Menovite dosiahnuť v rokoch 1981-1985 v národnom hospodárstve minimálne 2 % priemerných ročných úspor zhodnocovania palív a energie, a to v súlade so Štátnym cieľovým programom racionalizácie spotreby palív a energie.
Zameranie hospodárskeho a sociálneho rozvoja Československej socialistickej republiky v rokoch 1981 - 1985 má za cieľ uspokojovať potreby moderného socialistického človeka. Smernice pre toto obdobie, schválené XVI. zjazdom KSČ, venujú preto významnú pozornosť zabezpečovaniu palivovo-energetickej základni štátu, ako i rozvoju energetiky. Je zrejmé a závery zjazdu túto skutočnosť zdôrazňujú, že je potrebné rátať s podstatne zložitejšími vnútornými a vonkajšími podmienkami ako doteraz. Nikto dnes nepochybuje o tom, že získavanie zdrojov palív a energie bude stále ťažšie a spojené s vyššími, neustále rastúcimi nákladmi. A tak zásady ako je maximálne využitie domácich zdrojov, zvyšovanie účinnosti v procese premien, maximálna hospodárnosť pri spotrebe a samozrejme vzájomne výhodná medzinárodná spolupráca pri hľadaní a využívaní nových zdrojov, platia naďalej, ale na kvalitatívne vyššom stupni a pri súčasnom prehĺbení ich významu.
Významné miesto pre rast ekonomického potenciálu má uplatnenie vedecko-technického pokroku v celom národnom hospodárstve. I tu je v záveroch XVI. zjazdu KSČ na poprednom mieste oblasť energetiky, a to či už v rámci základného výskumu alebo ostatných súčastí vedecko-technického rozvoja. V konkrétnej podobe to znamená zamerať výskumné a vývojové práce okrem iného hlavne na efektívnejšie získavanie, premenu a využitie energie, venovať pozornosť problematike dokonalejších konštrukcií energeticky náročných zariadení, novým nekonvenčným technologickým postupom so zameraním na bezodpadové technológie a úsporu energie a surovín a ochranu životného prostredia a na lepšie využívanie netradičných a druhotných energetických zdrojov.
Hlavné smery hospodárskeho a sociálneho rozvoja Československej socialistickej republiky určujú rozhodujúcu úlohu pri zabezpečovaní podmienok rastu národného hospodárstva priemyselnej výroby. Z jednotlivých odvetví je odvetvie palív a energetiky na prvom mieste dôležitosti pri zabezpečovaní rozvojových úloh priemyslu. Vyplýva z toho zrejmá a nezastupiteľná úloha priemyselnej energetiky v tejto oblasti. Rozvoj každého rezortu bude stále viac závislý od úrovne zabezpečenosti vlastnej výroby palivom a energiou. To bude samozrejme klásť zvýšené nároky na kvalitu výsledkov činnosti priemyselnej energetiky v každom rezorte.
Zabezpečovanie úspor palív a energie, uložených zákonom o štátnom pláne, sa musí zabezpečovať dvomi cestami, a to:
- dôsledným plnením úloh vyplývajúcich pre jednotlivé rezorty zo Štátneho cieľového programu racionalizácie spotreby palív a energie, ktorého plnenie si vyžiada investičné prostriedky:
- odstraňovaním každej zjavnej nehospodárnosti v energetických i technologických procesoch, a to bez vynaloženia väčších finančných prostriedkov, teda plnením technickoorganizačných opatrení zameraných na úsporu palív a energie.
Na základe prieskumov možno konštatovať, že zjavná nehospodárnosť vo využívaní palív a energie sa v našich závodoch prejavuje hlavne:
- v neodbornom skladovaní paliva,
- v nízkej účinnosti kotlov,
- v nedodržiavaní Smernice FMPE č. 15/1980 o racionálnom využívaní tepelnej energie pri vykurovaní a dodávke teplej úžitkovej vody,
- v nízkej úrovni technologických procesov a prevádzkovania technologických zariadení,
- v neoprávnenom používaní neblokovaných elektrických bojlerov, priamovykurovacích a akumulačných kachlí, v prevádzke elektrického osvetlenia bez účelnej potreby a v nedostatočnej kompenzácii jalovej zložky elektrickej energie.
Zákon o štátnom pláne na 7. päťročnicu ďalej ukladá sústavne zavádzať a spevňovať normy spotreby palív a energie a uplatňovať ich v bilancovaní, plánovaní, pri kontrole plnenia plánu a v riadení na všetkých stupňoch.
Pri prieskumoch bolo zistené, že normotvorná činnosť v spotrebe palív a energie je najpokročilejšia v sektore výroby stavebných hmôt, v hutníctve a v chémii. V tejto činnosti zaostáva hlavne strojárstvo, elektrotechnický priemysel a spotrebný priemysel. Sú zaznamenané prvé pokusy využitia výpočtovej techniky pre vyhodnocovanie noriem spotreby palív a energie vo výrobe stavebných hmôt. V blízkej budúcnosti bude potrebné zapojiť výpočtovú techniku do tejto normotvornej činnosti, hlavne v uvedených zaostávajúcich výrobných odvetviach, kde je táto činnosť bez zapojenia výpočtovej techniky takmer nemysliteľná, vzhľadom na veľký a prelínajúci sa sortiment výrobkov.
Vážené súdružky, súdruhovia,
som presvedčený, že úlohy vyplývajúce zo štátneho plánu na 7. päťročnicu sú pre priemyselnú energetiku reálne, i keď náročné a odporúčam, aby Vládny návrh zákona SNR o štátnom pláne rozvoja národného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky na roky 1981 - 1985 bol schválený.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk. )
Podpredsedníčka Kretová:
Ďakujem súdruhovi Kucharovicovi. Súdruh Kucharovic bol posledným z písomne prihlásených rečníkov do rozpravy. Preto mám otázku, či sa ešte niekto z poslancov hlási o slovo.
Nikto sa nehlási. Chce sa vyjadriť k rozprave podpredseda vlády SSR a predseda Slovenskej plánovacej komisie súdruh Martinka?
Áno, nech sa páči.
Podpredseda vlády SSR a predseda Slovenskej plánovacej komisie Ing. Martinka, CSc.:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia poslanci!
Dovoľte tni, ešte raz poďakovať sa za všetku pozornosť a starostlivosť, ktorú ste venovali včera i dnes na plenárnom zasadnutí Slovenskej národnej rady prerokúvaniu návrhu zákona o siedmom päťročnom pláne i návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1982. Predniesli ste mnohé námety i stanoviská, v ktorých sa zračí vaše úsilie, na základe vašich vlastných poznatkov, pomôcť hľadať najúčinnejšie riešenia.
Chcel by som vás v mene vlády Slovenskej socialistickej republiky súčasne ubezpečiť, že všetky tieto vaše námety, stanoviská stanú sa predmetom práce vlády pri rozpracovávaní opatrení pre úspešné splnenie vytýčeného programu. Samozrejme, že musíme pri tom spoločne rešpektovať tie objektívne podmienky, ktoré určujú naše zdroje a možností a rešpektovať ich užitie v súlade s celospoločenskými záujmami a určenými prioritami. Takouto vzájomnou súčinnosťou, takýmto nie iba organizačným, ale i obsahovým zjednotením, iste sa nám podarí postupne premieňať hospodársky a sociálny program strany v skutočnosť. Veď je to všetko v záujme človeka a úloha plnšieho uspokojovania jeho potrieb.
Ďakujem vám ešte raz za vašu dôveru.
(Potlesk. )
Podpredsedníčka Kretová:
Ďakujem súdruhovi Martinkovi. Mám otázku na ministra financií Slovenskej socialistickej republiky súdruha M i š e j e h o, chce reagovať na diskusné príspevky?
Minister financií SSR Ing. Mišeje:
Nie.
Podpredsedníčka Kretová: Ďakujem. Hlási sa ešte niekto o slovo?
Nikto sa nehlási, preto vyhlasujem rozpravu o prvom a druhom bode programu za skončenú.
Prosím spravodajcu súdruha Bíroša o záverečné slovo.
Poslanec Ing. Bíroš:
Ďakujem, nemám námietky.
Podpredsedníčka Kretová:
Ďakujem. Prosím ešte súdruha Pikulu o záverečné slovo.
Poslanec Pikula: Ďakujem.
Podpredsedníčka Kretová:
Ďakujem. Súdružky a súdruhovia, pristúpime k hlasovaniu.
Odporúčam, aby sme hlasovali o Vládnom návrhu zákona Slovenskej národnej rady o štátnom pláne rozvoja národného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky na roky 1981 - 1985 v znení spoločnej správy výborov SNR, ktorú ste dostali ako tlač 9a.
Sú námietky?
Nie sú. Kto súhlasí s návrhom zákona ako ho odporučil spoločný spravodajca výborov Slovenskej národnej rady súdruh Bíroš, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. )
Ďakujem.
Je niekto proti?
(Nikto. )
Zdržal sa niekto hlasovania?
(Nikto. )
Zisťujem, že Slovenská národná rada schválila zákon o siedmom päťročnom pláne Slovenské) socialistickej republiky.
Teraz budeme hlasovať o Vládnom návrhu zákona Slovenskej národnej rady o štátnom rozpočte Slovenskej socialistickej republiky na rok 1982 v znení spoločnej správy výborov SNR, ktorú ste dostali ako tlač 15a.
Sú námietky?
Nie sú. Kto súhlasí s návrhom zákona, ako ho odporučil spoločný spravodajca výborov súdruh Pikula, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. )
Ďakujem.
Je niekto proti?
(Nikto. )
Zdržal sa niekto hlasovania?
(Nikto. )
Zisťujem, že sme schválili návrh zákona o štátnom rozpočte Slovenskej socialistické) republiky na rok 1982.
Súdružky, súdruhovia, vyhlasujem 20-minútovu prestávku. (Prestávka ) (Po prestávke. )
Podpredseda Benyó:
Vážené súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci, pokračujeme v rokovaní
Pristúpime k prerokovaniu tretieho bodu programu, ktorým je Vládny návrh zákona SNR o vnútornom obchode
Návrh zákona ste dostali ako tlač 8 a spoločnú správu výborov SNR ako tlač 8a.
Prosím ministra obchodu SSR súdruha Dezidera Gogu, aby za vládu Slovenskej socialistickej republiky odôvodnil návrh zákona
Minister obchodu SSR Ing. Goga:
Vážený súdruh predseda Slovenskej národnej rady,
vážené súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci,
vážení hostia!
Po štvorročnom úsilí o zdokonalenie právnych nástrojov riadenia vnútorného obchodu predstupujem pred vás, poslancov, aby som z poverenia vlády SSR odôvodnil návrh zákona o vnútornom obchode. Tieto chvíle sú pre nás, pre viac ako 180 tisíc pracovníkov obchodu v Slovenskej socialistickej republike, osobitne významné, lebo vyjadrujú prejav sústavnej starostlivosti našich straníckych a štátnych orgánov o rozvoj vnútorného trhu a socialistického obchodu Zároveň znamenajú splnenie závažnej úlohy zo 7 zasadania Ústredného výboru Komunistickej strany Československa z mája 1977, ktoré zdôraznilo, že vnútorný obchod musí hľadať nove a účinnejšie cesty, ktorými bude dôsledne napĺňať svoje nezastupiteľné postavenie v našej spoločnosti.
Skutočnosť, že dnešná plenárna schôdzka Slovenskej národnej rady prerokúva vládny návrh novej právnej úpravy vnútorného obchodu je zároveň veľkým prejavom dôvery a záväzkom všetkých pracovníkov obchodu, aby znásobovali svoje úsilie na uspokojovaní hmotných potrieb obyvateľstva prostredníctvom vnútorného trhu Chcem vás ubezpečiť, vážené súdružky poslankyne a súdruhovia poslaná, že tak ako v minulosti, aj teraz vynaložíme vo vnútornom obchode potrebné úsilie, aby sme sa so cťou vyrovnali s náročnými úlohami, ktoré sú na nás kladené Socialisticky vnútorný obchod sa stal za obdobie svojej viac ako tridsaťročnej existencie dôležitým politickým a ekonomickým nástrojom rozvoja národného hospodárstva Aktívne sa podieľa na realizácii základného cieľa politiky Komunistickej strany Československa a nášho socialistického štátu pri uspokojovaní rastúcich hmotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva a na ďalšom upevňovaní jeho životných a sociálnych istôt.
Ako odvetvie národného hospodárstva pôsobí vnútorný obchod intenzifikačným
spôsobom na zvyšovanie jeho efektívnosti a kvality. Sprostredkúva spojenie výroby s trhovou osobnou spotrebou, pôsobí na efektívnosť reprodukčného procesu, najmä v obehu a napomáha uspokojovaním hmotných potrieb na vnútornom trhu motivovať záujem pracujúcich o zvyšovanie pracovnej aktivity a produktivity práce. O raste výkonnosti vnútorného obchodu svedči skutočnosť, že dosiahnutý maloobchodný obrat zvýšil sa od roku 1950 do roku 1980 viac než päťnásobne a v Slovenskej socialistickej republike takmer osem razy. Súčasne došlo k podstatným štrukturálnym zmenám trhovej spotreby, ktoré sú všeobecne známe z dokumentácie úspechov našej socialistickej spoločnosti.
Tieto výsledky sú ešte výraznejšie u nás, na Slovensku, kde sa úspešne realizuje politická direktíva Komunistickej strany Československa o rýchlejšom raste a vyrovnávam rozdielov v ekonomickej a životnej úrovni medzi obyvateľstvom Českej a Slovenskej socialistickej republiky.
Úlohy, ktoré vnútorný obchod zabezpečoval v raste trhovej hmotnej spotreby obyvateľstva, si vyžiadali rozsiahlu výstavbu a prestavbu jeho materiálno-technickej základne. Pôvodná, veľmi zaostalá a rozdrobená maloobchodná sieť bola postupne prebudovaná na modernu a progresívnu, ktorá podstatne zmenila podmienky nákupu obyvateľstva na vnútornom trhu.
Prínosom sa stali najmä obchodne domy a veľké obchodné strediska štátneho a družstevného obchodu, ako aj množstvo nových moderných predajni na mestských sídliskách i na dedinách, k výstavbe ktorých aktívne prispeli plnením volebných programov národné výbory i samotní občania. Podobne sa zabezpečoval rozvoj a modernizácia veľkoobchodných skladov, utvárali sa podmienky pre skvalitňovanie služieb verejného stravovania a ubytovania a pre rozvoj cestovného ruchu.
Za obdobie socialistického obchodu kvalitatívne sa zvýšila úroveň jeho pracovníkov a pracovných kolektívov, ktoré iniciatívne a obetavo zabezpečujú plnenie plánovaných i mimoriadnych úloh. Osobitne ocenenie si zasluhuje statočná práca tisícok žien, ktoré sa podieľajú viac ako dvoma tretinami na celkovom počte pracovníkov obchodu a v prevádzkových jednotkách maloobchodu je ich takmer 90%.
Stále náročnejšie úlohy pri uspokojovaní rastúcich potrieb obyvateľstva a požiadavky na efektívnosť práce obchodu viedli k zdokonaľovaniu a racionalizácii jeho organizačnej štruktúry. V nadväznosti na zákon o československej federácii vytvorila sa terajšia organizačná štruktúra hlavných obchodných systémov riadených ministerstvami obchodu Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky, zväzmi spotrebných družstiev a národnými výbormi. Popri nich pôsobia na vnútornom trhu aj obchodné organizácie viacerých výrobných a nevýrobných rezortov.
V doterajšom vývoji socialistického obchodu výrazne sa vyníma obdobie piatej a šiestej päťročnice. To sa dá dokumentovať niektorými výsledkami, ktoré vnútorný obchod dosiahol v Slovenskej socialistickej republike.
Dynamický rast peňažných príjmov obyvateľstva vyžadoval vysokú náročnosť na
celkové fondové a sortimentné zabezpečenie potrieb obyvateľstva. Maloobchodný obrat vzrástol takto viac ako o 71 %, pričom prírastok obratu na obyvateľa predstavoval 5574 Kčs.
V súlade so zámermi plánu na vyrovnávanie trhovej osobnej spotreby v obidvoch republikách zvýšil sa podiel Slovenska na celoštátnom obrate o 2, 6 % a v roku 1980 predstavoval 30, 5 %.
Predaj priemyselného tovaru sa zvýšil takmer o 76 % a bol dynamickejší oproti predaju potravín o 9 %. Rýchlejšie rástla spotreba potravín živočíšneho pôvodu a dynamickejší bol aj predaj tovaru charakteru dlhodobej spotreby.
Predajná plocha predajní sa zvýšila o 378 tis. m2 a priemerná veľkosť predajne o 35 %. Pribudlo 806 nových samoobslúh a 1080 predajni s voľným výberom tovaru. Postavilo sa 120 nových obchodných domov a obchodných stredísk. Počet miest v reštauračnom stravovaní vzrástol o viac ako 120 tisíc a počet lôžok v ubytovacích zariadeniach o vyše 24 tisíc.
Vážené súdružky, súdruhovia!
Terajšia etapa budovania rozvinutej socialistickej spoločnosti je charakterizovaná novými tendenciami vo vývoji osobnej hmotnej spotreby obyvateľstva, vyplývajúcimi z doterajších sociálno-ekonomických premien v našej vlasti. Občan Československej socialistickej republiky dnes právom žiada v obchode širší sortiment, výrobky s vyššími úžitkovými a estetickými vlastnosťami, slovom všetko to, čo splna jeho predstavy o dobrom alebo módnom tovare.
Ide o prirodzený prejav dosiahnutej životnej úrovne a kultúrnej vyspelosti našich občanov. To zaväzuje, aby obchod a výroba oveľa pružnejšie a predvídavejšie reagovali na spotrebiteľský dopyt, rozširovali sortiment, zvyšovali kvalitu a urýchlovali inováciu tovaru. Súčasne je nevyhnutné odstraňovať problémy a nedostatky, ktoré sú na vnútornom trhu. Ich celkovým prejavom je, že na jednej strane dochádza k relatívnej presýtenosti trhu v niektorých tovarových skupinách a na druhej strane je na vnútornom trhu ešte stále veľa nedostatkových druhov tovaru.
Dnes už nikto nepochybuje o tom, že rozvoj životnej úrovne obyvateľstva je jednoznačne závislý od dosiahnutých výsledkov, že spotrebúvať môžeme len to, čo vyrobíme. Súčasne je ešte stále veľa problémov a rezerv v organizátorskej a riadiacej práci vnútorného obchodu. Mnohé z nich umožní účinnejšie a efektívnejšie riešiť práve aj nový zákon o vnútornom obchode a jeho vykonávacie predpisy.
Súčasne si dobre uvedomujeme, že tento zákon nemôže sám o sebe naplniť naše obchody dostatočnou ponukou tovaru. Pre ňu vytvára základ poctivá práca v poľnohospodárstve, v priemysle, alebo naša úspešnosť v zahraničnom obchode. Rovnako však záleží na úrovni práce vnútorného obchodu, na účinnosti jeho spolupráce s výrobou, a tým samozrejme na kvalite a účinnosti riadenia celého odvetvia vnútorného obchodu vo všetkých súvislostiach, či už ide o štátne riadenie a správu, hospodárske riadenie, vrátane nových ustanovení o odvetvovom riadení.
Z naznačeného hľadiska nový zákon vyplňuje medzeru v riadiacich nástrojoch odvetvia vnútorného obchodu, ktorú už roky pociťujeme. Najviac vtedy, keď si uvedomíme, že základným právnym predpisom pre činnosť vnútorného obchodu je zatiaľ zákon z roku 1949, ktorý je svojím obsahom už prekonaný a prakticky nepoužiteľný v mnohých ustanoveniach.
Príprava novej právnej úpravy sa uskutočňovala v úzkej spolupráci a koordinácii s Ministerstvom obchodu Českej socialistickej republiky, so zväzmi spotrebných družstiev a národnými výbormi. Vychádzalo sa pritom z koncepcie návrhu zákona schválenej vládou Slovenskej socialistickej republiky s dôrazom na riešenie závažných legislatívno-právnych problémov, ktoré sa nahromadili v priebehu celej existencie socialistického vnútorného obchodu.
Návrh zákona o vnútornom obchode upravuje v prvom rade jeho postavenie v socialistickej spoločnosti a základnú úlohu obchodu - zabezpečovať plánovité, hospodárne a plynulé uspokojovanie potrieb občanov predajom tovaru a poskytovaním služieb. Návrh zákona ďalej vymedzuje zásady a uskutočňovanie jednotnej socialistickej obchodnej politiky, upravuje obchodnú činnosť a záväzne ustanovuje podmienky jej vykonávania.
Zákon ďalej ustanovuje orgány štátnej správy pre vnútorný obchod a vymedzuje ich pôsobnosť. Presne sa určuje kompetencia ministerstiev obchodu a jednotlivých stupňov národných výborov. V tejto časti sa zakotvila právomoc národných výborov vo vnútornom obchode, ktorá je v súlade s uznesením Predsedníctva ÚV KSČ o úlohách v rozvoji národných výborov.
Ide najmä o posilnenie právomoci príslušných stupňov národných výborov pri riadení vnútorného obchodu a vymedzenie ich zodpovednosti pri riešení problémov zásobovania obyvateľstva. Sme presvedčení o tom, že národné výbory budú plne využívať svoju právomoc na tomto úseku, a tak prispejú k úspešnému uvedeniu nového zákona o vnútornom obchode do života.
Dlhoročné skúsenosti vyvolali tiež potrebu komplexne riešiť ochranu záujmov občanov na vnútornom trhu. Predovšetkým ide o povinnosť vnútorného obchodu presadzovať voči výrobe väčšiu náročnosť na akosť a technickú úroveň spotrebného tovaru, zamedzovať preniknutiu nekvalitných výrobkov z výroby do obchodu, dôsledne dodržiavať určené ceny a pružne vybavovať reklamácie spotrebiteľov. A na poprednom mieste je aj povinnosť obchodných organizácií zabezpečovať statočnosť pri predaji tovaru a poskytovaní služieb. Zákon za účelom ochrany záujmov občanov ako spotrebiteľov vytvára inštitúciu štátneho obchodného dozoru, ktorého orgánmi sú národné výbory a ministerstvá obchodu.
Vážená Slovenská národná rada!
Úspechy, ktoré sa dosiahli v období budovania socialistického obchodu nie sú malé a náhodné. Vznikali pod vedením našej strany a sú spojené s každodennou tvorivou a organizátorskou prácou tisícov ľudí v obchode, ktorí sa aktívne zapájali do zúročovania výsledkov práce všetkých, čo sú poradím pred nami v spoločenskom reprodukčnom procese.
Počas svojej existencie prešiel socialistický obchod rôznymi, často veľmi zložitými etapami vývoja, v ktorých preukázal svoje opodstatnené poslanie v systéme riadenia národného hospodárstva Predkladaný návrh zákona Slovenskej národnej rady o vnútornom obchode má ďalej posilniť a prehĺbiť toto postavenie vnútorného obchodu
Aby bol novy zákon hneď od začiatku účinný, pristúpili sme tiež k príprave vykonávacích predpisov, k vydaniu ktorých zákon oprávňuje Tieto predpisy bližšie upravia najmä pravá a povinnosti predajni a prevádzok vo vzťahu ku spotrebiteľom, orgánom štátnej správy a hospodárskeho riadenia. Jednotne tiež upravia niektoré úlohy výkonu štátnej správy, ďalej výskum trhu, riadenie a rozvoj obchodnej siete a ďalšie dôležité otázky činnosti vnútorného obchodu.
Zákon o vnútornom obchode má veľmi široký dosah. Dotýka sa viac ako 600 tisíc pracovníkov odvetvia vnútorného obchodu v Československej socialistickej republike, má vzťah k dodávateľským organizáciám, viaže sa na všetky stupne národných výborov a v neposlednom rade na každého občana. Preto sme pripravili konkrétny postup oboznámenia príslušných orgánov, obchodných organizácií a verejnosti so zákonom a s jeho súčasným praktickým uplatňovaním.
Chceme tak postupovať po línii štátnej správy, hospodárskeho riadenia, ale i cestou ekonomickej a právnej propagandy s využitím všetkých jej dostupných nástrojov a najmä za účinnej pomoci hromadných oznamovacích prostriedkov
Na záver mi dovoľte, vážený súdruh predseda, súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, ešte raz poďakovať za pomoc, ktorú poskytuje Slovenská národná rada vnútornému obchodu
Za všetkých jeho pracovníkov vás ubezpečujem, že urobíme všetko preto, aby sa dnes prerokúvaný zákon dostal do povedomia každého z nás, aby sme sa podľa neho riadili a v duchu nového zákona stále konali Každodenný bezprostredný kontakt pracovníkov obchodu s najširšou verejnosťou a práca s obrovskými hodnotami vytvorenými v našom národnom hospodárstve, nám neumožňuje postupovať inakšie.
Som presvedčený o tom, že predložený Vládny návrh zákona o vnútornom obchode stane sa po jeho schválení Slovenskou národnou radou účinným nástrojom pre zabezpečenie náročných úloh vnútorného obchodu, ktoré mu vyplývajú zo záverov XVI zjazdu KSČ a zjazdu KSS.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk )
Podpredseda Benyó:
Ďakujem súdruhovi Gogovi, ministrovi obchodu SSR, za odôvodnenie návrhu zákona.
Prosím spoločného spravodajcu výborov SNR súdruha Emila Kopšu, aby nám podal správu o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch SNR.
Poslanec prof. Ing. Kopšo, CSc.:
Vážené súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci, vážení hostia,
Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o vnútornom obchode nadväzuje na proces, ktorý Komunistická strana Československa stále intenzívnejšie vedie v boji za efektívnosť, kvalitu, hospodárnosť, s cieľom udržania a skvalitňovania životnej úrovne a sociálnych istôt obyvateľstva v súlade s vytvorenými zdrojmi národného hospodárstva. Sleduje hlavný cieľ, v podstate tak, ako to vyjadril na XVI. zjazde Komunistickej strany Československa generálny tajomník súdruh Gustáv Husák, citujem: "Výroba a obchod majú spoluzodpovednosť za to, že budú vyrábať a dodávať tovar na trh v požadovanom sortimente, kvalite a cenových skupinách v súlade s požiadavkami spotrebiteľov. Významným poslaním nášho socialistického obchodu je ochrana spotrebiteľov, spojená s garantovaním ich práv i voči výrobcom. To musí obchod spolu s národnými výbormi dôslednejšie zabezpečovať. Každý zodpovedný pracovník na svojom úseku si musí uvedomiť, že to nie je len ekonomická, ale aj vysoko politická otázka. Podľa úrovne ich práce a správania sa k ľuďom posudzujú občania či už spravodlivo alebo nespravodlivo i náš politický systém, " toľko citát. Súdruh Gustáv Husák vo svojom stanovisku zdôraznil nevyhnutnosť prehlbovania vzájomných vzťahov medzi výrobou a obchodom, obchodom a národnými výbormi, obchodom a spotrebou. Poukázal na spoločenské postavenie jednotlivých partnerov so špecifickou funkciou vnútorného obchodu pri plnení celospoločenských úloh v oblasti zabezpečovania obyvateľstva hmotnými a kultúrnymi potrebami. Z týchto vzťahov môžeme posúdiť smery, v ktorých sa bude zákon o vnútornom obchode uvádzať do života.
Skôr je však potrebné odpovedať na otázku, prečo schvaľujeme nový zákon o vnútornom obchode, prečo prestal pôsobiť zákon číslo 160 z roku 1949 Zb. ? Pri tejto súvislosti je treba povedať, že v celej našej socialistickej minulosti i prítomnosti obchod bol a je výrazom svojej doby, predovšetkým úrovne ekonomiky. Pre nášho občana bol a naďalej je zrkadlom úspechov, ale i problémov socialistickej spoločnosti. Bol a je obrazom starostlivosti Komunistickej strany Československa o zabezpečenie hmotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva. Z tohto hľadiska je obchod nielen sprostredkovateľom medzi výrobou a spotrebou, ale aj miestom hmotného rastu životnej úrovne pracujúceho ľudu. To je veľmi významná politická súvislosť. Tým skôr, že ide o sprostredkovanie vecné - tovarom a službami - a že je každodennou súčasťou života prakticky každého občana
Bohatosť nášho vnútorného trhu bola úmerná možnostiam našej ekonomiky - to mladá minulosť obchodu odráža veľmi konkrétne. Začínal s obmedzenými zdrojmi základných výrobkov, o to bolo jednoduchšie ich rozdeľovanie. Postupne s rozvojom ekonomiky nášho štátu, najmä v posledných dvoch päťročniciach narástol do veľkých kvantitatívnych a kvalitatívnych rozmerov. Stále výraznejším zapájaním našej krajiny do zahraničného cestovného ruchu sa činnosť obchodu najmä pohostinstva s uspokojovaním turistov ešte viac znásobila. Spolu s obchodom rástol
tiež náš spotrebiteľ, nielen s množstvom tovaru, ktorý nakupoval, ale aj svojou náročnosťou adekvátne so zvyšujúcimi sa kúpnymi fondami.
So zmenenými spoločensko-ekonomickými podmienkami, s ich vplyvom na vnútorný trh sa utvoril rámec pre novú právnu úpravu vo vnútornom obchode. Dovoľte mi, vážené súdružky a súdruhovia, na základné súvislosti poukázať.
Pri plnení hlavnej úlohy socialistickej spoločnosti, zabezpečení životnej úrovne obyvateľstva, obchod sprostredkováva a v očiach občana realizuje väčšiu časť hmotnej starostlivosti o človeka. Čím je táto úloha vyššia a zložitejšia, tým väčšie a náročnejšie je postavenie obchodu. Obchod sa pre spotrebiteľa stáva nezastupiteľným garantom vo vzťahu k ostatným partnerom Sústreďuje sa naň preto i zodpovednosť za úroveň realizácie, t j. až po kritiku spotrebiteľom, či už patrí jemu, dopravcovi, výrobcovi, alebo komukoľvek inému na ceste toku spotrebného tovaru. Preto je obchod povinný a oprávnený uplatňovať zodpovedajúce požiadavky u čiastkových nositeľov tejto funkcie. To je veľmi náročný, ťažký, často i nevďačný problém, o to zložitejšia úloha zabezpečovať plynulý vývoj na vnútornom trhu.
Už po XV. zjazde Komunistickej strany Československa a zjazde Komunistickej strany Slovenska, najmä na základe 7. zasadnutia Ústredného výboru Komunistickej strany Československa a májového zasadnutia Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska z roku 1977, ktoré kriticky poukázali na nedostatky na vnútornom trhu, výrobné a obchodné organizácie prijali viac opatrení, s možnosťou trvalého zabezpečovania obyvateľstva hmotnými a kultúrnymi potrebami. Napriek relatívnej spokojnosti občanov v krytí ich potrieb, naďalej sa vyskytovali, a tieto tendencie pretrvávajú, poruchy na vnútornom trhu s negatívnymi dôsledkami na ekonomické ciele pri prehlbovaní socialistického reprodukčného procesu a na politické ciele pri upevňovaní socialistického vedomia človeka. Za celé toto obdobie sa potvrdilo, že nijaké opatrenie bez zodpovedných prístupov výrobcov, obchodníkov, národných výborov, spotrebiteľov nemá potrebnú účinnosť pôsobenia pri realizácii zámerov politiky Komunistickej strany Československa. Potvrdilo sa, že nijaké opatrenie pri súčasných vzťahoch partnerov, založených na uplatňovaní vlastných, skupinových kritérií v hospodárskej činnosti neutvára predpoklady trvalého zlepšovania situácie na vnútornom trhu.
Spoločenskou úlohou socialistického obchodu však nie je len zabezpečovať kvalitný spotrebný tovar v požadovanom sortimente na vnútornom trhu, kde v súčasnosti jeho úsilie s problémami smeruje. Jeho úlohou je zároveň aktívne sa podieľať na formovaní vývoja životnej úrovne obyvateľstva pozitívnym pôsobením na racionálne smery spotreby. Je pochopiteľné, že vyššie úlohy socialistického obchodu predpokladajú plynulý vývoj na vnútornom trhu. Za takejto situácie socialistický obchod sa môže stať realizačným miestom pôsobenia na zmenu potrieb spotrebiteľa. Pri plnom uspokojovaní potrieb možno koncepčne a komplexne jemu vlastnými nástrojmi obchodnou politikou vychovávať spotrebiteľov v tých smeroch, ktoré zodpovedajú dlhodobým cieľom v spoločnosti vytýčených XVI. zjazdom Komunistickej strany Československa a zjazdom Komunistickej strany Slovenska,