Omluveni poslanci

zvolení v České socialistické republice:

Ehrenberger, Kabrhelová, Kvasnicová, Mevald, Šupka, Švestka

zvolení ve Slovenské socialistické republice:

Colotka, Kodaj, Mihálik, Muržic, Petrová, Polák, Renczes, Turošík Zagiba

Předseda SN D. Hanes: Vážená Snemovňa národov, vážené súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, vážení hostia, otváram 3. schôdzku Snemovne národov. Srdečne Vás na nej všetkých vítam. Zvlášť vítam členov Predsedníctva Ústredného výboru Komunistickej strany Československa, súdruha Aloisa Indru, predsedu Federálneho zhromaždenia a súdruha Josefa Kempného, tajomníka ÚV KSČ, členov sekretariátu a tajomníkov ÚV KSČ, súdruhov Beňu, Fojtíka, Havlína a Poledníka, podpredsedov vlády ČSSR s. Lúčana a s. Šimona a ďalších členov federálnej vlády.

Vítam tiež prvého podpredsedu Federálneho zhromaždenia s. Marka, predsedu Snemovne ľudu s. Václava Davida, podpredsedov Federálneho zhromaždenia súdruhov Kučeru a Žákoviča, podpredsedov Snemovne ľudu súdruhov Hůlu a Nejezchleba, a ďalších poslancov Snemovne ľudu.

Vítam predsedu Českej národnej rady s. Evžena Erbana, predsedu Slovenskej národnej rady s. Viliama Šalgoviča a poslancov Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady, ktorí sa zúčastňujú na našom rokovaní.

Vítam ministrov práce a sociálnych vecí ČSR a SSR súdruhov Emiliána Hamerníka a Dezidera Krocsányho.

Vítam tiež vedúcich pracovníkov rezortov, zástupcov závodov a inštitúcií, najmä tých, v ktorých poslanci urobili individuálne, poslanecké prieskumy, predstaviteľov škôl a ďalších hosťov.

Súdružky a súdruhovia, konštatujem, že podľa prezenčnej listiny je prítomných 69 poslancov zvolených v Českej socialistickej republike a 66 poslancov zvolených v Slovenskej socialistickej republike.

To znamená, že v oboch častiach snemovne je prítomná nadpolovičná väčšina poslancov a Snemovňa národov je podľa článku 40 ústavného zákona o československej federácii spôsobilá sa uznášať.

Súdružky a súdruhovia poslanci, môžeme pristúpiť k prerokovaniu návrhu programu 3. schôdzky Snemovne národov.

Predsedníctvo Snemovne národov vám navrhuje na dnešnom rokovaní prerokovať problematiku "Zabezpečovanie a upevňovanie životných a sociálnych istôt obyvateľstva".

Navrhuje niekto z poslancov zmenu, alebo doplnenie návrhu programu? (Nikdo.) Nikto. Môžeme teda pristúpiť k hlasovaniu.

Kto súhlasí s návrhom Predsedníctva Snemovne národov, nech zdvihne ruku! (Hlasuje se.) Ďakujem.

Je niekto proti? (Nikdo.)

Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikdo.)

Môžem teda konštatovať, že návrh programu schôdze Snemovne národov bol jednomyseľne schválený.

Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci, vážení hostia! Už samotný fakt, že sa môžeme na tejto schôdzi Snemovne národov reálne zaoberať problematikou životných a sociálnych istôt nášho ľudu, je pre náš socialistický štát veľmi príznačný. Ukazuje totiž, že jedine socialistický spoločenský systém je spôsobilý riešiť túto problematiku, že je schopný riešiť ju i v náročných medzinárodných ekonomických podmienkach, a to nikdy nie na úkor ľudu, ale v jeho prospech, mobilizáciou všetkých celospoločenských zdrojov a rezerv a neustálym rastom celospoločenskej aktivity a iniciatívy širokých más pracujúcich.

Nemôže nám však vymiznúť z pamäti, že na samotnom počiatku terajšieho vysokého sociálneho a životného štandartu nášho ľudu bolo revolučné úsilie Komunistickej strany Československa, ktorá od svojho vzniku bola jedinou dôslednou ochrankyňou životných a sociálnych záujmov. Komunistická strana tak činila i z tribúny niekdajšieho buržoázneho parlamentu a neúprosne odhaľovala a pranierovala falošnú, farizejskú, protiľudovú politiku buržoázie a jej politických exponentov. Malá výstavka autentických archívnych poslaneckých dokumentov tejto doby v predsálí našej zasadacej siene, pripravená v súvislosti s touto schôdzkou vypovedá o tom veľmi presvedčivo.

Ak si súdružky a súdruhovia pripomíname, že práve tohto roku dosiahla československá štátnosť 60 rokov, nezabúdame súčasne na tragické mníchovské memento pred štyridsiatimi rokmi. Asociácia, protiľudová politika československej buržoázie spätá triednymi záujmami s buržoáziou najmocnejších imperialistických štátov mala totiž v Mníchove svoje vyústenie a priviedla naše národy na pokraj úplnej genocídy.

Ku všetkému, čo súvisí so životnými a sociálnymi istotami nášho ľudu otvorilo cestu až dejinné víťazstvo Sovietskeho zväzu nad nemeckým imperializmom fašistickej podoby. Všetko to, čo sa za uplynulých 30 rokov v sociálnej oblasti a v celkovej úrovni nášho ľudu dosiahlo začína Víťazným februárom a je vytvorené obetavou prácou nášho ľudu, prácou oslobodenou od vykorisťovania, prácou, výsledky ktorej sú určené na celospoločenský úžitok, prácou umocnenou jej medzinárodnou deľbou so Sovietskym zväzom a ostatnými z veľkej rodiny socialistických krajín.

Všetko, čo dnes v oblasti životných a sociálnych istôt môžeme s hrdosťou bilancovať, i všetky naše predsavzatia do budúcnosti spočívajú práve a predovšetkým na tomto spoločnom národnom a internacionálnom pracovnom úsilí. Pracujúci človek oslobodený od vykorisťovania, teda v podmienkach, ktoré vytvára jedine socializmus, dokázal zreálniť a v každodennej spoločenskej praxi vytvára všetky základné podmienky pre svoj hmotný, duchovný a sociálny rozvoj. To sa v Sovietskom zväze za viac než 60 rokov od Velkej októbrovej socialistickej revolúcie i v ČSSR za tých 30 rokov, ktoré nás delia od Víťazného februára, potvrdilo celkom jednoznačne.

Dobre si preto uvedomujeme, že všetky naše zámery na ďalší rozvoj socialistickej vlasti, vrátane zámerov, ktoré v sociálnej oblasti máme do budúcnosti, spočívajú predovšetkým na tom, ako sa nám bude dariť presadzovať efektívnosť a kvalitu všetkej práce. Ekonomika je pre nás tou hlavnou politikou. Napriek výrazným úspechom, ktoré dosahujeme, nezatvárame oči pred problémami. Dokázali by sme ešte viac pri väčšej hospodárnosti, pri zodpovednejšom prístupe k práci, pri plnom rešpektovaní úloh štátneho plánu, pri uplatnení systému, ktorý by umožnil energickejšie odstraňovanie najrôznejších nedostatkov, najmä v riadení na všetkých stupňoch. A my to musíme dokázať, my to dokážeme v záujme ďalšieho rozvoja všetkých životných a sociálnych istôt nášho ľudu. Takto nás orientuje aj 11. zasadanie ÚV KSČ. V takomto poňatí sme pripravovali aj túto schôdzku Snemovne národov; chceme na nej rokovať vychádzajúc z týchto postojov, chceme dôsledne vyžadovať realizáciu záverov na ktorých sa dnes uznesieme a tak isto sa chceme na ich uskutočňovaní podieľať.

Vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci, pristúpime teda k prerokovaniu hlavného bodu nášho programu, ktorým je

Správu prednesie minister práce a sociálnych vecí ČSSR súdruh Michal Štanceľ. Prosím, aby sa ujal slova.

Ministr práce a sociálních věcí ČSSR M. Štanceľ: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, vážení hostia! Tento rok, taký bohatý na významné výročia v živote našich národov je príležitosťou na zamyslenie a bilancovanie výsledkov nášho spoločného úsilia o socialistickú výstavbu našej krajiny. Ak tak robíme dnes aj v oblasti sociálnej politiky, v jej najširšom zmysle slova, nie je to náhodné. Trvalým zmyslom cieľavedomého boja Komunistickej strany Československa od vzniku samostatného československého štátu pred šesťdesiatimi rokmi, rovnako ako od oslobodenia našej vlasti Sovietskou armádou a od februárového víťazstva pracujúceho ľudu pred tridsiatimi rokmi, boli vytvorené podmienky pre dôstojný život pracujúceho človeka. Vďaka zásadovému postoju oddaných predstaviteľov našej strany a všetkých poctivých občanov, ktorí pred desiatimi rokmi prispeli k porážke kontrarevolučných síl a zomkli sa okolo nového straníckeho vedenia, môžeme dnes s hrdosťou prehlásiť, že sme túto základnú úlohu socialistickej revolúcie bezo zbytku splnili.

Za tridsať rokov socialistickej výstavby a predovšetkým za posledné desaťročie sa prenikavo zmenilo postavenie i život nášho pracujúceho človeka. V našej spoločnosti žijú dnes pracujúci šťastným a hmotne plne zabezpečeným životom s pevnými sociálnymi istotami a životnými perspektívami. Nikdy v minulosti nemohol náš ľud dosiahnuť tak vysoký stupeň životnej úrovne, s takými slobodami a právami, ktoré patria neoddeliteľne k programu s cieľom ako od času, kedy sa robotnícka trieda vo zväzku s roľníkmi a pracujúcou inteligenciou stala vedúcou silou v našej vlasti. Vláda nášho pracujúceho ľudu sa stala výrazom celého spoločenského života, výrazom socialistickej demokracie a je základom ďalšieho rozvoja spoločnosti, v ktorej sú plne uplatňované základné ľudské práva, za ktoré bojovali celé generácie, za sociálne spravodlivú spoločnosť.

Ak sa obzrieme späť na uplynulých tridsať rokov socialistickej výstavby našej vlasti, máme presvedčivý doklad o tom, že trvalou a cieľavedomou politikou Komunistickej strany Československa bolo vždy dôsledne spájať politický, ekonomický a spoločenský rozvoj s riešením základných sociálnych problémov a potrieb pracujúcich. Tento principiálny postup, ktorý je praktickým vyjadrením svojho naplnenia predovšetkým v posledných desiatich rokoch a jeho výrazom sa stali uznesenia a závery XIV. a XV. zjazdu KSČ k ekonomickému a sociálnemu rozvoju našej spoločnosti.

Jedným z rozhodujúcich úspechov tejto politiky je skutočnosť, že sa podarilo trvalo zabezpečiť právo na prácu pre všetkých našich občanov. O tom hovoria niektoré údaje: napr. od roku 1950 do roku 1978 vzrástla u nás zamestnanosť z 5,6 mil. na 7,5 mil., teda takmer o dva milióny. Tým sme prakticky dosiahli plnú zamestnanosť všetkej práceschopnej mužskej populácie a 90 % žien.

Dosiahnutým stupňom ekonomickej aktivity sa naša republika v akomkoľvek medzinárodnom zrovnaní zaraďuje medzi popredné štáty sveta. Vysoká úroveň zamestnanosti vedie k celkovému zvýšeniu životnej úrovne našich občanov. Tým, že sa žena stala ekonomicky nezávislou a vďaka rovnakým príležitostiam na získanie vzdelania a kvalifikácie, dosiahlo prvýkrát v histórii skutočne rovnocenné postavenie s mužmi vo všetkých oblastiach života. Dôležitým rysom politiky zamestnanosti bola v uplynulom období skutočnosť, že sa nám podarilo postupne rozvíjať a vyrovnávať pracovné príležitosti v jednotlivých oblastiach štátu, takže predtým zaostalé oblasti dosiahli dnes úroveň priemyslovo rozvinutých častí nášho štátu.

V dôsledku tohto vývoja sa napríklad od roku 1948 do roku 1977 na území Slovenskej socialistickej republiky viac než trojnásobne zvýšil počet osôb zamestnaných v priemysle. Podobne sa zmenil aj celkový stav a vzhľad menej hospodársky vyvinutých oblastí Čiech a Moravy. Naša politika vyrovnávania životnej úrovne všetkých vrstiev obyvateľstva aj jednotlivých oblastí krajiny môže byť príkladom menej rozvinutým krajinám, ale aj množstvu priemyslovo vyspelých štátov. Dôležitým sociálnym faktorom bola skutočnosť, že proces zvyšovania zamestnanosti na základe plánovitého a proporcionálneho rozvoja ekonomiky prebiehal počas viac ako tridsať rokov rovnomerne, bez vážnych výkyvov. Vďaka tomu nepoznali naši pracujúci za celé povojnové obdobie obavu o stratu pracovných príležitostí a hrozbu nezamestnanosti, ktorá doliehala na pracujúcich v kapitalistických štátoch v minulosti a osobitne v súčasnej dobe.

Na západe dnes postihuje nezamestnanosť predovšetkým mladú generáciu a berie jej tak životnú perspektívu, vedie k rastu kriminality, zločinnosti, nemorálnemu životu a zvyšuje obavy o jej ďalšiu budúcnosť. Netreba uvádzať konkrétne údaje o nezamestnanosti v kapitalistických krajinách, pretože sú známe.

Dynamický rozvoj národného hospodárstva si u nás v súčasnej dobe vyžaduje mimoriadne úsilie pri zabezpečovaní potrebných pracovných síl. Tento problém je citeľný v rade odvetví, napríklad v palivoenergetickej základni, v železničnej doprave, v obchode a službách i v niektorých územných oblastiach, predovšetkým v Prahe, Bratislave, v Severočeskom kraji. Sme si vedomí toho, že v súčasnosti i v celom ďalšom období musíme riešiť tento vysoko aktuálny problém predovšetkým rastom spoločenskej produktivity práce, efektívnejším využívaním novej techniky, racionalizačnými opatreniami a ďalšími faktormi intenzifikácie národného hospodárstva tak, ako stanovil XV. zjazd strany.

Žiaľ, nie všetky podniky a organizácie venujú hospodáreniu so živou prácou takú mieru pozornosti, aká jej patrí. Nevyužívajú všetky dostupné vnútropodnikové rezervy na úsporu pracovných síl. Veľké straty vznikajú napríklad - a už mnoho rokov - vo sfére vnútropodnikovej manipulácie s materiálom, stále trvá nepriaznivý vývoj v proporciách medzi rastom technicko-hospodárskych pracovníkov a výrobných robotníkov a pretrváva aj celý rad ďalších príčin, ktoré znižujú celkovú efektívnosť hospodárenia s pracovnými silami. Súčasne je potrebné za aktívnej spolupráce odvetvových ústredných orgánov i národných výborov sústreďovať pozornosť na nábor u pracovníkov a rozmiestňovanie dorastu a absolventov škôl predovšetkým do tých odvetví a profesií, ktoré treba prednostne rozvíjať a dôsledne a náročnejšie plniť direktívy XV. zjazdu strany, plén ÚV KSČ a hlavne 11. pléna strany.

Pre splnenie týchto úloh chceme prehodnotiť systém priorít. Z riadiacich centier bude treba v nadväznosti na prebiehajúce štrukturálne zmeny v ekonomike výraznejšie ako doteraz stimulovať mobilitu pracovníkov a tak vytvárať podmienky pre účelnú plánovitú redistribúciu. Nerovnomerný vývoj jednotlivých kategórií pracovníkov, ktorý sa prejavuje predovšetkým v nadmernom raste kategórií nerobotníckych povolaní vyžaduje, aby sme v budúcom období uplatňovali účinnejší vplyv centrálneho riadenia na plánovité usmerňovanie štruktúry zamestnanosti. Pre realizáciu celého komplexu opatrení, zameraných na efektívnejšie využívanie pracovných síl, považujeme však za rozhodujúce predovšetkým zvýšenie úrovne riadiacej a organizačnej práce a to na všetkých stupňoch. Napriek všetkým opatreniam, vedúcim k úspore práce, zostáva našim trvalým cieľom zachovať a ďalej rozvíjať vysokú zamestnanosť všetkého práceschopného obyvateľstva, vytvárať optimálne podmienky pre plnú realizáciu našej najmladšej generácie, ktorá vstupuje do života, umožňovať v pracovnom procese plný rozvoj a sebarealizáciu všetkým pracujúcim a v neposlednom rade vytvárať trvalé priaznivé podmienky aj pre ďalšie pracovné uplatnenie tých občanov v poproduktívnom veku, ktorí majú záujem ďalej dobrovoľne pracovať. Všetkým týmto aktuálnym úlohám ďalšieho vývoja zamestnanosti a hospodárenia s pracovnými silami budeme v nastávajúcom období venovať mimoriadnu pozornosť.

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci, jednou zo základných ciest posilňovania životných a sociálnych istôt pracujúcich je realizácia práva na spravodlivú odmenu za prácu. Ak hodnotíme uplynulých tridsať rokov socialistickej výstavby našej krajiny, treba povedať, že i v tomto smere sme išli dôsledne a cieľavedome cestou zvyšovania životnej úrovne. Za 30 rokov - od roku 1948 do poloviny roku 1978 - sa zvýšila priemerná mesačná mzda z 948 Kčs na 2479 Kčs, t. j. viac ako 2,6 krát. Iba za posledných dva a pol roka vzrástla o 175 Kčs. Pritom chceme pripomenúť, že rýchly rast peňažných príjmov a v jeho rámci miezd, prebiehal v zásade pri stabilizovanej hladine maloobchodných cien. To znamená, že sa súbežne s rastom nominálnych miezd zvyšovali aj reálne príjmy a reálne mzdy. Tento vývoj ostro kontrastuje so živelným a nekontrolovateľným pohybom spotrebiteľských cien na západe, ktorý ťažko dopadá na bedrá pracujúcich.