Středa 26. října 1977

Středa 26. října 1977

(Začátek schůze v 9.30 hodin)

Přítomno:173 poslanci Sněmovny lidu
63 poslanci Sněmovny národů zvolení v České socialistické republice
65 poslanců Sněmovny národů zvolených ve Slovenské socialistické republice

Omluveni poslanci:

- Sněmovny lidu

Baryl, Biľak, Fekete, Gahurová, Hajko, Harciniková. Hoffmann. Hruškovič, V. Hůla, Jägerman, Kapek, Kuželová, Lenárt, Lovětínský, Madarász, Mamula, Matýsková, Neubert, Obzina, Říman, Sakmar, Švestka, Zahradník, Zavadil, Zdvořáková. Zelenka, Zuska

- Sněmovny národů zvolení v České socialistické republice

Blažek, H. Čermáková, Hájek, Hudeček, Kempný, Kovalčík, Křenek, Mašek, Mevald, Procházka, Rusov, Stočková

- Sněmovny národů zvolení ve Slovenské socialistické republice

Colotka, Cyprich, Jonáš, Kožík, Mrvová, Renczes, Sabolčík, Slivenský, Šalgovič, Šucha

(Řízení schůze převzal a druhý den jednání zahájil I. místopředseda Federálního shromáždění J. Marko).

Předsedající I. místopředseda FS J. Marko: Vážené Federálne zhromaždenie, súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci, vážení hostia, otváram druhý deň nášho rokovania a zisťujem, že v zasadacej sále je prítomných 163 poslancov Snemovne ľudu, 57 poslancov Snemovne národov zvolených v Českej socialistickej republike a 63 poslancov Snemovne národov zvolených v Slovenskej socialistickej republike. Z toho vyplýva, že sú splnené podmienky článku 40 ústavného zákona o československej federácii a obe snemovne sú schopné uznášať sa.

Pristúpime teraz k prerokúvaniu ďalších bodov schváleného programu 5. spoločnej schôdzky snemovní.

Na programe je

II

Vládny návrh zákona o lesoch (tlač 17), spoločná správa výborov Snemovne ľudu (tlač 6/SĽ) a spoločná správa výborov Snemovne národov (tlač 4/SN).

Vládny návrh odôvodní podpredseda vlády Československej socialistickej republiky súdruh Karol Laco. Prosím, aby sa ujal slova.

Místopředseda vlády ČSSR K. Laco: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci, vážení hostia, z poverenia vlády ČSSR a v jej mene mám uviesť a zdôvodniť návrh nového zákona o lesoch. Návrh pripravila vláda ČSSR v úzkej súčinnosti s vládami ČSR a SSR, ktorým podľa ústavného zákona o československej federácii prináleží bezprostredne riadiť oblasť lesného hospodárstva.

Za obdobie teraz platného lesného zákona, schváleného pred 17 rokmi, prešlo lesné hospodárstvo podstatnými kvalitatívnymi zmenami, spočívajúcimi v rozvoji biológie technológie a techniky vo výrobnom procese. Vyrovnalo sa produkčne biologické hospodárenie na lesnom fonde a zároveň sa zabezpečil trvalý rast ťažobných možností a krytia potrieb národného hospodárstva dnešnou lesnou produkciou.

V uplynulom období sa však tiež začali výrazne presadzovať tendencie, vyplývajúce z dôležitosti lesa pre životné prostredie. Spolu s rastúcou úlohou lesa ako trvalého zdroja cennej drevnej hmoty rástol a ďalej stále vzrastá význam ostatných funkcií lesa.

Uplynulé obdobie znamenalo - a to je potrebné pripomenúť - významný krok v socializácii lesného hospodárstva. Tak sa výrazne dostávala do popredia nevyhnutnosť hľadať konkrétne formy organického spojenia vymožeností vedeckotechnickej revolúcie s prednosťami socialistického riadenia a socialistického hospodárenia.

Vzhľadom na tieto okolnosti a súvislosti sme už v počiatočnom štádiu prác na príprave návrhu nového zákona o lesoch uskutočnili starostlivú a podrobnú analýzu doterajšej právnej úpravy. Analýza mala jednoznačne odpovedať na otázku, ako doterajšia právna úprava zodpovedá stavu rozvoja socialistických spoločenských vzťahov v našom štáte, no rovnako ako napomáha jeho ďalšiemu progresívnemu vývinu, teda ako pôsobí ako aktívny činiteľ nadstavby nad ekonomickou základňou, ako sa aplikujú výsledky vedeckotechnickej revolúcie v lesnom hospodárstve, ako sa zabezpečuje uplatňovanie takých významných spoločenských záujmov, akými sú napr. stále rastúce nároky na posilňovanie pôsobenia spoločnosti v dôležitej oblasti ochrany a tvorby životného prostredia a pod.

Z úlohy a vytýčenia cieľa analýzy je vidieť, že práce na nej boli súčasťou onoho veľkého úsilia, ktoré vláda ČSSR spolu s vládami oboch republík a s účinnou podporou obidvoch snemovní FZ rozvinula v zmysle smerníc KSČ a v snahe zabezpečiť plnenie týchto smerníc, ktoré majú za cieľ zdokonalenie zákonodarstva, a to tak, aby zodpovedalo súčasným potrebám rozvoja nášho socialistického štátu, ochrane jeho občanov a socialistickej spoločnosti.

Odpoveďou na otázku, aké konkrétne výsledky a závery vyplynuli zo spomenutej analýzy, je predložený návrh zákona o lese. Konštatovali sme, že lesný zákon z roku 1960 prispel, resp. priamo viedol k realizácii viacerých pozitívnych záujmov v našom lesnom hospodárstve, že splnil svoj účel, no že už nestačí a nezodpovedá súčasným požiadavkám, kladeným na lesné hospodárstvo, že jeho ustanovenia i základ, záber, koncepcia a pod., už nevyhovujú potrebám spoločenského rozvoja v oblasti lesného hospodárstva a prírodného prostredia. Dosiahnutý stupeň ekonomického rozvoja, dosiahnutá úroveň vedeckotechnického poznania a praxe, šírka uskutočňovania socializácie lesného hospodárstva - to všetko otvára možnosti ďalšieho rozvoja lesného hospodárstva a vytýčenie základných smerov a ciest vývoja ďalšej etapy.

Návrh nového zákona o lesoch vychádza predovšetkým zo skutočnosti, že v existujúcich prírodných i ekonomických podmienkach ČSSR je les súčasťou bohatstva, s ktorým ľud hospodári a o jeho zachovanie a rozvoj sa stará.

V čom spočíva, čo tvorí z lesa takú cennú súčasť bohatstva ľudu, so špecifickými vlastnosťami a so špecifickým, nezastupiteľným poslaním?

Je to schopnosť lesa produkovať dôležitú domácu surovinu, ktorá sa pri dodržiavaní zásad riadneho hospodárenia trvale obnovuje;

ďalej: schopnosť lesa pôsobiť ako dôležitý činiteľ vo vodnom hospodárstve;

ďalej: schopnosť lesa ako ochrancu proti erózii, schopnosť produkovať kyslík, pôsobiť pozitívne na biosféru;

ďalej: pôsobenie lesa ako dôležitého faktora životného prostredia človeka.

Význam lesa spočíva v komplexnom zhodnotení všetkých spomenutých skutočností a vlastností lesa.

Les je v našej socialistickej spoločnosti a socialistickej ekonomike zdrojom pre ťažbu drevnej suroviny, no súčasne v stále vzrastajúcej miere faktorom ovplyvňujúcim a pozitívne pôsobiacim pri tvorbe životného prostredia v najširšom význame tohoto pojmu.

Vážené súdružky a súdruhovia, drevo ako hlavný produkt lesa je cennou a vyhľadávanou surovinou, ktorej spotreba sa zvyšuje. Význam dreva spočíva vo vzrastajúcej potrebe nášho národného hospodárstva, no aj v súvislostiach s celosvetovou situáciou v surovinách. Od konca druhej svetovej vojny sa ťažba dreva na svete zdvojnásobila a dosiahla objem 2,5 miliardy m3. Očakáva sa, že do konca storočia sa opäť zdvojnásobí. V rozlohe lesa na 1 obyvateľa je ČSSR na 7. mieste, v ťažbe na 1 obyvateľa na 6. mieste v Európe. Naviac drevo je surovina, produkciu ktorej je možné pri riadnom hospodárení v lesoch zachovať i trvale zvyšovať. V ČSSR prináleží drevu v produkcii vyjadrenej v tonách tretie miesto po uhlí a poľnohospodárskej produkcii.

V súčasnosti nadobúdajú stále väčší význam vodohospodárske, pôdoochranné, klimatické a zdravotno-rekreačné účinky lesa. Je všeobecne známe, akú významnú úlohu plnia lesy vo vodohospodárstve krajiny. Spomeňme len ich schopnosť ovplyvniť odtok riek v povodí. Tam, kde sú lesy, zlepšujú sa odtokové pomery. Lesy pôsobia ako dôležitý a vyrovnávajúci činiteľ vo vodnom hospodárstve. Obzvlášť pozitívne sa prejavuje ich schopnosť zachytávať náhle prudké prívaly. Pritom na lesnú pôdu, ktorá pokrýva 35 % rozlohy územia ČSSR, spadne ročne 50 % všetkých atmosférických zrážok. Lesy teda nielen zlepšujú odtokové pomery, pôsobia nielen ako regulátory, ale zároveň zlepšujú aj podnebné podmienky. Pritom voda z lesných oblastí je doteraz najmenej znečistená ľudskými zásahmi a negatívnymi vplyvmi techniky, a preto má vysokú úžitkovú hodnotu.

Pripomeňme si ďalej skutočnosť, že pôda, krytá lesom, je chránená pred splachom a eróziou. Rozsah pôdy, ohrozenej vodnou eróziou sa u nás odhaduje na 3 mil. ha, a pôdy, ohrozenej veternou eróziou okolo 1,5 ha. Vodná a veterná erózia u nás tak či onak zasahuje asi 1/3 celkovej rozlohy štátu.

V našom technickom veku vystupuje čím ďalej tým viacej do popredia i blahodarné pôsobenie lesa na človeka a na celú biosféru. Lesy sú veľkými továrňami na kyslík, pracujúcim zadarmo. Okrem toho očisťujú vzduch od zdravotne závadných a škodlivých látok. Podľa výsledkov výskumu môže napr. jeden hektár smrekového lesa zachytiť 32 ton prachu a jeden hektár bukového lesa až 68 ton prachu.

Les má svoj ťažko zastupiteľný a stále vzrastajúci význam aj ako priestor na rekreáciu našich občanov. Už dnes viac ako 75 % našich občanov takmer pravidelne vyhľadáva rekreáciu v lese a tento počet, vrátane pobytovej frekvencie bude bezosporu i v budúcnosti rýchle stúpať, a to pod vplyvom motorizmu i celkove zvyšujúcej sa ekonomickej úrovne obyvateľstva. Obzvlášť silný je a bude rekreačný tlak na lesy v blízkosti miest, predovšetkým väčších miest a priemyslových centier.

Treba povedať, že rozvoj rekreácie v lese je v záujme spoločnosti, pretože táto forma využívania voľného času je z hľadiska ochrany a regulácie fyzických i psychických síl človeka veľmi účinná, alebo azda najúčinnejšia.

Súdružky a súdruhovia, toto sú zhruba základné politické a ekonomické východiská úvah, ktoré viedli k rozhodnutiu pripraviť novú právnu úpravu na úseku lesného hospodárstva a ktoré predurčili aj jej obsah.

Celkove právna úprava zodpovedá schváleným zásadám, aj čl. 37 ods. 3 ústavného zákona o československej federácii.

Návrh zákona Federálneho zhromaždenia teda upravuje 3 základné okruhy problémov:

1. ďalšie upevnenie socialistických vzťahov v lesnom hospodárstve,

2. zvýšenie ochrany lesa ako súčasti prírodného bohatstva a faktora životného prostredia,

3. zvýšenie efektívnosti a racionalizácie lesného hospodárstva.

V prvom okruhu otázok ide o to, aby právna úprava vzťahov k lesnej pôde a užívaniu lesa nezaostávalo za socialistickými premenami, ktoré sa uskutočnili v našej spoločnosti v priebehu výstavby a rozvoja socializmu a ktoré sa ďalej uskutočňujú, ale naopak, aby aktívne napomáhala ďalšiemu socialistickému vývoju a vytvárala zároveň optimálne predpoklady pre plnenie všetkých funkcií lesov.

V tejto súvislosti treba na prvom mieste uviesť skutočnosť, že podobne ako je tomu pri užívacích vzťahoch socialistických organizácií k poľnohospodárskym pozemkom, nastal čas, aby sa jednoznačne a jednotne upravil právny vzťah socialistických organizácií k lesným pozemkom, ktoré socialistická organizácia z akéhokoľvek titulu užíva pre účely lesného hospodárstva.

Je známe, že lesný fond bol majetkovo značne roztrieštený a nejednotne spravovaný. Doterajší lesný zákon - menovite tie ustanovenia, ktoré pre lesný majetok v súkromnom vlastníctve prevzala úprava stanovená vládnym nariadením č. 50/1955 Zb. o niektorých opatreniach pre zabezpečenie poľnohospodárskej výroby, prispel svojho času k tomu, že značná výmera neštátnych lesov mohla prejsť do užívania štátnych organizácii lesného hospodárstva. Takto zriadené užívacie právo organizácií však zakrátko nestačilo pokryť potreby moderného socialistického lesného hospodárstva. Bolo totiž úzke čo do obsahu i rozsahu a časovo obmedzené. Predložený návrh zákona o lesoch posilňuje postavenie štátnych socialistických organizácií lesného hospodárstva a ich oprávnenie užívať lesnú pôdu tým, že zavádza nové právo užívania, bezplatné a časovo neobmedzené. Toto právo užívania lesných pozemkov je pojmovo i obsahovo zhodné s právom užívania poľnohospodárskej pôdy, na základe zákona č. 123/1975 Zb. o užívaní pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku, ktorý nahradil už spomínané vládne nariadenie c. 50/1955 Zb.

Ďalším dôležitým princípom návrhu je to, že nadväzuje na doterajšiu právnu úpravu a umožňuje ďalší postup v socializácii lesného majetku, na ktorom doteraz hospodáril vlastník, a to vtedy, ak súkromný vlastník nezabezpečuje riadne plnenie povinností stanovených predpismi o hospodárení v lesoch, no i vtedy, ak lesné pozemky vlastníka zasahujú do lesných častí socialistických organizácií. V obidvoch prípadoch sa má podľa tohto zákona rokovať s vlastníkom o prevode pozemkov do vlastníctva štátu alebo do užívania štátu; ak sa dohoda neuskutoční, môže sa postupovať administratívnou cestou a takéto právo môže sa organizácii zriadiť rozhodnutím štátneho orgánu.

Dôsledná arondácia je v záujme hospodárskeho využitia lesov, zväčšuje priestor pre racionalizáciu a intenzifikáciu výroby; týmto opatrením sa môžu v lesnom hospodárstve docieliť tie isté výsledky ako pri hospodársko-technických úpravách pozemkov.

Do druhého okruhu otázok patrí problematika právnej úpravy funkcie a ochrany lesa ako súčasti prírodného bohatstva a dôležitého faktora životného prostredia. Z tohto hľadiska sa nám javí lesný zákon ako neodmysliteľná súčasť komplexu zákonodarných opatrení, ktorými socialistické štáty zabezpečujú v súlade s výsledkami vedeckého poznania a technickými a ekonomickými možnosťami optimálny právny režim životného prostredia ako celku, v ktorom sa pôsobenie jednotlivých faktorov úzko prelína a podmieňuje.

Táto fyzicky vzájomná zviazanosť jednotlivých faktorov životného prostredia, ktorá je daná prírodnými zákonmi - napr. súvislosť medzi lesom a vodou, lesom a čistotou ovzdušia, ovzduším a celou biosférou a pod. - si vyžaduje, aby sme pristupovali k právnym úpravám týchto jednotlivých faktorov nie izolovane, ale s plným rešpektovaním všetkých vzájomných súvislostí.

Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP