v piatom päťročnom pláne jednu z najnáročnejších úloh: zabezpečiť prírastok a ďalšie skvalitňovanie spotreby potravín v podstate vlastnou poľnohospodárskou a potravinárskou výrobou.

Plán ukladá dosiahnuť zvýšenie celkovej poľnohospodárskej produkcie o 14 % a trhovej poľnohospodárskej produkcie do štátnych fondov o 19 %. Pri vysokej náročnosti sú to však úlohy reálne, lebo nadväzujú na dlhé obdobie cieľavedomého budovania socialistickej poľnohospodárskej veľkovýroby.

Ťažisko plánovaného zvýšenia poľnohospodárskej výroby je v intenzívnom obrábaní poľnohospodárskej a ornej pôdy a v raste hektárových výnosov. Plán preto zabezpečuje popri ostatných opatreniach rast dodávok priemyslových hnojív na 1 hektár poľnohospodárskej pôdy do roku 1975 o 27 %.

Rýchly rast spotreby mäsa ovplyvňuje i zameranie živočíšnej výroby. Tak napríklad súčet ročných prírastkov nákupu mäsa za roky 1971 - 1975 sa rovná celému jednému ročnému objemu nákupu mäsa v 3. päťročnici. Pri hydine predstavuje tento prírastok objem, ktorý sme nakúpili celkove za všetky roky 2. a 3. päťročnice. Pre rast živočíšnej výroby zabezpečuje plán zvýšenie výroby krmných zmesí viac než o štvrtinu. Živočíšna výroba má umožniť zvýšiť súčasne pomerne vysokú spotrebu mäsa na jedného obyvateľa, a to na viac než 78 kg v roku 1975.

V našich podmienkach obmedzenej výmery pôdy na 1 obyvateľa máme jedinú cestu k zabezpečovaniu ďalšieho rastu poľnohospodárskej výroby a výroby potravín. Je to efektívna intenzifikácia výrobných procesov v rastlinnej i živočíšnej výrobe opretá o využitie moderných vedeckotechnických poznatkov. Už v období štvrtej päťročnice sme prikročili k špecializácii výroby, k zvyšovaniu koncentrácie a k rozvoju kooperácie v našom socialistickom poľnohospodárstve. Len tento smer rozvoja umožní lepšie využívať socialistické výrobné vzťahy a vytvárať cieľavedomé podmienky pre využitie súdobých a vysokoproduktívnych technologických postupov. V období piatej päťročnice budeme prebudovávať materiálno-technickú základňu, a to tak výstavbou nových kapacít, ako i rekonštrukciami a uplatňovaním najproduktívnejších veľkovýrobných technológií. Môžeme - z hľadiska dlhodobého rozvoja poľnohospodárskej výroby - určiť za najdôležitejší vecný faktor piatej päťročnice investície, a to ani nie tak rozsahom, ako predovšetkým vysokou technickou úrovňou zodpovedajúcou budúcej štruktúre poľnohospodárskej výroby.

I keď pochopiteľne hlavná ťarcha povinnosti plniť úlohy spočíva na našich poľnohospodároch, je nutné neustále pripomínať povinnosti ostatných odvetví - dodávateľov, predovšetkým strojárstva, chémie a stavebníctva.

Súdružky a súdruhovia, kľúčové postavenie v realizácii päťročného plánu ako celku bude mať investičná výstavba. V súlade s materiálnotechnickými a ekonomickými možnosťami nášho národného hospodárstva zostáva podiel investícií na užitom národnom dôchodku stabilizovaný na úrovni rokov 1970 - 1971 pri priemernom ročnom tempe rastu 4,6 %.

V piatej päťročnici sa koncentrujú prostriedky na zabezpečenie programov štrukturálnych zmien a rozvoja infraštruktúry, vrátane komplexnej bytovej výstavby, ako napríklad rozvoj petrochémie, stavebných hmôt, automobilového priemyslu, výstavba diaľnic, metra, energetické zdroje, výrobno-technická základňa poľnohospodárstva, výstavba Prahy a iné.

I pri uskutočňovaní takýchto rozsiahlych investičných programov pamätá päťročný plán i na realizáciu drobných investícií do 1,5 mil. rozpočtových nákladov nevyhnutných pre modernizáciu a racionalizáciu výrobných procesov. Pre túto kategóriu investícií plán uvažuje v priemysle s cca 20 % celkového objemu prác a dodávok.

