Osobná spotreba obyvateľstva vzrástla podľa predbežných údajov zhruba o 5 %. Životné náklady pritom v dôsledku zníženia maloobchodných cien poklesli v celoročnom účinku o 1,8 mld Kčs. Preto mohli reálne príjmy obyvateľstva rásť rýchlejšie než nominálne príjmy, ktoré sa zvýšili proti minulému roku o 5,4 %, zatiaľ čo reálne príjmy o 5,7 %. Ročný príjem na jedného obyvateľa sa proti minulému roku zvýšil o 767 Kčs a dosiahol sumu 16 541 Kčs. Priemerná mesačná mzda v roku 1971 pritom dosiahla 2 046 Kčs.

Súčasne sa začal realizovať rozsahly program sociálnej politiky, vytýčený XIV. zjazdom KSČ. Pozornosť bola pritom venovaná najmä zlepšeniu životného postavenia dôchodcov a rodín s viac deťmi. Sociálne opatrenia uskutočnené v priebehu roku 1970 a 1971 znamenali zvýšenie týchto príjmov obyvateľstva v roku 1971 o cca 1,1 mld Kčs /celoročný objem predstavuje 2,7 mld Kčs/. Ovplyvnili hmotnú situáciu 930 000 dôchodcov a 300 000 rodín s deťmi.

Ďalej sa zlepšila situácia na vnútornom trhu, bolo dokončených ďalších 102 000 bytov. V súlade s plánovanými zámermi rástol predaj priemyslových tovarov rýchlejšie než predaj potravín. Zvýšila sa tiež spotreba mäsa na obyvateľa asi o 1,6 kg a dosahuje 73,6 kg, takže patrí k najvyššej na svete. V štruktúre predaja priemyslových tovarov sa presadzovali žiadúce tendencie, zodpovedajúce vysokej úrovni spotreby obyvateľstva a plánovaným zámerom. Výšku predaja niektorých druhov tovarov - najmä strojárskych - ovplyvnila i situácia v ponuke, v pestrosti sortimentu a v technickej úrovni výrobkov.

V roku 1971 sa predalo 111 000 osobných automobilov, čo je o 27 000 kusov viac ako v roku 1970. V priebehu roka bolo uskutočnené zníženie cien automobilov na voľnom trhu. Zvýšenú pozornosť bude treba pri súčasnom tempe rozvoja automobilizmu venovať cestnej sieti, servisu a problémom životného prostredia, najmä v mestských aglomeráciách.

Proti predchádzajúcemu roku sa zvýšili vklady o 10,3 mld Kčs a k 31.12.1971 dosiahli už sumu 73,8 mld Kčs. Sústavný rast úsporných vkladov je sprevádzaný ich pomerne vysokou obratovosťou, ktorá sa pohybuje okolo dvoch rokov. Znamená to, že úspory vo väčšine slúžia na realizáciu potrieb občanov ihneď, len čo dosiahnu potrebnú výšku. Nejde o nútené úspory, ale o úspory spojené s rastom životnej úrovne čs. ľudu. Ak sa v oblasti osobných automobilov podarilo neuspokojený dopyt podstatne obmedziť, zostáva problém neuspokojeného dopytu po bytoch. Vytvorené vklady určené na družstevnú a individuálnu bytovú výstavbu prevyšujú existujúce možnosti výstavby a i pre budúcnosť bude treba počítať so silnejúcou orientáciou tvorby úspor obyvateľstva na bytovú výstavbu. Problém bytovej výstavby, ktorý pre ďalší rast životnej úrovne má zásadný význam, je taktiež z hľadiska tvorby a realizácie vkladov prvotným a rozhodujúcim.

V súhrne je možné konštatovať, že dosiahnuté hospodárske výsledky minulého roka umožnili zabezpečiť ďalší rast životnej úrovne a ďalšie posilnenie materiálnej základne našej spoločnosti i zlepšenie našej situácie v zahraničných vzťahoch. Tento pozitívny vývoj posilnil autoritu Komunistickej strany Československa i nášho socialistického štátneho zriadenia.

