Keďže sa nikto nehlási, vyhlasujem rozpravu o druhom bode programu za skončenú.
Chce sa spoločný spravodajca výborov súdruh Bíroš vyjadriť?
Spravodajca Ing. Bíroš: Nie.
Podpredseda Ing. Gregor:
Súdružky a súdruhovia, pristúpime k hlasovaniu. Kto súhlasí s vládnym návrhom zákona, ako ho odporučil spoločný spravodajca výborov súdruh Bíroš, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. )
Je niekto proti?
(Nikto. )
Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikto. )
Zisťujem, že SNR schválila vládny návrh zákona SNR o štátnom rozpočte SSR na rok 1985.
Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci,
vláda SSR predložila Slovenskej národnej rade na prerokovanie a schválenie vládny návrh zákona SNR o notárskych poplatkoch a vládny návrh zákona SNR o súdnych poplatkoch z dôvodov potreby pružne a včas reagovať na prípadné zmeny cenových relácií a na zabezpečenie riadnej správy notárskych a súdnych poplatkov. Pretože ide o blízku problematiku odporúčam, aby sme rokovanie o treťom bode spojili.
Sú pripomienky k tomuto návrhu?
(Neboli. )
Kto je za návrh, aby sme spojili rokovanie o treťom a štvrtom bode programu, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. )
Je niekto proti?
(Nikto. )
Zdržal sa niekto hlasovania?
(Nikto. )
Zisťujem, že sme schválili navrhovaný postup.
Vládne návrhy zákonov ste dostali ako tlač 90 a 91 a spoločné správy výborov ako tlač 90a a 91a.
Prosím ministra financií SSR súdruha Františka Mišejeho, aby za vládu SSR návrhy oboch zákonov odôvodnil.
Minister financií SSR Ing. Mišeje:
Vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci,
vláda SSR predkladá Slovenskej národnej rade na prerokovanie a schválenie vládny návrh zákona SNR o notárskych poplatkoch a vládny návrh zákona SNR o súdnych poplatkoch.
Potreba novo upraviť oba doteraz platné zákony o notárskych poplatkoch i o súdnych poplatkoch spočíva najmä v tom, že vzhľadom na pomerne značný časový odstup stratili základné princípy týchto právnych predpisov, i samotné sadzby poplatkov, svoju účinnosť a sú už dnes prekonané sociálno-politickým a ekonomickým vývojom spoločnosti.
Platná zákonná úprava notárskych poplatkov z dedičstva, darovania a odplatného prevodu nehnuteľností platí od roku 1964, ale svojou základnou koncepciou poplatkov z dedičstva a darovania nadväzuje na starú daň z obohatenia z roku 1921. Doteraz platné sadzby poplatkov z dedičstva a darovania vychádzajú z predpokladu, že občan dedením, resp. darovaním získava nový majetok a dochádza teda k bezprácnemu obohacovaniu, a preto štát má právo sa podieľať na tomto novom majetkovom prospechu.
Zákon o súdnych poplatkoch pochádza z roku 1966, pritom však výška poplatkov je takmer totožná so sadzbami, ktoré platili ešte v roku 1959.
Dane a poplatky, ktoré platí obyvateľstvo, majú priamu nadväznosť na typy a formy vlastníctva a s nimi spojené usporiadanie výrobných vzťahov. V socialistickej spoločnosti majú preto tieto finančné nástroje výrazne odlišný charakter ako v spoločnosti kapitalistickej. Vyplýva to zo zásadných rozdielov v chápaní i funkciách vlastníctva, ktoré predurčuje i základnú funkciu týchto finančných nástrojov.
