Aktívne výsledky tejto politiky, dosahované vedením nášho suverénneho, socialistického štátu bez najmenších politických ústupkov, znovu názorne preukazujú, aké falošné boli zámery a proklamácie revizionistov a pravicových oportunistov v rokoch 1968-1969, ktorí posadnutí "svetovosťou" boli ochotní zapredávať socialistickú podstatu nášho štátu na základe "geopolitických", "paneurópskych", "konvergentných" či iných teórií, alebo stavať na módnych teóriách o bipolarite a tripolarite, a to všetko za pochybný, chimérne "volný" rozvoj zahraničných stykov.

Hovoríme dôrazne, že nám ide o uskutočňovanie tej politiky mierového spolužitia štátov s rozdielnym spoločenským zriadením, ako ju geniálne načrtol veľký vodca proletariátu V. I. Lenin a ako ju po celú dobu existencie dôsledne realizuje náš veľký priateľ a spojenec - Sovietsky zväz.

Teraz po úspešnom prekonaní krízového vývoja je ČSSR znova pevným článkom socialistického spoločenstva a KSČ zaujala v súlade so svojimi internacionálnymi tradíciami opäť dôstojné miesto v medzinárodnom komunistickom a robotníckom hnutí.

Súdružky a súdruhovia poslanci, skúsenosti z boja za odrazenie pokusu vytrhnúť Československo zo spoločenstva socialistických krajín nás znovu presvedčili a poučili, že jedným z hlavných nástrojov imperializmu je v súčasnom období snaha o narušovanie a oslabovanie jednoty krajín socialistického spoločenstva, a to predovšetkým vrazením klina medzi jednotlivých jeho členov a Sovietsky zväz. Antisovietizmus sa stal hlavným nástrojom boja reakcie proti silám pokroku. Medzinárodná buržoázia sa snaží využívať každú príležitosť na rozosievanie nedôvery k Sovietskemu zväzu, na narušovanie spojeneckých zväzkov a spolupráce štátov svetovej socialistickej sústavy, jednoty medzinárodného komunistického a robotníckeho hnutia, vehementne sa usiluje o rozvrat radov bojovníkov protiimperialistického zápasu.

Z tohto hľadiska sa stala historickým medzníkom pri upevňovaní bratských zväzkov ČSSR so svetom socializmu nová Zmluva o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci so ZSSR, podpísaná 6. mája 1970, ktorá odráža nielen novú vyššiu kvalitu vzájomných československo-sovietskych vzťahov, ale v ucelenej forme kvalifikuje i internacionálne princípy spolupráce socialistických krajín a kladie mimoriadny dôraz na upevňovanie jednoty, zomknutosti, všestrannej spolupráce i spoločnej obrany všetkých krajín socialistického spoločenstva. Jej inšpirujúci obsah a programový charakter má pre našu krajinu základný význam a plne zodpovedá životným záujmom našich národov. Zaisťuje nám bezpečnosť, suverenitu a podmienky pre ničím neobmedzený socialistický rozvoj našej spoločnosti. Zmluva sa stala dôležitým nosníkom v klenbe bratských spojeneckých zväzkov medzi krajinami Varšavskej zmluvy a je dôležitým činiteľom pri upevňovaní mieru a bezpečnosti v Európe. Od jej uzavretia došlo k ďalšiemu rýchlemu, kvalitatívne vyššiemu rozvoju doslova vo všetkých oblastiach československo-sovietskych vzťahov: politických, hospodárskych, kultúrnych, vedeckotechnických, školských, ako i k rozvoju stykov na všetkých ostatných úsekoch. Ich základom sú pochopiteľne úzke kontakty medzi KSČ a KSSZ, medzi vedúcimi predstaviteľmi oboch krajín, medzi ústrednými výbormi oboch strán. Ide o pracovné kontakty na všetkých úrovniach, pri ktorých dochádza najmä ku koordinácii spoločného postupu, ako to zodpovedá duchu Zmluvy.

Vzhľadom na historický význam novej československo-sovietskej spojeneckej Zmluvy bola otázka jej uvádzania do života na jar tohto roku predmetom osobitného rokovania zahraničných výborov Federálneho zhromaždenia ČSSR. Hodnotenie dvojročného obdobia realizácie Zmluvy presvedčivo ukázalo nesporné úspechy, ktoré sa dosiahli vo všetkých oblastiach spolupráce medzi Československom a Sovietskym zväzom.

V duchu ustanovení tejto Zmluvy dochádza k sústavným intenzívnym dvojstranným rokovaniam o perspektívnom rozvoji československo-sovietskych ekonomických vzťahov, na výsledkoch ktorých bezprostredne závisí ďalší úspešný rozvoj československého národného hospodárstva, jeho plánovaná štrukturálna prestavba, rast efektívnosti výroby a v dôsledku toho i systematický vzostup životnej úrovne našich pracujúcich. Ako zdôraznilo februárové zasadnutie ústredného výboru našej strany, ide najmä o maximálne využitie nových možností, ktoré sa vytvárajú vo vývoji československo-sovietskych vzťahov v dôsledku veľkej dynamiky a rozsiahleho vedeckotechnického pokroku sovietskej ekonomiky.

Obchod so Sovietskym zväzom vzrástol za posledné desaťročie dvojnásobne. Jeho výhodnosť najnázornejšie dokumentuje skutočnosť, že v československom národnom hospodárstve prakticky neexistuje oblasť, ktorá by sa obišla bez sovietskych dodávok surovín, polotovarov a materiálov, vrátane potravín. Nemenší význam má dlhodobo zabezpečený odbyt výrobkov nášho spracovateľského priemyslu, najmä strojov a zariadení, ale i kvalitného spotrebného tovaru, ktorého Sovietsky zväz odoberá vzhľadom na rastúcu životnú úroveň sovietskych pracujúcich neustále viac a viac.

Tovarová výmena sa teda rozvíja v súlade so vzájomnými potrebami, pričom Sovietsky zväz nám umožňuje trvalo sa zvyšujúcimi dodávkami elektriny, ropy, prírodného plynu a čierneho uhlia riešiť i problémy našej palivoenergetickej základne a uskutočniť progresívne zmeny v jej štruktúre.

Dochádza preto k stále užšej koordinácii plánov rozvoja národného hospodárstva oboch krajín, pričom práce vykonávané plánovacími orgánmi ČSSR a Sovietskeho zväzu v tomto roku boli už zamerané na koordináciu a rozvoj spolupráce po roku 1975. To má nesmierny význam pre zabezpečenie efektívneho rozvoja československej ekonomiky v budúcich päťročniciach.

Súčasne s prehlbujúcou sa koordináciou hospodárskych plánov a s rastom vzájomných dodávok zvyšuje sa i objem a intenzita vedeckotechnickej spolupráce, ktorej 25. výročie budeme spomínať tohto roku v decembri.

Sovietsky zväz patrí k našim hlavným dodávateľom pokrokovej techniky a technológie, o čom okrem iného svedčí i pomoc, ktorú nám poskytuje pri výstavbe atómových elektrární, pri výstavbe kombinátov na výrobu bytových panelov, pri výstavbe pražského metra a pod. Vedeckotechnická spolupráca so sovietskou ekonomikou, ktorej patrí v najdôležitejších odvetviach popredné miesto vo svete, umožňuje nášmu hospodárstvu podieľať sa v stále väčšom rozsahu na výsledkoch sovietskej vedy a techniky.

I keď ekonomické otázky zaujímajú v súčasnej dobe v československo-sovietskych vzťahoch prvoradé miesto, dochádza k ďalšiemu zdokonaľovaniu spolupráce i v oblasti vedeckých, kultúrnych a školských stykov na základe Dohody o kultúrnej a vedeckej spolupráci z 27. februára t.r. V duchu československo-sovietskej spojeneckej zmluvy smeruje táto spolupráca predovšetkým k lepšiemu vzájomnému poznaniu. a tým i k sústavnému zbližovaniu národov Československa a Sovietskeho zväzu.

Vysokou aktivitou a neustálym rozmachom sa vyznačujú nielen vzťahy so Sovietskym zväzom, ale i s ďalšími socialistickými krajinami. I tu je ich základom predovšetkým úzka súčinnosť a pravidelné styky medzi bratskými komunistickými stranami a ich vedúcimi predstaviteľmi.

Novú, kvalitatívne vyššiu úroveň dosahujú v súčasnej dobe najmä naše vzťahy s Poľskou ľudovou republikou, Nemeckou demokratickou republikou, Maďarskou ľudovou republikou, Bulharskou ľudovou republikou, Rumunskou socialistickou republikou a Mongolskou ľudovou republikou. Podstatne sa rozšírili a prehĺbili aj vzájomné styky a súdružská spolupráca s Kubánskou republikou.

Početné rokovania vedené v poslednej dobe s týmito bratskými socialistickými krajinami, či už na najvyššej straníckej a vládnej úrovni alebo medzi ministrami zahraničných vecí či po línii parlamentov, znovu potvrdili naprostú jednotu názorov na otázky vzájomných vzťahov a riešenia hlavných súčasných medzinárodných otázok. Úspešná realizácia dohôd, ktoré boli pri týchto rozhovoroch uzavreté, vytvára dobré perspektívy spolupráce so všetkými socialistickými krajinami do budúcna.

Aktívnu podporu poskytujeme plnému medzinárodnému uznaniu Nemeckej demokratickej republiky všetkými štátmi, ktoré tak dosiaľ neurobili, vrátane Nemeckej spolkovej republiky, lebo bez splnenia tejto neodkladnej požiadavky súčasnosti nie je podľa nášho názoru trvalo možný priaznivý vývoj v Európe. Takisto sa zasadzujeme o prijatie NDR za člena OSN a za jej plnoprávnu účasť v ostatných medzinárodných organizáciách.

Priaznivo sa rozvíjajú i naše styky so Socialistickou federatívnou republikou Juhoslávie. V tomto roku sa ešte viac prehĺbila ekonomická spolupráca na prospech obidvoch strán, nadviazali sa styky tiež po línii spoločenských organizácií. Sme pripravení pôsobiť i naďalej na prehĺbenie všetkých foriem obojstranne užitočnej spolupráce.

Úspešne sa rozvíjajú naše styky s Kórejskou ľudovodemokratickou republikou. So záujmom sledujeme a podporujeme všetky kroky a úsilie Kórejskej ľudovodemokratickej republiky o normalizáciu situácie v Kórei, odchod amerických vojsk z Južnej Kórey a mierové zjednotenie krajiny bez cudzieho vmešovania.

Pokiaľ ide o Čínsku ľudovú republiku, našou trvalou snahou zostáva realizovať líniu XIV. zjazdu KSČ a postupne rozširovať vzájomne výhodné styky po štátnej línii. V poslednom období sa dosiahlo určité zvýšenie objemu zahraničného obchodu s ČLR, pripravuje sa obnovenie vedeckotechnickej spolupráce a zvažujú sa možnosti oživenia stykov i na iných úsekoch. Nepripustíme však, aby rozvoj vzájomných stykov medzi obomi krajinami bol na základe známych koncepcií a teórií pôsobiacich proti jednote socialistických krajín využívaný proti záujmom socialistického Československa, proti Sovietskemu zväzu, proti zomknutosti svetového socialistického spoločenstva a jednote svetových revolučných síl.

Napriek opätovným iniciatívnym krokom z našej strany, našej ochote a pripravenosti normalizovať vzájomné styky, nedošlo dosiaľ k prekonaniu stagnácie vo vzťahoch s Albánskou ľudovou republikou.

Dejinné poučenia, ktorých sa našej krajine neraz v uplynulých desaťročiach dostalo, a najmä skúsenosti z celkom nedávnej doby nás nabádajú k tomu, aby sme všestranné posilňovanie jednoty spoločenstva socialistických krajín považovali za prvoradú úlohu československej zahraničnej politiky. Je celkom zákonité, že práve v poslednom období, keď dovŕšenie konsolidácie pomerov v našej krajine prispelo k upevneniu jednoty a k posilneniu autority celého socialistického spoločenstva, došlo i k výraznému posunu v prospech mieru a bezpečnosti v Európe.

