Federální shromáždění Československé socialistické republiky 1969
I. v. o.
18
Vládny návrh
Zákon
zo dňa ......1969,
ktorým sa mení a doplňuje zákon č. 36/1964 Zb. o organizácii súdov
a o voľbách sudcov
Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto zákone.
Článok l
Zákon č. 36/1964 Zb. o organizácii súdov a
o voľbách sudcov v znení zákonov č. 29/1968 Zb.,
č. 170/1968 Zb. a č. 175/1968 Zb. sa mení a doplňuje
takto:
1. § 1 ods. 1 znie:
"(1) Súdnictvo vykonávajú volené a nezávislé
súdy Československej socialistickej republiky.
Českej socialistickej republiky a Slovenskej socia-
listickej republiky.
Súdy Československej socialistickej republiky
sú: Najvyšší súd Československej socialistickej re-
publiky, vyššie vojenské súdy a vojenské obvodové
súdy; v čase brannej pohotovosti štátu tiež vyššie
porne súdy a nižšie poľné súdy.
Súdy republík sú: Najvyšší súd Českej socia-
listickej republiky, Najvyšší súd Slovenskej socia-
listickej republiky, krajské súdy a okresné súdy. "
2
2. § 2 ods. 3 znie:
"(3) Pri ukladaní a výkone trestov majú búdy
na zreteli nielen potrestanie páchateľa, ale aj jeho
polepšenie a prevýchovu "
3 § 3 ods. 1 písm. b) znie
,, b) rozhodujú v trestnom konaní o vine obvineného
a ukladajú zákonom ustanovené tresty, prí-
padne iné opatrenia, "
4. § 3 ods. 1 písm. c) označuje sa ako písmeno
d) a vkladá sa nové písmeno c) tohto znenia
,, c) v prípadoch ustanovených zákonom preskúma-
vajú zákonnosť rozhodnutí iných orgánov "
5. § 5 znie
"§ 5
(1) V konaní pred súdom rozhoduje senát
alebo jediný sudca. Zákon ustanovuje, v ktorých
senátoch a v ktorých veciach sa zúčastnia na roz-
hodovaní sudcovia z ľudu Zákony o súdnom kona-
ní ustanovujú, v ktorých veciach rozhoduje jediný
sudca. Ako jediný sudca môže rozhodoval len
sudca z povolania.
(2) Sudcovia z povolania a sudcovia z ľudu sú
si pri rozhodovaní rovní. Predsedom senátu môže
byť len sudca z povolania "
6 § 6 sa vypúšťa.
7. § 7 znie:
"§ 7
Sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí
a sú viazaní iba právnym poriadkom socialistic-
kého štátu. Sú povinní spravovať sa zákonmi a
inými právnymi predpismi a vykladať ich v súlade
so socialistickým právnym vedomím "
8. K § 8 sa pripojuje tretí odsek tohto znenia:
,, (3) Rozhodnutia všetkých súdov, pôsobiacich
v Československej socialistickej republike sú plat-
ne a vykonateľné na celom jej území Súdy Českej
socialistickej republiky a súdy Slovenskej socia-
listickej republiky poskytujú si vzájomne právnu
pomoc. To platí aj vo vzájomných vzťahoch súdov
republík a súdov Československej socialistickej
republiky. "
9 § 13 znie:
"§ 13
Prokurátor sa podľa ustanovení o súdnom ko-
naní zúčastní na konaní na súdoch a vykonáva
dozor nad dôsledným vykonávaním a zachováva-
ním zákonov a iných právnych predpisov "
3
10. § 14 sa vypúšťa.
11. § 15 znie:
"§ 15
(1) Okresný súd sa skladá z predsedu súdu,
prípadne jeho námestníka (námestníkov), ďalších
sudcov z povolania a sudcov z ľudu.
(2) Okresný súd rozhoduje v senátoch alebo
samosudcom. Samosudcom môže byť len sudca
z povolania.
(3) Senáty okresného súdu sa skladajú zo
sudcu z povolania a z dvoch sudcov z ľudu. "
12. § 16 znie:
"§ 16
Okresné súdy rozhodujú ako súdy prvého
stupňa. "
13. § 17 ods. 1 a 2 znie:
"(1) Predseda okresného súdu:
a) môže predsedať ktorémukoľvek senátu,
b) sleduje rozhodovanie všetkých senátov a sa-
mosudcov,
c) vybavuje sťažnosti pracujúcich.
(2) Predseda okresného súdu vykonáva správu
okresného súdu, najmä zabezpečuje jeho riadny
chod po stránke kádrovej, organizačnej, hospodár-
skej a finančnej a stará sa o politickú a odbornú
výchovu sudcov a ostatných pracovníkov okres-
ného súdu. "
14. Nad § 18 vkladá sa nadpis: "Krajské súdy"
a § 18 znie:
"§ 18
(1) Krajský súd sa skladá z predsedu súdu,
jeho námestníka (námestníkov), ďalších sudcov
z povolania a sudcov z ľudu.
(2) Krajský súd rozhoduje v senátoch.
(3) Senáty krajského súdu sa skladajú:
a) z dvoch sudcov z povolania a troch sudcov
z ľudu, ak rozhodujú ako súdy prvého stupňa
v trestných veciach,
b) zo sudcu z povolania a dvoch sudcov z ľudu,
ak rozhodujú ako súdy prvého stupňa v iných
veciach,
c) z troch sudcov z povolania v ostatných prí-
padoch. "
15. § 19 znie:
"§ 19
(1) Krajské súdy dozerajú na rozhodovanie
všetkých súdov a štátnych notárstiev vo svojom
obvode najmä tým, že rozhodujú ako súdy druhého
stupňa vo veciach, v ktorých rozhodovali v prvom
stupni okresné súdy alebo štátne notárstva.
4
(2) Ďalšie prípady rozhodovania krajských sú-
dov upravujú zákony o súdnom konaní. "
16. § 20 sa vypúšťa.
17. § 21 ods. 1 a 2 znie
"(1) Predseda krajského súdu.
a) môže predsedal ktorémukoľvek senátu,
b) sleduje rozhodovanie všetkých senátov kraj-
ského súdu a okresných súdov v obvode kraj-
ského súdu,
c) vybavuje sťažnosti pracujúcich.
(2) Predseda krajského súdu vykonáva správu
krajského súdu, najmä zabezpečuje jeho riadny
chod po stránke kádrovej, organizačnej, hospodár-
skej a finančnej, stará sa o politickú a odbornú
výchovu sudcov a ostatných pracovníkov krajského
súdu a riadi a kontroluje výkon správy okresných
súdov. "
18. Za § 21 sa vkladajú pod nadpisom "Naj-
vyššie sudy republík" § 21a až § 21e tohto znenia-
"§ 21a
(1) Najvyšší súd republiky sa skladá z pred-
sedu sudu, jeho námestníkov a ďalších sudcov
z povolania.
(2) Najvyšší súd republiky rozhoduje v sená-
toch.
(3) Senáty najvyššieho súdu republiky sa skla
dajú z troch sudcov z povolania.
§ 21 b
Najvyšší súd je najvyšším súdnym orgánom
republiky. Vykonáva dozor nad rozhodovaním všet-
kých súdov najmä tým, že
a) rozhoduje o odvolaniach proti prvostupňovým
rozhodnutiam krajských súdov,
b) rozhoduje o sťažnostiach pre porušenie zákona
v prípadoch uvedených v zákonoch o súdnom
konaní,
c) rozhoduje v ďalších prípadoch určených zá-
konmi o súdnom konaní.
§ 21 c
(1) Sudcovia z povolania najvyššieho súdu re-
publiky tvoria podľa úseku svojej činnosti trestné
a občianskoprávne kolégia. Predsedami kolegií sú
námestníci predsedu najvyššieho súdu
(2) Predsedovia kolégií organizujú a radia
činnosť kolégií a sledujú rozhodovanie senátov
v kolégiách. Najmä riadia ich rozborovú činnosť,
navrhujú kolegiám zovšeobecnenie poznatkov z roz-
hodovania sudov, upozorňujú ich na nedostatky
3
v rozhodovaní, navrhujú zaujatie stanovísk k sprav-
nému výkladu zákonov a iných právnych predpisov
a podávajú plénu najvyššieho súdu správu o čin-
nosti kolégií
§ 21d
(1) Plénum najvyššieho súdu republiky sa skla
dá Ĺ predsedu najvyššieho súdu, jeho námestníkov
d ostatných sudcov z povolania. Platne sa môže
uznášat za prítomnosti najmenej dvoch tretín všet-
kých sudcov z povolania najvyššieho súdu
(2) Plénum najvyššieho sudu republiky najmä
a) uznáša sa na rokovacom poriadku najvyššieho
súdu republiky,
b) prejednáva a schvaľuje správy predsedov ko-
légií najvyššieho súdu republiky o činnosti
týchto kolégií a zaujíma stanoviska k závaž-
ným právnym otázkam sporným medzi kole
giami,
c) prejednáva správy o účinnosti zákonov a iných
všeobecne záväzných právnych predpisov a na
ich podklade dáva podnety na novú právnu
úpravu,
d) prejednáva a schvaľuje správy o stave socia-
listickej zákonnosti pre národnú radu
(3) Zasadnutia plena najvyššieho súdu repub-
liky sú neverejne. Na zasadnutiach pléna sa môže
zúčastňovať generálny prokurátor príslušnej repub
liky a minister spravodlivosti príslušnej republiky:
na zasadnutia pléna možno prizvať aj vedúcich
iných štátnych orgánov d spoločenských organi-
zacií a s poradným hlasom predsedov krajských
sudov
§ 21e
(1) Predseda najvyššieho sudu republiky
a) môže predsedať ktorémukoľvek senátu,
b) sleduje rozhodovanie senátov najvyššieho súdu
republiky a všetkých krajských a okresných
súdov a môže dávať podnety na vydanie roz-
hodnutí alebo stanoviska na zabezpečenie jed
notného výkladu zákonov,
c ) vybavuje sťažnosti pracujúcich,
d) zvoláva plénum najvyššieho sudu, predseda
mu a určuje program rokovania,
e) vykonáva správu najvyššieho sudu, najmä za
bezpečuje jeho riadny chod po stránke kádro
vej, organizačnej, hospodárskej a finančnej a
stará sa o politickú a odbornú výchovu sudcov
a ostatných pracovníkov najvyššieho súdu
(2) Námestníci predsedu najvyššieho súdu re-
publiky zastupujú predsedu najvyššieho súdu re-
publiky spôsobom ustanoveným v rokovacom po
riadku najvyššieho súdu republiky "
6
19. § 22 znie:
"§ 22
Vojenské súdy rozhodujú o všetkých trestných
veciach príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených
zborov, vojnových zajatcov a ďalších iných osôb,
o ktorých to ustanovuje zákon. "
20. § 23 znie:
"§ 23
(1) Vojenský obvodový súd sa skladá z náčel-
níka, prípadne zástupcu (zástupcov) náčelníka,
ďalších sudcov z povolania a sudcov z ľudu.
(2 )Vojenský obvodový súd rozhoduje v sená-
toch alebo samosudcom. Samosudcom môže byť
len sudca z povolania.
(3) Senáty vojenského obvodového súdu sa
skladajú zo sudcu z povolania a z dvoch sudcov
z ľudu.
(4) Vojenské obvodové súdy rozhodujú ako
súdy prvého stupňa. "
21. Za § 23 sa vkladá § 23a tohto znenia.
"§ 23a
(1) Náčelník vojenského obvodového súdu (zá-
stupca náčelníka):
a) môže predsedať ktorémukoľvek senátu,
b) sleduje rozhodovanie všetkých senátov a samo-
sudcov,
c) vybavuje sťažnosti pracujúcich.
(2) Náčelník vojenského obvodového súdu vy-
konáva správu vojenského obvodového súdu, najmä
zabezpečuje jeho riadny chod po stránke kádrovej,
organizačnej, hospodárskej a finančnej a stará sa
o politickú a odbornú výchovu sudcov a ostatných
pracovníkov vojenského obvodového súdu a plní
ďalšie povinnosti, ktoré vyplývajú z jeho vojen-
ského služobného pomeru. "
22. § 24 znie:
"§ 24
(1) Vyšší vojenský súd sa skladá z náčelníka,
zástupcu (zástupcov) náčelníka, ďalších sudcov
z povolania a sudcov z ľudu.
(2) Vyšší vojenský súd rozhoduje v senátoch.
(3) Senáty vyššieho vojenského súdu sa skla-
dajú
a) z dvoch sudcov z povolania a troch sudcov
z ľudu, ak rozhodujú ako súdy prvého stupňa
v trestných veciach,
b) z troch sudcov z povolania v ostatných prí-
padoch.
7
(4) Vyššie vojenské súdy dozerajú na rozho-
dovanie všetkých súdov vo svojom obvode najmä
tým, že rozhodujú ako súdy druhého stupňa vo
veciach, v ktorých rozhodovali v prvom stupni vo-
jenské obvodové súdy
(5) Ďalšie prípady rozhodovania vyšších vo-
jenských súdov upravujú zákony o súdnom ko-
naní. "
23. Za § 24 sa vkladá § 24a tohto znenia
"§ 24a
(1) Náčelník vyššieho vojenského súdu (zá-
stupca náčelníka).
a) môže predsedať ktorémukoľvek senátu,
b) sleduje rozhodovanie všetkých senátov vyš-
šieho vojenského súdu aj vojenských obvodo-
vých súdov v obvode vyššieho vojenského
súdu,
c) vybavuje sťažnosti pracujúcich
(2) Náčelník vyššieho vojenského súdu (zá-
stupca náčelníka) vykonáva správu vyššieho vo-
jenského súdu, najmä zabezpečuje jeho chod po
stránke kádrovej, organizačnej, hospodárskej a fi-
nančnej, stará sa o politickú a odbornú výchovu
sudcov a ostatných pracovníkov vyššieho vojen
ského súdu, riadi a kontroluje výkon správy vo
jenských obvodových súdov a plní ďalšie povin-
nosti, ktoré vyplývajú z jeho vojenského služob-
ného pomeru. "
24. Nad § 25 sa vkladá nadpis "Najvyšší súd
Československej socialistickej republiky" a § 25
znie.
,, § 25
Najvyšší súd Československej socialistickej
republiky sa skladá z predsedu súdu. podpredseda
súdu, námestníkov predsedu súdu a ďalších sud-
cov z povolania. "
25. § 26 znie
,, § 26
(1) Najvyšší súd Československej socialistic-
kej republiky rozhoduje v senátoch
(2) Senáty Najvyššieho súdu Československej
socialistickej republiky sa skladajú
a) z predsedu a 4 sudcov z povolania, ak rozho-
dujú o sťažnosti pre porušenie zákona podanej
proti rozhodnutiam najvyšších súdov republík
alebo vojenských senátov Najvyššieho súdu
Československej socialistickej republiky, alebo
ak vynášajú rozhodnutia na zachovanie jed-
notnosti výkladu zákona; v tomto prípade
treba dbať na to, aby členmi senátu boli obča-
nia obidvoch republík.
8
b) z predsedu a dvoch sudcov z povolania, ak
rozhodujú v ostatných prípadoch.
(3) Ak sa rozhoduje vo veciach spadajúcich
do výlučnej príslušnosti vojenských súdov podľa
§ 22, je senát zložený z vojenských sudcov Naj-
vyššieho súdu Československej socialistickej re-
publiky; vo veciach dotýkajúcich sa všeobecných
aj vojenských súdov rozhodujú zmiešané senáty
zložené zo sudcov trestného a vojenského kolégia.
Podrobnosti o zostavovaní zmiešaných senátov
upraví rokovací poriadok Najvyššieho súdu Česko-
slovenskej socialistickej republiky. "
26. § 27 znie:
"§ 27
(1) Najvyšší súd Československej socialistickej
republiky sleduje rozhodovanie najvyšších súdov
republík a vojenských súdov.
Dozerá nad zákonnosťou rozhodovania všet-
kých súdov a zabezpečuje jeho jednotnosť tým, že
a) rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam
vyšších vojenských súdov,
b) rozhoduje o sťažnostiach pre porušenie zákona
proti rozhodnutiam najvyšších súdov republík
a všetkých vojenských súdov a ďalej proti
rozhodnutiam vojenských senátov Najvyššieho
súdu ČSSR, pokiaľ tento súd rozhodoval o od-
volaniach,
c) vynáša rozhodnutia a stanoviská na zabezpe-
čenie jednotného výkladu zákona,
d) preskúmáva zákonnosť právoplatných rozhod-
nutí, ktorými bol uložený trest smrti.
(2) Najvyšší súd Československej socialistickej
republiky ďalej
a) rozhoduje o uznaní rozhodnutí cudzozemských
súdov na území Československej socialistickej
republiky,
b) rozhoduje spory o miestnej príslušnosti medzi
súdmi alebo štátnymi notárstvami Českej so-
cialistickej republiky a Slovenskej socialis-
tickej republiky,
c) rozhoduje o určení miestne príslušného súdu
alebo štátneho notárstva, ak nemožno zistiť,
či miestne príslušný súd alebo štátne notár-
stvo je na území jednej, či druhej republiky,
d) rozhoduje o prikázaní veci súdu alebo štát-
nemu notárstvu druhej republiky, pokiaľ to
zákon o súdnom konaní pripúšťa,
e) rozhoduje o kompetenčných sporoch medzi vo-
jenskými a ostatnými súdmi,
f) rozhoduje spory o kompetencii medzi súdmi
jednej republiky a štátnymi notárstvami dru-
hej republiky. "
9
27 Za § 27 sa vkladá § 27a tohto znenia
"§ 27a
(1) Ak niektorá otázka vyžaduje zjednotenie
výkladu, môže ju predseda Najvyššieho súdu
Československej socialistickej republiky prikázal
k rozhodnutiu senátu (§ 26 ods. 2 písm b))
(2) Pred rozhodnutím treba si vyžiadať stano-
visko generálneho prokurátora Československej so-
cialistickej republiky a predsedov najvyšších sú-
dov republík
(3 ) Podrobnosti upraví rokovací poriadok Naj-
vyššieho súdu ČSSR. V rokovacom poriadku sa
ustanoví tiež postup, ako má Najvyšší súd Česko-
slovenskej socialistickej republiky v záujme za-
bezpečenia jednotného výkladu zákona zaujímať
v určitej právnej otázke stanovisko "
28. § 28 znie
"§ 28
(1) Sudcovia z povolania Najvyššieho súdu
Československej socialistickej republiky tvoria po-
dľa úseku svojej činnosti trestné, občianskoprávne
a vojenské kolégia. Predsedami kolégií sú námest-
níci predsedu Najvyššieho súdu Československej
socialistickej republiky.
(2) Predsedovia kolegií organizujú a riadia
činnosť kolégií a sledujú rozhodovanie senátov
v kolégiách. Najmä riadia ich rozborovú činnosť,
navrhujú kolégiám zovšeobecnenie poznatkov z roz-
hodovania súdov, upozorňujú ich na nedostatky
v rozhodovaní, navrhujú zaujatie stanovísk k správ-
nemu výkladu zákonov a iných právnych predpisov
a podávajú plénu Najvyššieho súdu Českosloven-
skej socialistickej republiky správu o činnosti ko-
légií. Predseda vojenského kolégia okrem toho
plní ďalšie povinnosti, vyplývajúce z jeho vojen-
ského služobného pomeru a zastupuje predsedu
Najvyššieho súdu Československej socialistickej
republiky vo vojenských záležitostiach. "
29 § 20 znie:
"§ 29
(l) Plénum Najvyššieho sudu Československej
socialistickej republiky tvoria predseda, podpred-
seda, námestníci predsedu a ďalší členovia kolé-
gií Najvyššieho súdu Československej socialistickej
republiky. Na zasadnutí pléna môžu sa zúčastňovať
generálny prokurátor Československej socialistic-
kej republiky a s poradným hlasom predsedovia
najvyšších súdov republík Na zasadnutie pléna
možno prizvať aj vedúcich iných štátnych orgánov
a spoločenských organizácii
(2) Plénum Najvyššieho sudu Československej
socialistickej republiky sa môže platne uznášať za
prítomnosti najmenej dvoch tretín svojich členov.
10
(3) Plénum Najvyššieho súdu Československej
socialistickej republiky najmä
a) uznáša sa na rokovacom poriadku Najvyššieho
súdu Československej socialistickej republiky,
b) prejednáva a schvaľuje správy predsedov ko-
légif Najvyššieho súdu československej socia-
listickej republiky o činnosti,
c) prejednáva správy o účinnosti zákonov a iných
všeobecne záväzných právnych predpisov a na
ich podklade dáva podnety na novú právnu
úpravu,
d) prejednáva a schvaľuje správy o stave socia-
listickej zákonnosti pre Federálne zhromaž-
denie. "
30. § 31 znie:
"§ 31
(1) Predseda Najvyššieho súdu Československej
socialistickej republiky zvoláva plénum tohto súdu
a predsedá mu. Vykonáva správu Najvyššieho súdu
Československej socialistickej republiky s výnim-
kou jeho vojenského kolégia, najmä zabezpečuje
jeho riadny chod po stránke kádrovej, organizač-
nej, hospodárskej a finančnej a stará sa o poli-
tickú a odbornú výchovu sudcov a ostatných pra-
covníkov Najvyššieho súdu Československej socia-
listickej republiky.
(2) Podpredseda zastupuje predsedu. Rokovací
poriadok určí, ako sa podpredseda Najvyššieho
súdu Československej socialistickej republiky po-
dieľa na správe. "
31. § 33 vrátane nadpisu znie:
"§ 33
Sídla a obvody súdov
(1) Sídlom Najvyššieho súdu Československej
socialistickej republiky je Praha.
(2) Sídlom najvyšších súdov republík sú hlav-
né mestá republík.
(3) Sídla a obvody okresných a krajských sú-
dov určí zákon národných rád.
(4) Minister spravodlivosti príslušnej republiky
môže určiť, že veci určitého druhu z obvodu nie-
koľkých súdov bude vybavovať jeden okresný súd;
v odbore vojenského súdnictva prislúcha toto prá-
vo náčelníkovi Správy vojenských súdov.
(5) Vojenské obvodové súdy a vyššie vojenské
súdy zriaďuje a zrušuje prezident Československej
socialistickej republiky, ktorý tiež ustanovuje ich
sídla a obvody. "
11
32. Pod označením tretej hlavy "Správa súdov"
§ 35 znie:
"§ 35
(1) Správu okresných a krajských súdov a naj-
vyššieho súdu republiky vykonáva ministerstvo
spravodlivosti príslušnej republiky. Za tým účelom
najmä:
a) vykonáva previerky práce okresných a kraj-
ských súdov,
b) sleduje súdnu činnosť a dáva najvyššiemu súdu
republiky, prípadne Najvyššiemu súdu Česko-
slovenskej socialistickej republiky podnety na
zovšeobecnenie súdnej činnosti a na zabezpe-
čenie správneho výkladu zákonov a iných
právnych predpisov,
c) vydáva smernice o otázkach výkonu správy
súdu,
d) riadi činnosť súdov na úseku propagácie práv-
neho poriadku,
e) zabezpečuje riadny chod súdov po stránke ká-
drovej, organizačnej, hospodárskej a finančnej,
f) organizuje a riadi politickú a odbornú výchovu
sudcov a ostatných pracovníkov súdov.
(2) V rámci úloh uvedených v odseku 1 pod
písm. a) a b) môže minister spravodlivosti prí-
slušnej republiky podať sťažnosť pre porušenie
zákona, ak zistí pri plnení svojich úloh, že sú na
to dané podmienky podľa zákonov o súdnom ko-
naní. O prejednaní platia primerane ustanovenia
týchto zákonov. "
32. § 36 znie:
"§ 36
Správu krajských a okresných súdov vykonáva
minister spravodlivosti príslušnej republiky buď
priamo, alebo prostredníctvom ich predsedov; sprá-
vu okresných súdov môže vykonávať tiež prostred-
níctvom predsedov krajských súdov. Správu naj-
vyššieho súdu republiky vykonáva minister spra-
vodlivosti príslušnej republiky prostredníctvom
predsedu tohto súdu. "
33. § 37 vrátane nadpisu znie:
"§ 37
Výkon správy vojenských súdov
(1) Súdnu správu (§ 35) v odbore vojenského
súdnictva vykonáva Správa vojenských súdov na
ministerstve národnej obrany; oprávnenie ministra
spravodlivosti príslušnej republiky prislúcha ná-
čelníkovi Správy vojenských súdov. Náčelníka
Správy vojenských súdov vymenúva prezident Čes-
koslovenskej socialistickej republiky.
12
(2) Náčelník Správy vojenských súdov je nad-
riadeným všetkých vojakov činných na vojenských
súdoch, na Najvyššom súde Československej socia-
listickej republiky a na Správe vojenských súdov.
(3) Správu vyšších vojenských súdov a vojen-
ských obvodových súdov vykonáva náčelník Správy
vojenských súdov buď priamo alebo prostredníc-
tvom ich náčelníkov. Správu vojenských obvodo-
vých súdov môže náčelník Správy vojenských sú-
dov vykonávať tiež prostredníctvom náčelníkov
vyšších vojenských súdov.
(4) Správu vojenského kolégia Najvyššieho
súdu Československej socialistickej republiky vy-
konáva náčelník Správy vojenských súdov pro-
stredníctvom predsedu tohto kolégia v dohode
s predsedom Najvyššieho súdu Československej
socialistickej republiky. "
34. § 38 sa vypúšťa.
35. § 39 vrátane nadpisu znie:
,, § 39
Predpoklady pre voľbu
(1) Sudcom môže byť zvolený každý svojpráv-
ny, bezúhonný, veci socializmu oddaný českoslo-
venský štátny občan, ktorého politická a odborná
vyspelosť, skúsenosti a morálne vlastnosti dávajú
záruku, že bude funkciu riadne vykonávať, má
právo voliť do zastupiteľských zborov, v deň voľby
dosiahol vek 24 rokov a súhlasí so svojou kandi-
datúrou na určitom súde.
(2) Sudca z povolania okrem splnenia pod-
mienok uvedených v predošlom odseku musí mať
úplné vysokoškolské právnické vzdelanie a úspeš-
ne zloženú odbornú justičnú skúšku.
(3) Sudca z ľudu na vojenskom súde okrem
splnenia podmienok uvedených v odseku prvom
musí konať činnú vojenskú službu, alebo byť prí-
slušníkom ozbrojených zborov; sudcovia z povo-
lania na vojenských súdoch a vojenskí sudcovia
Najvyššieho súdu ČSSR musia okrem toho mať hod-
nosť dôstojníka (generála) a splnená podmienky
uvedené v odseku druhom. "
36. § 40 vrátane nadpisu znie:
" § 40
Volebné obdobie
(1) Sudcovia z povolania sú volení na dobu
desiatich rokov.
(2) Sudcovia z ľudu sú volení na dobu štyroch
rokov.
(3) Volebné obdobie sa začína dňom zvolenia.
13
(4) Sudcovia vojenských súdov a vojenskí sud-
covia Najvyššieho súdu Československej socialis-
tickej republiky sú volení na dobu, po ktorú vy-
konávajú vojenskú činnú službu, alebo po ktorú
sú príslušníkmi ozbrojených zborov, najdlhšie však
na dobu desiatich rokov, ak ide o sudcov z povo-
lania, a na dobu štyroch rokov, ak ide o sudcov
z ľudu. "
37. § 41 vrátane nadpisu znie
., § 41
Počet sudcov
(1) Počet sudcov z povolania na okresných a
krajských súdoch a na najvyšších súdoch republík
ustanovuje minister spravodlivosti príslušnej re-
publiky.
(2) Počet sudcov z povolania na vojenských
súdoch určuje minister národnej obrany na návrh
náčelníka Správy vojenských súdov.
(3J Počet sudcov na Najvyššom súde Česko-
slovenskej socialistickej republiky ustanovuje
Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia.
(4) Počet sudcov z ľudu ustanovujú predsedo-
via (náčelníci) toho ktorého súdu, a to tak, aby
jednotliví sudcovia nemuseli zasadať viac ako 12
dní do roka. "
38. V § 42 sa mení odsek 2 a pripojujú sa
odseky 3 a 4, takže odseky 2 až 4 znejú:
,, (2) Bez zloženia tohto sľubu nemôže sudca
vykonávať svoju funkciu. Odmietnutie zloženia
sľubu má za následok stratu funkcie.
(3) Zloženie sľubu sa neopakuje, ak bol sudca
zvolený znovu alebo do inej funkcie.
(4) Sľub skladajú
a) sudcovia z povolania súdov republík do
rúk predsedu národnej rady,
ta) sudcovia Najvyššieho súdu Československej
socialistickej republiky a sudcovia z povolania vo-
jenských súdov do rúk predsedu Federálneho
zhromaždenia,
c) sudcovia z ľudu okresných a krajských sú-
dov do rúk predsedu národného výboru, ktorý ich
zvolil,
d) sudcovia z ľudu vojenských súdov do rúk
náčelníka súdu. "
39. § 43 má nadpis "Voľby sudcov" a znie:
"§ 43
(1) Sudcov z povolania súdov republík volí a
odvoláva predsedníctvo národnej rady na návrh
Národného frontu.