Pátek 17. prosince 1971

I. místopředseda FS ing. J. Marko: Ďakujem súdruhovi ministrovi Rohlíčkovi za jeho výklad.

Žiadam, aby spravodajskú správu za výbory Snemovne ľudu, ktorým bol vládny návrh zákona o štátnom rozpočte čs. federácie na rok 1972 pridelený na prerokovanie, predniesol ich spoločný spravodajca poslanec Ing. Jozef Belko, predseda Výboru Snemovne ľudu pre plán a rozpočet.

Zpravodaj poslanec ing. J. Belko: Vážené súdružky a súdruhovia poslanci, ako spoločný spravodajca všetkých výborov Snemovne ľudu, ktorým bol návrh zákona o štátnom rozpočte čs. federácie na rok 1972 pridelený na prerokovanie, mám za úlohu podať vám správu o tom, akým spôsobom a s akými výsledkami bol tento návrh a podkladové materiály k nemu v týchto výboroch prerokovaný.

Návrh zákona o štátnom rozpočte čs. federácie na budúci rok obsahuje v obvyklej už forme a v rozsahu ustanovenia, ktoré stručným, ale dostatočne výstižným spôsobom charakterizujú základný rámec číselných objemov štátneho rozpočtu. Za tým účelom sa uvádzajú v § 1. Proporcie celkových príjmov a celkových výdavkov rozpočtového hospodárstva na úrovni federácie a z ich vzťahov rezultujúci rozpočtový prebytok. Ďalej charakterizuje stanovené účelové a globálne dotácie zo štátneho rozpočtu federácie do štátnych rozpočtov Českej a Slovenskej socialistickej republiky.

V § 2 zahŕňa potom zmocňovaciu doložku, ktorá vláde ČSSR poskytuje nevyhnutný priestor na operatívne riešenie vplyvu čiastkových zmien, ktoré budú prijaté v priebehu budúceho roku v štátnom pláne, prípadne zmien, ku ktorým by došlo v organizácii a pri spresňovaní potreby účelových prostriedkov uvoľňovaných z účelovej rezervy vlády.

V § 3 obsahuje návrh zákona doložku, ktorá v zmysle rozpočtových pravidiel charakterizuje tzv. iné rozpočtové príjmy; v danom prípade ide o príjmy súvisiace s prechodom príslušnej kompetencie na úroveň federálneho orgánu.

Jednotlivé výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený na prerokovanie, zaujali k nemu kladné stanovisko a odporučili snemovni zákon prijať. K tomuto stanovisku dospeli po prerokovaní návrhu jednotlivých kapitol ústredných orgánov štátneho rozpočtu čs. federácie, s ktorými sa za účasti predstaviteľov týchto orgánov podrobnejšie zoznámili vzhľadom na svoju záujmovú sféru a orientáciu svojej budúcej kontrolno-poznávacej činnosti. Po prerokovaní koncepcie a celkového zamerania návrhu štátneho rozpočtu čs. federácie podali im o jeho podstate bližší výklad predstavitelia Federálneho ministerstva financií, ktoré podľa platných rozpočtových pravidiel riadilo, usmerňovalo a koordinovalo práce na zostavení rozpočtu.

Na základe záverov jednotlivých výborov môžem dnes konštatovať, že návrh štátneho rozpočtu čs. federácie v poňatí, v akom bol podľa podkladových materiálov predložený orgánom snemovne, vychádza z politicko-ekonomických záverov XIV. zjazdu KSČ, vytýčených pre obdobie spoločenského a ekonomického vývoja do roku 1975. Obsahovo sa opiera o ústavný zákon č. 143/1968 Zb. o čs. federácii a o zákon č. 125/1970 Zb "ďalej o základné ustanovenia pre štátne rozpočty uvedené v zákone č. 134/1970 Zb. o pravidlách štátneho rozpočtu čs. federácie a o zásadách hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami štátnych rozpočtov federácie a republík. Vyhovuje tiež požiadavkám zákona č. 101/1971 Zb. o štátnom pláne rozvoja národného hospodárstva čs. federácie na roky 1971-1975.

