Je někdo proti? /Nikdo./

Zdržel se někdo hlasování? /Nikdo./

Obě sněmovny zákon schválily. Vzhledem k souhlasným usnesením obou sněmoven konstatuji, že Federální shromáždění Československé socialistické republiky schválilo zákon o vodách.

Soudružky a soudruzi, my jsme v původním programu měli plánovány dvě přestávky. Předkládáme vám k úvaze návrh, že bychom se omezili na jednu přestávku nyní na půl hodiny a pak že bychom projednali zbývající část programu bez přerušení. Není proti tomu námitek? /Námitky nebyly./

Sejdeme se přesně v 11.30 hod.

/Schůze přerušena v 10.58 hod./

/Schůze znovu zahájena v 11.27 hod./

/Řízení schůze převzal první místopředseda FS ing. J. Marko./

Předsedající I. místopředseda FS ing. J. Marko: Súdružky a súdruhovia, pokračujeme v rokovaní spoločnej schôdzky Snemovne ľudu a Snemovne národov. Ďalším bodom programu je

Nášho rokovania sa zúčastňuje mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Mongolskej ľudovej republiky v Československu súdruh Zandagej Enebiš, ktorého medzi nami srdečne vítam.

Vládny návrh zdôvodní minister zahraničných vecí súdruh Bohuslav Chňoupek. Prosím, aby sa ujal slova.

Ministr zahraničních věcí ČSSR ing. B. Chňoupek: Vážený súdruh podpredseda, vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci!

Počas návštevy čs. straníckej a vládnej delegácie v Mongolskej ľudovej republike bola dňa 18. júna 1973 v Ulánbátare podpísaná nová zmluva o priateľstve a spolupráci medzi Československou socialistickou republikou a Mongolskou ľudovou republikou.

Ide o významný politický dokument, ktorý je dôležitý nielen z hľadiska československo-mongolských vzťahov, ale aj z hľadiska celého socialistického spoločenstva. Teší nás, že spolupráca s Mongolskou ľudovou republikou sa vo všetkých oblastiach života z roka na rok rozvíja a upevňuje.

Keď mám v stručnosti charakterizovať naše súčasné vzťahy s touto bratskou socialistickou krajinou, dovoľte mi odvolať sa priamo na preambulu novej zmluvy o priateľstve a spolupráci a zhodne s ňou konštatovať, že medzi Československou socialistickou republikou a Mongolskou ľudovou republikou jestvujú vzťahy bratského priateľstva, všestrannej spolupráce a vzájomnej súdružskej pomoci, vzťahy založené na neochvejných zásadách marxizmu-leninizmu a socialistického internacionalizmu, vzťahy, ktoré plne zodpovedajú životným záujmom československého a mongolského ľudu a slúžia záujmom socialistického spoločenstva.

Preambula, ako aj články novej zmluvy však odrážajú aj ďalšiu významnú skutočnosť, predovšetkým to, že vývoj od roku 1957, keď bola dojednaná doterajšia, stále ešte platná zmluva o priateľstve a vzájomnej spolupráci s Mongolskou ľudovou republikou, charakterizuje celý rad významných pozitívnych zmien. Patria k nim napríklad nové socialistické vzťahy a formy mnohostrannej a dvojstrannej spolupráce medzi socialistickými štátmi v oblasti medzinárodnej deľby práce a socialistickej ekonomickej integrácie v rámci RVHP, do ktorej Mongolská ľudová republika vstúpila v roku 1962. Aj v ostatných oblastiach vzájomnej spolupráce došlo k takému podstatnému pokroku, že naše vzájomné vzťahy v súlade s perspektívami a cieľmi obidvoch bratských socialistických krajín ďaleko prerástli rámec zmluvy z roku 1957 a dosiahli kvalitatívne ďaleko vyšší stupeň.

Zmluva osobitne odráža aj ďalšiu významnú skutočnosť, totiž to, že došlo k podstatnému prehĺbeniu politickej spolupráce štátov svetového socialistického spoločenstva na základoch socialistického internacionalizmu s cieľom zabezpečiť ďalšiu výstavbu socializmu a komunizmu, že obrana vymožeností, ktoré získal ľud krajín socialistického spoločenstva, sa stala ich spoločnou internacionálnou povinnosťou a že táto internacionálna povinnosť sa týka tiež úsilia o upevnenie jednoty a zomknutosti socialistických krajín.

