14
(2) Sudcov Najvyššieho súdu Československej
socialistickej republiky a sudcov z povolania vo
jenských súdov volí a odvoláva Predsedníctvo Fe-
derálneho zhromaždenia na návrh Národného
frontu
(3) Sudcov z ľudu súdov republík volia a od
volávajú národné výbory podľa zákonov národných
rád.
(4) Sudcov z ľudu vojenských súdov volia a
odvolávajú zhromaždenia príslušníkov ozbrojených
síl a ozbrojených zborov na návrh komisií usta-
vených príslušnými veriteľmi "
40 § 44 znie:
" § 44
(1) Predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu
Československej socialistickej republiky volí Pred-
sedníctvo Federálneho zhromaždenia zo sudcov
zvolených na Najvyšší súd Československej socia-
listickej republiky.
(2) Námestníkov predsedu Najvyššieho súdu
Československej socialistickej republiky volí Pred-
sedníctvo Federálneho zhromaždenia zo sudcov
zvolených na tento súd.
(3) Predsedu najvyššieho súdu republiky ako
aj jeho námestníkov volí predsedníctvo národnej
rady zo sudcov zvolených na ten ktorý súd.
(4) Predsedov senátov Najvyššieho súdu Čes-
koslovenskej socialistickej republiky, ako aj pred-
sedov senátov najvyšších súdov republík ustano-
vujú predsedovia príslušného súdu zo sudcov
zvolených na ten ktorý súd; ak ide o vojenských
sudcov, robia tak na návrh náčelníka Správy vo-
jenských súdov.
(5) Predsedov krajských súdov, ich námestní-
kov, ako aj predsedov okresných súdov a ich ná-
mestníkov ustanovuje minister spravodlivosti prí-
slušnej republiky zo sudcov z povolania zvolených
na ten ktorý súd.
(6) Predsedov senátov krajských a okresných
súdov ustanovuje predseda príslušného krajského
súdu zo sudcov z povolania zvolených na ten ktorý
súd.
(7) Náčelníkov vyšších vojenských súdov, vo
jenských obvodových súdov a ich zástupcov, pred-
sedov senátov vyšších vojenských súdov a vojen
ských obvodových súdov ustanovuje zo sudcov
zvolených pre vyššie vojenské súdy a pre vojen-
ské obvodové súdy náčelník Správy vojenských
súdov. "
41 Za § 44 sa vkladá § 44a tohto znenia
,, § 44a
(1) O odvolaní a uvolnení sudcu z funkcie
uvedenej v § 44 rozhoduje orgán, ktorý sudcu
zvolil, prípadne ustanovil
15
(2) Do funkcií uvedených v § 44 ods. 1 až 3
sú sudcovia volení a z nich odvolávaní, prípadne
uvoľňovaní na návrh Národného frontu. "
12. Oddiel tretí a štvrtý (§ 45 až 48) sa vy-
púšťajú.
43. Ustanovenie § 50 sa zrušuje.
44. V § 51 sa vypúšťajú odseky 6 až 8. Odseky
1 až 5 znejú:
"(1) Sudca môže byť z funkcie uvedenej
v § 43 ods. 1 a 2 odvolaný pred uplynutím funkč-
ného obdobia, ak
a) závažným spôsobom porušuje svoje sudcovské
povinnosti,
b) jeho zdravotný stav mu nedovoľuje riadne vy-
konával sudcovské povinnosti,
c) dosiahol 65 rokov.
(2) Sudca z povolania vojenského súdu a vo-
jenský sudca Najvyššieho súdu Československej
socialistickej republiky môže byť odvolaný z funk-
cie uvedenej v § 43 ods. 2 aj na návrh ministra
národnej obrany, ak je to odôvodnené organizač-
nými zmenami alebo inými dôležitými potrebami
ozbrojených síl.
(3) Postup pri odvolávaní sudcu z ľudu vojen-
ského súdu upraví náčelník Správy vojenských
súdov.
(1) Návrh na odvolanie sudcu z funkcie môže
tiež podať minister spravodlivosti príslušnej re-
publiky, ak ide o sudcu z povolania okresného a
krajského súdu alebo najvyššieho súdu republiky;
v ostatných prípadoch môže návrh podať ústredný
orgán poverený správou súdov. Pred rozhodnutím
o odvolaní sudcu z funkcie treba si vyžiadať jeho
vyjadrenie.
(5) Funkcia, do ktorej bol sudca zvolený alebo
ustanovený, zaniká dňom, keď mu bolo doručené
rozhodnutie o odvolaní z funkcie. Odvolanie
z funkcií uvedených v § 44 nemá za následok
stratu funkcie sudcu (§ 43). "
Odseky 6 až 8 sa vypúšťajú.
45. V § 52 sa vypúšťa odsek 2 a odseky 3 a 4,
ktoré sa označujú ako odseky 2 a 3 a znejú:
,, (2) Pred rozhodnutím orgánu uvedeného
v § 44a o uvoľnení sudcu z funkcie treba si vy-
žiadať stanovisko ústredného orgánu povereného
správou príslušného súdu. Uvoľnenie sudcu z funk-
cií uvedených v § 44 nemá za následok stratu
funkcie sudcu (§ 43).
(3) Funkcia, do ktorej bol sudca zvolený alebo
ustanovený, zaniká dňom, keď mu bolo doručené
rozhodnutie o uvolnení. Doručením rozhodnutia
o uvoľnení z. funkcie sudcu (§ 43) zaniká aj funk-
cia, na ktorú bol sudca ustanovený (§ 44). "
16
46. § 53 ods. 2 znie:
"(2) Sudca z povolania vojenského súdu a vo-
jenský sudca Najvyššieho súdu Československej
socialistickej republiky nemôže byť prepustený
z vojenskej Činnej služby alebo z ozbrojeného
zboru, ak predtým podľa § 51 nebol odvolaný zo
sudcovskej funkcie (§ 43) alebo podľa § 52 nebol
z tejto funkcie uvolnený. "
47. § 54 vrátane nadpisu znie:
,, § 54
Podmienky trestného stíhania
Pre činy spáchané pri výkone sudcovskej
funkcie alebo v súvislosti s výkonom tejto funkcie
možno sudcov trestne stíhať alebo vziať do väzby
iba so súhlasom orgánu, ktorý ich zvolil. "
48. § 55 ods. 2 a 3 znejú:
"(2) O dočasnom pozbavení výkonu sudcov-
skej funkcie rozhoduje:
a) predseda súdu, ak ide o sudcu príslušného
súdu,
b) predseda krajského súdu, ak ide o predsedu
okresného súdu alebo jeho námestníka,
c) minister spravodlivosti príslušnej republiky,
ak ide o predsedu krajského súdu alebo jeho
námestníka,
d) náčelník Správy vojenských súdov, ak ide
o sudcu vojenského súdu.
(3) Orgán, ktorý začal trestné konanie proti
sudcovi, upovedomí o tom predsedu (náčelníka)
príslušného súdu, a ak ide o sudcu z povolania,
tiež ústredný orgán poverený správou príslušného
súdu. "
49. § 58 znie:
"§ 56
(1) Sudcovská funkcia je verejnou funkciou.
Na vzťahy vyplývajúce z výkonu sudcovskej funk-
cie vzťahujú sa, s výnimkou sudcov vojenských
súdov a vojenských sudcov Najvyššieho súdu Čes-
koslovenskej socialistickej republiky, pokiaľ tento
zákon neustanovuje niečo iné, odo dňa zloženia
sľubu zvoleného sudcu predpisy Zákonníka práce.
Osobné veci sudcov z povolania okresných a kraj-
ských súdov a najvyšších súdov republík vybavuje
ministerstvo spravodlivosti príslušnej republiky.
Oprávnenia ministra spravodlivosti príslušnej re-
publiky podľa § 36 tým nie sú dotknuté.
(2) Platové pomery sudcov z povolania upraví
minister spravodlivosti po dohode s ministrom
práce a sociálnych vecí príslušnej republiky. Pla-
tové pomery sudcov Najvyššieho súdu Českoslo-
venskej socialistickej republiky upraví vláda Čes-
koslovenskej socialistickej republiky. "
17
50. Za § 56 vkladá sa § 56 a tohto znenia:
"§ 56a
Sudcovia z povolania vojenských súdov a vo-
jenskí sudcovia Najvyššieho súdu Československej
socialistickej republiky sú vojakmi z povolania,
zahrňujú sa do počtu ozbrojených síl, a pokiaľ
tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na
nich predpisy platné pre vojakov z povolania. "
51. § 57 znie:
"§ 57
(1) V záujme zabezpečenia riadneho plnenia
úloh súdnictva možno sudcu z povolania dočasne
prideliť
a) na využitie skúseností ústrednému orgánu po-
verenému správou súdov,
b) na výkon sudcovskej činnosti na súd vyššieho
stupňa,
c) na výkon sudcovskej činnosti na okresnom
súde (vojenskom obvodovom súde) v obvode
krajského súdu (vyššieho vojenského súdu),
ak ide o sudcu krajského súdu (sudcu vyššie-
ho vojenského súdu),
d) na výkon sudcovskej činnosti na inom okres-
nom súde (vojenskom obvodovom súde) v ob-
vode krajského súdu (vyššieho vojenského
súdu), ak ide o sudcu okresného súdu (vojen-
ského obvodového súdu).
[2] Pokiaľ sudca s pridelením nesúhlasí, ne-
smie doba pridelenia presahovať dva kalendárne
mesiace v kalendárnom roku.
(3) Aj keď súhlasí sudca s pridelením presa-
hujúcim dobu uvedenú v odseku 2, nesmie s vý-
nimkou pridelenia na ústredný orgán poverený
správou súdov doba pridelenia presahovať jeden
kalendárny rok v období troch kalendárnych ro-
kov. "
52. § 58 znie:
"Pridelenie vykonáva
a) minister spravodlivosti príslušnej republiky,
ak ide o pridelenie na ministerstvo spravod-
livosti alebo na najvyšší súd republiky; v prí-
pade uvedenom na poslednom mieste robí tak
po dohode s predsedom najvyššieho súdu re-
publiky,
b) náčelník Správy vojenských súdov, ak ide
o sudcov vojenských súdov,
c) predseda Najvyššieho súdu Československej
socialistickej republiky po dohode s ministrom
spravodlivosti príslušnej republiky (s náčelní-
kom Správy vojenských súdov), ak ide o pri-
delenie na Najvyšší súd Československej so-
cialistickej republiky,
18
d) predseda krajského súdu v ostatných prípa-
doch; ak sudca s pridelením nesúhlasí, možno
ho prideliť iba so súhlasom ministra spravod-
livostí príslušnej republiky. "
53. § 59 a 60 sa vypúšťajú.
54. Za § 62 sa pod nadpisom "Justiční čaka-
telia" vkladajú § 62a až 62d tohto znenia:
"§ 62a
(1) Justiční čakatelia sa pripravujú na budúci
výkon sudcovskej činnosti. Sú oprávnení vykoná-
vat pod dozorom sudcu z povolania jednoduché
úkony vyhradené samosudcovi, ktoré určí minister
spravodlivosti príslušnej republiky (náčelník Sprá-
vy vojenských súdov).
(2) Justiční čakatelia sú povinní, a to aj po
skončení praxe, zachovávať mlčanlivosť vo ve-
ciach, o ktorých se dozvedeli pri výkone svojej
činnosti, v rovnakom rozsahu ako sudcovia. Oslo-
bodiť od tejto povinnosti ich môže predseda kraj-
ského súdu z dôvodov uvedených v § 49.
(3) Justičným čakateľom na vojenskom súde
sa môže stať iba vojak v činnej službe.
(4) Justičný čakateľ skladá pri nástupe do
práce rovnaký sľub ako sudca (§ 42).
§ 62b
Prax justičných čakateľov
Účelom praxe je vyškoliť justičných čakateľov
pre ich budúcu činnosť. Prax justičných čakateľov
trvá spravidla tri roky. Minister spravodlivosti prí-
slušnej republiky, prípadne náčelník Správy vojen-
ských súdov môže na žiadosť justičného čakateľa
celkom alebo sčasti započítať do praxe dobu práv-
nickej činnosti v inom pracovnom alebo obdobnom
pomere, ak čakateľ získal za jej trvania skúsenosti
potrebné pre výkon budúcej činnosti sudcu.
§ 62c
Odbornú justičná skúška
Po skončení praxe sú justiční čakatelia po-
vinní podrobiť sa odbornej justičnej skúške, úče-
lom ktorej je zistiť, či má justičný čakateľ potreb-
né vedomosti a je dostatočne pripravený na to,
aby mohol zastávať sudcovskú funkciu. Výnimočne
možno justičného čakateľa pripustiť k odbornej
justičnej skúške už pred uplynutím prípravnej
služby, ak sa v doterajšej praxi osobitne osvedčil.
§ 62d
(1) Na justičných čakateľov vzťahujú sa pri-
merane obdobné ustanovenia § 56 a 56a.
19
(2) Podrobné predpisy o praxi justičných ča-
kateľov a odbornej justičnej skúške vydá minister
spravodlivosti príslušnej republiky a náčelník
Správy vojenských súdov. "
55. Nadpis nad § 63 znie
"Niektoré ustanovenia o postavení sudcov
z ľudu", odsek 2 sa vypúšťa, doterajší odsek 3 sa
označuje ako odsek 2 a slová "Najvyššieho súdu"
sa nahradzujú slovami "Najvyššieho súdu Česko-
slovenskej socialistickej republiky. "
56. § 64 ods. 2 veta druhá znie:
"Spôsob a výšku náhrady ustanoví minister
spravodlivosti príslušnej republiky. "
57. V § 64 sa pripojuje ďalší odsek tohto zne-
nia
"(4) Sudcom z ľudu prislúcha okrem náhrady
hotových výdavkov a ušlého zárobku za každý deň
pojednávania paušálna náhrada za výkon ich
funkcie. Túto paušálnu náhradu vypláca štát vo
výške, ktorú určí minister spravodlivosti prísluš-
nej republiky. Náhrady prislúchajúce sudcom
z ľudu vojenských súdov upraví minister národnej
obrany po dohode s rezortnými ministrami, ktorým
jednotlivé ozbrojené zbory podliehajú. "
58. § 67 až 69 sa vypúšťajú.
59. § 70 znie.
"§ 70
(1) Doterajší sudcovia z povolania môžu byť
zvolení za sudcov z povolania bez splnenia požia-
davky odbornej justičnej skúšky a bez ukončeného
vysokoškolského právnického vzdelania.
(2) Odborná justičná skúška, sudcovská skúš-
ka, jednotná sudcovská skúška, jednotná sudcov-
ská a advokátska skúška, vojenská právna skúška,
notárska skúška, advokátska skúška, prokurátor-
ská skúška, záverečné hodnotenie čakateľskej
praxe a iné obdobné záverečné skúšky vykonané
pred účinnosťou tohto zákona, majú rovnaké účinky
ako odborná justičná skúška podľa tohto zákona. "
60. § 71 znie.
,, § 71
(1) Správa súdov je povinná zaradiť sudcu
z povolania, ktorý nebol po skončení volebného
obdobia znova zvolený, na miesto zodpovedajúce
jeho odbornej kvalifikácii a skúsenostiam nado-
budnutým v sudcovskej funkcii.
(2) Ak nemožno, pre nedostatok voľných pra-
covných miest urobiť opatrenie podľa odseku
1, je
správa súdov povinná byť sudcovi z povolania,
ktorý nebol znovu zvolený, nápomocná pri vyhľa-
20
daní pracovného miesta zodpovedajúceho odbornej
kvalifikácii sudcu a skúsenostiam nadobudnutým
v sudcovskej funkcii.
(3) Ak sa nepodarilo sudcu z povolania, ktorý
nebol znova zvolený, zaradiť na pracovné miesto
ani podľa odseku 1, ani podľa odseku 2, alebo ak
nemá bývalý sudca na svojom pracovnom mieste
príjem, ktorý dosahoval ako sudca z povolania
pred skončením volebného obdobia, poskytuje mu
správa súdov od zániku jeho funkcie vyrovnanie
vo výške doterajšieho sudcovského platu, prípadne
vo výške rozdielu medzi doterajším sudcovským
platom a zárobkom, ktorý dosahuje na novom pra-
covnom mieste. Vyrovnanie prislúcha na čas šies-
tich mesiacov, ak sudca z povolania vykonával
svoju funkciu menej ako päť rokov, a na čas jed-
ného roku, ak túto funkciu vykonával dlhšie ako
päť rokov.
(4) Ustanovenie odseku 3 platí tiež, ak bol
sudca odvolaný z funkcie podľa § 51, vyrovnanie
platu prislúcha však iba po čas troch mesiacov.
Vyrovnanie neprislúcha sudcovi z povolania, ktorý
bol odvolaný, ak má nárok na starobný dôchodok,
alebo plný invalidný dôchodok, alebo ak bol odvo-
laný z dôvodu, ktorý by bol u pracovníka dôvodom
pre okamžité zrušenie pracovného pomeru. Suma
vyrovnania sa zníži o čiastočný invalidný dôcho-
dok, ktorý bol odvolanému sudcovi z povolania
priznaný.
(5) Ak bol sudca odvolaný alebo uvoľnený
z funkcie podľa § 44, alebo ak bol podľa tohto
ustanovenia zvolený alebo ustanovený na nižšiu
funkciu, prislúcha mu na čas troch mesiacov vy-
rovnanie medzi platom spojeným s doterajšou
funkciou a novým platom.
(6) Ustanovenia odsekov 1 až 5 nevzťahujú sa
na sudcov vojenských súdov a na vojenských sud-
cov Najvyššieho súdu Československej socialistic-
kej republiky, ktorých nároky sú upravené pred-
pismi platnými pre vojakov z povolania. "
01. V § 72 v ods. 1 a 2 sa slová "minister
spravodlivosti" nahradzujú slovami "náčelník
Správy vojenských súdov" a v odseku 2 slová "vo-
jenského kolégia najvyššieho súdu" slovami "vo-
jenských sudcov Najvyššieho súdu Československej
socialistickej republiky".
62. Za § 72 sa vkladá § 72a tohto znenia:
"§ 72a
Vo výnimočných a osobitne odôvodnených
prípadoch možno navrhnúť a zvoliť za sudcu z po-
volania aj občana, ktorý inak splňuje podmienky
§ 39, nemá však zloženú odbornú justičnú skúšku,
ak jeho aspoň päťročná právna prax úspešne vy-
konávaná zabezpečuje, že je schopný na výkon
21
sudcovskej činnosti. Osvedčenie o tom, že táto
podmienka je splnená, vydáva minister spravodli-
vosti príslušnej republiky; ak ide o navrhnutie a
zvolenie za sudcu z povolania vojenského súdu,
náčelník Správy vojenských súdov.
Článok 2
Od doby, kým budú ustanovené sídla a obvody
súdov zákonmi národných rád (§ 33 ods. 3),
ostáva v platnosti doterajšia územná organizácia
súdov.
Článok 3
Zrušujú sa:
1. doteraz nezrušené ustanovenia zákonného
opatrenia predsedníctva Národného zhromaž-
denia č. 59/1955 Zb. o platových pomeroch
sudcov, prokurátorov a právnych čakateľov
(platový poriadok),
2. nariadenie ministra spravodlivosti č. 23/1956
Zb., ktorým sa vykonáva ustanovenie § 5 odst.
3 a 4 zákonného opatrenia č. 59/1955 Zb.
Článok 4
Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia sa
splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov vyhlásilo
úplné znenie zákona o organizácii súdov a o voľ-
bách sudcov, ako vyplýva zo zmien a doplnkov
vykonaných týmto zákonom.
Článok 5
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom
1970.
22
Dôvodová správa
Premietnutie zásad federatívneho usporiadania
štátu do organizácie súdnictva bolo ponechané
v ústavnom zákone o čs. federácii samostatnej
úprave (čl. 145). Základné princípy tejto úpravy
sú ustanovené v návrhu ústavného zákona, ktorým
so novelizuje ôsma hlava Ústavy. Zásady vyjadrené
v základných rysoch v ústavnom zákone treba
bližšie premietnuť do štruktúry súdov, najmä po-
kiaľ ide o vrcholné orgány súdnej sústavy v oboch
republikách a vo federácii. S tým súvisí nové vy-
medzenie princípu senátneho rozhodovania a
účasti sudcov z ľudu v senáte. Nová organizácia
súdnictva sa odráža ďalej vo spôsobe volieb sud-
cov a vo spôsobe ustanovovania zvolených sudcov
do funkcií. S tým súvisí aj riešenie niektorých
problémov právneho postavenia sudcov z hľadiska
vývoja pracovno-právneho zákonodarstva.
Úpravy zamerané v prvom rade na dôsledné do-
vŕšenie federatívneho usporiadania štátu nedotý-
kajú sa však doterajšej organizácie súdnictva tak,
aby ich bolo treba vyjadriť v celkom novom zá-
kone. Zmeny možno vykonať novelizáciou doteraj-
šieho zákona tak, že sa vypustia niektoré jeho už
prekonané ustanovenia, niektoré ustanovenia že
sa zmenia a doplnia a niektoré nové ustanovenia
že sa vložia. Tým sa dá aj zovňajší výraz tomu,
že organizácia súdnictva a zásady jeho činnosti
budú spočívať z prevažnej časti na zákonnej úpra-
ve overenej doterajšou dlhoročnou skúsenosťou.
Táto metóda nebude na prekážku tomu, aby až po
vypracovaní novej ústavy ČSSR a ústav republík
bola vytvorená organizácia súdnictva novým zá-
konom.
K jednotlivým ustanoveniam zákona o organi-
zácii súdov a o voľbách sudcov, v ktorých sa na-
vrhujú zmeny alebo doplnenia, sa uvádza:
K § 1:
Odsek 1 vyjadruje, že súdnictvo vykonávajú
súdy Československej socialistickej republiky, Čes-
kej socialistickej republiky a Slovenskej socialis-
tickej republiky, a uvádza výpočet súdov federál-
nej povahy a výpočet súdov republikových. Zo sú-
stavy súdov boli vypustené miestne ľudové súdy,
ktoré nesplnili predpokladanú spoločenskú funk-
ciu a ktoré neboli ani dôsledne dobudované.
Ináč základné zásady súdnictva sa nemenia. Ne-
dotknuté zostáva aj odchylne označenie súdov
v hlavnom meste Prahe, hlavnom meste Sloven-
ska Bratislave a v Brne.
K § 2:
Zmenu vyžaduje len ustanovenie odseku 3 so
zreteľom na to, že článkom súdnej sústavy ne-
budú už miestne ľudové súdy.