Dovoľte mi, vážené súdružky a súdruhovia poslanci, aby som podal bližšie vysvetlenie k týmto rozpočtovým vzťahom a k funkciám federálneho rozpočtu v roku 1970.

Závery XIV. zjazdu KSČ požadujú, aby sa dôsledne presadzovala v ďalšom rozvoj i rozhodujúca úloha sústavy národohospodárskych plánov, ako aj štátneho rozpočtu, aby sa s ich záväzným charakterom vhodne spájalo a ich cieľom a úlohám podriaďovalo využívanie hodnotových vzťahov. Jednou zo základných požiadaviek takéhoto postupu je dbať o žiadúci súlad hmotných a finančných procesov pri zabezpečovaní a realizácii štátneho plánu. Preto sa pre tento ciel musí posiľňovať záväznosť a kvalita finančných plánov na všetkých stupňoch riadenia.

Pokiaľ ide o federálny rozpočet na rok 1972, dá sa konštatovať, že jeho návrh bol poňatý ako reálny plán. Ten v súhrne s plánmi podnikových financií, so štátnymi rozpočtami republík a úverovým plánom bude prispievať k podpore realizácie zámerov a cieľov štátneho vykonávacieho plánu na rok 1972, ktorého hmotné úlohy finančne zabezpečuje. Tým môže aj aktívne napomáhať optimálny a proporcionálny vývoj národného hospodárstva, ako aj plánovaný vzostup životnej úrovne nášho ľudu v budúcom roku.

Zladenie hmotných a finančných procesov je základnou podmienkou pre to, aby sa mohol vyvíjať tlak aj na potrebné plnenie kvalitatívnych požiadaviek, najmä však na znižovanie nákladov výroby a obehu, a tým aj na zvyšovanie rentability a efektívnosti procesov odohrávajúcich sa v jednotlivých fázach reprodukčného procesu. Súčasne so zmenami a úpravami finančného hospodárstva sa upevňuje úloha finančných plánov na všetkých stupňoch riadenia. Finančné vzťahy musia spoluvytvárať hmotnú zainteresovanosť na dobrých výsledkoch hospodárstva a spolu s ďalšími opatreniami pôsobiť na zlepšenie vo viacerých smeroch. Musíme si však byt pritom vedomí, že vykonané úpravy a zmeny naďalej vychádzajú z dnešných cien, ktoré ovplyvňujú pôsobenie finančných nástrojov a ich možnú konštrukciu pri značne rozkolísanej rentabilite.

Pokiaľ ide o väzbu návrhu federálneho rozpočtu na zákon o piatej päťročnici, možno konštatovať, že tento návrh vychádza vo svojich vzťahoch k štátnym rozpočtom republík zo základných cieľov a zámerov pre ich oblasť v päťročnici, vytýčených ako úlohy postupnej realizácie a že hlavné ukazovatele štátnych rozpočtov federácie a oboch republík sú vzájomne zladené. V tejto súvislosti poskytuje federálny rozpočet na budúci rok účelové dotácie do štátnych rozpočtov obidvoch republík v rozsahu, ktorý zabezpečuje ich rozpočtovú vyrovnanosť, ako aj nevyhnutné účelové finančné rezervy.

Nebude iste bez zaujímavosti, že štátny rozpočet čs. federácie síce sústreďuje niečo vyše 61 % celkových príjmov všetkých troch štátnych rozpočtov ČSSR, čo umožňuje - ako sa už na to poukázalo - pôsobiť v súlade so štátnym plánom na ekonomický rozvoj obidvoch republík i na rozvoj odvetví riadených federálnymi orgánmi. Rast podielov republík na celkovom objeme výdavkov štátnych rozpočtov obidvoch republík svedčí o zvyšovaní a upevňovaní ekonomického vplyvu federálneho rozpočtu v národnom hospodárstve i v jeho plánovitom riadení a o prehlbovaní koordinačnej a integračnej funkcie federálneho rozpočtu.

Zákon o piatom päťročnom pláne všeobecne požaduje, aby štátne rozpočty federácie boli prebytkové. Ako predložený návrh rozpočtu ukazuje, základnou črtou finančných vzťahov v koncepcii návrhu úhrnného finančného plánu na rok 1972, z ktorého rozpočet vychádza, je rovnováha celkových finančných zdrojov a potrieb pri súčasnom zabezpečení rozpočtového prebytku na úrovni federácie. Tento prebytok svojou výškou 3 mld 316,8 mil. Kčs je o niečo vyšší než plánovaný prebytok na rok 1971. Zodpovedá rozpočtovému projektu na rok 1972 prerokovanému vo Výbore Snemovne ľudu pre plán a rozpočet v septembri tohto roku.

Vytýčenie vyšších príjmov a nižších výdavkov plne zodpovedá zámerom a potrebám našej súčasnej hospodárskej politiky, spojeným so žiadúcim uplatnením princípu hospodárnosti a efektívnosti. Pri súčasnej stabilite cenovej hladiny, pri regulácii miezd v závislosti od rastu výroby a pri celkovo priaznivom vývoji našej ekonomiky vytváraný rozpočtový prebytok by mal byt tiež významným činiteľom ďalšieho upevňovania našej meny, a teda aj menovo - politickým činiteľom. Dôležitou otázkou pritom je pochopiteľne reálnosť jeho dosiahnutia.

Okrem nutnosti plniť kvalitatívne a kvantitatívne úlohy hmotného plánu v budúcom roku sú tu aj určité skúsenosti z rokov 1970-1971 s priebehom rozpočtového hospodárenia a jeho výsledkami. Podobne ako v roku 1970, tak aj v tomto roku - ako to pripomenul minister financií súdruh Rohlíček - vykazuje sa tzv. pokladničné plnenie štátnych rozpočtov v priebehu roku značne vyššie než plánovaný prebytok. Tento celoštátny prebytok dosiahol za prvých desať mesiacov 14,6 mld Kčs. Dá sa predpokladať, že po finančnom vyrovnaní rôznych výdavkov koncom roku bude robiť asi 5 mld Kčs, t. j. bude vyšší než ustanovuje rozpočtový zákon zo dna 6. júla 1971. Ak sa toto očakávané plnenie a jeho tendencie stali východiskovou základnou pre stanovenie príjmov a výdavkov štátnych rozpočtov na rok 1972, potom pri dôslednom uplatnení režimu hospodárnosti a efektívnosti a pri plnení základných ukazovateľov štátneho vykonávacieho plánu pre budúci rok by prebytok plánovaný na budúci rok bol reálny. Bude však potrebné, aby sa tie zásady, ktoré pre rozpočtové hospodárenie vytyčuje zákon o pravidlách rozpočtového hospodárenia, disciplinovane a cieľavedome dodržiavali, aby sa predovšetkým zabezpečovali všetky dostupné zdroje zvyšovania príjmov, aby sa hľadali a využívali možnosti ďalšieho znižovania výdavkov, prípadne možnosti odstraňovania neefektívnych výdavkov. Bude potrebné, aby sa rozpočtované výdavky uskutočňovali iba v rozsahu nevyhnutne potrebnom na účelné a hospodárne plnenie úloh a aby sa rozpočtové prostriedky používali iba na účely, na ktoré boli určené, s výnimkami, ktoré sú podľa zákona prípustné.

