Oficiálne a pracovné kontakty na každej úrovni vždy mali špecifický význam podľa toho, akým dielom prispievali k lepšiemu vzájomnému porozumeniu. Styky na vysokej a najvyššej úrovni potom vždy znamenali novú kvalitu v systéme medzinárodných vzťahov vôbec. Je však nesporné, že dnes vo vzájomných vzťahoch pri riešení dôležitých otázok medzinárodnej situácie a ďalšieho prehlbovania znižovania napätia sa ich význam ešte umocnil.

Uvoľňovanie napätia znamená predovšetkým rozširovanie politických kontaktov, ktoré sú hlavným výrazom dosiahnutého stupňa dôvery medzi štátmi. Budovať preto politické kontakty znamená vytvárať platformu pre riešenie kľúčových otázok. Dobre si predsa pamätáte, že niektoré západné štáty aj v päťdesiatych rokoch, v období studenej vojny, aj ešte pred niekoľkými rokmi, keď sa pokúšali o tzv. medzinárodnú izoláciu Československa, boli síce ochotné rozvíjať styky v odborných oblastiach, v obchode, hospodárstve, doprave, technike, zdravotníctve, no v rozhodujúcej kľúčovej oblasti, t. zn. v oblasti politickej, ich zmrazovali a brzdili. Preto rozvoj politických kontaktov má taký mimoriadny význam pre celú politiku mierového spolunažívania medzi štátmi s rozdielnym spoločenským zriadením.

Podľa nášho súdu je skúšobným kameňom úprimnosti k détente.

Súdružky a súdruhovia, do veľkého medzinárodného zápasu o mier, bezpečnosť a slobodný rozvoj všetkých národov sveta sa plne zapojila aj českovenská zahraničná politika.

Toto naše úsilie vyviera z hlbokého presvedčenia, že iba v mieri môžeme uskutočňovať všetky túžby našich, históriou tak skúšaných národov. Veď ak sme práve v tomto roku spomínali 30. výročie ukončenia najstrašnejšej vojnovej apokalypsy v ľudských dejinách a naše oslobodenie Sovietskou armádou, pripomínali sme si zároveň, že to bolo práve Československo, kde sa vojna po tzv. Mníchovskej dohode začala, a že to bola Praha, kde sa táto vojna aj skončila, ale že medzi týmito dvoma časovými bodmi bolo dlhých temných šesť rokov najstrašnejšej fašistickej okupácie a 300 000 mŕtvych, ktorí sa nikdy nevrátia.

Naše úsilie o mier teda vyplýva priamo z našich historických skúseností. Naša vlasť totiž nikdy nebola ani oným shakespearovským ostrovom omývaným oceánom, ani akousi zabudnutou neznámou krajinou kdesi v Európe, ale vždy živou a búrlivou križovatkou sociálnych poryvov, spoločenských prúdov, kultúrnych hľadaní. A preto aj stálou obeťou mocenských výbojov, zápasov, zrážok a konfliktov, s takou chuťou a tak často predhadzovanou živlom a vášniam. Nezdôrazňoval azda Komenský, že všetko, čo sa môže v tomto svete prihodiť, dotýka sa nás všetkých?

Preto najväčšie postavy našich dejín sa vždy usilovali uviesť do chodu práce proces mierového myslenia. Napokon duch tejto filozofie odrážal aj veľkorysý štátnický projekt integrovanej mierovej Európy, akýsi stredoveký predobraz dnešného nášho úsilia, s ktorým sa Jiří z Poděbrad obrátil na hlavy európskych štátov.

Ľud našej krajiny preto pokladá politiku mieru a spolupráce za nosný pilier celej našej zahraničnopolitickej činnosti. Veď aj ústava nášho socialistického štátu slávnostne vyhlasuje, že "chceme žiť v mieri a priateľstve so všetkými národmi sveta, prispievať k mierovému spolunažívaniu a k dobrým vzťahom medzi štátmi s rozdielnym spoločenským zriadením".