V dobe súkromno-kapitalisticikých vlastníckych vzťahov vychádza funkcia poplatkov predovšetkým z toho, že majetok, vrátane výrobných prostriedkov, sa sústreďuje v rukách jednotlivcov. V súčasnej etape budovania rozvinutej socialistickej spoločnosti, ktorá sa rozvíja na vlastnej socialistickej ekonomickej základni a pri prehlbujúcej sa morálno-politickej jednote pracujúcich, tvorba i funkcia osobného
vlastníctva občanov stále viac vychádza z tejto základne a napomáha rozvoju socialistického človeka. Preto i finančné vzťahy treba upravovať tak, aby boli v súlade s daným stupňom vývoja socialistickej spoločnosti.
Z tohto hľadiska treba posudzovať i oblasť doteraz platných notárskych poplatkov, ktorých praktická aplikácia sa už dostáva do rozporu s dosiahnutým stupňom vývoja vlastníckych vzťahov socialistickej spoločnosti. Tým, že sa notárske poplatky dotýkajú prakticky každého občana, ich úprava má vysoký politický význam.
Majetok našich občanov má v súčasnej dobe prevažne povahu osobného vlastníctva a pochádza zo zdanených pracovných príjmov. Pokiaľ ešte existuje súkromný majetok, stratil svoj pôvodný charakter a jeho význam je najmä z vývojového hľadiska okrajový.
Preto doterajšia intenzita spoplatňovania majetku v osobnom vlastníctve sa javí ako neprimeraná tvrdosť voči občanom a v celom rade prípadov dochádza aj k určitým sociálnym problémom najmä pri dedení medzi najbližšími príbuznými. Tak napr. v prípadoch úmrtia jedného z manželov sú pozostalý manžel a nezaopatrené deti povinní zaplatiť neprimerane vysoký, progresívne odstupňovaný poplatok zo zdedeného majetku i napriek tomu, že rodina nový majetok nezískala, naďalej ho užíva a majetok bude slúžiť osobným potrebám členov rodiny. K obohateniu nedochádza, ba naopak, príjem a dosiahnutá životná úroveň rodiny sa úmrtím jedného z manželov vo väčšine prípadov znižuje.
Vážnym nedostatkom súčasne platnej právnej úpravy je aj skutočnosť, že podstatne vyššou intenzitou spoplatňuje bezodplatné prevody nehnuteľností pri dedení a darovaní ako odplatné prevody nehnuteľností. Za takéhoto stavu občania v mnohých prípadoch uzatvárajú fingované kúpno-predajné zmluvy, kde je notársky poplatok nižší, i keď v skutočnosti ide o darovanie najmä medzi rodičmi a deťmi.
V dôsledku všetkých týchto skutočností je nepochybné, že doterajší systém progresívneho spoplatňovania prevodov a prechodov majetku sa postupne dostal do rozporu so súčasným stupňom rozvoja spoločnosti.
S ohľadom na funkciu majetku v osobnom vlastníctve, na spôsob jeho užívania a na ciele, ktoré sú občanmi sledované pri jeho prevodoch, je doterajšie poplatkové zaťaženie tohto majetku neodôvodnene vysoké.
Ďalším dôvodom na vypracovanie návrhu nového zákona o notárskych poplatkoch je aj pripravovaná nová právna úprava o cenách stavieb, pozemkov a porastov, ktorá má nedobudnúť účinnosť 1. januárom 1985. Realizácia tejto právnej normy, vychádzajúca z aktualizovaných stavebných nákladov nehnuteľností, by pri ponechaní doterajších progresívnych poplatkových sadzieb viedla k neodôvodnenému poplatkovému zaťaženiu obyvateľstva.
Z toho, čo som doteraz uviedol jednoznačne vyplýva, že navrhovaný nový zákon o notárskych poplatkoch sme koncipovali na úplne a zásadne nových pricípoch vo väzbe na dosiahnutý stupeň rozvoja našej spoločnosti a tomu zodpovedajúce chápanie funkcií osobného vlastníctva a majetku občanov. Zákon odstraňuje doterajšiu politicky a ekonomicky už neodôvodniteľnú výšku poplatková tým vychádza v ústrety oprávneným požiadavkám na zmenu súčasného stavu, a tak významne posilňuje, i v oblasti poplatkov životné a sociálne istoty občanov.
