Dovoľte mi prosím, vážené súdružky a súdruhovia, prejsť k odôvodneniu skupiny justičných návrhov, ktoré máte teraz na programe zasadnutia Snemovne národov. Tieto návrhy majú vymedzený záber, vymedzený obsah i rozsah, a to týmito skutočnosťami:

1. zmena hlavy VIII. platnej československej ústavy,

2. prevzatím osvedčených inštitúcií zo zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 99/1969 Zb.,

3. nové skutkové podstaty, stíhané súdne ako prečiny,

4. nové skutkové podstaty v trestnom zákone.

Z týchto skutočností vyplýva, prípadne v týchto skutočnostiach je - ak to tak môžem povedať - filozofia i logika navrhovaného komplexu justičných zákonov. Uvedený rámec sa neprekračuje. Celý záber sa ponecháva našej novej ústave, resp. novým úpravám.

Ústavný zákon o československej federácii, pravda, v niektorých smeroch naznačil úpravy súdnictva a prokuratúry. Na tie sa, pochopiteľne, v navrhovanej zmene hlavy VIII. Ústavy berie patričný zreteľ. Ide menovite o pôsobnosť Federálneho zhromaždenia, týkajúcu sa volieb a odvolávania sudcov Najvyššieho súdu a sudcov z povolania vojenských súdov. Ide tiež o podávanie návrhov na odvolanie generálneho prokurátora a rokovanie o správach Najvyššieho súdu a generálneho prokurátora o stave socialistickej zákonnosti.

Do organizácie súdov a prokuratúry sa premietajú princípy ústavného usporiadania ČSSR v zmysle ústavného zákona č. 143/1968 Zb. a uskutočňujú sa len potrebné úpravy kompetencie federalizovaných vrcholných orgánov súdov a prokuratúry.

Nazavádzajú sa tiež, vážené súdružky a súdruhovia, bezprostredne ani nové druhy súdov. To napríklad znamená, že sa nemení nič na úlohách a postavení arbitráže.

Novozriadený Najvyšší súd ČSSR má byť v zmysle návrhu integrujúcim súdnym orgánom pre všetky odbory súdnictva. Jeho základnou úlohou má byť zabezpečovanie jednotného výkladu a uplatňovania federálnych zákonov v činnosti všetkých súdov na území ČSSR.

V odbore vojenského súdnictva, ktoré má federálnu povahu, má byť federálny Najvyšší súd naviac súdnym orgánom, ktorý má dozerať na činnosť všetkých vojenských súdov. V týchto veciach má teda rozhodovať i o riadnych opravných prostriedkoch, pokiaľ v I. stupni rozhodne vyšší vojenský súd.

Sústava všeobecných súdov sa má, ako to predpokladajú príslušné ustanovenia návrhu, zavŕšiť v každej republike najvyšším súdom republiky, ako najvyšším súdnym orgánom. Zodpovedá to federatívnemu usporiadaniu štátu.

Z riadenie najvyšších súdov republík neznamená, vážené súdružky a súdruhovia, dublovanie súdnej agendy, ani zavedenie nejakej zbytočnej súdnej inštancie. Ako vyplýva z návrhu, ide o rozdelenie kompetencie vo veciach súdnictva.

Pokiaľ sa týka prokuratúry, aj naďalej sa zachovávajú princípy monokratizmu a centralizmu, a to ako vo vzťahu generálneho prokurátora ČSSR k orgánom Generálnej prokuratúry ČSSR, vrátane vojenských orgánov prokuratúry, tak aj vo vzťahu generálnych prokurátorov republík voči orgánom prokuratúry v republikách, a tak aj prakticky vo vzťahu generálneho prokurátora ČSSR ku generálnym prokurátorom ČSR a SSR.

Všeobecne sa navrhuje členenie prokuratúry na Generálnu prokuratúru ČSSR, na generálne prokuratúry ČSR a SSR a na nižšie články, ktoré stanoví zákon.

Vojenské prokuratúry sa na najvyššom stupni, t.j. na Hlavnej vojenskej prokuratúre integrujú do Generálnej prokuratúry ČSSR.