Preto sme vždy podporovali všetky iniciatívy oprávňujúce nás dúfať v taký systém spolupráce a spolunažívania medzi štátmi, čo predpokladal živé, rovnoprávne partnerstvo, nie iba život vedľa seba.

V tomto úsilí vyplývajúcom zo samotnej podstaty nášho svetového názoru, z našej ideológie, uskutočňovanom za každodennej starostlivosti ústredného výboru našej strany, jeho predsedníctva, našej vlády, sme predovšetkým mohli stavať na takých pilieroch, akými sú princípy nášho učenia marxizmu-leninizmu, proletárskeho internacionalizmu a také istoty, akými boli nástup nového vedenia našej strany na čele so súdruhom G. Husákom, plne obnovená vedúca úloha strany, konsolidácia nášho politického a spoločenského života, naše ekonomické výsledky a navyše mohutný potenciál socialistického spoločenstva, predovšetkým Sovietskeho zväzu. A to všetko v podmienkach mierového spolunažívania, vytýčeného líniou XXIV. zjazdu KSSZ, ku ktorej sa plne prihlásil aj XIV. zjazd našej komunistickej strany.

Naša strana vždy spájala plnenie úloh socialistickej výstavby s jasnou zahraničnopolitickou orientáciou. Zostáva jej nehynúcou zásluhou, že zakotvila - obrazne povedané slovami Klementa Gottwalda - našu národnú a štátnu loď v bezpečnom prístave priateľstva a spojenectva so Sovietskym zväzom, hlavnou silou a oporou svetového socialistického spoločenstva, najväčšej to vymoženosti medzinárodného komunistického a robotníckeho hnutia. (Potlesk.) Spoločenstva predstavujúceho nový typ medzinárodných vzťahov, vyrastajúcich z jednotnej politickej, ekonomickej, ideologickej a obrannej základne, akú je schopný vytvoriť iba socialistický spoločenský systém. Základom tohto socialistického internacionalizmu je úzka a dobrovoľná ideová a akčná jednota bratských národov a štátov v mene ideálov komunizmu a mieru, ich plná rovnoprávnosť a vzájomné rešpektovanie zvrchovanosti, vzájomná pomoc a široká spolupráca vo všetkých oblastiach v záujme každej krajiny a socialistického spoločenstva ako celku.

V tomto zmysle výraznú a stále rastúcu úlohu v európskom a svetovom dianí hrá organizácia Varšavskej zmluvy, ktorej 20. výročie naše národy - spolu s národmi ďalších socialistických štátov - nedávno oslávili takým dôstojným spôsobom.

Táto organizácia - na činnosti ktorej sa ČSSR ako jej pevný a aktívny článok všestranne zúčastňuje - predstavuje nielen mocný obranný štít socialistického spoločenstva, ale je predovšetkým politickým zväzkom nového typu, ohniskom mierovej iniciatívy a mierových návrhov, mimoriadne významným a aktívnym činiteľom formovania rozhodujúcich pozitívnych tendencií v medzinárodnom živote.

Jej nezastupiteľný význam pre posilnenie mieru a bezpečnosti v Európe i na celom svete je rovnako nesporný ako jej výlučne obranný charakter, vyplývajúci zo samotnej podstaty socialistického zriadenia, ktorému sú cudzie vojenské konflikty a vyvolávame napätia vo svete.

Vysoký stupeň spolupráce vo vnútri organizácie Varšavskej zmluvy a nové podmienky umožňujú, aby sa ďalej zdokonaľoval jej inštitucionálny mechanizmus v záujme ešte užšej koordinácie zahraničnopolitickej aktivity členských krajín.

V ekonomickej oblasti sa rozmach socialistických krajín a ich vzájomná spolupráca opiera o neustále rastúcu aktivitu Rady vzájomnej hospodárskej pomoci, ktorá v súčasnosti vyrába viac ako tretinu svetového produktu a predstavuje najdynamickejšie a najúspešnejšie integračné zoskupenie na svete, a tak príkro kontrastuje s krízovým vývojom v kapitalistickom svete, poznamenanom krízami, infláciou a nezamestnanosťou, dosahujúcou v niektorých krajinách už takmer úroveň katastrofálnych tridsiatych rokov.