Dôležitým ukazovateľom postupu a efektívnosti výstavby je vývoj rozostavanosti, ktorá sa - najmä v dôsledku nadmerného zvyšovania schválených rozpočtových nákladov stavieb - nevyvíja uspokojivo. Lehota výstavby sa má skrátiť z 5,5 roka v roku 1970 na 3,5 roka v roku 1975. Je pochopiteľné, že tomu ešte musí predchádzať celý rad rozhodných opatrení u projektantov, investorov a dodávateľov.

Rozhodujúce pre splnenie investičného plánu piatej päťročnice nebude celkový objem, ale plnenie v oblastiach sústredenej výstavby. Na rozdiel od minulých období určuje plán prvoradé riešenie potrieb výstavby v hlavnom meste Prahe, v Severočeskom kraji a v hlavnom meste Slovenska Bratislave. Investičná výstavba v plánovanom územnom členení sa nezaobíde bez presunu stavebných kapacít z ostatných krajov ČSR a SSR. Prosím, aby ste chápali otázku koncentrácie výstavby v uvedených oblastiach ako veľmi naliehavé riešenie problémov, ktoré neboli realizované v minulosti a ktorých riešenie nie je možné ďalej odkladať.

Uskutočnenie rozsiahleho programu investičnej výstavby v päťročnici vyžaduje zvýšenie plánovacej, organizátorskej a riadiacej práce na všetkých stupňoch riadenia. Bol už prijatý celý rad významných opatrení. Ide najmä o vypracovanie menovitých zoznamov stavieb a obnovenie nadväznosti plánu projektových prác na plán investičnej výstavby, o prehĺbenie odberateľsko-dodávateľských vzťahov, najmä pri spoločensky najvýznamnejších úlohách, o stanovenie záväzných úloh pri stavbách dôležitých pre rozvoj národného hospodárstva, o expertízu projektovej dokumentácie nových stavieb na jednotlivých stupňoch riadenia až po štátnu expertízu pri významných akciách.

Rozsah a obsahová náplň plánu investičnej výstavby piatej päťročnice sú náročné, ale reálne. Jeho možnosti sú však dané a nie je možné pripustiť jeho narušenie presadzovaním ďalších nereálnych a neprimeraných požiadaviek, na čo naše hospodárstvo už doplatilo v minulosti, najmä v tretej päťročnici.

Súdružky a súdruhovia, realizácia zámerov piatej päťročnice prispeje k ďalšiemu vyrovnávaniu ekonomickej a sociálnej úrovne medzi ČSR a SSR. Tento proces vychádza z prírodných a ekonomických podmienok oboch republík, opiera sa o optimálne využitie zdrojov rastu a prihliada k špecifickým oblastným problémom. Pritom vždy rešpektuje potreby a záujmy jednotnej československej ekonomiky.

V priebehu päťročnice vzrastie vytvorený spoločenský produkt v SSR o 39 %, v ČSR o 24 %. Na tvorbe spoločenského produktu sa bude podieľať predovšetkým priemysel, ktorého objem výroby vzrastie v budúcich piatich rokoch v SSR o 55 %, v ČSR o 28 %. Tieto zámery päťročnice vychádzajú z reálne ocenených možností oboch častí štátu. Tak v ČSR, ako v SSR sú úlohy päťročného plánu vysoko mobilizačné. Ich náročnosť je znásobená ešte tým, že v oboch republikách je nutné riešiť špecifické a pritom zložité problémy, ako sú napríklad v ČSR výstavba palivo-energetickej základne pre celú československú ekonomiku, rozvoj priemyslových aglomerácií a zvlášť Prahy. V SSR sa bude rýchlo rozvíjať najmä chemický, strojársky a metalurgický priemysel: naďalej sa venuje pozornosť vyváženému rozvoju všetkých oblastí a rozvoju hlavného mesta Slovenska Bratislavy.

Piaty päťročný plán zabezpečuje i všetky ďalšie úlohy rozvoja ekonomiky ČSR a SSR tak, ako ich stanovil XIV. zjazd KSČ.

Súdružky a súdruhovia, v súčasnom období prebiehajú práce na dokončení päťročných plánov podnikov a národných výborov a návrhov plánov na rok 1972. Aká bude ich kvalita a zladenosť s úlohami štátneho plánu, taká bude i realizácia päťročnice. Poznatky získané previerkou prác však ukazujú, že pri celkovej snahe dôsledne uviesť do života závery XIV. zjazdu sa vyskytujú stáIe tendencie, ktoré nie sú v súlade s hlavnými úlohami a proporciami 5. päťročného plánu.