K § 3:
Znenie odseku 1 písm. b) sa upravuje v súlade
so zásadami trestného konania a so zreteľom na
to, že odpadnú miestne ľudové súdy. Súčasne
vkladá sa pod písm. c) nové ustanovenie tvoriace
základ pre správne súdnictvo.
K § 5:
Pretože sa počíta s uplatnením samosudcov-
ského princípu, upúšťa sa od zásady výlučného
rozhodovania v senátoch.
K § 7:
Toto ustanovenie vyjadruje zásadu, že sudcovia
sú nezávislí a viazaní iba právnym poriadkom
socialistického štátu. Pritom treba so zreteľom
na federalizáciu upraviť znenie tohto ustanovenia
tak, aby zahrňovalo celý právny poriadok.
K § 8:
V novom odseku 3 sa opakuje pre prehľadnost
a úplnosť zásada ústavného zákona, že všetky
rozhodnutia súdov sú platné a vykonateľné na ce-
lom štátnom území. Z jednotnosti súdnej sústavy
vyplýva i povinnosť všetkých súdov poskytovať
si navzájom právnu pomoc.
K § 13:
Ustanovenie sa upravuje so zreteľom na posla-
nie a úlohy prokuratúr, vymedzené v ústavnom
zákone o zmene ôsmej hlavy Ústavy ČSSR.
K § 15:
Znenie odseku 1 sa spresňuje a dôsledne sa uvá-
dzajú popri predsedoch súdov a ich námestníkoch
ďalší sudcovia z povolania a sudcovia z ľudu.
K § 16:.
Okresné súdy rozhodujú ako súdy prvého stup-
ňa. To však nevylučuje, aby v procesných pred-
pisoch nebolo ustanovené, že niektoré veci na
prvom stupni spadajú do pôsobnosti krajského
súdu.
K § 17:
Novým spôsobom sa vymedzuje náplň činnosti
predsedu súdu. Vypúšťa sa činnosť, spočívajúca
v zaisťovaní jednotnosti rozhodovania, aby nevzni-
kol dojem, že by predsedovia súdov mohli ovplyv-
ňovať rozhodovaciu činnosť.
23
K § 18:
Spresňuje sa znenie odseku 1. Krajský súd má
nabudúce rozhodovať iba v senátoch, takže od-
padne doterajšia pôsobnosť jeho prezídia. Rozho-
dovacia činnosť prezídia v novej úprave odpadá,
pretože krajský súd už nemá rozhodovať o sťaž-
nostiach pre porušenie zákona a jeho pôsobnosť
pri sledovaní rozhodovacej činnosti sa sústreďuje
u predsedu súdu. Vytvárajú sa tri druhy senátov
pre jednotlivé úseky rozhodovacej činnosti.
K § l9:
Vyjadrenie náplne činnosti krajského súdu sa
zjednodušuje tým, že odpadá činnosť jeho prezí-
dia. Krajský súd má byť nabudúce prevažne sú-
dom odvolacím a ďalej súdom rozhodujúcim na
prvom stupni v niektorých trestných veciach a
súdom preskúmavajúcim niektoré rozhodnutia
správnych orgánov.
K § 21:
Novo sa vymedzuje náplň činnosti predsedu
súdu. Ponecháva sa bezo zmeny možnosť, aby
predseda krajského súdu predsedal ktorémukoľ-
vek senátu, a prenáša sa naň doterajšia pôsobnosť
prezídia spočívajúca v tom, že sleduje rozhodova-
nie senátov krajského súdu a všetkých okresných
súdov v obvode krajského súdu.
V ustanoveniach § 21a až 21f, vkladaných do zá-
kona, vytvára sa organizácia najvyšších súdov re-
publík.
Vymedzuje sa ďalej pôsobnosť predsedov naj-
vyšších súdov. Predseda súdu predsedá ktorému-
koľvek senátu a sleduje rozhodovanie senátov
najvyššieho súdu a krajských súdov v republike.
