Niektoré výrobnohospodárske jednotky uplatňujú nadmerné požiadavky na vzájomné dodávky, organizujú dodávateľsko-odberateľské vzťahy odchylné od úloh plánu. Znovu presadzujú nadmerné, už skôr odmietnuté predstavy najmä v investičnej výstavbe, náročné na dovoz z kapitalistických štátov. Nejde pritom o žiadne maličkosti, zvýšené požiadavky predstavujú niekoľkomiliardové sumy. Hlavný tlak nie je v niektorých prípadoch vyvíjaný na urýchľovanie postupu výstavby, ale na zvýšenie rozsahu novozačatých stavieb a na rozširovanie prijatého programu. Ústredné odvetvové orgány a plánovacie orgány musia včas takýmto tendenciám čeliť.

Preto vláda ČSSR pri prerokovávaní stavu prác na príprave päťročných plánov podnikov a národných výborov uložila ústredným orgánom odstrániť zistené nedostatky a zabezpečiť najmä kompIexné zabezpečenie rozvojových programov, dopracovanie investičných programov v súlade s úlohami štátneho plánu, splnenie úloh vo vývoze do socialistických štátov, organizovanie dodávateľsko-odberateľských vzťahov na základe štátneho pIánu a pri prednostnom zabezpečovaní záväzných úloh, znižovanie výrobnej spotreby a dosiahnutie plánovanej rentability.

Je nutné upevniť vplyv centráInych orgánov na realizáciu úloh päťročného plánu a skvalitniť kontrolnú činnosť s cieľom presadiť hospodársku politiku XIV. zjazdu KSČ a úlohy štátneho plánu do podnikových plánov a do koncepcie rozvoja jednotlivých odborov. Nemožno prijať požiadavky, aby sa maximum akcií začalo v prvých rokoch päťročnice. Skúsenosti nás naučili, že takýto postup znamená začiatok disproporcií. Prvými rokmi predsa päťročnica nekončí, tak ako touto päťročnicou nekončí hospodársky rozvoj. Chvatná snaha riešiť všetko v prvých rokoch päťročnice musí ustúpiť pred potrebou zabezpečiť plynulý a efektívny rozvoj národného hospodárstva.

Súdružky a súdruhovia, program hospodárskej politiky KSČ zakotvený v uzneseniach XIV. zjazdu KSČ a v 5. päťročnom pláne rozvoja národného hospodárstva sme začali tohto roku uvádzať do života. A môžeme povedať, ako to konštatovalo zasadnutie ÚV KSČ, že sme začali úspešne. Priemyslová výroba sa v uplynulých 8 mesiacoch rozvíjala o 1,5 bodu rýchlejším tempom, než máme zapísané v pláne na rok 1971. Stavebná výroba prekročila celoročné plánované tempo o 1,7 bodu. Mali sme veľmi dobrú úrodu obilia, avšak vzhľadom na podstatne nižšiu úrodu zemiakov, cukrovky a krmovín nemôžeme s definitívnou platnosťou ohodnotiť celkovú bilanciu krmív a tým vytváranie podmienok pre budúci rok. Jatočných zvierat sme nakúpili takmer o 10 % viac než vlani.

V štátnom sektore sme za 7 mesiacov uviedli do prevádzky nové základné prostriedky v hodnote 25 miliárd korún, dokončili sme viac než 43 tisíc bytov a od začiatku roku sme otvorili výstavbu takmer 63 tisíc bytov. V zahraničnom obchode, najmä vo vývoze do socialistických krajín sme odstránili nedostatky z minulých rokov a vyrovnávame sa s úlohami lepšie, než sme predpokladali v pláne. Situácia na vnútornom trhu sa stabilizovala, životná úroveň ďalej rastie. Pritom prírastok zdrojov bol zabezpečený rastom produktivity práce v priemysle úplne a v stavebníctve z viac než 80 %.

Najpálčivejším súčasným problémom nášho hospodárskeho rozvoja je jeho stále nízka efektívnosť. Na jednotku výroby spotrebovávame mnoho surovín, materiálu a energie. Reprodukčný proces je zabezpečovaný neúmerne vysokými zásobami. To prináša veľké straty celému národnému hospodárstvu a ochudobňuje našu spoločnosť o veľké hodnoty.

