Omluveni poslanci

zvolení v České socialistické republice:

Fojtík, Chodurová, Kačírek, Kudláčková, Kvasnicová, Mevald, Půček Stočková, Šimon

zvolení ve Slovenské socialistické republice:

Aulitisová, Beňo, Cyprich, Lefflerová, Lechanová, Mihálik, Sabolčík Šlapka, Turzo

Předseda SN D. Hanes: Vážená Snemovňa národov, vážené súdružky a súdruhovia poslanci, vážení hostia. Otváram 5. schôdzu Snemovne národov a srdečne vás na nej vítam. Zvlášť vítam členov Predsedníctva Ústredného výboru Komunistickej strany Československa a predsedu Federálneho zhromaždenia súdruha Aloisa Indru, tajomníka Ústredného výboru KSČ súdruha Kempného, súdruha Petra Colotku, ďalších členov Predsedníctva Ústredného výboru KSČ, tajomníkov a členov Sekretariátu ústredného výboru, podpredsedov federálnej vlády ČSSR súdruha Zahradníka a súdruha Lúčana a ďalších členov federálnej vlády.

Vítam prvého podpredsedu Federálneho zhromaždenia súdruha Jána Marka, podpredsedu Federálneho zhromaždenia a predsedu Snemovne ľudu súdruha Václava Davida, podpredsedov Federálneho zhromaždenia súdruhov Kučeru, Srba a Žákoviča, podpredsedu Snemovne ľudu súdruha Hůlu a ďalších poslancov Snemovne ľudu. Vítam predsedu Českej národnej rady súdruha Evžena Erbana, predsedu Slovenskej národnej rady súdruha Viliama Šalgoviča, delegáciu poslancov Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady, ktorí sa zúčastňujú nášho rokovania.

Vítam pracovníkov Ústredného výboru KSČ, námestníkov ministrov federálnej i národných vlád, predstaviteľov a vedúcich pracovníkov ústredných orgánov a krajských národných výborov, zástupcov spoločenských organizácií Národného frontu, zástupcov podnikov, závodov a inštitúcií v ktorých poslanci vykonávali prieskumy, vítam zástupcov vysokých škôl, výskumných ústavov a všetkých ostatných hosťov.

Súdružky a súdruhovia, konštatujem, že podľa počítača je prítomných 59 poslancov Snemovne národov z Českej socialistickej republiky a 61 poslancov Snemovne národov zo Slovenskej socialistickej republiky. V oboch častiach snemovne je prítomná nadpolovičná väčšina poslancov a snemovňa je preto podľa článku 40 ústavného zákona o československej federácii spôsobilá sa uznášať. Môžeme pristúpiť k prerokovaniu návrhu programu 5. schôdze Snemovne národov.

Predsedníctvo Snemovne národov vám navrhuje prerokovať na dnešnej schôdzi správu ministra práce a sociálnych vecí ČSSR "Starostlivosť socialistickej spoločnosti o plánovité rozmiestňovanie pracovných síl a s tým spojené otázky kvalifikácie a motivácie pracujúcich - dôležitý predpoklad zvyšovania efektívnosti a kvality".

Navrhuje niekto z poslancov zmenu alebo doplnenie programu? (Nikdo.) Nikto.

Kto súhlasí s návrhom Predsedníctva Snemovne národov, nech zdvihne ruku. (Hlasuje se.)

Je niekto proti? Nikto.

Zdržal sa niekto hlasovania? Nikto.

Konštatujem, že návrh programu 5. samostatnej schôdze Snemovne národov bol jednomyseľne schválený.

Súdružky a súdruhovia poslanci, rozhodli sme sa, keď sme schvaľovali plán práce Snemovne národov na tento rok, venovať sa ako ústrednej otázke našej tohtoročnej činnosti, v súvislosti so zvyšovaním efektívnosti a kvality, problematike plánovitého rozmiestňovania pracovných síl, kvalifikácie a motivácie pracujúcich. Od začiatku roku vo výboroch, na prieskumoch, v seminároch i v práci vo volebných obvodoch poslanci našej snemovne, za účasti poslancov Snemovne ľudu a poslancov Českej národnej rady, sa zaoberali čiastkovými otázkami tej to problematiky. Dnešná plenárna schôdza snemovne je vyvrcholením nášho pracovného úsilia pri posudzovaní a riešení týchto otázok.

Nepristupujeme k nim náhodou, naopak, pristupujeme k týmto problémom veľmi uvážene. Predovšetkým z hľadiska základného vzťahu socialistickej spoločnosti k pracujúcemu človeku a pracujúceho človeka k socialistickej spoločnosti. Veď v histórii ľudstva je socialistická spoločnosť prvou spoločenskou formáciou, ktorá je vo vzťahu k pracujúcemu človeku ľudská, ktorá neutláča ale podnecuje, ktorej základným záujmom a životnou zákonitosťou je starostlivosť o pracujúceho, o jeho blaho, o jeho rozvoj, o jeho politický a vzdelanostný život, o jeho účasť na budovaní a rozvíjaní spoločnosti a štátu, jeho spoločnosti, jeho štátu, štátu pracujúcich. Tento základný vzťah človeka k spoločnosti, tak rozdielny a protikladný voči všetkým doterajším formáciám, je základom všetkých úspechov a dosiahnutých výsledkov socializmu. A samotná prax, presvedčivé výsledky reálneho socializmu dosiahnuté pracujúcimi v Sovietskom zväze, v bratských socialistických krajinách, výsledky dosiahnuté našimi pracujúcimi pod vedením Komunistickej strany Československa pri výstavbe rozvinutej socialistickej spoločnosti, plne potvrdzujú túto nezvratnú objektivitu. Preto je téma nášho rokovania politicky tak dôležitá a súčasne citlivá, lebo človek a len človek socialisticky mysliaci a konajúci svojou prácou a postojmi vždy rozhodol, rozhodoval a bude rozhodovať o naplňovaní programu rozvoja socialistickej spoločnosti.

Súdruh Husák v záverečnom slove na XV. zjazde KSČ v tejto súvislosti povedal: "O splnení programu, ktorý prijal náš zjazd, rozhodne práca celej strany, obetavé úsilie miliónov robotníkov, roľníkov, inteligencie i ostatných vrstiev pracujúcich našej vlasti."

Pritom plánovanie potrebnej kvalifikácie pracujúcich, ich rozmiestňovanie a ich účinnej motivácie v socialistickom štáte, ktorý organizuje, riadi a zabezpečuje tak vysoko búrlivý rozvoj vedy, výstavby moderného priemyslu, vysokovýkonného poľnohospodárstva, materiálnych a kultúrnych potrieb ľudí a vôbec všetkých oblastí spoločenského života, ako ho v tejto etape rozvoja spoločnosti prežívame, je úloha nesmierne zložitá. V tomto smere sa dosiahli u nás nemalé výsledky, existujú však aj problémy. A osemdesiate roky stavajú pred nás ešte náročnejšie a zložitejšie úlohy, predovšetkým v zabezpečovaní kvality a úrovne všetkej práce.

Priali by sme si, aby naše rokovanie o tejto problematike v rámci našich prístupov a možností maximálne prispelo k tomu, aby v tejto politicky tak náročnej otázke sa závery 18. zasadnutia ÚV KSČ dôsledne presadzovali tak v práci vlády, ministerstiev i všetkých stupňov riadiacich článkov hospodárskeho riadenia, ako aj v aktívnej činnosti všetkých stupňov zastupiteľských zborov a spoločenských organizácií Národného frontu, a predovšetkým v uvedomelom aktívnom postoji pracujúcich pri plnení zložitých úloh, pred ktorými naša spoločnosť stojí. Najlepšie tak prispejeme k rozvoju aktivity, ktorú v našej krajine vyvolalo zvolanie XVI. zjazdu KSČ i k plneniu úloh roku 1981 a siedmej päťročnice tak, ako budú zjazdom určené.

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci, minister práce a sociálnych vecí súdruh Michal Štanceľ teraz prednesie správu. Prosím, aby sa ujal slova.

Ministr práce a sociálních věcí ČSSR M. Štanceľ: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky a súdruhovia poslanci, vážení hostia, orientácia našej ekonomiky na vysokú efektívnosť, kvalitu a hospodárnosť práce, ako ju určil XV. zjazd KSČ a opätovne zdôraznilo aj nedávne zasadnutie ÚV KSČ, zaväzuje všetky riadiace články k praktickej a konkrétnej úlohe: plne využiť výrobnotechnický potenciál a uviesť do pohybu výrobné sily, ktoré sú rozhodujúcim predpokladom pre splnenie stanovených cieľov a úloh.

Pod týmto zorným uhlom vystupuje do popredia úloha ľudského činiteľa, pracujúceho človeka. Celé obdobie výstavby socialistickej spoločnosti bolo u nás poznamenané vysokým tempom rastu zamestnanosti, ktorá sa zvýšila za tri desaťročia takmer o dva milióny ľudí. Tento trvalý rast zamestnanosti prispel k postupnému vyrovnaniu ekonomickej aktivity v jednotlivých územných oblastiach štátu, k vyrovnaniu životnej, sociálnej a kultúrnej úrovne oboch našich národov i všetkých vrstiev nášho obyvateľstva, ako aj k vytvoreniu pevných životných a sociálnych istôt nášho ľudu.

Dosiahnutý stupeň zamestnanosti spoločne s 2,5 násobným rastom produktivity práce v uplynulých troch desaťročiach bol jedným z hlavných predpokladov pre splnenie náročných úloh hospodárskeho, sociálneho i spoločenského rozvoja našej krajiny.

Teraz sme v období, kedy miera ekonomickej aktivity obyvateľstva dosiahla svojho kulminačného bodu; z 8700 mil. obyvateľov v produktívnom veku, s výnimkou mladistvých pripravujúcich sa na povolanie, a približne 260 tis. žien, ktoré doteraz z rôznych dôvodov nie sú zamestnané, je každý náš občan ekonomicky činný. Za tejto situácie zostáva jediným zdrojom zvyšovania zamestnanosti prakticky iba prirodzený prírastok obyvateľstva, ktorý však v súčasnej dobe nie je priaznivý. Ide o to, že do produktívneho veku nastupujú slabšie ročníky narodené v šesťdesiatych rokoch v období populačného útlmu. A tak zatiaľ čo v predchádzajúcich päťročniciach sme zaradovali do pracovného procesu 470-510 tisíc nových pracovných síl, v šiestej päťročnici predstavoval celkový prírastok 280 000 a v nadchádzajúcej siedmej päťročnici môžeme rátať zhruba iba s polovičným prírastkom, to je cca 140-150 000 nových pracovníkov. Nástup mladistvých do pracovného pomeru sa v značnej miere odďaľuje aj rozširujúcou sa odbornou prípravou na povolanie.

Tento vývoj nepriaznivo ovplyvňuje súčasnú úroveň zamestnanosti, vytvára a prehlbuje nežiadúce disproporcie medzi potrebou pracovných síl a možnosťami túto potrebu uspokojiť. Naše rozbory i medzinárodné porovnania nám však ukazujú, že súčasný stav je predovšetkým dôsledkom prežívajúceho extenzívneho hospodárenia s pracovnými silami a že je v našich silách existujúce disproporcie postupne odstrániť.

Dovoľte mi, súdružky a súdruhovia poslanci, aby som sa vo svojom ďalšom vystúpení zaoberal hlavnými smermi a princípmi efektívneho hospodárenia s pracovnými silami v období 7. päťročnice. Tieto otázky a ich mnohostranné aspekty boli v priebehu celého tohto roku predmetom rokovania mnohých výborov SĽ a SN a obsiahlych prieskumov poslancov, ktoré priniesli rad cenných poznatkov. Ich aktuálnosť bola s mimoriadnou naliehavosťou zdôraznená aj na 18. zasadnutí ÚV KSČ. Stručne povedané, efektívnejšie hospodárenie s pracovnými silami sa stalo východiskom pre formulovanie hlavnej stratégie našej politiky v oblasti zamestnanosti pre 7. päťročnicu.

Predovšetkým by som chcel zdôrazniť, že podstata efektívneho hospodárenia v oblasti pracovných síl spočíva v jednoznačnej orientácii v celom národnom hospodárstve na dôrazné obmedzovanie prebytku pracovných príležitostí nad reálnymi zdrojmi pracovných síl, v dosahovaní úspor pracovných síl a nie v ich rastúcej spotrebe.

Za základnú cestu efektívneho využívania našich súčasných pracovných zdrojov považujeme predovšetkým rast spoločenskej produktivity práce. V období socialistickej výstavby sa naša krajina zaradila úrovňou rastu spoločenskej produktivity práce medzi ekonomicky vyspelé krajiny. V dlhodobom vývoji bolo u nás priemerné tempo rastu spoločenskej produktivity práce na 1 obyvateľa vyššie ako v mnohých vyspelých kapitalistických krajinách. V posledných rokoch nás však v tempe rastu produktivity práce predstihuje celý rad priemyslovo vyspelých krajín, tak kapitalistických, ako aj socialistických. Treba tiež otvorene povedať, že v niektorých odboroch priemyslu a stavebníctva došlo v minulých rokoch dokonca k poklesu rastu spoločenskej produktivity práce.

Príčiny tohto vývoja sú zložité a zďaleka nepostihujú len československú ekonomiku. Vo veľkej miere medzi ne patrí rast cien surovín na svetových trhoch, rast cien energie i zložitá odbytová situácia na kapitalistických trhoch. Rozhodujúcu úlohu však v tomto vývoji zohrali dlhšiu dobu trvajúce faktory. "Nedôsledná organizácia a príprava výroby, nepravidelný prísun materiálu a subdodávok, neracionálne narastanie režijných nákladov v niektorých výrobných odboroch a najmä pomalý postup technického rozvoja, technickej úrovne; to sú základné príčiny, pre ktoré zostane nesplnený záver XV. zjazdu KSČ o raste produktivity práce", povedal v správe predsedníctva ÚV KSČ na 18. zasadnutí s. Štrougal.

Veci neprospieva ani to, že reprodukcia základných prostriedkov, strojov a strojných zariadení neprebieha na žiadúcej úrovni a rovnako aj vyraďovanie fyzicky i morálne zastaralých strojov prebieha veľmi pomaly. Neuspokojivý je rozsah nahradzovania živej práce novou technikou, spôsobený do značnej miery aj tým, že v ekonomickom myslení celého radu našich vedúcich pracovníkov neustále prežívajú extenzívne metódy zvyšovania výroby a hospodárenia s pracovnými silami. Trvalú pozornosť musíme venovať zastaveniu poklesu smennosti a dosiahnuť postupné zvýšenie hlavne tam, kde je potrebné podstatne efektívnejšie využívať nákladné a progresívne výrobné prostriedky. V tomto smere došlo v poslednom roku k miernemu zlepšeniu. Chceme ďalšími opatreniami z centra tento vývoj v priebehu 7. päťročnice účinnejšie podporiť.

Jedným z veľmi slabých miest, kde trvale dochádza po celý rad rokov k neúmerným stratám v hospodárení s pracovnými silami, je oblasť vnútropodnikovej obsluhy, dopravy a manipulácie s materiálom, v ktorej dnes pracujú takmer 2 mil. pracovníkov. Treba otvorene povedať, že tento stav je nehospodárny. Sme si dobre vedomí, že tu nejde len o racionálnejšie využitie a rozmiestnenie pracovných síl, ale aj o premyslenú, uvážlivú a hospodárnu investičnú politiku. Naše závody a podniky musia tomuto problému venovať maximálnu pozornosť a dosiahnuť v tejto oblasti výrazný kvalitatívny obrat.