Dovoľte, vážené súdružky a súdruhovia, uviesť niektoré najdôležitejšie zmeny navrhovanej právnej úpravy notárskych poplatkov.
Vládny návrh zákona predpokladá namiesto doterajších progresívnych sadzieb zaviesť lineárne sadzby, a to jednotne pre všetky druhy prevodov, ovšem diferencovane podľa zákonom určených skupín príbuzenského vzťahu alebo iného osobného pomeru.
Pri prvej skupine osôb - manžel, deti, vnuci a rodičia, sa navrhuje schváliť notárske poplatky z prevodu nehnuteľností, z dedičstva a darovania vo výške 1 % z hodnoty prevádzaného majetku, najmenej však 100 Kčs u každého poplatníka - doteraz to bolo 5-25 %. Pri tejto skupine osôb dochádza k zásadne novej úprave a práve tu sa výrazne prejavuje nový prístup v spoplatňovaní osobného vlastníctva.
V primeranej miere sa tieto nové princípy a prístupy premietajú i pri druhej skupine osôb, do ktorej patria súrodenci, starí rodičia a osoby, ktoré žili s poručiteľom najmenej po dobu 1 roka pred smrťou v spoločnej domácnosti. V tejto skupine sa navrhuje jednotná sadzba poplatku z prevodu nehnuteľnosti, z dedičstva a darovania vo výške 5 % z hodnoty majetku, najmenej však 200 Kčs u každého poplatníka - doteraz to bolo 12-30 %.
Pri dedení a darovaní medzi osobami v tretej skupine - ide o ostatné osoby nepatriace do I. ani do II. skupiny, sa navrhuje jednotná sadzba 20 % z hodnoty prevádzaného majetku.
Navrhovanú intenzitu spoplatnenia nie je však možné pripustiť pri prípadnom nadobúdaní vecí zo súkromného vlastníctva, alebo do súkromného vlastníctva, a preto sa navrhuje pri prevode takéhoto majetku zvýšiť určené lineárne sadzby na dvojnásobok. V tomto sa tiež politicky i ekonomicky vyjadruje diferencovaný prístup v spoplatňovaní majetku občanov zodpovedajúci danej etape vývoja našej socialistickej spoločnosti.
Pokiaľ ide o spoplatňovanie prevodov hnuteľného majetku treba uviesť, že vzhľadom na rast životnej úrovne obyvateľstva a s tým súvisiacu vybavenosť domácností hnuteľným majetkom, ako sú napr. automatická práčka, chladnička, farebný televízor, vybavenosť nábytkom a jeho doplnkami a pod., vládny návrh zákona predpokladá oslobodiť hnuteľný majetok v osobnom vlastníctve do hodnoty 50 000 Kčs. V súčasnej dobe je od poplatku, podľa doteraz platného zákona, oslobodený hnuteľný majetok v osobnom vlastníctve iba do hodnoty 3000 korún. Cieľom tohoto návrhu je nespoplatňovať ten hnuteľný majetok, ktorý sa v súčasnosti považuje za bežné vybavenie domácnosti.
Významný nový moment prináša navrhovaná právna úprava v tom, že bezodplatné nadobudnutie majetku dedením a darovaním medzi príbuznými a inými blízkymi osobami bude mať rovnakú sadzbu ako odplatné nadobudnutie majetku, čím odpadnú spoločensky i humánne nevhodné situácie, keď potomci nútili rodičov ku kúpno-predajnému prevodu majetku pred smrťou s poukazom na jeho poplatkovú výhodnosť a pod. Týmto opatrením so vytvoria lepšie predpoklady na dodržiavanie právneho poriadku a nová právna úprava by mala pozitívne vplývať i na upevňovanie právneho vedomia našich občanov.
