Vláda uložila uskutočniť previerku neinvestičných dotácií do konca marca budúceho roku. Chcel by som poznamenať, že v tejto súvislosti sa príliš kladie do popredia otázka cien. Nikto nepopiera, že tu treba vziať do úvahy aj ceny. Na druhej strane však treba dôraznejšie čeliť doznievajúcim teóriám, ktoré namiesto objektívneho nevyhnutného tlaku na zvyšovanie hospodárnosti, produktivity práce, na znižovanie vlastných nákladov výroby v súvislosti s odstraňovaním dotácií dávajú prednosť rastu cien, a tým reťazovej reakcii rastu hospodárskych čísiel v celej našej ekonomike.

Jedinou celoštátnou cenovou úpravou, ktorá sa dotkne nášho obyvateľstva, je zrušenie dotácií na cestovné pri súkromných cestách československých občanov do zahraničia.

V roku 1970 sa má stabilizovať nielen hladina maloobchodných cien, ale aj cien veľkoobchodných. Preto sa v štátnom rozpočte ani neuvažuje o nejakých cenových úpravách, okrem zvýšenia poplatkov za služby spojov, ktoré sú dosial na úrovni roku 1945. Tieto tarify sú veľmi nízke aj v porovnaní s inými štátmi okolo nás, na čo sa už viackrát poukazovalo. Ich úprava prispeje k zlepšeniu hospodárskej situácie v spojoch. Zdôrazňujem, že táto úprava, ktorá má priviesť štátnemu rozpočtu na 400 mil. Kčs, nedotýka sa obyvateľstva.

Výdavky na obranu a bezpečnosť stúpnu o 5,9 %. Tento vzrast si vyžadujú potreby na zabezpečenie našej obranyschopnosti a vnútornej bezpečnosti štátu, hlavne so zreteľom na súčasnú medzinárodnú situáciu.

Výdavky na štátnu správu vrátane národných výborov vzrastú o 1,5 %, teda podstatne pomalšie. Zvýšenú pozornosť chceme venovať hospodárnosti správy, a to nielen v centrálnych orgánoch a národných výboroch, ale aj v podnikoch. Pri tejto príležitosti by som chcel zdôrazniť, že v podnikovej sfére pôsobí v tejto oblasti asi 1/2 milióna pracovníkov.

Z rozpočtu Českej socialistickej republiky sa poskytuje národným výborom suma 27,27 miliárd Kčs a z rozpočtu Slovenskej socialistickej republiky 10,36 miliárd Kčs. Očakávame, že v roku 1969 skončí hospodárenie národných výborov prebytkom vo výške 3,8 mld Kčs. Okrem toho budú mať národné výbory k dispozícii ďalšie prostriedky vo fonde rezerv a rozvoja, kde bude zostatok asi 2 mld Kčs. Pri použití vlastných doplnkových zdrojov vzrastú výdavky národných výborov v roku 1970 o viac ako 10 %. Tým sa aj finančne vytvárajú potrebné predpoklady pre pokračovanie úspešného rozvoja iniciatívy pri plnení výzvy ÚV KSČ na počesť 25. výročia oslobodenia našej vlasti Sovietskou armádou.

K rozpočtu federácie: objem federálneho rozpočtu na rok 1970 vzrastie proti roku 1969 o 11,8 %, a to na 45,64 mld Kčs.

Hlavný zdroj príjmov federálneho rozpočtu na rok 1970 tvoria podiely na daniach volené tak, aby percentuálne zaťaženie rozpočtových zdrojov národných ekonomík bolo zhruba rovnaké. Z ekonomiky Českej socialistickej republiky sa odčerpáva 22,13 mld Kčs, z ekonomiky Slovenskej socialistickej republiky 7,85 mld Kčs. Na dani zo mzdy má federálny rozpočet v roku 1970 50 %, na dani zo zisku 10 % a na dani z obratu 33,1 %.

Z celkových výdavkov federálneho rozpočtu pripadá na finančné zabezpečenie činnosti federálnych orgánov a im podriadených organizácií 63,4 %, to jest 27 mld Kčs. Najväčšiu časť vynakladáme na hospodárstvo - dovedna 13 mld Kčs, z čoho najviac pripadá na prídely Ústrednej správy železníc - 3,9 mld Kčs. Táto suma je určená jednak na investície, jednak na úhradu straty z osobnej dopravy. Významné miesto vo výdavkoch federálneho rozpočtu majú výdavky na obranu a bezpečnosť; výdavky na kultúrne a sociálne opatrenia činia iba 28 mld Kčs a výdavky na správu 1,07 mld Kčs.

