Zhodnotíme-li dnes už u nás zdaleka ne ojedinělé příklady brigád socialistické práce i další projevy socialistické morálky, objevuje se nám celospolečenské působení kultury i její neoddělitelnost od ekonomické, etické i mezinárodní politické sféry, ve zcela konkrétních, i když samozřejmě ještě dílčích rysech socialistického způsobu života i v tvorbě jeho vnějšího i vnitřního prostředí.

Jde nyní o to, a k tomu cílí i návrh zákona o šesté pětiletce, aby se tento základ dále zpevňoval, tříbil a všestranně rozvíjel, a to ve všech souvislostech a vztazích, na něž poukázal jak XXV. sjezd sovětských komunistů, tak XV. sjezd Komunistické strany Československa.

Na závěr mi dovolte dodatek: Byl jsem pověřen Klubem poslanců, členů Čs. strany socialistické, abych tu v duchu stanoviska ústředního výboru Čs. strany socialistické prohlásil, že návrh šestého pětiletého plánu ve všech jeho souvislostech podporujeme a učiníme vše pro jeho splnění. Děkuji za pozornost.

Předsedající předseda SN D. Hanes: Ďakujem polsancovi Machoňovi. Slovo má poslanec Jozef Škula a pripraví sa poslanec Štefan Opálek.

Poslanec SL J. Škula, prom. práv.: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky poslankyne a poslanci! Chemický priemysel v ČSSR začal písať novú, radostnejšiu históriu až po oslobodení. V súčasnosti však je popri strojárstve jedným z hlavných nositeľov technického pokroku, zvyšovania efektívnosti i plnenia vývozných úloh. Čo je jeho hlavným charakteristickým javom? Predovšetkým trvalý rast podielu chemického priemyslu na celkovej priemyselnej výrobe a potom je to chemizácia národného hospodárstva.

Nové a nové poznatky z chemických vied vytvárajú predpoklady pre stále širšie a rozsiahlejšie efekty pri používaní chemických materiálov, a to vo všetkých odvetviach národného hospodárstva.

Hlavnými faktormi úspechov československého chemického priemyslu v období piatej päťročnice boli tieto skutočnosti: rozsiahle zvládnutie novej techniky, výstavba nových výrobných kapacít a intenzívnejšie využitie už vybudovaného zariadenia v chemickom priemysle.

Jeho výroba v rokoch 1971 - 1975 sa zvýšila o 52 % a spolu so strojárstvom sa rozvíjala rýchlejším tempom než ostatné priemyselné odvetvia.

Podľa smernice šiesteho päťročného plánu sa zvýši výroba chemického priemyslu v porovnaní s rokom 1975 o 37 %. Znova porastie rýchlejšie než ostatné odvetvia priemyslu, pravda, okrem strojárstva a stavebných hmôt. Hlavnou surovinovou základňou bude sovietska ropa a domáca drevná hmota. Rozvoj chémie sa sústredí predovšetkým do tých odborov, ktoré sú nositeľmi štrukturálnych zmien. Jeho úspech nie je však možný bez automatizácie výroby, najmä vo veľkokapacitných jednotkách.

Doterajší rozvoj chemického priemyslu vedie k trvale rastúcemu obratu v obchode s chemickými výrobkami medzi členskými krajinami RVHP a k trvale sa zvyšujúcej snahe o dlouhodobé riešenia týchto vzťahov najmä v rozvoji surovinovej základne, v špecializácii a kooperácii vo výrobe a pri zabezpečovaní vlastných potrieb.

Rozvojové plány krajín RVHP boli vo všetkých rozhodujúcich smeroch skoordinované. A nové výrobné kapacity v chemickom priemysle sa budujú tak, že sa realizujú až po vzájomných konzultáciách.

Preto celkom reálne predpokladáme, že vývoz chemického priemyslu do socialistických krajín sa do roku 1980 v porovnaní s rokom 1975 zvýši asi o 50 % a dovoz surovín pre čs. chemický priemysel zo socialistických krajín asi o 42 %, a to bez ropy a zemného plynu.

Zásadný význam v tejto súvislosti majú nesporne dvojstranné a mnohostranné medzištátne dohody o špecializácii v chemickom priemysel a aj o zabezpečení dlhodobého dovozu niektorých základných chemických surovín.

Ako príklad uvediem dohody, ktoré ČSSR uzavrela so Sovietskym zväzom o dlhodobom zabezpečení dovozu ropy, potom o spolupráci na výstavbe plynovodu "Orenburg", mnohostranné dohody o špecializácii vo výrobe farbív, gumárenských chemikálií a agrochemikálií v rámci organizácie lnterchim.

Systém týchto a iných dohôd Československa s ostatnými socialistickými krajinami vo viacerých prípadoch presahuje obdobie šiestej päťročnice a je dôležitým konsolidačným faktorom v riadení čs. chemického priemyslu, ktorý umožňuje plánovite sústreďovať rozvojové prostriedky na ciele, ktoré boli v záveroch XV. zjazdu KSČ v príslušných rozhodnutiach vlády určené.

V čase, keď na kapitalistických svetových trhoch zavládol chaos a prudké výkyvy, nemožno význam plánovite koordinovaného rozvoja chemického priemyslu ČSSR a ostatných socialistických krajín dostatočne oceniť.

Budúci rozvoj čs. chemického priemyslu je vyjadrený predovšetkým plánom investičnej výstavby, ktorá je jednou z najcitlivejších bodov našej ekonomiky.

Do chemického priemyslu sústreďujeme viac než jednu tretinu všetkých zdrojov a zariadení dovážaných v šiestej päťročnici do ČSSR z kapitalistických krajín. Väčšiu časť nových budovaných výrobných kapacít chemického priemyslu tvoria výrobné procesy u nás celkom nové, plne automatizované a riadené pomocou samočinných počítačov.

V súlade so závermi XV. zjazdu KSČ boli rozhodujúce ciele a úlohy v rozvoji chemického priemyslu v riadení celej ČSSR v období 5 až 10 rokov spracované do vybraných siedmich rozvojových nosných programov: je to spracovanie ropy, petrochémia, chemické vlákna, buničina a papier, náterové hmoty, organické farbivá a prísady do polymerových materiálov. Každý z týchto programov zahrňuje postupné ciele v rozvoji výroby v budúcich rokoch, ako aj úlohy, ktoré treba splniť vo výskume, projekcii, vo výstavbe nových prevádzok, vo vývoze i dovoze.

V oblasti agrochémie má náš chemický priemysel veľa dôležitých úloh vyplývajúcich zo záverov XV. zjazdu KSČ. Celková spotreba dodávok priemyselných hnojív do poľnohospodárstva z dovozu a z tuzemskej výroby dosiahne v roku 1980 268 kg na hektár poľnohospodárskej pôdy, čo znamená o 18 percent viac než v roku 1975.

Všetky suroviny pre výrobu priemyselných hnojív, ako fosfáty, síru, draselnú soľ, zemný plyn, musí ČSSR dovážať.

V období šiestej päťročnice je prírastok dodávok priemyselných hnojív zabezpečovaný predovšetkým dovozom náročného amoniaku zo Sovietskeho zväzu alebo dovozom hotových priemyselných hnojív. Dodávky hnojív z tuzemskej výroby sa príliš nezvýšia.

Z hygienických dôvodov bola výroba agrochemikálií v Bratislave podstatne obmedzená a výstavba nových prevádzok v Šale bude dokončená až po roku 1980. Do toho času bude treba veľkú časť potrebných agrochemikálií dovážať podľa uzavretých špecializovaných dohôd zo socialistických krajín alebo z kapitalistických štátov.

Významné úlohy stoja aj pred naším gumárenským priemyslom. Súvisia s rozvojom výroby nákladných a osobných automobilov, ako i pásovej dopravy uhlia na dlhé trate a pod. Až do vybudovania nových výrobných kapacít, ktoré sa orientujú do SSR, bude sa len prechodne zvyšovať dovoz gumárenských výrobkov pre strojárstvo.

Nepochybujeme o tom, že v záujme technického a ekonomického rozvoja celého národného hospodárstva by bolo treba ešte viac zvýšiť podiel chemického priemyslu na celkovej štruktúre priemyslu.

Chemizácia ostatných odvetví bude klásť stále náročnejšie požiadavky na nové a nové chemické výrobky. Iste však i v budúcnosti bude účelné a aj možné tieto potreby pokryť tuzemskou výrobou len vtedy, ak pre toto všetko budú vytvorené potrebné predpoklady. Aby sa rozvoj chemického priemyslu u nás mohol ešte viac urýchliť, treba prekonať rozhodujúce faktory limitujúce jeho perspektívny rozvoj: predovšetkým je to likvidácia zaostávania chemického strojárstva, zníženie energetickej náročnosti chemického priemyslu a zvýšenie aktívnej účasti nášho výskumu a chemického inžinierstva na príprave progresívnych nových chemických technológií.

Chémia - to je alchýmia dvadsiateho storočia! Víťaziaca i preklínaná! Chválená i ponižovaná! Voňavá i páchnuca!

Nech je to už s ňou akokoľvek, skutočnosť je už taká, že pozitívna stránka chémie vysoko prevyšuje negatívnu. Pohľad na túto negatívnu nie je nijako radostný, ani príjemný, no predsa si len myslím, že i s touto negatívnou stránkou by sme sa mali zodpovednejšie zaoberať. I keď v rokoch 1976 - 1980 má byť vynaložených viac než 2,9 mld Kčs na výstavbu čistiarní odpadových vôd a na zamedzenie exhalácií, jednako len súdim, že túto obrovskú sumu by sme radšej videli už v takej technológii chemickej výroby, ktorá by ani naše rieky a potoky, ani ovzdušie neznečisťovala.

Veda a výskum má tu širokánske možnosti! Veď nie je to nad ich sily! Dnes chémia zasahuje prakticky do všetkých odvetví, priamo i nepriamo!

Chemizácia nášho hospodárstva porastie ďalej, tá sa nedá zastaviť, a preto musíme vynaložiť zvýšené úsilie na zdravý a progresívny rozvoj chémie v našej ekonomike. Treba zdôrazniť, že predovšetkým my poslanci najvyššieho zákonodarného orgánu musíme svoju ideovo-politickú prácu vo svojich volebných obvodoch zamerať s orientáciou výchovného pôsobenia tak, aby jednota spájajúca politické, morálne, odborné a občianske kvality bola určujúcou zložkou výchovného procesu na splnenie záverov XV. zjazdu KČ, na posilnenie socialistického vlastenectva, proletárskeho internacionalizmu, oddanosti a lásky k robotníckej triede a Komunistickej strane Československa. Ďakujem za pozornosť!

Předsedající předseda SN D. Hanes: Ďakujem poslancovi Škulovi. Hovorí poslanec Štefan Opálek a pripraví sa poslanec Jozef Malina.

Poslanec SN Š. Opálek: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci! Jednou zo základných zložiek rastu životnej úrovne, ktorú vytýčil XV. zjazd KSČ, je rozvíjanie osobnej spotreby. Keď budeme viacej zarábať, keď porastie vplyv odmeňovania za prácu tak, ako to ukladajú smernice, je samozrejmé, že si budeme chcieť za statočne zarobené peniaze aj nakúpiť, čo potrebujeme, čo nám spríjemní život, čo obohatí naše životné zážitky.

To, či naši občania nájdu v obchodoch žiadaný tovar, či ich rozumné potreby dokážeme uspokojovať - to má svoju dôležitú ekonomickú stránku, ovplyvňujúcu spätne rast výroby, záujem o prácu, kvalifikáciu, rast iniciatívy - súhrnnejšie povedané, priaznivo ovplyvňuje efektívny rast výroby. Dobre zásobený trh má súčasne i veľký politický význam!

Preto musíme týmto otázkam v súlade s úlohami XV. zjazdu venovať trvale veľkú pozornosť. Máme pre to v orgánoch Federálneho zhromaždenia vytvorené dobré predpoklady. Veď otázkam vnútorného trhu sme najmä v Snemovni národov venovali dlhodobú pozornosť vo všetkých výboroch a vlani na samostatnej schôdzke Snemovne národov. Kvalifikované rozbory situácie a mnohé podnety poslancov na ďalšie zlepšovanie zásobovania vnútorného trhu viedli k uzneseniu, ktoré sa stalo predmetom pozornosti ústredných orgánov. Na príspevky poslancov v rozprave došlo 15 odpovedí členov federálnej vlády a vlád republík. My poslanci tieto odpovede využívame vo svojej činnosti, a preto ich vítame.

Je nesporné, že za uplynulých päť rokov sme dokázali výrazne zlepšiť zásobovanie nielen potravinami, ale i priemyslovým tovarom. Náš vnútorný trh je konsolidovaný a úroveň zásobovania znesie porovnanie s vyspelými európskymi štátmi.

Ale tak ako sa v celom spoločenskom živote nemôžeme uspokojiť s dosiahnutými výsledkami a kladieme si vyššie, náročnejšie úlohy, musia sa prísnejšie meradlá týkať i úrovne zásobovania vnútorného trhu!

A kde inde musíme s náročnosťou začínať než tam, kde sa tovar vyrába, t. j. v podnikoch, v závodoch, na každom pracovisku! Pravda, často je jednoduchšie, menej náročné a takmer bez problémov vyrábať už "zabehnuté" série, než prichádzať s novou technológiou, novými výrobnými postupmi, s hľadaním nových materiálov, surovín, lámať si hlavu s novou, účinnejšou technikou. Ale práve bez toho sa neobídeme, ak chceme naozaj so všetkou vážnosťou splniť to, čo sa v smernici ukladá zdanlivo jednoduchou vetou "položiť dôraz na obmenu a inováciu sortimentu". Naši občania právom požadujú, aby na trhu bol tovar vysokej kvality, špičkových technických parametrov, zodpovedajúcej úrovne, aby sa nové vedecké a technické poznatky rýchlejšie a operatívnejšie zavádzali do výroby. Som presvedčený, že táto úloha zjazdu nezostane na našich pracoviskách bez ozveny.

Súdružky, súdruhovia! V tejto súvislosti chcem poukázať na pružný prístup pri zavádzaní nových výrobkov a obmieňaní sortimentu výrobkov v podnikoch miestneho hospodárstva a vo výrobných družstvách. V okrese Trnava dodávajú podniky miestneho priemyslu do siete vnútorného obchodu výrobky v hodnote viac ako 80 miliónov korún ročne. Ide o rozmanité výrobky - textilné, brašnárske, zámočnícke, ozdobno-keramické, nábytok, drobné výrobky z dreva.

Z dodávaných výrobkov je ročne viac ako 80 nových výrobkov, predovšetkým textilných a brašnárskych. Tak isto nábytkové súpravy jedného typu sa nevyrábajú viac ako jeden rok a pritom ani nehovorím o rýchlej obmene sortimentu v keramike, drobných drevených a zámočníckych výrobkov.

Takýto postup - rýchla reakcia na požiadavky trhu - podľa mojich zistení chýba niektorým národným podnikom. Na druhej strane podniky miestneho hospodárstva pracujú v takých podmienkach, že dosahované výsledky sú skutočne pozoruhodné. Podniky miestneho hospodárstva a výrobné družstvá vedia rýchlo meniť sortiment svojich výrobkov, vedia vystihnúť požiadavky trhu a dodávať výrobky zákazníkmi požadované, módne.

Žiadalo by sa, aby sa pri technicky náročných výrobkoch urýchlil proces ich schvaľovania po stránke funkčnej i cenovej. Napríklad Okresný podnik miestneho priemyslu Kovovýroba veľmi pružne reagoval na súčasný nedostatok kotlov na ústredné kúrenie a prietokových ohrievačov. Zhotovil prototypy výrobkov vlastnej konštrukcie, prietokový ohrievač má už schválený, ale na kotol pre ústredné kúrenie do rodinných domčekov, skutočne veľmi požadovaný výrobok, si budú musieť zákazníci počkať, kým sa veľmi zdĺhavou cestou vyjadria príslušné inštitúcie.

Materiálno-technická základňa a zásobovanie podnikov miestneho hospodárstva sú tak isto brzdou pre ešte rýchlejšie rozširovanie sortimentu výrobkov pre vnútorný obchod. Napríklad súčasný dopyt po ozdobnej keramike trojnásobne prevyšuje kapacitné možnosti výrobne v Siladiciach.

Súdružky a súdruhovia! Všetci sme spotrebitelia, vieme, že denne nenakupujeme výrobky takzvanej dlhodobej spotreby, ale bežný tovar dennej potreby, rad potrebných drobností do domácnosti, oblečenie, obuv a pod. A práve i týmto výrobkom by sme mali venovať vo výrobe, distribúcii a obchode pozornosť, aby ich bol dostatok, v žiadanej kvalite a sortimente.

Vieme vyrábať unikátne stroje a zariadenia svetových parametrov a sme právom hrdí, že to vyrobili naši robotníci a technici. Ale ak gazdiná nezoženie napríklad plochové viečka na zaváranie, alebo zipsy, patentky, rôzne skrutky do domácnosti a drobné súčiastky, túto skutočnosť potom medzi voličmi ťažko vysvetľujeme.

Preto i pri plánovaní a výrobe týchto tzv. maličkostí musíme mať na pamäti, že ide o citlivé politické otázky.