Medzi racionálne zmeny novej právnej úpravy treba zaradiť i rozšírenie oslobodenia od notárskeho poplatku z dedičstva a darovania vkladov na vkladných knižkách "na doručiteľa" a bežných účtov s tým, že sa ponecháva doterajšie oslobodenie vkladov na vkladných knižkách "na meno" a na sporožírových účtoch. Uvedeným opatrením sledujeme cieľ zabezpečiť väčšiu právnu istotu medzi dedičmi a i touto formou podporiť myšlienku sporivosti a záujem občanov o ukladanie peňazí na vkladné knižky namiesto ich neužitočného sústreďovania v domácnostiach.
S cieľom zosúladiť výšku jednotlivých poplatkov s nákladmi štátneho notárstva, ktoré sú spojené s konkrétnym úkonom, navrhujeme v právnej úprave vykonať niektoré zmeny aj pri notárskych poplatkoch za úkony. Ide spravidla o jednorazové platby občanov za úkony vykonané na ich žiadosť a v ich záujme, ako je napr. overenie odpisov listín, osvedčenie pravosti podpisu, vyhotovenie notárskej zápisnice, rôznych osvedčení a pod. Súčasne bolo potrebné zjednotiť výšku týchto poplatkov i s úrovňou obdobných úhrad vyberaných podľa iných právnych predpisov, najmä podľa sadzobníka správnych a súdnych poplatkov.
Notárske poplatky z majetku nadobúdaného zo socialistického alebo do socialistického vlastníctva sa obdobne ako doteraz nebudú vyberať.
Toľko, vážené súdružky a súdruhovia k významu a rozhodujúcim zmenám, ktoré navrhujeme vykonať v novom zákone o notárskych poplatkoch.
Teraz dovoľte uviesť niektoré základné momenty z nového zákona o súdnych poplatkoch.
Podstatou návrhu zákona SNR o súdnych poplatkoch je úprava výšky poplatkov tak, aby prispeli predovšetkým k posilneniu ich výchovnej fukcie v smere znižovania počtu neodôvodnených a neuvážených žalôb.
Súdne poplatky sa vyberajú za činnosť súdov v občianskom súdnom konaní, za úkony vykonávané správami súdov a za niektoré úkony prokuratúry.
jedným z poslaní týchto poplatkov je aj čiastočne kryť náklady, ktoré vznikajú štátu výkonom súdnictva v občianskoprávnych veciach. Súčasne platný zákon a hlavne sadzby súdnych poplatkov už neplnia v plnom rozsahu túto úlohu. Nekrytie pôvodine určenej časti nákladov za výkon súdnictva v občianskoprávnych veciach ovplyvnila i nová úprava telekomunikačných taríf, poštových poplatkov, cien elektrickej energie a palív, vykonaná v rokoch 1979-1980. Na tieto zmenené cenové relácie bežne reaguje iba percentná sadzba poplatku, a preto sa navrhovaný nový zákon dotýka predovšetkým poplatkov určených pevnou sumou.
Z rozboru činnosti súdov za posledné roky jednoznačne vyplýva, že neúmerne vzrastá počet často neodôvodnených a neuvážených žalôb a návrhov na začatie súdneho konania, a tak dochádza k celkovému nárastu sporov v občianskoprávnych veciach.
Ak napríklad počet vybavených právoplatných návrhov v občianskoprávnych veciach bol v roku 1971 vyše 63 tis. prípadov, tak v roku 1983 vzrástol už na viacej ako 117 tis. prípadov, teda takmer na dvojnásobok. Pritom spory o určenie vlastníctva vzrástli z 11 tis. prípadov až na 42 tis. prípadov.
Preto cieľom a politickým zmyslom novej právnej úpravy je najmä zvýšiť výchovné pôsobenie súdnych poplatkov na dobrovoľné plnenie povinností občanov voči spoluobčanom, organizáciám a spoločnosti, ale aj obmedzenie neuváženého podávania návrhov žalôb.
Dôvodom vydania novej právnej úpravy je aj odstránenie niektorých nejasností zákona, ktoré sú v súčasnej dobe riešené judikatúrou.
Navrhované zmeny právnej úpravy súdnych poplatkov možno rozčleniť do dvoch základných skupín, a síce navrhuje sa, po prvé, zaviesť niektoré nové poplatky, a po druhé, niektoré poplatky upraviť čo do výšky sadzby.
Pokiaľ ide o zavedenie nových poplatkov možno uviesť napr. nový poplatok z návrhu na začatie konania na ochranu osobnosti a nový poplatok za pomoc súdu pred nariadením výkonu rozhodnutia. Dôvodom ich zavedenia je rast počtu týchto súdnych úkonov, ako aj ich obťažnosť a časová náročnosť.
Pokiaľ ide o zvýšenie sadzby, zvyšuje sa napr. doterajší poplatok z návrhu na začatie konania, ak nemožno predmet súdneho konania
oceniť peniazmi. Taktiež sa zvyšuje poplatok z návrhu na obnovu konania. Pri návrhu na určenie otcovstva vrátane zapretia otcovstva sa navrhuje zvýšiť poplatok z doterajších 100, - Kčs na 200, - Kčs a u socialistických organizácií sa zvyšuje sadzba poplatku za zápis do podnikového registra a podobne. Dôvodom úpravy viacerých sadzieb súdnych poplatkov je potreba zabezpečiť primerané krytie nákladov súdov spojených s výkonom súdnictva v občianskoprávnych veciach. Medzi významné zmeny racionalizačného charakteru v obidvoch predložených vládnych návrhoch zákonov patrí aj návrh na zvýšenie hranice možnosti platenia poplatkov kolkovými známkami z doterajších 400, - Kčs na 1000, - Kčs.
Vážené súdružky, vážení súdruhovia,
oba vládne návrhy zákona SNR o notárskych i súdnych poplatkoch boli prerokované so všetkými zainteresovanými orgánmi, ktoré s nimi vyslovili zásadný súhlas.
Podľa prepočtu, ktorý sme vykonali na základe výsledkov roku 1983, navrhovaná úprava notárskych poplatkov predstavuje zníženie príjmov štátneho rozpočtu SSR približne o 70 mil. Kčs, ktoré ovplyvňuje najmä podstatné zníženie sadzby notárskych poplatkov pri všetkých druhoch prevodov majetku medzi najbližšími príbuznými.
Pokiaľ ide o zákon SNR o súdnych poplatkoch, jeho prijatím nevzniknú požiadavky na štátny rozpočet SSR a vo vzťahu k zvýšeniu príjmov možno reálne predpokladať vplyv približne o 5 mil. Kčs.
Prijatím navrhovaných zákonov nepredpokladá sa zvýšenie administratívy ani zvýšenie počtu pracovníkov, ba naopak, zjednotenie sadzieb poplatkov a možnosť platenia kolkovými známkami až do výšky 1000, - Kčs bude znamenať zjednodušenie a zracionalizovanie poplatkového konania.
Predložené návrhy sú vecne i obsahovo zhodné s obdobnými návrhmi zákonov, ktoré sa súčasne pripravili a predložili na schválenie i v ČSR.
V zmysle článku 12 ústavného zákona o československej federácii dane a poplatky možno ukladať len na základe zákona, pričom pôsobnosť medzi zákonodarnými orgánmi federácie a republík je rozdelená tak, že zákon o notárskych poplatkoch a zákon o súdnych poplatkoch spadá do kompetencie SNR.
Z uvedených dôvodov sa obidva zákony predkladajú na schválenie dnešnému rokovaniu SNR.
Z poverenia vlády SSR navrhujem, aby Slovenská národná rada zákon o notárskych poplatkoch a zákon o súdnych poplatkoch schválila.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk. )
Podpredseda Ing. Gregor:
Ďakujem súdruhovi M i š e j e m u za odôvodnenie oboch návrhov zákonov.
Prosím spoločného spravodajcu výborov SNR poslanca Kamila Brodzianskeho, aby nás oboznámil so stanoviskom výborov k vládnym návrhom zákonov.
Poslanec JUDr. Brodziansky:
Vážená Slovenská národná rada,
vážené súdružky, súdruhovia,
vláda SSR predložila Slovenskej národnej rade na prerokovanie a schválenie návrh zákona SNR o notárskych poplatkoch a návrh zákona SNR o súdnych poplatkoch. Ako sa to podrobne uvádza v dôvodových správach a vo výklade prednesenom ministrom financií SSR, platné zákonné úpravy notárskych a súdnym poplatkov sa vývojom prekonali a bolo ich potrebné prehodnotiť. Na základe tohto prehodnotenia pristúpilo sa k príprave a vypracovaniu nových právnych úprav na základe koncepcie zodpovedajúcej súčasným spoločenským a ekonomickým podmienkam.
Dovoľte, aby som sa k jednotlivým vládnym návrhom zákonov podrobnejšie vyjadril.
Pokiaľ ide o právnu úpravu notárskych poplatkov, treba zdôrazniť, že platný zákon č. 24/1964 Zb. o notárskych poplatkoch a príslušné vykonávacie predpisy svojou koncepciou nadväzovali bez väčších zmien na právne úpravy z roku 1957 vypracované na zásadách právnych predpisov z roku 1921, ako už bolo spomenuté. Takto v platnej právnej úprave doznievali reziduá súkromno-vlastníckych vzťahov. Zastaralý a nejednotný systém notárskych poplatkov zadával často podnet k predstieraniu iných právnych úkonov, najmä medzi najbližšími, príbuznými, čo znižovalo autoritu právneho poriadku a negatívne vplývalo na právne vedomie, občanov. Uvedené skutočnosti znásobujú potrebu upraviť sústavu notárskych poplatkov, a to komplexne a na nových zásadách zodpovedajúcich súčasnému stavu spoločenského vývoja. Za novú právnu úpravu notárskych poplatkov hovoria také skutočnosti, ako je nová povaha majetku občanov, ktorý má v prevažnej miere charakter osobného vlastníctva, ako aj spôsob jeho nadobudnutia. Majetok občanov bol v prevažnej miere získaný z pracovných príjmov a v rozhodujúcej miere bol už zdanený. Treba preto privítať, že sa prehodnotil systém notárskych poplatkov a vypracoval sa návrh nového zákona, ktorého koncepcia sa plne zakladá na socialistických ekonomických
a spoločenských vzťahoch. Vyzdvihnúť treba, a to je politicky významné, že zákon dôsledne vychádza zo súčasných spoločenských podmienok a hlavne zo socialistických vlastníckych vzťahov a sleduje v prvom rade upevnenie a posilnenie životných a právnych istôt občanov, čo sa zvlášť prejavuje v oblasti dedenia. Pri posudzovaní potreby novej právnej úpravy treba vidieť, že návrh zákona o notárskych poplatkoch úzko súvisí s pripravovanou úpravou oceňovania stavieb, pozemkov a porastov, ktorá reaguje na cenový vývoj a faktický stav v súčasnej cenovej úrovni nehnuteľností. Treba preto podporiť prijatie nového zákona o notárskych poplatkoch, ktorým sa na miesto progresívnej sadzby zavádza lineárna sadzba poplatkov odstupňovaná podľa stupňa príbuzenského alebo iného vzťahu. Je správne, že sadzby poplatkov z vecí nadobudnutých zo súkromného vlastníctva alebo do súkromného vlastníctva sa podstatne, a to až na dvojnásobok zvyšujú.
Potrebné je upriamiť pozornosť aj na nový prístup v riešení a úprave inštitútu oslobodzovania od poplatkov najmä pokiaľ ide o hnuteľný majetok v osobnom vlastníctve. Podľa navrhovaného zákona sa poskytuje oslobodenie hnuteľného majetku v osobnom vlastníctve do výšky 50 tis. Kčs, ak ide o majetok medzi osobami zaradenými do prvej a druhej skupiny. Ustanovenie prinesie zvýhodnenie darov medzi rodičmi a deťmi, ktoré možno pokladať za ekonomickú výpomoc najmä pri uzatváraní manželstiev a mladým rodinám.
Pri posudzovaní opodstatnenosti novej právnej úpravy o notárskych poplatkoch nie je zanedbateľná ani tá skutočnosť, že poplatky za notárske úkony už nezodpovedajú súčasným podmienkam. Ich primeraným zvýšením sa má dosiahnuť, aby v zásade kryli náklady štátnych notárstiev spojené s notárskymi úkonmi.
Štátne notárstva ako organická zložka systému justičných orgánov sa svojou činnosťou významne podieľajú na realizácii právnej politiky KSČ a nášho socialistického štátu. Svojou činnosťou prispievajú k ochrane oprávnených záujmov a práv občanov a organizácií pri usporiadaní ich vzťahov. Pomáhajú občanom a organizáciám pri ochrane ich práv a povinností a vedú občanov k rešpektovaniu zákonov a plneniu povinností a svojou činnosťou prispievajú k formovaniu ich socialistického právneho vedomia. Rastúci spoločenský význam štátneho notárstva sa prejavuje v rozširovaní jeho pôsobnosti, čo bezprostredne súvisí s rozmnožovaním majetkovej sféry občanov v dôsledku zvyšujúcej sa životnej úrovne obyvateľstva. Výrazom rastúcich úloh a významu poslania štátneho notárstva bola i novelizácia zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom-Notársky poriadok, v roku 1982, ktorá sledovala ďalšie skvalitnenie práce a pracovných postupov štátneho notárstva, zjednodušenie administratívy v súlade s racionálnymi tendenciami v našej spoločnosti.
Pri tejto príležitosti chcem vysloviť uznanie, že vláda SSR venuje štátnemu notárstvu náležitú pozornosť. V máji roku 1982 prerokovala vláda SSR správu o činnosti štátnych notárstiev v SSR pri plnení politickej línie XVI. zjazdu KSČ a zjazdu KSS a prijala súbor opatrení na zlepšenie práce štátnych notárstiev a vytvorenie podmienok pre ich pôsobenie.
Činnosťou štátnych notárstiev sa zaoberal v októbri 1982 aj Ústavnoprávny výbor SNR, ktorý pozitívne hodnotil plnenie úloh štátnymi notárstvami pri ochrane oprávnených záujmov, práv občanov a organizácií, úroveň rozhodovacej činnosti, ako aj ich podiel na formovaní socialistického právneho vedomia občanov.
Chcem vyjadriť presvedčenie, že tak ako spomenutá novelizácia Notárskeho poriadku, aj prijatie zákona o notárskych poplatkoch významne prispeje k skvalitneniu činnosti štátnych notárstiev a k prehĺbeniu ochrany práv a právom chránených záujmov občanov a organizácií a k upevneniu právneho základu našej spoločnosti.
Vážené súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci,
vládny návrh zákona SNR o súdnych poplatkoch úzko súvisí s uzákonením novej koncepcie notárskych poplatkov.
V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že nový zákon sleduje viaceré ciele. Úpravou súdnych poplatkov má sa zabezpečiť úhrada skutočných nákladov súdneho konania, teda posilniť ekonomická funkcia poplatkov. Obdobne ako v konaní štátnych notárstiev aj v činnosti súdov došlo k zvýšeniu faktických nákladov. Zákon má ďalej prispieť k účinnejšej regulácii súdnych konaní, najmä v smere znižovania spoločensky nežiadúcich súdnych konaní a tiež k posilneniu výchovnej funkcie súdnych poplatkov.
Návrh zákona je v súlade s rokovaním 13. schôdzky SNR 26. júna t. r. o správe Najvyššieho súdu SSR o stave socialistickej zákonnosti v SSR v oblasti občianskoprávnych vzťahov. V rozprave, ako aj v prijatom uznesení sa zhodne so správou konštatovalo, že rastie počet súdnych sporov, čoho príčinou sú doteraz neprekonané a pretrvávajúce prežitky vo vedomí ľudí a snahy presadzovať osobné záujmy na úkor spoluobčanov alebo spoločnosti, čo zvýrazňuje potrebu účinnejšie pôsobiť na občanov tak výchovnými, ako aj ekonomickými prostriedkami.
Vládny návrh zákona SNR o notárskych poplatkoch a vládny návrh zákona SNR o súdnych poplatkoch prerokoval Ústavnoprávny výbor SNR a Výbor SNR pre plán a rozpočet na svojej spoločnej schôdzke, na ktorej sa výbory zaoberali aj s pripomienkami zaslanými niektorými poslancami - členmi iných výborov SNR. Niektorí poslanci zaslali pripomienky aj k návrhom vykonávacích predpisov. O týchto pripomienkach sme príslušné výkonné štátne orgány informovali s tým, aby hľadali možnosti ich riešenia. Obidva výbory dôkladne posúdili návrhy zákonov, dôvody ich vydania, ako i sledované ciele. Zhodne dospeli k záveru, že nová koncepcia notárskych a súdnych poplatkov, ako sa zakotvuje v návrhoch zákonov, prispeje k žiadúcej regulácii súdnych sporov v intenciách našej právnej politiky. Odporúčame preto vládne návrhy schváliť s niektorými úpravami. Ide o zmeny minimálneho rozsahu, ktorými sa dosiahne presnejšie právne vyjadrenie zámerov právnych úprav. Úpravy boli dohodnuté v koordinácii s úpravami obdobných zákonov ČNR, čím sa tiež sleduje zjednotenie textácií jednotlivých ustanovení.
Vychádzajúc z výkladu ministra financií SSR, dôvodových správ a na základe poverenia Ústavnoprávneho výboru SNR a Výboru SNR pre plán a rozpočet odporúčam, aby Slovenská národná rada schválila vládny návrh zákona SNR o notárskych poplatkoch a vládny návrh zákona SNR o súdnych poplatkoch s úpravami ako sú uvedené v spoločných správach o výsledku prerokovania uvedených vládnych návrhov zákonov vo výboroch SNR, ktoré vám boli rozdané ako tlač 90a a tlač 91a.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk. )
Podpredseda Ing. Gregor:
Ďakujem súdruhovi Brodzianskemu. Súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, otváram rozpravu o treťom a štvrtom bode programu.
Hlási sa niekto do rozpravy? (Nikto. )
Pretože sa do rozpravy nikto nehlási, dávam hlasovať o vládnom návrhu zákona SNR o notárskych poplatkoch. Kto s vládnym návrhom zákona súhlasí v znení, ako ho odporučil spoločný spravodajca poslanec Brodziansky, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. )
Je niekto proti?
(Nikto. )
Zdržal sa niekto hlasovania?
(Nikto. )
Zisťujem, že Slovenská národná rada schválila vládny návrh zákona SNR o notárskych poplatkoch.
Teraz dávam hlasovať o vládnom návrhu zákona SNR o súdnych poplatkoch. Kto súhlasí s návrhom zákona v znení, ako ho odporučil spravodajca, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. )
Je niekto proti?
(Nikto. )
Zdržal sa niekto hlasovania?
(Nikto. )
Zisťujem, že Slovenská národná rada schválila vládny návrh zákona SNR o súdnych poplatkoch.
Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci, prerušujem schôdzku. V rokovaní budeme pokračovať zajtra o 8. 30 hodine.