K § 22:
Na úseku vojenského súdnictva vymedzuje sa
v podstate rovnako ako v doterajšom § 23 predo-
všetkým všeobecne pôsobnosť vojenských súdov.
K § 23:
Spôsobom v podstate zhodným s doterajšou
úpravou uvedenou v § 22 určuje sa zloženie vo-
jenského obvodového súdu. Obdobne ako na okres-
ných súdoch pripúšťa sa možnosť, aby rozhodoval
samosudca.
Pôsobnosť náčelníka súdu určená v doterajšom
§ 24 všeobecne pre všetky vojenské súdy, vyme-
dzuje sa vo vloženom § 23a pre náčelníka vojen-
ského obvodového súdu spôsobom obdobným ná-
plni činnosti predsedu okresného súdu.
K § 24:
Zloženie vyššieho vojenského súdu zodpovedá
v podstate tomu, ako bolo uvedené v § 22 vše-
obecne pre všetky vojenské súdy. Toto zloženie
je obdobné so zložením krajského súdu (§ 18).
Vo vloženom § 24a uvádza sa náplň činnosti
náčelníka vyššieho vojenského súdu spôsobom ob-
dobným ako u predsedu krajského súdu. Náčelník
vyššieho vojenského súdu plní ďalšie povinnosti
dané jeho vojenským služobným pomerom.
K § 25:
Tu a v nasledujúcich ustanoveniach vkladajú
sa namiesto doterajších organizačných ustanovení
o Najvyššom súde ustanovenia o zložení Najvyš-
šieho súdu ČSSR. Najvyšší súd ČSSR bude vystu-
povať v dvojakej funkcii; jednak ako súd, ktorý
plní úlohy v odbore všeobecného, prípadne správ-
neho súdnictva, jednak ako súd, ktorý plní funk-
ciu v odbore vojenského súdnictva. V odbore vo-
jenského súdnictva vykonáva Najvyšší súd ČSSR
činnosť vo dvoch stupňoch. Je vrcholným orgá-
nom sústavy vojenských súdov, pričom o mimo-
riadnych opravných prostriedkoch proti jeho roz-
hodnutiam o odvolaní bude rozhodovať senát Naj-
vyššieho súdu ČSSR zložený zo sudcov trestného
kolégia, medzi ktorými budú zastúpení aj vojen-
skí sudcovia Najvyššieho súdu ČSSR.
Z tejto dvojakej funkcie Najvyššieho súdu
ČSSR v odbore vojenského súdnictva vyplýva aj
postavenie jeho vojenských sudcov. Väčšina z nich
vykonáva funkciu na Najvyššom súde ČSSR ako
členovia jeho vojenského kolégia. Naproti tomu
vojenskí sudcovia, ktorí sa budú zúčastňovať na
rozhodovaní o mimoriadnych opravných prostried-
koch proti rozhodnutiam vojenských senátov Naj-
vyššieho súdu ČSSR, budú začlenení v trestnom
kolégiu.
K § 26.
V tomto ustanovení sa zakotvuje princíp se-
nátneho rozhodovania Najvyššieho súdu ČSSR a
uloženie jeho senátov. Súlad medzi rozhodovaním
všeobecných súdov na trestnom úseku a rozhodo-
vaním vojenských súdov sa zabezpečuje zložením
týchto senátov.
K § 27:
Pôsobnosť Najvyššieho súdu ČSSR sa vymedzu-
je tak, že tento súd sleduje rozhodovanie najvyš-
ších súdov republík a vojenských súdov. Pro-
striedkami na to sú rozhodovania o odvolaniach
proti rozhodnutiam vyšších vojenských súdov a
o sťažnostiach pre porušenie zákona a ďalej vy-
nášanie rozhodnutí a stanovísk na zachovanie
jednotnosti výkladu zákona.