Významnou úlohou československej zahraničnej politiky je preto všestranne pomáhať rozvoju ekonomických vzťahov so socialistickými štátmi a najmä posilňovať medzinárodnú socialistickú integráciu a podporovať realizáciu záverov prijatých v rámci RVHP.

Pritom vychádzame z toho, že komplexný program socialistickej ekonomickej integrácie má pre našu ekonomiku význam nielen ako dohodnutá základná línia vzájomnej súčinnosti na dlhšie obdobie, ale aj ako program, ktorý poskytuje nášmu hospodárskemu rozvoju potrebnú istotu

Zároveň však treba vidieť aj to, že existujú aj ďalšie doteraz nevyužité možnosti pre ešte úspešnejšie plnenie cieľov RVHP, a to menovite v oblasti ďalšieho zdokonaľovania mechanizmu spoločnej plánovacej činosti, prehĺbenia organizačných foriem spolupráce, ako aj v koordinácii hospodárskej politiky a zahraničnoobchodnej činnosti vo vzťahu k tretím krajinám.

RVHP je od svojho vzniku otvoreným spoločenstvom, ktoré sa neuzatvára pred stykmi s inými krajinami, pokiaľ sa tieto uskutočňujú na základe rovnoprávnosti, vzájomnej výhodnosti a rešpektovania suverenity. Príkladom takejto účasti krajín s rozdielnym spoločenským zriadením sú dohody o spolupráci medzi RVHP a Fínskom, Irákom a Mexikom. Domnievame sa preto, že aj vo vzťahoch RVHP a EHS by sa mali odraziť uznesenia Záverečného dokumentu z Helsínk a mohli by sa položiť dlhodobé základy pre trvalú, vzájomne výhodnú hospodársku spoluprácu medzi obidvoma významnými zoskupeniami štátov s rozdielnym hospodárskym a spoločenským zriadením v Európe.

Súdružky a súdruhovia, oporou našej štátnej a národnej existencie a kľúčovým princípom našej zahraničnej politiky je neustále prehlbovanie a upevňovanie priateľských vzájomných vzťahov, všestrannej spolupráce a súčinnosti so Sovietskym zväzom, ktoré spočívajú na neotrasiteľných princípoch marxizmu-leninizmu a socialistického internacionalizmu, bratskej vzájomnej pomoci, podpory a bojovej solidarity.

Terajšie československo-sovietske vzťahy dosiahli úroveň, ktorá nemá historickú obdobu. Základňou tohto kvalitatívneho nového rozvoja je československo-sovietska zmluva o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci, ktorej 5. výročie sme oslavovali v májových dňoch tohto roku. Dokument, doteraz v najucelenejšej a najprogresívnejšej podobe zakotvujúci dosiahnutý stav vzájomných vzťahov medzi obidvoma krajinami a vysoké princípy vzťahov medzi socialistickými štátmi, potvrdzujúci, že podpora, upevňovanie a ochrana socialistických vymožeností, dosiahnutých hrdinským úsilím a obetavou prácou ľudu každej krajiny, sú spoločnou internacionálnou povinnosťou socialistických krajín.

Spojenectvo so Sovietskym zväzom, chrániac našu krajinu pred otvorenou intervenčnou činnosťou imperialistického sveta, umožnilo nášmu ľudu a našej strane sústrediť sa na zložité problémy výstavby socializmu u nás a na rozvoj materiálnej, sociálnej a kultúrnej úrovne nášho ľudu.

Naše priateľstvo so Sovietskym zväzom však nie je iba priateľstvom z existenčných dôvodov. Pretože tí, čo prijímajú rozumné ako nevyhnutné, ešte neuzavreli priateľstvo, ale iba dohodu. Naše priateľstvo, to je spojenectvo opreté o idey socializmu a pokrok, o identitu revolučných cieľov. Preverené práve tak v rokoch výstavby socializmu, ako v dňoch mníchovskej zrady, spečatené krvou pod Charkovom, Kyjevom a na Dukle.