Preto sa aj medzi socialistickými krajinami, ktoré združili svoje politické a obranné sily vo zväzku Varšavskej zmluvy a svoj hospodársky potenciál v Rade vzájomnej hospodárskej pomoci, stále viac prehlbujú a zdokonaľujú existujúce formy spolupráce, stále viac a efektívnejšie sa presadzuje vzájomná výmena skúseností a kolektívne sa rozpracúvajú všetky významné medzinárodné problémy.

V programe ďalšieho upevňovania rozvoja socializmu ako svetového systému bude v nadchádzajúcich rokoch patriť stále významnejšie miesto medzinárodnej socialistickej deľbe práce, a to tým skôr, že problémy, ktoré pred hospodárstvo každej krajiny stavia vedeckotechnická revolúcia, nie sú riešiteľné v úzkych hraniciach národných ekonomík. Pre Československo, ktoré pri pomerne značnej priemyslovej kapacite má len obmedzené surovinové a energetické zdroje, je prepojenie jeho hospodárstva s hospodárstvom ďalších socialistických krajín priam životnou nutnosťou.

Prijatím Komplexného programu ďalšieho prehlbovania a zdokonaľovania spolupráce a rozvoja socialistickej ekonomickej integrácie členských krajín RVHP sa vlani urobil významný krok vpred, ktorý umožnil omnoho lepšie využívať mohutný ekonomický potenciál členských krajín RVHP na prospech celého socialistického spoločenstva i každej jednotlivej socialistickej krajiny. Nedávne 26. zasadanie RVHP mohlo už bilancovať prvé úspešné výsledky koordinácie ekonomických programov.

Nová, omnoho vyššia kvalita ekonomickej spolupráce medzi socialistickými krajinami stavia náročnejšie úlohy i pred československú zahraničnú politiku, ktorá sa musí naučiť myslieť v širších dimenziách a byť dynamickým aktívnym činiteľom, ktorý by pri využití svojich špecifických nástrojov maximálne napomáhal mobilizáciu dosial nevyužitých rezerv v tejto oblasti. I tu platí zásada: čím zomknutejšie budú socialistické krajiny postupovať a prehlbovať svoju jednotu na princípe socialistického internacionalizmu, tým viac budú prispievať k posilneniu socialistického spoločenstva ako celku, a tým i k upevneniu svetového mieru a bezpečnosti.

K požiadavkám internacionalizmu vo vzťahoch medzi socialistickými krajinami patrí i vzájomná zodpovednosť za obranu socialistických vymožeností a zabezpečenie spoločných hraníc socialistického tábora. Tým skôr, že niektoré extrémne reakčné sily na Západe sa dosiaľ nevzdali vojny ako prostriedku pri riešení medzinárodných problémov a využívajú najmä určité kruhy Severoatlantického paktu na podporu politiky "z pozície sily" voči socialistickým krajinám. Z a týchto okolností socialistické štáty musia upevňovať a ďalej zdokonaľovať svoju obrannú organizáciu tak, aby bola spoľahlivým štítom proti agresívnym plánom svetového imperializmu. Odtiaľ je i symbolický názov nedávneho spoločného cvičenia spojeneckých ozbrojených síl štátov Varšavskej zmluvy "Štít 72", ktoré bolo demonštráciou nerozborného zväzku príslušníkov bratských armád i dôkazom ich vysokej bojovej pripravenosti.

Varšavská zmluva je pritom nielen pevným vojenským obranným valom, ale i hlavnou politickou organizáciou spojeneckých socialistických krajín. Ďalšiemu prehlbovaniu spolupráce v rámci Varšavskej zmluvy a všestrannému posilňovaniu tejto organizácie prisudzuje ČSSR mimoriadnu dôležitosť. To súčasne umožňuje a priamo vyžaduje od každej socialistickej krajiny maximálne rozvinutie vlastnej aktivity.

Neochvejne sa usilujeme o to, aby sa neustále zlepšovala a prehlbovala principiálna jednota našich krajín. I my chceme, aby spoločenstvo socialistických krajín bolo družnou rodinou spoločne budujúcou a spoločne brániacou novú spoločnosť, rodinou vzájomne sa obohacujúcou o skúsenosti a poznatky, rodinou zomknutou a pevnou, v ktorej by ľudstvo videlo predobraz budúceho svetového spoločenstva slobodných ľudí.

Významným krokom k ďalšiemu upevneniu zomknutosti a vzájomnej súčinnosti bratských socialistických krajín bolo z tohto hľadiska tohoročné krymské stretnutie vedúcich predstaviteľov komunistických a robotníckych strán, ktoré zároveň potvrdilo hlbokú životaschopnosť a účinnosť aktívnej mierumilovnej zahraničnej politiky socialistických krajín a veľký medzinárodný význam mierového programu vytýčeného XXIV. zjazdom KSSZ. Vedenie našej strany sa s výsledkami tohto stretnutia stotožnilo a konštatovalo, že plne zodpovedajú záujmom národov Československa a línii československej zahraničnej politiky.

Súdružky a súdruhovia poslanci, jednotný postup Sovietskeho zväzu a ďalších socialistických krajín, ktorý sa v posledných rokoch tak blahodarne odrazil v relatívnom zmiernení napätia, prináša svoje pozitívne plody najmä v Európe. Európske socialistické krajiny znovu preukázali pevnú vôľu premeniť tento svetadiel na pásmo trvalého mieru, na oblasť, v ktorej by našla svoje praktické vyjadrenie leninská politika mierového spolužitia štátov s rozdielnym spoločenským zriadením.

Našej krajiny, ktorá spolu s Nemeckou demokratickou republikou je najzápadnejším cípom socialistického spoločenstva, sa situácia v Európe bezprostredne dotýka. Európa, tento odveký sud prachu, sa v tomto storočí stala epicentrom dvoch najničivejších vojnových požiarov v dejinách ľudstva vôbec. Žiadny z nich sa Československu nevyhol. Je preto celkom prirodzené, že sme životne zainteresovaní na mierovom usporiadaní pomerov v Európe a že v duchu leninských zásad mierového spolužitia sa snažíme o to, aby sme maximálne prispeli k takémuto usporiadaniu. V úzkej koordinácii so Sovietskym zväzom a ostatnými členskými štátmi Varšavskej zmluvy sa snažíme aktívne spolupôsobiť vo všetkých fázach úsilia o vytvorenie takých podmienok, ktoré by umožnili dosiahnuť ciele pripravovanej celoeurópskej konferencie o bezpečnosti a spolupráci.

Praha sa v posledných rokoch stala dejiskom významných rokovaní členských štátov Varšavskej zmluvy. V októbri 1969 formulovali ich ministri zahraničných vecí v metropole socialistického Československa prvý konkrétny návrh programu celoeurópskej konferencie. V januári 1972 Politický poradný výbor Varšavskej zmluvy prijal Deklaráciu o mieri, bezpečnosti a spolupráci v Európe. V tomto závažnom dokumente sa konkretizovali návrhy na posilnenie európskej bezpečnosti. Na zásadách v ňom obsiahnutých, ako sú hlavne neporušiteľnosť existujúcich hraníc. nepoužitie sily a zákaz hrozby silou, dodržiavanie požiadaviek vyplývajúcich zo zásad mierového spolužitia, rozvoj vzájomne výhodných stykov v hospodárskej, vedeckotechnickej a kultúrnej oblasti, by mali podľa nášho názoru spočívať vzťahy medzi európskymi štátmi. Tieto zásady vyjadrujú to, čo sa už mnohokrát v praxi vzťahov na európskom kontinente ujalo, čo už bolo zakotvené v celom rade dokumentov majúcich medzinárodnoprávnu platnosť a stretlo sa so súhlasom širokej verejnosti.