Nová zmluva berie do úvahy nielen dosiahnutý vývoj bilaterálnych stykov medzi Československou socialistickou republikou a Mongolskou ľudovou republikou a nielen súčasné vzťahy medzi členskými štátmi RVHP, ale rovnako celkový medzinárodnopolitický vývoj, ku ktorému došlo vo svetovom i regionálnom meradle. Všetky tieto významné medzinárodné problémy, ktoré určujú charakter súčasných medzinárodných vzťahov, ako je úsilie socialistických štátov o nezvrátiteľnom presadení zásad mierového spolunažívania o riešení ozbrojených konfliktov vo svete, o dokončení rokovaní o bezpečnosti a spolupráci v Európe, o kolektívnej bezpečnosti v Ázii, aj tie otázky, ktoré sú predmetom rokovania Organizácie Spojených národov a iných medzinárodných organizácií, vyžadujú pozornosť a aktívny prístup všetkých socialistických krajín, ich solidaritu, ich vzájomnú spoluprácu, pomoc a podporu. Zmluva preto výslovne stanoví zásadu, že sa vysoké zmluvné strany budú o všetkých dôležitých medzinárodných otázkach, ktoré sa dotýkajú ich záujmov, vzájomne informovať a radiť.

Nové vzťahy a nové formy mnohostrannej a dvojstrannej spolupráce medzi socialistickými štátmi výrazne ovplyvňujú ich vzájomnú spoluprácu. Pokiaľ ide o československo-mongolské vzťahy, chcel by som na tomto mieste ešte raz zdôrazniť, že od roku 1957 podpísali obidva bratské socialistické štáty viac ako 20 významných medzinárodných zmlúv, a to nielen v oblasti hospodárskej, ale aj na úseku vedeckej, kultúrnej, zdravotníckej spolupráce a v iných oblastiach. Osobitne významnou udalosťou bolo podpísanie novej kultúrnej dohody medzi Československou socialistickou republikou a Mongolskou ľudovou republikou v apríli 1973 v Prahe. Táto dohoda vychádza z politických zásad, obsiahnutých v novej československo-mongolskej zmluve o priateľstve a spolupráci, ktorá bola v tej dobe už parafovaná.

Cielom novej zmluvy je nielen zakotviť doterajšie výsledky priateľských vzťahov, ale v rámci zásad a nových prvkov socialistickej zahraničnej politiky ich ďalej rozvíjať. V tomto rozvoji majú slúžiť jednak vecné zásady, ktoré zmluva obsahuje, jednak aj metódy vzájomnej spolupráce, ktoré určuje. Zmluva je uzavretá na obdobie 20 rokov a automaticky sa predlžuje vždy o ďalších 10 rokov.

Prezídium Veľkého ľudového churalu Mongolskej ľudovej republiky ratifikovalo zmluvu dňa 18. júla 1973. Zmluva má nadobudnúť platnosť dňom výmeny ratifikačných listín, ktorá má nasledovať po prerokovaní zmluvy Federálnym zhromaždením a po ratifikácii prezidentom republiky.

Vážený súdruh podpredseda, vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci, odporúčam, aby ste s predloženou Zmluvou o priateľstve a spolupráci medzi Československou socialistickou republikou a Mongolskou ľudovou republikou, podpísanou v Ulánbátare dňa 18. júna 1973 vyslovili na základe článku 36 ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o československej federácii v zmysle ústavného zákona č. 125/1970 Zb. svoj súhlas.

Předsedající I. místopředseda FS ing. J. Marko: Ďakujem ministrovi Chňoupkovi za odôvodnenie návrhu. Vládny návrh bol pridelený na prerokovanie ústavnoprávnemu, zahraničnému, brannému a bezpečnostnému výboru oboch snemovní.

Za výbory Snemovne ľudu bola poverená prednesením spoločnej spravodajskej správy posl. Dana Kancírová. Dávam jej slovo.

Poslankyně SL ing. D. Kancírová: Vážené soudružky poslankyně, vážení soudruzi poslanci. Federálnímu shromáždění ČSSR byl předložen vládní návrh na vyslovení souhlasu se Smlouvou o přátelství a spolupráci mezi Československou socialistickou republikou a Mongolskou lidovou republikou, kterou dne 18. června 1973 podepsali v Ulánbátaru generální tajemník ÚV KSČ dr. Husák a předseda vlády ČSSR dr. Štrougal. Jde o smlouvu politickou, která vyžaduje podle ústavního zákona o čs. federaci souhlas Federálního shromáždění před ratifikací presidentem republiky.

Mezi ČSSR a Mongolskou lidovou republikou, dvěma bratrskými socialistickými zeměmi, platí až dosud, jak o tom hovořil soudruh ministr Chňoupek, Smlouva o přátelství a vzájemné spolupráci, která byla uzavřena dne 8. dubna 1957. Na jejím podkladě byly rozvinuty bohaté styky ve všech oblastech mezistátních vztahů, a to styky ovládané zásadami proletářského internacionalismu, přátelství a soudružské spolupráce. Jak již bylo řečeno, byly sjednány četné mezistátní smlouvy a ujednání v oblasti kultury, obchodu, konzulárních styků, hospodářství a technické spolupráci, zdravotnictví apod.

V době od roku 1957 do dnešního dne však nabývala stále větší dynamičnosti zahraniční politika zemí socialistické soustavy, jejíž spolehlivým členem je MoLR i jejich společné politické úsilí a akce v hlavních zahraničně politických otázkách. Stoupla mimořádně jejich autorita a vliv ve světovém měřítku. Kromě toho došlo k prohloubení spolupráce socialistických států v rámci činnosti Rady vzájemné hospodářské pomoci, právě tak jako náplně a perspektivy socialistické ekonomické integrace.

Vše nové, co se projevilo ve vztazích mezi zeměmi socialistické soustavy a v dalším vývoji světové situace se již mohlo promítnout do znění obdobných základních smluv, které MoLR sjednala se SSSR a dalšími evropskými socialistickými státy přibližně o 10 let později. Stejně tak ČSSR uzavřela se státy členy Varšavské smlouvy nové smlouvy o přátelství, a to v období od roku 1967 do roku 1970, kdy byla sjednána zvláště významná Smlouva o přátelství, spolupráci a vzájemné pomoci s naším nejsilnějším přítelem - SSSR. Také MoLR udržuje se Sovětským svazem bratrské vztahy.

Do tohoto procesu, který přihlíží k novým zásadním politickým skutečnostem, se nutně zapojuje nová Smlouva mezi Československou socialistickou republikou a Mongolskou lidovou republikou o přátelství a spolupráci. Její význam bude dále spočívat v tom, že je základním politickým dokumentem, který zakotvuje vztahy bratrského přátelství a určuje linii rozvoje spolupráce s cílem další výstavby socialismu a komunismu a podpory zájmů celého socialistického společenství. Všechny budoucí dohody s MoLR předvídané v článku 9 právě tak jako styky a výměna zkušeností v oblastech vyjmenovaných v článku 3 Smlouvy, budou vycházet z litery a z ducha základní politické Smlouvy, kterou dnes projednáváme.

Text předložené Smlouvy o přátelství a spolupráci vyčerpává hlavní zásady vztahů mezi československým a mongolským lidem a jejich zeměmi. Jde o vztahy založené na zásadách marxismu-leninismu a proletářského internacionalismu, uplatňované v oblasti politické, hospodářské i dalších. Jednotlivé články stanoví obsah a formy spolupráce. Určuje také zásady a smluvní závazky v oboru zahraniční politiky, podtrhuje zásadu solidarity a úsilí o jednotu socialistických zemí, provádění politiky mírového soužití v souladu s Chartou Organizace spojených národů. Prohlubování spolupráce a dalšího poznávání života nové společnosti v obou zemích bude sloužit nejen styk a jednání mezi vládami a resorty, ale i přímý styk mezi státními orgány, institucemi a společenskými organizacemi obou zemí.

Jak již bylo uvedeno, Smlouva se sjednává na dobu 20 let a bude se prodlužovat vždy na další desetileté období.

Smlouva o přátelství a spolupráci s Mongolskou lidovou republikou představuje důležitou součást ve skladbě dokumentů, které vyznačují obsah vzájemných vztahů a cílů států socialistického společenství.

Smlouva byla projednána ve výboru zahraničním a ústavně právním. Na základě tohoto projednání jsem pověřena doporučit Federálnímu shromáždění, aby vyslovilo se Smlouvou svůj souhlas.

Předsedající I. místopředseda FS ing. J. Marko: Ďakujem poslankyni Kancírovej. Výbory Snemovne národov poverili prednesením spoločnej spravodajskej správy poslankyňu Margitu Adamovú.

Poslankyně SN M. Adamová: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci! Po prerokovaní obsahu, znenia a cieľov Zmluvy o priateľstve a spolupráci medzi Československou socialistickou republikou a Mongolskou ľudovou republikou vo Federálnom zhromaždení je dôležité zastaviť sa podrobnejšie pri hlavných zásadách a ustanoveniach preambuly Zmluvy a niektorých jej jednotlivých článkoch.

