Vzhľadom na to, že Dohoda ustanovuje odchýlky
od platnej čs. právnej úpravy, predovšetkým
odchýlky od ustanovení zákonov o daňovej
povinnosti čs. občanov a organizácii a ukladá
- aj keď nepriamo - aj niektoré špecifické
povinnosti čs. organizáciám, používajúcim
diela sovietskych občanov, predkladá sa na základe
článku 36 ods. 3 ústavného zákona
čís. 143/1968 Zb. o československej federácii
pred ratifikáciou prezidentom republiky Federálnemu
zhromaždeniu ČSSR na súhlas. Dohoda nadobudne
platnosť dňom výmeny ratifikačných
listín, ku ktorej má dôjsť v Moskve v
čo najkratšom čase. Vláda ČSSR
s ohľadom na obojstranný záujem na čo
najskoršom realizovaní Dohody vyslovila však
súhlas s tým, aby sa Dohoda pred nadobudnutím
jej platnosti predbežne uskutočňovala už
odo dňa jej podpisu. V súlade s týmto rozhodnutím
podpísali príslušné československé
a sovietske organizácie dokument, na základe ktorého
sa má zabezpečovať realizácia podpísanej
Dohody.
Pri príležitosti podpísania Dohody medzi zástupcami
obidvoch štátov rokovalo sa aj o možnosti zriadenia
zastúpenia ochranných autorských organizácií
jedného štátu na území druhého
štátu. Tieto zastúpenia nemajú mať
hospodársky charakter a nebudú preto vyvíjať
na území druhého štátu žiadnu
hospodársku činnosť. Z podnetu sovietskej strany
došlo v tejto otázke k výmene príslušných
diplomatických nót o zriadení zastúpenia
sovietskej autorsko-ochrannej organizácie VAAP - Všezväzovej
agentúry pre autorské práva - na území
ČSSR. Zriadenie zastúpenia čs. autorských
ochranných organizácií na území
Sovietskeho zväzu sa uskutoční výmenou
nót po vytvorení vnútroštátnych
organizačných a kádrových predpokladov
v ČSSR.
Vážený súdruh predseda, súdružky
poslankyne a súdruhovia poslanci, odporúčam,
aby ste vyslovili svoj súhlas s Dohodou medzi ČSSR
a ZSSR o vzájomnej ochrane autorských práv
k literárným, vedeckým a umeleckým
dielam.
Předsedající předseda SL V. David:
Děkuji ministru Chňoupkovi. Vládní
návrh byl přikázán k projednání
výborům ústavně právním,
zahraničním a kulturním obou sněmoven.
Výbory Sněmovny lidu určily za společnou
zpravodajku poslankyni Máriu Tomaškovou. Prosím,
aby přednesla společnou zprávu.
Zpravodajka poslankyně SL M. Tomašková:
Vážený súdruh predseda, vážené
súdružky a súdruhovia poslanci, vážení
hostia! Pristupujeme k prerokovaniu veľmi dôležitého,
politicky, kultúrne i ekonomicky závažného
dokumentu - Dohody medzi ČSSR a ZSSR o vzájomnej
ochrane autorských práv k literárnym, vedeckým
a umeleckým dielam.
Keď hovoríme o ochrane autorských práv,
musíme si uvedomiť, že nejde len o ochranu autorov
a o ich odmeny. Ochrana autorských práv je súčasne
aj právnym základom, na ktorom spočíva
medzinárodná ochrana nakladateľskej produkcie
proti neoprávnenému kopírovaniu a znetvorovaniu
vydaných diel a proti podobným aktom, ktoré
spadajú vo všeobecných hospodárskych
vzťahoch pod pojem nekalej súťaže. Na tomto
právnom základe možno dosiahnuť širokú
medzinárodnú spoluprácu nielen pri šírení
umeleckej a vedeckej produkcie v prekladoch do jazykov druhého
štátu, ale vytvárajú sa tým aj
právne možnosti pre spoločné využívanie
výsledkov vedy a umenia, ktoré vznikli spoluprácou
medzi tvorcami a vedcami oboch strán, prípadne ktoré
vznikli medzinárodnou spoluprácou alebo kolektívnou
spoluprácou umelcov rôznych národov. Nás
poslancov zaujímalo, prečo okrem tohto Všeobecného
dohovoru, ktorý sa vzťahuje na vzťahy medzi ZSSR
a ČSSR, uzavierajú oba štáty ešte
aj osobitnú dvojstrannú dohodu. Odborníci
nám dali túto odpoveď:
Všeobecný dohovor má ustanovenie, podľa
ktorého vykonávanie medzinárodnej ochrany
autorských práv sa nevzťahuje na diela, ktoré
vznikli a boli uverejnené už predtým, t. j.