Ak právom zdôrazňujeme prevládnutie pozitívnych javov vo vývoji, tak to ešte neznamená, že dochádza k automatickému odstráneniu nahromadených problémov, k zastaveniu niektorých negatívnych tendencií, k využívaniu obrovských potenciálnych rezerv nášho národného hospodárstva. Musíme preto kriticky zhodnotiť i nedostatky, ktoré bránia plnému využitiu tak veľkého ekonomického potenciálu, akým Československá socialistická republika disponuje, hľadať možnosti ešte lepšieho a intenzívnejšieho využívania predností, ktoré nám poskytuje socialistický systém riadenia.

Úloha XIV. zjazdu KSČ zabezpečiť rast výroby rastom produktivity práce sa úspešne plní. Niektoré ďalšie kvalitatívne ukazovatele charakterizujúce efektívnosť sa však nepodarilo v plánovanom rozsahu splniť, najmä zníženie materiálovej náročnosti výroby. Ani využívanie základných prostriedkov nie je stále dostatočné. Hovorí o tom skutočnosť, že pri relatívne rýchlom raste základných prostriedkov ďalej poklesla smennosť v priemysle, a fakt, že podľa štatistických šetrení nie sú v priemysle ani plne obsadené strojné pracoviská v prvej smene.

Pomerne rýchly rast základných prostriedkov a vybavenosti pracovníkov súvisí taktiež s nízkou intenzitou obnovy základných prostriedkov. Nedostatočné nahradzovanie starých strojov a zariadení novými znižuje prínos technického pokroku. Neustále sa zdražujúce nové základné prostriedky - pretože rastú najmä rozpočtové ceny investícií na jednej strane a práca na zastaralých a poruchových strojoch na strane druhej - zdržujú výrobu.

Nízka smennosť je zvlášť charakteristická pre strojárstvo, kde sú druhé smeny obsadené len z necelej štvrtiny. V posledných rokoch vzrástol v strojárstve počet robotníkov o viac ako pätinu, hodnota strojných základných fondov sa však pri poklese smennosti temer zdvojnásobila. Prírastok robotníkov nemohol teda zabezpečiť ani prírastok pracovných miest v hlavnej smene. Nízke je využitie i stavebných strojov v stavebníctve atď.

Využitie pracovnej doby v priemysle i v stavebníctve sa proti roku 1970 zvýšilo, stále však nedosahuje hodnoty spred roku 1968. Na určité zlepšenie mal vplyv pokles nemocnosti, napriek tomu však počet pracovníkov chýbajúcich pre nemoc na pracoviskách - denne asi 290 000, je ešte stále pomerne vysoký - v roku 1967 to bolo skoro o 40 000 menej.

V minulom roku sa zvýšil podiel robotníkov na celkovom počte pracovníkov - čo je dôsledok realizovaného zníženia počtu pracovníkov riadiaceho a správneho aparátu podľa uznesenia vlády ČSSR z roku 1970. Celkové zníženie predstavuje cca 69 000 pracovníkov, t.j. 10,5 %.

Napriek čiastočnému zlepšeniu využitia zásob v minulom roku zostáva ich celková suma, ktorá predstavuje 204 mld Kčs v hospodárskych organizáciách, ešte príliš vysoká. Vedľa toho stav nedokončenej nevyfakturovanej výroby prekročil sumu 52 mld Kčs. Značné prostriedky sú viazané nielen v zásobách, ale i v rozostavanosti. V štátnom sektore máme v rozostavanosti viazaných 172,5 mld Kčs a na ich aktivizáciu bude treba ďalších najmenej 153,5 mld Kčs.

V priebehu minulého roka vzrástli rozpočtové náklady rozostavaných stavieb o viac než 8 mld Kčs. I v tomto roku pokračuje tendencia k zvyšovaniu rozpočtových nákladov a len za 1. štvrťrok bolo prerokované a schválené ich zvýšenie o 800 mil. Kčs. Na tejto sume sa najviac podieľajú huty a strojárstvo, kde došlo k zvýšeniu o cca 250 mil. Kčs.

Pozornosť bude treba venovať predlžovaniu doby výstavby a skúšobnej prevádzky, čo spôsobuje, že sa kapacity do prevádzky uvádzajú oneskorene. Napr. Severočeské papierne doviezli z kapitalistickej cudziny pre stavbu Štětí II. stroje a zariadenia v hodnote 591 mil. Kčs a doteraz z toho skladujú a nepoužívajú stroje za 493 mil. Kčs. Rovnako je možné uviesť stavbu hotela Internacionál v Prahe, kde sa výstavba predĺžila z 28 mesiacov na 67 mesiacov, a stavbu hotela Horizont v Peci, ktorá bola začatá v roku 1968 a za 4 roky sa na nej prestavalo necelých 22 % rozpočtových nákladov.

Bolo by pochopiteľne možno uviesť taktiež rad pozitívnych príkladov na to, že i v oblasti investícií existujú podniky, ktoré si s problémami vedia poradiť. Tak napr. Textilana Liberec, kde dokázali za plnej prevádzky inštalovať dovezené zariadenia na výrobu oblekových látok v hodnote 92 mil. Kčs, takže zdvojnásobili výrobu vo svojom podniku na doterajšej ploche. Práve tak v Buzuluku Komárov bolo dovezené zariadenie na výrobu piestnych krúžkov, ktoré bolo inštalované v doterajších prevádzkach, a vďaka tomu závod plne pokryl dovoznú potrebu piestnych krúžkov. Nedostatkov v investičnej oblasti je mnoho - doteraz pretrvávajú nedostatky založené v minulosti. Vláda sa týmito otázkami sústavne zaoberá. Boli prijaté opatrenia, ktorými sa podarilo už celý rad problémov pomerne s úspechom vyriešiť. I v tejto oblasti sa však centrálne opatrenia nemôžu zaobísť bez aktívnej podpory podnikov a výrobných a hospodárskych jednotiek.

Skúsenosti ukazujú, že rast výroby pri využití potenciálnych možností, ktoré v národnom hospodárstve objektívne existujú, môže byť vyšší, bez toho že by bolo potrebné zvyšovať investičnú náročnosť výroby, alebo požadovať ďalšie pracovné sily. Rezervy postupne vytvárané v minulých rokoch nie sú doposiaľ využívané.

Pomalý rast efektívnosti reprodukčného procesu sa prejavil taktiež v spomalení tvorby finančných zdrojov, hlavne tých, ktoré majú charakter čistého dôchodku spoločnosti. Tvorba finančných zdrojov sa v hospodárskych organizáciách zvýšila len o 3,2 %.

Na pomalší rast dane z obratu malo vplyv jednak uskutočnené zníženie maloobchodných cien a vedľa toho pôsobili i zmeny v štruktúre dodávok pre vnútorný obchod.

Vo výsledkoch finančného hospodárenia podnikov sa vedľa pozitívnych javov, ku ktorým patrí najmä rast objemu výroby a dosiahnutie úspor mzdových nákladov, prejavovali negatívne tendencie vo vývoji materiálových a iných nákladov a vo vývoji finančných nákladov /penále, pokuty a pod./. Rast materiálových nákladov bol hlavným dôvodom nesplnenia plánu zisku a poklesu rentability pod úroveň roku 1970. Prejavil sa prakticky vo všetkých oblastiach finančného hospodárenia. Poklesla taktiež efektívnosť prostriedkov vložených do národného hospodárstva, napr. pomer zisku k základným a obežným prostriedkom klesol z 13,97 % na 13,38 %. V hospodárení podnikov sa teda nedostatočne prejavil efekt investičnej výstavby, za ktorý toľko bojujeme, a práve tak aj efekt technického rozvoja a komplexnej socialistickej racionalizácie.

Prírastok zisku sa na rozdiel od plánovaných zámerov dosiahol výhradne rastom výkonov, pričom tento prírastok bol nižší o 2,2 mld Kčs práve v dôsledku zvýšenia materiálových nákladov, pričom proti plánovaným úsporám robí celkový výpadok cez 4 mld Kčs na úrovni národného hospodárstva.

Príčin rastu materiálových nákladov je celý rad. Patria k nim najmä nedostatky v organizátorskej a riadiacej činnosti, tvorba a dodržiavanie noriem, zavádzanie novej progresívnej techniky, technológie a nových druhov materiálov, zmeny v štruktúre výroby a sortimentu v prospech materiálovo a energeticky náročnejších výrobkov, rast kooperácie.

Vláda prijala rad opatrení smerujúcich k zvýšeniu hospodárnosti. Uvediem napr. úlohu sústavnej kontroly kvalitatívnych ukazovateľov plánu, vytvorenie väčšej závislosti výplat odmien a prídelov do fondu kultúrnych a sociálnych potrieb od plnenia úloh v oblasti nákladov, zabezpečenie rozpisov ukazovateľa celkových nákladov a materiálových nákladov až na podniky, úprava systému mzdovej regulácie na rok 1972 tak, aby nepodnecoval rast materiálovej spotreby. Účinnosť týchto centrálnych opatrení je však podmienená tým, ako zamerajú podnikové kolektívy i nadpodnikové orgány svoju pozornosť na rozhodné riešenie otázok rastu efektívnosti a hospodárnosti.

Poznatky, ktoré získavajú finančné orgány pri kontrolnej činnosti, svedčia, že niektoré podniky nedbajú náležite na úroveň vnútropodnikového riadenia a účtovnej evidencie, a to všetko je príčinou rôznych strát. Vyskytujú sa prípady financovania investícií z prevádzkových prostriedkov, existujú veľké neporiadky v skladovom hospodárení, preberaní tovaru, dopravné prostriedky sa používajú na súkromné účely, podceňuje sa význam kalkulácií pre riadenie, úroveň normovania je nízka, používajú sa zastaralé spotrebné i výkonové normy, proti ktorým sa dosahujú len zdanlivé úspory, nevenuje sa dostatočná pozornosť nepodarkom a kvalite produkcie a pod.

Kontroly vykonávané finančnými orgánmi ukázali okrem nedostatkov taktiež celý rad dobrých výsledkov a skúseností. V niektorých podnikoch je úroveň vnútropodnikového riadenia na pomerne dobrej úrovni, kalkulácie i normy sa využívajú ako účinný nástroj riadenia. Dobré výsledky sa dosahujú najmä tam, kde existuje účelná väzba hmotnej zainteresovanosti na znižovaní nákladov, kde na úspory je zameraná socialistická súťaž a kde sa využíva chozrasčot ako metóda riadenia socialistického podniku.

Rozsiahle možnosti zvýšenia hospodárnosti a efektívnosti sú skryté i v sústavnom zdokonaľovaní odberateľsko-dodávateľských vzťahov. Nie je možné pripúšťať, aby niektorých výrobkov bol nadbytok a aby sa výrobky hromadili v zásobách, kde sa postupne znehodnocujú, a iných bol zase nedostatok. Je napr. známou skutočnosťou, že nedostatok niektorých normalizovaných súčiastok a dielcov vedie k tomu, že si ich podniky vyrábajú samy s oveľa vyššími nákladmi, než by to bolo možné pri hromadnej výrobe na špeciálnych strojoch. Taktiež nedostatočná pružnosť týchto vzťahov vyvoláva často zbytočné náklady. Čo napr. povedať na to, keď jeden podnik odoberá od druhého elektromotory s inými parametrami, než potrebuje pre svoj export, a hneď si tieto nové elektromotory dáva previnúť v podniku miestneho hospodárstva, pretože dodávateľ odmieta vykonať úpravy, i keď ide o relatívne veľkú dodávku. Závady v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch vedú i k používaniu drahších a nevhodných druhov materiálov alebo materiálov nevhodných rozmerov, čo je zasa často spojené s ďalšími vyššími nákladmi na spracovanie a s poklesom tvorby finančných zdrojov atď. Nedostatočne sa uplatňujú i náhrady škody v dôsledku nekvalitnej dodávky od dodávateľov. Preto spružnenie dodávateľsko-odberateľských vzťahov predstavuje významný zdroj spoločenských úspor.

Rozsah niektorých nevyužitých možností, ktorými naše hospodárstvo disponuje, je značný. Preto neustále zdôrazňujeme, že pri spracúvaní rôznych ekonomických koncepcií rozvoja jednotlivých výrob, investičných akcií, pri príprave zahraničnoobchodných dohôd, pri rozmiestňovaní výrobného potenciálu atď. treba považovať hľadisko efektívnosti za hlavné. Rozhodovanie o ich realizácii musí vychádzať z dôslednej, a čo je zvlášť dôležité, i z dostatočne spoľahlivej kalkulácie národohospodárskych výsledkov v porovnaní s uvažovanými nákladmi spoločenskej práce.

Pozitívne i negatívne tendencie sa prejavili vo výsledkoch štátnych rozpočtov za rok 1971.

Celkove dosiahli príjmy štátnych rozpočtov - bez národných výborov - sumu 189,2 mld Kčs, čo znamená plnenie na 99 % plánovanej výšky.

