Předseda FS A. Indra: Děkuji poslanci Lörinczovi. Má někdo z poslanců Sněmovny lidu dotaz nebo připomínku k přednesené zprávě? /Nikdo se nehlásil./

V této chvíli je v zasedacím sále přítomno 169 poslanců Sněmovny lidu. Podle zjištění je v zasedacím sále přítomna nadpoloviční většina poslanců Sněmovny lidu a Sněmovna je schopna se usnášet.

Kdo z poslanců Sněmovny lidu souhlasí se zprávou mandátového a imunitního výboru? /Hlasuje se./ Děkuji.

Je někdo proti? /Nikdo./

Zdržel se někdo hlasování? /Nikdo./ Není tomu tak. Děkuji.

Tím Sněmovna lidu ověřila platnost volby poslance ing. Bohuslava Chňoupka ve volebním obvodu č. 111.

Nyní přistoupíme k projednání druhého bodu pořadu, kterým je

Zákonem předepsaný slib složí dnes poslanec ing. Bohuslav Chňoupek a Bohumil Šimon ze Sněmovny lidu a poslanec Sněmovny národů Viliam Kožík, Csc.

Prosím poslance Chňoupka, Šimona a Kožíka, aby předstoupili před předsednickou tribunu. Po přečtení textu slibu předstoupí poslanci k předsedovi své sněmovny a stiskem ruky a prohlášením "Slibuji" složí slib.

Prosím vedoucího Kanceláře Federálního shromáždění s. Jaroslava Růžu, aby přečetl text slibu.

/Shromáždění povstává./

Vedoucí Kanceláře FS J. Růža /čte/: Slibuji na svou čest a svědomí, že budu věren Československé socialistické republice a věci socialismu. Budu dbát vůle a zájmů lidu, řídit se ústavou a ostatními zákony a pracovat k tomu, aby byly uváděny v život.

/Poslanci Chňoupek a Šimon skládají slib do rukou předsedy Sněmovny lidu Davida a poslanec Kožík do rukou předsedy Sněmovny národů prof. dr. Hanese./

/Shromáždění usedá./

Předseda FS A. Indra: Nyní máme, soudružky poslankyně a soudruzi poslanci na pořadu

Prosím soudruha Chňoupka, aby se ujal slova.

Ministr zahraničních věcí ČSSR ing. B. Chňoupek: Vážený súdruh generálny tajomník ÚV KSČ, vážený súdruh prezident ČSSR, vážený súdruh predseda Federálneho zhromaždenia, vážený súdruh predseda Snemovne ľudu, vážený súdruh predseda Snemovne národov, vážené súdružky a súdruhovia poslanci, je mi cťou, že môžem dnes predstúpiť pred najvyšší zákonodarný orgán tohto štátu, aby som vás, predstaviteľov československého ľudu, informoval o stanoviskách vlády Československej socialistickej republiky k najdôležitejším otázkam medzinárodnej situácie, ako i o zahraničných vzťahoch našej socialistickej vlasti.

Pri vedomí tejto svojej dnešnej úlohy by som chcel predovšetkým zdôrazniť, že vývoj súčasnej medzinárodnej situácie je napriek jej vnútornej zložitosti a často i protichodnosti založený na niekoľkých hlavných, určujúcich faktoroch a tendenciách.

Základným a určujúcim činiteľom je predovšetkým skutočnosť, že medzinárodný vývoj po druhej svetovej vojne bol a je stále silnejšie ovplyvňovaný rastúcou úlohou a silou svetovej socialistickej sústavy. V dôsledku politiky socialistických krajín, pôsobenia medzinárodného komunistického a robotníckeho hnutia a aktivity národnooslobodzovacieho hnutia sa postupne mení pomer síl v celosvetovom meradle v prospech mieru, demokracie a socializmu. Výslednicou aktívnej a prezieravej mierumilovnej politiky Sovietskeho zväzu a ďalších socialistických krajín, podporovanej svetovými pokrokovými silami je nielen skutočnosť, že sa podarilo už viac ako štvrť storočia zabrániť vzniku novej svetovej vojny, ale že dochádza k pomernému upokojeniu medzinárodnej situácie, čoho sme svedkami v poslednej dobe. Otázka mieru a vojny však zostáva i naďalej kardinálnou existenčnou otázkou súčasného sveta.