Značné nedostatky zostávajú i v investičnej výstavbe. Napriek tomu, že vláda prijala celý rad opatrení, pri viacerých stavbách trvá projektová nepripravenosť, nie sú zabezpečené kapacity atď. Riadiace orgány na všetkých stupňoch si musia s plnou vážnosťou uvedomiť, že ide o stavby, od ktorých závisí rozvoj národného hospodárstva v ďalších rokoch, že zabezpečujú štrukturálnu prestavbu a modernizáciu národného hospodárstva a že teda musia byť zabezpečené tak, aby sme z nich mali k dispozícii zdroje, s ktorými päťročný plán ráta. Tu nemožno trpieť žiadny liberalizmus.

To sú teda v súhrne kladné i negatívne stránky hospodárskeho vývoja v tomto roku. Rozhodujúce je, že prevažujú úspechy a dobré výsledky. Dosiahli sme ich vďaka angažovanej iniciatíve pracujúcich, najmä rozvojom socialistického súťaženia na počesť XIV. zjazdu KSČ a 50. výročia založenia KSČ. Pre ďalší rozvoj tejto iniciatívy musia všetky riadiace orgány vytvárať sústavne nutné podmienky a predpoklady a orientovať hnutie viac ako doteraz na zabezpečovanie kvalitatívnych ukazovateľov plánov, najmä na znižovanie materiálových nákladov výroby a na racionálne hospodárenie so zásobami. Rok 1971 je prvým rokom päťročnice, a preto sa musí stať dobrou odrazovou základňou pre ďalšie roky.

Súdružky a súdruhovia, náročné úlohy 5. päťročnice vyžadujú, aby i sústava plánovitého riadenia pôsobila účinnejšie pri riešení vecných úloh rozvoja hospodárstva, pri využívaní nahromadených rezerv, pri urýchlení vedeckotechnického pokroku, pri presadení štrukturálnych zmien, pri zvyšovaní produktivity práce a pri znižovaní materiálovej spotreby a pri rýchlejšom zapájaní našej ekonomiky do medzinárodnej deľby práce.

Z tohto princípu vychádzajú Zásady plánovitého riadenia národného hospodárstva, platné od roku 1972, ktoré schválila vláda v júli tohto roku. Pri ich vypracovávaní sme vychádzali z toho, že platná sústava plánovitého riadenia, postupne obnovovaná po apríli 1969 umožňuje cieľavedomú riadiacu prácu na všetkých úsekoch nášho národného hospodárstva. Hospodárske výsledky dosiahnuté za rok 1970 a za uplynulú časť tohto roku to dokazujú. Nevyhlasujeme žiadny nový model riadenia a ani to pre budúcnosť nemáme v úmysle. V zmysle záverov XIV. zjazdu KSČ považujeme rozvíjanie a zdokonaľovanie plánovitého riadenia za systematický proces, nie za jednorazovú akciu.

Meradlom účinnosti sústavy plánovitého riadenia socialistického národného hospodárstva je jej vplyv na rozvíjanie socialistického vzťahu k práci, na socialistické súťaženie a ďalšie formy účasti pracujúcich na plánovaní a riadení. Lepšie využívať a prehlbovať túto spoločenskú morálnu zainteresovanosť na práci, vytvárať atmosféru skutočne neformálnej úcty k dobre vykonanej práci, to je snáď jedna z najväčších rezerv ďalšieho rozvoja ekonomiky a celej našej spoločnosti.

Súdružky a súdruhovia, návrh zákona o päťročnom pláne prerokovávame v období príprav volieb do celej sústavy zastupiteľských orgánov. Je to ďalší rozhodný krok Komunistickej strany Československa dopredu v plnení XIV. zjazdom vytýčeného programu rozvoja socialistickej spoločnosti v Československu. Tento program, ktorého organickou súčasťou je 5. päťročný plán, vyjadruje záujmy a potreby všetkého ľudu, je teda programom Národného frontu, s ktorým jednotne vstupujeme do predvolebného obdobia.

Návrh zákona o 5. päťročnom pláne zodpovedá záverom XIV. zjazdu KSČ a orientuje našu ekonomiku na ďalší trvalý a proporcionálny rast s cieľom vytvoriť potrebné zdroje pre ďalší všestranný rozvoj životnej úrovne. V mene vlády Československej socialistickej republiky odporúčam preto Federálnemu zhromaždeniu, aby tento návrh zákona schválilo.

Předseda FS prof.dr. Hanes: Ďakujem súdruhovi ministrovi Martinkovi za výklad k vládnemu návrhu zákona.

Súdružky a súdruhovia, prerušujem rokovanie na krátku prestávku. V rokovaní budeme pokračovať o 15 minút.

/Jednání přerušeno v 10.23 hod./

/Jednání opět zahájeno v 10.40 hod./

Předseda FS prof.dr. Hanes: Súdružky a súdruhovia, budeme pokračovať v rokovaní 9. spoločnej schôdzky oboch snemovní, a to rozpravou o vládnom návrhu zákona o štátnom pláne rozvoja národného hospodárstva Československej socialistickej republiky na roky 1971 - 1975. Za výbory Snemovne ľudu, ktorým bol návrh zákona pridelený, prednesie stanovisko ich spoločný spravodajca poslanec inž. Erich Sloboda. Žiadam, aby sa ujal slova.

Zpravodaj poslanec ing. E. Sloboda: Vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci, smernice, ktoré prijal XIV. zjazd KSČ pre piatu päťročnicu, boli výrazom politického rozhodnutia o charaktere pIánu rozvoja národného hospodárstva na roky 1971 - 1975. Určili jeho tempo a hlavné smery rozvoja, zdôraznili štrukturálne zmeny, ktoré treba v tomto období zabezpečiť, a vytýčili základnú koncepciu hospodárskej politiky. Pritom zdôraznili, že hlavným cieľom programu tejto politiky bude zabezpečiť v súlade so socialistickým spôsobom života, na základe trvalého rozvoja materiálnej výroby a na základe zvyšovania efektívnosti, tvorby a užitia spoločenských zdrojov vyšší stupeň uspokojovania potrieb obyvateľstva a ďalšie spevnenie jeho životných istôt.

Hlavné ciele a zámery tejto hospodárskej politiky boli v súlade so smernicami zjazdu vládou rozpracované do konkrétnych úloh piateho päťročného plánu, ktoré výbory obidvoch snemovní posudzovali ešte pred vlastným prerokúvaním návrhu zákona o piatej päťročnici, ktorý máme dnes schváliť. Došli pritom k záveru, že pokiaľ ide o kvantitatívne tempo rastu, vychádza plán z triezvej koncepcie ďalšieho rozvoja. Presvedčili sa aj o tom, že po stránke kvalitatívnej pIán vychádza z veľmi náročnej štrukturáInej koncepcie a že úlohy v ňom vytýčené predstavujú objektívnu nutnosť presadiť podstatne vyššiu efektívnosť celého nášho národného hospodárstva; za jej kľúč treba považovať podstatnú intenzifikáciu všetkých činiteľov hospodárskeho rastu a dosiahnutie oveľa kvalitnejšej úrovne riadenia.

Dovoľte mi, aby som neopakoval niektoré hlavné údaje a smery piateho päťročného plánu a aby som sa ako spoločný spravodajca výborov Snemovne ľudu zameral na spôsob, akým sa vo výboroch snemovne rokovalo o návrhu zákona o piatom päťročnom pláne, a napokon aj na výsledky, ktoré priniesla rozprava vo výboroch.

O úlohách plánu a o návrhu zákona rokovali všetky výbory Snemovne ľudu na spoločných schôdzkach s výbormi Snemovne národov, pričom položili dôraz na posúdenie plánu ako celku, najmä však na obsahovú stránku tých častí plánu, ktoré sú špecifické pre záujmovú sféru jednotlivých výborov. Výbory jednoznačne konštatovali, že plán vo svojej základnej koncepcii zabezpečuje úlohy vytýčené smernicami XIV. zjazdu KSČ, týkajúce sa aj zabezpečenia ďalšieho rastu ekonomického potenciálu našej krajiny, ako aj otázok rastu životnej úrovne pracujúcich i oblasti ekonomického vyrovnávania medzi Českou socialistickou republikou a Slovenskou socialistickou republikou a že smeruje k dosiahnutiu potrebnej dynamiky, proporcionality a efektívnosti ďalšieho hospodárskeho rozvoja.

Pokiaľ ide o problematiku zabezpečenia ďalšieho rastu ekonomického potenciálu do roku 1975 - ktorý možno v zjednodušenej forme vyjadriť úrovňou tempa a kvality národného dôchodku - koncentruje sa problematika plánu do celého radu otázok, ktoré vo svojej podstate a vo vzájomných súvislostiach môžu vážnejšie ohroziť a ovplyvňovať realizáciu vytýčených cieľov a zámerov plánu.

Ide predovšetkým o realizáciu požiadavky na zníženie nárokov v oblasti materiálovo-výrobnej spotreby. Mieru mobiľizovatelnosti materiálových úspor neprepína, ale na druhej strane zdôrazňuje, že realizácia týchto úspor bude významným prvkom celkovej stability plánu, najmä však v oblasti spotreby palív a energie.

Pre súčasný vývoj našej ekonomiky je nesporne charakteristická dynamika jej rozvoja a rast produktivity práce, rýchle tempo vývozu, zlepšovanie dodávok pre vnútorný trh; vzrastajúca spotreba materiálových nákladov stále prevyšuje rast výkonov a rast zisku priemyslových podnikov sa dosahuje predovšetkým zvyšovaním výkonov, a nie znižovaním nákladov. V dôsledku toho existuje preto v pláne predpokladaného zníženia materiálových a iných nákladov určité riziko, ktoré by svojimi dôsledkami mohlo ovplyvniť zabezpečenie niektorých úloh plánu. To vyžaduje podľa názorov výborov, aby sa prehĺbila hlavne analytická práca riadiacich orgánov a aby sa v orgánoch Federálneho zhromaždenia venovala zvýšená pozornosť vývoju kvalitatívnych ukazovateľov, ktoré sprevádzajú rast výkonov v piatej päťročnici.

Ďalším vážnym problémom je otázka zásob. Plán vo svojej koncepcii predpokladá zníženie tempa ich prírastku oproti roku 1970 o cca 2 mld. Kčs a sleduje tým dosiahnuť zníženie podielu zásob na použiteľnom národnom dôchodku z 5,9 % v roku 1970 na 4 % v roku 1975 a uvoľnené zdroje efektívnejšie využiť v národnom hospodárstve. Zároveň predpokladá, že doba obrátky zásob by sa mala znížiť zo 110 dní v roku 1970 na 102 dní v roku 1975. Bude však otázka, akými prostriedkami alebo postupmi sa podarí tieto zámery realizovať.

Vývoj zásob ešte stále nie je v súlade s plánovanými zámermi a zladeniu nákupov a spotrebe výrobkov sa v podnikovej sfére nevenuje potrebná starostlivosť. Výbory preto kladú dôraz na zlepšenie celkovej úrovne hospodárenia so zásobami a na prehĺbenie ich centrálnej regulácie v prípade nevyhnutnosti. Sú si pritom vedomé toho, že znižovanie zásob závisí od celého radu činiteľov a z nich potom predovšetkým od zlepšenia situácie v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch, od plynulosti reprodukčného procesu, práve tak ako od včasného riešenia plánovaných zmien výroby a od jej pružnej prispôsobivosti požiadavkám trhu.

Pokiaľ ide o vývoj situácie na vnútornom trhu, bolo konštatované, že pri raste príjmov obyvateľov a pri postupnom zvyšovaní zásob v obchode a zlepšovaní ich štruktúry dochádza viditeľne i k lepšiemu uspokojovaniu dopytu obyvateľstva. Objektívne treba však rátať v priebehu päťročnice s tým, že spotrebiteľ bude stále náročnejší na vysokú kvalitu tovaru, na jeho technické parametre a na estetický vzhľad tovaru a že nebude stačiť len zabezpečovať dostatočný objem výroby v jednotlivých skupinách a druhoch tovaru.

Preto bude treba procesy zisťovania dopytu obyvateľstva a uplatňovania požiadaviek obchodu u výroby a jej prispôsobovania trhu ďalej zdokonaľovať a celkove sa na kvalitatívne vyššie a náročné úlohy obchodu v tejto päťročnici oveľa lepšie pripraviť než dosiaľ.

Pritom spôsob použitia devízových prostriedkov uvoľňovaných na dovozy spotrebného tovaru, pri ktorom by tuzemská výroba dostatočne neuspokojovala potreby vnútorného trhu, si nemožno vykladať len pasívne, t.j. urobiť z takýchto dovozov pre domácu výrobu jednoduché východisko z jej nedostatkov.

Závažnú problematiku plánu a jeden z jeho najužších profilov predstavuje rast zamestnanosti. Plán odhaduje, že počet našich obyvateľov stúpne do konca päťročnice oproti roku 1970 asi o 416 tisíc osôb a z toho osôb v produktívnom veku asi o 345 tisíc, avšak ráta s tým, že do pracovných procesov sa zapojí najviac 154 tisíc pracovníkov. Znamená to, že zdroje nových pracovných síl budú obmedzené a že situácia si vyžiada citlivé riešenie spôsobu rozdeľovania prírastkov počtu pracovníkov v národnom hospodárstve do jednotlivých sektorov a odvetví.

V súvislosti s tým sa vyskytla otázka, či v systéme mzdového a daňového mechanizmu už je - alebo je možné vytvoriť - dostatok účinných nástrojov, ktoré by chozrasčotnú sféru viedli k plneniu plánovaných úloh s menším počtom ľudí. V sektore poľnohospodárstva sa ráta s úbytkom pracovných síl o 128 tisíc osôb, t.j. takmer o 11 % pracovníkov do roku 1975. V tejto súvislosti bolo zdôraznené, že úbytok týchto síl musí pomôcť nahradiť hlavne komplexná mechanizácia poľnohospodárskej výroby a úspešné doriešenie jej veľkovýrobných foriem, čo znamená tiež dať potrebnú prioritu najmä potrebám tejto mechanizácie vo vykonávacích ročných plánoch.

Inak s povďakom bolo prijaté, že značná časť prírastku pracovných síl bude smerovať predovšetkým k posilneniu terciárnej sféry, menovite k žiadúcemu zvýšeniu pracovných síl v oblasti obchodu, zdravotníctva a sociálneho zabezpečenia a pod.

Celý rad pripomienok sa na rokovaní výborov zaoberal požiadavkou obnoviť proporcionalitu rozvoja našej ekonomiky cieľavedomým odhaľovaním a využívaním nahromadených rezerv, zlepšením účinnosti vkladaných prostriedkov a racionálnym využitím hmotných a duševných zdrojov spoločnosti. Nie sme rozhodne bez šancí dokázať oveľa dokonalejšie využiť ten ohromný ekonomický potenciál, ktorý už máme k dispozícii.

Pripomína sa napr. otázka faktického vyťaženia našich prevádzok a využívania kapacít a bolo uvádzané, že napríklad v strojárstve sú stroje využité len na 1,14 smeny, že skutočne možné vyťaženie by pomohlo k novým hodnotám výrobkov vo výške až 10 mld Kčs, alebo v inom prípade, že by väčšia starostlivosť o kvalitu výrobkov, a tým aj o zníženie nepodarkovitosti mohla priniesť použiteľné hodnoty v rozmedzí 200 - 500 mil. Kčs.

V týchto súvislostiach bolo zdôrazňované, akú veľkú úlohu v mobilizácii rezerv nášho národného hospodárstva musí zohrať ich dôsledné vyhodnocovanie v každom odvetví a hlavne vypracovanie reálnych programov komplexnej socialistickej racionalizácie.