Príčiny neplnenia príjmov štátnych rozpočtov sú totožné s príčinami nízkej tvorby finančných zdrojov v podnikoch, o ktorých som hovoril. Spomalenie tvorby finančných prostriedkov v podnikoch sa odrazilo v neplnení plánovanej výšky ich odvodov do štátneho rozpočtu. Ostatné príjmy štátnych rozpočtov /s výnimkou nižšieho plnenia dane zo mzdy, ktoré však zodpovedá mzdovému vývoju/ boli plnené pomerne dobre.

Z toho vyplýva, že rast efektívnosti v hospodárskej sfére je základným predpokladom pre úspešnú realizáciu plánovaných zámerov vo finančnej oblasti, najmä v oblasti rozpočtov a že od neho bezprostredne závisí tak ďalší rozvoj hospodárstva, ako aj rast životnej úrovne ľudu.

Celkové výdavky štátnych rozpočtov dosiahli sumu 185,6 mld Kčs. Boli teda splnené na 99 %.

Rast výdavkov na hospodárstvo znížil úspory dosiahnuté v ostatných skupinách výdavkov. Proti minulému roku vzrástli najviac dotácie na investície hospodárskych organizácií /o 41 %/ - tento rast však bol plánovaný a odráža sa v ňom potreba zvýšiť vplyv centrálnych orgánov na priebeh a vecnú i finančnú štruktúru investičnej výstavby. Pritom boli splnené len na 98 %, čo znamená, že nebol realizovaný celý plánovaný objem investícií. Najnižšie čerpanie pritom bolo pri rozpočte federácie.

Neinvestičné dotácie hospodárskych organizácií boli prekročené o 4,4 mld Kčs. Zatiaľ čo dotácie k cenám a intervencie k predajným cenám boli splnené len na 97 %, ostatné neinvestičné dotácie boli pomerne značne prekročené. Proti rozpočtu sú o 43 % vyššie, bez dotácií na technický rozvoj /ktoré sa nesplnili/ dokonca o 50 %. Rozpočtový zámer - ich zníženie - teda nebol dosiahnutý. V rozpočte ČSR boli prekročené o viac než 2 mld Kčs prídely na ostatné účelové financovanie, v rozpočte SSR o viac než 1 mld Kčs dotácie k zisku. Tak v rozpočtoch republík, ako aj v rozpočtoch federácie sa v tejto položke premieta dôsledok neplnenia plánovanej tvorby finančných zdrojov, ktorá sa odrazila vo finančnej situácii podnikov v takovom rozsahu, že vyžadovala zásah štátnych rozpočtov. Nešlo pochopiteľne o mechanické financovanie všetkých požiadaviek podnikov, ale predovšetkým o riešenie závažných problémov, napr. úhrada cenových rozdielov pri dovážaných surovinách a materiáloch, úhrada finančnej výpomoci pri odstraňovaní dôsledkov požiarov a pod.

Neinvestičné výdavky na kultúrne a sociálne opatrenia včítane výdavkov národných výborov neboli síce splnené, napriek tomu však ich rast proti minulému roku /o 6,3 %/ bol pomerne vysoký.

Celková výška neinvestičných výdavkov na kultúrne a sociálne ciele robila v roku 1971 73,7 mld Kčs proti roku 1970, použilo sa teda v tejto oblasti o 4,4 mld Kčs viac.

Úspory boli docielené prakticky len v oblasti sociálnych výdavkov, zatiaľ čo výdavky na školstvo, zdravotníctvo a kultúru boli prekročené. Výdavky na sociálne zabezpečenie sa proti predošlému roku zvýšili o 3,8 %. Pokles nemocnosti proti minulému roku znamená úsporu v dávkach na sociálne a nemocenské poistenie vo výške cca 800 mil. Kčs. Taktiež výdavky na dôchodkové zabezpečenie neboli splnené v plánovanej výške, a to aj napriek uskutočnenému zvýšeniu niektorých nízkych dôchodkov. Priemerný starobný dôchodok sa zvýšil o 3 % a dosiahol zhruba výšku 890 Kčs. Okrem zvýšenia nízkych dôchodkov došlo v roku 1971 taktiež k zvýšeniu príspevku pri narodení dieťaťa a bolo rozšírené poskytovanie materského príspevku.