Preambula, t.j. úvodná časť Zmluvy obsahuje predovšetkým tri hlavné zásady politickej integrácie krajín socialistického spoločenstva. Je to za prvé konečný cieľ všestrannej spolupráce a vzájomnej súdružskej pomoci medzi obidvoma krajinami, uskutočňovanej na základe socialistického internacionalizmu - a to ďalšia výstavba socializmu a komunizmu v oboch bratských krajinách. Ďalej je v preambule zdôraznená zásada spoločnej obrany vymožeností, ktoré dosiahol ľud každej krajiny, s prihliadnutím na bratislavskú deklaráciu ČSSR a ZSSR z roku 1968. Po boku ostatných krajín socialistického spoločenstva, predovšetkým Sovietskeho zväzu, budú obidva zmluvné štáty spoločne brániť výsledky boja, ktorý v MoLR začala Mongolská ľudová revolučná strana a v Československu robotnícka trieda pod vedením Komunistickej strany Československa, práve tak, ako doterajšie vymoženosti vo výstavbe socializmu.

Treťou hlavnou zásadou je úsilie o jednotu socialistických krajín, a to i v ich vystupovaní navonok. Spoločne budú prispievať k zabezpečeniu mieru a bezpečnosti vo svete a budú sa podľa článku 8 Zmluvy o dôležitých medzinárodných otázkach radiť. Táto zásada je zvlášť dôležitá v prítomnej dobe, keď v Európe prebieha konferencia o európskej bezpečnosti a spolupráci a v Ázii bola nastolená myšlienka vytvorenia systému kolektívnej bezpečnosti, keď v orgánoch Organizácie Spojených národov prebiehajú rokovania o upevnení svetového mieru, o odzbrojení a čiastkových opatreniach na odzbrojenie a odstránenie ohnísk nebezpečia svetového mieru, na ukončení lokálnych vojen, na riešenie miestnych konfliktov. Podľa ponímania socialistických štátov sú ustanovenia preambuly rovnako záväzné ako obsah článkov Zmluvy.

Bratská Mongolská ľudová republika, ktorá už po veľa rokov úspešne rozvíja svoje socialistické národné hospodárstvo, stala sa z bývalej poľnohospodárskej krajiny poľnohospodársko-priemyslovým štátom. K doterajším výsledkom jej rozvoja prispeli principiálne nové vzťahy a nové formy mnohostrannej a dvojstrannej spolupráce socialistických štátov v oblasti medzinárodnej deľby práce a socialistickej ekonomickej integrácie. Článok 2 obsahuje záväzok oboch strán dosiahnuté výsledky ďalej rozvíjať a podporovať a v rámci Rady vzájomnej hospodárskej pomoci a jej komplexného programu dosahovať zbližovanie a vyrovnávanie ekonomickej úrovne oboch strán i ostatných členských štátov RVHP.

Realizáciu zásad a ustanovení Zmluvy v tých oblastiach, ktoré majú osobitnú dôležitosť pre zbližovanie národov oboch krajín, budú zabezpečovať zmluvné záväzky uvedené v článkoch 3, 4 a 9, ktoré dojednávajú, resp. rozvádzajú zásadu priamej spolupráce a uzatvárania dohôd a ujednaní medzi všetkými orgánmi a organizáciami. Okrem spolupráce v otázkach politických a hospodárskych je totiž z hľadiska vzájomného poznávania a výmeny skúseností veľmi významná i oblasť kultúry, zdravotníctva, oznamovacích prostriedkov a ďalších oblastí, uvedených v článku 3.

Perspektívy tejto spolupráce sú bohaté, ich základom budú zásadné ustanovenia prerokúvanej novej Zmluvy o priateľstve a spolupráci.

Z poverenia zahraničného a ústavnoprávneho výboru odporúčam, aby Federálne zhromaždenie vyslovilo súhlas so Zmluvou.

Předsedající I. místopředseda FS ing. J. Marko: Ďakujem poslankyni Adamovej. Súdružky a súdruhovia poslanci, otváram rozpravu. Písomne sa zatiaľ prihlásili do rozpravy poslanci: Vilém Nový, Vojtěch Erban a Alois Neumann. Ako prvý vystúpi poslanec Nový. Pripraví sa poslanec Erban.

Poslanec SL V. Nový: Vážené Federální shromáždění, soudruzi poslanci, dovolte mi, abych u příležitosti projednávání Smlouvy o přátelství a spolupráci mezi naší republikou a Mongolskou lidovou republikou, po tom, co zde bylo s. ministrem a zpravodaji řečeno o obsahu a významu Smlouvy, vyslovil několik spíše nekonvenčních poznámek.