Najvyšším predstaviteľom prokuratúry je generálny prokurátor ČSSR. Na čele generálnych prokuratúr republík stoja generálni prokurátori republík.

Princípy federatívneho usporiadania sa do postavenia generálnych prokurátorov národných republík premietajú v tom, že

- ich na návrh generálneho prokurátora ČSSR menuje predsedníctvo príslušnej národnej rady, že sú podriadení generálnemu prokurátorovi ČSSR vo veciach výkonu dozoru nad dôsledným vykonávaním a zachovávaním zákonov a iných právnych predpisov, ktoré vydali federálne orgány /teda vyše 90 % právneho poriadku/,

- sú zodpovední v celom rozsahu svojej pôsobnosti národnej rade príslušnej republiky.

Generálnemu prokurátorovi ČSSR zveruje však návrh ústavného zákona v prípadoch, keď je nebezpečie z premeškania, alebo keď je generálny prokurátor republiky nečinný, právo priamo zasahovať a uplatniť svoj vplyv na orgány prokuratúry v ČSR a SSR.

Generálneho prokurátora ČSSR menuje a odvoláva prezident ČSSR. Generálny prokurátor ČSSR zodpovedá Federálnemu zhromaždeniu. Vláda ČSSR je tej mienky, že uvedená konštrukcia prokuratúr je adekvátna federatívnemu usporiadaniu a že znamená i racionálnu úpravu vzťahov k prokuratúre.

Že sa v oblasti súdnictva, vo vzťahoch Najvyššieho súdu ČSSR a najvyšších súdov ČSR a SSR, ako aj v oblasti prokuratúry, vo vzťahoch generálneho prokurátora ČSSR a generálnych prokurátorov ČSR a SSR má uplatňovať politická spolupráca, považujem za samozrejmé. Tak to tiež vyplýva z celej koncepcie ústavného zákona o československej federácii.

Uvedené a ďalšie zásady navrhovaného ústavného zákona o zmene hlavy VIII. Platnej ústavy našli svoj výraz v predložených vládnych návrhoch nového zákona o prokuratúre, zákona o organizácii súdov a voľbách sudcov a v novele zákona o disciplinárnej zodpovednosti sudcov.

V súlade s návrhom ústavného zákona sa stanovuje volebné obdobie sudcov z povolania na 10 rokov a sudcov z ľudu na 4 roky.

Správu súdov v republikách budú vykonávať ministerstvá spravodlivosti príslušných republík. Správu všetkých vojenských súdov Správa vojenských súdov na ministerstve národnej obrany. Správu Najvyššieho súdu ČSSR bude uskutočňovať jeho predseda. Ako ste si, vážené súdružky a súdruhovia, všimli, novo sa upravujú predpoklady pre výkon sudcovskej funkcie. Zavádzajú sa funkcie justičných čakateľov, u ktorých sa určuje doba praxe spravidla na 3 roky.

Vážené súdružky a súdruhovia, zo sústavy súdov sa teraz podľa návrhu vypúšťajú miestne ľudové súdy. Suchá dikcia dôvodovej správy hovorí predovšetkým o tom, že nesplnili predpokladanú spoločenskú funkciu a ani doteraz neboli dobudované. Vzhľadom na to, že sa pri prerokúvaní návrhu ústavného zákona o zmene hlavy VIII. Ústavy vyskytli dotazy k tejto veci, chcem uviesť aspoň toto:

Na niektorých miestach miestne ľudové súdy vďaka občanom, ktorí v nich obetavo pracovali, dosiahli určité pozitívne výsledky. Prácu týchto obetavých súdruhov a súdružiek treba nepochybne vysoko oceniť.

Všeobecne sa však miestne ľudové súdy u nás nedostali a nedopracovali k tomu, aby dosiahli v plnej miere predpoklady pre úspešnú, to znamená efektívnu činnosť, schopnú čeliť nebezpečným dôsledkom tých aktov, ktoré sa pred ne dostávali, resp. mali dostávať. Z viacerých príčin, medzi nimi menovite pre tú, ktorá znamenala v minulom roku - mierne povedané - uvoľnenie a rozkolísanie niektorých stupňov štátneho aparátu, neuspeli miestne ľudové súdy vo svojej funkcii, nenadobudli príslušnú nevyhnutnú autoritu. A tak ako každý štátny orgán, bez autority, bez rešpektu, nemôžu ani ony teraz plniť a splniť svoju úlohu. Podľa našej mienky by dnes miestne ľudové súdy neboli v stave zabezpečiť súdne stíhanie prečinov, a preto sa ich stíhanie zveruje stíhaniu súdom.

Sieť miestnych ľudových súdov nepokrývala všetky miesta nášho štátu, preto v mnohých obciach plnili ich úlohy národné výbory. Nie je možné poprieť oprávnenosť kritických hlasov, že tento stav vytváral nerovnoprávne postavenie občanov, spočívajúce v tom, že za tie isté skutky, a za tie isté previnenia jedných postihovali miestne ľudové súdy a druhých národné výbory. To je ďalší dôvod pre zrušenie miestnych ľudových súdov a vytvorenie jednotného systému postihu občanov samosudcami u okresných súdov. Dôsledky uvedeného rozdielu v právnom postavení občanov možno konkretizovať napr. takto: zatiaľ čo národný výbor mohol maximálne uložiť pokutu do 500 Kč, miestny ľudový súd za ten istý skutok mohol uložiť i trest nápravného opatrenia so zrážkou z platu až 15 % na dobu 3 mesiacov, čo vo svojom dôsledku prevyšovalo zákonom stanovenú hornú hranicu pokuty 500 Kčs.

Uložené nevymožiteľné pokuty nedali sa premeniť na trest odňatia slobody, takže ukladané opatrenia sa stávali bezvýznamnými. To malo za následok všeobecnú nevážnosť vynesených rozhodnutí miestnych ľudových súdov, a preto prerokúvanie prípadov vážnejšej spoločenskej nebezpečnosti stratilo svoj zákonom predvídaný účinok.

Do rozhodovania miestnych ľudových súdov sa zverilo rozhodovanie často skutkove i právne zložitých vecí, ktoré sa vymykali predstavám výchovného pôsobenia pracovných kolektívov a občanov v mieste bydliska previnilého občana. Išlo v podstate o činy, ktoré korešpondovali s trestnými činmi a s občianskoprávnymi spormi, posúdenie ktorých bolo časove i vecne náročné. Z toho vyplývali aj povinnosti sudcov a prokurátorov pri tzv. patronátoch nad miestnymi ľudovými súdmi. To malo za následok zdĺhavé riešenie zložitých prípadov, pričom rozhodovanie vo veci nutne muselo byť ovplyvnené názorom profesionálnych sudcov a prokurátorov, takže sledovaný ciel sa vo svojich dôsledkoch nedosahoval.

V tom sa najmä líšila celková koncepcia pri vytváraní našich miestnych ľudových súdov od koncepcie tzv. súdružských súdov v ZSSR a napr. tiež od konfliktných komisií v NDR, ktoré v podstate riešia bežné priestupky a poklesky v pracovnej a občianskej morálke. V našom právnom poriadku riešenie takýchto otázok prislúcha komisiám na ochranu verejného poriadku pri národných výboroch, príp. disciplinárnym komisiám na závodoch. Mám však za to, že dobrý zámer, súvisiaci s koncepciou morálneho pôsobenia na previnivších sa spolupracovníkov a spoluobčanov by si zaslúžil nové prehodnotenie a prijatie takej právnej úpravy, ktorá by zodpovedala skúsenostiam z právnych poriadkov spriatelených krajín a aktuálnym potrebám našej spoločnosti. V takomto zmysle znie aj záver z rokovania branných a bezpečnostných výborov Snemovne národov a Snemovne ľudu.

Okrem uvedeného, čo som povedal, dovoľujem si upozorniť, že sankcie, ktoré mohli ukladať miestne ľudové súdy, boli výrazne výchovného charakteru a neboli natoľko dôrazné, aby mohli splniť nielen prevýchovnú, ale aj preventívnu úlohu, t.j. aby odvrátili útoky páchateľov proti chráneným spoločenským záujmom, ktoré vo svojom súhrne predstavujú i značné spoločenské nebezpečie.

Stojí snáď za zmienku aj poznatok, že občania sa vyhýbali plneniu funkcie sudcov miestnych ľudových súdov predovšetkým z toho dôvodu, že funkcia sudcov týchto súdov nebola v očiach spolupracovníkov a verejnosti dosť populárna a výkon tejto funkcie sa zo strany verejnosti náležite nehodnotil.

Vláda ČSSR nezavrhuje celkovú koncepciu súdružských súdov, ale má za to, že riešenie bežných konfliktov medzi spolupracovníkmi, spoluzamestnancami a spoluobčanmi bude vecou novej koncepcie pripravovaného trestného zákona správneho, administratívneho, ktorý by mal vymedziť pôsobnosť národných výborov pri postihu zákonom vymedzených najbežnejších priestupkov a takých konaní, ktoré nedosahujú intenzity prečinov alebo trestných činov, ktoré stíhajú súdy.

Vážené súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci, pri príprave novely trestného poriadku, ako i občianskeho súdneho poriadku sa uvažovalo o niektorých závažných zmenách v ich doterajšej koncepcii. Vláda ČSSR síce uznala oprávnenosť niektorých námetov, ale nateraz ich neodporúča uplatniť ako súčasť platného právneho poriadku, resp. ich z neho vypustiť. Ide napr. o zrušenie vyhľadávania ako jednej z foriem trestného prípravného pokračovania, zavedenie zmätočnej sťažnosti v trestných veciach a dovolanie vo veciach občianskoprávnych. Práce na širšej novelizácii trestného poriadku a občianskeho súdneho poriadku, pravda, neskončia prijatím navrhovaných úprav, a ich výsledky sa v tej či onej forme dostanú na rozhodnutie do Federálneho zhromaždenia.

Pokiaľ ide o novelu trestného poriadku, dovoľujem si upozorniť najmä na tieto navrhované úpravy. Sťažnosť proti rozhodnutiu prokurátora o väzbe bude preskúmavať súd; zavádza sa zjednodušená forma objasňovania prečinov, ktorá umožní urýchlené objasňovanie a prerokúvanie menej závažných, skutkovo i právne jednoduchých protispoločenských konaní; do právneho poriadku sa zavádza inštitúcia samosudcu /jediného sudcu/, ktorá sa osvedčila v súvislosti s uplatňovaním zákonného opatrenia č. 99/1969 Zb.; a konečne upravuje sa výkon trestu zákazu pobytu.

Novela občianskeho súdneho poriadku zavádza tiež inštitúciu samosudcu, ktorý bude rozhodovať o skutove i právne menej zložitých prípadoch, okrem vecí rodinných a pracovných, kde budú vždy rozhodovať senáty za účasti sudcov z ľudu. Oproti doterajšiemu stavu sa pripúšťa možnosť odvolania tiež vo veciach dôchodkého zabezpečenia.

K obom procesným poriadkom chcem ešte uviesť, že sa ruší právo predsedu Najvyššieho súdu podávať sťažnosť pre porušenie zákona, pretože nemožno považovať za správne, aby mal možnosť rozhodovať o sťažnosti orgán, ktorý sťažnosť sám podal. Toto právo sa ponecháva generálnemu prokurátorovi a naviac ho dostáva i minister spravodlivosti, pokiaľ pri plnení svojich úloh zistí, že sú na to dané podmienky podľa zákonov o súdnom konaní a pokiaľ ide o rozhodnutie vydané súdmi príslušnej republiky.

Záverom mi, prosím, dovoľte ešte niekoľko slov k návrhom novely trestného zákona a zákona o prečinoch. Z tzv. justičného balíka je zrejmé, že je vhodné a potrebné prevziať zo zákonného opatrenia č. 99/1969 Zb., ktorého platnost končí 31. decembra 1969, niektoré osvedčené inštitúcie, že je potrebné, aby štát mal k dispozícii účinné a pohotové právne prostriedky proti útokom na socialistické spoločenské a štátne vzťahy, proti ohrozovaniu poriadku a bezpečnosti, proti antisocialistickým prejavom, ohrozovaniu našich spojeneckých zväzkov, je potrebné, ak nechcem povedať nevyhnutné, urýchlene reagovať súdnym postihom na činnosť doteraz trestným zákonom nepostihovanú, na činnosť tzv. menších rozkrádačov socialistického majetku, poškodzovateľov socialistického hospodárstva, ľudí, ktorí zneužívajú naše terajšie ťažkosti v zásobovaní a robia šmelinu, vykupujú čo sa dá, zťažujú možnosti získať za poctivú prácu potrebné veci statočným pracujúcim občanom nášho štátu atd. Nemôžeme čakať, resp. prizerať, ako sa beztrestne predáva pod pultom, ako sa nepoctivo, bezprácne zarába na predaji pomocou výziev na odber, najmä pokiaľ ide o väčšie priemyslové jednotky, ktorých je na trhu nedostatok. Nemôžeme čakať, resp. prizerať, ako sa beztrestne množia prípady nekalého získavania peňazí nemorálnym príživníckym spôsobom života a pod. Rovnako je, domnievam sa, práve tak je odôvodnené, že sa do trestného zákona zavádza napr. nová skutková podstata "neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla", pretože postih podľa doterajšej právnej úpravy bol málo účinný. Vytvárajú sa, vážené súdružky a súdruhovia, nové skutkové podstaty prečinov proti záujmom socialistického hospodárstva, osobnému i socialistickému majetku, proti záujmom socialistickej spoločnosti v oblasti styku s cudzinou, proti verejnému poriadku, proti pracovnej disciplíne, socialistickému spolunažívaniu, ako i ďalším zákonom chráneným záujmom.

Z iniciatívy spojených ústavnoprávnych výborov Snemovne národov a Snemovne ľudu sa medzi skutkové podstaty prečinov dostalo aj pytliactvo.

Vláda ČSSR verí, že predložený zákon o prečinoch zohrá významnú preventívnu úlohu v boji proti najrozšírenejším nešvárom, ktoré dennodenne znepríjemňujú život prevažnej väčšiny našich občanov.

Navrhovaný zákon o prečinoch bude klásť zvýšené nároky na sudcov, prokurátorov a pracovníkov bezpečnosti. Na rozdiel od iných názorov nevidíme však situáciu tak, že by bola nezvládnuteľná, že by malo ísť o stovky nárokov na zvýšenie počtu pracovníkov a pod., resp. že by šlo o neriešiteľný rozpor medzi nárokmi, vyplývajúcimi z nárokov súvisiacich s realizáciou tohto zákona a z kádrových predpokladov. Všetky čísla, ktoré sa v tejto súvislosti uvádzajú, vrátane počtu nápadu vecí, sú iba odhady, aké sa pri príležitosti každého podobného zákona robia. Rovnako i odhadovaný finančný dopad predložených návrhov, uvedený v dôvodovej správe, je viditeľne nadsadený. Potvrdili to včera aj generálny prokurátor a predseda Najvyššieho súdu.

Nakoniec chcem spomenúť ešte to, že proti návrhu zákona o prečinoch sa ozývajú, pravda, mimo Federálneho zhromaždenia, aj také hlasy, že už budeme postihovať všetko, i maličkosti a pod. Legislatívna rada aj vláda ČSSR vychádzali z toho, že štát a spoločnosť majú právo i povinnosť brániť sa proti konaniam, ktoré smerujú proti ich podstate, proti rozvoju vzťahov, na ktorých sa štát a spoločnosť zakladajú. A činy, ktoré sa majú postihnúť zákonom o prečinoch, sú nepochybne spoločensky nebezpečné. To je vidieť i cítiť.