pred 27. májom 1973 vo vzťahu medzi ČSSR a
ZSSS. Vzťahuje sa len na diela, ktoré vznikli po tomto
dátume. Tým sa však účinky, ktoré
si zmluvné strany od prístupu k takému dohovoru
sľubujú, v plnom rozsahu môžu dostaviť
až neskoršie, odďaľujú sa. Preto sa
uzaviera táto nová dvojstranná dohoda, ktorá
tento nedostatok medzinárodného kolektívneho
dohovoru odstraňuje a poskytuje ochranu všetkým
dielam, pri ktorých doteraz neuplynula 25ročná
ochranná lehota po autorovej smrti, aj keď už
bola uzavretá skôr. Konkrétne to znamená,
že ochrana bude poskytovaná dielu napr. Šolochova,
ak vyjde u nás znova, alebo dielu Jana Kozáka, Miloša
Kratochvíla, Josefa Tomana alebo Marie Majerovej, ak bude
znova vydaná v Sovietskom zväze.
Ďalší rozdiel od Všeobecného dohovoru
spočíva v tom, že táto dvojstranná
dohoda rieši aj formy, určuje inštitúcie
oboch strán, ktoré sa vykonávaním
tejto činnosti budú zaoberať, a zabezpečuje
aj ochranu iných verejných záujmov oboch
strán (daňových, devízových,
majetkoprávnych a i.).
Dohoda, ktorú dne prerokúvame, nie je iba dohodou
o vzájomnom poskytovaní platieb. Na rozdiel od obvyklých
autorskoprávnych dokumentov uzavieraných medzi štátmi,
v tejto dohode vyslovujú obe strany aj svoje rozhodnutie
nielen poskytovať právnu ochranu vedeckej a umeleckej
tvorbe druhej strany, ale aj aktívne podporovať jej
šírenie všetkými prostriedkami. ktoré
sú v modernej spoločnosti k dispozícii, t.
j. vydávaním, divadelným prevedením,
vysielaním v rozhlase a televízii, premietaním
filmov, koncertmi atď., atď. Sme presvedčení,
že uskutočňovaním tejto politiky prispejeme
k upevneniu priateľských vzťahov, k prehĺbeniu
vzájomného poznania a k posilneniu myšlienok
a citov, ktoré zodpovedajú princípom proletárskeho
internacionalizmu medzi národmi Sovietskeho zväzu
a socialistického Československa.
V tejto súvislosti je snáď na mieste pripomenúť,
že pri dielach československých autorov ide
o chranu ich diel nielen v preklade do ruštiny, ale do ktoréhokoľvek
jazyka národov Sovietskeho zväzu, t. j. prakticky
do mnohých jazykov, v ktorých sa literatúra
v Sovietskom zväze vydáva, t. j. okolo 40 - a keď
vezmeme do úvahy obrovský počet čitateľov
Sovietskeho zväzu, až potom si uvedomíme, aký
obrovský priestor sa tu naskytá možnosti šírenia
českej a slovenskej literatúry v ZSSR. Na tomto
rozširovaní majú záujem obe strany.
Naším záujmom je, aby česká a
slovenská veda a kultúra prispeli k obohateniu tejto
významnej výmeny a spolupráce čo najviac.
Ďalším významným rozdielom od všeobecných
medzinárodných autorskoprávnych dohovorov
je, že sa neponecháva vo vzťahu medzi ČSSR
a ZSSR tento rozvoj kultúrnych stykov živelnosti alebo
náhode. Dohodou sa obe strany zaväzujú vytvoriť
aj inštitucionálne predpoklady pre to, aby sa táto
výmena a spolupráca vyvíjala organizovane
a systematicky. Príslušné inštitúcie
už boli z oboch strán v tomto zmysle inštruované,
uzavreli už medzi sebou pracovné, vykonávacie
dohody k tomuto dohovoru.
Ako hospodári si kladieme aj otázku, ako sa prejavia
výsledky tejto novej Dohody v hospodárskych ukazovateľoch.
Nemáme tu k dispozícii porovnávacie údaje
s predošlými rokmi, pretože sa doteraz táto
kultúrna výmena diala bez nejakej evidencie a bez
hospodárskych podkladov, odkázaní sme tu
na odhad. Predpokladáme, že výška platieb,
ktoré bude ČSSR ako neobchodné platy poukazovať
ročne do Sovietskeho zväzu, bude sa pohybovať
zhruba okolo 3,5 mil. Kčs. Aký bude objem príjmov
zo Sovietskeho zväzu, nemožno zatiaľ odhadnúť.