Preto ho vždy budeme strážiť ako oko v hlave a všestranne upevňovať. A zmluvu o priteľstve ustavične a dôsledne uvádzať do života s vedomím, že naša krajina má v nej najspoľahlivejšiu záruku svojej existencie, štátnej suverenity a bezpečnosti, záruku svojho socialistického zriadenia.

V našich bratských vzťahoch má rozhodujúci význam názorová a akčná jednota a rozvoj vzájomných stykov medzi KSČ a Komunistickou stranou Sovietskeho zväzu, medzi jej ústrednými výbormi, vládami Československa a Sovietskeho zväzu a osobne medzi súdruhmi G. Husákom a L. I. Brežnevom.

Pri zabezpečovaní jednotného postupu ČSSR a ZSSR v zahraničnopolitickej oblasti hrá významnú úlohu aj úzka spolupráca a koordinácia medzi ministerstvami zahraničných vecí oboch našich krajín.

Všestranná hospodárska spolupráca so Sovietskym zväzom je nezastupiteľná pri rozvoji ekonomického potenciálu Československa a pri zabezpečovaní neprestajného rastu životnej úrovne nášho ľudu. Postupne sa v nej presadzujú vyššie formy, predovšetkým špecializácia a kooperácia, aby sa prehĺbil integrovaný rozvoj oboch našich ekonomík.

Základný význam pre nás má nedávno dohodnutá koordinácia národohospodárskych plánov na obdobie budúcich piatich rokov. Dôležitú úlohu pri ďalšom rozvoji našej spolupráce v tejto oblasti zohrá nesporne aj nová dlhodobá československo-sovietska obchodná dohoda na roky 1976-1980, prvá po prijatí komplexného programu socialistickej ekonomickej integrácie členských krajín.

V tejto súvislosti osobitne vyniká aj fakt, že najväčšie stavebné predsavzatia práve sa končiacej piatej päťročnice, či už ide o energetické podniky, či o pražské metro a ďalšie prvoradé stavby, môžeme zabezpečovať len v najužšej súčinnosti a za pomoci Sovietskeho zväzu. V poslednom čase uzavreté a pripravované dohody poskytujú záruku, že tento trend bude pokračovať aj v budúcej päťročnici.

Osobitne sa treba zmieniť aj o novej kvalite kultúrnych vzťahov medzi oboma našimi krajinami. Pripomeňme si aspoň výrazný úspech Dní československej kultúry v Sovietskom zväze, akcií k Mesiacu československo-sovietskeho priateľstva a Dní sovietskej dramatickej tvorby v ČSSR v minulom roku.

Túto úroveň rozvoja vzájomných vzťahov sme mohli dosiahnuť iba vďaka cieľavedomej činnosti ústredného výboru našej strany a vlády republiky. Dosiahli sme taký stupeň dôvery, istoty a jednoty, ktorý všestranne zabezpečuje pokojný vývoj v našej vlasti.

Súhrnne povedané, naša bratská spolupráca so Sovietskym zväzom zahrňuje teraz prakticky všetky stránky politického, hospodárskeho a kultúrneho života a znamená širokú výmenu skúseností z výstavby socializmu a komunizmu. Má stále premyslenejší a perspektívnejší charakter a obsahuje čoraz viac prvkov vzájomnej koordinácie a integrácie. Pritom sa otvárajú nové horizonty a prakticky neobmedzené možnosti jej ďalšieho všestranného rozvoja a prehlbovania, zvýraznené aj nedávnou úspešnou návštevou člena politbyra ÚV KSSZ a ministra zahraničných vecí ZSSR súdruha Gromyka v ČSSR. Potešilo nás počuť pri tejto príležitosti, ako si sovietski priatelia vážia náš prínos pri vytváraní tých najpriaznivejších zahraničnopolitických podmienok pre výstavbu socializmu a komunizmu, pre upevnenie spolupráce medzi národmi.

