Jej účastníci podpísali Záverečný dokument, túto bezprecedentnú kolektívnu dohodu štátov s rozdielnym spoločenským zriadením, formulujúcu zásady vzťahov medzi štátmi, ako aj vôľu rozvíjať medzi sebou normálne, priateľské kontakty.

Výsledkom konferencie je teda súhrn dohovorov dosiahnutých na základe rešpektovania názorov a záujmov všetkých účastníkov a za všeobecného súhlasu. Tieto dohovory bez toho, že by stierali rozdiely v ideológii a spoločenských systémoch, sú na osoh všetkým národom nášho kontinentu, všetkým štátom. Malým aj veľkým, socialistickým aj nesocialistickým. Sú víťazstvom rozumu. Víťazstvom všetkých. A zodpovedajú tomu stupňu dôvery medzi štátmi, ku ktorému sa dospelo v doterajšom procese uvoľňovania medzinárodného napätia. Sú výrazom všeobecného uznania skutočnosti, že za dnešnej situácie je mierové spolunažívanie štátov s rozdielnym spoločenským zriadením jedinou rozumnou a možnou alternatívou pre Európu a celý svet.

Plným právom preto symbolicky nazvali rok 1975 - 30. rok po druhej svetovej vojne, keď náš starý kontinent prežíva jedno z najdlhších mierových období svojej histórie vôbec - rokom Európy.

Československo nikdy nešetrilo silami, aby sa konferencia úspešne dokončila. Vyvrcholením našej dlhoročnej aktivity bola účasť našej delegácie vedenej generálnym tajomníkom ÚV KSČ a prezidentom republiky s. Gustávom Husákom na jej záverečnej fáze.

Československá delegácia tu rokovala s vedúcimi delegácií všetkých socialistických štátov. A nebývalý počet 27 dvojstranných rokovaní, ktoré viedli so západnými partnermi prezident republiky, predseda vlády a minister zahraničných vecí v priebehu krátkeho pobytu v Helsinkách, je dôkazom toho, ako sa posilnilo a upevnilo naše medzinárodné postavenie. Veď niekedy, ako napríklad v prípade stretnutia prezidenta republiky s rakúskym kancelárom či s portugalským prezidentom, alebo v prípade schôdzky predsedu vlády ČSSR s talianskym, nórskym či tureckým premiérom - nech sa to zdá akokoľvek neuveriteľné, šlo vôbec o prvé stretnutie na tejto úrovni nie od roku 1968, ani nie od roku 1948, ale od roku 1918, od vzniku Československej republiky.

Teraz pôjde o to, výsledky konferencie, spočívajúce najmä v prijatí Deklarácie o zásadách vzťahov medzi štátmi, dôsledne uvádzať do života. Na ich základe rozvíjať vzájomne výhodnú a rovnoprávnu politickú, hospodársku a kultúrnu spoluprácu, a tak spoluvytvárať spoľahlivý základ, ktorý z medzinárodných vzťahov v Európe vylúči agresiu a akékoľvek formy použitia sily. Veríme, že dohodnutých desať zásad vzťahov medzi štátmi prispeje k vytvoreniu ovzdušia bezpečnosti a vzájomnej dôvery v Európe a zabezpečí slobodný, nezávislý a mierový rozvoj každej krajiny.

Svoju úlohu v tomto smere môžu zohrať aj prijaté opatrenia na prehĺbenie dôvery, ktoré znížia nebezpečenstvo ozbrojených konfliktov.

Naplňa nás uspokojením, že na základe rokovania o našom československom návrhu sa prijali opatrenia, ktorých zmyslom je ďalšie rozvíjanie myšlienky bezpečnosti a spolupráce v Európe. O dva roky sa zídu predstavitelia zúčastnených štátov v Belehrade, aby posúdili, ako prehĺbiť proces zmierňovania napätia, vrátane možnosti zvolať ďalšiu celoeurópsku konferenciu.

