osobitne zákonom SNR. Navrhuje sa, aby obdobne ako vo veciach sociálneho zabezpečenia, aj v konaní pred štátnym notárstvom zastupoval maloleté dieťa ako opatrovník ONV, ktorý má na kvalifikované vykonávanie tejto činnosti najlepšie predpoklady.

Novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 131/1982 Zb. sa upravili aj niektoré ustanovenia týkajúce sa lehôt zhotovenia vecí podľa zmluvy, lehôt na vykonanie opravy alebo úpravy veci podľa zmluvy a lehoty na bezplatné odstránenie vady vadne opravenej alebo upravenej veci. Úprava sa vykonala tak, že sa z predchádzajúcich ustanovení Občianskeho zákonníka vypustilo výslovné uvedenie stupňa národného výboru, ktorý je oprávnený ustanovovať lehoty, v ktorých sú organizácie zhotovujúce veci na zákazku alebo poskytujúce služby povinné najneskoršie vec zhotoviť, vykonať opravu alebo úpravu veci, alebo bezplatne opraviť vadne opravenú alebo upravenú vec.

Právomoc ustanoviť uvedené lehoty vykonávali od 1. apríla 1964, kedy nadobudol účinnosť Občiansky zákonník, až do 30. júna 1969 krajské národné výbory. V SSR boli však krajské národné výbory dňom 1. júla 1969 zákonom SNR č. 72/1969 Zb. o niektorých opatreniach v organizácii a pôsobnosti národných výborov v SSR zrušené. Ich pôsobnosť prešla sčasti na ústredné orgány štátnej správy a sčasti na ONV. Pokiaľ ide o právomoc krajských národných výborov ustanovovať uvedené maximálne lehoty, táto právomoc prešla dňom účinnosti zákona SNR, t. j. dňom 1. júla 1969 na ONV. Okresné národné výbory túto právomoc vykonávajú až doteraz.

Keďže zákonom SNR č. 139/1982 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o národných výboroch a upravuje pôsobnosť mestských národných výborov na niektorých úsekoch štátnej správy, došlo k posileniu postavenia a k rozšíreniu pôsobnosti MsNV, najmä MsNV prvej kategórie, a to i presunom časti pôsobnosti z ONV, je opodstatnené, aby sa v predloženom návrhu zákona prihliadalo i na túto skutočnosť. Tým viac, že postavenie MsNV sa posilnilo predovšetkým v oblasti zabezpečovania platených služieb pre obyvateľstvo.

V návrhu zákona, ktorý vám vláda predložila, sa preto otázka právomoci ustanovovať spomenuté lehoty navrhuje riešiť v súlade so zvýšením zodpovednosti MsNV v oblasti zabezpečovania platených služieb pre obyvateľstvo tak, že túto právomoc budú vo významných veľkých mestách a významných kúpeľných mestách, určených nariadením vlády SSR č. 156/1982 Zb., vykonávať mestské národné výbory. Ide o mestá Martin, Nitra, Piešťany, Prešov, Trenčín, Trnava a Žilina, v ktorých pôsobia MsNV prvej kategórie. Okrem toho takúto právomoc bude vykonávať aj MsNV vo Vysokých Tatrách, kde na základe spomenutého nariadenia vlády SSR pôsobí taktiež MsNV prvej kategórie a MsNV

v Banskej Bystrici, ktorý patrí ex lege do prvej kategórie, pretože ide o mesto, ktoré je sídlom kraja.

Po schválení navrhovaného zákona a nadobudnutí jeho účinnosti budú mestské národné výbory v uvedených mestách ustanovovať pre svoj územný obvod lehoty na poskytovanie služieb v rozsahu vymedzenom §§ 250, 253, 273 ods. 1 a 281 ods. 1 novelizovaného Občianskeho zákonníka. V územných obvodoch iných národných výborov budú lehoty pre poskytovanie služieb ustanovovať naďalej okresné národné výbory.

Povaha lehôt ustanovených MsNV prvej kategórie i ONV zostane nezmenená. Naďalej to budú lehoty maximálne, v rámci ktorých musia byť služby najneskoršie poskytnuté. Predpokladá sa však, že prenesením právomoci ustanovovať tieto lehoty aj na MsNV prvej kategórie sa dosiahne určité zlepšenie v poskytovaní služieb vo veľkých mestách a v kúpeľných mestách. Tento predpoklad vychádza z toho, že rozhodujúce kapacity služieb, moderná technika a najkvalifikovanejšie kádre sú sústredené práve vo veľkých mestských aglomeráciách, kde sa nevyskytujú väčšie časové straty pri zvoze a rozvoze opravených, upravených alebo zhotovených vecí občanov. Uvedené MsNV najlepšie poznajú možnosti poskytovania služieb i potreby obyvateľstva miest. Je preto opodstatnený predpoklad, že maximálne lehoty budú kratšie a že sa zvýši aj operatívnosť pri ich ustanovovaní v porovnaní so stavom, keby tieto lehoty mali naďalej ustanovovať len ONV.

Bezo zmeny zostáva aj vymedzenie okruhu organizácií, na ktoré sa ustanovené maximálne lehoty budú vzťahovať. Tak, ako doteraz budú povinné dodržiavať tieto lehoty všetky organizácie, ktoré majú v územnom obvode národného výboru prevádzkárne poskytujúce také služby, na ktorých poskytovanie sa vzťahujú národným výborom ustanovené lehoty. Nepôjde teda iba o organizácie riadené tým národným výborom, ktorý lehoty na poskytovanie služieb ustanoví. Ustanovené lehoty budú v plnom rozsahu záväzné aj pre organizácie riadené národnými výbormi vyšších stupňov, ako aj pre ústredne riadené organizácie poskytujúce spomenuté služby, a to bez ohľadu na to, či pôjde o štátne hospodárske organizácie, družstevné alebo iné organizácie.

Novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 131/1982 Zb. sa doplnil § 397 tohto zákonníka o nový odsek, ktorým sa splnomocňuje vláda SSR ustanoviť nariadením, v ktorých prípadoch a za akých podmienok možno prenechať nehnuteľnosť alebo jej časť na dočasné užívanie na základe predchádzajúceho súhlasu národného výboru. Stupeň národného výboru, ktorého súhlas je potrebný, nie je však ani v tomto prípade v Občianskom zákonníku ustanovený, pretože podľa

článku 91 Ústavy ČSSR v znení ústavného zákona č. 57/1969 Zb. môže sa stupeň národného výboru ustanoviť opäť výlučne zákonom SNR.

V predloženom návrhu zákona sa ustanovuje, že súhlas na prenechanie nehnuteľnosti alebo jej časti na dočasné užívanie v tých prípadoch a za tých podmienok, ktoré ustanoví vláda SSR nariadením, bude vydávať miestny národný výbor. Dôvodom pre zverenie tejto právomoci MNV je skutočnosť, že národné výbory základného stupňa sú najbližšie k občanom, najlepšie poznajú situáciu v obci, vlastnícke a užívacie vzťahy v obci a môžu aj najpružnejšie reagovať na jednotlivé požiadavky občanov.

V mestách a obciach mestského charakteru, v ktorých pôsobia MsNV, budú túto právomoc vykonávať na základe ustanovenia § 26 ods. 2 zákona o národných výboroch mestské národné výbory.

V Bratislave budú túto právomoc vykonávať, ak štatút Národného výboru hlavného mesta SSR Bratislavy neustanoví inak, obvodné národné výbory a v tých mestských častiach, kde pôsobia miestne národná výbory, tieto miestne národné výbory. Pokiaľ ide o Košice, bude túto právomoc vykonávať Národný výbor mesta Košíc, ak vo svojom štatúte nepoverí touto právomocou obvodné národné výbory.

V súvislosti s navrhovanou úpravou právomoci miestnych a mestských národných výborov chcem podčiarknuť, že národné výbory budú požadovaný súhlas vydávať v správnom konaní podľa zákona č. 71/1967 Zb. vo forme rozhodnutia, proti ktorému sa bude možné odvolať na národný výbor vyššieho stupňa.

Súhlas príslušného národného výboru predstavuje pre vlastníka nehnuteľnosti oprávnenie prenechať nehnuteľnosť alebo jej časť na dočasné užívanie. Bez takéhoto oprávnenia by bola dohoda o prenechaní nehnuteľnosti alebo jej časti podľa § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatná.

Občiansky zákonník nie je však jediným právnym predpisom, ktorý upravuje otázky súvisiace s prenechaním nehnuteľnosti na dočasné užívanie. Prenechanie nehnuteľnosti na dočasné užívanie upravujú aj osobitné predpisy, napr. zákon č. 123/1975 Zb. o užívaní pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku, zákon č. 61/1977 Zb. o lesoch a iné. Ustanovenia osobitných predpisov, upravujúce prenechávanie nehnuteľnosti na dočasné užívanie inak, ako to ustanovuje Občiansky zákonník, zostávajú nedotknuté a bude sa postupovať podľa nich. V týchto osobitných predpisoch ide totiž aj o riešenie špecifických otázok súvisiacich s prenechaním poľnohospodárskych a lesných pozemkov na dočasné užívanie v niektorých presne vymedzených prípadoch.

Poslednou novelou § 490 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa z neho v dôsledku jeho celkovej úpravy vypustilo ustanovenie konkrétneho stupňa národného výboru, ktorý je príslušný vydávať súhlas k zmluve

o prevode budovy, ktorá je v súkromnom vlastníctve a k zmluve o prevode alebo prenájme poľnohospodárskeho alebo lesného pozemku. V novom znení tohto ustanovenia sa len všeobecne zakotvuje, že k uvedeným prevodom je potrebný súhlas národného výboru. Určiť konkrétny stupeň národného výboru možno aj v tomto prípade a na tom Istom právnom základe, ktorý som už uviedol, iba zákonom SNR.

V predloženom návrhu zákona sa navrhuje, aby sa vydávanie súhlasu na takéto prevody zverilo taktiež MNV, ktoré sú z hľadiska znalosti miestnych pomerov na vydávanie súhlasu najpovolanejšie. V mestách a obciach mestského charakteru budú túto pôsobnosť vykonávať MsNV.

V tomto zmysle sa novelizoval § 490 ods. 2 Občianskeho zákonníka v súlade s Ústavou ČSSR už zákonom SNR č. 159/1971 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o národných výboroch a upravuje pôsobnosť národných výborov na niektorých úsekoch štátnej správy. Táto úprava pôsobnosti sa uviedla v prílohe E citovaného zákona SNR pod položkou 7. Vzhľadom na, to, že pôsobnosť MNV, týkajúca sa vydávania uvedeného súhlasu, bude uvedená v navrhovanom zákone, v záujme legislatívnej čistoty je potrebné túto položku v zákone SNR č. 159/1971 Zb. zrušiť.

Spomenutý súhlas budú MNV a MsNV vydávať naďalej v správnom konaní podľa zákona č. 71/1967 Zb., takže nedôjde k zvýšeniu s tým spojenej administratívy v porovnaní s doterajším stavom.

Realizácia navrhovaného zákona nebude vyžadovať ani zvýšenie rozpočtových výdavkov, ani nové požiadavky z hľadiska plánu práce národných výborov. Na národných výboroch sú utvorené všetky predpoklady na to, aby úlohy, ktoré pre národné výbory vyplynú po prijatí navrhovaného zákona, boli riadne plnené.

Vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci, z poverenia vlády SSR odporúčam, aby ste predložený návrh zákona SNR schválili.

(Potlesk. )

Predseda Šalgovič, CSc.:

Ďakujem súdruhovi Lazarovi za odôvodnenie návrhu zákona. Prosím spoločného spravodajcu výborov SNR poslanca Viktora A n t a l a, aby podal správu o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch SNR.

Spravodajca Antal:

Vážená Slovenská národná rada,

súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci,

dovoľte, aby som z poverenia výborov SNR uviedol, že vládny návrh zákona SNR o pôsobnosti národných výborov pri vykonávaní niektorých ustanovení Občianskeho zákonníka a notárskeho poriadku pridelilo Predsedníctvo SNR na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru SNR a Výboru SNR pre národné výbory a národnosti. Tieto ho prerokovali na svojich schôdzkach v októbri 1983 a vyjadrili s predloženým vládnym návrhom zákona SNR súhlas.

Týmto zákonom sa upraví pôsobnosť jednotlivých stupňov a druhov národných výborov pri tých úlohách, ktoré vyplynuli z novely Občianskeho zákonníka a notárskeho poriadku, nakoľko v týchto zákonoch to nie je priamo ustanovené, pretože to patrí do pôsobnosti národných rád.

V zákone ide o právnu úpravu

- pôsobnosti ONV pri zastupovaní maloletých detí v konaní pred štátnym notárstvom, ak má byť za opatrovníka namiesto občana určený národný výbor;

- pôsobnosti ONV a MsNV prvej kategórie pri stanovovaní lehôt, v rámci ktorých majú organizácie služieb odstraňovať vady predaných, opravených alebo upravených vecí, ako aj pri poskytovaní niektorých služieb;

- pôsobnosti MNV pri vydávaní súhlasu k niektorým zmluvným vzťahom v prípade prevodu alebo prenechania do užívania nehnuteľnosti.

Navrhovaná úprava pôsobnosti jednotlivých stupňov a druhov národných výborov je v súlade s novelou zákona o národných výboroch, ako aj so závermi 6. zasadania ÚV KSČ a zasadania ÚV KSS z apríla 1982 k úlohám národných výborov po XVI. zjazde KSČ, respektíve inými straníckymi a vládnymi dokumentami.

Možno konštatovať, že výbory SNR, ktorým bol vládny návrh zákona SNR pridelený na prerokovanie ho posúdili zodpovedne a odporúčajú ho Slovenskej národnej rade schváliť.

Opravy, ktoré sa navrhujú v spoločnej správe výborov SNR - máte ich uvedené v tlači 60a - sledujú spresnenie citácie právnych predpisov.

Navrhovaná právna úprava si nevyžiada zvýšené nároky na štátny rozpočet a nebude mať vplyv na plán práce.

Keďže vládny návrh zákona SNR je odôvodnený po každej stránke, je tiež v súlade s obdobným návrhom zákona Českej národnej rady, odporúčam ho Slovenskej národnej rade schváliť a stanoviť jeho účinnosť dňom vyhlásenia.

Ďakujem.

Predseda Šalgovič, CSc.:

Ďakujem poslancovi A n t a l o v i.

Súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, otváram rozpravu o piatom bode programu.

Hlási sa niekto do rozpravy?

(Nikto. )

Pretože sa do rozpravy nikto nehlási, dávam o vládnom návrhu zákona hlasovať.

Kto súhlasí s vládnym návrhom zákona tak, ako ho odporučil spoločný spravodajca poslanec Antal, nech zdvihne ruku!

(Hlasovanie. )

Ďakujem.

Je niekto proti?

(Nikto. )

Zdržal sa niekto hlasovania?

(Nikto. )

Zisťujem, že Slovenská národná rada schválila vládny návrh zákona SNR o pôsobnosti národných výborov pri vykonávaní niektorých ustanovení Občianskeho zákonníka a notárskeho poriadku.

Súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, odporúčam, aby sme spojili rokovanie o šiestom bode programu, a to o vládnom návrhu zákona SNR, ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 207/1988 Zb. o zriadení niektorých ministerstiev a iných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej socialistickej republiky a o siedmom bode programu, ktorým je správa vlády SSR o plnení úloh vedeckotechnického rozvoja a uplatňovaní jeho výsledkov v praxi.

Sú pripomienky k tomuto návrhu? (Neboli. )

Kto je za návrh, aby sme spojili rokovanie o šiestom a siedmom bode programu, nech zdvihne ruku! (Hlasovanie. ) Ďakujem. Je niekto proti? (Nikto. )

Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikto. )

Zisťujem, že Slovenská národná rada schválila spojenie rokovania o šiestom a siedmom bode programu.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 61 a správu výborov SNR k tomuto návrhu ako tlač 61a.

Správa vlády SSR vám bola rozdaná ako tlač 59. Zároveň ste obdržali ako tlač 59a návrh opatrení ústredných orgánov na zabezpečenie hlavných úloh vyplývajúcich z 8. zasadania ÚV KSČ a zasadania DV KSS v dňoch 12. a 13. septembra 1983 k urýchlenému uplatňovaniu výsledkov vedy a techniky v praxi.

Prosím podpredsedu vlády SSR súdruha Václava Vačoka, aby za vládu SSR odôvodnil návrh zákona a uviedol predloženú správu.

Podpredseda vlády SSR Ing. Vačok:

Vážená Slovenská národná rada,

súdružky, súdruhovia poslanci!

Z poverenia vlády SSR dovoľte mi odôvodniť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 207/1968 Zb. o zriadení ministerstiev a iných ústredných orgánov štátnej správy SSR, súčasne uviesť správu vlády o plnení úloh vedeckotechnického rozvoja a uplatňovaní jeho výsledkov v praxi, ako aj návrh opatrení, ktorými Slovenská národná rada a vláda SSR zabezpečuje závery 8. zasadnutia ÚV KSČ a septembrového zasadnutia ÚV KSS.

V mene vlády SSR, odôvodním najprv návrh zákona SNR.

Urýchlené uplatňovanie vedy a techniky v praxi, presadzovanie jednotnej vedeckotechnickej a investičnej politiky, zlepšovanie koordinačnej činnosti ústredných orgánov a zvýšenie autority štátnej správy v tejto oblasti, si v súlade so závermi 8. zasadania ÚV KSČ vyžiadalo ustanoviť Štátnu komisiu pre vedeckotechnický a investičný rozvoj, Slovenskú a Českú komisiu pre vedeckotechnický a Investičný rozvoj - ako kolegiálne ústredné orgány štátnej správy federácie a republík.

Federálne zhromaždenie ČSSR 26. októbra t. r. už schválilo ústavný zákon o zriadení Štátnej komisie pre vedeckotechnický a investičný rozvoj a v súvislosti s tým aj doplnenie zákona č. 133/1970 Zb. o pôsobnosti federálnych ministerstiev. Štátna komisia pre vedeckotechnický a investičný rozvoj v dôsledku toho prevzala úlohy a pôsobnosť doterajšieho Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj a nové úlohy vyplývajúce zo súčasných potrieb rozvoja spoločnosti. Úzka súčinnosť medzi Štátnou, Slovenskou a Českou komisiou pre vedeckotechnický a investičný rozvoj sa zabezpečí okrem iného aj tým, že členmi štátnej komisie budú podpredsedovia vlád ČSR a SSR poverení riadením príslušných národných komisií.

Predsedu štátnej komisie vymenuje prezident republiky, predsedu

českej komisie Predsedníctvo ČNR, predsedu slovenskej komisie Predsedníctvo SNR a členov komisií príslušné vlády.

V nadväznosti na legislatívne práce na oboch federálnych zákonoch sa vypracoval aj návrh zákona SNR, ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 207/1968 Zb. V zmysle neho Slovenská komisia pre vedeckotechnický a investičný rozvoj prevezme úlohy doterajšieho Ministerstva výstavby a techniky SSR a bude plniť aj nové úlohy stanovené uznesením 8. zasadnutia ÚV KSČ a zasadania ÚV KSS. Navrhovanou úpravou sa vytvorí kolegiálny orgán, na čele ktorého bude predseda, ktorý je zároveň podpredsedom vlády SSR.

Podrobnejšie vymedzenie pôsobnosti Slovenskej komisie pre vedeckotechnický a investičný rozvoj určí štatút, ktorý schváli vláda SSR. Štatút vymedzí predovšetkým zásadné otázky, o ktorých bude komisia rozhodovať kolektívne a stanovi aj jej ďalšiu pôsobnosť pri uplatňovaní riadiacich a kontrolných funkcií. Počítame s posilnením realizačnej činnosti komisie a s povinnosťou predkladať vláde SSR koncepčné a programové návrhy či už samostatne alebo so Slovenskou plánovacou komisiou a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy SSR. Pri úprave vzťahov s ostatnými orgánmi štátnej správy SSR vychádzame zo zodpovednosti komisie za vedeckotechnickú a investičnú politiku v hospodárstve riadenom ústrednými orgánmi štátnej správy SSR v úzkej súčinnosti s príslušnými federálnymi orgánmi.

Predpokladáme, že tieto organizačné zmeny umožnia lepšie využívať jestvujúce zdroje, účinnejšie ich sústreďovať na rozhodujúce úlohy, znižovať mieru subjektivizmu a objektívnejšie posudzovať strategické ciele i praktické kroky na ich uskutočňovanie. Osobná zodpovednosť spojená s využívaním kolektívnych vedomostí a skúseností vnesie do riadenia vedeckotechnického rozvoja nové prvky, vedeckejší prístup k riešeniu problémov a účinnejšie zabezpečovanie celospoločenských potrieb. Týmto usporiadaním sa využívajú skúsenosti z obdobného spôsobu riadenia vedeckotechnického a investičného rozvoja v ZSSR a v niektorých ďalších socialistických krajinách.

Predkladaný návrh zákona SNR upravuje aj postavenie riaditeľa Slovenského geologického úradu. Ide o zmenu z doterajšieho postavenia riaditeľa na predsedu Slovenského geologického úradu, čím sa dostane na rovnakú úroveň ako predseda Českého geologického úradu. Táto zmena lepšie vyjadruje postavenie tohto úradu a zvýši aj jeho význam v medzinárodnej spolupráci.

Pri realizácii navrhovanej právnej úpravy sa budú dodržiavať zásady hospodárnosti a nároky na štátny rozpočet sa nezvýšia. V mene vlády SSR vyslovujem presvedčenie, že schválenie uvedeného zákona prispeje k ďalšiemu zvýšeniu účinnosti práce, ku skvalitneniu riadenia a dosiahnutiu užšej koordinácie medzi ústrednými orgánmi štátnej

správy SSR a federálnymi orgánmi pri zabezpečovaní jednotnej vedeckotechnickej a investičnej politiky. Preto navrhujem, aby Slovenská národná rada návrh predloženého zákona schválila.

Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia poslanci!

Dovoľte mi teraz uviesť správu vlády SSR o plnení úloh vedeckotechnického rozvoja, ako i opatrenia ústredných orgánov štátnej správy SSR na zabezpečenie 8. zasadnutia ÚV KSČ a zasadnutia ÚV KSS k urýchlenému uplatňovaniu výsledkov vedy a techniky v praxi. Volíme trocha netradičný postup v tom, že vláda prijme definitívne uznesenie až po vypočutí stanoviska poslancov, čo umožní podnetné námety výborov z dnešnej schôdzky SNR premietnuť do predložených opatrení.

V úvode k predloženým dokumentom chcem pripomenúť, že Slovenská národná rada zaraduje problematiku rozvoja vedy a techniky na svoje zasadnutia už po tretí raz. Minulé i terajšie rokovanie tvoria tak významnú súčasť úsilia straníckych, zákonodarných, štátnych a hospodárskych orgánov za sústavné zvyšovanie efektívnosti nášho národného hospodárstva, v ktorom má vedeckotechnický rozvoj prvoradú úlohu. Ak schôdzka SNR o tejto problematike v roku 1964 sústreďovala hlavnú pozornosť na výstavbu a sformovanie našej výskumnej a vývojovej základne, tak schôdzka SNR v decembri r. 1974 mohla už svoju pozornosť sústrediť na plnšie zapojenie úspešne sa rozvíjajúceho vedeckotechnického potenciálu SSR do riešenia náročných úloh celej československej ekonomiky.

Dnešná schôdzka môže konštatovať, že výskumná a vývojová základňa do konca tejto päťročnice v SSR dosiahne okolo 31 % z celoštátneho rozsahu. Skutočnosť, že sa takmer celá táto základňa vybudovala v našom zriadení a že ju v podiele počtu pracovníkov a podiele výdavkov z národného dôchodku pripadajúcich na jedného obyvateľa, môžeme porovnávať s priemyselne najvyspelejšími štátmi sveta, právom považujeme za veľkú prednosť a vymoženosť socialistickej výstavby.

Výskumný a vývojový potenciál SSR je dnes zapojený do riešenia rozhodujúcich úloh štátneho plánu technického rozvoja a jeho prínos z realizácie vyriešených výskumných úloh predstavuje takmer 32 % z celoštátneho rozsahu. Podrobnejšie sú tieto údaje obsiahnuté v predloženej správe vlády SSR, ktorú ste obdržali. Táto správa, spolu s navrhnutými opatreniami ml umožňuje, aby som sa vo svojom vystúpení venoval len niektorým zásadnejším otázkam.

Ak hodnotíme dosiahnuté výsledky, môžeme povedať, že tvorivá práca nášho vedecko-výskumného potenciálu v uplynulom období

významnou mierou prispela k uspokojovaniu našich potrieb, najmä k rastu produktivity práce, k racionalizácii spotreby palív, energie a materiálov a k získavaniu ich nových zdrojov, podieľala sa na zvyšovaní technickej úrovne výroby, prispela k zvyšovaniu poľnohospodárskej výroby, budovaniu materiálno-technickej základne stavebníctva, ako aj k zlepšovaniu starostlivosti o zdravie obyvateľstva, služieb a ochrane životného prostredia. Zvládli sme náročnú výstavbu a prevádzku Jadrových elektrární i výrobu niektorých ich zariadení, viaceré výrobky súčiastkovej základne elektrotechniky a mikroelektroniky, počítačové systémy, zložité petrochemické výroby a technológie, chemické vlákna a agrocheamikálie, nové postupy v poľnohospodárstve, stavebníctve a ďalších odvetviach nášho národného hospodárstva.

Zmenené vonkajšie i vnútorné ekonomické podmienky nás však vedú k tomu, aby sme kritickejšie posudzovali dosiahnuté výsledky a vytvárali podmienky pre účinnejšie využívanie našich možností a zdrojov. Preto vláda SSR v predloženej správe konštatuje, že napriek uvedeným a ďalším úspechom, rýchlosť ani rozsah uplatňovania vedeckotechnických poznatkov v praxi nezodpovedá potrebám intenzívneho rozvoja čs. ekonomiky a uspokojovaniu neustále rastúcich potrieb spoločnosti. Nevyužívajú sa v plnej miere možnosti, ktoré máme k dispozícii a ktoré nám poskytuje socialistické zriadenie. Nepodarilo sa ešte dôsledne prebojovať obrat v uskutočňovaní strategickej línie, smerujúcej k podstatnému a sústavnému zvyšovaniu efektívnosti výroby, hospodárnosti a kvality každej práce, k zefektívňovania investičnej výstavby výraznejšej aplikácii svetových poznatkov a prenikavejšiemu prehĺbeniu medzinárodnej socialistickej spolupráce.

8. zasadanie ÚV KSČ a septembrové zasadanie ÚV KSS do hĺbky a v celej šírke analyzovali tieto problémy a ukázali aj cesty a východiská, ako ich riešiť. Konkretizáciu týchto záverov uskutočňuje vláda SSR predloženým návrhom opatrení.

Zamerané sú predovšetkým:

1. Na systémové opatrenia, ktoré majú prispieť k zdokonaleniu celého mechanizmu riadenia, plánovania, financovania a stimulovania, k prehĺbeniu vedeckotechnickej a ekonomickej spolupráce so ZSSR a ostatnými členskými štátmi RVHP tak, aby celá sústava riadenia doslova vťahovala výsledky vedy a techniky do spoločenskej praxe.

2. Na riešenie najdôležitejších vecných úloh, zameraných na dosiahnutie rozhodujúcich celospoločenských cieľov, ktoré stanovil XVI. zjazd KSČ a zjazd KSS a konkretizovalo ich 8. zasadnutie ÚV KSČ a zasadnutie ÚV KSS.

3. Na zrušenie, novelizáciu, alebo vydanie nových predpisov v riadení vedeckotechnického a investičného rozvoja, ktoré by účinnejšie

prekonávali bariéry, odstraňovali byrokratizmus a znižovali administratívnu náročnosť pri uplatňovaní vedeckotechnického rozvoja.

Všetky tieto opatrenia majú výrazne ovplyvniť predovšetkým znižovanie energetickej a materiálovej náročnosti ekonomiky, rast spoločenskej produktivity práce, najmä komplexnou mechanizáciou a automatizáciou výrobných í nevýrobných procesov, zvyšovanie akosti výrobkov tak, aby uspokojovali naše vnútorné potreby i potreby zahraničného obchodu, prispieť k riešeniu sebestačnosti v základných zdrojoch výživy, ako aj k ochrane zdravia obyvateľstva a zlepšovaniu životného prostredia.

Osobitne chcem vyzdvihnúť opatrenia zabezpečujúce splnenie úloh Štátneho cieľového programu 02 "Racionalizácia spotreby palív a energií", pretože práve v ňom sú obsiahnuté významné nielen krátkodobé, ale aj dlhodobé úlohy, ďalej na využívanie tepla z jadrových elektrární a geotermálnej energie, vrátane hľadania ďalších jej zdrojov. Pripravený je projekt na využitie geotermálnej vody v obytnom súbore v Galante s 1100 bytmi, v 600 lôžkovej nemocnici a ďalších objektoch, pričom sa predpokladá po skúsenostiach využiť tento prírodný zdroj tepla aj v ďalších lokalitách.

Veľkú pozornosť v opatreniach venujeme vyhľadávaniu nových zdrojov surovín, najmä nových ložísk ropy a zemného plynu, rudných surovín, lepšiemu využívaniu magnezitu a drevnej hmoty.

Rozsiahla časť opatrení je zameraná na ďalší rast produktivity práce. Tu by som chcel osobitne vyzdvihnúť využívanie prostriedkov elektroniky, mikroelektroniky, výpočtovej techniky, priemyselných robotov a manipulátorov, ako aj ďalších prvkov komplexnej mechanizácie a automatizácie. V programe využívania výpočtovej techniky rátame s prevažným uplatňovaním našich počítačových systémov a počítačov vyrábaných socialistickými štátmi. Umožňuje nám to skutočnosť, že ich parametre sa vo viacerých prípadoch vyrovnávajú svetovej úrovni. Z tohto hľadiska zvláštnu pozornosť venujeme využívaniu mikro - a minipočítačových systémov radu SMEP, a to tak na automatizáciu výrobných procesov, ako aj využitie v predvýrobných etapách, najmä pri konštrukcii strojov, zariadení a v projektovej činnosti.

Musím však povedať, že vo vzrastajúcej miere sa nám tu prejavujú problémy v schopnosti užívateľskej sféry rýchlo a pohotovo uplatňovať túto progresívnu techniku v praxi, a to zväčša pre nepripravenosť kádrov. Sme v situácii, že v nejednom prípade dokážeme vyrobiť viac techniky ako je prax pripravená upotrebiť ju. V nadväznosti na uznesenia vlády ČSSR, ako i vlády SSR kladieme si v opatreniach, ktoré dnes prerokúvame, za úlohu veľmi cieľavedome pripravovať pracovníkov pre výskumno-vývojová, konštrukčné a projekčné zložky tak, aby boli spolu s dodávateľmi schopní rozvíjať a uplatňovať elektronizáciu, robotizáciu a ďalšie automatizačné prvky vo všetkých výrobných a nevýrobných procesoch.

Velkú pozornosť venujeme rozvoju a využitiu výsledkov biologických vied. Ak tu doteraz ťažisko práce bolo v rozvíjaní výskumu, v predložených opatreniach sa už naše úsilie presúva aj na realizáciu, do konkrétneho uplatnenia biotechnológií najmä v poľnohospodárstve, potravinárskom, chemickom a farmaceutickom priemysle.

Vedeckotechnický rozvoj, to nie sú len veľké a zložité technické riešenia, ale aj komplex menších inovačných a racionalizačných opatrení uskutočňovaných vo všetkých oblastiach nášho života. Preto sa usilujeme, aby vedeckotechnický pokrok prenikal aj do miestneho hospodárstva, služieb, domácností, do oblasti kultúry, využívania voľného času a ďalších oblasti nášho života.

Tieto a obdobné ďalšie problémy sme do predložených opatrení nezahrnuli preto, lebo si ich jednotlivé rezorty rozpracovávajú samy, pričom koordináciu ich zabezpečovania a súhrnnú kontrolu ich plnenia bude vykonávať v rámci ročného hodnotenia plánu technického rozvoja Slovenská komisia pre vedeckotechnický a investičný rozvoj.

jednou z rozhodujúcich ciest uplatňovania výsledkov vedeckotechnického rozvoja v praxi je investičná výstavba. Opatrenia na tomto úseku orientujeme na výraznejšiu väzbu investorskej a projektovej prípravy s výsledkami vedy a techniky. Ide tu o realizovanie takých investičných akcií, v ktorých sa uplatnia najpokrokovejšie poznatky vedeckotechnického rozvoja, ktoré majú charakter modernizácie a výrazným spôsobom ovplyvnia akosť výrobkov tak, aby boli konkurencieschopné na zahraničných trhoch alebo obmedzovali náš dovoz predovšetkým z nesocialistických štátov.

Pri zabezpečovaní tejto náročnej úlohy opatrenia orientujeme na zvyšovanie kvalitatívnej úrovne predprojektovej prípravy, využívanie variantných riešení, územnoplánovacej prípravy a skvalitnenie expertíznej činnosti. Obzvlášť chceme zvýšiť účasť projektových organizácií na predplánovacích prácach, pri spracúvaní štátnych programov a rozvojových štúdií a zároveň posilniť postavenie technológov v štruktúre pracovníkov projektových organizácií. Usilujeme o to, aby sa vytvoril systém úzkej vzájomnej spolupráce projektových organizácii s výskumnými, vývojovými, konštrukčnými a inými predvýrobnými útvarmi. Po takomto dobudovaní projektových kapacít chceme lepšie využívať aj architektonické a urbanistické súťaže tak, aby sa stali jedným zo základných nástrojov zefektívňovania výroby.

Rozhodujúcim nástrojom plnenia vytýčených úloh je plán. Preto sa aj predložené opatrenia musia premietnuť do plánov výskumu a vývoja, investičnej výstavby, výroby a ďalších časti národohospodárskeho plánu.