K aktívnemu prístupu hospodárskych rezortov, VHJ, výrobných podnikov a OZO v týchto otázkach nás vedú smernice XIV. a XV. zjazdu KSČ i závery zo zasadnutí ÚV KSČ a príslušné uznesenia vlády ČSSR.

Stranícke a vládne orgány posúdili a schválili koncepciu rozvoja vonkajších hospodárskych stykov ČSSR s nesocialistickými štátmi z hľadiska ich efektívnosti, teritoriálneho zamerania a uplatňovania nových foriem spolupráce, kde významné miesto zaujíma hospodárska kooperácia. Táto koncepcia je zabezpečovaná v 6. päťročnom pláne, ročných národohospodárskych plánoch a vychádza sa z nej pri príprave projektu 7. 5RP a dlhodobých prognóz.

Pre oblasť hospodárskej kooperácie s nesocialistickými štátmi schválila vláda jej základné zameranie, ktoré má zabezpečovať najmä;

- zvýšenie technickej úrovne a odstránenie kapacitných problémov, hlavne u kompletačných výrobkov;

- kompletáciu investičných celkov a zariadení pri vývoze na tretie trhy a pri dodávkach pre tuzemskú investičnú výstavbu;

- zvýšenie určitých vlastností strojárskeho spotrebného tovaru, u ktorého urýchlenie inovačného procesu môže hrať významnú úlohu pri uspokojovaní potrieb obyvateľstva a pri plnení exportných úloh;

- v chemickom priemysle urýchlenie inovačného procesu finálnych výrobkov, zvyšovanie ich kvality, získanie progresívnych technológií, posilnenie exportnej spôsobilosti výrobkov a úspora dovážaných výrobkov, lepšie využitie domácich surovín.

Prakticky vo vzťahu ku všetkým priemyselne vyspelým kapitalistickým štátom máme širokú zmluvnú úpravu hospodárskej, priemyselnej, technickej, prípadne vedeckotechnickej kooperácie, v rámci ktorej môžeme plne uplatňovať uvedené československé záujmy.

Napĺňanie týchto zámerov zabezpečujú príslušné hospodárske rezorty, ktoré o tom podávajú pravidelné ročné správy vláde alebo jej orgánom.

Boli teda vytvorené predpoklady pre rozvoj hospodárskej kooperácie. VHJ, výrobné podniky a OZO majú prakticky plné možnosti na uplatnenie ich aktivity a iniciatívy pri rozvíjaní kooperačných vzťahov - samozrejme takých, ktoré sú pre našu ekonomiku efektívne.

Vďaka pozornosti straníckych a štátnych orgánov môžeme pozorovať najmä v poslednej dobe isté pokroky. Zvýšil sa celkový počet uzavretých kooperačných zmlúv. V roku 1977 bolo uzavretých 8 a v l. polroku t. r. 5 nových zmlúv; v súčasnej dobe je tak celkove v platnosti 35 zmlúv. Okrem toho pred uzavretím je rad ďalších zmlúv. Celkový obrat výmeny v rámci zjednaných a registrovaných zmlúv dosiahol v roku 1977 436 mil. Kčs. V tomto roku sa predpokladá ďalšie zvýšenie tohto obratu na viac ako 600 mil. Kčs.

Podiel kooperovaného vývozu na dodávkach strojárskych rezortov pre vývoz do kapitalistických štátov predstavuje vo všeobecnom strojárstve viac ako 2 %, v ťažkom strojárstve viac než 1 %. Jeho význam je teda zatiaľ malý, väčšina realizovaných prípadov však potvrdzuje, že kooperácia znamená značný technický a ekonomický prínos. Ide napríklad o zabezpečenie potrieb v hydrostatických prevodovkách predovšetkým na výrobu cestných a poľnohospodárskych strojov, v mechanizácii pre zber zelených krmív v horských oblastiach, v hydraulických cestných valcoch, v hydraulických rýpadlách, v pojazdných výhrevniach a v množstve ďalších výrobkov. Získané dobré skúsenosti oprávňujú k tomu, aby táto forma spolupráce bola uplatňovaná v podstatne širšom meradle než doposiaľ.

Dôležitú oblasť predstavuje spolupráca pri vývoze investičných celkov na tretie trhy, ktorá sa v poslednej dobe rozširuje. Napríklad medzi čs. a západonemeckými podnikmi prebieha, alebo sa pripravuje, kooperácia pri dodávkach troch cementární do Iránu, jednej cementárne do Brazílie; podobná spolupráca sa uskutočňuje u parných elektrární (NSR dodáva kotle, ČSSR turbíny), do Maroka, emirátu Abu Dhabi, dvoch elektrární do Brazílie a pod. .Spolupráca pri vývoze na tretie trhy existuje i v ďalších odboroch, napr. v metalurgickom, chemickom a textilnom zariadení.

Uskutočnené analýzy tak menších kooperačných akcií, ako aj akcií veľkého štruktúrotvorného charakteru ukazujú, že tieto formy spolupráce je žiadúce a potrebné ďalej cieľavedome rozvíjať.

Vláda a jej orgány venujú týmto otázkam pozornosť, vyhodnocuje kladné i záporné poznatky a postupne sa vytvárajú ďalšie predpoklady pre zvýšenie aktívneho využívania týchto foriem hospodárskych stykov v súlade s potrebami našej ekonomiky.

K licenčnej politike:

ČSSR má pomerne rozsiahlu vedeckovýskumnú a vývojovú základňu. V roku 1977 mala táto základňa viac než 170 000 pracovníkov, neinvestičné náklady na rozvoj vedy a techniky činili 14,1 mld Kčs, t. j. 3,9 % z vytvoreného národného dôchodku. Napriek tomu sa ukazuje, že pri súčasnej úrovni materiálnej základne čs. ekonomiky a jej členitosti je možno udržať zodpovedajúce tempo technickej úrovne len pri intenzívnom zapojení Československa do medzinárodnej deľby práce. Pri prednostnej orientácii na štáty socialistického spoločenstva, predovšetkým na obrovský vedeckotechnický potenciál ZSSR, má veľmi dôležité miesto nákup licencií know-how a rozširovanie vedeckotechnických stykov s vyspelými kapitalistickými štátmi.

Naša licenčná politika sa opiera o doterajšie skúsenosti, ktoré v svojom súhrne sú nesporne kladné a ukazujú, že zavádzanie zahraničných skúsenosti v čs. výrobe prináša významné efekty. Z údajov ŠBČS vidíme, že v porovnaní s rokom 1975, kedy výroba na podklade zahraničných licencií a dodávky ako do krajín nášho spoločenstva tak do vyspelých kapitalistických štátov činili 14,4 mld Kčs, vzrástli v roku 1976 na 21,8 mld Kčs a v roku 1977 na 26,3 mld Kčs.

Dosiahnuté prínosy formou úspory dovozu a zvýšenia vývozu v priemere posledných rokov prevyšovali devízové náklady vynaložené na úhradu licencií, technológie a surovín zhruba 75 %. Okrem toho zakúpené licencie umožnili lepšie uspokojovanie tuzemských potrieb ako v investičnej činnosti, tak aj na ďalších úsekoch vrátane nášho vnútorného obchodu.

Významnou oblasťou uplatnenia zahraničných licencií je chemický priemysel, predovšetkým petrochémia, strojárske odbory a hutníctvo a v rastúcej miere i spotrebný priemysel. Pozitívne príklady včasného a efektívneho využívania licencií existujú vo všetkých hospodárskych odvetviach (napr. v chémii polyesterová striž. polystyrén, agrochemikálie, granulované viaczložkové hnojivá, v strojárstve plynové a olejové horáky a regeneratívne ohrievače vzduchu, malá poľnohospodárska technika, v spotrebnom priemysle plavené sklo a iné ). Nie vo všetkých prípadoch sú však vytvorené predpoklady pre nákup licencií na špičkovej svetovej úrovni a pre rýchle osvojovanie si licenčnej výroby.

Na odstránenie týchto niektorých nedostatkov, vyplývajúcich najmä z nekomplexného zabezpečovania technologických a technických inovácií na báze licencií prijala vláda súbor opatrení na väčšie prepojenie nákupu licencií s plánom technického rozvoja investičnej výstavby a zahraničného obchodu. Tieto opatrenia smerujú k ďalšiemu zvýšeniu efektívnosti licenčnej politiky na všetkých riadiacich stupňoch a vo všetkých hospodárskych odvetviach. Bude treba, aby sa aktivizovala licenčná politika v odboroch, kde rozvoj našej vedeckotechnickej základne nezodpovedá rastúcim potrebám (napr. elektronika, niektoré technologické zariadenia pre chemický priemysel, potravinársku výrobu, strojárstvo a metalurgiu).

Vo vzťahu ku kapitalistickým štátom sa koncentrujú rastúce dovozné potreby, pri zabezpečovaní ktorých je treba v podmienkach súčasnej krízovej situácie na kapitalistických trhoch prekonávať veľmi zložité problémy v oblasti vývozu v potrebnom objeme, štruktúre a kvalite, eliminovať negatívne dopady zo zmien cenových relácií a kryť rastúce náklady, spojené so zvyšujúcim sa rozsahom prijímaných úverov.

Vyššie formy spolupráce, medzi nimi na poprednom mieste hospodárska kooperácia, vedeckotechnická spolupráca, nákup licencií, know-how a pod. si vynucuje sám život, potreba i touto cestou prispievať k riešeniu problémov, ktoré máme v zahranično ekonomických vzťahoch i vo vnútornej ekonomike. Sú preto, vážené súdružky a súdruhovia poslanci, neustále stredobodom pozornosti straníckych orgánov a vlády ČSSR. Ďakujem za pozornosť.

Předsedající předseda SN D. Hanes: Ďakujem súdruhovi Rohlíčkovi za odpoveď na otázku. Pýtam sa poslanca Stejskala, či je spokojný s odpoveďou.

Poslanec SL L. Stejskal: S odpovědí jsem spokojen a děkuji.

Předsedající předseda SN D. Hanes: Môžeme teda pristúpiť k ďalšej odpovedi. O slovo sa prihlásil minister zahraničného obchodu Československej socialistickej republiky súdruh Andrej Barčák, aby odpovedal na otázku, ktorú mu položil poslanec Stanislav Tichavský. Otázka znie: "Aký efekt prináša nášmu národnému hospodárstvu zastúpenie v obchodnej činnosti niektorých kapitalistických firiem v Československej socialistickej republike?"

Slovo má súdruh minister Barčák.

Ministr zahraničního obchodu ČSSR A. Barčák: Vážené súdružky a súdruhovia poslanci! O medzinárodnom politickom význame daného problému svedčí skutočnosť, že bol veľmi podrobne diskutovaný v priebehu konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe. Tieto rokovania ústili koniec koncov do ustanovenia, ktoré bolo zakotvené v tzv. druhom koši Záverečného aktu (podpísaného najvyššími predstaviteľmi 35 zúčastnených štátov v Helsinkách 1. augusta 1975), z ktorého citujem:

"Zúčastnené štáty prijmú opatrenia zamerané na zlepšenie pracovných podmienok zástupcov zahraničných organizácií, podnikov, firiem a bánk zaoberajúcich sa zahraničným obchodom, a to zvlášť čo najpriaznivejším posudzovaním žiadostí o zriadenie stálych zastupiteľstiev a kancelárií..." (koniec citátu).

Ak Československo ako signatár Záverečného aktu umožnil zahraničným firmám už od januára 1976 zriaďovať na svojom území zastupiteľstvá, musíme toto opatrenie hodnotiť ako celkom konkrétnu formu realizácie Záverečného aktu. O tomto kroku sme informovali československých partnerov jednak po bilaterálnej línii, jednak na rôznych medzinárodných fórach, kde tento krok bol našimi západnými partnermi hodnotený pozitívne.

Naše rozhodnutie na uskutočnenie tohto kroku bolo taktiež motivované smernicou danou XV. zjazdom KSČ, ktorý nám uložiť rozvíjať hospodársku spoluprácu s vyspelými kapitalistickými štátmi a vytvárať podmienky pre rozvoj vzájomne výhodných vzťahov s týmito štátmi.

Naše rozhodnutie považujeme za dobre uvážené, zodpovedajúce súčasnej medzinárodnej a vnútropolitickej situácii, za vklad Československa do sféry zmierňovania napätia a rozvíjania spolupráce medzi štátmi s rozdielnym spoločenským zriadením. Náš krok v tomto smere bol uľahčený tým, že sme sa mohli oprieť o skúsenosti Sovietskeho zväzu, kde v súčasnej dobe pôsobí 180 zastupiteľstiev zahraničných firiem a bánk, ako i o skúsenosti ostatných štátov.

Postup v povoľovaní zastupiteľstiev zahraničných firiem v ČSSR je upravený vyhláškou č. 125/1975 Zb. Predpokladá, že povolenie sa udeľuje iba firmám, ktoré sa významným spôsobom podieľajú na výmene tovaru medzi ČSSR a danou krajinou. Povolenie sa udeľuje na jeden rok a vyhláška si vyhradzuje možnosť jeho zrušenia za určitých okolností i v priebehu tejto lehoty.

V rámci tejto vyhlášky bolo zahraničnými firmami k 15. júnu tohto roku podaných celkom 76 žiadostí o povolenie zriadiť obchodné zastupiteľstvo. Z tohto počtu bolo 44 žiadostí schválených a vydané príslušné povolenia, 10 žiadostí bolo zamietnutých a 4 firmy svoje žiadosti ešte pred zahájením schvaľovacieho riadenia vzali späť. Zostávajúcich 18 žiadostí sa preveruje.

K dnešnému dňu teda existujú v Československu zastúpenia 16 japonských firiem, 3 talianske, 5 z Nemeckej spolkovej republiky, 4 švédske, 2 španielske, 4 anglické, 1 rakúska, 2 švajčiarske, 3 cyperské, 1 kuwajtská, 1 nórska, 1 francúzska, 1 firma z USA. Okrem tohto spôsobu zastupovania existuje u nás ešte forma zastupovania československými podnikmi zahraničného obchodu, ktorá už existuje viac ako 20 rokov. Touto formou je zastupovaných v Československu 532 firiem a viac ako 130 servisných a konsignačných skladov.

Vráťme sa teraz k meritu položenej otázky. Ak mám hovoriť o efekte, ktorý nášmu národnému hospodárstvu činnosť týchto zastúpení zahraničných firiem prináša, mám za to, že hlavne v tomto štádiu by nám neposkytla správny obraz analýza uskutočnených obchodov ich prostredníctvom, a to pre krátkosť doby ich existencie. Avšak ďaleko správnejší obraz poskytne charakteristika ich pôsobnosti. Obchodné zastupiteľstvá pochopiteľne zameriavajú svoju činnosť na hľadanie ciest realizácie vlastného vývozu, na poskytovanie technických poradenských služieb a servisu a v záujme zvyšovania obratu sú nápomocné i nášmu vývozu. Pritom dochádza k urýchleniu vzájomného styku medzi československými organizáciami zahraničného obchodu a centrálami zastupovaných firiem, pružnejšiemu a presnejšiemu vyjasňovaniu obchodných a technických podmienok pri ponukovom a objednávkovom riadení, zlepšil sa tiež servis na dodané zariadenia.

Vo svojom záujme dbajú obchodné zastupiteľstvá na dobrú technickú úroveň a kvalitu dodávaného tovaru a usilujú sa o predchádzanie reklamáciám. Snažia sa ďalej o to, aby ponúkané ceny a ostatné komerčné podmienky boli schopné konkurencie.

Niektoré obchodné zastupiteľstvá obstarávajú obchodne technickú a cenovú dokumentáciu, odbornú zahraničnú literatúru, prípadne i receptúry a technologické postupy.

Existujú tiež obchodné zastupiteľstvá, ktoré zamerali svoju aktivitu na uzatváranie dohôd o vedeckotechnickej spolupráci s Federálnym ministerstvom pre technický a investičný rozvoj.

Zanedbateľné nie je ani to, že priamy styk obchodných zastupiteľov s čs. organizáciami zahraničného obchodu priniesol pre československú stranu úsporu nákladov v administratíve a pri telekomunikačnom styku.

Z činnosti obchodných zastupiteľstiev vyplývajú pre nás priame príjmy v devízach, lebo ich činnosť v ČSSR je nami zdaňovaná. Pokiaľ pracujú v týchto zastupiteľstvách československí občania, sú hradené tieto služby v devízach Správe služieb diplomatickému zboru.

Doterajšie skúsenosti a poznatky z činnosti registrovaných obchodných zastupiteľstiev svedčia o tom, že sa v zásade tieto zastupiteľstvá prejavujú ako účelné a prospešné. Do tejto činnosti sa vniesol poriadok na základe presných regúl a vzala sa tak živná pôda takým elementom, ktoré vlastne skôr uskutočňovali zastupiteľskú činnosť nelegálne a narušovali štátny monopol zahraničného obchodu. Na základe opatrení Federálneho ministerstva zahraničného obchodu sa táto činnosť dostáva pod jeho priamu kontrolu.

Je ovšem potrebné povedať, že pri povoľovaní ďalších zastupiteľstiev bude nutné prihliadať na technické možnosti nielen pri novo podaných žiadostiach, ale i pri obchodných zastupiteľstvách už schválených. S prideľovaním bytov a kancelárií sú totiž stále väčšie ťažkosti pre nedostatok vhodných priestorov. Tiež napájanie telefónnych a diaľnopisných účastníckych staníc pre obchodné zastupiteľstvá je spojené so značnými problémami. Ide o komplikovanú náročnú agendu, ktorú vykonáva Správa služieb diplomatickému zboru ako súčasť Federálneho ministerstva zahraničných vecí.

Na záver mi dovoľte konštatovať, že rozhodnutie povoľovať zriadenie obchodných zastupiteľstiev zahraničných firiem u nás bolo z politického hľadiska nevyhnutné a pritom prináša i ekonomický efekt nášmu hospodárstvu. Činnosťou týchto zastúpení sú vytvorené podmienky pre to, aby organizácie zahraničného obchodu a výroby nadväzovali spoločne na výrobnokooperačné vzťahy, aby sa získavala pokroková technológia výroby, urýchľoval nákup nevyhnutných licencií pre inováciu výrobkov a tiež sa zlepšovali podmienky pre zvyšovanie československého vývozu. Ďakujem za pozornosť.