Vážnym problémom, ktorý znižuje úroveň racionálneho hospodárenia s pracovnou silou je nežiadúca fluktuácia. Po určitom zlepšení na konci piatej päťročnice mala od roku 1979 opäť stúpajúcu tendenciu a spôsobila národnému hospodárstvu straty, ktoré predstavujú v jednom roku zhruba 2-3 mil. neodpracovaných smien. Rád by som v tejto súvislosti pripomenul, že je naším zámerom všetkými dostupnými prostriedkami prispieť k spoločenskej a hmotnej podpore výkonných a stabilizovaných pracovníkov, najmä tých, ktorí zostávajú verní svojmu povolaniu a svojmu závodu. K tomu využijeme i skúsenosti iných socialistických krajín a najmä skúsenosti zo Sovietskeho zväzu.

Vyššiu výkonnosť a stabilizáciu pracovníkov priaznivo ovplyvňuje rozvoj podnikovej starostlivosti o pracovníkov. Skúsenosti z uplynulých rokov šiestej päťročnice potvrdzujú, že tam, kde došlo prostredníctvom komplexných programov starostlivosti o pracovníkov ku koncepčnému, plánovitému a systematickému riadeniu sociálneho rozvoja, podarilo sa vyriešiť mnohé problémy, ktoré majú vzťah k spokojnosti pracovníkov. Rozvoj týchto činností našich organizácií sa v uplynulom období značne zrýchlil. Výdavky na túto oblasť dosiahli len za prvé tri roky šiestej päťročnice sumu 26 mld Kčs, čo je o 30 % viacej, ako za rovnaké obdobie predchádzajúcej päťročnice.

Na základe doterajších skúseností prijala vláda ČSSR tohto roku zásady, podľa ktorých sa bude v nadväznosti na Súbor opatrení prostredníctvom päťročných a ročných plánov kádrového, personálneho a sociálneho rozvoja komplexne riadiť aj táto oblasť. Dôležitým činiteľom, ktorý pôsobí na efektívne využívanie pracovnej sily, je osobná hmotná zainteresovanosť. V priebehu 6. päťročnice sme na tomto úseku zvýšili nároky voči hospodárskej sfére v tvorbe a užití prostriedkov na mzdy. Išlo najmä o opatrenie, ktoré dôslednejšie spájali mzdové prostriedky s kvalitatívnymi stránkami výroby, najmä nadväznosť mzdových nákladov na ukazovatele výkonov a na žiadúcu štruktúru odbytu. Prax však ukázala, že nie všetky opatrenia boli dostatočne účinné. Nepodarilo sa dôsledne realizovať najmä program denivelizácie v odmeňovaní podľa skutočne odvedenej práce a výsledkov hospodárenia. Stále prežívajú rovnostárske tendencie, ktoré vedú k nežiadúcemu poklesu výkonnosti jednotlivcov i pracovných kolektívov, k porušovaniu pracovnej a technologickej disciplíny. Tak napríklad záväzné limity mzdových prostriedkov prekročilo za rok 1979 dovedna 238 hospodárskych organizácií, čo je bezmála 20 % z celkového počtu. Preto v nadväznosti na Súbor opatrení i v duchu Správy predsedníctva ÚV KSČ prednesenej na 18. zasadnutí, sme už pripravili niektoré zásadnejšie zmeny v usmerňovaní mzdových prostriedkov pre roky siedmej päťročnice, zodpovedajúce novým náročným podmienkam v riadení a plánovaní národného hospodárstva. Ide nám predovšetkým o to, aby celkový rozsah mzdových prostriedkov bol ešte tesnejšie zviazaný s tvorbou národného dôchodku a rastom spoločenskej produktivity práce.

Pripravujeme tiež opatrenia, ktorých cieľom je posilňovať vplyv miezd na racionálne rozmiestňovanie pracovníkov do spoločensky rozhodujúcich úsekov a pritom v odmene za prácu lepšie oceňovať vysokú pracovnú výkonnosť i hľadisko stabilizácie. V celkovej odmene za prácu budeme dôsledne uplatňovať princíp zásluhovosti a diferenciácie podľa náročnosti progresívnosti výsledkov práce a ich prínosu pre spoločnosť.

Niektoré z týchto zámerov sú už rozpracované do vykonávacích predpisov, iné sú ešte v štádiu dopracovania. Patrí sem napríklad opatrenie, ktorým chceme prispieť k väčšej zainteresovanosti na absolútnych úsporách počtu pracovníkov, a to predovšetkým v etape zostavovania plánov práce. Tomu zodpovedá aj návrh na celkové zvýšenie ekonomickej účinnosti mzdového systému včítane skvalitňovania a rozširovania základne noriem spotreby práce. Musíme tiež dosiahnuť to, aby všetky odmeny a prémie boli o mnoho užšie závislé od plnenia rozhodujúcich ukazovateľov hospodárskej efektívnosti, vrátane kvality a urýchlenia technologického rozvoja.

Naše zámery v oblasti mzdovej politiky, ktoré chceme postupne uplatňovať v siedmej päťročnici vyžadujú, aby sme súčasne vytvárali v ich realizácii aj zodpovedajúcu spoločenskú klímu. V nej by nemalo byť miesto pre prežívajúcu prax, ktorá dostatočne nerešpektuje princíp zásluhovosti a konzervuje v mzde nezdravé rovnostárstvo, ktoré vedie často k pasivite tvorivých a výkonných pracovníkov a oslabuje vo svojich dôsledkoch zámery štátnej mzdovej politiky. V tomto smere musíme zmeniť predovšetkým postoje vedúcich hospodárskych pracovníkov, z ktorých mnohí nemajú odvahu diferencovať medzi vynikajúcimi, dobrými, priemernými a podpriemernými pracovníkmi, rovnako ako aj medzi jednotlivými rozdielnymi dielňami, prevádzkami, závodmi a podnikmi.

Vysoko oceňujeme a vážime si prácu našich žien na všetkých úsekoch národného hospodárstva. Preto budeme ďalej vytvárať podmienky pre ženy-matky, ktoré majú záujem vrátiť sa do práce po vyčerpaní riadnej materskej dovolenky. Vykonali sme v tomto smere v posledných rokoch nemalý kus práce. Tak napr. v materských školách bolo do konca roku 1979 umiestnené 629 tisíc detí, t. j. bezmála 80 % všetkých 3 - 6 ročných detí, čo predstavuje oproti roku 1970 vzrast o plné dve tretiny. Kapacita jaslí vzrástla za prvé 4 roky šiestej päťročnice o 793 nových zariadení, stále je však nedostatočná, pretože uspokojuje len 17.5 % detí vo veku od 6 mesiacov do 3 rokov.

Preto kladieme mimoriadny dôraz na ďalší rozvoj týchto zariadení a na aktívnu spoluprácu závodov, podnikov a družstiev s národnými výbormi pri rozširovaní kapacity predškolských zariadení, ako aj na celkové zlepšenie služieb pre pracujúce ženy.

Významná je aj pomoc dôchodcov nášmu národnému hospodárstvu. V súčasnej dobe je v pracovnom procese zapojených zhruba 850 tisíc týchto našich spoluobčanov, ktorí už získali nárok na odpočinok. Vážime si túto dobrovoľnú a uvedomelú pomoc nášmu národnému hospodárstvu a budeme naďalej podporovať dobrovoľné zotrvávanie starších osôb predovšetkým v oblasti materiálnej výroby a služieb.

Pokiaľ ide o zahraničných pracovníkov, chceme aj naďalej, v rámci internacionálnej pomoci bratským socialistickým krajinám pomáhať v odbornej príprave ich robotníkov a odborníkov v našich závodoch. Ich počet sa pohybuje okolo 14.5 tisíc ľudí a nie je z hľadiska riešenia problematiky pracovných síl pre nás rozhodujúci, ako sa mnohí jednotlivci niekedy nesprávne domnievajú.

V popredí nášho záujmu zostávajú tiež všetky otázky vzdelania, kvalifikácie a prípravy na povolanie. V celom povojnovom období sme tu dosiahli významné úspechy. Zatiaľ čo v roku 1950 tvorili vysokoškoláci len 0,6 % a stredoškoláci len 3,3 % z celkového počtu obyvateľstva, v súčasnej dobe máme vyše 3 % vysokoškolsky vzdelaných ľudí a stredoškolákov dokonca 12,5 %. Odbornou prípravou na povolanie prechádza dnes prevážna väčšina mladej generácie. Skutočnosť, že mládež je rozhodujúcim zdrojom rastu zamestnanosti vyžaduje, aby sme venovali jej odbornej a praktickej príprave mimoriadnu pozornosť. Ide o to, aby táto príprava bola v maximálne možnom súlade s reálnou potrebou pracovných síl, a to tak v odvetvovej, ako aj v územnej a profesionálnej štruktúre.

Nezastupiteľnú úlohu v rozvoji ekonomiky má neformálny rozvoj pracovnej iniciatívy, socialistického súťaženia a účasti pracujúcich na riadení. V najrôznejších formách pracovnej iniciatívy je u nás zapojených vyše 80 % pracujúcich. Ročne predkladajú okolo 300 tisíc zlepšovacích návrhov a 6 tisíc vynálezov. Tieto čísla hovoria o vysokej politickej uvedomelosti našej robotníckej triedy. V budúcnosti bude treba viac ako kedykoľvek predtým, túto tvorivú iniciatívu pracujúcich využiť v oveľa väčšej miere na dosiahnutie úspor živej i zvecnelej práce. Významné miesto v jej stimulácii náleží kolektívnym zmluvám, ktoré nadobúdajú novú kvalitu vzhľadom na to, že pri ich spracovaní dochádza k úzkej nadväznosti na plány kádrového, personálneho a sociálneho rozvoja.

Vážené súdružky, súdruhovia poslanci, vážení hostia, dôležitým prostriedkom využívania všetkých zdrojov pracovných síl je predovšetkým štátny plán ako základný nástroj riadenia a spolu s ním aj vyvážené finančné a ekonomické nástroje celého riadiaceho systému. Preto aj naďalej zostávajú v platnosti záväzné a neprekročiteľné limity pracovníkov. Počínajúc rokom 1981 chceme však v tejto oblasti posilniť právomoc výrobných hospodárskych jednotiek, a to tak, že záväzné limity počtu pracovníkov nebudú hodnotené oddelene za každú organizačnú jednotku, ale za celú hospodársku jednotku v rámci okresu a v odôvodnených prípadoch aj v rámci kraja. Tým sa posilní riadiaca úloha VHJ pri realizácii plánu a dôjde súčasne k zjednodušeniu administratívy a operatívnejšiemu rozhodovaniu pri riešení praktických otázok politiky zamestnanosti.

V oblasti reprodukcie pracovných síl sa ďalej posilňujú rysy perspektívnosti a plánovitosti; pomocou normatívnych vzťahov a záväzných limitov sa plán pracovných síl určí záväzne na celé päťročné obdobie s tým, že bude v ročných plánoch spresňovaný. Časový horizont bilancií a plánovania pracovných síl sa predĺži na dve päťročnice. To je dôležité pre objektívne stanovenie počtu a štruktúry pracovných síl, zvlášť s rozvojom vedy, novej techniky a investičnej výstavby, pretože ich časové cykly spravidla presahujú jednu päťročnicu.

Pre zabezpečenie niektorých kľúčových oblastí národného hospodárstva chceme v priebehu siedmej päťročnice realizovať skĺbený systém spoločensko-hospodárskych priorít so zámerom výrazne ho zúžiť a podriadiť mu plánovitý pohyb pracovných síl, vrátane mzdových a sociálnych preferencií. Pri jeho dôslednom uvádzaní do života, najmä v zabezpečovaní náboru pracovníkov a vytváraní podmienok na stabilizáciu pracovných kolektívov musia zohrať rozhodujúcu úlohu národné výbory.

Pri realizácii týchto zámerov je potrebné si s plnou zodpovednosťou uvedomiť, že i ten najlepší systém ekonomických nástrojov nemôže sám o sebe nahradiť kvalifikované rozhodovanie ľudí a automaticky vyriešiť problémy efektívnejšieho využitia pracovných síl. Úspech v tejto oblasti je priamo závislý od zodpovednosti a kvalifikovanej riadiacej činnosti od ministerstiev až po závody. Preto treba všade vytvárať atmosféru vysokej náročnosti, disciplíny a všestranným rozvojom pracovnej aktivity mobilizovať v najužšej spolupráci s odborovými orgánmi všetky rezervy, ktoré môžu prispieť k efektívnemu a vyváženému hospodárskemu rozvoju. To má aj bezprostredný vzťah k našej politike v oblasti životnej úrovne. Preto vláda očakáva v nadchádzajúcom období od všetkých vedúcich hospodárskych pracovníkov, od spoločenských organizácií, Revolučného odborového hnutia i národných výborov všetkých stupňov, plnú podporu svojho úsilia o plánovité rozmiestňovanie pracovných síl a s tým spojené otázky kvalifikácie a motivácie pracujúcich.

Som presvedčený, že rovnako, ako v celom období prípravy nášho dnešného rokovania, môžeme rátať aj pri realizácii našich zámerov s plnou podporou vás, poslancov nášho najvyššieho zastupiteľského zboru, ako aj volených zástupcov ľudu na všetkých ostatných stupňoch.

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci, na záver mi dovoľte vyjadriť presvedčenie, že v nastávajúcom období prípravy XVI. zjazdu KSČ prispejú svojim rozhodujúcim podielom k dosiahnutiu cieľov politiky zamestnanosti všetci naši pracujúci a svojimi činmi tak v praxi potvrdia platnosť slov generálneho tajomníka ÚV KSČ s. Husáka, prednesené na 18. zasadnutí Ústredného výboru KSČ, že naša strana a spoločnosť majú potrebné sily a predpoklady na zabezpečenie vytýčených úloh a že záleží predovšetkým na ich účinnom využití, aby sme presadili pozitívne východisko a zabezpečili pre našu socialistickú spoločnosť aj v 80-tych rokoch vzostupný vývoj. Ďakujem za pozornosť.

Předseda SN D. Hanes: Ďakujem ministrovi práce a sociálnych vecí ČSSR súdruhovi Štancľovi za prednesenie správy.

Žiadam podpredsedu Snemovne národov súdruha Vladimíra Vedru, aby ako spoločný spravodajca snemovne predniesol spravodajskú správu.

Společný zpravodaj výborů Sněmovny národů, místopředseda SN V. Vedra: Vážený soudruhu předsedo, vážené soudružky, vážení soudruzi poslanci, vážení hosté!

Není pochyb o tom, že na dnešním zasedání naší sněmovny jednáme o závažné společenské otázce. Vždyť problém pracovních sil není pro nás pouhým ekonomickým pojmem - živá pracovní síla - to je především člověk naší socialistické epochy, jeho tvůrčí práce, životní a rodinné problémy, jeho lidské osudy i perspektivy. Jde přece o to, kde a v jakých podmínkách bude pracovat, jak bude využito jeho odborných a životních zkušeností v zájmu socialistické výstavby.

Rozhodující je, že socialismus - a nutno zdůraznit - jedině socialismus, mu zaručuje nejen právo na práci, ale toto právo mu umožňuje v životě plně uplatňovat. Snad se tento fakt zdá, zejména mladé generaci, již zcela samozřejmý a normální. Nicméně již sám pohled na reality současného světa nám ukazuje něco naprosto jiného. Kapitalistický svět - ačkoliv se znovu a znovu pokouší ověnčit gloriolou "obhájců lidských práv" - právě jedno ze základních - právo na práci a tím důstojný život pracujícím nezajistili. Slova o lidských právech, byť sebečastěji opakovaná představiteli svobodného světa vykořisťovaných, se stávají při miliónech nezaměstnaných pouhými licoměrnými frázemi.

Smyslem socialismu, jak to názorně prokazuje historie poválečné výstavby v naší zemi, je nejen dát lidem práci, pracovní příležitosti. Jde mu o to maximálně sladit zájmy jednotlivců se zájmy celé společnosti, vytvářet postupně podmínky k tomu, aby práce - tato nejcennější lidská hodnota, tato skutečná "matka pokroku" - byla pro člověka zdrojem uspokojení, využitím jeho talentů, vědomostí, stávala se postupně jeho každodenní životní potřebou. Proto jsou otázky pracovních sil, jejich rozmísťování, kvalifikace, péče o pracovní, sociální, kulturní podmínky stále středem pozornosti Komunistické strany Československa, jak to znovu dokumentují vystoupení s. Husáka a s. Štrougala, a výsledky 18. plenárního zasedání jejího ústředního výboru. Jsou středem pozornosti naší vlády, státních, hospodářských a společenských orgánů, ale také - jak to mimo jiné potvrzuje i naše dnešní jednání předmětem péče zastupitelských sborů.

Uvědomujeme si snad každoročně společenskou závažnost pracovních sil. Pro stát, který prochází bouřlivou etapou výstavby, mohutným rozvojem průmyslu, zemědělství i ostatních odvětví, který musí budovat vpravdě historická stavební díla - od atomových elektráren až po přestavbu severočeské aglomerace - je tento úkol nejen složitý, ale především nesmírně citlivý. Mimo jiné také proto, že je spojen s pohybem mnoha tisíců lidí.

To byl také hlavní důvod, proč vedení Federálního shromáždění, předsednictvo a výbory naší sněmovny, věnovaly této otázce mimořádnou pozornost a proč byla zařazena na pořad jednání Sněmovny národů. Shodujeme se v tom, že je to problém náročný, ale řešitelný.

Co je přitom poučné? Nedostatkem pracovních sil vůbec netrpí - nebo jen ojediněle - ty závody, byť s náročnou či namáhavou prací, kde jsou vytvořeny dobré pracovní, sociální a životní podmínky, dobré pracovní prostředí, vztahy mezi lidmi nevyjímaje.

Souhrn těchto podmínek soustředily výbory sněmoven při svých jednáních, především využitím zkušeností a námětů z pracovišť a z poslaneckých průzkumů.

Dovolte, abych vás alespoň ve stručné podobě s jejich prací a závěry seznámil.

Výbory Sněmovny národů spolu s poslanci Sněmovny lidu, některými poslanci České a Slovenské národní rady, uskutečnily dobře připravené skupinové průzkumy v 39 podnicích, národních výborech, ústředních orgánech a institucích. Poslanci se zúčastnili specializovaných seminářů a prostudovali celou řadu odborných podkladů, provedli desítky individuálních ověření faktů, především ve svých volebních obvodech, svědomitě posuzovali získané poznatky na schůzích výborů.

Výbor pro sociální politiku naší sněmovny posoudil současný stav a výhled v rozmísťování a efektivním využívání pracovních sil, motivační stimuly a jejich vliv na racionální rozmístění a stabilizaci pracovníků, zabýval se životními a pracovními podmínkami zaměstnaných žen, podmínkami pro zaměstnanost osob se sníženou pracovní schopností i zaměstnáváním pracovníků v důchodovém věku.

Výbor k těmto otázkám zorganizoval poslanecké průzkumy v Železárnách a drátovnách v Bohumíně, v podniku Sandrik-Hámre, v Pletě Bánská Štiavnica, v Agrostroji Pelhřimov a v Jednotném zemědělském družstvu Zdislavice.

Poslanci tohoto výboru nabyli vcelku příznivý dojem o realizaci sociální politiky a jejím vlivu na stabilizaci pracovních sil a plnění úkolů. Na druhé straně získali i některé negativní poznatky, na které upozornili ve svých jednáních. Je to především stále nepříznivý vývoj fluktuace, která např. v Železárnách a drátovnách v Bohumíně činila v době průzkumu 14 % a v Pletě Banská Štiavnica 22,5%, dále odchod mladých vyučenců ze závodu po splnění závazku apod.

Výbor mimo jiné doporučil při stanovení plánu pracovních sil vzít v úvahu také výši a rozsah fluktuace v příslušných podnicích. V jiné souvislosti doporučil vyvozovat přísné důsledky z překračování plánu pracovních sil a mzdových fondů, zvýhodňovat práci ve druhých a třetích směnách, vytvořit ucelený systém pro poskytování oprávněných preferencí, hledat další cesty jak omezit přesčasovou práci a zlepšit využívání pracovní doby.