Výsledky Helsínk teda vytvárajú predpoklady pre podstatné rozšírenie a zintenzívnenie spolupráce medzi európskymi štátmi. A to nielen v oblasti politickej, ale aj na úseku hospodárskom, vedeckotechnickom, kultúrnom, školskom, pri ochrane životného prostredia, na poli informácií a stykov medzi ľuďmi. Nepochybne rozvoj takejto spolupráce pri plnom rešpektovaní zákonov, zvyklostí a tradícií každej krajiny, môže zároveň prispieť k upevneniu mieru, bezpečnosti, dôvery a vzájomného porozumenia medzi národmi nášho v histórii tak ťažko skúšaného svetadielu.

Komunistická strana Československa, vláda ČSSR a všetok náš ľud uvítal výsledky konferencie vo vyhlásení Predsedníctva ÚV KSČ a vlády ČSSR. V tomto vyhlásení Československá socialistická republika slávnostne vyjadrila, že je pripravená dôsledne plniť závery konferencie ako pevná súčasť socialistického spoločenstva, predchnutá vernosťou zásadám leninskej mierovej politiky. V súlade s našimi triednymi, socialistickými záujmami budeme tieto zásady obhajovať proti otvoreným i skrytým stúpencom studenej vojny a čeliť pokusom zneužiť ich k útokom proti našim suverénnym záujmom, proti socialistickému zriadeniu a bezpečnosti socialistického spoločenstva.

K plneniu Záverečného dokumentu konferencie, ktorý sme na rozdiel od niektorých štátov publikovali v plnom znení, pristupujeme so všetkou zodpovednosťou. Chcel by som vás informovať, že vláda uložila príslušným československým orgánom a inštitúciám rozpracovať výsledky konferencie vo všetkých oblastiach.

Z nich aspoň jeden príklad za všetky ostatné: práve v minulých dňoch vláda schválila zásady umožňujúce zahraničným podnikom otvárať na československom území obchodné reprezentácie. Veríme, že zastúpenia najvýznamnejších spoločností u nás pomôžu zintenzívniť obchodné styky, hľadať nové, dosiaľ nevyužité možnosti kooperácie i rozšíriť servisné služby.

Teda: povedali sme, čo chceme robiť, robíme, čo sme povedali.

Záverom sa chce zdôrazniť: Konferencia o bezpečnosti a spolupráci v Európe je výslednicou toho všetkého pozitívneho, čo sa dosiahlo na ceste od studenej vojny k uvoľneniu medzinárodného napätia a prebojovaniu zásad mierového spolunažívania na našom kontinente. Je to výsledok trpezlivého a systematického úsilia. Bolo treba prekonávať nemalé prekážky a nemalé ťažkosti, pričom hlavnú úlohu zohrali krajiny socialistického spoločenstva, predovšetkým Sovietsky zväz, Komunistická strana Sovietskeho zväzu a osobne generálny tajomník ÚV KSS s. L. I. Brežnev. A to cieľavedomým, vytrvalým a húževnatým uskutočňovaním Programu mieru, prijatého XXIV. zjazdom KSSZ, s ktorým sa plne stotožnil aj náš XIV. zjazd KSČ.

Sme hrdí, že sme sa na tomto priekopníckom čine mohli aktívne podieľať.

Súdružky a súdruhovia, oprávnene oceňujeme všetko, čo sa doteraz docielilo v procese uvoľňovania medzinárodného napätia a v rámci prestavby medzinárodných vzťahov na zásadách mierového spolunažívania. Zároveň si však plne uvedomujeme, že každý krok vpred na tejto ceste môžeme urobiť iba v úpornom a náročnom boji s odporcami zmierňovania napätia, so silami reakcie, so stúpencami studenej vojny a revanšizmu. Tieto sily z najrozmanitejších sebeckých dôvodov vedú otvorenú kampaň proti zmierňovaniu napätia, usilujú sa diskreditovať jej realistických stúpencov, stavajú umelé prekážky do cesty zlepšovania vzťahov so socialistickými štátmi. Pokladáme za jednu z našich základných povinností odhaľovať ich a proti nim bojovať.

Nezastavíme sa na tejto ceste. Naša strana, naša vláda, naša republika ako pevná súčasť svetovej socialistickej sústavy bude i naďalej vidieť v úsilí o zmierňovanie medzinárodného napätia, o jeho trvalosť a nezvratnosť jeden zo základných cieľov svojej leninskej zahraničnej politiky, čo nám ukladajú aj programové dokumenty našej strany.

Je to úloha zložitá a náročná. Ale aj nevyhnutná. Za jej plnenie sme zodpovední nášmu ľudu, medzinárodnému komunistickému a robotníckemu hnutiu, celému pokrokovému ľudstvu. Ako nedávno zdôraznil generálny tajomník ÚV KSČ a prezident ČSSR súdruh Gustáv Husák - zápas o mier, o ušľachtilé pokrokové myšlienky, je súčasťou veľkého, svetového zápasu o spoločenský pokrok a život človeka bez hrôz vojny, ale aj bez vykorisťovania, bez triedneho, národnostného a rasového útlaku, je to zápas o šťastný a slobodný život pracujúceho človeka.

Bezpochyby: meniaci sa pomer síl vo svete nepripúšťa inú rozumnú alternatívu ako zmierňovanie napätie, ak, pravda, nechceme pokladať za alternatívu totálny nukleárny konflikt.

O dôsledkoch tohto konfliktu si môžeme laicky len ťažko urobiť úplnú predstavu. Avšak oficiálna agentúra pre kontrolu zbrojenia a odzbrojenia USA odhaduje, že v prvej sekunde po nukleárnom útoku hodnotou jednej desatiny súčasných zásob atómových zbraní by zahynulo 100 miliónov ľudí, nepočítajúc do toho následné úmrtia.

V odhade Americkej akadémie vied sa hovorí, že by trvalo 25 rokov, kým by sa odstránili dôsledky radiácie z výbuchu len jednej tretiny súčasných zásob atómových zbraní. A pritom by došlo k 70 %-nému úbytku ozónu, tejto ochrannej prikrývky zemegule pred ultrafialovými lúčmi, a tým k takým dôsledkom, ako k rozšíreniu epidémie medzi všetkým živým, k narušeniu ekológie oceánov a k masovému umieraniu zvyšku ľudí na následky rakoviny kože.

Pritom zväz amerických vedcov kritizoval obe správy ako nezodpovedné a neopodstatnené, lebo dávajú nádej, že by človek ako bytosť mohol túto katastrofu prežiť, čo by západných vojakov a politikov mohlo zvádzať k tomu, že by mohli uvažovať o nukleárnej vojne ako o možnom politickom riešení. Tento zväz amerických vedcov kritizoval obidve správy preto, lebo podľa neho takejto nádeje niet. V prípade totálneho nukleárneho konfliktu by sa totiž celý náš svetadiel zmenil na jednu jedinú Hirošimu.

S uspokojením preto zaznamenávame, že stanovisko nepripustiť tento konflikt totálnej nukleárnej katastrofy zdieľajú aj mnohí reálne zmýšľajúci politickí a hospodárski predstavitelia na Západe, vrátane predstaviteľov vládnych kruhov. Minister zahraničných vecí Spojených štátov amerických Henry Kissinger napríklad vyhlásil, že aj napriek ideologickým rozporom, hlboko rozdeľujúcim USA a ZSSR, USA pokladajú politiku uvoľňovania napätia za nevyhnutnú, a preto v nej budú pokračovať. Pochopenie tejto základnej historickej skutočnosti predstavuje v súčasnosti podistým najväčšiu skúšku štátnického umu.

Zároveň rozhodne odmietame hlasy tvrdiace dokonca z tribúny OSN, založenej pre zachovanie mieru, bezpečnosti a zabránenie vojnám, že súčasná medzinárodná situácia je vlastne iba veľký chaos pod slnkom", celý svet je v zmätku a zvíja sa v kŕčoch, že všetky základné rozpory vo svete sa zostrujú a že vlastne vôbec nejestvuje "proces uvoľňovania", ale iba rastúce nebezpečenstvo novej neodvratnej svetovej vojny, ktoré je objektívne dané, ale napriek tomu - hľa, aká logika - je vraj situácia skvelá a budúcnosť ľudstva svetlá.

V tejto súvislosti sa žiada povedať, že leninská politika mierového spolunažívania štátov s rozdielnym spoločenským zriadením, politika zásadová, realistická a hlboko triedna v chápaní problémov danej etapy vývoja, nikdy nestotožňovala sféru medzištátnych vzťahov so sférou spoločenského pokroku. Stačí aspoň pripomenúť Leninová slová, že "revolúcie se nerobia na objednávku alebo podľa dohody, k čomu možno dodať, že revolúciu, triedny boj, oslobodenecké hnutie nemožno ani zrušiť na objednávku či podľa dohody a že na svete niet sily, ktorá by mohla zvrátiť objektívny proces obnovy spoločenského života. Pretože, kde je kolonializmus, tam bude aj boj za národné oslobodenie. Kde je vykorisťovanie, tam bude aj boj za oslobodenie práce. Kde je agresia, tam sa zdvihne proti nej odpor.

Preto presadzovanie politiky mierového spolunažívania nechápeme ako nejaké falošné pacifistické úsilie, ale ako aktívnu ofenzívnu politiku vychádzajúcu z našich triednych zásad a vylučujúcu akýkoľvek kompromis v oblasti ideí, akúkoľvek zmieriteľnosť s buržoáznymi teóriami.

Leninská zahraničná politika, ku ktorej sa naša krajina hrdo hlási, dôsledne uskutočňujúca také humánne ciele, ako je upevnenie trvalého mieru a bezpečnosti všetkých štátov a národov, všeobecné a úplné odzbrojenie, odstránenie kolonializmu a nastolenie rovnoprávnych vzťahov medzi všetkými štátmi, vyviera zo samotnej podstaty nášho spoločenského zriadenia, ktoré odstránilo vykorisťovanie človeka človekom, materiálne zabezpečilo politické, hospodárske, sociálne a kultúrne práva všetkých pracujúcich a vytvorilo tak nový, vyšší typ humanizmu, humanizmu socialistického.

Na základe čoho teda protivníci tohto úsilia, sami dodnes žijúci v spoločnostiach založených na vykorisťovaní človeka človekom, teda na nehumánnom privlastňovaní si výsledkov práce, potu a mozoľov svojich blížnych, najnehumánnejšieho to prežitku minulosti, si osobujú právo na monopol výlučnej interpretácie toho, čo je a čo nie je humánne? Hovoríme otvorene, že takúto "humánnosť" odmietame ako prízrak dôb dávno minulých, ktorý sa skutočnému humanizmu príkro prieči.

V súhrne možno povedať, že pre medzinárodnú situáciu je charakteristický pozitívny obrat od studenej vojny k uvoľneniu napätia, k utvrdeniu zásad mierového spolunažívania štátov s rozdielnym spoločenským zriadením. Súčasné ovzdušie je priaznivé pre budovanie socializmu a komunizmu v našich krajinách, pre triedny boj proletariátu v kapitalistickým štátoch za jeho práva a pre úspešný zápas národnooslobodeneckých síl za upevnenie nezávislosti a hospodársky a sociálny pokrok.

Ľudstvo však nemá právo zložiť ruky do lona. To, čo sa dosiahlo, treba pokladať iba za východisko novej etapy, v ktorej nádeje bude meniť na skutočnosť. A do ďalšieho rozširovania a prehlbovania tohto pozitívneho procesu zahrnie i riešenie dozretých problémov v ostatných častiach sveta. V tomto úsilí by nemalo sklamať.

Súdružky a súdruhovia, za situácie, keď ľudstvo má dokonalú možnosť zničiť samo seba, celý odkaz svetovej civilizácie, pokladáme za najdôležitejšie, aby na zmierňovanie politického napätia nadviazalo uvoľňovanie vojenské. Aby zastavenie horúčkovitého zbrojenia a reálne kroky k odzbrojeniu sa stali tým najkonkrétnejším prejavom zmierňovania medzinárodného napätia.

V posledných rokoch sa porobili v tomto smere nádejné opatrenia. Mali vplyv na ozdravenie medzinárodnej situácie. Ide o rad závažných dohôd, ako je moskovská zmluva o zákaze skúšok termonukleárnych zbraní v atmosfére, kozmickom priestore a pod vodou, či zmluva o nešírení týchto zbraní. Osobitne veľký význam však majú sovietsko-americké dohody z rokov 1972-1974 o odvrátení jadrovej vojny a obmedzení strategických zbraní a obmedzení skúšok nukleárnych zbraní. Rad užitočných uznesení tohto druhu prijali z iniciatívy socialistických krajín a najmä Sovietskeho zväzu aj Spojené národy.

Ide však o to, aby sme v tomto smere pokročili ďalej, aby sme sa usilovali o ďalšie zníženie a neskoršie i zastavenie zbrojenia, aby sa postupovalo ku všeobecnému a úplnému odzbrojeniu.

Za jednu z prvoradých úloh pokladáme, aby sa našla cesta k zníženiu ozbrojených síl a výzbroje v strednej Európe bez ohrozenia bezpečnosti ktorejkoľvek strany.

Ďalšou naliehavou úlohou podľa nás je zvolanie svetovej konferencie o odzbrojení. Plne preto podporujeme návrh Zmluvy o úplnom a všeobecnom zákaze skúšok jadrových zbraní, ktorý predložil ZSSR na prerokovanie tohoročnému XXX. zasadaniu Valného zhromaždenia OSN, ako aj ďalší návrh Sovietskeho zväzu, aby štáty uzavreli dohody o zákaze vývoja nových druhov zbraní hromadného ničenia a nových systémov týchto zbraní. Sme pripravení i naďalej zodpovedne plniť spoločnú líniu krajín socialistického spoločenstva, dosiahnuť konkrétne výsledky v oblasti odzbrojenia.

Zároveň sme presvedčení, že výsledky Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe budú mať blahodarný vplyv aj na vývoj v ostatných častiach sveta. Československá zahraničná politika sa vždy usilovala o to, aby proces uvoľňovania napätia zahrnul celý svet, lebo mier pokladáme za nedeliteľnú hodnotu. Preto plne podporujeme úsilie Sovietskeho zväzu a všetkých mierumilovných štátov, vynakladané na vytvorenie systému kolektívnej bezpečnosti v Ázii. Ako zdôraznili niektorí vedúci delegácií rozvojových krajín na prebiehajúcom XXX. zasadaní Valného zahromaždenia OSN, konferencia na takom kontinente ako Európa, kde sa tak mnohé konflikty začínali, aby prerástli ve svetové požiare, môže slúžiť ako podnet, aby sa metóda riešiť dozreté problémy rokovaním uplatnila aj v Ázii, Afrike a v ďalších končinách sveta.

Súdružky a súdruhovia, zmierňovanie napätia, mierové spolunažívanie medzi štátmi s rozdielnym zriadením nie je dar, ale boj. Nie jednorazová akcia, ale dlhodobý proces. Nie čosi, čo sa rodí samo od seba, ale ako výsledok náročného, aktívneho, cieľavedomého a ofenzívneho pôsobenia. Po všetkých líniách. Na všetkých úrovniach. Vo všetkých oblastiach daného hľadania najvhodnejších ciest a prostriedkov, zaangažovanou spoluúčasťou, nie pozorovaním zboku.

Navyše: vývoj vo svete je prudký ako nikdy predtým. Situácia sa rýchlo mení. Neustále vyžaduje riešiť politické rovnice vzťahu predstáv ku skutočnosti, želaného k dosiahnutému, reálneho k ideálnemu. Práve preto sa žiadajú také časté kontakty, oficiálne či pracovné, dialóg, výmena názorov, poznanie jeden druhého. Preto ani nikdy v minulosti sme neboli svedkami takej intenzívnej aktivity v medzinárodných vzťahoch ako dnes.