Dôležité je preto zmieniť sa aj o tom, kto bude kontrolovať plnenie federálneho rozpočtu. Zákon o rozpočtových pravidlách ustanovuje, že túto kontrolu plní predovšetkým federálna vláda a že o jej výsledkoch podáva Federálnemu zhromaždeniu správu. Preto je v navrhovanom rozpočtovom zákone o tom ďalšie ustanovenie. Všeobecná zodpovednosť vlády za hospodárenie federácie je ustanovená v uvedenom zákone tak, že vláda zodpovedá za to, že určené úlohy budú v jej pôsobnosti plnené hospodárne a že budú zabezpečované a využívané rezervy v hospodárení federácie a ďalej, že s výnimkami podľa zákona prípustnými sa dosiahnu prinajmenšom príjmy štátneho rozpočtu a neprekročia výdavky,

Pritom je nemysliteľné, aby bola vláda vo svojej riadiacej činnosti bez ohľadu na skutočný vývoj situácie v priebehu roku /v tej ktorej oblasti/ striktne finančne viazaná. Preto jej všeobecne už samotné rozpočtové pravidlá vymedzili určitý operatívny priestor na povoľovanie nevyhnutného výdavku alebo na zníženie niektorého príjmu, ak účinok tohto opatrenia v rozpočte vyváži iným možným spôsobom. Vláda prípadne disponuje nástrojmi potrebnými na to, aby v priebehu roku - napríklad keby sa v roku 1972 ukázala taká potreba - mohla rozpočtové prostriedky viazať alebo žiadať o vrátenie prostriedkov poskytnutých z rozpočtu.

Okrem týchto nástrojov bola v návrhu štátneho rozpočtu čs. federácie na rok 1972 vytvorená na krytie výdavkov nevyhnutných a nepredvídaných, ktoré nemožno zabezpečiť z rozpočtov federálnych orgánov, osobitná finančná rezerva, ktorú tvorí jednak globálna rozpočtová rezerva vlády vo výške 150 miliónov Kčs, jednak účelové rezervy vo výške viac ako 1,5 mld Kčs, ktorých použitie je viazané na ich výhľadové účelové zameranie. Schvaľujeme teda dnes v rámci rozpočtu čs. federácie aj tieto rezervy, o ktorých platí, že vláda bude o ich konkrétnom použití v rámci svojich správ o plnení rozpočtu informovať Federálne zhromaždenie.

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci, základným poslaním štátneho rozpočtu čs. federácie na rok 1972 bude sústrediť značnú časť národného dôchodku, ktorý sa v uvedenom roku vytvorí, a prerozdeliť ju v súlade so štátnym vykonávacím plánom na tento rok na plnenie úloh federácie a na zabezpečenie vyrovnanosti štátnych rozpočtov republík, ktorých ekonomický rozvoj a postupné vyrovnávanie sociálnych a ekonomických rozdielov sa pritom súčasne zabezpečuje zodpovedajúcimi dotáciami z federálneho rozpočtu.

V porovnaní s ukazovateľmi príjmov a výdavkov podľa rozpočtového zákona čs. federácie na rok 1971 sa celkové príjmy a výdavky čs. federácie na budúci rok pohybujú zhruba na tej istej úrovni. Mierne zvýšený rozpočtový prebytok zodpovedá relatívne výraznejšiemu zníženiu rozpočtových výdavkov na budúci rok. V tomto porovnaní celkové výdavky federálnych orgánov v oblasti hospodárstva, kultúry, sociálnych opatrení, obrany a bezpečnosti, správy, justície a arbitráže sa znižujú o temer 4 mld Kčs. Naopak, účelové investičné i neinvestičné výdavky a globálne dotácie do štátnych rozpočtov republík sa zvyšujú o viac než 3,5 mld Kčs.

Pretože podrobnosti ich štruktúry a väzieb, ako aj vzájomné finančné vzťahy sú uvedené v podkladových materiáloch, nepovažujem za nutné sa o nich osobitne zmieňovať. Ich súhrnné údaje boli prevzaté do vládneho návrhu rozpočtového zákona a zodpovedajú štruktúre rozpočtových príjmov a výdavkov, ktoré výbory snemovne prerokovali.

Ako spoločný spravodajca týchto výborov preto navrhujem Snemovni ľudu, aby návrh rozpočtového zákona na rok 1972, predložený federálnou vládou v znení uvedenom ako tlač č. 2, schválila s drobnými legislatívno-technickými úpravami, ktoré odporučila porada expertov upraviť takto:

1. V § 1 ods. 1 v prvom a druhom riadku vynechať skratku v zátvorke "/ďalej len štátny rozpočet/" a v piatom riadku toho istého odseku vsunúť za časť slova "počtu" slovo "federácie".

2. V § 1 ods. 2 v prvom riadku vsunúť v úvodnej vete tohto odseku za slovo "rozpočtu" slovo "federácie".

3. V § 2 v poslednom riadku nahradiť slová "v odseku l" slovami "federácie v § 1".

4. V § 3 vynechať nadpis paragrafu "Odvody z motorových vozidiel".

5. V § 4 vynechať nadpis "Záverečné ustanovenia".

6. V § 5 nahradiť slovo "vyhlásenie" slovami "1. januára 1972".

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk./

I. místopředseda FS ing. J. Marko: Dávam slovo poslancovi Ing. Drahoslavovi Křenkovi, predsedovi Výboru Snemovne národov pre plán a rozpočet, spoločnému spravodajcovi výborov Snemovne národov.

Zpravodaj poslanec Ing. D. Křenek: Vážené soudružky a soudruzi poslanci, dovolte mi především, abych se jako společný zpravodaj výborů Sněmovny národů, jimž byl vládní návrh zákona o státním rozpočtu československé federace na rok 1972 přikázán k projednání, připojil k vývodům, které zde přednesl společný zpravodaj výborů Sněmovny lidu poslanec ing. Belko a dále, abych navázal na jeho zprávu a podal doplňující informaci k těm aspektům návrhu federálního rozpočtu, které se týkají zvláště některých rozpočtových vztahů federace k oběma republikám a některých aktuálních, celostátně významných rozpočtových ukazatelů.

Jak zde již bylo řečeno, jsou na úrovni federace příspěvky z jejího státního rozpočtu, prováděné jako účelové a jako globální dotace do státních rozpočtů obou našich republik důležitým finančně ekonomickým nástrojem, sloužícím potřebám koordinovaného rozvoje obou republik, a to jak z hlediska potřeb celostátního hmotného plánu, tak z hlediska zákonů o československé federaci.

O tom, jak ve své podstatě tato úloha federálního rozpočtu časem narůstá, svědčí jistě nejlépe sama o sobě ta skutečnost, že v průběhu Posledních dvou let vzrostl podíl dotace federálního rozpočtu na celkových příjmech státního rozpočtu ČSR na více než 40 % a obdobně podíl této dotace na celkových příjmech státního rozpočtu SSR na více než 60 %. Tento podíl nemůže být stejný, neboť v různé jeho výši se obráží rozdílnost sociálně ekonomické struktury obou republik a z ní vyplývajících potřeb.

V příštím roce dojde podle návrhu federálního rozpočtu nejen ke změnám v celkových objemech těchto rozpočtovaných dotací, ale i ke změnám v jejich kvalitativní struktuře.

Návrh federálního rozpočtu počítá s tím, že proti potřebě rozpočtované v roce 1971 se tzv. účelové dotace zvýší o 5,5 %, zatímco tzv. globální dotace o 7,2 %. Těžiště účelových dotací se přitom přesune do přídělů ve prospěch státního rozpočtu ČSR, kde přírůstek bude činit 9,3 %, zatímco globální dotace se zvýší jen nepodstatně. Naproti tomu ve prospěch státního rozpočtu SSR se zvýší podstatně, a to o 149 % dotace globální. Ze vztahu obou druhů dotací a jejich celkové výše pak vyplývá, že státní rozpočet československé federace bude v příštím roce přispívat státním rozpočtům republik oproti potřebám rozpočtovaným v letošním roce v případě ČSR více o 3 % a v případě SSR dokonce více o 12,4 %.

Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP