KSS sa zaradujú na program rokovania Slovenskej národnej rady otázky stavebníctva, svedčí o tom, že stavebníctvo má významné miesto v budovaní našej socialistickej spoločnosti.

Od stavebníctva v podstatnej miere závisí realizácia investičnej výstavby, ako aj zvyšovanie súčasnej a budúcej efektívnosti nášho národného hospodárstva. Stavebníctvu pripadá takto významná úloha pri rozširovaní výrobnej základne, uskutočňovaní štrukturálnych premien ekonomiky, ako aj pri plnení sociálneho programu strany. Kvalita práce stavebníctva spolu rozhoduje o spokojnosti našich občanov, o raste ich životnej úrovne a zlepšení životného prostredia.

Voľakedy sa hovorilo, že boh stvoril svet, dnes hovoríme, že to sú stavbári, projektanti a architekti, ktorí zo dňa na deň menia tvár našich miest, dedín a vybudovali už mnohé diela patriace k dôstojným pamätníkom našej doby.

To všetko je výsledkom starostlivosti najvyšších straníckych, štátnych a hospodárskych orgánov, vrátane Slovenskej národnej rady, ktorá sa aj v minulosti viackrát zaoberala zabezpečovaním úloh investičnej výstavby, osobitne hlavného mesta SSR Bratislavy, ktorá zaznamenala najmä po roku 1970 búrlivý rozvoj. Veď len za toto obdobie sa dokončilo v Bratislave vyše 52 tisíc bytov a mnohé rozhodujúce stavby účelovej investičnej výstavby.

Bolo by však zlé, keby sme nevideli, že aj napriek týmto pozitívam je investičná výstavba už dlhší čas najslabším článkom, hoci na jej realizáciu sa, v minulosti vynakladalo okolo 30 percent národného dôchodku. Stavia sa dlho, draho a nie dosť kvalitne. Niektoré zámery sa nemohli dosiahnuť v takom rozsahu, ako sa predpokladali. Ani v tomto roku nenastal obrat. Úlohy za prvý štvrťrok neboli splnené. Najvšeobecnejšou príčinou toho je, že nie každý pracuje tak, ako si to vyžadujú úlohy, ďalej skutočnosť, že úroveň riadenia a organizácie zaostáva za ich náročnosťou a že sa stále ešte nedodržujú predpisy hospodárskeho a pracovného práva.

O tom svedčí aj skupinový poslanecký prieskum Ústavnoprávneho výboru SNR na Štátnej arbitráži SSR v Bratislave, kde sa objektívne odzrkadľuje plnenie opatrení v investičnom procese a v riadiacej činnosti, ako aj celkové problémy v stavebníctve.

Za najzávažnejší nedostatok treba považovať, že mnohé organizácie v etape prípravy plánu neprerokovali dôsledne dodávateľsko-odberateľské vzťahy, včas neriešia na úrovni príslušných nadriadených orgánov rozpory, ktoré sa vyskytli, čo má potom za následok, že plány organizácií nie sú podložené hospodárskymi zmluvami, sú problémy s materiálnym zabezpečením dodávok, čím sa stanovené termíny dokončovania stavieb neúmerne odďaľujú a stavby sa zdražujú. Tak došlo k predĺženiu termínov na stavbe Polypropylénu II v Slovnafte,

v Rozhlasovom stredisku Bratislava, u ktorého rozpočtové náklady vzrástli oproti investičnej úlohe niekoľkonásobne a buduje sa vyše 14 rokov, ako i na ďalších stavbách. To je zapríčinené aj tým, že investorské organizácie v snahe urýchlene začať so stavbou nedávajú si záležať na schvaľovaní projektovej dokumentácie, nevenujú jej pozornosť a schvaľujú projekty v rozpore s ustanoveniami o "dokumentácii stavieb". Tak napríklad tomu bolo pri schvaľovaní projektovej dokumentácie pre stavbu n. p. Matador v Bratislave, kde z uvedeného dôvodu došlo k podstatnému predĺženiu lehoty dokončenia stavby.

Ďalej prieskum ukázal, že kvalita stavebných prác nie je na žiadúcej úrovni, v dôsledku čoho sa vyskytujú viaceré chyby a nedostatky v bytovej výstavbe ako nerovnosť stien, stropov, medzery v zalievaní stavebných dielcov, chýbajúce tesnenia, nedostatočne opravené a poškodené panely, podkladové betóny a cementové potery, obklady stien z keramických materiálov, zatekanie okien a podobne, čo vedie k nespokojnosti užívateľov bytov.

V súvislosti s odstraňovaním závad sa vyskytuje veľa arbitrážnych sporov. Dodávatelia stavebných prác meškajú s odstraňovaním chýb a z toho titulu platia vysoké penále, ktoré u niektorých organizácií predstavujú miliónové čiastky. Svoje meškanie odôvodňujú tým, že nemajú dostatok potrebných odborných robotníkov, ktorých v prvom rade potrebujú pre plnenie plánovaných úloh, t. j. pri výstavbe nových bytov, a preto s odstraňovaním nedostatkov sa zaoberajú len okrajovo.

Z rozhodovania Štátnej arbitráže SSR vyplýva, že vyšší dodávatelia stavieb prejavujú tendencie vylučovať niektoré časti dodávok zo svojej povinnosti s tým, aby si ich zabezpečoval sám investor. Ide najmä o vzduchotechniku, meraciu a regulačnú techniku, ako aj iné kusové dodávky strojov a zariadení.

Za veľmi závažné treba považovať, že účastníci investičnej výstavby oneskorene alebo vôbec nezabezpečujú zmluvne vzájomnú spoluprácu, aby dodávky v plánovacom procese boli zosúladené, ako i spoluprácu na organizačnej a projektovej príprave stavieb.

V tomto smere možno očakávať určité zlepšenie prijatím novely Hospodárskeho zákonníka. Predpokladá sa, že pripravovaná novela vytvorí vhodné podmienky pre posilnenie a upevnenie dodávateľsko-odberateľských vzťahov najmä tým, že posilní dôležitosť ekonomických nástrojov vyplývajúcich zo súboru opatrení, najmä chozrasčotný princíp. Novela sama o sebe nemôže však vyriešiť všetky ekonomické problémy, a preto bude treba v celom systéme riadenia dbať o to, aby organizácie i orgány riadenia zmenili metódy doterajšej práce, ktoré už nezodpovedajú dnešným úlohám a konali tak, ako to vyžadujú záujmy ďalšieho rozvoja našej ekonomiky.

Vážené súdružky, vážení súdruhovia,

najvyššie stranícke a štátne orgány venujú sústavnú pozornosť rozvoju Bratislavy ako celospoločenskej priority, na ktorú nadväzujú opatrenia Ministerstva stavebníctva SSR, Národného výboru hlavného mesta SSR Bratislavy a ďalších rezortov s menovitým určením zodpovednosti za splnenie konkrétnych úloh, ktorých realizácia bola viackrát na rôznych úrovniach kontrolovaná.

Zabezpečovaním investičnej výstavby hlavného mesta SSR Bratislavy sa zaoberala Slovenská národná rada na svojej schôdzke v apríli 1973 a v októbri 1978, viackrát Predsedníctvo SNR, ako i výbory SNR. Na týchto schôdzkach bolo prijatých viacero odporúčaní zameraných na plnšiu angažovanosť všetkých orgánov a organizácií a najširších vrstiev obyvateľov na celom Slovensku, najmä však občanov Bratislavy.

Doterajšie výsledky zabezpečovania investičnej výstavby v Bratislave nie sú však adekvátne tomuto úsiliu. Za 6. päťročnicu ani za rok 1981 sa nesplnili vecné úlohy v komplexnej bytovej a účelovej výstavbe. Z celkového počtu 75 realizovaných účelových stavieb neboli na 50 splnené plánované objemy v roku 1981. Medzi ne patrí i električková trať pred budovou SNR Hurbanovo námestie - tunel, na ktorej sa úlohy splnili len na 49, 2 %, pritom hlučnosť na tejto stavbe niekedy prekračuje prípustnú hodnotu v decibeloch.

Podľa informácií Slovenského štatistického úradu ani tento rok nie sú výsledky lepšie. Za prvý štvrťrok tohto roku sa odovzdalo do užívania 493 bytov, čo tvorí len 10, 7 percent z ročného plánu, ani jeden z nich však nebol skolaudovaný a odovzdaný do užívania. To ukazuje na nerovnomernosť plnenia plánu a na ťažkosti pri riešení bytového problému. Hoci sa na Slovensku od oslobodenia postavilo vyše 1, 1 milióna bytov, okolo 15 percent z nich bolo pridelených obyvateľom z asanačných území a pre nebytové účely. Len v 6. päťročnici tvorili úbytky takmer 60 tisíc bytov, z toho v Bratislave 5 tisíc. V tomto smere sa má v 7. päťročnici uvážlivejšie postupovať. No napriek tomu v mojom volebnom obvode sa v súčasnej dobe pre Novú scénu v Bratislave na Kollárovom námestí berú ďalšie bytové jednotky - spolu 13. Taktiež Datasystému v 6. päťročnici bol pridelený na Vysokej ulici celý obytný dom I. kategórie, hoci si táto organizácia vybudovala pri vstupe na Železnú studienku vlastné objekty. Pritom existujú viaceré vyhlásenia, že byty používané na nebytové účely sa majú vracať pre riešenie bytového problému.

To spôsobuje aj mne starosti pri pohovoroch s obyvateľmi týchto bytov - nechcú ísť bývať na sídlisko Lúky v Petržalke, pritom argumentujú tým, že za objem zhruba 100 miliónov Kčs investičných prostriedkov na rekonštrukciu Novej scény v Bratislave, by sa vybudovali dve kultúrno-spoločenské strediská v Petržalke a že kultúra by mala ísť za ľuďmi a nie opačne.

Náročnejšie úlohy čakajú i poslancov starého mesta v styku s občanmi a orgánmi pri jeho nastávajúcej prestavbe. Hoci ide o dlhodobejší proces, prestavba bude vyžadovať postupne zrekonštruovať inžinierske siete, dopravu, dobudovať okolie hradu a zintenzívniť bytovú výstavbu. Pritom bude treba zachovať bohaté kultúrne dedičstvo našich predkov, čo si vyžiada zvýšené nároky na náhradné byty a priestory. Ťažkosti s tým spojené bude možné prekonať len aktívnou a disciplinovanou prácou a cieľavedomým postupom všetkých účastníkov investičnej výstavby, ako i občanov. Aj ja svojím skromným podielom sa budem usiloval pomáhať pri plnení týchto náročných úloh v centre mesta Bratislavy.

Vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci,

z doterajšieho rokovania SNR vyplýva, že stavebníctvo musí výraznejšie zlepšiť svoju prácu, musí energickejšie rozvíjať a prispôsobovať svoju štruktúru zámerom a cieľom investičnej výstavby. V súvislosti s neplnením plánu, nevyhovárať sa na objektívne vonkajšie a vnútorné ťažkosti - iste aj tie existujú, ale hľadať príčiny v subjektívnych činiteľoch.

Základ zlepšenia treba vidieť v riadení a disciplíne pri komplexnom zabezpečovaní plánovanej investičnej výstavby zo strany investorov, projektantov a dodávateľov, v dôslednej kontrole a uplatňovaní osobnej zodpovednosti, skrátka v zavádzaní súboru opatrení na podmienky stavebníctva do praxe. Dobrá a včasná príprava investícií a ich rovnomerná a plánom stanovená realizácia rozhoduje o efektívnosti, rýchlom uvedení kapacít do prevádzky, ako i o celkovej účinnosti investičnej výstavby.

Na záver chcem zdôrazniť, že pri spoľahlivej kooperácii ostatných odvetví národného hospodárstva i všetkých účastníkov investičného procesu sa stavebníctvo postupne vyrovná s náročnými úlohami v roku 1982 a celej 7 päťročnice.

Ďakujem za pozornosť.

(Potlesk. )

Podpredsedníčka Kretová:

Ďakujem poslankyni Pšúrikovej Dávam slovo poslancovi Ladislavovi L a c z k o v i.

Poslanec Laczkó:

Vážená Slovenská národná rada, milé súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci!

Patrím k tej šťastnej generácii, ktorá - ako sa ľudovo hovorí - na vlastnej koži nezažila hlad, biedu a utrpenie. Taktiež som ani nemal možnosť na vlastné oči vidieť slovenské mestá a obce ešte za čias prvej buržoáznej republiky alebo takzvaného slovenského štátu. Narodil som sa už v oslobodenej slobodnej vlasti. A veľmi dobre viem, že tak ako mne pribúdali roky, postupne rástli a rozrastali sa do výšky a šírky nielen Bratislava, ale i Košice, Prešov, Žilina, Nitra, Banská Bystrica a ďalšie desiatky a desiatky slovenských miest a mestečiek, pritom nevynímajúc ani sídlo môjho volebného obvodu Moldavu nad Bodvou, v ktorej sa za posledné roky postavilo vyše 600 nových bytov. Od obdobia prvej dvojročnice naša krajina sa stala veľkým staveniskom, v ktorej, doslova, ako huby po daždi pribúdali nové činžiaky obytných domov, sídliská, nové objekty škôl a kultúrnych domov a ustanovizní, nové závody s modernou prevádzkou a pod. Hovorím tu o tom preto, že sú to skutočne hodnotné výsledky našej spoločnej práce za posledné roky, za ktoré patrí naša úcta a naše poďakovanie predovšetkým veľkej rodine našich stavbárov.

Súdružky a súdruhovia poslanci,

generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Československa a prezident republiky Gustáv Husák nejeden raz na zasadnutiach nášho najvyššieho straníckeho orgánu pripomínal, že žijeme v zložitom období, kedy je zvlášť naliehavé zvyšovať kvalitu a účinnosť všetkej našej práce. Aj Výbor Slovenskej národnej rady pre školstvo a kultúru z takéhoto pohľadu pristupoval k hodnoteniu plnenia úloh stavebníctva. Na svojej schôdzke sa osobitne zameral na otázky zabezpečenia úloh zo strany rezortu stavebníctva v oblasti školskej investičnej výstavby, na vybraných stavbách rezortu kultúry, na stavbách Slovenskej akadémie vied, Československého rozhlasu na Slovensku a Československej televízie na Slovensku Možno povedať, že ako to napokon vyplynulo i zo záverov rokovania nášho výboru, tieto úlohy boli zabezpečované so striedavými výsledkami. Ukazuje sa, že ak ide o neplnenie úloh na stavbách vo vyššie uvedených rezortoch, tak spoločným menovateľom je predovšetkým nízky stav pracovníkov na stavbách, ďalej nedostatočné materiálové a strojné vybavenie, problémy s dopravou a pod.

V školskej investičnej výstavbe sa najväčšie nedostatky v minulom roku prejavili na stavbách Chemickotechnologickej fakulty Slovenskej

vysokej školy technickej v Bratislave, Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského, výstavby Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene a "S" pavilóne Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre, kde plnenie plánu je v rozmedzí od 60 do 83 %. Avšak najhoršie plnenie vôbec sa dosiahlo na stavbe Ústredného domu pionierov a mládeže Klementa Gottwalda Bratislava, to znamená na 49, 9 %, hoci stavba mala počas celého roka z hľadiska investorskej prípravy a projektového zabezpečenia predpoklady pre plynulý priebeh realizácie. Čo je však na tejto stavbe zvlášť pozoruhodné, že počas celého roka na nej pracovali 2-3 robotníci.

Na druhej strane však nemožno nespomenúť tie stavby, na ktorých sa účastníci výstavby s nedostatkami vysporiadali a v plnení plánu dosiahli úspechy. Ide predovšetkým o stavby Elektrotechnickej fakulty Slovenskej vysokej školy technickej Bratislava, III. stavby internátov Univerzity Komenského Bratislava, u ktorých plnenie plánu predstavuje 107, 7 % a 114, 4 %.

Veľmi priaznivo možno tiež hodnotiť prácu rezortu stavebníctva s výstavbou kapacít pre ubytovanie študentov cestou komplexnej bytovej výstavby. Totiž po dobudovaní a odovzdaní všetkých rozostavaných internátov z komplexnej bytovej výstavby sa získa do konca siedmej päťročnice 6671 lôžok, čím sa dosiahne 73, 5 % ubytovanosť študentov.

Ak sa v oblasti školskej investičnej výstavby v roku 1981 stavebné práce splnili na 91, 4 %, tak v rezorte kultúry činí toto percento podstatne nižšie - 72, 7. Nesplnili sa úlohy plánu investičnej výstavby predovšetkým na stavbách Divadla Jonáša Záhorského v Prešove, I. stavbe Dostavby Filmových ateliérov na Kolibe v Bratislave a Výstavníctva, n. p. Bratislava, za čo nesú vinu bratislavská Stavoindustria a Pozemné stavby Prešov.

Z výstavby nových objektov Slovenskej akadémie vied by som chcel upozorniť najmä na oneskorenie výstavby Virologického ústavu SAV v Bratislave a na zhoršený postup výstavby Astronomického ústavu v Tatranskej Lomnici.

Oproti predchádzajúcim rokom sa podstatne zlepšila situácia na stavbe Rozhlasového strediska Bratislava a bratislavskej televízie v Mlynskej doline.

Vážené súdružky a súdruhovia,

koncom minulého mesiaca sme vo výbore prerokovali súbornú správu výborov Slovenskej národnej rady o výsledku kontroly ako príslušné ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy Slovenskej socialistickej republiky plnia uznesenia Slovenskej národnej rady a vlády Slovenskej socialistickej republiky o starostlivosti v príprave kvalifikovaného robotníckeho dorastu. O tom, že v reprodukcii pracovných síl v rezorte stavebníctva vidia ťažisko práve v oblasti prípravy mládeže na robotnícke povolanie, svedčí i starostlivosť o učňovskú mládež. V novokoncipovaných učebných a študijných odboroch sa pripravuje na svoje budúce povolanie v stavebníctve 90 percent žiakov a učňov. Z toho vyše 12 000 v 25 stredných odborných učilištiach a viac ako 1500 žiakov-učňov v strediskách praktického vyučovania.

A aké sú ich materiálne podmienky? Treba povedať, že v porovnaní s inými rezortami vcelku priaznivé. Z celkového počtu pripravovaných žiakov-učňov je ubytovaných v domovoch mládeže vyše 6000. Takmer všetky stredné odborné učilištia sú v účelových zariadeniach, vybudovaných v 5. a 6. päťročnici. V posledných dvoch rokoch 6. päťročnice a v roku 1981 sa v rámci vlastnej investičnej výstavby rekonštrukciou a modernizáciou učňovských zariadení odovzdalo do užívania jedno nové stredné odborné učilište, zrekonštruovali priestory v dvoch stredných odborných učilištiach a 5 stredných odborných učilíšť bolo dobudovaných, čím celkove pribudlo 26 učební, 255 pracovných miest, 596 lôžok, 7 kabinetov a jedno športové zariadenie. Chýbajúce kapacity bude rezort riešiť v tejto päťročnici dostavbou učňovských dielní a športových zariadení v Leviciach, Košiciach, Banskej Bystrici, Humennom a Trenčíne. Pravda, neuspokojivá situácia je zatiaľ na úseku kádrového zabezpečenia a v kvalifikácii pedagogických pracovníkov a majstrov odbornej výchovy.

Súdružky a súdruhovia!

Už celkom na záver svojho vystúpenia chcel by som sa ešte zmieniť o jednom probléme, ktorý so stavebníctvom síce nesúvisí, ale bytostne sa dotýka sídla môjho volebného obvodu. Moldava nad Bodvou má vyše 7000 obyvateľov. Popri Slovákoch v nej žijú i príslušníci maďarskej národnosti. Značné percento tvorí obyvateľstvo cigánskeho pôvodu. Čiže obyvateľstvo je tu celkove početné i rôznorodé. Miestni funkcionári i občania sa už viac rokov dožadujú výstavby polikliniky a kultúrneho domu. Avšak márne. Uvedomujem si, že s investíciami treba v súčasnosti veľmi šetrne zaobchádzať. Na druhej strane som však presvedčený, že s kompetentnými činiteľmi sa nám napokon predsa len podarí nájsť východisko a riešenie.

Ďakujem vám za pozornosť.

(Potlesk. )

Podpredsedníčka Kretová:

Ďakujem poslancovi Laczkovi. Súdružky a súdruhovia, vyhlasujem 20-minútovú prestávku.

(Prestávka. ) (Po prestávke: )

Podpredseda Polák:

Súdružky a súdruhovia poslanci, pokračujeme v rokovaní. O slovo sa prihlásil prvý podpredseda vlády Slovenskej socialistickej republiky súdruh Július H a n u s Dávam mu slovo.

Prvý podpredseda vlády SSR Ing. Hanus:

Vážená Slovenská národná rada, vážené súdružky a súdruhovia poslanci!

Ak dnes Slovenská národná rada rokuje o problematike stavebníctva, nie je to náhodný jav, ale logická zákonitosť života. Je to pochopiteľné aj preto, že materiálny rozvoj našej socialistickej spoločnosti je úzko spätý s procesom budovania. Je rovnako pochopiteľné, že pri masovom vstupe nášho stavebníctva do života spoločnosti je v ňom aj veľa problémov, s ktorými sme sa v priebehu rokov sústavne zaoberali a s väčším-menším úspechom ich riešili Komunistická strana Československa - vedúca politická sila našej spoločnosti a jej ústredný výbor venovali otázkam nášho stavebníctva dokonca osobitné 6 zasadnutie, ktoré upresnilo pre stavebníctvo generálnu líniu jeho rozvoja v 6 päťročnici a pre dlhodobý výhľad.

Ak nás dnes problémy stavania predsa len vzrušujú viac ako je obvyklé, tak preto, že v posledných rokoch majú narastajúcu tendenciu a v minulom roku došlo k prehĺbeniu ťažkosti stavebníctva a k značnému nesplneniu mnohých základných ukazovateľov štátneho vykonávacieho plánu.

Čo je horšie, prejavilo sa toto neplnenie v rozhodujúcich vecných úlohách, keď napríklad v oblasti investičnej výstavby z 39 záväzných a centrálne posudzovaných stavieb plánovaných na dokončenie sa skutočne ukončilo iba 8 a z 35 stavieb, na ktorých sa malí uviesť kapacity do prevádzky, sa splnil plán iba na 16 stavbách, keď veľké výpadky sme registrovali v odovzdávam bytov atď.

O mnohých aspektoch a príčinách takéhoto stavu hovoril súdruh minister Miklánek. O mnohých veciach ste sa dozvedeli pri poslaneckom prieskume Nemožno však nad daným stavom krčiť plecami a toleroval ho. Preto vláda nariadila vypracovať analýzu príčin nezvládnutia úloh a opakovane sa k nej vracala. Rovnako postupovala federálna vláda a najvyššie stranícke orgány národnej republiky i štátu. Pritom pozornosť sa koncentrovala na pomery v ústredne riadenom stavebníctve v Ministerstve stavebníctva Slovenskej socialistickej republiky, pretože ono sa najplnšie uplatňuje v investičnej výstavbe. Treba si však pritom uvedomiť, že ministerstvá stavebníctva so svojou hospodárskou sférou predstavujú iba 66 % stavebnej kapacity stavebných organizácií a iba 53 % všetkých kapacít, včítane nestavebných organizácií.

Podrobne rozvedené poznatky analýzy by ďaleko prekročili časový limit môjho vystúpenia. Zhrniem preto hlavné dôvody nedostatkov veľmi stručne.

Stavebníctvo v 6. päťročnici nezvládlo včas a v požadovanom rozsahu niektoré rozhodujúce úlohy XV. zjazdu KSČ, najmä pokiaľ ide o prispôsobenie štruktúry stavebných kapacít potrebám a úrovni riadenia stavebníctva vo vzťahu k novým potrebám a náročnejším podmienkam.

Z uskutočneného rozboru vyplýva, že pokles dynamiky výkonnosti stavebníctva je spôsobený z väčšej časti príčinami vo vnútri stavebníctva, teda subjektívnymi faktormi, aj keď významný podiel na ťažkostiach majú aj objektívne vonkajšie danosti, osobitne dlhodobé nedostatky v príprave investičnej výstavby, v raste rozostavanosti a neuspokojivom zabezpečovaní potrieb stavebníctva z ostatných odvetví. Najmä nevhodná štruktúra dodávok materiálov, strojov a špecializovaných prác a služieb zohráva svoju negatívnu úlohu. Veľká rozostavanosť rozptyľuje kapacity. Veď ak neuvažujeme s centrálne posudzovanými stavbami, ktorých počet mal klesajúcu tendenciu, počet ostatných rozostavaných stavieb sa v priebehu 6 päťročnice zvýšil celoštátne z 26 tisíc na takmer 29 tisíc. Takto ani úloha XV. zjazdu KSČ znížiť rozostavanosť o 15-18 % nebola splnená, naopak, ďalej narástla až o 22 %.

Rozptýlenosť kapacít zhoršila podmienky pre racionálnu organizáciu a riadenie stavebných prác. Ak k tomu prirátame všeobecne neuspokojivé riadenie stavebníctva vôbec, nedostatočnú kontrolu, nedostatky v predvýrobnej príprave a v zásobovaní stavieb, vo využívaní pracovnej doby a stavebných mechanizmov, neporiadok na stavbách, nedodržiavanie pracovnej a technologickej disciplíny v niektorých organizáciách, ako aj viaceré nedostatky v kvalite stavebných prác, máme zhruba pohromade príčiny nedostatočného plnenia plánovaných úloh.

Analýza však ukázala aj to, že napríklad na nepriaznivom vývoji komplexnej bytovej výstavby majú svoj podiel aj nedostatky v investorskej a projektovej príprave, že rozsiahle presuny stavebných kapacít, ako aj rastúci rozsah štrukturálnych presunov smerom ku stavebným prácam s nižšou produktivitou a rentabilitou patria k významným príčinám spomalenia dynamiky výkonnosti stavebníctva. Jednoducho povedané, nedostatky stavebníctva presahujú rámec rezortu, a takto ich treba aj riešiť.

Analýza skutkového stavu v samotnom stavebníctve ukázala, že hlavné smery zabezpečovania úloh stavebníctva v 7. päťročnici musia vychádzať z nutnosti postupne, pokiaľ však možno veľmi rýchlo, odstrániť a doriešiť problémy stavebníctva. Má sa pritom ísť najmä po niekoľkých hlavných smeroch. Možno ich sumárne vyjadriť týmito úlohami:

treba prispôsobiť štruktúru stavebných kapacít a ich územné rozmiestnenie potrebám investičnej výstavby; zvyšovať treba výkonnosť stavebníctva s cieľom zlepšiť plynulosť a rýchlosť procesu stavania a dokončovania stavieb; prehodnotiť technickú politiku v stavebníctve pre nové podmienky tak, aby zabezpečila zvýšenie vnútornej výkonnosti stavebníctva s dôrazom na skracovanie lehôt výstavby a dokončovanie stavieb; musí pomôcť vyriešiť urýchlenú štrukturálnu prestavbu a vyššiu prispôsobivosť kapacít potrebám plánovanej investičnej výstavby; musí rovnako zabezpečiť vyššie zhodnocovanie obmedzených zdrojov palív, energie, surovín a materiálov; výrobno-technická základňa stavebníctva musí vychádzať z lepšieho časového a výkonového využitia rozhodujúcich stavebných strojov a vytvoriť tak podmienky pre progresívny rast produktivity práce; materiálová základňa stavebníctva, hoci výrazne ovplyvnená obmedzujúcimi zdrojmi palív, energie a surovín musí pokryť potreby stavebníctva, a to v zmenenej (plánovanej) štrukturálnej skladbe ako ona vychádza z nového zamerania investičnej výstavby i z prehodnotenia technickej politiky v stavebníctve; v organizácii a riadení stavebníctva priniesli nové úlohy koncentrujúce sa na prioritné celospoločenské potreby taktiež nové trendy; musíme zlepšovať štruktúru a využitie pracovných síl a komplexnú starostlivosť o pracujúcich v stavebníctve; a konečne stojí pred nami úloha zdokonaľovať systém plánovitého riadenia v stavebníctve s cieľom zvýšiť výkonnosť, efektívnosť a kvalitu práce.

Nezáleží na poradí hlavných smerov tejto orientácie. Všetky treba čo najskôr zrealizovať a uviesť do života. A touto cestou aj pôjdeme.

Sú spracované opatrenia krátkodobé, t. j. tie, ktoré musíme uskutočniť ihneď, pretože od nich záleží včasné a úspešné plnenie plánovaných úloh roku 1982 a dlhodobé, ktoré majú vytvoriť dobré podmienky pre splnenie úloh 7. päťročnice i úspešný štart do rokov 8. päťročnice.

V skratke možno prvú skupinu, dodatkom k tomu čo už tu bolo povedané, charakterizovať ako opatrenia, ktoré majú: do konca mája vyrovnať výpadok stavebných prác zo zimných mesiacov a zabezpečiť ďalšie plynulé plnenie plánovaných úloh; koncentrovať stavebné kapacity na záväzné úlohy štátneho plánu, na stavby osobitnej časti plánu, do prioritných oblastí, na komplexnú bytovú výstavbu a stavby plánované na dokončenie v roku 1982; uprednostňovať predovšetkým

stavby palivovoenergetickej základne, prednostne zabezpečoval investičnú výstavbu v miestach sústredenej výstavby, zvyšovať vnútornú výkonnosť stavebníctva na základe širšieho uplatňovania intenzívnych faktorov, najmä technického rozvoja, progresívnych foriem organizácie práce, komplexnej racionalizácie a vyššieho využitia základných prostriedkov.

Možno ďalej uviesť, že treba prispôsobiť výrobu stavebných hmôt, včítane sortimentu a kvalitatívnej skladby, úlohám plánu tohto roku; zabezpečoval stabilizáciu výrobných robotníkov a posilňovať vybrané robotnícke profesie, posilniť princíp zásluhovosti v mzdovej politike a účinnejšie využívať hmotnú zainteresovanosť, sústredil pozornosť na zaostávajúce podniky s cieľom dosiahnuť obrat vo zvýšení ich výkonností a množstvo ďalších úloh, ktoré tu všetky nemožno vymenovať.

Pri sústredení sa na tieto oblasti by sme mali úspešne splniť úlohy plánu roku 1982, ako nás o tom vo vláde SSR ubezpečil aj minister stavebníctva.

Pochopiteľne, nestačí sa koncentrovať iba na krátkodobé úlohy tohoto roku Pred nami sú náročné úlohy 7 päťročnice. Všetky veci okolo strednodobého plánu nie sú ešte uzavreté Aj tak však možno rozbiehať podstatnú časí riešení na ich zabezpečenie. Sú prelo súčasne s krátkodobými opatreniami prijímané aj koncepčné opatrenia k zabezpečeniu úloh odvetvia stavebníctva v podmienkach 7 päťročnice.

Uvedené smery východísk, pravda, iba všeobecne charakterizujú problémy a ponúkajú východiská. Bude konkrétnou úlohou ministerstva stavebníctva, výrobne hospodárskych jednotiek, podnikov, závodov, stavebných správ, rozmeniť tieto všeobecné zásady na "drobné" a za pomoci ostatných odvetvových i prierezových rezortov i celej vlády uviesť ich do života.

Budeme prísne kontroloval, či sa tak stane.

Spomenuli sme už, súdružky, súdruhovia, že na ťažkostiach stavebníctva sa podieľajú aj iní účastníci stavania z dodávateľskej, ale aj z investorskej sféry. Všetci si musia svoje povinnosti presne a včas plniť, ak máme problémy úspešne zvládnuť.

Musí napríklad zmiznúť z investičnej výstavby prax výnimiek z projektovej prípravy. Veď rýchla a efektívna realizácia každej stavby ju predpokladá priamo vedecky rozanalyzovať a pripraviť taký plán výstavby, ktorý umožní zabezpečiť plynulý priebeh prác s najracionálnejším použitím materiálov, strojov a ľudí. Takáto príprava stavby vyžaduje však včasný a dokonalý projekt. Žiaľ, dosť často si investor neplní túto základnú povinnosť k dodávateľovi. Ani iné dodávateľské rezorty nie sú bez viny na často komplikovanom priebehu výstavby.

Z ďalších problémov stavania, dovoľte mi, pre krátkosť času, spomenúť aspoň jeden-dva.