Dôležitou časťou výdavkov federálneho rozpočtu sú dotácie a subvencie do rozpočtov národných republík. Činia 15,6 mld Kčs a v porovnaní s rokom 1969 sa zvýšili o viac ako 3,5 mld Kčs.

Na dotácie a subvencie na vybrané akcie federálneho významu pripadá 2,5 mld Kčs, z toho do Českej socialistickej republiky 1,2 mld Kčs. Ďalšie dotácie a subvencie na rozvoj národných ekonomík vrátane ekonomického vyrovnávania medzi Českou socialistickou republikou a Slovenskou socialistickou republikou sa postupujú do rozpočtu Slovenskej socialistickej republiky vo výške 4,75 mld Kčs. Rozpočet federácie zabezpečuje aj dotácie na vyrovnanie zdrojov krytia spoločenskej spotreby v Slovenskej socialistickej republike vo výške 7,9 mld Kčs.

Prostriedky na realizáciu programov štátnej technickej politiky, ktoré majú rozhodujúci význam pre ďalší význam celého národného hospodárstva ČSSR, sú pre budúci rok zahrnuté do národných rozpočtov. V ďalších rokoch by mali byť tieto prostriedky obsahom federálneho rozpočtu.

Štátny rozpočet ČSSR predstavuje spojenie troch samostatných, ale navzájom úzko pospájaných rozpočtov. Nejde a nemalo by ísť len o jednoduchý súčet týchto troch rozpočtov. Kvalitatívne musia tieto rozpočty postihovať zložitosť štruktúry jednotlivých územných oblastí, úsekov národného hospodárstva, ako aj ostatných oblastí spoločenského diania. O to sme sa usilovali v priebehu ich zostavovania, majúc pritom na zreteli funkciu a poslanie štátneho rozpočtu. Rozpočet je nástrojom realizácie zámerov celej Československej socialistickej republiky, či už ide o hospodárstvo, obranu, bezpečnosť, kultúru alebo o životnú úroveň nášho obyvateľstva. Tak ako musí štát a jeho orgány sa snažiť harmonicky rozvíjať všetky tieto úseky spoločenského života, musí dbať aj o odstránenie dôsledkov nerovnomerného vývoja jednotlivých územných oblastí z minulosti. Je to najmä prax z postupného vyrovnávania hospodárskej i sociálnej úrovne medzi Českou socialistickou republikou a Slovenskou socialistickou republikou i medzi jednotlivými oblasťami v rámci týchto republík. Tu pripadá štátnemu rozpočtu federácie významná úloha prerozdeľovania zdrojov medzi národnými republikami.

V zmysle realizačnej smernice májového pléna ÚV KSČ - citujem - "je nutné zachovať relatívne silný federálny rozpočet, umožňujúci uskutočňovať štrukturálnu prestavbu ekonomiky a vyrovnanie rozdielov medzi jednotlivými časťami štátu". Táto úloha sa predkladaním rozpočtov plní iba z malej časti. Dosial sa nám ju nepodarilo rozpracovať v žiadúcom obsahu. Pracujeme na nej, a ak naše návrhy vláda schváli, predložíme ju v súvislosti s ďalšími zákonnými normami Federálnemu zhromaždeniu. Mám na mysli v prvom rade zákon o rozpočtových pravidlách. Chcel by som už teraz podčiarknuť, že nám nejde o púhe zvýšenie objemu federálneho rozpočtu, ale hlavne o to, aby rozpočet mohol účinne zasahovať v prospech harmonického a efektívneho rozvoja celej Československej socialistickej republiky.

Vzhľadom na väčšie závažné zmeny, ktoré v zmysle uznesení ÚV KSČ uskutočňuje federálna vláda a mnohé z nich sa predkladajú aj Federálnemu zhromaždeniu - a ktoré sa týkajú obnovenia úlohy štátu, jeho výkonných orgánov v podnikovej sfére, obnovenia úlohy plánu finančnej politiky a pod. pri riadení socialistickej ekonomiky, má veľký význam konkrétna finančná politika, ktorú chce vláda uskutočňovať v budúcom roku.

Cieľom tejto politiky je upevňovať leninské princípy riadenia socialistickej ekonomiky, to znamená v prvom rade zásadu demokratického centralizmu, upevniť postavenie a zodpovednosť jednotlivých vedúcich na všetkých stupňoch riadenia. To pomôže zvýšiť náročnosť na hospodárnosť, na poriadok vo výrobe, na vysokú kvalitu výroby, slovom všetko to, čo je v normálnej a usporiadanej ekonomike samozrejmé.

To vyžaduje posilniť úlohu štátnych financií, sústreďovať príslušné prostriedky presne na rozvíjanie efektívnej výroby, na odstraňovanie existujúcich disproporcií. Mohlo by sa povedať, že existujúce nedostatky obmedzujú pole pôsobnosti finančnej politiky. Chcel by som vás ubezpečiť, že svoju úlohu a zodpovednosť chápeme tak, že práve v tejto zložitej situácii treba racionálnym využívaním finančných zdrojov prispieť k čo najrýchlejšiemu riešeniu tejto situácie. Jeden rok je príliš krátky čas na to, aby sa odstránili všetky nahromadené problémy. Koncipujeme preto finančnú politiku tak, aby mala dlhodobejší charakter, aby sme nemuseli opatrenia, ktoré robíme v tomto roku, každoročne meniť. A tým menej pochopiteľne v priebehu roku. Na koncepcii finančnej politiky pracujeme v úzkej vzájomnej súčinnosti jednotlivých orgánov vlády, a to súbežne s prácami na príprave 5. päťročnice. Zásady, ktoré rozpracovávame, i konkrétne opatrenia, ktoré robíme pre budúci rok, sú v súlade s duchom dokumentov ÚV KSČ a znamenajú ďalšie zdokonaľovanie riadenia československej ekonomiky i odmietnutie všetkých tých negatívnych čŕt, ktoré boli do ekonomickej reformy v posledných rokoch vnesené a ktoré sa vôbec neosvedčili.

V tomto zmysle schválilo už Federálne zhromaždenie reformu podnikových daní pre priemysel, stavebníctvo a zahraničný obchod. Pripravujeme uplatnenie tejto daňovej reformy aj v ďalších odvetviach, kde budú pre to vytvorené predpoklady od 1. januára 1971.

Daňový zákon je východiskom konkrétnej daňovej politiky. Tú chceme zamerať v prvom rade na podporu efektívnych výrob. V tomto období budeme musieť, žiaľbohu riešiť aj mnohé nerovnomernosti vo finančne situácii niektorých podnikov i celých výrobno-hospodárskych jednotiek, ktoré vznikli doterajším vývojom, alebo súvisia s nedostatkami naše cenovej sústavy. Daňový zákon obsahuje ustanovenia o možnostiach národných orgánov poskytovať výnimky a úľavy v záujme prekonávaní jednak tvrdosti, plynúcej z jeho všeobecnej platnosti v daných odvetviach jednak konkrétnych ťažkostí jednotlivých podnikov. Nadmerné poskytovanie týchto výnimok a úľav by negovalo zmysel celej novej daňovej sústavy, a preto chceme niektoré finančné problémy riešiť dotačnou politikou. To samozrejme neznamená, že v dotáciách možno vidieť jedinú cestu riešenia konkrétnych problémov jednotlivých podnikov. Nie je to možné už preto, lebo množstvo prostriedkov určených na tieto dotácie je veľmi obmedzené. Nie je to však nutné predovšetkým preto, lebo vedenie podnikov v úzkej spolupráci so spoločenskými organizáciami v závodoch a v duchu posledných dokumentov ÚV KSČ musí upevniť riadenie hospodárskych procesov, zabezpečiť postupný rast hospodárnosti i produktivity práce, a tým aj dosiahnuť celkové zlepšenie vlastnej finančnej situácie.

Ak treba energickejšie odstraňovať dotácie, prekrývajúce nedostatky hospodárstva, potom je účelné aktívne rozvíjať dotácie, ktoré môžu účinne presadzovať štrukturálnu prestavbu nášho hospodárstva.

Na prvom mieste sú to dotácie z federálneho rozpočtu, určené na financovanie stavieb, technických programov a iných opatrení, významných pre Československú socialistickú republiku a pre rovnomerný rozvoj obidvoch národných ekonomík.

Ďalej chceme podporovať nosné programy, stanovené v súlade so zámermi štátneho plánu, prípadne ďalšie významné akcie.

Kde je to možné, chceme prejsť od dosial obvyklých nenávratných dotácií k vkladaniu štátnych prostriedkov, za ktoré by platil podnik štátu úrok. Tým chceme prakticky uplatniť zásadu rentability a kalkulácie.

Tomuto poňatiu prispôsobujeme aj štruktúru štátneho rozpočtu. Vklady do podnikov, štátne úvery a iné položky, ktoré majú úverový charakter, vyčleňujeme z bežného rozpočtu a zriaďujeme pre ne Správu štátnej pokladnice. Rozpočet a uzáverka štátnej pokladnice samozrejme plne podliehajú schvaľovaniu a kontrole Federálneho zhromaždenia. Obdobné opatrenia sa robia aj v oboch národných republikách.

Pri tejto príležitosti by som chcel Federálne zhromaždenie informovať o stave prác na rozdelení štátnych aktív a pasív medzi rozpočet federácie a národné rozpočty, respektíve ich štátne pokladnice. V súvislosti s prípravou a prijatím zákona o podnikových daniach vláda riešila aj čiastočné vybavenie vlastným majetkom tých podnikov, na ktoré sa vzťahujú nové dane. Podľa zásad vybavovania podnikov vlastnými obežnými prostriedkami bude podnikom vrátená časť odvedených obežných prostriedkov vo výške 45 % stavu dlhodobých úverov v banke k 1. 1. 1969 t.j. zhruba 44 mld Kčs; o rozdelení zvyšujúcej čiastky štátnych aktív a pasív sa dosiaľ rokuje.

Príprava štátneho rozpočtu a finančných plánov vo výrobno-hospodárskych jednotkách a podnikoch vychádza zo smerníc vlády o zostavovaní štátnych plánov a štátnych rozpočtov na rok 1970. Vzhľadom na potrebu rešpektovania zvláštností jednotlivých odvetví osobitnú pozornosť sme venovali zahraničnému obchodu.

V zahraničnom obchode ekonomické nástroje sa orientujú na podporu rozvoja výroby výhodnej pre vývoz a na obmedzovanie neefektívnych vývozov. Chceme zlepšiť podmienky ďalšieho rozvoja nášho zahraničného obchodu a medzinárodnej deľby práce s bratskými socialistickými krajinami v plnom súlade s poslednými rokovaniami RVHP, hlavne jej mimoriadneho XXIII. zasadnutia. Rozpracovávame preto prijaté uznesenia, smerujúce k upevneniu kooperácie a žiadúcej integrácie na základe vzájomnej výhodnosti pre zúčastnené štáty. V súlade s ostatnými členskými štátmi RVHP pripravujeme návrhy opatrení na zdokonalenie vzájomného platobného styku a na účinnejšie využívanie finančných i menových nástrojov.

V úsilí o urýchlené prekonanie existujúcich problémov a o zvyšovanie efektívnosti celej ekonomiky hrá významnú úlohu úverová a menová politika. Redistribúciou volných zdrojov národného hospodárstva prostredníctvom úverov môžeme v našich súčasných konkrétnych podmienkach prispieť nielen k celkovej reštriktívnej politike, ale predovšetkým smerovaním peňazí do tých miest reprodukčného procesu, kde môžu priniesť najrýchlejší a najvyšší efekt. Cieľom úverovej a menovej politiky v budúcom roku je v prvom rade plná podpora úlohám obsiahnutým v štátnom pláne. Súčasne má byť táto politika dôsledne reštriktívna, to znamená, že má obmedziť prísun peňazí do hospodárstva a zvyšovať plat na úroveň hospodárenia podnikov, výrobno-hospodárskych jednotiek i celých odvetví a významnou mierou sa podieľať na regulácii mzdového vývoja.

V návrhu menového plánu sú vyjadrené tieto zámery použití úverového fondu:

- investičné úvery vrátane úverov na bytovú výstavbu môžu byť zvýšené o 13 mld Kčs, t.j. cca 1 mld Kčs menej než v roku 1969 pri zhruba tej istej finančnej potrebe na investície: banke tu pripadá veľmi zodpovedná a náročná úloha kontroly investícií pomocou výberového pokračovania a ekonomických analýz;

- prevádzkové úvery podnikov všetkých odvetví /bez vnútorného obchodu/ sa znižujú o 2,2 mld Kčs, zatiaľ čo v roku 1969 sa očakáva ich zvýšenie asi o 2 mld Kčs;

- znižuje sa tempo rastu peňažnej zásoby /obeživa i volných finančných prostriedkov na účtoch podnikov a organizácií/ v porovnaní s minulými rokmi i s rastom národného dôchodku a spoločenského produktu. V záujme stabilizácie vnútorného trhu bude nevyhnutné pristúpiť k náročnej regulácii pôžičiek obyvateľstvu na nákup predmetov dlhodobej spotreby pri rozšírení možností pôžičiek obyvateľstvu na bytovú výstavbu.