Plným právom sa však nazdávame, že
Dohoda ani po tejto stránke nebude pre ČSSR nevýhodná:
objem platieb závisí totiž z podstatnej časti
od počtu nakladateľstiev, ktoré diela druhej
strany vydávajú, od veľkosti knižných
nákladov, od počtu divadiel, ktoré diela
hrajú, od počtu koncertných telies, ktoré
diela autorov druhej strany hrajú. A počet týchto
kultúrnych inštitúcií v Sovietskom zväze
je nepomerne väčší ako u nás, a
preto sa nazdávame, že v úhrne týchto
platieb - pri možnostiach kolísania v tom-ktorom roku
v prospech jednej alebo druhej strany - výsledok môže
byť pre nás v tomto smere výhodný, o
to sa môžu pričiniť najmä naši
tvorcovia a vedci svojou vlastnou prácou, jej kvalitou
a úrovňou.
Kultúrny výbor, Ústavnoprávny výbor
a zahraničný výbor Snemovne ľudu vyslovili
presvedčenie, že účinky tejto Dohody
sa prejavia v našich stykoch so ZSSR blahodarne vo všetkých
smeroch, a to tak politicky, kultúrne, ako aj hospodársky.
Preto vám tieto výbory odporúčajú,
aby ste predloženú Dohodu schválili.
Předsedající předseda SL V. David:
Děkuji poslankyni Tomaškové. Přednesením
zpravodajské zprávy za výbory Sněmovny
národů byla pověřena poslankyně
Zuzana Jungerová. Prosím, aby se ujala slova.
Zpravodajka poslankyně SN Z. Jungerová: Vážené
súdružky poslankyne, vážení súdruhovia
poslanci! Na základe opatrenia predsedu SN č. 85
z 15. apríla 1974 bol nám v Zahraničnom výbore,
Kultúrnom výbore a v Ústavnoprávnom
výbore SN predložený návrh Dohody medzi
ČSSR a ZSSR o vzájomnej ochrane autorských
práv k literárnym, vedeckým a umeleckým
dielam.
Výbory SN boli riadne s obsahom vládneho návrhu
zoznámené a stanoviská výborov sú
vyjadrené v uzneseniach odporúčajúcich
Snemovni národov vysloviť s nimi súhlas.
Plne súhlasím so spravodajkyňou SĽ poslankyňou
Máriou Tomáškovou, ktorá nám
podala široký výklad, a som tiež presvedčená,
že účinky tejto Dohody sa blahodarne prejavia
v našich stykoch so ZSSR. Preto z poverenia našich výborov
SN odporúčam všetkým poslancom SN súhlasiť
so schválením tejto Dohody.
Předsedající předseda SL V. David:
Děkuji poslankyni Jungerové. Do rozpravy se nikdo
nepřihlásil. Ptám se proto, zda někdo
z poslanců žádá o slovo do rozpravy
k tomuto bodu. (Nikdo.)
Přeje si ministr Chňoupek slovo? (Ne.) Nikoliv.
Můžeme přistoupit k hlasování
o návrhu usnesení obsaženém v parlamentním
tisku 89, podle něhož Federální shromáždění
souhlasí s projednávanou dohodou. Podle zjištění
jsou obě sněmovny schopné usnášení,
neboť je přítomna nadpoloviční
většina všech poslanců Sněmovny
lidu a také obou reprezentací ve Sněmovně
národů.
Nejprve prosím o hlasování poslance Sněmovny
národů.
Kdo souhlasí s Dohodou mezi Československou socialistickou
republikou a Svazem sovětských socialistických
republik o vzájemné ochraně autorských
práv k dílům literárním, vědeckým
a uměleckým, nechť zvedne ruku! (Hlasuje se.)
Je někdo proti? (Nikdo.)
Zdržel se někdo hlasování? (Nikdo.)
Sněmovna národů souhlasí s dohodou.
Nyní hlasují poslanci Sněmovny lidu.
Kdo z poslanců této sněmovny souhlasí
s projednávanou dohodou, nechť zvedne ruku! (Hlasuje
se.)
Je někdo proti? (Nikdo.)
Zdržel se někdo hlasování? (Nikdo.)
Také Sněmovna lidu souhlasí s dohodou.
Konstatuji proto, že Federální shromáždění
vzhledem k výsledku hlasování obou sněmoven
souhlasí s Dohodou mezi Československou socialistickou
republikou a Svazem sovětských socialistických
republik o vzájemné ochraně autorských
práv k dílům literárním, vědeckým
a uměleckým, podepsanou v Praze dne 18. března
1975.
Vážené Federální shromáždění,
tím jsme vyčerpali program 19. společné
schůze Sněmovny lidu a Sněmovny národů.
Dovolte, abych vám všem závěrem popřál
příjemnou dovolenou. Prosím ještě
členy předsednictva Federálního shromáždění,
aby se odebrali do místnosti č. 212 ve 2. patře,
kde se bude konat schůze předsednictva.
Končím 19. společnou schůzi sněmoven
Federálního shromáždění.