Triedne rozdelený svet je dnes a denne dejiskom úporného zápasu medzi silami pokroku a reakcie, medzi silami mieru a vojny. V tomto nezmieriteľnom boji vedenom najrôznejšími prostriedkami a metódami ide o osud našej civilizácie. Preto má taký nesmierny význam všetko, čo pomáha zabrániť novým konfliktom, preto stojí v popredí záujmov všetkého pokrokového ľudstva presadenie politiky mierového spolužitia medzi štátmi bez ohľadu na ich rozdielne spoločenské zriadenie.

Avšak úsilie o svetový mier, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je presadzovanie zásad mierového spolužitia štátov s rozdielnym spoločenským zriadením, nepredstavuje pre svetový socializmus ani východisko z núdze, ani nejakú dočasnú taktiku, ale vychádza priamo z jeho podstaty. Socializmus už mnohokrát celkom jasne preukázal, že ho netreba vyvážať na bodákoch či raketách, lebo je historicky nevyhnutnou perspektívou ľudstva a postupne zvíťazí vo všetkých krajinách sveta. Mierové spolunažívanie zodpovedá záujmom svetového socializmu a všetkého ľudstva, lebo mier vytvára pre ich rozvoj priaznivé podmienky. Preto mohol XXIV. zjazd KSSZ konštatovať, že leninská zásada mierového spolužitia štátov s rozdielnym spoločenským zriadením, vyhlásená pri kolíske prvého socialistického štátu sveta, ktorú sme dôsledne obhajovali a obhajujeme, sa dnes stala reálnou silou medzinárodného vývoja. Krátky čas, ktorý uplynul od XXIV. zjazdu KSSZ, to potvrdil s plnou presvedčivosťou.

Realizácia zahraničnopolitického programu KSSZ vyústila do mohutnej mierovej ofenzívy Sovietskeho zväzu, ktorej výsledkom sú hlboké premeny v medzinárodných vzťahoch, ktoré sa právom radia k najvýznamnejším od konca II. svetovej vojny. Medzi výsledkami tejto ofenzívy dominuje celý rad významných zmlúv uzatvorených pri májovom sovietsko-americkom rokovaní v Moskve, zavŕšenie procesu ratifikácie zmlúv medzi NSR a ZSSR a NSR a Poľskom, ako i vstúpenie do platnosti štvormocenskej dohody o Západnom Berlíne. Značne sa priblížila perspektíva konferencie o európskej bezpečnosti. Všetko nasvedčuje tomu, že konštruktívne sovietsko-americké rokovania môžu otvoriť novú kapitolu, vo vzťahoch medzi obidvoma štátmi, že Európa stojí na prahu ďalšej novej etapy svojej histórie, že dosial prežívajúce prvky studenej vojny ustupujú postupne do pozadia a že sa urobil významný krok na ceste k odzbrojeniu. Vedenie našej strany a štátu plne podporuje mierové úsilie Sovietskeho zväzu a spolu so všetkým československým ľudom víta pozitívne výsledky, ktoré už prinieslo.

Na tomto pozadí medzinárodnej situácie sa rozvíja i zahraničnopolitická aktivita našej republiky. Jej líniu a hlavné ciele formuloval XIV. zjazd KSČ, ktorý zvlášť vyzdvihol skutočnosť, že "budeme aktívne napomáhať realizáciu mierového programu Sovietskeho zväzu, ktorý bol vyjadrený v zahraničnopolitickej línii XXIV. zjazdu KSSZ a je v zhode i s našimi štátnymi a národnými záujmami. "Túto líniu rozpracovalo plenárne zasadnutie Ústredného výboru KSČ v októbri minulého roku. A nová československá vláda, vytvorená po víťazných novembrových voľbách, ju konkretizovala vo svojom programe, s ktorým v decembri minulého roku predstúpila pred toto vysoké zhromaždenie.

Pri stanovení našej zahraničnopolitickej línie sa naša strana a vláda opiera o triezve vyhodnotenie súčasného rozloženia hlavných politických síl a o dosiahnutý stupeň revolučného boja vo svete, keď smer spoločenského vývoja ľudstva stále viac určujú sily socializmu, pokroku a mieru. Nadišla doba, keď imperializmus síce môže v niektorých častiach sveta dosiahnuť čiastkové a časove obmedzené úspechy, avšak už nie je schopný - bez toho, aby riskoval svetový vojnový požiar, ktorý by znamenal jeho definitívne zničenie - túto situáciu podstatne zmeniť a nastúpený vývoj vo svete zadržať či zvrátiť.

Základom zahraničnopolitickej línie stanovenej XIV. zjazdom strany je rozširovanie a upevňovanie trvalého spojenectva a spolupráce so socialistickými krajinami, v prvom rade so Sovietskym zväzom, ktorého päťdesiatročnú existenciu zanedlho oslávime. Sme si plne vedomí toho, že jednota a spoločný postup krajín socialistického spoločenstva v čele so Sovietskym zväzom a jeho obrovským politickým, hospodárskym, obranným a morálnym potenciálom je rozhodujúcim činiteľom úspešného boja proti imperializmu, za zachovanie svetového mieru a bezpečnosti. Vplyv a sila socializmu, ich perspektívny rast, vytváranie spoločného svetového frontu s medzinárodným robotníckym revolučným hnutím a mocným národnooslobodzovacím hnutím - to sú faktory, ktoré už dnes zabraňujú a v budúcnosti môžu plne vylúčiť možnosť vojenských konfrontácií.

Preto upevňovanie jednoty, zomknutosti, akcieschopnosti a sily krajín socialistického spoločenstva a predovšetkým upevňovanie jednoty so Sovietskym zväzom v oblasti politickej, hospodárskej i obrannej, je hlavným pilierom našej zahraničnej politiky. Celkom presne si uvedomujeme, že je to práve Sovietsky zväz, ktorý je aj najspoľahlivejším garantom socialistickej výstavby v našej krajine, našej národnej a štátnej existencie a bezpečnosti.

Reakčné sily v Československu i za hranicami nášho štátu si boli vždy dobre vedomé tejto skutočnosti, a preto sa v priebehu celého povojnového obdobia všemožne snažili o zníženie autority ZSSR v očiach československých pracujúcich, o znevažovanie československo-sovietskej spolupráce, ako i členstva Československa v spojeneckom zväzku, vo Varšavskej zmluve i v Rade vzájomnej hospodárskej pomoci.

Ako presvedčivo ukázal dokument "Poučenie z krízového vývoja v strane a v spoločnosti po XIII. zjazde KSČ", defenzíva a neskôr priama kapitulácia oportunistických síl vo vedení strany pred nástupom pravice, našich vnútorných i zahraničných nepriateľov proti socializmu v Československu v krízových rokoch 1968-1969 mala za následok, že sa u nás značne rozšírili malomeštiacky prehnané predstavy o medzinárodnom postavení našej krajiny a úzko egoistický nacionalistický prístup k medzinárodným problémom.

Ostrie útoku pravicových a kontrarevolučných síl bolo pritom znovu namierené proti Sovietskemu zväzu. Antisovietizmus sa stal hlavným nástrojom na podnecovanie nacionalistických a šovinistických nálad. Na ich vlne sa chceli pravicové a protisocialistické sily zmocniť moci v štáte s cieľom vytrhnúť Československo zo spoločenstva socialistických krajín, a tak vydať našu vlasť napospas vnútorným kontrarevolučným silám a ich imperialistickým pomáhačom a podnecovateľom.

Politika pravice viedla vo svojich dôsledkoch tak k ohrozeniu vnútornej bezpečnosti a suverenity nášho štátu, ako aj k obnaženiu západných hraníc svetovej socialistickej sústavy, čím sa bezprostredne dotkla životných záujmov všetkých našich spojencov. Objektívna analýza vývoja v tomto období, zhrnutá v dokumentoch XIV. zjazdu KSČ, potvrdila, že nebyť včasnej internacionálnej pomoci našich najbližších priateľov v socialistických krajinách, utrpela by moc robotníckej triedy a pracujúceho ľudu v našej krajine porážku, ktorá by mala nedozerné následky pre náš ľud, pre všetky socialistické krajiny, pre celé medzinárodné komunistické a robotnícke hnutie a aj pre mier v Európe, "Tak internacionálna pomoc - ako zdôraznil generálny tajomník ÚV KSČ s. Gustáv Husák vo svojom vystúpení na XXIV. zjazde KSSZ - uchránila našu krajinu od občianskej vojny, kontrarevolúcie a pomohla ubrániť vymoženosti socializmu, "Ako ďalej uviedol súdruh Husák," z našej skúsenosti je možné vyvodiť jednoznačný záver, že socialistický štát je suverénnym činiteľom pod podmienkou, ak je moc robotníckej triedy na čele s komunistickou stranou pevná, nerozborná a nedotknuteľná. Ak dochádza k jej vážnemu ohrozeniu v dôsledku kontrarevolučného nástupu, dostáva sa do nebezpečenstva, čím je ohrozená i samotná suverenita socialistického štátu, pretože vyvstáva hrozba závislosti od imperializmu. Neexistuje abstraktné chápanie suverenity socialistického štátu. Reálnym výrazom tejto suverenity je moc robotníckej triedy a existencia vedúcej úlohy komunistickej strany."

Po auguste 1968 zavilí nepriatelia socialistického zriadenia v Československu zámerne šírili najrôznejšie úvahy i "zaručené" prognózy o tom, že dôjde k dlhodobejšej zmene politickej atmosféry v Európe, smerujúcej k obnoveniu studenej vojny. Mnohí definitívne pochovali i medzinárodné robotnícke hnutie a, pokiaľ ide o ďalší vývoj v Československu, neverili v možnosť skorej konsolidácie, zvlášť konsolidácie v zahraničnopolitickej oblasti, na ktorú sa od svojho nástupu energicky zameralo nové vedenie strany. Sklon podliehať a pritakávať týmto názorom mali i niektorí málo informovaní alebo málo skúsení priatelia. Od tej doby uplynuli púhe štyri roky a stačí objektívne porovnať vtedajšiu a dnešnú situáciu.

V roku 1969 nové vedenie KSČ na čele so s. Gustávom Husákom vytýčilo v realizačnej smernici program a jasné ciele výstavby socializmu, opreté o zásady marxizmu-leninizmu a proletárskeho internacionalizmu. Na ich základe sa dosiahla vnútropolitická a hospodárska konsolidácia, čo umožnilo začať uskutočňovať i premyslenú zahraničnú politiku a dosiahnuť konsolidáciu v tejto oblasti. Obnovila sa prestíž a upevnilo sa postavenie našej socialistickej republiky, čím boli zároveň zmarené i pokusy našich nepriateľov o izoláciu Československa.

Realizáciou tejto politiky sú poverené tak štátne orgány, ako i spoločenské organizácie a využíva sa i obchod, veda, kultúra a iné odvetvia spoločenského života. Osobité miesto však patrí ministerstvu zahraničných vecí, ktoré dnes plní svoje poslanie ako jednotný, bojový, od nositeľov pravicového oportunizmu a revizionizmu očistený oddiel strany, stojaci dôsledne na pozíciách marxizmu-leninizmu a proletárskeho internacionalizmu.

Ak hovoríme o podiele jednotlivých orgánov a organizácií na uskutočňovaní zahraničnej politiky nášho štátu práve tu - na pôde najvyššieho orgánu štátnej moci - nie je možné nezdôrazniť významnú úlohu, ktorú v tomto smere hrá Federálne zhromaždenie ČSSR, najmä Zahraničný výbor Snemovne ľudu a Snemovne národov. Treba vysoko oceniť činnosť Federálneho zhromaždenia pri presadzovaní aktívnej zahraničnopolitickej línie našej KSČ i pomoc, ktorú na tomto úseku preukazuje všetkým zložkám našej zahraničnej služby.

Dokladom rastu autority, ktorú požíva vo svete ČSSR, je aj skutočnosť, že republika dnes udržuje diplomatické styky s 94 krajinami a konzulárne styky s ďalšími 35 krajinami, zatiaľ čo v roku 1968 udržovala diplomatické styky s 83 krajinami a konzulárne s ďalšími 25 krajinami, pričom v najbližšej dobe sa ráta s otvorením ďalších troch zastupiteľských úradov; že sme členom 54 významných medzinárodných vládnych organizácií, že čs. podniky, výskumné ústavy, kolektívy, vedeckotechnické spoločnosti a jednotlivci sú členmi takmer tisíc nevládnych organizácií a že práve v posledných rokoch si početné medzinárodné organizácie vybrali Československo za miesto svojich kongresov, sympózií a iných dôležitých zasadaní: len v tomto roku sa u nás konali štyri medzinárodné sympóziá a kongresy so širokou medzinárodnou účasťou.

Naša široká spolupráca s ostatným svetom, ku ktorej v poslednej dobe dochádza, je porážkou tých teórií a tendencií z obdobia po auguste 1968, ktoré prorokovali, že Európu zmrazí ľadovec studenej vojny a Československo sa udusí v izolácii búrlivo sa rozvíjajúceho ostatného sveta.

Ak uskutočňujeme aktívnu politiku mierovej koexistencie s krajinami iného spoločenského zriadenia, nemáme ani v najmenšom na mysli ideologické spolužitie; sme si príliš dobre vedomí triedneho rozdelenia sveta. Spolupráca s nesocialistickým svetom je jedným z našich nástrojov v boji za mier, za dorozumenie a spoluprácu medzi národmi.