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci! Štátny rozpočet na rok 1970 predstavuje čiastkový, triezvy, ale nie bezvýznamný krok na ceste k prekonaniu našich dnešných problémov ak zabezpečovaniu ďalšieho úspešného rozvoja československého národného hospodárstva.

Vláda sa usiluje o neustále zlepšovanie životných podmienok nášho ľudu, hlavne odstraňovaním existujúcich nedostatkov v zásobovaní, rýchlejším rozvojom bytovej výstavby a obnovením všetkých životných a sociálnych istôt. To však nedosiahneme púhym rozhodnutím vlády, ani prijatím toho najlepšieho zákona. Rozhodujúce je vyrábať viacej a kvalitnejšie a s tým, čo vyrábame, lepšie hospodáriť.

Snažili sme sa zostaviť štátny rozpočet na rok 1970 tak, aby účinne napomáhal zdravému vývoju národného hospodárstva a sústredil čo najviac prostriedkov na zabezpečenie dosiahnutej životnej úrovne nášho obyvateľstva. Pri rozhodovaní o tom, koľko prostriedkov sa má sústrediť v štátnom rozpočte, a ako sa majú využiť, nie je možné vychádzať iba z momentálnych potrieb, i keby to boli tie najnaliehavejšie. Ide nám o to, aby sa naše národné hospodárstvo čo najskôr dostalo na cestu harmonického rozvoja. Tento ciel nechceme dosiahnuť na úkor životnej úrovne obyvateľstva. Dôkazom toho je aj predkladaný štátny rozpočet, ktorý zabezpečuje ďalší rast osobnej i spoločenskej spotreby. Aby sme pre to vytvorili potrebné hmotné zdroje, tomu bude slúžiť aj štátny rozpočet a celá finančná sústava.

Stranícke a štátne orgány spracovávajú dnes analýzu doterajšieho vývoja našej ekonomickej reformy, aby na základe toho bolo možné vypracovať program jej ďalšej realizácie. Tieto práce prebiehajú v úzkej spojitosti s prípravou 5. päťročného plánu. Chceme v nich tvorivo využiť všetko, čo bolo v našom doterajšom vývoji pozitívne, a odmietnuť to, čo nám škodí. Chceme čo najviac a čo najúčelnejšie využiť aj skúsenosti bratských socialistických krajín, ktorých výsledky sa u nás ešte nedávno a neprávom podceňovali. Výsledky týchto prác, t.j. najmä program ďalšieho rozvoja plánovitého riadenia ekonomiky spolu s riešením vecné programu, jej ďalšieho rozvoja po prerokovaní v ÚV KSČ, rozpracuje vláda a jej orgány. V rámci týchto prác budeme ďalej skvalitňovať aj našu finančnú politiku.

Úlohy, nachodiace sa v predkladanom štátnom rozpočte, sú veľmi náročné. V predloženom materiáli i v mojom výklade uvádzam všetky základné i viaceré jednotlivé súvislosti otvorene, bez zakrývania rezerv nedostatkov, ale aj rizík, s ktorými pracujeme. Sme si vedomí toho, že tomuto zákonodarnému zboru zodpovedáme za obsah a kvalitu riadenia národného hospodárstva i celej československej spoločnosti v medziach prijímaných zákonov. Uvedomujeme si tiež, že zostavenie a prijatie zákona o štátnom rozpočte predstavuje iba prvé kroky v tejto oblasti. To hlavné je ešte pred nami. Je to každodenná práca a úsilie o jeho realizáciu. Táto práca vyžaduje od nás všetkých, vládou počínajúc, podstatne zvýšiť náročnosť a dôslednosť pri zabezpečovaní a kontrole plnenia úloh. Nič nepôsobí rozkladnejšie než neúcta k vlastným rozhodnutiam. Aj v tomto smere chceme svoju prácu skvalitniť.