Neustále sa upevňujú aj naše vzťahy bratskej spolupráce s ďalšími socialistickými štátmi.

Úzka súčinnosť s takými krajinami sa odzrkadľuje rpedovšetkým v pravidelných stretnutiach vedúcich straníckych a vládnych predstaviteľov. Uskutočnil sa rad významných návštev a stretnutí, vrátane návštev delegácií na najvyššej úrovni, ktoré pomohli vyriešiť dôležité otázky spoločného záujmu a vytvorili široký rámec pre ďalší rozvoj vzájomných vzťahov.

V duchu záverov XIV. zjazdu KSČ a VIII. zjazdu Jednotnej socialistickej strany Nemecka, ako aj rokovaní straníckych a vládnych delegácií dosiahli sa veľmi dobré výsledky vo všetkých oblastiach našich vzťahov s Nemeckou demokratickou republikou. Potvrdila to aj posledná návšteva straníckej a vládnej delegácie NDR na najvyššej úrovni v Československu a ďalšie početné stretnutia vedúcich predstaviteľov obidvoch našich krajín. Československo ako jediná krajina hraničiaca s oboma nemeckými štátmi vždy oceňovalo a oceňuje svetodejinný význam existencie prvého štátu robotníkov a roľníkov na nemeckej pôde, štátu, ktorého ľud dokončuje socialistickú výstavbu a ktorého vláda uskutočňuje mierumilovnú zahraničnú politiku.

Prijatím Deklarácie o upevnení priateľstva a prehĺbení spolupráce medzi Československou socialistickou republikou a Poľskou ľudovou republikou, ktorá bola podpísaná v minulom roku pri príležitosti návštevy našej straníckej a vládnej delegácie na najvyššej úrovni vo Varšave, boli pozdvihnuté na kvalitatívne vyššiu úroveň aj všestranné vzťahy bratskej spolupráce s Poľskou ľudovou republikou. Pre ne je typický vysoký rast obratu vzájomnej výmeny tovarov, ktorý ukazuje na prekročenie celkového objemu dlhodobej obchodnej dohody na roky 1971-1975 zhruba o 30 %. Ustavične sa prehlbuje aj koordinácia nášho postupu v oblasti zahraničnopolitickej.

Rovnako úspešne sa rozvíjajú aj naše vzťahy s bratským južným susedom - Maďarskou ľudovou republikou. Manifestáciou priateľstva našich národov a úzkej spolupráce našich strán a vlád bola návšteva maďarskej straníckej a vládnej delegácie v našej krajine. Výrazom blízkych vzťahov medzi našimi stranami bola aj účasť našej straníckej a vládnej delegácie na čele s generálnym tajomníkom ÚV KSČ na XI. zjazde Maďarskej strany pracujúcich. Vysoko oceňujeme vzájomnú hospodársku spoluprácu a výsledky dosiahnuté pri koordinácii národohospodárskych plánov. Významným prínosom v rozvoji spolupráce pre zabezpečenie energetických potrieb bolo rozhodnutie o spoločnej výstavbe časti ropovodu "Adria", elektrického vedenia vysokého napätia a sústavy vodných diel na Dunaji.

Dynamický rozvoj zaznamenávajú aj naše vzťahy s Bulharskou ľudovou republikou, ako to potvrdila návšteva našej straníckej a vládnej delegácie na najvyššej úrovni v januári t. r. Pre politickú oblasť našich vzťahov je charakteristická jednoznačná zhoda názorov na všetky otázky. Prehlbuje sa aj ekonomická a vedeckotechnická spolupráca. Začiatkom októbra t. r. sa úspešne dokončili rokovania o koordinácii národohospodárskych plánov oboch krajín na roky 1976-1980, neprestajne sa rozširuje obchodná výmena, ktorej objem dosiahne v tejto päťročnici asi 1,2 miliardy rubľov. Mimoriadne úspešne sa rozvíja i turistika medzi obidvoma krajinami.