Ako znovu zdôraznilo 18. zasadnutie ÚV KSČ - jedným z rozhodujúcich organizačných a riadiacich faktorov rastu produktivity práce je úroveň racionalizácie a normovanie práce. Napriek čiastkovému pokroku v riešení tohto vleklého problému sa nám nepodarilo zatiaľ v potrebnom rozsahu presadiť trvalé zlepšenie. Preto budeme v zmysle Súboru opatrení cieľavedome zdokonaľovať systém riadenia v tejto oblasti. Zvlášť sa chceme sústrediť na odstránenie nedostatkov pri využívaní a uplatňovaní noriem spotreby práce a na ich rozširovaní. V súčasnej dobe nie sú všade normy spotreby práce spoľahlivým meradlom pracovnej výkonnosti, nástrojom riadenia a plánovania ani prostriedkom k rozvoju tvorivej aktivity a iniciatívy pracujúcich. Podiel normovaných prác sa pohybuje iba v rozmedzí 40-60 %, pričom navyše v minulých rokoch dochádzalo niekde i k zhoršeniu kvality noriem. Naliehavou úlohou je preto rozšíriť a zlepšiť úroveň normovania práce, preverovať kvalitu doterajších noriem a postupne rozširovať ich základňu, aby pokrývali čo najširší okruh pracovníkov. Súčasne treba rozhodne vystupovať proti zmierlivosti pri používaní zastaralých a technicky prekonaných noriem.

K nehospodárnosti s živou prácou dochádza taktiež v dôsledku porušovania technologickej a pracovnej disciplíny. To sa potom bezprostredne odráža v nízkej kvalite výrobkov, čo len v roku 1979 spôsobilo straty v hodnote 1.7 mld Kčs. To samotné predstavuje milióny hodín neúčelne vynaloženej práce.

Aj investičná výstavba, ktorá pokračovala v extenzívnom rozvoji za situácie krajne obmedzených pracovných zdrojov, stupňovala napätie v politike zamestnanosti.

Jednou zo závažných úloh je dosiahnuť optimálny rozvoj počtu pracovníkov na úseku riadenia a správy. Ide o to, aby počet technickohospodárskych pracovníkov pri rešpektovaní všetkých objektívnych potrieb vývoja bol úmerný možnostiam nášho národného hospodárstva. Ani napriek čiastkovému zlepšeniu nemôžeme byť s týmto stavom spokojní. Preto aj pre obdobie 7. päťročnice počítame naďalej s plánovaným usmerňovaním vývoja počtu technickohospodárskych pracovníkov tak, ako to predpokladajú aj zámery Súboru opatrení.

Nevyhnutnou súčasťou racionálnejšieho hospodárenia s pracovnou silou sa musí stať úsilie o lepšie využívanie pracovného času. Rozsah súčasných strát pracovného času predstavuje v priemysle zhruba 15 % a v stavebníctve dokonca 30 % pracovného času. Pritom si dobre uvedomujeme, že len 1 % zbytočných strát v národnom hospodárstve predstavuje u nás kapacitu približne 75 tis. pracovníkov a každá premárnená 1 minúta len v priemysle stratu výrobkov za takmer 5 mil. korún.

Značná časť týchto strát napríklad vzniká nedodržiavaním prestávok na jedlo a oddych, ktoré sú prekračované o 15 až 25 minút, alebo v dôsledku tzv. prekážok v práci, ktoré však nemajú zďaleka vždy objektívne zdôvodnenie. Celý rad prieskumov a kontrol ukázal, že najmä v prípadoch lekárskeho ošetrenia, vybavovania osobných a rodinných záležitostí nevyužívajú pracovníci možnosti dané úpravou ordinačných hodín, a doby predaja, úradnej doby niekedy zase vedenie organizácií nevyvíja v spolupráci s národnými výbormi zodpovedajúce úsilie o patričnú úpravu. Nízke využívanie pracovnej doby ostro kontrastuje s vysokým rozsahom nadčasovej práce.