24

Okrem toho má Najvyšší súd ČSSR rozhodovať
v prípadoch uvedených v zákone, ako je najmä
uznanie rozhodnutí cudzozemských súdov vo ve-
ciach osobného stavu, rozhodovanie otázok, ktoré
majú vzťah k území oboch republík, ako je na-
príklad otázka kompetenčného konfliktu medzi sú-
dom jednej a druhej republiky a pod.

V § 27a sa vymedzuje nová pôsobnosť Najvyš-
šieho súdu ČSSR, spočívajúca vo vydávaní rozhod-
nutí na zachovanie jednotnosti výkladu zákona.

V týchto veciach koná Najvyšší súd ČSSR v prí-
slušnom senáte v prípadoch prikázaných mu pred
šedom súdu bez návrhu zo strany účastníkov alebo
generálneho prokurátora. Podkladom pre to budú
jednak vlastné poznatky súdu z evidencie judika-
túry, jednak podnety, ktoré došli súdu od občanov
a organizácií. Podrobnosti postupu ustanoví Naj-
vyšší súd ČSSR vo svojom rokovacom poriadku.

K § 28:

Zo sudcov I. povolania Najvyššieho súdu ČSSR
sa vytvárajú trestné, občiansko-právne a vojen-
ské kolégia.

K § 29:

V tomto ustanovení sa vymedzuje zloženie a
pôsobnosť pléna Najvyššieho súdu ČSSR.

K § 31:

Tu sa vymedzuje pôsobnosť predsedu, pod
predsedu a námestníkov predsedu Najvyššieho
súdu ČSSR. Podrobnejšia úprava sa vyhradzuje ro-
kovaciemu poriadku.,

K § 33:

Zákon Federálneho zhromaždenia ustanovuje
sídla Najvyššieho súdu ČSSR a najvyšších súdov
republík. Určenie sídiel a obvodov okresných a
krajských súdov sa zveruje zákonom národných
rád so zreteľom na to, že táto úprava úzko súvisí
s organizáciou národných výborov. Príslušným
zmocnením ministrov spravodlivosti oboch repub-
lík sa vytvárajú podmienky, aby veci určitého dru-
hu sa mohli sústrediť na rozhodovanie na určitom
okresnom súde z obvodu niekoľkých okresných
súdov.

K § 35:

Náplň správy súdov vykonávanej minister-
stvom spravodlivosti sa vecne nemení oproti pô-
vodnému zneniu uvedenému v zákone č. 36/1964
Zb. Novo sa tu zakladá právo ministrov spravod-
livosti podávať sťažnosť pre porušenie zákona.
Toto právo zodpovedá ústavnej zodpovednosti mi-
nistrov za rezort, ktorému prislúcha zabezpečo-
vanie výkonu súdnictva.

K § 36:

Dôslednejšie ako v doterajšej úprave sa tu vy-
jadrujú vzťahy medzi jednotlivými orgánmi, vyko-
návajúcimi súdnu správu.

K § 37:

Tu sa vymedzujú úlohy Správy vojenských sú-
dov vo vzťahu k vojenským súdom. Zodpovednosť
náčelníka Správy vojenských súdov voči- ministrovi
národnej obrany zodpovedá terajšej úprave uve-
denej v zákone č. 170/1968 Zb.

K § 38:

Zodpovednosť predsedu súdu za výkon sprá-
vy súdov vyplýva už z ustanovenia § 35.

K § 39:

Podmienky pre voľbu sudcu sa v podstatných
smeroch nemenia, zvyšuje sa však minimálny vek
všetkých sudcov na 24 rokov. U sudcov z povo-
lanie sa doplňuje ako ďalšia podmienka úspešné
zloženie odbornej justičnej skúšky.

K § 40:

Predĺženie volebného obdobia sudcov I. povo-
lania na 10 rokov je odôvodnené požiadavkou sta-
bility tejto funkcie. U sudcov z ľudu sa ponecháva
doterajšie štvorročné funkčné obdobie, lebo je zá-
ujem na tom, aby pri častejšom striedaní mohol
sa na výkone súdnictva zúčastňovať väčší počet
občanov. Požiadavkou stability sudcovskej funkcie
je odôvodnené aj ustanovenie, že volebné obdobie
začína sa u každého sudcu dňom zvolenia a že
leda nabudúce odpadnú doplňovacie voľby na zvy-
šok funkčného obdobia.

K § 41:

Odchýlky od doterajšej úpravy určovania poč-
tu sudcov vyplývajú len z organizačných zmien
vzniknutých zriadením najvyšších súdov republík
a Najvyššieho súdu ČSSR, ako aj začlenením Sprá-
vy vojenských súdov do rezortu Ministerstva ná-
rodnej obrany.

K § 42:

Novo sa výslovne ustanovuje, že bez zloženia
sľubu nemôže sudca vykonávať svoju funkciu a že
odmietnutie zložiť sľub má za následok stratu
funkcie. Orgány, ktoré prijímajú sľub, sú určené
v súlade so sústavou orgánov, ktoré sudcu volia.

K § 43:

Volebné orgány sú rozlíšené podľa toho, či
ide o sudcov súdov federálnej povahy (Najvyšší
súd ČSSR a vojenské súdy), a či o sudcov na sú-


25

doch republík. V prvom prípade volí sudcov Pred-
sedníctvo Federálneho zhromaždenia, v druhom
prípade predsedníctva národných rád. Sudcov
z ľudu volia národné výbory a sudcov z ľudu vo-
jenských súdov - ako doteraz - volí zhromaž-
denie príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených
zborov.

K § 44:

Na rozdiel od doterajšej úpravy určuje sa
u zvolených sudcov spôsob voľby do sudcovských
funkcií, prípadne spôsob ustanovenia do týchto
funkcií. Význam zodpovednosti ministrov spravod-
livosti je zdôraznený tým, že predsedov krajských
a okresných súdov a ich námestníkov ustanovujú
ministri spravodlivosti sami. Pri vojenských súdoch
prislúcha táto pôsobnosť náčelníkovi Správy vojen-
ských súdov.

K § 51:

Na rozdiel od vymedzenia podmienok pre od-
volávanie sudcu z funkcie podľa doterajšej úpravy
určujú sa tieto podmienky presnejšie, pričom ďal-
šou podmienkou, za ktorej možno sudcu odvolá
r. funkcie, bude aj dosiahnutie veku 65 rokov.
U sudcu z povolania vojenského súdu sú dôvo-
dom odvolania aj organizačné zmeny alebo iné
dôležité potreby ozbrojených síl.

K § 52:

Ustanovenie doterajšieho odseku 2 stratilo vý-
znam úpravou pojatou do § 44; znenie odsekov 3
a 4 sa spresňuje v podstate bez vecných zmien.

K § 53:

Význam sudcovskej funkcie vyžaduje, aby sud-
ca z povolania vojenského súdu mohol byť pre-
pustený 7 vojenskej činnej služby alebo z ozbro-
jeného zboru, len ak bol príslušným orgánom od-
volaný zo sudcovskej funkcie, alebo ak bol týmto
orgánom na svoju žiadosť z funkcie uvoľnený.

K § 54 a 55:

Znenie sa zjednodušuje a zároveň prispôso-
buje novej organizačnej úprave.

K § 56:

V tomto ustanovení vymedzuje sa postavenie
sudcov z povolania tým, že sudcovská funkcia sa
charakterizuje ako verejná funkcia a že sa na ňu
vzťahujú predpisy zákonníka práce (§ 2 odsek 1),
pokiaľ zákon neustanovuje niečo iného. Sudca teda
nie je v pracovnom pomere vo zmysle § 2 od-
sek 2 Zákonníka práce.

So zreteľom na zásadnú úpravu právneho po-
stavenia sudcov ostáva iba úprava platových po-

merov sudcov; na tuto úpravu sa ustanovujú prí-
slušné zmocnenia.

K § 57 a 58:

Ustanovenia o prideľovaní sudcov na iný súd,
prípadne na ministerstvo republiky sa zhrňujú,
pričom časť tohto pridelenia sa obmedzuje na dva
mesiace v kalendárnom roku, ak sudca s pridele-
ním nesúhlasí. Ďalšie obmedzenie tohto prideľo-
vacieho oprávnenia sa ustanovuje v lom smere, že
pridelenie nesmie presahoval s výnimkou pri-
delenia na ústredný orgán - jeden rok v troch
kalendárnych rokoch po sebe nasledujúcich, a to
aj keď sudca s pridelením súhlasí.

Ako § 62a až 62d vkladajú sa ustanovenia
o justičných čakateľoch, doteraz rozptýlené v nie-
koľkých predpisoch. Upravuje sa tu aj odborná
justičná skúška, ako aj obdobné použitie niekto-
rých ustanovení platných pre sudcov.

K § 63:

Vypúšťa sa doterajšie ustanovenie odseku 2,
ktoré umožňovalo poveriť sudcov z ľudu s vysoko-
školským právnickým vzdelaním funkciou sudcu
7, povolania; toto ustanovenie sa v praxi nevžilo.

K § 84:

Novou úpravou sa umožňuje ustanoviť pre
sudcov z ľudu okrem nahrády hotových výdavkov
a istého zárobku paušálnu náhradu za výkon ich
funkcie, ktorý sa má takto uľahčiť.

K § 70:

Pre doterajších sudcov, Morí nesplňujú pod
mienku odbornej justičnej skúšky a vysokoškol-
ského právnického vzdelania, ustanovuje sa vý-
nimka, že môžu byť aj bez splnenia uvedených
podmienok opäť zvolení.

K § 71:

Pretože doterajšia úprava pomerov sudcov
znova nezvolených nie je dostatočná, ustanovuje
sa, že ministerstvo spravodlivosť je povinné zara-
diť nezvolených sudcov na miesto zodpovedajúce
ich odbornej kvalifikácii a skúsenostiam nado-
budnutým v sudcovskej funkcii. Ak to nie je mož-
né, je ministerstvo povinné byť im nápomocné
pri vyhľadaní nového pracovného miesta. Súčasne
sa zavádza pre nezvolených sudcov platové vyrov-
nanie odstupňované podľa dĺžky vykonávanej sud-
covskej funkcie.

Platové vyrovnanie prislúcha aj sudcom od-
volaným z funkcie, s výnimkou prípadov, keď sud-
ca bol odvolaný z dôvodov, ktoré by v pracovnom
pomere boli dôvodom na okamžité rozviazanie
pracovného pomeru. Takého vyrovnanie taktiež nie
je odôvodnené, ak už má sudca nárok na starobný
alebo plný invalidný dôchodok.


26

Obdobné povinnosti bude mať správa Najvyš-
šieho súdu ČSSR, dokiaľ ide o sudcov tohto súdu,
a Správa vojenských súdov, pokiaľ ide o sudcov
vojenských súdov.

K § 72:

Ustanovenie sa upravuje bez vecnej zmeny so
zreteľom na nové organizačné úpravy.

Vo vloženom ustanovení § 72a sa umožňuje
zvoliť za sudcu z povolania občana, ktorý nemá
odbornú justičnú skúšku, vykazuje však primera-
nú prax v iných orgánoch.

K článku 2:

Pretože sídla a obvody súdov budú nabudúce
určené zákonmi národných rád, treba, kým sa tak
nestane, zachovať doterajšiu územnú organizáciu
súdov. To platí aj pre odlišnú územnú organizáciu
súdov v niektorých mestách.

K článku 3:

Zrušujú sa predpisy, ktoré následkom celko-
vej úpravy textu zákona o organizácii súdov a
o voľbách sudcov strácajú význam.

K článku 4:

So zreteľom na značný počet zmien a dopln-
kov dáva sa v záujme prehľadnosti zákona zmoc-
nenie Predsedníctvu Federálneho zhromaždenia,
aby vyhlásilo úplné znenie zákona, ako vyplýva
z tohto zákona.

K článku 5:

Účinnosť zákona je viazaná ku dňu, keď má
nadobudnúť účinnosť ústavný zákon, meniaci ôsmu
hlavu Ústavy ČSSR, s ktorým tento zákon tvorí
organický celok.

Finančné trovy spojené s novou organizáciou
súdnictva v dôsledku federatívneho usporiadania
štátu sú vyčíslené v ekonomickom rozbore k ústav-
nému zákonu o zmene ôsmej hlavy Ústavy ČSSR.

Ďalšie trovy vykonaním tohto zákona nevznik-
nú. Paušálne náhrady sudcov z ľudu a platové
vyrovnanie ustanovené v § 71 budú plne kryté
úsporami výdavkov na sudcov z ľudu v dôsledku
ich obmedzenej účasti v senátoch a rozšírením
pôsobnosti samosudcov.

V Prahe dňa 4. decembra 1969.

Predseda vlády ČSSR:

v z. prof. Ing. Kempný, CSc. v. r.

podpredseda vlády

StT l - 35534-69


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP