To sa pozitívne odráža vo vedomí, v práci i v správaní sa našej mládeže.

Nechceme, prirodzene, vyhlasovať, že s tým, čo sa vykonalo, máme už byť spokojní, že všetko je v našom školstve v tomto smere v poriadku.

Vari každý z vlastnej skúsennosti vie, aká zložitá je výchova jedinca, správne usmerňovanie vlastných detí.

Áno, stretávame sa aj medzi školákmi a študentskou mládežou s mnohými negatívnymi javmi: s vlažným vzťahom k práci, so snahou dosiahnuť ľahkým spôsobom úspech v živote, s nezáujmom o politické dianie, so svetonázorovou a politickou labilitou, so znevažovaním hodnôt socializmu a prejavmi nekritického, povrchného pohľadu na kapitalistický spôsob života i na jeho morálku. Nemôžeme prejsť bez povšimnutia ani nekritický prístup k módnym výstrelkom a k úpadkovej brakovej kultúrnej produkcii kapitalistického sveta, čo je spravidla spojené s podceňovaním kultúrneho dedičstva našich národov a tvorivej práce nášho ľudu. Ani naša spoločnosť nie je uchránená od prejavov chuligánstva a kriminálnych činov určitého percenta našej mládeže.

Nám však musí ísť o každého mladého jedinca. A keď z tohto hľadiska posudzujeme, čo sa pre zlepšenie socialistickej výchovy v našich školách vykonalo, môžeme to len považovať za dobrý nástup.

Preto treba i v školstve ešte dôslednejšie pracovať, aby výchova viedla k trvalému socialistickému presvedčeniu a konaniu. Nejde o akcie, ide o to, aby akcie viedli k presvedčeniu, k socialistickému presvedčeniu a konaniu. Aby to tak bolo, treba ešte rozhodnejšie vystupovať proti formalistickému prístupu k výchovným otázkam na našich školách, proti podceňovaniu tejto stránky v ich živote, ešte rozhodnejšie treba hľadať účinnejšie metódy a formy pôsobenia tak na svetový názor, ako i na morálny profil žiakov a študentov, na ich cítenie a konanie.

Preto je správne, že ministerstvá školstva po zasadnutí ÚV KSČ pracujú na ucelenom systéme komunistickej výuky pre naše školy, na nových, kvalitnejších učebniciach, učebných pomôckach a na zlepšení prípravy učiteľov v tomto smere.

Ako druhú základnú úlohu, ktorá vyplynula z júlového zasadnutia ÚV KSČ pre našu školskú politiku, sme uviedli modernizáciu a zdokonaľovanie obsahu a metód vzdelávacej práce našej školy.

Naše školstvo je oprávnene kritizované za to, že učebné plány, osnovy a učebnice sú spravidla príliš preplnené, majú často encyklopedický charakter, lebo ku starému učivu sa dosť mechanicky pridáva nové. To vedie nielen k preťažovaniu žiactva a k povrchným vedomostiam, ale i k prenášaniu vyučovacích povinností školy na rodinu, ďalej k tomu, že si žiaci neuspokojivo osvojujú návyky samostatnej práce, logického myslenia, neprivykajú si dostatočne na historicko-dialektické hodnotenie jednotlivých javov, na pestovanie a rozvíjanie vyšších poznávacích síl a schopností.

Preťaženosť učebných osnov a učebníc nedáva učiteľom dostatok možností, aby sa mohli viacej venovať výchovnému pôsobeniu na svojich žiakov. Je to tiež jedna z príčin pomerne vysokej prepadovosti, najmä na základných školách.

Pokiaľ ide o metódy výuky, treba posilniť individuálny prístup učiteľov k žiakom, najmä zvýšiť pozornosť tým žiakom, ktorí vyrastajú v rodinnom prostredí nedostatočne pôsobiacom na ich vývoj.

Pravda, hlbšie zasiahnuť do učebných plánov a osnov škôl a vydať podľa nich nové učebnice je úloha nesmierne náročná a zložitá. Na tom musia pracovať početné tímy odborníkov a praktikov všetko sa musí diať vo vzájomnej väzbe, aby jeden článok presne zapadal do druhého.

Okrem toho takéto úpravy úzko súvisia s niektorými predpokladanými zmenami školskej sústavy ako celku. Preto hlbšie zásahy do obsahu škôl treba pokladať za úlohu dlhodobú, nesmierne zodpovednú; zbytočný chvat by bol iba na škodu.

Tým nechcem povedať, že sa v tomto smere nič nerobí. I tu sú niektoré otázky, ktoré sa dali a bolo ich treba riešiť ihneď.

Na všetkých stupňoch a typoch škôl došlo k určitým čiastkovým úpravám učebných plánov a osnov, najmä v občianskej výchove, vo výuke ruského jazyka, v pracovnej výchove na základných školách i na školách stredných. Ďalej došlo k posilneniu všeobecno-vzdelávacích predmetov v učňovskom školstve, k úprave osnov materinského jazyka a literatúry, dejepisu a zemepisu, fyziky a matematiky a k zavedeniu nepovinných a voliteľných predmetov psychológie, pedagogiky a logiky na gymnáziách. Okrem toho sa experimentálne overuje zavedenie blokov voliteľných predmetov, ktoré umožňujú lepšiu orientáciu študentov gymnázií pre prax.

Na stredných odborných školách došlo k posilneniu výuky matematiky a k zavedeniu niektorých nových študijných odborov, spojených s modernou technikou. Na vysokých školách sa preveruje systém špecializácií s cieľom pripraviť absolventov so širším profilom pre náš život.

Závažnou otázkou tak z hľadiska pedagogického, ako i ekonomického a politického je požiadavka - zvýšiť efektívnosť práce našej školy a zracionalizovať našu školskú sústavu.

Dovoľte i k tejto otázke niekoľko slov.

Naša socialistická spoločnosť z roka na rok vynakladá čoraz väčšie prostriedky na rozvoj vzdelania a výchovy. Nemieni ani v budúcnosti tieto prostriedky obmedzovať a niet pochýb, že sa budú zvyšovať, aby sa zabezpečil ďalší rozvoj vzdelávania v ČSSR. Rýchly rozvoj výrobných síl, menovite zmeny, ktoré vyvoláva vedeckotechnická revolúcia v charaktere práce si vynucujú ďalšie rozšírenie vzdelania predovšetkým na stredoškolskej a vysokoškolskej úrovni. Preto aj v našej vlasti, podobne ako v ZSSR i ďalších socialistických krajinách, budeme vytvárať podmienky, aby každý mladý človek mohol získať úplné stredoškolské vzdelanie, ak sa chce učiť a má pre to predpoklady.

Ak si priemyslová revolúcia vynútila zavedenie základného povinného vzdelania, vedeckotechnická revolúcia - či už chceme alebo nechceme - si vynúti zavedenie úplného stredoškolského vzdelania. To je nová kvalita, to je nová etapa, s ktorou musíme vo vzdelávacom systéme počítať. Z týchto hľadísk sa stalo nevyhnutné preskúmať, ako efektívne pracuje naša školská sústava. Analýza i porovnanie s tým, ako to vyzerá vo svete, ukazujú, že v našej školskej sústave máme značné rezervy. Školské vzdelávanie v ČSSR - základné, stredoškolské i vysokoškolské - patrí medzi najdlhšie na svete. Na získanie úplného stredného vzdelania treba najmenej 13 rokov, na získanie vysokoškolského vzdelania minimálne 17-19 rokov. Absolventi vysokých škôl odchádzajú do života ako 24-25 roční. Skúsenosti ukazujú, že pri zefektívnení vnútorného života školy, pri jeho dynamike a modernizácii možno cyklus školovania upraviť v Československu racionálnejšie. Ministerstvá školstva pracujú na takomto návrhu. Dnes je predčasné o týchto veciach hovoriť podrobnejšie a budeme mať ešte príležitosť vrátiť sa k nim, až budú hotové príslušné návrhy. Avšak niektoré čiastkové úpravy sú i tu nesporné a vedecky doložené.

Jedna z nich je, aby sa elementárne vzdelanie realizovalo namiesto v doterajších piatich rokoch za štyri roky, s čím začali pokusne na niektorých školách už v tomto školskom roku. Je s tým spojená úloha ešte rýchlejšie rozvíjať predškolskú výchovu a dosiahnuť čím skôr taký stav zaškoľovania detí v materských školách, že by prakticky boli v nich zaškolené všetky 5-ročné deti.

V tomto školskom roku začalo sa ďalej skúšať opatrenie, podľa ktorého sa umožňuje žiakom po absolvovaní 8. ročníka ZDŠ prechod do 1. ročníka gymnázia.

Tým by sa všeobecné úplné stredoškolské vzdelanie skrátilo z doterajších 13 rokov na 12 rokov, ako o tom hovorí uznesenie ÚV KSČ z júla min. roku. Vychádza sa z toho, že všeobecné polytechnické vzdelavanie na ZDŠ a všeobecné polytechnické vzdelávanie na gymnáziu tvoria jeden celok a netreba medzi ne klásť neprekročiteľnú hranicu.

V minulom a v tomto školskom roku bolo štúdium na niektorých vysokých školách skrátené o 1 rok. Ide o vysoké školy ekonomické, o právnické fakulty, o jednoodborové štúdium na filozofických fakultách univerzít, na fakultách telesnej výchovy a športu, na Akadémii výtvarného umenia, na Fakulte žurnalistiky v Prahe a na odbore žurnalistiky Filozofickej fakulty UK v Bratislave. Pochopiteľne sa začína so študentmi, ktorí prichádzajú do prvého ročníka, nie s tými, ktorí na vysokých školách už študujú.

Súbežne s týmito opatreniami ministerstvá školstva pripravujú zásady, podľa ktorých sa bude zriaďovať postmaturitné a postgraduálne štúdium pre absolventov stredných a vysokých škôl po určitom čase ich pôsobenia v praxi, t. j. po ich rozmiestnení, pričom toto postmaturitné a postgraduálne štúdium sa bude budovať ako organická súčasť ich stredoškolskej a vysokoškolskej prípravy.

Prirodzene, že všetky tieto opatrenia sa musia uskutočňovať ruka v ruke s prestavbou vnútorného života školy a sú spojené so zmenami v učebných plánoch a osnovách.

Chcem zdôrazniť, že nejde o žiadne mechanické a univerzálne skracovanie dĺžky školovania a o znižovanie jeho kvality. Práve naopak, ide o to, aby sme racionálnejším usporiadaním výchovno-vzdelávacieho procesu, dynamickejším a účelnejším usporiadaním jeho obsahu smerovali k aktivizácii vyučovacích metód, a tak výchovnovzdelávací proces zefektívnili. Za hlavnú teda považujeme modernizáciu obsahu našich škôl a aktivizáciu vyučovacích metód. Pozitívne výsledky tohto úsilia sa prejavujú už na ZDŠ. Ak v školskom roku 1968/1969 neprospelo na základných deväťročných školách v ČSR 4,7 % a v SSR 6,9 % žiakov, potom v školskom roku 1972/1973 neprospelo v ČSR 1,8 % a v SSR 3,6 % žiakov, z ktorých je na Slovensku 42 % cigánskeho pôvodu. Pokleslo aj percento žiakov, ktorí ukončili školskú dochádzku v nižšom než 9. ročníku. V ČSR sa znížilo toto percento z 13,9 % na 11 % a v SSR z 19,6 % na 17,6 % a sú predpoklady, že táto tendencia bude ďalej pokračovať.

Priaznivo sa tu prejavilo najmä dôslednejšie uplatňovanie individuálneho prístupu k žiakom, zriaďovanie vyrovnávacích tried, prehlbovanie činnosti doučovacích skupín, zriaďovanie prípravných tried pre päťročné deti a podobne. K zlepšeniu prospechu prispela i úprava klasifikačného poriadku pre ZDŠ, ktorý žiakom dáva možnosť doplniť s medzery vo vedomostiach a opraviť si nedostatočný prospech.

Ďalšia závažná otázka, ktorou sa štátne orgány zaoberajú, sleduje cieľ - ešte viacej prehĺbiť demokratický charakter našej školy a upevniť jej spojenie so životom. To predovšetkým znamená dôsledne v nej uplatťňovať zásady triednej politiky.

Pri tejto príležitosti chcem znova zdôrazniť, že škola je politikum. Musí sa rozvíjať nerozlučne s potrebami socialistickej společnosti, vychádzať z princípov a zásad našej triednej politiky, slúžiť záujmom robotníckej triedy a najširších ľudových más. Aby mohla plniť tieto požiadavky, musí pružne reagovať na potreby života, byť s ním úzko spojená. Preto ministerstvá školstva spolu s vedeckovýskumnými pracovníkmi vypracovali opatrenia na posilnenie polytechnického charakteru nášho školstva a na prekonávanie pozostatkov starého verbalizmu. I z tohto hľadiska sa prehodnocujú učebné plány a osnovy škôl.

V súlade so zásadami našej triednej politiky dbá sa o to, aby sociálna štruktúra žiakov a študentov na stredných a vysokých školách zodpovedala sociálnej štruktúre spoločnosti. Je to zásada spravodlivá a vysoko demokratická. Ako sa realizuje, ukazuje napríklad výsledok tohoročného prijímacieho pokračovania na vysokých školách, kde z 27 660 prijatých poslucháčov je 59,6 % z robotníckych a roľníckych rodín. Podobne je to i na stredných školách.

Jednou z najzákladnejších stránok uplatňovania triedného hľadiska v našej školskej politike je vytvárať podmienky, aby celá mládež po ukončení povinnej základnej školy mala vo všetkých troch prúdoch škôl druhého cyklu, t. j. v gymnáziách, v stredných odborných školách a v učňovských zariadeniach v zásade rovnaké možnosti získať úplné stredoškolské vzdelanie a prípadne postúpiť na vysoké školy, alebo sa uplatniť v praxi. Z tohto hľadiska bude bude treba presnejšie určiť funkciu všetkých škôl 2. cyklu, najmä však prípravu robotníckeho dorastu koncipovať tak, aby táto príprava otvorila naplno cestu k získaniu vyššieho vzdelania. Tento zámer sledujú štvorročné učebné obory kombinované s maturitou, všestranná podpora rôznych foriem štúdia pracujúcich popri zametnaní i prehlbovaní všeobecného vzdelania v učňovských zariadeniach. Preto sa tiež zriadili internátne maturitné kurzy pre talentovaných mladých robotníkov a roľníkov, ako príprava pre vysoké školy. Prirodzene, zatiaľ sa týmito cestami školí ešte pomerne malá časť učňovskej mládeže a pracujúcich. V tomto školskom roku sa zapísalo do vysokoškolských prípraviek 693 študentov a na štvorročné kombinované učebné obory 1600 učňov. Vývoj pôjde jednoznačne týmto smerom, čo má veľký politický význam. Podobne ide i v Sovietskom zväze. Vieme, že príliv žiakov na stredné školy, gymnáziá a na stredné odborné školy musíme regulovať plánom. Tieto plány nemôžeme rýchlejšie zvyšovať najmä preto, lebo nemáme dostatok pracovných síl hlavne manuálnych. Ale vieme tiež, aké starosti majú rodiny, ktorých dcéra či syn sa nedostane na gymnázium alebo strednú odbornú školu, ak sa o to usiluje. Hľadáme teda cesty, ako riešiť tento problém, aby sme uspokojili rastúci záujem o získanie vyššieho vzdelania a na druhej strane saturovali potreby národného hospodárstva pracovnou silou.

Problematikou prípravy mládeže pre robotnícke povolania sa viackrát zaoberali národné vlády i federálna vláda. Komplexne sme ju rokovali na celoštátnom aktíve v apríli t. r. v Ostrave.

Nejde o mechanické pripodobňovanie učňovského školstva tradičným typom stredných škôl, ani gymnázií a stredných odborných škôl učňovskému školstvu, ale o vzájomné zblíženie všetkých typov, ktoré budú viesť k novej kvalite, k novým typom škôl 2. cyklu, lepšie zodpovedajúcim potrebám vedy, techniky, ekonomiky a kultúry v rozvinutej socialistickej spoločnosti.

Problémov pri realizácii tejto politiky bude zaiste nemálo. Bude treba pristúpiť úplne inak než doteraz k chápeniu všeobecnovzdelávacích predmetov a odbornej teórie v učňovských zariadeniach, podstatne zmeniť obsah vzdelania učňov a zvýšiť jeho úroveň. Osnovy všeobecnovzdelávacích predmetov musia hneď v prvom ročníku nadväzovať na učivo základnej školy a v štúdiu týchto predmetov bude treba pokračovať počas celého učebného pomeru. V odbornej teórii treba položiť väčší dôraz na jej všeobecno-teoretickú časť, aby sme tým vytvárali potrebný predstih prípravy mladého robotníka pred súčasným stavom techniky a technológie v závodoch. K zásadným obsahovým zmenám dôjde nielen v celkovej štruktúre učňovského vzdelania, ale prakticky vo všetkých vyučovacích predmetoch vrátane odborného výcviku.

To znamená, že pôjde teda i o vypracovanie nových učebných plánov, učebných osnov i učebníc poňatých v tejto novej kvalite. Navyše sa predpokladajú i zmeny v skladbe učebných odborov. Perspektívne potreby národného hospodárstva, pokiaľ ide o kvalifikovaných robotníkov, si budú vyžadovať oveľa širšiu profiláciu základných učebných odborov. Bude treba tiež prekonávať zastaralé názory na poslanie učňovských zariadení, bojovať s rôznymi elitárskymi predstavami o vzdelaní i s úzkym prakticizmom, argumenujúcim tým, že mladému robotníkovi stačí na výkon jeho povolania len určitá manuálna zručnosť a že vôbec nepotrebuje nijaké vyššie vzdelanie jazykové, matematické, humanitné alebo prírodovedné. Podobné názory vznikali po celé desaťročia a prekonať ich odrazu nebude ľahké. Musíme však rozhodne tento zápas podstúpiť a trpezlivo presvedčiať, že požiadavka vyššieho vzdelania u všetkých pracovníkov je všeobecným postulátom vedeckotechnickej revolúcie, že je to i požiadavka politická, demokratická a triedna, že upevňovanie moci robotníckej triedy a pracujúceho ľudu predpokladá, aby každý pracujúci v našej spoločnosti bol schopný a pripravený podieľať sa na riadení svojho pracoviska i vecí verejných, zastávať zodpovedné funkcie v strane, v odboroch, v národných výboroch i v spoločenských organizáciách a aby mohol žiť plným kultúrnym životom, dôstojným socialistického človeka.

Sledujeme teda celou našou školskou politikou i postupné odstránenie negatívnych dôsledkov deľby práce a zabezpečovanie všestranného rozvoja osobnosti každého člena socialistickej spoločnosti, a to je vlastne humanitným postulátom všetkého nášho úsilia, o čom sníval už Marx, Eengels a V. I. Lenin. A nielen snívali, ale veľmi konkrétne písali.