Predseda SN Mihálik: Vážená
Snemovňa národov, vážené súdružky
poslankyne, vážení súdruhovia poslanci,
vážení hostia!
Otváram 7. zasadnutie Snemovne národov
a vítam na ňom všetkých prítomných
poslancov, členov federálnej vlády, ako aj
ostatných hosťov. Schádzame sa na naše
rokovanie v období, v ktorom ešte doznievajú
nedávne oslavy 25. výročia oslobodenia našej
vlasti hrdinskou Sovietskou armádou. Naše trojdenné
zasadnutie so Snemovňou ľudu je plne v znamení
najdôležitejšieho bodu - Zmluvy o priateľstve,
spolupráci a vzájomnej pomoci medzi Československou
socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických
republík, podpísanej 6. mája 1970 v Prahe.
Dovoľte mi na začiatku rokovania
Snemovne národov, aby som podčiarkol všestranný
význam zmluvy, ktorú budeme zajtra schvaľovať.
Táto zmluva je najdôležitejším historickým
dokumentom súčasnej doby, ktorý neuzaviera
iba 25-ročné obdobie socialistickej výstavby
v našej vlasti, ale je to programový dokument,
ktorý určuje nové ciele a možnosti rozvoja
našich národov vo všetkých oblastiach
tvorivej ľudskej práce. Zmluva je súčasne
podnetom k politickej a pracovnej aktivizácii každého
nášho občana, príležitosťou
podívať sa naspäť do minulosti a znovu si
pripomenúť veľké osloboditeľské
dielo Sovietskej armády a ľudu ZSSR. Slávne,
nesmiernymi obeťami vykúpené víťazstvo
Zväzu sovietskych socialistických republík
nad fašizmom umožnilo aj zachovanie našej národnej
a štátnej existencie. Dnešná i budúce
generácie si to musia stále uvedomovať. Musia
vedieť, že naším najbližším
skutočným priateľom bol, je a zostáva
Zväz sovietskych socialistických republík.
Pred štvrťstoročím
naše národy vedené Komunistickou stranou Československa
v atmosfére vydobytej slobody hlboko precítili
bratské vzťahy k ľudu ZSSR a tieto bratské
vzťahy v rodine socialistických krajín
ďalej rozvíjali. Nie je náhoda, že v roku
1968 útok oportunistických a protisocialistických
síl, podporovaných svetovou reakciou, bol namierený
práve na rozrušenie nášho spojenectva,
na odvedenie nášho ľudu z cesty tradičného
priateľstva so Zväzom sovietskych socialistických
republík.
Dnes v priebehu politickej konsolidácie
sa čím ďalej tým viac ľudí
presviedča, že bez priateľstva so ZSSR by naša
cesta vyústila do katastrofy. Preto sme boli svedkami manifestácií
úprimného priateľstva nášho ľudu
k ZSSR pri oslavách sviatku pracujúcich celého
sveta 1. mája i pri oslavách 25. výročia
oslobodenia hrdinskou Sovietskou armádou. To je skutočnosť,
ktorá v tomto období najviac rozčuľuje
našich nepriateľov a ktorá v nich vyvoláva
záchvaty bezmocnej nenávisti. Hlboké priateľské
city k ZSSR viedli naše národy po trpkých
skúsenostiach s kapitalistickým spoločenským
poriadkom k tomu, že sa rozhodli ísť cestou
výstavby socializmu. Pri tejto výstavbe sa umocňovalo
naše priateľstvo so ZSSR vzájomnou spoluprácou.
Vďaka úzkej spolupráci sme dosiahli také
výsledky v hospodárstve, aké sú
v kapitalizme nemysliteľné. Náš pracujúci
ľud pod vedením Komunistickej strany Československa
dosiahol slušnú životnú úroveň
a je navždy zbavený sociálnej neistoty. Spolupráca
so Zväzom sovietskych socialistických republík
nám umožnila nielen rýchlo rozvíjať
výrobné sily, ale na tomto základe sme mohli
pozdvihnúť na nebývalú úroveň
naše školstvo, kultúru a všestrannú
starostlivosť o každého pracujúceho človeka
v našej vlasti.
Sme právom hrdí na tieto výsledky
socialistickej výstavby, ktoré sú presvedčivým
argumentom proti všetkým tým, ktorí
nám neprajú, a proti všetkým skrytým
i otvoreným nepriateľom.
Logickým vyústením
priateľstva a spolupráce so Zväzom sovietskych
socialistických republík je aj naša vzájomná
pomoc na ochranu našich vymožeností. Stali sme
sa pevnou súčasťou svetovej socialistickej
sústavy a ozbrojené sily ZSSR a ostatných
socialistických štátov združených
vo Varšavskej zmluve sú zárukou našej
obrany a ďalšieho mierového budovania. Nová
zmluva, vychádzajúca z doterajších
skúseností, vyjadruje na vyššej úrovni
naše spoločné záujmy a jej plnenie prinesie
našim národom ďalší nebývalý
rozvoj hospodársky, sociálny a kultúrny.
S týmto presvedčením a vo vedomí,
že vyjadrujeme záujmy českého a slovenského
národa, budeme zmluvu prerokovávať. Jej schválenie
a čestné plnenie bude najlepšou zárukou,
že sa koleso dejín neotočí do minulosti,
že ľudské šťastie, práca a mier
bude hrdosťou našej doby, ktorá do budúcich
dní nesie na čele víťazné znamenie
socializmu a komunizmu.
Vážená Snemovňa
národov, podľa prezenčnej listiny je v tejto
chvíli prítomných 50 poslancov zvolených
v Českej socialistickej republike a 61 poslancov zvolených
v Slovenskej socialistickej republike. To znamená,
že v obidvoch častiach Snemovne je nadpolovičná
väčšina a Snemovňa národov je teda
schopná sa uznášať. Mená poslancov,
ktorí sa na dnešné zasadnutie ospravedlnili,
oznámim v priebehu rokovania. Než rozhodneme
o programe, ktorý dnešnému zasadnutiu predkladá
Predsedníctvo Snemovne národov, dovoľte mi
predniesť podľa ústavných zvyklostí
tieto prezidiálne oznámenia.
Prezident Československej socialistickej
republiky oznámil listom zo dňa 16. januára
1970 Predsedníctvu Federálneho zhromaždenia,
že svojím rozhodnutím zo dňa 16. januára
1970 vymenoval podľa čl. 105 Ústavy v znení
ústavného zákona č. 155/1969 Zb. JUDr.
Jána Feješa za generálneho prokurátora
ČSSR, a to s účinnosťou od 1. januára
1970.
Listom z 28. januára 1970 oznámil
prezident republiky, že podľa článku 61
ústavného zákona o čs. federácii
rozhodol o týchto zmenách vo vláde ČSSR:
Na vlastnú žiadosť odvolal
Ing. Oldřicha Černíka, poslanca FZ, z funkcie predsedu vlády ČSSR, prof. Ing. Josefa Kempného, poslanca FZ , z funkcie podpredsedu vlády ČSSR
Ing. Miloslava Hruškoviča, podpredsedu vlády ČSSR, z funkcie predsedu Výboru pre technický a investičný rozvoj,
Jána Pelnáře, poslanca FZ, z funkcie ministra vlády ČSSR, Ing. Josefa Krejčího, poslanca FZ, z funkcie ministra vlády ČSSR,
a prof. dr. Kolomana Bodu, poslanca FZ ,
z funkcie ministra vlády ČSSR.
Ďalej prezident republiky zbavil
Františka Hamouza, podpredsedu vlády ČSSR, na jeho žiadosť vedenia Ministerstva zahraničného obchodu,
z funkcie štátneho tajomníka odvolal na ich vlastnú žiadosť
genpor. Václava Dvořáka,
plk. JUDr. Jána Majera, Ing. Andreja Barčáka,
JUDr. Vlastu Brablcovú, Ing. Karola Kůrku a Ing.
Karola Martinku.
Súčasne prezident republiky
oznámil, že podľa čl. 61 ústavného
zákona o čs. federácii vymenoval:
dr. Ľubomíra Štrougala za predsedu vlády ČSSR,
Jozefa Korčáka za podpredsedu vlády ČSSR,
Ing. Radka Kasku za ministra vlády ČSSR a poveril ho riadením Ministerstva vnútra,
Ing. Andreja Barčáka za ministra vlády ČSSR a poveril ho riadením Ministerstva zahraničného obchodu,
Ing. Oldřicha Černíka za ministra vlády ČSSR a za predsedu Výboru pre technicky a investičný rozvoj,
dr. Bohuslava Večeřu za ministra vlády ČSSR a za predsedu Výboru pre poľnohospodárstvo a výživu,
Ing. Jindřicha Zahradníka za ministra vlády ČSSR a za predsedu Výboru pre priemysel a
Ing. Karola Martinku za ministra vlády
ČSSR.
Dňom 28. februára 1970 vyhlásil
prezident republiky podľa čl. 61 ústavného
zákona o čs. federácii jesenné zasadanie
FZ za skončené a podľa toho istého ustanovenia
zvolal Federálne zhromaždenie na jarné zasadanie
dna 30. apríla 1970.
Vážená Snemovňa
národov, Predsedníctvo SN sa uznieslo navrhnúť
Snemovni národov na prerokovanie program, ktorý
je uvedený na rozoslanej pozvánke. Tento návrh
programu sa doplňuje podľa uznesenia Predsedníctva
SN z 27. mája t. r. o ďalší bod, ktorým
je vládny návrh ústavného zákona
o predĺžení volebného obdobia sudcov
krajských a okresných súdov.
Program, ktorý vám v mene
Predsedníctva SN predkladám na schválenie,
je teda nasledujúci:
1. Správa mandátového
a imunitného výboru o zmenách v zložení
SN a návrh na overenie platnosti voľby nových
poslancov.
2. Sľub novozvolených poslancov
SN.
3. Návrh na zmenu rozpočtového
výboru na "Výbor SN pre plán a rozpočet".
4. Voľba predsedu Ústavnoprávneho
výboru SN a voľba dvoch členov Predsedníctva
FZ.
5. Doplňovacia voľba členov
výborov SN.
6. Vládny návrh ústavného
zákona o predĺžení volebného obdobia
krajských a okresných súdov.
7. Návrh na odvolanie niektorých
sudcov Najvyššieho súdu v ČSSR.
8. Voľba sudcov Najvyššieho
súdu ČSSR a voľba sudcov z povolania vojenských
súdov.
9. Vládny návrh, ktorým
sa predkladá Federálnemu zhromaždeniu na súhlas
Dohoda o nepremlčateľnosti vojnových zločinov
a zločinov proti ľudskosti, dojednaná dna 26.
novembra 1968 v New Yorku.
10. Vládny návrh, ktorým
sa predkladá Federálnemu zhromaždeniu na súhlas
Konzulárna dohoda medzi ČSSR a Francúzskou
republikou, podpísaná v Prahe dňa 22.
januára 1969.
11. Správa o zabezpečení
vykonávacieho národohospodárskeho plánu
na r. 1970 v podnikovej sfére a výsledky rozvoja
za I. štvrťrok 1970.
12. Správa o zákonných
opatreniach a opatreniach Predsedníctva FZ prijatých
medzi jesenným a jarným zasadaním FZ podľa
č. 58 ústavného zákona o čs.
federácii.
13. Návrh Predsedníctva SN
na spoločnú schôdzku so Snemovňou ľudu.
14. Správa predsedníctva SN
o činnosti od júla 1969 do konca apríla 1970.
15. Interpelácie a otázky
poslancov.
Počuli ste návrh programu
7. schôdzky Snemovne národov. Písomné
podklady boli rozoslané, príp. rozdané pred
otvorením rokovania.
Má, prosím, niekto k navrhovanému
programu pripomienku alebo námietky? /Nemal./
Nemá.
Kto s týmto programom dnešného
zasadnutia súhlasí, nech zdvihne ruku. /Deje sa./
Ďakujem.
Je niekto proti? /Nikto./
Zdržal sa niekto hlasovania? /Nikto./
Nikto. Tým Snemovňa národov
schválila program dnešného zasadnutia.
Dovoľte, aby som ešte oznámil,
že sa na dnešné rokovanie ospravedlnili títo
poslanci: Strcula, Lúčan, Varga, Faglic, Daubner,
Husák, Chorváth, Matuška, Holomek, Himl, Souček,
Vladimír Ptáček, Sobotníková,
Novotný, Císař, Rázl, Turek, Löbl,
Pacovský, Frank, Malý, Marták, Kompiš,
Kašičková, Suchopárek, Šimek.
Môžeme prikročiť
k prerokovaniu prvého bodu programu, ktorým
je
Udeľujem slovo predsedovi Mandátového
a imunitného výboru SN poslancovi Jiřímu
Hrdličkovi.
Poslanec Hrdlička: Vážená
Sněmovno národů, soudružky a soudruzi,
mandátový a imunitní výbor Sněmovny
národů přezkoumal 22. května 1970
doklady předložené předsedovi Sněmovny
národů a Kanceláři Federálního
shromáždění Českou národní
radou a Slovenskou národní radou a zjistil, že
- rezignací na funkci poslance ČNR
ztratili poslanecký mandát ve Sněmovně
národů ing. Alois Zálešák dne
2. dubna1970 a Helena Vobořilová dne 16. dubna 1970;
- rezignací na funkci poslance ve
Slovenské národní radě ztratili mandát
ve Sněmovně národů Irena Ďurišová,
Vojtěch Hatala, Emília Sedláková a
Ľuba Vlasáková, všichni dnem 22. prosince
1969, dále Baltazar Dubeň, Samuel Falťan, Jozef
Karcoľ, Viktor Pavlenda, Josef Zrak, všichni dnem 28.
dubna 1970;
- zproštěním funkce poslance
Slovenské národní rady podle § 3 odst.
1 písm. b/úst. zák. č. 117/ 1969 Sb.
ztratili mandát ve Sněmovně národů
Imrich Piatnica dnem 22. prosince 1969, Svetozár Štúr
dnem 28. dubna 1970 a Anton Ťažký rovněž
dnem 28. dubna 1970;
- na místa uvolněná
rezignacemi a zproštěním byli zvoleni Slovenskou
národní radou dne 28. dubna 1970 podle § 2
ústavního zákona č. 117/1969 Sb. tito
poslanci: Tibor Demmer, Daniel Futej, Štefan Ferencei, Anna
Hirková, Miloslav Hruškovič, Ján Janík,
Matej Lúčan, Ladislav Martinák, František
Mišeje, Ľudovít Retkes, Viliam Šalgovič,
Anna Ševčíková.
Mandátový a imunitní
výbor Sněmovny národů dále
zjistil, že žádný z uvedených
poslanců zvolených do Sněmovny národů
Slovenskou národní radou 28. dubna 1970 není
poslancem Sněmovny lidu a že tedy jejich volba je
v souladu s čl. 30 odst. 2 úst. zákona
č. 143/68 Sb. o československé federaci.
Výbor navrhuje proto Sněmovně
národů ověřit platnost této
volby ve smyslu článku 47 ústavního
zákona č.143/68 Sb. o československé
federaci.
/Česká národní
rada na uvolněná místa dvou poslanců
ve Sněmovně národů nové poslance
ještě nezvolila./
Predseda SN Mihálik: Ďakujem
poslancovi Hrdličkovi. Vypočuli ste správu
mandátového a imunitného výboru a
návrh na uznesenie, ktorým Snemovňa národov
overuje platnosť voľby poslancov zvolených Slovenskou
národnou radou dňa 28. apríla 1970.
Sú k tejto správe alebo
k návrhu uznesenia otázky alebo pripomienky?
Pripomienok ani otázok niet, dám teda o prednesenom
návrhu hlasovať.
Kto súhlasí s návrhom
mandátového a imunitného výboru, ako
ho predniesol predseda tohto výboru, nech zdvihne ruku.
/Hlasuje sa./ Ďakujem.
Je niekto proti? /Nikto./
Zdržal sa niekto hlasovania? /Nikto./
Ďakujem. Tým Snemovňa
národov overila platnosť voľby nových
poslancov zvolených 28. apríla 1970 Slovenskou národnou
radou.
Pristúpime k druhému
bodu programu, ktorým je
Poslanci, ktorých voľbu Snemovňa
národov práve overila, vykonajú Ústavou
predpísaný sľub. Podľa článku
48 úst. Zákona o čs. federácii skladá
poslanec Federálneho zhromaždenia poslanecký
sľub na zasadnutí snemovne, ktorého sa po prvý
raz zúčastní.
Okrem nových poslancov, ktorých
mená prečítam, sa na dnešné zasadnutie
po prvý raz dostavil aj poslanec Michal Hrib, ktorý
bol od ustavenia snemovne vážne chorý. Vykoná
preto poslanecký sľub až na dnešnom zasadnutí.
Poslanci, ktorých mená prečítam,
zložia sľub tým spôsobom, že predstúpia
pred poslanecké lavice a po prečítaní
formuly sľubu, ktorú stanoví ústavný
zákon o čs. federácii v článku
48, vykonajú sľub podaním ruky predsedovi Snemovne
národov a slovom "Sľubujem".
Po zložení sľubu odovzdajú
pri stolíku pred tribúnou lístky so svojím
menom, ktoré dostali pred otvorením schôdzky.
Prosím teda, aby pred tribúnu
prišli poslanci: Tibor Demmer, Daniel Futej, Štefan
Ferencei, Anna Hirková, Miloslav Hruškovič,
Ján Janík, Ladislav Martinák, František
Mišeje, Ľudovít Retkes, Viliam Šalgovič,
Anna Ševčíková a Michal Hrib. /Poslanci
prišli pred tribúnu./