Orgány a organizácie SZM majú takto väčšiu možnosť spolupôsobiť pri príprave rôznych rozhodnutí štátnych orgánov, ktoré sa dotýkajú detí a mládeže.

Výsledky, ktoré Socialistický zväz mládeže a jeho Pionierska organizácia dosiahli od svojho I. zjazdu v roku 1972, názorne dokumentujú, že pozornosť a starostlivosť spoločnosti a ich činnosť sa plne vypláca. Predpokladám, že mladí poslanci a predstavitelia SZM s dosiahnutými úspechmi, výsledkami i problémami podrobnejšie zoznámia dnešné zasadanie Snemovne národov vo svojich diskusných príspevkoch.

Úprimnú radosť máme z rastu PO SZM, ktorá k 1. 5. t. r. združovala vo svojich radoch takmer 1,300.000 členov, a to predstavuje 69 % celej detskej populácie pionierskeho veku.

Oceňujeme prácu PO SZM predovšetkým v oblasti komunistickej výchovy a v napĺňaní voľného času detí. V tejto súvislosti je nevyhnutné sa zmieniť o úlohe socialistickej školy, národných výborov a závodov a inštitúcií, ktoré sa podieľali na kádrovom a materiálnom zabezpečení činnosti PO.

Uvedomujeme si, že PO doteraz zápasí s radom problémov, z ktorých najvážnejší je nedostatok schopných vedúcich. Považujeme túto činnosť za vysoko spoločensky užitočnú, o čom svedčí skutočnosť, že mnohí pionierski vedúci dostali pri príležitosti osláv 25. výročia vzniku PO vysoké štátne vyznamenania.

Mládež nie je organizovaná len v SZM. Čo do počtu mladých členov predstavuje najväčšiu organizáciu mladých ľudí ROH. Po XIV. zjazde strany a najmä po VIII. všeodborovom zjazde nastal skutočný obrat v práci odborov s mládežou.

Predsedníctvo ÚRO prijalo významný dokument "O úlohách ROH v práci s mládežou", na základe ktorého sa začala cieľavedomá práca medzi mladými odborármi s cieľom posilniť vplyv pracovného prostredia na formovanie morálnopolitických kvalít mladých ľudí, najmä mladých robotníkov a učňov. Odbory spolu so SZM pod vedením strany prikročili v mnohých závodoch v spolupráci s hospodárskym vedením k spracovaniu dlhodobých komplexných programov výchovy mladej generácie.

Prehlbuje sa aj spolupráca federálnej vlády i vlád republík a národných výborov s orgánmi Československého zväzu telesnej výchovy, ktorý vo svojich radoch združuje veľké množstvo mladých ľudí. Len v žiactve a doraste (vo veku od 5 do 18 rokov) vzrástol počet organizovaných od roku 1971 do konca roku 1973 o 21 % a dosiahol vyše 600 tisíc chlapcov a dievčat.

Štátne orgány podľa svojich možností podporujú rozvoj činnosti ČZTV medzi mládežou, najmä rozvoj materiálovej základne tejto činnosti. V akcii "Z" i v investičnej výstavbe sa budujú nové ihriská, bazény, zimné štadióny a športové haly, ako napr. vo Vracove, Jičíne, Písku, Brne, Kolíne, Novom Meste nad Metují, podobne je to i na Slovensku. To všetko má slúžiť predovšetkým našej mládeži. Výraznou spoločnou úlohou ČZTV a iných spoločenských organizácií a štátnych orgánov je teraz príprava Československej spartakiády 1975, ako významnej súčasti osláv 30. výročia oslobodenia našej vlasti Sovietskou armádou.

Ukazuje sa, že súčinnosť medzi orgánmi socialistického štátu a spoločenskými organizáciami bude i v budúcnosti jedným z kľúčových požiadaviek ďalšieho rozvoja komplexnej spoločenskej starostlivosti o mladú generáciu.

Naša spoločnosť má mimoriadny záujem na tom, aby mladí ľudia účelne využívali svoj voľný čas, pretože jeho neúčelné naplnenie vedie k zaháľke, nude a často i protispoločenským javom.

Mladí ľudia u nás majú mnoho príležitostí tráviť svoj voľný čas v kultúrnych zariadeniach, v domoch pionierov a mládeže, v športových a telovýchovných zariadeniach. V posledných štyroch rokoch pribudli najmä v mestách ako súčasť plnenia volebných programov desiatky a stovky kultúrnych a športových zariadení, ktoré mladí ľudia plne využívajú.

V poslednom čase značne vzrastá záujem mladých ľudí o tzv. klubovú činnosť a pobyt v prírode. Vzniká rad klubov, tanečných, divadelných, hudobných, speváckych, recitačných a iných súborov, technických, výtvarných i odborne zameraných krúžkov. Tak napríklad len v ČSR sa zúčastňuje na tejto činnosti okolo 300.000 mladých ľudí v 15.000 krúžkoch. Významný podiel na tom majú ministerstvá kultúry a ich zariadenia. Zásluhou SZM sa realizuje rad zaujímavých športových a telovýchovných akcií v prírode, ako napríklad Konkurz ducha i tela, Tatranský projekt prázdnin, lesné a tábornícke školy Gymnasion, Tour 73, Prázdniny na objednávku a iné. Zaujímavosť a príťažlivosť týchto foriem práce má nemalý podiel na tom, že do radov SZM našlo cestu už vyše milióna chlapcov a dievčat.

Ale ani táto oblasť života mládeže nie je bez problémov. Vieme, že chýbajú kluby, klubovne, najmä v nových sídliskách, kde je vysoká koncentrácia mladých ľudí. Úmerne s rozvojom výstavby a motorizmu sa strácajú detské ihriská, rôzne priestranstvá, ktoré slúžili spontánnej činnosti detí; deti sú nútené tráviť voľný čas doma, v školskej družine alebo - a to je najhoršie - na ulici. Nemáme ešte stále dostatok schopných a obetavých dobrovoľných pracovníkov, skúsených organizátorov voľného času, atď. Je to tak i napriek zvýšenej pozornosti, ktorú NV, SZM, ČZTV týmto otázkam v posledných rokoch venujú.

Prekonanie spomenutých ťažkostí si vyžaduje, aby sa starostlivosť o voľný čas a o vytváranie vhodných podmienok pre jeho účelné využívanie stala ešte viacej záležitosťou všetkých štátnych orgánov najmä NV, spoločenských i hospodárskych organizácií, ale i všetkých občanov. Pritom nejde len o vytváranie nevyhnutných materiálnych a priestorových podmienok, ale i o hlbšie poznávanie záujmov mládeže, o zvýšenie obsahovej úrovne všetkých programov a akcií, o lepší výber a prípravu profesionálnych i dobrovoľných pracovníkov i o zodpovedajúce spoločenské ocenenie ich práce.

Súdružky a súdruhovia poslanci!

V prvej časti svojho vystúpenia som sa pokúsil rekapitulovať hlavné črty štátnej politiky voči mladej generácii, ako ju formuloval XIV. zjazd KSČ. Snažil som sa v skratke ukázať i nesporné pokroky, ktoré sa na mnohých úsekoch starostlivosti o mládež dosiahli.

Činnosť štátu je veľmi bohatá a rôznorodá, zasahuje do všetkých stránok života mládeže vo všetkých jej vekových obdobiach.

Uvedomujeme si však, že sme zatiaľ nedosiahli požadovaný a potrebný kvalitatívny obrat v práci medzi mládežou. Na všetkých úrovniach, vo vládach a i v národných výboroch treba nám posilniť koordinujúcu a riadiacu úlohu socialistického štátu pri výchove mladej generácie, pokročiť vo vytváraní potrebných vecných, organizačných, kádrových a inštitucionálnych predpokladov pre jednotný a koordinovaný postup.

Potrebujeme i naďalej hľadať a nachádzať možnosti realizácie ďalších opatrení v prospech mladej generácie, jej výchovy a prípravy.

Potrebujeme pred našich mladých ľudí stavať nové, náročné ciele a na tieto ciele ich pripravovať. Závery XIV. zjazdu strany i zasadania ÚV sú pre nás pevnou orientáciou, základnou strategickou líniou. Ide o to, napĺňať túto líniu každodenne, premeniť ju v komplexný systém riešenia problémov mládeže. V tom je socialistický štát nezastupiteľný.

Sme presvedčení, že v plnení týchto úloh i za vašej aktívnej pomoci v nastávajúcom období ďalej pokročíme.

Dovoľte, aby som sa teraz podrobnejšie zaoberal výsledkami plnenia záverov júlového pléna ÚV KSČ v našom školstve.

XIV. zjazd KSČ i zasadnutie ÚV KSČ v júli m. r. označili školu za hlavný nástroj socialistickej výchovy a vzdelania mládeže.

Škola ako výchovná inštitúcia je tiež dôležitým nástrojom ekonomického rozvoja, upevňovania socialistického zriadenia a politického systému spoločnosti.

Konečne, bez školy, bez jej kvalitnej práce by nebol mysliteľný ani trvalý rozvoj kultúry.

Rezolúcia XIV. zjazdu KSČ vyslovuje požiadavku ďalšieho rozvoja vzdelanosti a komunistickej výchovy mládeže, žiada, aby sa pre takýto vývoj vytvorili nevyhnutné podmienky. Zdôrazňuje ďalej, že treba postupne skvalitňovať celú školskú sústavu tak, aby bola v súlade s perspektívami rozvoja socialistickej spoločnosti. V príprave mladej generácie na povolanie ukladá rezolúcia zjazdu "lepšie prihliadať na potreby perspektívnej praxe, najmä však na dlhodobejšie perspektívy rozvoja ekonomiky, vedy, politickej a kultúrnej úrovne spoločnosti".

Plenárne zasadnutie ÚV KSČ v júli m. r. zjazdovú smernicu ďalej rozpracovalo a konkretizovalo.

Úlohy, ktoré určilo plénum ÚV KSČ v júli m. r. možno stručne zahrnúť do nasledujúcich bodov:

1. Naďalej všestranne upevňovať socialistický charakter školy, a to predovšetkým znamená cieľavedome posilňovať socialistickú výchovnú funkciu škôl všetkých stupňov a druhov.

2. Modernizovať a zdokonaľovať obsah i metódy výchovno-vzdelávacej práce školy.

3. Väčšiu pozornosť venovať efektívnosti školskej práce a otázku racionalizácie považovať za významnú aj vo výchovno-vzdelávacom procese.

4. V súlade so zásadami našej triednej politiky prehlbovať demokratický charakter nášho školstva a upevňovať jeho spojenie so životom, s praxou socialistickej výstavby.

5. Prehĺbiť starostlivosť o všestranný ideologický, politický i odborný rast učiteľov ako rozhodujúceho činiteľa školy.

6. Zlepšiť riadenie školstva a vytvárať pre jeho rozvoj nevyhnutné materiálne podmienky.

Nejde o úlohy ani malé, ani ľahké. Pretože školstvo je organizmus nesmierne citlivý a každý neuvážený zásah môže vyvolať reťaz ďalších negatívnych vplyvov a komplikácií, veľký význam pri plnení určených úloh má faktor času a metóda overovania si jednotlivých opatrení v praxi. Je jasné, že všetko nie je možné splniť za rok, ani za dva, že ide o program dlhodobejší, o proces. Preto prijaté úlohy bolo treba rozdeliť na tie, ktoré možno realizovať v najbližšom období, a na tie, ktoré sú povahy dlhodobejšej. Našou prvoradou úlohou v súčasnosti je zabezpečiť dôsledné splnenie línie XlV. zjazdu KSČ a súčasne si overiť v praxi niektoré opatrenia zásadnejšej povahy, ku ktorým sa iste vyjadrí XV. zjazd KSČ. Ide najmä o návrh a vypracovanie uceleného systému komunistickej výchovy materskou školou počnúc a vysokými školami končiac. Ministerstvá školstva na obidvoch materiáloch pracujú s početným tímom vedeckých a školských pracovníkov a práce sú pomerne v pokročilom štádiu. Hovoriť o týchto otázkach podrobnejšie už dnes by bolo predčasné. Preto hlavnú pozornosť budeme venovať tomu, čo sa už v praxi realizovalo alebo v najbližších rokoch sa bude realizovať; čo je nesporné a jasné.

Od júlového zasadania pléna ÚV KSČ uplynulo niečo vyše roka. Pred Snemovňou národov možno vyhlásiť, že vlády Českej a Slovenskej socialistickej republiky a ich ministerstvá, najmä ministerstvá školstva, ale i federálna vláda a jej rezorty s celoštátnou pôsobnosťou, k riešeniu línie určenej stranou pristúpili zodpovedne.

Federálna vláda i národné vlády po zasadnutí ÚV KSČ prerokovali postup jednotlivých rezortov v tejto oblasti a zaoberajú sa aj jednotlivými najdôležitejšími problémami. Ministerstvá školstva majú podrobný plán a harmonogram postupu do XV. zjazdu KSČ, ktorý každoročne upresňujú. Podobne postupujú krajské a okresné národné výbory. Okrem toho sa uskutočnil celý rad aktívov, konferencií, seminárov a školení o hlavných úlohách školskej politiky. Na riešenie najzávažnejších problémov boli ustanovené spoločné pracovné tímy z obidvoch ministerstiev a im podriadených inštitúcií.

Povedali sme, že prvoradou a trvalou úlohou našej školskej politiky je neustále zlepšovať výchovnú funkciu nášho školstva, materskou školou počnúc a vysokými školami končiac, upevňovať tak socialistický charakter školy.

Táto otázka stojí v poradí úloh na prvom mieste preto, že výchova smerujúca k sformovaniu skutočne a všestranne rozvinutej socialistickej osobnosti bola po dlhé roky slabou stránkou nášho školstva. Nedostatky v tejto práci sa veľmi názorne prejavili v krízových rokoch 1968/1969, keď sa reakcia za pomoci pravicových oportunistov pokúšala o kontrarevolučný zvrat v ČSSR a keď tieto sily v boji za uskutočnenie svojich plánov zámerne sa snažili zneužiť aj školu.

Keď hovoríme o prehĺbení výchovnej funkcie školy, máme predovšetkým na mysli tie stránky výchovno-vzdelávacieho procesu, ktoré zahŕňajú ideovo-politickú a mravnú výchovu, to jest dôslednú výchovu v duchu marxisticko-leninského svetového názoru, politiky KSČ a socialistického štátu, boj proti prežitkom starej buržoáznej spoločnosti, ktoré mládež nasáva od starších v prostredí, v ktorom sa pohybuje. Máme tu ďalej na mysli pestovanie morálnych čŕt dorastajúcich generácií, ako je uvedomelý vzťah k práci, k socialistickému vlastníctvu, k socialistickej vlasti, ideu proletárskeho a socialistického internacionalizmu, ktorého hlavným kritériom je vzťah k Sovietskemu zväzu. Ide ďalej o správny vzťah ku kolektívu - slovom - o súhrn morálnych hodnôt, ktoré charakterizujú socialistického človeka.

Práve tieto stránky robia výchovu v našej škole výchovou socialistickou, výchovou komunistickou. Bez takejto výchovy nemožno hovoriť o socialistickej škole.

Za obdobie, ktoré uplynulo od XIV. zjazdu KSČ a od zasadnutia ÚV KSČ v júli m. r., došlo k citeľnému zlepšeniu úrovne socialistickej výchovy v našom školstve. Ministerstvá školstva prijali v tomto smere celý rad obsahových, metodických, organizačných i kádrových opatrení, ktoré prinášajú pozitívne výsledky. Spomeniem aspoň niektoré. Urobili sa zmeny v učebných plánoch a osnovách občianskej výchovy na základných a stredných školách a jej zastúpenie vo vyučovacom procese sa posilnilo. Rovnako k zásadným zásahom došlo do výuky marxizmu-leninizmu na vysokých školách. Výukou občianskej náuky boli poverení učitelia odborne, ideovo-politicky na tento predmet pripravení. Na vysokých školách, ktoré pripravujú učiteľov, občianska náuka sa stala rovnocennou aprobáciou tak ako ktorýkoľvek iný predmet.

Ministerstvá školstva pripravili ďalej pre učiteľov občianskej náuky metodické pomôcky a vydali niektoré nové alebo upravené učebnice. Vedecké tímy ústavov marxizmu-leninizmu pracujú na nových učebniciach potrebných pre výuku marxizmu-leninizmu v r. 1970 na vysokých školách; aj keď nie sú zatiaľ úplne personálne dobudované, zabezpečujú výuku marxizmu-leninizmu úspešne a osvedčili sa. Významnú pomoc pri výuke marxizmu-leninizmu poskytli nám sovietski pedagógovia, ktorí na pozvanie ministerstiev školstva prednášali na čs. vysokých školách. Do učebných plánov na vysokých školách pedagogického smeru boli začlenené prednášky z vedeckého ateizmu.

Potešiteľné je, že sa otázky výchovy viac ako kedykoľvek predtým venujú aj učitelia ostatných predmetov. V mnohých školách triedni učitelia organizujú triednické hodiny, záujmovú a verejnoprospešnú činnosť žiactva a študentov. Československé školy sa dôstojne a v masovom meradle zúčastnili osláv 100. výročia narodenia V. I. Lenina, 50. výročia založenia KSČ a ZSSR, 30. výročia SNP a oslobodenia ČSSR Sovietskou armádou.

Vysoké školy a fakulty majú rozpracované vlastné plány výchovnej práce, ktoré zahŕňajú nielen činnosť učiteľského kolektívu, ale aj všetkých organizácií pôsobiacich na školách a fakultách, predovšetkým ZSM. Vysokoškolskí vedecko-pedagogickí pracovníci sú poverovaní konkrétnymi úlohami v práci medzi študentskou mládežou. Na väčšine fakúlt zaviedli systém študijných skupín a ročníkových vedúcich. Ak k tomu všetkému pripočítame ideovo-výchovnú, politickú, kultúrnu a záujmovú činnosť SZM a jeho Pionierskej organizácie, činnosť ROH, ZSČSP i ďalších organizácií, bohatú verejnoprospešnú činnosť mládeže, družby medzi českými a slovenskými školami, bohato rozvinuté družby medzi čs. školami a sovietskymi školami a školami po republike i za jej hranicami, brigády, atď., môžeme konštatovať, že došlo k citeľnému zlepšeniu socialistickej výchovy v našich školách.